Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/19/2023 1114203867 28. 01. 2025 JUDr. Branislav Král ECLI:SK:KSBA:2025:1114203867.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu: JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. č. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., zast. advokátom I.. P. Y., C. ul. č. XX, Y., proti žalovanej: Československá obchodná banka Slovensko, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, (predtým OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova ul. č. 5, Bratislava), o zaplatenie 66.387,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I z 26. januára 2015, č.k. 6C/55/2014-128, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. januára 2015, č.k. 6C/55/2014-128 vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30.097,98 eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 a s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 28.02.2014 do zaplatenia (časť výroku I.) a vo výroku o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov (pôvodného a tohto) odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.097,98 eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 66.387,84 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014, s 5,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 28.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.892,31 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.09.2006 uzavrela žalovaná ako navrhovateľka dražby so spoločnosťou DUPOS realitná a dražobná, spol. s.r.o. ako dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby č. XX/XXXX na vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve I. G.. Dňa 21.02.2007 dražobník vykonal dobrovoľnú dražbu predmetnej nehnuteľnosti a žalobca ako vydražiteľ vydražil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 66.387,84 eur, ktorú v súlade s článkom VII bod 3 zmluvy o vykonaní dražby dňa 09.03.2007 poukázal na účet žalovanej. Okresný súd Košice - vidiek rozsudkom z 02.12.2011, č.k. 8C/117/2007-697 určil, že zmluva o vykonaní dražby a na jej základe vykonaná dobrovoľná dražba nehnuteľností z 21.02.2007 je neplatná. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.04.2013, č.k. 2Co/58/2012-791, dňom 25.07.2013. Žalobca sa z titulu neplatnosti dražby domáhal proti žalovanej zaplatenia kúpnej ceny, ktorú zaplatil ako vydražiteľ. Žalobca sa pôvodne svojou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 66.387,84 eur, ale po úhrade sumy vo výške 36.289,86 eur žalovanou po podaní žaloby, vzal žalobu v čase pred vydaním platobného rozkazu v tejto časti späť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz iba v rozsahu zvyšnej žalovanej sumy. 3. Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania predmetného nároku. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Právoplatným súdnym rozhodnutím špecifikovaným v bode 3. bola určená neplatnosť predmetnej dražby. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti dražby, t.j. dňom 25.07.2013, tak odpadol právny titul, na základe ktorého žalobca plnil, a keďže žalobca z tohto neplatného právneho úkonu žalovanej plnil, na strane žalovanej vznikol majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vznikla jej tak povinnosť tento majetkový prospech vydať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti dražby, začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 07.02.2014, bola podaná včas - pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že námietka premlčania nie je opodstatnená. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa náklady dražby a odmena dražobníka mali hradiť priamo z výťažku dražby, pričom za náklady dražby zodpovedal priamo navrhovateľ dražby (žalovaná). Navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ mal voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Keďže neplatnosť dražby nespôsobil dražobník (§ 25 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách), nárok na úhradu nákladov dražby mal dražobník priamo proti navrhovateľovi dražby v súlade s ustanovením platnej zmluvy. Keďže sa žalovaná podľa § 33 ods. 2, posledná veta zákona o dobrovoľných dražbách nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla jej vyhlásením o tom, že predmet dražby je možné dražiť, nemôže sa zbaviť ani povinnosti zaplatiť dražobníkovi náklady spojené s vykonanou dražbou, t.j. odmenu za vykonanie dražby, ktorá má povahu zmluvného plnenia na základe zmluvy o vykonaní dražby. Keďže výťažok dražby nebol podľa § 32 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách po odpočítaní stanovených nákladov vydaný predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ale bol v časti vydaný z notárskej úschovy záložnému veriteľovi, nemôže sa iniciovať povinnosť predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby vrátiť výťažok dražby vydražiteľovi. Keďže súd určil, že dražba je neplatná, bola žalovaná, ktorá prevzala celý výťažok dražby, povinná ho bez odkladu vrátiť vydražiteľovi (žalobcovi). Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že následne žalovaná časť výťažku z dražby zložila do notárskej úschovy v prospech záložných veriteľov alebo na vyplatenie vlastníkovi predmetu dražby. V danom prípade tak subjektom, ktorému bol vydaný výťažok dražby, je žalovaná a táto je preto tým zodpovednostným subjektom, ktorý je po zrušení účinkov dražby povinná vrátiť žalobcovi celý výťažok dražby. Táto jej povinnosť sa vzťahuje tak na sumu 4.647,15 eur (odmena dražobníka) ako aj na sumu 25.450,83 eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. V časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 30.097,98 eur od 28.02.2014 do zaplatenia žalobu zamietol, pretože v čase omeškania výška úrokov z omeškania predstavovala 5,25 % ročne, a nie 5,5 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že dňa 16.10.2006 uzavrela so spoločnosťou DUPOS realitná a dražobná, spol. s.r.o. zmluvu o vykonaní dražby č. XX/XXXX. Dňa 21.02.2007 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľností, zapísaných na LV pre kat. úz. C. E. č. XXX, a to pozemkov parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXXX m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX mX a nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. C. E. č. XXXX, a to stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XX/X (predmet dražby), založených v prospech žalovanej na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU. Cena dosiahnutá vydražením predmetu dražby bola 66.387,84 eur. Predmet dražby vydražil žalobca. Výťažok z dražby bol na účet žalovanej poukázaný dňa 09.03.2007 z účtu dražobníka vo výške 66.387,84 eur. Z tohto výťažku dražby bolo uhradené: 1/ trovy dražby vo výške 5.607,02 eur (z toho náklady dražby vo výške 959,87 eur, odmena dražobníka vo výške 4.647,15 eur), 2/ pohľadávka žalovanej vyplývajúca zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU vo výške 35.329,99 eur, 3/ zostatok výťažku dražby vo výške 25.450,83 eur bol poukázaný na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX za účelom zloženia finančných prostriedkov do
notárskej úschovy v prospech iných záložných veriteľov alebo na vyplatenie vlastníkovi predmetu dražby. Dňa 27.02.2014 žalovaná poukázala na účet žalobcu sumu 36.289,86 eur; išlo o sumu rovnajúcu sa pohľadávke žalovanej vo výške 35.329,99 eur + náklady dražby vo výške 959,87 eur). Suma 4.647,15 eur, ktorá bola poukázaná dražobníkovi ako odmena a suma 25.450,83 eur bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX za účelom zloženia finančných prostriedkov do notárskej úschovy v prospech iných veriteľov alebo na vyplatenie vlastníkovi nehnuteľnosti. Zvyšnú sumu žalovaná žalobcovi nepoukázala z dôvodu, že uvedenú sumu si je žalobca povinný vymáhať od dražobníka a osôb, ktorým bola z notárskej úschovy uvedená suma vyplatená. Žalovaná v odvolaní poukázala na § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách podľa ktorého, ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Žalovaná má za to, že povinnosť vrátiť výťažok z dražby má každá osoba, ktorá ho prevzala. V danom prípade výťažok z dražby prevzal najskôr dražobník, ktorý ho následne poukázal žalovanej vo výške 66.387,84 eur, žalovaná ho následne po uspokojení svojej pohľadávky a úhrady nákladov dražby poukázala dražobníkovi za účelom uhradenia odmeny dražobníka vo výške 4.647,15 eur a zvyšok poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX za účelom zloženia finančných prostriedkov do notárskej úschovy v prospech iných veriteľov alebo na vyplatenie vlastníkovi predmetu dražby, t.j. sumu vo výške 25.450,83 eur prevzal z notárskej úschovy vlastník predmetu dražby. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná je toho názoru, že bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu 36.289,86 eur a žalobca ako vydražiteľ bol povinný si sumu vo výške 4.647,15 eur vymáhať od dražobníka, resp. sumu 25.450,83 eur od ďalších osôb, ktorým bola táto suma poukázaná, t.j. od ostatných záložných veriteľov, resp. od vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o premlčanie predmetnej pohľadávky, žalovaná uviedla, že žiadny majetkový prospech nemá, pretože sumu výťažku poukázala do notárskej úschovy a zároveň sa v danom prípade nejedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Poukázala na to, že neplatná dražba vo všeobecnosti nepredstavuje bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Žaloba na určenie neplatnosti právnych úkonov bola na Okresný súd Košice - okolie podaná 15.07.2007 (žalobca bol v pozícii žalovaného 3/). Žalobca teda mal vedomosť o tom, že takéto konanie prebieha dostatočne dlhú dobu. Žalobu o zaplatenie sumy 66.387,84 eur s prísl. podal na Okresný súd Bratislava I až dňa 07.02.2014, t.j. po uplynutí objektívnej premlčacej doby. 6. Krajský súd v Bratislave (rozsudkom zo dňa 03.10.2016, č.k. 6Co/299/2015-147) ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 26. januára 2015, č.k. 6C/55/2014-128 vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30.097,98 eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 26.07.2013 do 27.02.2014 a s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne od 28.02.2014 do zaplatenia, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 36.289,86 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Vo výroku o trovách prvoinštančného konania napadnutý rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Odvolací súd v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý ani sporové strany nerozporovali. Preto ho nebolo potrebné v odvolacom konaní dopĺňať, resp. opakovať dokazovanie. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ išlo o premlčanie predmetného nároku, ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, upravovalo situáciu nakladania s výťažkom dražby v prípade, ak bola dražba neplatná a ukladalo povinnosť každej osobe, ktorá výťažok prevzala, vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Citované ustanovenie teda zakladalo samostatné právo vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. Z tohto dôvodu nebolo možné na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (vrátane jeho premlčania), keďže tu išlo o zakotvenie zákonného práva vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. Toto zákonom zakotvené právo vydražiteľa sa preto premlčovalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe plynúcej od okamihu, kedy bolo možné právo na vrátenie výťažku uplatniť na súde (§ 101 Občiansky zákonník, ďalej len „OZ"). V danej veci žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vrátenia výťažku okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola dražba
vyhlásená za neplatnú, t.j. dňom 26.07.2013. Trojročná premlčacia doba tak uplynula dňom 26.07.2016. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 07.02.2014, žalobu podal včas - pred uplynutím premlčacej doby. Námietku premlčania uplatnenú žalovanou považoval aj odvolací súd za neopodstatnenú. 8. V ďalšom odvolací súd uviedol, že v danej veci výťažok dražby vo výške 66.387,84 eur prvotne prevzal dražobník (na jeho účet ho zaslal vydražiteľ), tento ho následne v súlade s uzavretou zmluvou o vykonaní dražby poukázal na účet žalovanej ako navrhovateľa dražby, ktorá jeho zvyšok následne po uspokojení svojej pohľadávky z hypotekárneho úveru vo výške 35.329,99 eur, poukázala dražobníkovi vo výške 5.607,02 eur na úhradu trov dražby a vo výške 25.450,83 eur ho poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, titulom notárskej úschovy podľa § 151ma OZ (t.j. pre iných v poradí nasledujúcich prípadných záložných veriteľov, resp. na vyplatenie pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti). Tento rozvrh výťažku dražby žalovaná uskutočnila v čase, kedy nebolo určené, že vykonaná dražba je neplatná. Je teda zrejmé, že v čase určenia neplatnosti dražby žalovaná nedisponovala s výťažkom dražby prevyšujúcom jej zabezpečenú pohľadávku z hypotekárneho úveru. Nebolo teda možné od žalovanej požadovať vrátenie výťažku nad sumu zodpovedajúcu zabezpečenej pohľadávke, t.j. nad sumu 35.329,99 eur, keďže s takýmto výťažkom žalovaná nedisponovala. Ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách kladie dôraz na pojem „každý, kto prevzal výťažok", a teda nebolo rozhodujúce, kto ho prevzal ako prvý (navyše ako prvý ho prevzal dražobník a nie žalovaná), ale kto ho skutočne prevzal aj po určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Týmito subjektmi, ktoré výťažok prevzali a po vyslovení neplatnosti dražby im vznikla povinnosť ho vrátiť vydražiteľovi, boli žalovaná (pokiaľ išlo o sumu 35.329,99 eur), dražobník - spoločnosť DUPOS realitná a dražobná, spol. s.r.o. (pokiaľ išlo o sumu 5.607,02 eur) a spoločnosť EPI Capital, s.r.o. (záložca, pôvodný vlastník nehnuteľnosti), pokiaľ išlo o sumu 25.450,83 eur. Tieto tri subjekty zaväzovala povinnosť vrátiť žalobcovi výťažok dražby po jej vyhlásení za neplatnú podľa § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaná tak bola v spore pasívne vecne legitimovaná iba pokiaľ išlo o sumu výťažku vo výške 35.329,99 eur. Vo zvyšnej časti mal žalobca žiadať vrátenie výťažku od dražobníka a spoločnosti EPI Capital, s.r.o. Náklady dražby mala dražobníkovi uhradiť žalovaná zo svojho. Odvolací súd ďalej poznamenal, že žalobca nemôže svoj nárok odvodzovať od Zmluvy o vykonaní dražby, pretože nebol jej účastníkom. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola podľa odvolacieho súdu dôvodná námietka žalovanej týkajúca sa nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v spore pokiaľ išlo o žalovanú istinu vo výške 30.097,98 eur. Z ust. § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že výťažok dražby v prípade jej neplatnosti je povinný vydražiteľovi vrátiť každá osoba, ktorá ho prevzala. Aj preto je v cit. ustanovení zakotvená informačná povinnosť dražobníka oznámiť vydražiteľovi výšku sumy, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy; účelom tejto povinnosti dražobníka je to, aby vydražiteľ získal vedomosť od koho má výťažok dražby požadovať. V predmetnej veci dražobník listom z 25.11.2013 (č.l. 36) oznámil žalobcovi, že celý výťažok dražby poukázal žalovanej. Táto na list právneho zástupcu žalobcu z 11.12.2013 (č.l. 38) reagovala tým, že dňa 27.02.2014 poukázala žalobcovi na jeho účet sumu 36.289,86 eur. Následne v odpore proti platobnému rozkazu podrobne zdôvodnila, akým spôsobom bol rozvrhnutý výťažok dražby (komu bol poukázaný). Odpor proti platobnému rozkazu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 03.06.2014. Žalobca však na zistené skutočnosti nijako procesne nereagoval (napr. rozšírením žaloby o ďalších účastníkov konania - a to dražobníka a spol. EPI Capital, spol. s.r.o.), hoci už mal o nich vedomosť. Odvolací súd tiež poukázal na to, že ak by aj súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody (hoci z obsahu žaloby - popisu rozhodujúcich skutočností - vyplýva, že takýto nárok žalobca neuplatnil), bolo by potrebné v konaní preukázať (dôkazné bremeno by zaťažovalo žalobcu) porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody. Pritom náhrada škody by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal, že z dôvodu nezákonného postupu žalovanej (keďže rozvrh výťažku dražby vykonáva dražobník, a nie navrhovateľ dražby - čo možno vyvodiť zo znenia ust. § 32 ods. 1, 3 zákona o dobrovoľných dražbách), sa mu nepodarilo plnenie, resp. vrátenie výťažku postupom podľa § 32 ods. 3 zákona o dražbách dosiahnuť od dražiteľa (pokiaľ ide o sumu 5.607,02 eur) ani od pôvodného vlastníka dražených nehnuteľností (pokiaľ ide o sumu 25.450,83 eur). Žalobca však doposiaľ vrátenie týchto súm (výťažku dražby) od menovaných subjektov postupom podľa § 32 ods. 3 cit. zákona neuplatnil. Nemožno tu teda hovoriť o vzniku škody. Navyše, ak by porušenie povinností spočívalo v tom, že výťažok dražby rozdeľovala žalovaná a nie dražobník, za vzniknutú škodu by zrejme zodpovedal aj dražobník. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 30.097,98 eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
30.097,98 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 a s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 28.02.2014 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Keďže žalovaná nebola v spore od počiatku pasívne vecne legitimovaná, pokiaľ išlo o žalovanú istinu 30.097,98 eur, nemohla sa dostať do omeškania s platením dlhu v tejto časti, a preto za nedôvodné bolo potrebné považovať aj príslušenstvo pohľadávky vzťahujúce sa k tejto istine. 9. Pokiaľ išlo o príslušenstvo viažuce sa k zvyšnej časti pohľadávky (36.289,86 eur), toto bolo uplatnené dôvodne, keďže túto sumu bola žalovaná povinná žalobcovi vrátiť titulom vrátenia výťažku dražby, pričom s jej vrátením sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po právoplatnom vyslovení neplatnosti dražby, t.j. dňom 26.07.2013. Treba si uvedomiť, že žalovaná bola účastníkom konania o vyslovenie neplatnosti dražby a teda jej bol výsledok tohto sporu známy. Jej omeškanie s vrátením dlhu vo výške 36.289,86 eur trvalo do 27.02.2014, kedy túto sumu poukázala na účet žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, pokiaľ išlo o žalované príslušenstvo - úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 36.289,86 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Na dovolanie žalobcu (proti výrokom I. a III. rozsudku odvolacieho súdu) Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, uznesením z 27.2.2023 sp. zn. 6Cdo/216/2020 rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch I., III. a IV. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, ustanovenie § 32 odseku 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách obsahuje reštitučnú povinnosť pre prípad určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podstata odseku 3 spočíva jednak v povinnosti každej osoby, ktorá v súlade s generálnou klauzulou odseku 1 prevzala výťažok dražby, vrátiť výťažok dražby v relevantnom rozsahu, ktorý prijala bezodkladne vydražiteľovi. Uvedená povinnosť je logická z dôvodu, že vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú dražbou, a teda založil výťažok dražby, ktorý bol následne v súlade s odsekom 1 rozdelený oprávneným osobám. Uvedenej povinnosti, ale predchádza zákonná povinnosť dražobníka v prípade, že je právoplatne rozhodnuté o tom, že predmetná dražba je neplatná, oznámiť vydražiteľovi nielen sumu, ktorú v dražbe získal, ale aj okruh osôb, ktorým ju odovzdal. Uvedená zákonná povinnosť je zameraná na uľahčenie pozície (práva) vydražiteľa získať naspäť všetky plnenia, ktoré sa odpadnutím titulu vydraženia stali bezdôvodným obohatením na strane jeho príjemcov. V tomto prípade dražobník oznámil žalobcovi na jeho výzvu listom z 25.11.2013 (č.l. 36 a 37) sumu dosiahnutú vydražením 2.000.000 slovenských korún, ktorú poukázal v prospech navrhovateľa dražby OTP Banka Slovensko, a.s. Výťažok dražby prevzala jediná osoba a tou je pôvodne označená žalovaná, ktorá má povinnosť vrátiť ho vydražiteľovi. S poukazom na uvedené, bol dovolací súd názoru, že odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 32 ods. 3, veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Práve dražobník má povinnosť oznámiť vydražiteľovi okruh osôb, ktorým vyplatil výťažok dražby a uviesť aj výšku jednotlivých platieb. Vydražiteľ (žalobca), ktorý má v tomto prípade zákonné právo na vrátenie výťažku dražby, mal v čase podania žaloby na súd k dispozícii len oznam od dražobníka podľa § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., komu výťažok vyplatil a v akej výške. Z oznamu vyplýva, že osobou, ktorej bol výťažok vyplatený v plnej výške je pôvodne označená žalovaná. 11. Odhliadnuc od uvedeného záveru a po oboznámení sa s podaným odporom, bol dovolací súd názoru, že len označenie čísla účtu, na ktorý mala OTP Banka Slovensko, a.s., následne zrealizovať platby výťažku dražby, nie sú dostatočným liberačným dôvodom na zbavenie sa povinnosti vrátiť vydražiteľovi výťažok dražby, a na prechod pasívnej legitimácie v tomto druhu sporu. Podľa dovolacieho súdu by to bolo možné len za predpokladu, že už pri prvom úkone osoby (napr. žalovanej), na účet ktorej dražobník finančné prostriedky poukázal, by tento subjekt musel vydražiteľa informovať o tom, komu ďalšiemu následne finančné prostriedky poukázal. Okrem čísla účtu musia byť identifikovaní i majitelia účtu (musia byť označení minimálne v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, u právnických osôb a živnostníkov obchodné meno, adresa, IČO), inak pre nedostatok údajov a oneskorenie (vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt) nie je možné takémuto úkonu priznať právnu relevanciu v tomto druhu sporu. V tomto prípade právna predchodkyňa žalovanej predložila kompletnú dokumentáciu súdu až po desiatich mesiacoch od podania žaloby na súd a to 15.12.2014 (č.l. 8 - 120 súdneho spisu). Prvoinštančný súd doručil predmetné podanie advokátovi žalobcu na pojednávaní 26. januára 2015 krátkou cestou a podanie oboznámil (zápisnica z pojednávania na prvoinštančnom súde (č.l. 123 spisu) a zároveň na pojednávaní vyhlásil rozsudok.
12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), opätovne (viazaný právnym názorom dovolacieho súdu) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). 13. V danej veci (ako už bolo uvedené) nebol sporným skutkový stav - viď tento je popísaný v bode 8. tohto rozhodnutia (a preto nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie pred odvolacím súdom), sporným zostalo len právne posúdenie veci v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, kedy sa dovolací súd nestotožnil s názorom odvolacieho súdu (vyslovenom v jeho prvom rozsudku z 03.10.2016 č.k. 6Co/299/2015) o tom, že žalovaná nebola (pokiaľ išlo o žalovanú istinu 30.097,98 eur) v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom a týmto boli ďalšie subjekty, ktoré túto časť výťažku prevzali a boli povinné ho vrátiť (t.j. dražobník - spoločnosť DUPOS realitná a dražobná, spol. s.r.o. - pokiaľ išlo o sumu 5.607,02 eur a spoločnosť EPI Capital, s.r.o. (záložca, pôvodný vlastník nehnuteľnosti) - pokiaľ išlo o sumu 25.450,83 eur). 14. Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je dražba neplatná a predchádzajúci vlastník a vydražiteľ si majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť. 16. Dovolací súd v tomto smere poukázal na to, že „ustanovenie § 32 odseku 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách obsahuje reštitučnú povinnosť pre prípad určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom podstata odseku 3 spočíva jednak v povinnosti každej osoby, ktorá v súlade s generálnou klauzulou odseku 1 prevzala výťažok dražby, vrátiť výťažok dražby v relevantnom rozsahu, ktorý prijala bezodkladne vydražiteľovi. Uvedená povinnosť je logická z dôvodu, že vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú dražbou, a teda zložil výťažok dražby, ktorý bol následne v súlade s odsekom 1 rozdelený oprávneným osobám. Uvedenej povinnosti, ale predchádza zákonná povinnosť dražobníka v prípade, že je právoplatne rozhodnuté o tom, že predmetná dražba je neplatná, oznámiť vydražiteľovi nielen sumu, ktorú v dražbe získal, ale aj okruh osôb, ktorým ju odovzdal. Uvedená zákonná povinnosť je zameraná na uľahčenie pozície (práva) vydražiteľa získať naspäť všetky plnenia, ktoré sa odpadnutím titulu vydraženia stali bezdôvodným obohatením na strane jeho príjemcov. V tomto prípade dražobník oznámil žalobcovi na jeho výzvu listom z 25.11.2013 (č.l. 36 a 37) sumu dosiahnutú vydražením 2.000.000 slovenských korún, ktorú poukázal v prospech navrhovateľa dražby OTP Banka Slovensko, a.s. Výťažok dražby prevzala jediná osoba a tou je pôvodne označená žalovaná, ktorá má povinnosť vrátiť ho vydražiteľovi“. S poukazom na uvedené, bol dovolací súd názoru, že „odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 32 ods. 3, veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Práve dražobník má povinnosť oznámiť vydražiteľovi okruh osôb, ktorým vyplatil výťažok dražby a uviesť aj výšku jednotlivých platieb. Vydražiteľ (žalobca), ktorý má v tomto prípade zákonné právo na vrátenie výťažku dražby, mal v čase podania žaloby na súd k dispozícii len oznam od dražobníka podľa § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., komu výťažok vyplatil a v akej výške. Z oznamu vyplýva, že osobou, ktorej bol výťažok vyplatený v plnej výške je pôvodne označená žalovaná“. Dovolací súd zároveň dodal, že „ len označenie čísla účtu, na ktorý mala OTP Banka Slovensko, a.s., následne zrealizovať platby výťažku dražby, nie sú dostatočným liberačným dôvodom na zbavenie sa povinnosti vrátiť vydražiteľovi výťažok dražby, a na prechod pasívnej legitimácie v tomto druhu sporu. Podľa dovolacieho súdu by to bolo možné len za predpokladu, že už pri prvom úkone osoby (napr. žalovanej), na účet ktorej dražobník finančné prostriedky poukázal, by tento subjekt musel vydražiteľa informovať o tom, komu ďalšiemu následne finančné prostriedky poukázal. Okrem čísla účtu musia byť identifikovaní i majitelia účtu (musia byť označení minimálne v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, u právnických osôb a živnostníkov obchodné meno, adresa, IČO), inak pre nedostatok údajov a oneskorenie (vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt) nie je možné takémuto úkonu priznať právnu relevanciu v tomto druhu sporu. V tomto prípade právna predchodkyňa žalovanej predložila kompletnú dokumentáciu súdu až po desiatich mesiacoch od podania žaloby na súd a to 15.12.2014 (č.l. 88 - 120 súdneho spisu).
Prvoinštančný súd doručil predmetné podanie advokátovi žalobcu na pojednávaní 26. januára 2015 krátkou cestou a podanie oboznámil (zápisnica z pojednávania na prvoinštančnom súde (č.l. 123 spisu) a zároveň na pojednávaní vyhlásil rozsudok“. 17. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 18. V danej veci dovolací súd vyslovil právny názor v zmysle ktorého: 1/ povinnosť vrátiť výťažok vydražiteľovi mala v danej veci len žalovaná (ktorá ho v celosti od dražobníka ako jediná osoba prevzala), 2/ vydražiteľ (žalobca), ktorý mal v tomto prípade zákonné právo na vrátenie výťažku dražby, mal v čase podania žaloby na súd k dispozícii len oznam od dražobníka z ktorého táto skutočnosť (prevzatie výťažku v plnej výške žalovanou) vyplývala, 3/ v danej veci nenastal liberačný dôvod na zbavenie sa povinnosti žalovanej vrátiť vydražiteľovi výťažok dražby, a na prechod jej pasívnej legitimácie v tomto druhu sporu, keďže tento liberačný dôvod by tu existoval len v prípade, že by žalovaná už pri prvom úkone vydražiteľa (žalobcu) informovala o tom, komu ďalšiemu následne finančné prostriedky poukázala. Keďže žalovaná tak urobila až po desiatich mesiacoch od podania žaloby na súd (15.12.2014 č.l. 88 - 120 súdneho spisu), pričom súd predmetné podanie doručil advokátovi žalobcu až na pojednávaní 26. januára 2015, na ktorom zároveň vyhlásil aj rozsudok, nebolo možné tomuto úkonu už priznať právnu relevanciu. 19. S poukazom na uvedený záver dovolacieho súdu bol potom odvolací súd povinný konštatovať, že i ohľadne vrátenia sumy 30.097,98 eur (ktorá bola žalovanou v ďalšom v sume 5.607,02 eur poukázaná dražobníkovi - spoločnosti DUPOS realitná a dražobná, spol. s.r.o. a v sume 25.450,83 eur poukázaná spoločnosti EPI Capital, s.r.o. (záložcovi, pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti), bola v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom výlučne žalovaná, keďže u nej nenastal žiadny liberačný dôvod na zbavenie sa povinnosti vrátiť vydražiteľovi výťažok dražby, kedy jej oznámenie z 15.12.2014, bolo oznámením oneskoreným, a nebolo mu už možné priznať právnu relevanciu. 20. K otázke premlčania sa odvolací súd už vyjadril vo svojom pôvodnom rozsudku (z 03.10.2016, č.k. 6Co/299/2015-147), pričom na tomto závere odvolací súd i naďalej zotrváva. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ išlo o premlčanie predmetného nároku, ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, upravovalo situáciu nakladania s výťažkom dražby v prípade, ak bola dražba neplatná a ukladalo povinnosť každej osobe, ktorá výťažok prevzala, vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Citované ustanovenie teda zakladalo samostatné právo vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. Z tohto dôvodu nebolo možné na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (vrátane jeho premlčania), keďže tu išlo o zakotvenie zákonného práva vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby. Toto zákonom zakotvené právo vydražiteľa sa preto premlčovalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe plynúcej od okamihu, kedy bolo možné právo na vrátenie výťažku uplatniť na súde (§ 101 Občiansky zákonník, ďalej len „OZ"). V danej veci žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vrátenia výťažku okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola dražba vyhlásená za neplatnú, t.j. dňom 26.07.2013. Trojročná premlčacia doba tak uplynula dňom 26.07.2016. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 07.02.2014, žalobu podal včas - pred uplynutím premlčacej doby. Námietku premlčania uplatnenú žalovanou preto považoval odvolací súd za neopodstatnenú. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30.097,98 eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 a s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30.097,98 eur od 28.02.2014 do zaplatenia (časť výroku I.), ako vecne správny, potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Výrok, ktorým odvolací súd (rozsudkom z 03.10.2016 č.k. 6Co/299/2015-147- výrok II. rozsudku odvolacieho súdu) potvrdil uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 36.289,86 eur od 26.07.2013 do 27.02.2014 (druhá časť výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie) nebol dovolacím súdom zrušený (ani dovolaním napadnutý) a zostal právoplatným. Rovnako právoplatným zostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, keďže tento nebol napadnutý odvolaním. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd de facto potvrdil celý výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (v pôvodne odvolacím súdom zmenenej časti rozsudku súdu prvej inštancie ho v tomto odvolacom konaní potvrdil s tým, že vo vzťahu k výroku II. pôvodného rozsudku odvolacieho súdu tento zostal právoplatným, t.j. oba tieto výroky potom predstavujú
celý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), za správny bolo potom potrebné považovať aj (závislý) výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti (§ 387 ods. 1 CSP). 22. Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.) - viď uznesenie Ústavného súdu SR z 19.11.2019, sp. zn. I. ÚS 453/2019. O trovách odvolacieho konania (tak pôvodného ako aj tohto) odvolací súd potom rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v závere v odvolacom konaní plne úspešný (odvolanie žalovanej nebolo ani sčasti dôvodným). O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu priznal v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi, a to v celom rozsahu. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).