Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/26/2019 1111206103 19. 03. 2025 JUDr. Boris Tóth ECLI:SK:KSBA:2025:1111206103.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JANISTAV s.r.o., so sídlom Laurinská ul. 8, 811 01 Bratislava, IČO: 36 345 431, zastúpeného: JUDr. Ľuboš Racko, PhD., advokát so sídlom Štúrova 19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: SIBAMAC, a.s., so sídlom Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, zastúpenému: Advokátska kancelária GMH, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 252 961, o určenie oprávnenosti a výšky prihlásenej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/13/2011-226 zo dňa 17.01.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/13/2011-226 zo dňa 17.01.2017 v odvolaním napadnutom prvom výroku p o t v r d z u j e . II. Druhý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania odvolací súd m e n í tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov konania. III. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I.) pripustil zmenu žalobného návrhu na znenie: „Súd určuje, že žalobca je veriteľom príslušenstva pohľadávky prihlásenej pod č. 227 v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6R 2/2010 voči žalovanému, právnym dôvodom zmluvných úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia čl. VIII, bod č. 8.5 Zmluvy o dielo č. 98/2008/SUB/3597, a to - vo výške 0,05 % denne zo sumy 33.978,25 EUR (fa č. 2009/001) od 23.03.2009 do 03.11.2010 za 591 dní omeškania v sume 10.040,57 EUR, - vo výške 0,05 % denne zo sumy 43.614,35 EUR (fa č. 2009/011) od 30.05.2009 do 03.11.2010 za 523 dní omeškania v sume 11.405,15 EUR, - vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.540,- EUR (fa č. 2009/020) od 18.07.2009 do 03.11.2010 za 474 dní omeškania v sume 1.549,98 EUR, teda spolu v sume vo výške 22.995,70 EUR. Výrokom II.) určil, že žalobca je veriteľom príslušenstva pohľadávky prihlásenej pod č. 227 v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6R 2/2010
voči žalovanému, právnym dôvodom zmluvných úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia čl. VIII, bod č. 8.5 Zmluvy o dielo č. 98/2008/SUB/3597, a to - vo výške 0,05 % denne zo sumy 33.978,25 EUR (fa č. 2009/001) od 23.03.2009 do 03.11.2010 za 591 dní omeškania v sume 10.040,57 EUR, - vo výške 0,05 % denne zo sumy 43.614,35 EUR (fa č. 2009/011) od 30.05.2009 do 03.11.2010 za 523 dní omeškania v sume 11.405,15 EUR, - vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.540,- EUR (fa č. 2009/020) od 18.07.2009 do 03.11.2010 za 474 dní omeškania v sume 1.549,98 EUR, teda spolu v sume vo výške 22.995,70 EUR. Výrokom III.) konštatoval 100 %-ný úspech žalobcu v spore. 1.1. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že uznesením sp. zn. 6R/2/2010 zo dňa 27.10.2010 bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku roč. XVIII č. 211B dňa 03.11.2010. Následným uznesením zo dňa 15.11.2010 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Žalobca si v zákonnej lehote prihláškou voči žalovanému uplatnil pohľadávku vo výške 89.183,37 EUR, z titulu dodávky a montáže zateplenia objektu „Malometrážne byty pre mladé rodiny, Veterná ulica, Trnava“, ktorú žalobca realizoval pre žalovaného na základe Zmluvy o dielo č. 98/2008/SUB/3597 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Spolu s istinou si žalobca v reštrukturalizácii žalovaného uplatnil aj príslušenstvo tvoriace náhradu trov konania vo výške 7.538,98 EUR a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 6.342,22 EUR za obdobie odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do 04.11.2010 (deň povolenia reštrukturalizácie žalovaného). 1.1.1. Správca uplatnenú pohľadávku žalobcu poprel len v časti úrokov z omeškania v celej ich kapitalizovanej výške z dôvodu, že boli uplatnené v rozpore so zákonom až do 04.11.2010. 1.1.2. Žalobca si v prihláške uplatnil úroky z omeškania pri jednotlivých faktúrach takto: - z fa č. 2009/001 na sumu 43.978,25 EUR od 16.02.2009 do 20.03.2009; čiastočnou úhradou tejto faktúry dňa 20.03.2009 zanikol záväzok žalovaného vo výške 10.000,- EUR, následkom čoho si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 43.978,25 EUR od 20.03.2009; - z fa č. 2009/011 na sumu 43.614,35 EUR od 16.05.2009; - z fa č. 2009/020 na sumu 6.540,- EUR od 11.07.2009; - z fa č. 2009/023 na sumu 5.050,77 EUR od 22.07.2009. 1.1.2.1. Všetky úroky z omeškania si žalobca v prihláške uplatnil do 04.11.2010. V žalobnom návrhu si však žalobca uplatnil úroky z omeškania zo všetkých vystavených faktúr len do 03.11.2010. 1.2. Žalovaný ako dôvod popretia pohľadávok žalobcu v časti úrokov z omeškania pri jednotlivých faktúrach namietal deň vzniku omeškania žalovaného, nakoľko mal za to, že omeškanie nebolo uplatnené v zmysle Zmluvy o dielo, teda po uplynutí 30 dní po doručení faktúry, resp. namietal, že žalovaný sa do omeškania nedostal vôbec. 1.3. Prvoinštančný súd ustálil, že splatnosť faktúr uplatnených žalobcom prihláškou ako istina v reštrukturalizačnom konaní žalovaného nastala 30 dní po doručení faktúry žalovanému v zmysle čl. V. Platnosť a podmienky fakturácie ods. 5.4. Zmluvy o dielo. 1.3.1. Z listinných dôkazov prvoinštančný súd zistil, že: - fa č. 2009/001 bola žalovaným písomne prevzatá 20.02.2009 - splatná 30.03.2009; - fa č. 2009/011 bola žalovaným písomne prevzatá 29.04.2009 - splatná 29.05.2009; - fa č. 2009/020 bola žalovaným písomne prevzatá 17.06.2009 - splatná 17.07.2009. - fa č. 2009/023 nebola žalobcom ani priložená v prihláške, ani predložená v konaní v podpísanej verzii, z ktorého dôvodu prvoinštančný súd vyvodil, že žalobca nemohol preukázať jej riadne doručenie, nakoľko nepreukázal ani jej riadne vystavenie s podpismi štatutárov. 1.3.1.1. Na základe uvedeného prvoinštančný súd ustálil, že žalobca preukázal omeškanie žalovaného s úhradou ním vystavených faktúr: - fa č. 2009/001 v sume 33.978,25 EUR od 31.03.2009; - fa č. 2009/011 v sume 43.614,35 EUR od 30.05.2009; - fa č. 2009/020 v sume 6.540,- EUR od 18.07.2009, z ktorého dôvodu žalobe v takto preukázanom rozsahu vyhovel a priznal zmluvne dohodnutý úrok z omeškania v zmysle čl. V. Platnosť a podmienky fakturácie ods. 5.4. Zmluvy o dielo, do dňa začatia reštrukturalizácie, teda do 03.11.2010. 1.4. Pri hodnotení argumentov strán sporu prvoinštančný súd vychádzal z obsahu popretia žalovaného: „Úroky z omeškania uplatnené v rozpore so zákonom až do 04.11.2010“ a rozsahu oprávnenosti súdu preskúmavať iba dôvody, ich relevantnosť, uplatnené správcom pri popretí pohľadávky. 1.4.1. K žalovaným uvedenému argumentu, že pôvodný rozsudok (č. k. 2Cbi/13/2011-135 zo dňa 07.04.2014) je v II. výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšných častiach, právoplatný, nakoľko ho žalovaný odvolaním nenapadol, prvoinštančný súd konštatoval jednoznačnosť výroku uznesenia
odvolacieho súdu (č. k. 2CoKR/132/2014-179 zo dňa 30.09.2015), ktorým bol zrušený rozsudok (č. k. 2Cbi/13/2011-135) ako taký, včítane jeho zamietacej časti. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 1.4.1.1. Z rovnakého dôvodu prvoinštančný súd ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalovaného o tom, že rozsudok môže priznať žalobcovi nárok maximálne do kapitalizovanej výšky 4.034,94 EUR z dôvodu, že žalobou žalobca uplatnil kapitalizovaný nárok vo výške 6.342,22 EUR a právoplatne bola zamietnutá časť vo výške 2.307,28 EUR. 1.4.2. K pripusteniu zmeny žalobného petitu prvoinštančný súd uviedol, že žalobca v návrhu na pripustenie zmeny petitu presne označil deň vzniku omeškania pri faktúrach č. 2009/001, č. 2009/011 a č. 2009/020, deň zániku omeškania stanovil na deň 03.11.2010 a úroky kapitalizoval a súčasne uviedol, že na priznaní nároku na úrok z omeškania za faktúru č. 2009/023 (časť zamietnutá rozsudkom č. k. 2Cbi/13/2011-135) netrvá. 1.4.2.1. Rozdiel vo výške kapitalizovaných úrokov z omeškania uvedených v žalobe a v návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu žalobca odôvodňoval tým, že rozdiel vo výške kapitalizovaných úrokov vznikol chybou v písaní a počítaní (nesprávnou kapitalizáciou), čo prvoinštančný súd akceptoval, konštatujúc nespornosť určenia spôsobu výpočtu úroku z omeškania, za ktorý považoval zmluvne určený spôsob jeho výpočtu, stanovením výšky úroku a určenie dňa vzniku a zániku omeškania; to, že žalobca nesprávne vyčíslil sumu týchto úrokov, súd považoval za chybu v písaní a počítaní a z toho dôvodu túto argumentáciu žalobcu hodnotil ako opodstatnenú. 1.4.3. Prvoinštančný súd záverom uviedol, že správcom popretá pohľadávka žalobcu v časti úrokov z omeškania s odôvodnením, že ich uplatnenie až do 04.11.2010 je v rozpore so zákonom, hodnotí ako konanie správcu odporujúce ustanoveniu § 124 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), nakoľko s takýmto odôvodnením mal správca poprieť pohľadávku žalobcu len v rozsahu jedného dňa omeškania a nie úroku z omeškania ako takého. Odvolávajúc sa na znenie popretia uplatnených úrokov z omeškania, prvoinštančný súd uviedol, že pohľadávku žalobcu v časti úroku z omeškania čo do právneho dôvodu správca nepoprel a rovnako nepoprel ani výšku (spôsob určenia) úroku z omeškania, ani tvrdený (v konaní preukázaný) moment vzniku omeškania úpadcu a ani výšku istiny. Po pripustení zmeny žalobného petitu mal tak prvoinštančný súd nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podal, v jeho celom rozsahu, v zákonom predpokladanej lehote, odvolanie žalovaný opierajúc sa o § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“). Žiadal, aby odvolací súd, keďže rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I bolo už raz Krajským súdom v Bratislave zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, sám vo veci rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietne. 2.1. V odvolacej argumentácii videl nesprávnosť rozhodnutia v právnom posúdení veci, v nesprávnom hodnotení dispozičného procesného úkonu žalobcu označeného ako „VYJADRENIE A ZMENA ŽALOBNÉHO PETITU“ zo dňa 12.10.2016 (ďalej len „Podanie zo dňa 12.10.2016“), keď o ňom súd konal a rozhodoval podľa § 142 CSP, hoci podľa žalovaného šlo o čiastočné späťvzatie žaloby, keďže ním žalobca zúžil svoje právo uplatnené v žalobe, a teda súd mal rozhodovať podľa § 145 CSP. Podaním zo dňa 12.10.2016 totiž žalobca nielen upustil od domáhania sa priznania nároku na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 5.050,- EUR (fa č. 2009/023), ale aj dni začiatku omeškania, pri ostatných pohľadávkach totiž označil neskorší dátum ako v žalobe. K podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ani k uplatneniu iného práva pritom nedošlo. 2.2. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia Podania zo dňa 12.10.2016 a následnej nesprávnej aplikácii normy, súd nesprávne rozhodol o trovách konania, a to podľa zásady plného úspechu v spore, hoci správne mal náhradu trov konania priznať pomerne obom stranám. Žalobca nemohol mať podľa odvolateľa plný úspech v spore, vzhľadom na to, že meritórnym rozhodnutím súd žalobcovi priznal menej, než sa domáhal v prvotnom žalobnom návrhu, a to v dôsledku Podania zo dňa 12.10.2016, ktorým sa žalobca bez toho, že by išlo o reakciu na správanie žalovaného, domáhal zúženia svojho práva uplatneného žalobou, ktoré súd nesprávne právne posúdil ako zmenu žaloby. 2.2.1. Keďže konanie malo byť čiastočne zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby Podaním zo dňa 12.10.2016, a to bez toho, že by šlo o reakciu na správanie žalovaného, možno podľa odvolateľa konštatovať, že žalobca v tomto rozsahu nemal mať úspech vo veci, keďže sám zastavenie konania procesne zavinil. 2.3. Odvolateľ tiež poukázal na to, že žalobca v žalobe ohraničil svoje pohľadávky pevnou sumou 6.342,22 EUR, a keďže prekluzívna lehota na podanie incidenčnej žaloby uplynula, žalobca nemohol po
jej uplynutí žalobu meniť a požadovať pohľadávky vo vyššej sume než 6.342,22 EUR, a teda vymedzenie pohľadávky v Podaní zo dňa 12.10.2016 sumou 22.995,70 EUR považoval odvolateľ za neprípustné. Mal za to, že v ďalšom konaní mohol prvoinštančný súd rozhodovať len o sume, výšku ktorej si žalobca ako veriteľ príslušenstva pohľadávky prihlásil pod číslom 227 v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 6R 2/2010, titulom úrokov z omeškania. Najviac však len v sume 4.171,86 EUR, keďže žalobca v žalobe ohraničil úroky sumou 6.342,22 EUR a Podaním zo dňa 12.10.2016 žalobu v časti úrokov v sume 2.170,36 EUR vzal späť. 2.4. Odvolateľ poukázal na to, že splatnosť riadne vystavených faktúr nastáva podľa Zmluvy o dielo 30 dní po ich doručení žalovanému na jeho adresu. Žalobca ani tvrdeniami a ani dôkazmi podľa odvolateľa nepreukázal, že omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 6.540,- EUR, vyúčtovanej faktúrou č. 2009/020, vzniklo dňa 18.07.2019, keďže táto faktúra predložená žalobcom je v časti dátumu prevzatia nečitateľná. Opakované predloženie faktúry č. 2009/020 žalobcom urobené na výzvu prvoinštančného súdu v rámci opätovného konania, považoval žalovaný za neprípustné, majúc za to, že na tento dôkaz by súd nemal prihliadať. 2.5. Skutkové závery súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú podľa odvolateľa nepreskúmateľné, svojvoľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a určovací výrok napadnutého rozsudku nemá oporu v jeho odôvodnení (poukázal na odsek 20. odôvodnenia s výrokom rozsudku). 2.5.1. Odvolateľ ďalej namietal, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vôbec neprihliadal na procesnú obranu žalovaného uvedenú v jeho podaní: „Vyjadrenie žalovaného“ zo dňa 21.11.2016, v ktorom žalovaný tvrdil, že: „a) súd môže rozhodovať o žalobe len v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je veriteľom príslušenstva pohľadávky prihlásenej pod číslom 227 v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6R 2/2010 titulom úrokov z omeškania najviac v sume 4.171,86 EUR, keďže žalobca v žalobe ohraničil úroky, spolu v sume 6.342,22 EUR a Podaním zo dňa 12.10.2016 bola žaloba v časti úrokov, ktoré po vyčíslení predstavujú sumu 2.170,36 EUR, žalobcom vzatá späť, b) že omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 6.540,00 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 2009/020 žalobca nepreukázal, pretože nepreukázal čas doručenia faktúry žalovanému a že opätovné predloženie faktúry č. 2009/020 žalobcom urobené na výzvu prvostupňového súdu v rámci opätovného konania a rozhodovania, považuje žalovaný za neprípustné.“. Odvolateľ poukázal na to, že v napadnutom rozsudku nie je zmienka o tejto argumentácii žalovaného. 3. K doručenému odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch považuje za správny a žiadal jeho potvrdenie. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, formou verejného vyhlásenia, potvrdil vecnú správnosť rozsudku, hodnotiac odvolanie žalovaného ako nedôvodné. 5. Odvolací súd pred vlastným hodnotením veci konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí a pod.). 5.1. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote a dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t. j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie.
6. Z obsahu spisu okresného súdu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že tento komplexne, z hľadiska jeho neskoršieho rozhodnutia, zistil skutkový stav veci. V rámci takto zisteného stavu sa správne zameral na právne hodnotenie pohľadávky žalobcu ako pohľadávky plynúcej z úroku omeškania a v tomto smere zameral svoju pozornosť na obdobie od splatnosti jednotlivých faktúr a od tohto dátumu odvodeného vzniku omeškania, do dňa povolenej reštrukturalizácie dlžníka. 6.1. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si spolu s istinou, uplatnenou na základe Zmluvy o dielo, v reštrukturalizácii žalovaného uplatnil aj príslušenstvo tvoriace náhradu trov konania vo výške 7.538,98 EUR a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 25.209,14 EUR (v 6. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd nesprávne uviedol sumu 6.342,22 EUR) za obdobie odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do 04.11.2010 (deň povolenia reštrukturalizácie žalovaného). 6.1.1. Hodnoteniu v petite žalobného návrhu uplatnenej sumy 6.342,22 EUR sa prvoinštančný súd venoval v 27. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, že „...nesporným pri určovaní dôvodnosti nároku na úrok z omeškania je spôsob výpočtu so stanovením výšky úroku z omeškania (zmluvná dohoda strán sporu) a určenie dňa vzniku omeškania a zániku omeškania. Skutočnosť, že žalobca nesprávne zrátal výšku omeškania, a teda nesprávne ich vyčíslil, je možné považovať za chybu v písaní a počítaní a z toho dôvodu súd argumentáciu žalobcu v tejto časti vyhodnotil ako dôvodnú.“. Takéto hodnotenie nesprávne vypočítanej kapitalizácie úroku z omeškania v žalobnom petite, odvolací súd považuje za akceptovateľné, vzhľadom na preukázaný vznik omeškania pri plnení jednotlivých faktúr identifikovaných vyššie (ods. 1.3.1. a 1.3.1.1.). 6.1.2. V tomto smere odvolací súd hodnotí odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nezohľadnenia jeho procesnej obrany uvedenej v podaní „Vyjadrenie žalovaného“ zo dňa 21.11.2016, spočívajúcu v uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 6.342,22 EUR, za neopodstatnenú. 6.1.2.1. V súvislosti s odvolacou námietkou neprípustnosti opätovného predloženia faktúry č. 2009/020 žalobcom po výzve prvoinštančného súdu, v rámci opätovného konania a rozhodovania (po zrušení rozsudku č. k. 2Cbi/13/2011-135 odvolacím súdom č. k. 2CoKR/132/2014-179), odvolací súd túto námietku hodnotí ako nedôvodnú, keďže šlo o konanie pred súdom prvej inštancie, pred rozhodnutím o skončení dokazovania, na priamu výzvu súdu a nešlo o neprípustnú novotu. 6.3. K žalovaným tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu ohľadom žalobcovho Podania zo dňa 12.10.2016, ktoré žalovaný považoval za čiastočné späťvzatie žaloby majúc za to, že súd o ňom mal rozhodovať podľa § 145 CSP, je nutné uviesť, že týmto podaním nejde len o zníženie rozsahu žaloby (žalobca upustil od nároku uplatneného žalobou na úrok z omeškania z fa č. 2009/023, upravil dni začiatku omeškania pri ostatných faktúrach neskorším dátumom a skrátil dátum trvania omeškania o jeden deň), ale i o odstránenie chyby v počítaní pri kvantifikovaní uplatnených úrokov z omeškania, kedy uplatnená výška úrokov, z uplatnených súm, v uplatnenom období, zodpovedá kvantifikovanej sume úrokov z omeškania vo výške 22.995,70 EUR a nie omylom uvedenej sume 6.342,22 EUR. Z tohto pohľadu považuje odvolací súd prvoinštančným súdom zvolený procesný postup za procesne udržateľný. 6.4. K námietke nesprávneho rozhodnutia o trovách konania z dôvodu nesprávne zvoleného procesného postupu (súdom zvolený postup podľa § 142 CSP, napriek správnemu, ale súdom nezvolenému postupu podľa § 145 ods. 2 CSP), odvolací súd poukazuje na záver prijatý v ods. 6.3., v ktorom prvoinštančným súdom zvolený procesný postup odvolací súd nepovažuje za nesprávny, resp. procesne neudržateľný. 6.5. K odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti rozhodnutia pri neexistencii opory vo vykonanom dokazovaní, keďže výrok napadnutého rozsudku nemá oporu v jeho odôvodnení (odsek 20. odôvodnenia v kontexte s výrokom napadnutého rozsudku), odvolací súd konštatuje chybu v písaní pri odseku 20. napadnutého rozsudku, v časti textu dňa vzniku omeškania s úhradou vystavenej fa č. 2009/001. Správne mal byť uvedený dátum 23.03.2009. Uvedená chyba však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o identifikované zákonné ustanovenia ako i o rozsah a dôvody odvolania, konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a tento s hodnotením adekvátnosti jeho dôvodov potvrdzuje.
9. Zmena výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie bola vyžiadaná jeho neúplnosťou, kedy tento výrok konštatoval len 100 % úspech žalobcu, avšak neuvádzal, či bol nárok na náhradu trov žalobcovi i priznaný a voči komu. V tomto smere odvolací súd, opierajúc sa o § 388 cez § 234 ods. 2 CSP, zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania a podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi, ktorý si riadne uplatnil nárok na náhradu trov konania, priznal plný nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Plný úspech žalobcu plynie z priznania mu nároku v zmysle žaloby po súdom pripustenej zmene žalobného petitu. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).