Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/131/2024 1104134802 29. 04. 2025 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: MADE BY VACULIK, s.r.o. so sídlom Staromestská 7830/3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 761 814, zastúpeného: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému X/ H.. H. R., Y. Y. N. XX, XXX XXX U., správca úpadcu FASHION Sportswear SK, spol. s r.o., so sídlom Šenkvická 5, 902 01 Pezinok, IČO: 31 344 640 a žalovanému X/ J.. R. R., Y. Y. Y. XX, XXX XX U., správca úpadcu GREAT UNITED TRADING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Obchodná 19, 811 06 Bratislava, IČO: 36 545 732, zastúpenému: FLA advokáti, s.r.o., so sídlom Vajnorská 1854/8A, 831 04 Bratislava, IČO: 56 273 592, o ochranu autorských práv a náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.septembra 2023, č. k. B1-8C/631/2004-1499, takto rozhodol: Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e . V tejto časti má žalovaný 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. V tejto časti má žalobca proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť následky neoprávneného zásahu do práv k dielu č. 1 - logotypu tvorenému vodorovne orientovaným obdĺžnikom červenej farby, ktorého rohy sú zaoblené a strany vyduté a v ktorom je umiestnené veľké písmeno "K" bielej farby otočené vľavo, k dielu č. 2 - logotypu zloženému z diela č. 1 a bieleho nápisu "KENVELO", k dielu č. 3 - logotypu zloženému z diela č. 1 a bieleho nápisu "KIDS", ako i ku všetkým napodobeninám diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3, ktoré vznikli úpravou týchto diel alebo ich spracovaním, ktorými sa rozumejú najmä napodobeniny spočívajúce v zrkadlovom otočení písmena "K" či zmene farieb jednotlivých prvkov týchto diel, stiahnuť všetky výrobky označené rozmnoženinou či napodobeninou diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 z obchodovania, stiahnuť z používania akékoľvek reklamné a inzertné materiály a iné predmety obsahujúce rozmnoženinu či napodobeninu diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 a odstrániť všetky ďalšie predmety zobrazujúce či znázorňujúce rozmnoženinu a či napodobeninu diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 zo všetkých predajní a skladov prevádzkovaných žalovanými alebo prevádzkovaných so súhlasom žalovaných, zdržať sa akéhokoľvek použitia rozmnoženín či napodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3, zdržať sa vystavovania rozmnoženín či napodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 vo výkladoch a na priečeliach predajní či skladov prevádzkovaných žalovanými, zdržať sa sprístupňovania rozmnoženín či napodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 verejnosti v elektronickej podobe prostredníctvom web stránok B..X..sk, B..X..sk G. B..X..sk či akejkoľvek inej web
stránky prevádzkovanej žalovanými, zdržať sa označovania svojich výrobkov ako i výrobkov, s ktorými obchodujú rozmnoženinami či napodobeninami diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 a zdržať sa šírenia diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 a ich napodobenín v reklame či inzercii. Vo zvyšnej časti zamietol žalobu a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade loga, resp. logotypu, o ktorom tvrdil žalobca, že ho vytvoril R.. J., ako aj v prípade loga, o ktorom tvrdili žalovaní, že ho vytvoril p. W., ide jednoznačne o logá, t.j. grafické diela, ktoré podliehali ochrane podľa § 6 v rokoch 2000 až 2001 platného autorského zákona č. 383/1997 Z.z.. Mal za to, že logo ako grafické dielo je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, a to bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, a teda je dielom v zmysle súčasného autorského zákona a rovnako bolo dielom v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal aj zo znaleckého posudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019 zo dňa 12.07.2019, v ktorom bral do úvahy iba vecné odborné závery znalca, nakoľko znalec v posudku hodnotil aj skutkové okolnosti, hodnotenie ktorých mu neprináleží, resp. vychádzal zo skutočností, ktoré nie sú preukázané. Pokladal tak za relevantné závery znalca, v ktorých sa znalec vyjadroval výlučne k odbornej stránke, t.j. keď hodnotil, či v danom prípade ide o autorské dielo, resp. porovnával vzájomný vzťah dvoch diel. Poukázal na to, že znalec vo svojich záveroch potvrdil, že v prípade loga vytvoreného R. W. možno hovoriť o pôvodnom diele, pretože bolo vytvorené individuálnou tvorivou činnosťou autora. Taktiež uviedol, že prípade loga spoločnosti Kenvelo, ktoré predložil žalovanému žalobca, možno hovoriť v zmysle § 8 autorského zákona o spracovaní pôvodného diela s tým, že takto nedošlo k vzniku nového diela, keďže podstatné znaky pôvodného riešenia R. W. zostali zachované. Nakoniec znalec zhodnotil, že úkon N. J., zamestnanca žalobcu, ktorý spočíval vo vodorovnom otočení písmena "K", nemožno považovať za výsledok tvorivej činnosti. Z uvedených tvrdení znalca súd pokladal za preukázané, že bez ohľadu na to, či bolo skôr vytvorené dielo p. W. alebo dielo p. J., ide v prípade oboch o grafické dielo, ktoré podlieha ochrane podľa autorského zákona (toho z nich, ktoré bolo vytvorené skôr). Rovnako je z tvrdení znalca zrejmé, že jedno z týchto diel je dielom pôvodným a druhé je jeho spracovaním, pričom toto spracovanie nevytvára nové dielo, nakoľko otočenie písmena "K", resp. iné drobné úpravy nie sú dostatočnou duševnou činnosťou na vytvorenie nového loga. Nepovažoval za podstatné, že znalec pokladal za pôvodné dielo to, ktoré vytvoril p. W., podstatné sú výlučne jeho odborné závery. Znalec vychádzal z predpokladu, že pôvodným dielom (keďže predpokladal, že bolo fyzicky skôr vytvorené) je dielo p. W., avšak ak by tento predpoklad neplatil, je podľa súdu zo znaleckého posudku zrejmé, že závery znalca by platili aj naopak - t.j. že dielo p. J. je originálnym grafickým dielom podliehajúcim ochrane podľa autorského zákona a dielo p. W. jeho napodobeninou. Uzavrel tak, že predmetom sporu je porušovanie autorských práv ku grafickému dielu - logu, resp. logotypu, pričom takéto dielo podlieha ochrane podľa všetkých znení autorských zákonov od vzniku diela až dodnes. Považoval za preukázané, že pri vzájomnom vzťahu medzi dielom, o ktorom tvrdil žalobca, že ho vytvoril p. J., ako aj diela, o ktorom tvrdili žalovaní, že ho vytvoril p. W., ide o napodobeninu jedného diela druhým. Dielo p. J. a dielo p. W. sú celkom zjavne natoľko podobné, že je zrejmé, že jedno dielo vychádza z druhého a je tak napodobeninou (spracovaním) pôvodného diela. V prípade jedného z dvoch uvedených diel ide o originálne dielo, a v prípade druhého o jeho napodobeninu; úlohou súdu tak ostalo z dokazovania určiť, ktoré dielo je originálne a zasluhuje ochranu podľa autorského zákona, a preto skúmal autorstvo diela. Žalobca tvrdil, že dielo vytvoril jeho zamestnanec N. J. na jeseň 2020 a bolo prvýkrát prezentované žalovanému 1/ na stretnutí dňa 08.01.2021. Žalovaní naopak tvrdili, že logo vytvoril na základe zmluvy R. W. začiatkom roka 2000, pričom následne ho žalovaný 1/ používal ešte pred prezentáciou zo strany žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že autorom diela je N. J., a teda autorské práva k dielu (sporným logám, resp. logotypom) má žalobca. Poukázal na nezrovnalosti týkajúce sa samotnej zmluvy o vytvorení diela medzi spoločnosťou KENVELO CZ, spol. s r.o. a Z.. H. W. - I.K.P. a R. W. dňa 15.02.2000 (č.l. 81 až 82). Táto zmluva je formulovaná tak, že má ísť o dielo, ktoré má p. R. W. ešte len vytvoriť, čo je ale v priamom rozpore s výpoveďou p. R. W., ktorý v konaní pred Krajským súdom v Prahe uviedol, že zmluva bola podpisovaná dodatočne, a dielo vytvoril sám a iniciatívne. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovanými nebolo možné preukázať, že už období od marca 2000, kedy mal údajne p. R. W. odovzdať svoje dielo spoločnosti KENVELO CZ, až do januára 2001, kedy došlo k prezentácii diela žalobcu na stretnutí so žalovaným 1/, by bolo toto dielo, resp. takéto logo zo strany žalovaného 1/ používané. Žalovanými predložené objednávky a ich prílohy z rokov 1999 až 2000 žiadnym spôsobom nepreukazovali, že už v tom čase by žalovaný 1/ používal logo, ktoré je predmetom sporu v tomto konaní. V prípade, ak by toto logo používané bolo, v prípade tak veľkej spoločnosti, akou bol v danom čase žalovaný 1/, nemal byť najmenší problém preukázať používanie tohto loga v rozsahu, v akom bolo používanie tohto loga preukázané od marca 2001 a neskôr. Uviedol, že tvrdenia žalovaných najmä nedávajú zmysel v celkovom kontexte komunikácie so žalobcom. Ak by
žalovaný 1/ začiatkom roka 2000 bol sám (prostredníctvom p. W.) vytvoril nové logo, resp. logotyp, ktoré by následne začal aj používať, nedávalo by žiadny zmysel, aby s cieľom (okrem iného) vytvorenia nového loga a grafickej prezentácie oslovoval žalobcu. Tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ na stretnutí dňa so žalobcom dňa 08.01.2001 vlastne zistil, že rovnaké (podobné) logo už žalovaný 1/ vytvoril interne, a teda vlastne takéto logo nepotrebuje, nedávajú žiadny zmysel, a teda ich súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. Navyše, v prípade, ak by p. R. W. skutočne už začiatkom roka 2000 vytvoril ním tvrdené logo, a napriek tomu by mal žalovaný 1/ záujem o novú komunikačnú stratégiu, resp. ďalšie nové logo, nedáva žiadny zmysel, aby logo p. W. nebolo medzi tými, s ktorými bol žalobca oboznámený v čase vzniku spolupráce medzi žalobcom a žalovaným 1/ v septembri 2000. Ak by žalovaný 1/ logo vytvorené p. W. už v roku 2000 využíval, je úplne vylúčené, aby o tom žalobca od septembra 2000 až do januára 2001 nemal žiadnu vedomosť, a až na stretnutí 08.01.2001 by sa od zástupcov žalovaného 1/ dozvedel o existencii takéhoto loga. Celý zmysel spolupráce medzi žalobcom a žalovaným 1/ mal byť v tom, že dôjde k zjednoteniu grafickej prezentácie žalovaného 1/, ktorý dovtedy používal viacero rôznych nekonzistentných log. Dospel k záveru, že tvrdenia žalovaných ohľadom vytvorenia loga zo strany p. W. a jeho používania žalovaným 1/ pred prezentáciou zo strany žalobcu sú nedôveryhodné a vnútorne nekonzistentné. Dospel k záveru, že prvým autorom prezentovaných log a logotypov bol p. J., resp. žalobca. Logá a logotypy používané žalovanými od roku 2001 sú napodobeninou log a logotypov navrhnutých p. J., a preto dospel k záveru, že žalovaní použitím týchto log a logotypov, resp. tohto diela porušili autorské práva žalobcu, a žalobca má právo na ich ochranu v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z., v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., resp. v zmysle § 58 súčasného autorského zákona č. 185/2015 Z.z. V konaní nebolo sporné, že dielo žalobcu žalovaný 1/ a neskôr žalovaní používali a používajú (sporné bolo, len kto dielo vytvoril, resp. či v prípade loga používaného žalovaným 1/ ide o napodobeninu originálneho diela žalobcu). Používanie diela a jeho napodobenín (spracovania) zo strany žalovaných od roku 2001 bolo navyše v konaní preukázané mnohými dôkazmi vo forme fotografií. V zmysle § 58 ods. 1 písm. b), c) a f) autorského zákona č. 185/2015 Z.z má autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, právo domáhať sa najmä zákazu ohrozenia svojho práva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a rovnako má nárok na odstránenie následkov zásahu do práva, a to zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo iného použitia. Obdobná úprava bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich autorských zákonoch. Keďže žalobca v prvých dvoch žalobných návrhoch požadoval odstrániť následky neoprávnených zásahov k ním vytvoreným logám, a to stiahnutím všetkých výrobkov, ktoré tieto logá obsahujú, z predajní a skladov žalovaných, resp. stiahnutia reklamných a inzertných materiálov a webových stránok, čo zodpovedá zákonnej úprave ochrany autorského práva, prvým a druhým výrokom v tejto časti žalobe vyhovel. Hoci žalobca požadoval tieto určovacie výroky najprv výlučne vo vzťahu k žalovanému 1/, a následne osobitne voči žalovanému 2/ (čomu súd vyhovel uznesením č.k. 8C/631/2004-336 zo dňa 27.04.2011), spojil požadovaný žalobný návrh do spoločného výroku voči obom žalovaným, nakoľko na samostatné výroky vo vzťahu k obom žalovaným nevidel dôvod. Následne posudzoval tretí nárok žalobcu na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia v zmysle e § 451, § 458a, § 442a Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že autorské práva na použitie loga môžu byť predmetom licenčnej zmluvy. V prvom rade v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným 2/ a dospel k záveru, že táto je dôvodná. V danom prípade nemal z vykonaného dokazovania pochybnosti o tom, že nárok žalobcu bol premlčaný, nakoľko sa o uvedených skutočnostiach dozvedel viac ako dva roky pred podaním žaloby. Pre rozhodovanie bolo v prvom rade nevyhnutné ustáliť moment vzniku bezdôvodného obohatenia. Tento moment nebol zo žaloby zrejmý, nakoľko žalobca v konaní dlhodobo nejasne zdôvodňoval vznik bezdôvodného obohatenia a jeho rozsah. Rovnako zo žaloby nebolo zrejmé, či toto bezdôvodné obohatenie vniklo podľa žalobcu jednorazovo alebo vznikalo dlhodobo. Dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie mohlo v danom prípade vzniknúť len jednorazovo, a to v momente prvého neoprávneného zásahu do autorských práv žalobcu, t.j. v momente použitia loga vytvoreného žalobcom (resp. jeho napodobeniny) zo strany žalovaného 1/. Žalobca v konaní vzhľadom na dôkaznú núdzu z jeho strany podaním doručeným súdu dňa 28.10.2015 navrhol, aby výška bezdôvodného obohatenia bola určená znaleckým posudkom znalca z odboru ekonómia a manažment. Súd nariadenie tohto znaleckého posudku pôvodne zvažoval, avšak následne dospel k záveru, že jeho nariadenie by nebolo dôvodné a hospodárne, nakoľko žalobca je podľa vlastných vyjadrení veľkou reklamnou agentúrou, ktorá obdobné zákazky ako túto pre žalovaného 1/ realizovala bežne. Zo strany žalobcu tak bolo jednoducho možné do konania predložiť porovnateľné zákazky, a na základe týchto aj zo strany súdu určiť oprávnenú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca na takúto výzvu súdu reagoval predložením porovnateľných zmlúv. Z týchto zmlúv je zrejmé, že štandardom pri uzatváraní licenčných zmlúv v porovnateľnom čase bola jednorazová úhrada (prípadne
úhrada vo viacerých splátkach) licenčného poplatku za použitie loga, resp. komunikačnej stratégie, pričom po zaplatení tohto jednorazového licenčného poplatku boli klienti žalobcu oprávnení navrhnuté logá využívať v dohodnutom rozsahu, a to spravidla časovo neobmedzene. Podkladal za nesporné, že odmena za vytvorenie loga a autorské práva na jeho používanie je štandardne jednorazová a je splatná v čase dohody medzi stranami. Analogicky tak platí, že ak k dohode nedôjde, a dôjde zo strany zákazníka k neoprávnenému zásahu do autorských práv jednostranným použitím loga, tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výške licenčného poplatku, ktorý by inak porušujúca strana musela uhradiť, vzniká jednorazovo v momente prvého porušenia autorského práva, t.j. v momente prvého neoprávneného použitia príslušného loga. Keďže žaloba bola podaná dňa 06.09.2004, vzhľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal, či sa žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel v dvojročnej lehote pred týmto dátumom, alebo skôr. Už zo samotnej žaloby súd pokladá za zjavné, že o neoprávnených zásahoch sa musel žalobca dozvedieť skôr, nakoľko už v žalobe žalobca uvádza, že neoprávnené zásahy a zmeny predajní žalovaného 1/ začali už v marci 2001. Je tak mimoriadne nepravdepodobné, že by si žalobca tieto zásahy všimol až v septembri 2002, resp. neskôr. Skoršie zistenie skutočnosti, že žalovaný 1/ neoprávnene zasahuje do autorských práv žalobcu je však v konaní aj jednoznačne preukázané, a to z výpisu z registra ochranných známok k prihláške ochrannej známky "KENVELO" č. XXXX-XXXX zo strany žalobcu zo dňa 15.06.2001. Z tohto výpisu je preukázané, že žalobca si už dňa 15.06.2001 podal prihlášku na registráciu slovnej ochrannej známky "KENVELO", čo pokladal za dostatočný dôkaz, že už v danom čase si bol žalobca vedomý neoprávnených zásahov žalovaného 1/ do svojich autorských práv, a chcel sa voči týmto zásahom brániť. Uzavrel, že je nesporné, že žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel najneskôr dňa 15.06.2001. Jeho právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia tak bolo v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase podania žaloby dňa 06.09.2004 už premlčané a neskúmal, aká by bola výška prípadného nároku na toto plnenie. Vzhľadom na previazanosť rôznych nárokov v konaní hodnotil úspech oboch strán komplexne. Pokiaľ ide o prvé dva nároky vyplývajúce z porušenia autorského práva, v týchto bol v plnej miere úspešný žalobca, nakoľko žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho autorských práv, pričom zároveň išlo o veľmi podstatný zásah. Pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia požadované tretím nárokom, v tejto časti konania boli plne úspešní žalovaní. Tieto časti konania nemusia mať nevyhnutne rovnakú váhu, a bolo by možné si predstaviť priznanie aspoň čiastočného nároku na trovy konania žalobcovi (či už v zmysle § 255 ods. 1 CSP alebo za použitia § 257 CSP). Súd však k takémuto kroku nepristúpil, a to s ohľadom na skutočnosť, že v žalobe požadovaná suma takmer 830.000,- EUR bola od začiatku konania celkom zjavne neprimeraná, žalobca ju žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, a keď tak na konci konania spravil, odôvodnil iba nárok na rádovo nižšiu sumu - menej ako 150.000,- EUR. Súd tak vychádzal z toho, že úspech oboch strán v konaní sa nedá presne určiť, avšak je porovnateľný a preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že na náhradu trov konania nemá právo žiadna strana. 2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietajúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo žalobe aj v tejto časti vyhovené. 3. V priebehu odvolacieho konania zobral žalobca písomným podaním zo dňa 12.11.2024 svoje odvolanie v celom rozsahu späť z dôvodu, že by výnos z konkurzu žalovaného 2/ nepostačoval ani na náhradu súdneho poplatku za odvolanie, nieto na úhradu žalovanej sumy alebo náhrady trov celého konania. 4. Odvolací súd v tejto časti dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť (§ 369 ods.1 C.s.p.), a preto, keď zo strany žalobcu došlo na základe jeho dispozitívneho procesného úkonu k účinnému späťvzatiu odvolania v celom rozsahu, v dôsledku čoho zanikol predmet v tejto časti odvolacieho konania, odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu zastavil (§ 369 ods.3 C.s.p.). 5. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/ z dôvodov podľa § 365 CSP písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h)., domáhajúc sa zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu. Poukazoval na to, že žalobca so spol. KENVELO (ani materská spoločnosť KENVELO CZ spol. s.r.o.) nikdy neuzavreli žiadnu, ani len rámcovú zmluvu o akejkoľvek vzájomnej spolupráci ani dodaní služieb, log či návrhov log. Samotný základ takto uplatneného nároku je prinajmenšom sporný. Pravdivosť tohto tvrdenia preukazuje aj skutočnosť, že žalobca násobnekrát zmenil právny základ (kvalifikáciu) svojho nároku.
Žalobca však nepredložil nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie relevantný podklad pre vyčíslenie výšky údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanú sumu žalobca odvodil výlučne z arbitrárneho odhadu, vyjadrenia Klubu reklamných agentúr Slovenska X.. Vo svojom poslednom podaní žalobca de facto priznáva, že výška nároku, ale aj právny základ môže byť úplne rozdielny od toho, ktorý uplatňoval v priebehu neadekvátne dlho trvajúceho konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol o žalobcom uplatnenom údajnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď tento v celom rozsahu zamietol. Odôvodnenie sa však javí nedostatočné, vzhľadom na to, že Mestský súd Bratislava IV sa odmietol vyjadriť k existencii, resp. neexistencii, nároku uplatneného žalobou či k jeho výške. V zásade len konštatuje, že uplatnená výška nároku 829.847,97 EUR je nedôvodná. Namietal nepriznanie trov konania žalovaným, keď títo museli takmer dvadsať (20) rokov čeliť hrozbe, že budú zaviazaní na zaplatenie sumy dnes s príslušenstvom presahujúcej 2 milióny EUR. Táto astronomická suma bola rozhodujúca pre žalovaných počas celého sporu (resp. do septembra 2023, kedy sám Žalobca priznal, že je schopný odôvodniť len sumu 143.606,19 EUR) pre voľbu prostriedkov procesnej obrany a tomuto zodpovedali aj reálne výdavky vynaložené na vedenie sporu. Reálne náklady počas sporu výrazne presiahli výšku náhrady trov konania, ktorá mala byť priznaná. Taktiež súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že dĺžka sporu bola spôsobená nie len prieťahmi spôsobenými súdom prvej inštancie, ale aj početnými zmenami právnej kvalifikácie uplatneného nároku, jeho neodôvodnenosťou a vágnosťou trvajúcou až do samotného konca konania na súde prvej inštancie, voči ktorej bolo potrebné (i keď len) z procesnej opatrnosti uplatňovať početné prostriedky procesnej obrany. Mestský súd Bratislava IV teda len konštatoval, že z dôvodu premlčania nemôže byť úspešne uplatňované právo žalobcu. Toto odôvodnenie je však nedostatočné, keďže dôvodom zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie 829.847,97 EUR mala byť v prvom rade jeho neexistencia, ktorú nakoniec akceptoval aj žalobca v časti prevyšujúcej sumu 143.606,19 EUR. Na základe uvedeného je však nanajvýš povážlivé odôvodnenie rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 2/., ktorý sa bránil zjavne bezdôvodnej žalobe, pričom súd takýto postup akceptuje, i keď s poukazom na to, že v časti žaloby bol žalobca úspešný. Uviedol, že dôvody osobitného zreteľa Mestský súd Bratislava IV odôvodnil nedostatočne, vôbec neboli splnené predpoklady na aplikáciu § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov konania žalovaným, vôbec nedošlo k vyhodnoteniu intenzity preukázaných dôvodov osobitného zreteľa, t.j. úplné oslobodenie žalobcu od povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným je úplne neodôvodnené - arbitrárne, čo je v zmysle ustálenej judikatúry neprípustné. Odôvodnenie odklonu od všeobecných pravidiel pre náhradu trov konania (§ 255 Civilného sporového poriadku), ktoré uviedol Mestský súd Bratislava IV v napádanom rozsudku je nedostatočné a neudržateľné. Žalovaný 2/ má skôr za to, že existujú skôr dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mala byť priznaná plná náhrada trov konania žalovaným. Týmito dôvodmi sú najmä nezodpovedné vedenie sporu zo strany žalobcu, ktorý nebol schopný (niekoľkokrát) vymedziť právnu kvalifikáciu uplatňovaného peňažného nároku; nebol schopný po dobu 19 (devätnásť) rokov predložiť špecifikáciu svojej údajnej pohľadávky ani relevantné podklady, z ktorých vychádzal (najmä však je zrejmé, že pri podaní nevychádzal zo žiadneho relevantného podkladu, keďže zmluvy, ktoré predložil za účelom podloženia žalovanej sumy sú datované 2006 až 2009), zo sumy 829.847,97 EUR nakoniec na základe čiastočne racionálnej kalkulácie predložil podklady vzdialene odôvodňujúce len časť vo výške 143.606,19 EUR. Takéto procesné správanie žalobcu musí byť sankcionované prinajmenšom priznaním plnej náhrady trov konania žalovaným, ktorí sa v konaní aktívne bránili. V žiadnom prípade nie je racionálne ani spravodlivé, aby procesný postup žalobcu bol bonifikovaný odklonom - nepriznaním náhrady trov konania žalovaným napriek plnému zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 829.847,97 EUR. Pokiaľ ide o "prezentáciu", ako predmet autorskoprávnej ochrany, táto ako celok nemôže byť predmetom autorskoprávnej ochrany, keďže podľa § 5 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona. "Prezentácia" podľa vyjadrení samotného žalobcu je akýmsi marketingovým "konceptom", či "konceptom" kampane. Napriek tvorivej činnosti, ktorú mohol žalobca vynaložiť na vytvorenie prezentácie, tomuto výtvoru nemožno priznať žiadnu ochranu. Rovnako tak nemožno priznať ochranu ani grafickej časti prezentácie - tzv. logu, keďže je len v hrubých črtoch vyjadrenou myšlienkou v rámci prezentácie. "Koncept" ani "koncepcia" však nepožíva právnu ochranu diela v zmysle Autorského zákona. Žalobca nikdy v konaní nepreukázal, že existovala objednávka na logotypy, a teda je sporné dodanie a samotný účel dodania, resp. či by vytvoril nové logotypy v rámci prezentácie, ktorá sama o sebe neobsahovala žiadny originálny výtvor. Zároveň nikdy nebol predložený originál tejto prezentácie, ale len fotokópia, ktorej dôveryhodnosť je sporná, keďže konajúcemu súdu prvej inštancie a spol. KENVELO bola táto predložená až na pojednávaní dňa 10.04.2015, t.j. po viac ako desiatich (10) rokoch trvania konania. Od podania žaloby v r. 2004 do r. 2015 teda nevedel ani samotný žalobca. Čo bolo teda skutočne jej obsahom sa možno len domnievať. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal riadne samotné predloženie loga v rámci prezentácie. V konaní sa
teda nepreukázalo, že tieto logá možno považovať za originálny výtvor žalobcu alebo jeho zamestnanca, R.. J., najmä pokiaľ obdobné logotypy mali byť dodané skôr (v r. 2000) dodávateľom spol. KENVELO, p. H. W. na základe zmluvy o vytvorení diela uzatvorenej medzi materskou spoločnosťou KENVELO CZ, spol. s r.o., a Z.. H. W. I.K.P. Jediný prínos práce R.. J. by spočíval len v tom, že otočil písmeno "K" proti smeru štandardnej orientácie pozdĺž vertikálnej osi o 180 stupňov. Táto úprava sama o sebe vôbec nemohla byť spôsobilá byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Materská spoločnosť KENVELO CZ, spol. s.r.o. odmietla spoluprácu so žalobcom, a nikdy nepoužila myšlienky uvedené v prezentácii, takže autorské právo žalobcu porušiť nemohla, rovnako tak ani jej dcérske spoločnosti, t.j. žalovaní. Žalobca neuniesol vecné bremeno v spore - nepreukázal základnú hypotézu - že logo, z ktorého svoje práva odvodzuje predchádzalo chronologicky tomu, ktoré spol. KENVELO používala v rámci svojej obchodnej činnosti. Spol. KENVELO preukázala, že samostatné písmeno "K" (nikdy nie v prevrátenej podobe) vo fonte Eurose Wide Heavy bolo súčasťou marketingovej komunikácie už v roku 2000, kedy dochádzalo k úvodným zmenám vizuálu loga používaného spol. KENVELO. Rovnako tak, boli tiež používané farby, červená čierna a biela. Neskoršie zmeny, ktoré považuje žalobca za porušenie svojich práv a celková zmena vizuálu značky KENVELO prišla neskôr. Použitie týchto log so samostatným písmenom "K" vyplýva z objednávok kampaní v českých časopisoch O.! a Y. zo dňa 26.10.2000, rovnaké vizuály, resp. logá boli použité v slovenskom časopise P. vo februári 2001. Závery uvedené v znaleckom posudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019 zo dňa 12.07.2019, že logo vytvorené H. W. je potrebné považovať za pôvodné dielo je nevyhnutné považovať za správne. K porušeniu autorských práv teda nemohlo dôjsť. Výpoveď svedka R.. N. J. zo dňa 10.04.2015 je účelová už s prihliadnutím na skutočnosť, že R.. J., ako zamestnanec žalobcu, ktorý mal pracovať na kampani pre spoločnosť KENVELO, uvádza, že bol oboznámený s dovtedajšími logami používanými touto značkou, čo bol nápis KENVELO a zobrazený chrt v modrožltej farbe. Tieto skutočnosti nevyhodnotil v nadväznosti na objednávky kampaní z jesene 2000. Ďalej p. J. uviedol, že písmeno "K" pokladal za hlavný identifikátor značky. Toto písmeno otočil, a umiestnil ho do skosenej elipsy, aby to bolo zaujímavé. Písmeno zvolil čierne, pozadie červené, dorobil k tomu celé logo a vymyslel aj spojenie "Kenvelo every wear". Hlavné tvorivé prvky, t.j. písmeno "K", použitie červenej a čiernej farby, a vloženie do geometrického útvary boli preukázateľne použité skôr, ako p. J. proces kreovania nového loga mohol vôbec začať. Je teda bezpredmetné tvrdenie pána J., či s logotypmi H. W. bol alebo nebol oboznámený. Spol. KENVELO nikdy nepoužila logo, ktoré malo údajne byť súčasťou spornej prezentácie. Použitie vlastných originálnych logotypov spol. KENVELO v predmetnom období, ktoré považuje žalobca za sporné, nemôže byť teda základom akéhokoľvek nároku žalobcu. Rovnako účelovou v konaní sa javí byť aj výpoveď zo dňa 10.04.2015 J.. H. T., jediného spoločníka a konateľa žalobcu. Podanie prihlášky na registráciu ochrannej známky však v žiadnom prípade nepreukazuje čas, kedy p. W. logo vytvoril. Grafika - logo (údajne) zahrnuté v prezentácii žalobcu nedosahuje intenzitu tvorivosti, na základe ktorej by spĺňala pojmové znaky diela, eventuálne ide v zásade o napodobeninu diela H. W.. Objednávky reklamných kampaní v časopisoch realizované ešte pred uskutočnením prezentácie žalobcu svedčia o použití vizuálov písmena "K" napísaného vo voľne, na internete, dostupnom fonte "Eurose Wide-Heavy". Je nanajvýš povážlivé, že nápad použiť identický font a identické farby dostal pán J. pri tvorbe loga pre spol. KENVELO, avšak s otočením orientácie písmena "K". Vzhľadom na uvedené nie je možné žiadnym z týchto logických postupov dospieť k záveru, že grafické logo zahrnuté v prezentácii žalobcu je predmetom právnej ochrany, za ktoré prináleží odmena žalobcovi vykonávajúcemu autorské práva. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti "dodania loga" žalobcom. V zásade vôbec súd neskúmal či logo bolo súčasťou prezentácie, ktorej fotokópia bola predložená jedenásť (11) rokov po podaní žaloby. Uspokojil sa len s hypotézami a tvrdeniami o dodaní loga žalobcom. Tento dôkaz nezmieňoval samotný žalobca, ale počnúc rokom 2015 z neho odvodzuje svoje nároky. Súd nepovažoval ani len za žiadúce vyžiadať si originál "prezentácie", aby vyhodnotil, či sa návrhy logotypov mohli skutočne nachádzať v prezentácii. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom nepreukázal, že jeho zamestnanec je prvotným autorom loga, práva ku ktorému, mali byť porušené, teda že logo žalobcu s otočeným písmenom "K" písané vo fonte "Eurose Wide Heavy" existovalo skôr, ako logá používané spol. KENVELO. Pokiaľ sa dostatočným spôsobom žalobca nezabezpečil voči vzniku a nekonal dostatočne obozretne (napr. podmienením dodania loga, prezentácie, konceptu, či čokoľvek iného) objednávkou, či zložením zálohy zo strany údajného objednávateľa, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalovanému 2/. Žalovaný 2/ sa dozvedel o uznaní nároku žalovaným 1/ až na pojednávaní konanom dňa 21.11.2014. Žalovaný 1/ uznal nároky žalobcu v plnom rozsahu v rámci prebiehajúceho konkurzného konania, teda ešte predtým ako súd uznesením pripustil zámenu na strane žalovaného v časti žaloby o zaplatenie 829.847,97 EUR dňa 19.12.2014. Takýto postup súdu bol však nezákonný, keďže konanie mal na základe uznania nároku žalovaným 1/ ukončiť a rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie. O zámene účastníkov bolo v neprospech žalovaného 2/ rozhodnuté bez toho, aby mu bola daná možnosť sa k rozhodovaniu vyjadriť. Súd však vôbec nebol oprávnený rozhodovať o zmene účastníkov, pokiaľ žalovaný 1/ celý nárok na zaplatenie uznal. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje žalovaným 2/ formulované dôvody odvolania za neodôvodnené a nesprávne. Logotypy boli preukázateľne sprístupnené pôvodnému žalovanému 1/. Žalovaný 2/ zrejme s cieľom namietať skutkový stav zistený súdom prvého stupňa následne tvrdí, že nie je zrejmé, či prezentáciu a logotypy predložil žalobca v rámci stretnutia, ktoré sa konalo 8.1.2001. Žalovaný 2/ však pritom opomenul, že táto skutočnosť bola predmetom dokazovania aj v súdnom konaní pred Krajským súdom v Prahe sp.zn. 36 C 35/2004, kde H. D. F. (G. Q. F.) konateľ Žalovaného 1/ a U. F. za Žalovaného 1/ a spoločnosť KENVELO CZ, spol. s r.o. potvrdili, že sa prezentácia uskutočnila a že sa s logotypmi žalobcu oboznámili. Uvedená argumentácia o spornom obsahu prezentácie, resp. neoboznámení sa spoločnosti KENVELO SK, spol. s. r.o., ktorá bola pôvodným žalovaným v 1/ rade s logotypmi, ku ktorým vykonáva autorské práva žalobca, teda neobstojí. Žalovaným 2/ predložené dôkazy o skoršom využívaní logotypov neobstoja. Poukázal na to, že Katalógy sú z letnej kolekcie roku 2001 a prezentácia sa uskutočnila 08.01.2001; záväzné objednávky inzercie O. a Y. - síce z októbra 2000, ale bez akýchkoľvek príloh, ktoré by osvedčovali obsah samotnej inzercie, pričom však uzávierka v Y. bola až 21.1.2001, teda po konaní prezentácie 08.01.2021. Inzerát v magazíne P. z 08.02.2001, ktorý v skutočnosti osvedčuje opak, teda používanie skoršieho logotypu KENVELO a ďalší propagačný materiál, z ktorého nie je žiadnym spôsobom zrejmý dátum vytvorenia alebo dátum publikovania. Žalovaným 2/ označené a opätovne predložené dôkazy teda žiadnym spôsobom objektívne nemôžu spochybniť súvisiace skutkové závery súdu prvého stupňa. Závery Znaleckého posudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019., ako ani argumentácia na ich základe neobstoja Znalecký posudok v spojitosti so zistením skutkového stavu považoval za nepoužiteľný, pričom je relevantný maximálne v rozsahu, ktorý pripustil súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmý úplne opačný záver, teda že žiaden logotyp predchádzajúci vytvoreniu logotypov žalobcu neexistoval a neexistuje ani žiaden dôkaz o jeho použití časovo predchádzajúcom vytvoreniu logotypov žalobcu. Súčasne bolo predložené množstvo dôkazov o tom, že žalovaní používali rôzne spracovania logotypov žalobcu pri svojej obchodnej činnosti potom, čo im boli logotypy žalobcu 08.01.2001 predstavené. Argumentácia žalovaného 2/ postavená na existencií skoršieho loga pána W. teda neobstojí a žiadnym spôsobom nespochybňuje skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a jeho právne posúdenie uvedené v napadnutom rozsudku o tom, že (a) logotypy vytvorené pánom J. pre žalobcu sú autorské dielo, (b) že autorské práva k ním vykonáva žalobca a (c) že ich žalovaní dlhodobo porušovali, na základe čoho bol výrok I. (odstraňovací nárok) a výrok II. (zdržovací nárok) napadnutého rozsudku vydaný odôvodnene. Argumentácia súvisiaca s tvrdenou procesnou neprípustnosťou vedenia konania voči žalovanému 2/ teda rovnako neobstojí a napadnuté rozhodnutie, aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal sú vecne správne a zákonné. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol odvolanie žalovaného 2/ zamietnuť. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. 8. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho autorského práva žalovaným 2/, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný 2/ bránil proti uplatňovanému nároku. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, za tým účelom vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonom predpísaným spôsobom dokazovanie, zistil z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré zákonom predpísaným spôsobom z hľadiska právneho posúdenia veci vyhodnotil správne. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý skutkový záver, že prvým autorom log a logotypov značky Kenvelo bol žalobca. 9. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore so závermi vyplývajúcimi
zo súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do autorského práva žalobcu. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia. 11. Autorský zákon je založený na princípe neformálnosti vzniku autorského práva. Keď sú splnené pojmové znaky autorského diela, teda dielo je výsledkom jedinečnej tvorivej činnosti autora a je vyjadrené v akejkoľvek objektívne zmyslami vnímateľnej podobe, vzniká autorskoprávna ochrana automaticky bez nutnosti splniť akékoľvek ďalšie formálne podmienky, ako je napríklad registrácia, prihlásenie či zaradenie do evidencie. Nie je preto potrebné vykonanie žiadneho aktívneho úkonu, autorské právo vzniká automaticky momentom vytvorenia diela autorom. Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). Vznik autorského práva k dielu nie je podmienený zverejnením, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, musí byť však vyjadrený v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami. 12. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal ochrany autorského práva k logu a logotypu, ktoré pre žalovaného vytvoril v roku 2000 a odovzdal mu ich grafickú podobu na stretnutí dňa 8.1.2001 ako súčasť komunikačno- marketingovej prezentácie. Žalovaný sa bránil tým, že ešte pred stretnutím dňa 8.1.2001 používal obdobné, resp. rovnaké logo a logotypy vyhotovené pre neho už skôr, a to p. W. na základe zmluvy zo dňa 15.02.2000 o vytvorení diela medzi spoločnosťou KENVELO CZ, spol. s r.o. a Z.. H. W. - I.K.P. a R. W.. 13. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že logo ako grafické dielo je jedinečným a individualizovaným výsledkom osobnej tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľný zmyslami, a to bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, a teda je dielom v zmysle autorského zákona. Skutočnosť, že zhotovenie loga v danom prípade je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, či už p. W. G. R.. J., potvrdzuje aj znalec J.. Š.I. v znaleckého posudku č. 17/2019, ktorý zároveň vylúčil, aby dvaja grafický dizajnéri nezávisle od seba vyhľadali a použili identický font. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, z uvedeného je zrejmé, že jedno dielo musí byť pôvodné a druhé dielo od neho odvodené spracovaním pôvodného diela, teda jeho napodobneninou. 14. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že prezentácia nemôže byť predmetom autorskoprávnej ochrany vzhľadom na to, že koncept sa za dielo v zmysle autorského zákona nepovažuje, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade stvárnenia loga v rámci prezentácie ide o tvorivú myšlienku autora vyjadrenú v objektívne zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované) a či je dokončené. Na vznik diela stačí, keď je autorova tvorivá myšlienka vyjadrená v akejkoľvek forme, ktorú možno vnímať zmyslami a ktorá spôsobuje jedinečnosť a neopakovateľnosť vytvorenia diela. Pre vznik diela tak nie je podstatný názov prezentácie, ktorej súčasťou bolo vyobrazenie loga, a ani jej ďalší obsah. 15. Žalobca na základe svojich tvrdení podložených vytlačenou verziou prezentácie dostatočne preukázal vytvorenie diela a preukázal aj jeho odovzdanie žalovanému 1/ dňa 8.1.2001. Ide o tlačenú podobu elektronicky vypracovanej prezentácie a ani odvolací súd nemal pochybnosti o jej vierohodnosti, hoci bola žalobcom predložená zo značným časovým odstupom, avšak zoznam súborov, ktoré obsahujú proces tvorby prezentácie p. J. bol priložený už k žalobe s tým, že žalobca si vyhradil dodatočné doloženie súborov obsahujúcich časti prezentácie. Logo bolo súčasťou prezentácie, a preto žalovaný 2/ nedôvodne namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal riadne samotné
predloženie loga v rámci prezentácie. Komunikácia medzi stranami v roku 2000 a 1/2001 nasvedčuje tomu, že objednávka bola na vytvorenie komunikačnej stratégie odevnej značky žalovaného 1/, v rámci ktorej bolo vytvorené aj logo, pričom je bez významu, z hľadiska autorskoprávnej ochrany diela, že konkrétna objednávka na žalobcom zhotovené logo nebola zo strany žalovaného výslovne zadaná. 16. Žalovaní v konaní presvedčivo nepreukázali, že by pred dňom 8.1.2001 používali logo so samostatným písmenom "K" a logotyp K KENVELO. Uvedené nevyplýva z predložených objednávok kampaní. V časopise O. je síce objednávka z 26.10.2000 na časopis číslo 2/01, avšak nie je zrejmé, či to, čo žalovaní predložili ako uverejnené logá v rámci kolekcie na leto 2001 (malo ísť o katalóg leto 2001), bolo už v 2/01 uverejnené. V časopise Y., kde je síce objednávka z 30.10.2000, avšak pre číslo 5/01, teda po dodaní prezentácie žalovanému žalobcom. V časopise P. z februára 2001 bol nápis Kenvelo uvedený úplne iným písmom, je tu síce samostatné K, ale nie v takom formáte, ako mal vytvoriť pre žalovaného 1/ p. W. (K v ovále) a navyše ide o číslo časopisu vydané po 8.1.2001. Žalovaní nepreukázali, že by pred 8.1.2001 verejne používali tie logá, ktoré mali byť vytvorené p. W. na základe zmluvy zo dňa 15.2.2000. Žalovaní preto neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že pred 8.1.2001 používali samostatné K v ovále, K KENVELO, s rovnakým písmom, s čierno, bielo, červeným zafarbením, a preto nemožno spoľahlivo usudzovať na skutočnosť, že žalobca (p. J.) pri tvorbe loga a logotypu vychádzal z diel, ktoré používal už skôr žalovaný 1/ na základe zmluvy s p. W.. Na základe uvedeného sa javí ako dôveryhodná výpoveď svedka J., že bol oboznámený s dovtedajšími logami používanými touto značkou, čo bol nápis KENVELO a zobrazený chrt v modrožltej farbe, pričom nebol v čase tvorby loga oboznámený s prácou p. W., vychádzal z katalógov a predajní firmy, a žiadne logá podobné ako on sám vymyslel, resp. aké mal vymyslieť p. W., v danom čase Kenvelo nepoužívalo a ani mu nebolo prezentované, čo napokon potvrdil aj konateľ žalobcu. 17. Súd prvej inštancie na základe logických úvah vyhodnotil výpovede žalobcu, R.. W. G. R.. J. vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko podstatné, čo v konaní inak vyšlo najavo správne dospel ku skutkovému záveru, že autorom diela je N. J., a teda autorské práva k dielu (sporným logám, resp. logotypom) má žalobca. Nie je pravdepodobné, aby žalovaný 1/ logo vytvorené p. W. už v roku 2000 využíval a aby o tom žalobca od septembra 2000 až do januára 2001 nemal žiadnu vedomosť. Ak by p. R. W. skutočne už v roku 2000 vytvoril ním tvrdené logo, nedáva zmysel, aby napriek tomu mal žalovaný 1/ záujem o novú komunikačnú stratégiu, resp. ďalšie nové logo. Žalovaný 2/ tak nedôvodne namieta, že tvorivé prvky ako písmeno "K", použitie červenej a čiernej farby a vloženie do geometrického útvaru, boli použité skôr ako p. J. proces kreovania nového loga mohol vôbec začať. Žalovaný 1/ nepoužíval vlastné orginálne logotypy, ale používal upravené žalobcom vytvorené dielo. 18. Odvolací súd sa tak plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že prvým autorom prezentovaných log a logotypov bol p. J., resp. žalobca a logá a logotypy používané žalovanými od roku 2001 sú napodobeninou log a logotypov navrhnutých p. J., v dôsledku čoho žalovaní použitím týchto log a logotypov, resp. tohto diela, porušili autorské práva žalobcu. 19. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné procesné pochybenie súdu prvej inštancie v súvislosti s vyhlásením žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 21.11.2024 o uznaní nároku v konkurznom konaní a následným vydaním uznesenia zo dňa 19.12.2014 č.k. 8C/631/2004-594, ktorým konajúci súd pripustil, aby žalovaný 1/ v časti petitu 3 o zaplatenie 829 847,97 eur z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť KENVELO Slovakia, spol. s r.o., na ktorú prešli všetky potencionálne nároky tretích osôb vyplývajúce z autorského práva, ktorých opodstatnenosť je predmetom tohto konania. Pokiaľ by aj žalovaný 1/ uznal na pojednávaní dňa 21.11.2024 žalobcom uplatňovaný peňažný nárok, po ktorom súd pripustil ohľadne uvedeného nároku zámenu žalovaného, nemá prípadné pochybenie súdu prvej inštancie vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia týkajúceho sa nepeňažných výrokov, ktoré sú predmetom odvolacieho konania; nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je predmetom vecného preskúmavania v odvolacom konaní. 20. Nakoľko strany mali v konaní čiastočný úspech, správne rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný 2/ nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodnil nedostatočne, že vôbec neboli splnené predpoklady na aplikáciu § 257 C.s.p., a vôbec nedošlo k vyhodnoteniu intenzity preukázaných dôvodov osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie aplikoval pre rozhodovanie o náhrade trov konania § 255 ods. 2 C.s.p., a preto sú námietky žalovaného 2/ týkajúce sa nepriznania mu náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. nenáležité. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, tieto mu nezakladajú právo na priznanie mu náhrady trov konania ako čiastočne neúspešnej strane sporu. 21. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného 2/ už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného 2/, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalovaný 2/ vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. 22. O náhrade trov odvolacieho konania v tejto časti bolo rozhodnuté odvolacím súdom podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v tejto časti odvolacieho konania plný úspech, priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).