Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/97/2023 1114228038 19. 06. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: RECOVER GROUP k.s., Lučenská 398/53, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 52 076 831, správca konkurznej podstaty úpadcu SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB „v konkurze", Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 001, zast. CREDIS Law s.r.o., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: AIG Europe S.A., 35D avenue John F. Kennedy, 1855 Luxemburg, Luxembursko, zapísaná v obchodnom registri Luxemburska pod reg. č.: B218806, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 643.474 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na §§ 2 ods. 3, 35 ods. 2, 788 ods. 1, 790, 791 ods. 1, 822, 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne ako žalobca v 4. rade) sa žalobou doručenou súdu dňa 19.01.2011 a vylúčenou na samostatné konanie uznesením súdu zo dňa 10.09.2014 č.k. 31Cb/18/2011-305 právoplatného dňom 27.09.2014 domáhal voči žalovanému (pôvodne Chartis Europe S.A. a po pripustení zmeny na strane žalovaného uznesením konajúceho súdu zo dňa 22.10.2013 č.k. 31Cb/18/2011-297 proti AIG Europe Limited) plnenia z poistnej zmluvy vo výške 643.474 eur s príslušenstvom. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 31Cb/83/2014 z 25.11.2019 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Bratislave uznesením 4Cob/171/2020 zo 14.11.2022 z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané voči subjektu, ktorý v čase vyhlásenia rozsudku nedisponoval procesnou subjektivitou. Tento nedostatok odstránil súd uznesením sp. zn. 31Cb/83/2014 z 12.01.2023, ktorým rozhodol, že v spore bude pokračovať s AIG Europe S.A., so sídlom 35D avenue John F. Kennedy, 1855 Luxemburg, Luxembursko, zapísaná v obchodnom registri Luxemburska pod reg. č.: B218806.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Spoločnosť CI HOLDING, akciová spoločnosť ako poistník a žalovaný ako poistiteľ uzatvorili dňa 12.11.2008 poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli osobitné zmluvné dojednania, príloha č. 1 - zoznam dcérskych spoločností, príloha č. 2 zoznam spoločností s podstatným vplyvom poistníka a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi. Poistná zmluva bola uzatvorená na poistenie zodpovednosti za škodu a na jej základe sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal poskytovať poistenému/poisteným poistnú ochranu v súlade s podmienkami poistnej zmluvy a poistník sa zaviazal zaplatiť poistiteľovi dohodnuté poistné. Poistenými boli všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností uvedených v zozname č. 1 a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka vymenovaných v zozname 2. Strany zmluvy dohodli dobu trvania poistenia od 01.11.2008 do 31.10.2009, oba dni vrátane. Limit poistného plnenia predstavoval 250.000.000 Sk. Podľa odseku 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, odchylne od čl. 1 úvodné ustanovenia všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi sa dojednáva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe, vrátane spoločnosti (poistníka), tiež dcérskych spoločností, alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka, (ďalej len „poškodený“) a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti, alebo vedúci zamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. Poistné krytie sa automaticky vzťahuje na všetkých nových členov predstavenstva, dozornej rady, konateľov alebo prokuristov spoločnosti zvolených alebo menovaných po dátume uzatvorenia poistnej zmluvy. V zmysle článku 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy, poistnou udalosťou sa rozumie nepredvídateľná udalosť krytá týmito poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami uzatvorenej poistnej zmluvy, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť v zmysle poistných podmienok a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy. Podmienkou je, že nárok poškodeného bol vznesený voči poistenému po prvýkrát počas doby trvania poistenia uvedenej v poistnej zmluve. Podľa článku 3 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy z poistenia má poistený nárok, aby mu poistiteľ, v zmysle poistných podmienok a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, uhradil: 1) pri „poistení členov predstavenstva, dozornej rady a konateľov spoločnosti“ nárokujúcej strane v mene a za poisteného poistné plnenie za priamu finančnú škodu spôsobenú ktorýmkoľvek z poistených vyplývajúcu z akéhokoľvek nepredvídaného a právne vymáhateľného nároku alebo nárokov za podmienky, že tento nárok alebo nároky sú kryté týmito poistnými podmienkami alebo zmluvnými dojednaniami poistnej zmluvy a boli uplatnené nárokujúcou stranou prvýkrát voči poisteným počas doby trvania poistenia a tento nárok alebo nároky sú dôsledkom skutočného alebo údajného porušenia povinností, ktorých sa poistený alebo poistení dopustili vo funkcii člena predstavenstva, dozornej rady alebo konateľa spoločnosti s výnimkou, keď poistení už boli odškodnení spoločnosťou, a to do výšky, v akej spoločnosť skutočne odškodnila poistených. Podľa článku 4 ods. 1 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy poisteným je vždy minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva dozornej rady, alebo konateľ spoločnosti. Podľa článku 4 ods. 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy poistníkom je spoločnosť, ktorá je uvedená v poistnej zmluve a uzatvorila poistnú zmluvu v prospech poistených. Podľa článku 4 ods. 3 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy spoločnosť predstavuje poistníka a dcérske spoločnosti uvedené v poistnej zmluve. Podľa článku 4 ods. 12 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy škoda znamená priamu finančnú škodu, ktorú musí poistený zaplatiť podľa právoplatného rozsudku alebo iného konečného súdneho rozhodnutia, alebo mimosúdneho vyrovnania prevedeného s predchádzajúcim písomným súhlasom poistiteľa, vrátane nákladov obhajoby proti vznesenému nároku, ktoré bolo nutné v tejto súvislosti zaplatiť a to v tom rozsahu, v akom za túto škodu alebo náklady obhajoby proti vznesenému nároku existuje právny postih voči poistenému alebo poisteným. Spotrebiteľské družstvo stred BB si listom z 28.10.2010 adresovaným žalovanému uplatnilo nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu - Poistná zmluva č. 7717031808, vo výške 643.474 eur. Listom z 27.10.2010 adresovaným žalovanému oznámil L.. R. M., Y.. vznik priamej finančnej škody presahujúcej 27.000.000 eur na klientskom majetku družstiev, vznik nároku na poistné plnenie vo výške 8.298.479 eur z Poistnej zmluvy č. 7717031808 uzatvorenej dňa 12.11.2008 a žiadal poisťovňu o okamžitú výplatu poistného plnenia vo výške 8.298.479 eur z poistnej zmluvy.
Súd konštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému ako poistiteľovi nárok na zaplatenie poistného plnenia podľa Poistnej zmluvy č. 7717031808, ktorej súčasťou sú osobitné zmluvné dojednania, zoznam dcérskych spoločností (príloha č. 1) a zoznam spoločností s podstatným vplyvom poistníka (príloha č. 2) a všeobecné poistné podmienky. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom a jej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú všetkými minulými, súčasnými a budúcimi členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka. Žalobca si svoj nárok uplatnil ako poškodený, odvodzujúc jeho právny základ z ustanovenia bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý vyložil tak, že žalovaný ako poisťovateľ sa nad rámec ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému. Žalobca vo vzťahu ku škode, ktorej náhrady sa domáha prostredníctvom poistného plnenia od žalovaného uviedol, že na základe zmluvy o riadení portfólia uzatvorenej so spoločnosťou CAPITAL INVEST o.c.p. ako obchodníkom s cennými papiermi (CP) sa obchodník s CP zaviazal obhospodarovať a riadiť portfólio žalobcu ako klienta podľa prospektu schváleného NBS. Žalobca uzatvoril s obchodníkom s CP zmluvu o riadení portfólia za účelom zhodnotenia vkladov svojich členov podľa schváleného prospektu. Obchodník s CP podľa zmluvy uzatvorenej so žalobcom riadil portfólio žalobcu aktívne, teda samostatne rozhodoval o riadení portfólia žalobcu a mal priame dispozičné práva k jeho bankovým účtom, na ktoré prichádzali zaplatené členské vklady jednotlivých členov žalobcu ako aj kúpne ceny vlastných zmeniek vydaných žalobcom. Žalobca odvodzuje vznik škody zo skutočnosti, že obchodník s CP, po ukončení zmluvy o riadení portfólia výpoveďou, nevrátil žalobcovi zverené peňažné prostriedky ani investičné nástroje, ktoré mal do portfólia nakúpiť a neodovzdal žalobcovi dokumentáciu k portfóliu. Žalobca tvrdil, že riadnym nevykonávaním činnosti členov predstavenstva obchodníka s CP boli zo strany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobcu, za ktorú zodpovedá obchodník s CP ako aj členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne. Podľa žalobcu členovia predstavenstva obchodníka s CP, ako poistení podľa poistnej zmluvy, zodpovedajú za neuskutočnenie činnosti obchodníka s CP podľa zmluvy o riadení portfólia a prospektu a zákona o cenných papieroch, zodpovedajú za to, že žalobca nebol riadne (pravdivo) informovaný ohľadne informácií z vyúčtovania, a z finančných prostriedkov dochádzalo k protiprávnemu čerpaniu tým, že tieto boli čerpané, ale nezhodnocovali sa spôsobom dohodnutým v zmluve o riadení portfólia. Žalobcovi mala vzniknúť škoda tým, že obchodník s CP neodovzdal po ukončení zmluvy žalobcovi portfólio, ktoré mal vytvoriť a obhospodarovať podľa zmluvy o riadení portfólia v hodnote investovaných peňažných prostriedkov žalobcu s mierou ich zhodnotenia 8 % p.a. Žalobca si teda žalobou uplatnil ako poškodený voči žalovanému ako poistiteľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie člena predstavenstva, dozornej rady alebo konateľa nárok na poistné plnenie tvrdiac, že jeho porušením zákonných povinností (§ 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch) a zmluvne prevzatých povinností (povinnosti zhodnocovať v dohodnutej miere portfólio a toto odovzdať žalobcovi) obchodníkom s CP vznikla škoda. Žalobca konštruoval zodpovednosť štatutárneho orgánu obchodníka s CP tak, že členovia predstavenstva riadne nevykonávali činnosť štatutárneho orgánu, čím spôsobili, že došlo zo strany obchodníka s CP k uvedeným porušeniam, a preto zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Žalobca sa súčasne s poukazom na ustanovenie ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní považuje za poisteného podľa poistnej zmluvy a tvrdí svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, namietal absenciu včasného uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou u poisteného obchodníka s CP a pre úplnosť namietal aj výšku žalobcom uplatneného nároku. 3. Súd uviedol, že aj keď je pre celú oblasť zákonnej právnej úpravy poistenia štandardná výplata poistného plnenia tomu, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku na poistné plnenie, výnimkou z tejto zásady je však poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, z ktorej zákonnej úpravy vyplýva hmotnoprávny nárok škodcu a nie poškodeného na poistné plnenie a zákonná úprava určuje osobu poškodeného len ako platobné miesto pre výplatu poistného plnenia. Plnenie poisťovne poškodenému má účinky splnenia záväzku poisťovne vo vzťahu k nároku na poistné plnenie, ktoré má poistený voči poisťovni. Určenie platobného miesta však nemožno zamieňať s aktívnou hmotnoprávnou legitimáciou poškodeného na poistné plnenie. Inými slovami, poškodený nemá podľa zákonnej právnej úpravy obsiahnutej v § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie.
Výnimka z tohto pravidla musí byť ustanovená zákonom (ako napríklad § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Súd uviedol, že zmluvnými stranami Poistnej zmluvy č. 7717031808 boli CI Holding, a.s. ako poistník, teda subjekt, ktorý poistnú zmluvu uzatvoril a zaviazal sa uhrádzať dohodnuté poistné, a žalovaný ako poisťovateľ. Účastníkom poistnej zmluvy teda nebol žalobca, ktorý sa však domáha takej interpretácie jej jednotlivých ustanovení, konkrétne dojednania obsiahnutého v bode 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný nad rámec § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu priamo poškodenému a nie škodcovi, teda interpretácie zakladajúcej jeho hmotnoprávny nárok na poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania obsahom poistnej zmluvy, osobitných zmluvných dojednaní a všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a hodnotením textu týchto listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalovaný podľa uzatvorenej poistnej zmluvy poistil zodpovednosť členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle citovanej poistnej zmluvy poistenými subjektami, ktorým (a nie žalobcovi ako poškodenému) v prípade poistnej udalosti definovanej v poistnej zmluve vznikol nárok na poistné plnenie. Z formulácie záväzku poistiteľa obsiahnutej v ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorou strany dojednali záväzok poistiteľa poskytnúť poistné plnenie, z dikcie úpravy predmetu poistenia obsiahnutej v článku 2 všeobecných poistných podmienok a v nadväznosti na vymedzenie osoby poistiteľa, poistníka poisteného, ako aj definíciu nároku v bode 10 písm. a) článku 4 všeobecných poistných podmienok (v znení bodu 7 osobitných zmluvných dojednaní) poistnej zmluvy vyplýva, že poistiteľ sa zaviazal poskytnúť poistné plnenie poisteným, ktorým boli všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka. V bode 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy strany odchylne od článku 1 všeobecných poistných podmienok dohodli záväzok poistiteľa poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe vrátane spoločnosti (poistníka), dcérskych spoločností alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka (ďalej len „poškodený“) a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti alebo vedúci zamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. V ďalšom texte citované ustanovenie obsahuje výklad pojmu „poistenie členov predstavenstva, dozornej rady a konateľov spoločnosti“, výklad pojmu „spoločnosť“ pre účely poistnej zmluvy ako aj pojmu „spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka“. Citované ustanovenie bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy nie je možné podľa súdu vyložiť tak, ako to urobil žalobca, teda ako prevzatie záväzku poisťovateľa (žalovaného) poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému, pretože takáto interpretácia z citovaného zmluvného dojednania nevyplýva. Strany poistnej zmluvy si v obsahu dotknutého ustanovenia, jeho prvej vety vymedzili poistné krytie, teda skutočnosť s ktorou spája poistná zmluva povinnosť poskytnúť poistné plnenie a nie subjekt, ktorému je v súvislosti s poistnou udalosťou povinná poskytnúť poisťovňa poistné plnenie. V zmysle citovaného ustanovenia je teda poisťovateľ povinný poskytnúť plnenie za predpokladu, že tretej osobe vrátane poistníka (jeho dcérskej spoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka) vznikla škoda zapríčinená poisteným z jeho zodpovednosti ako člena predstavenstva, dozornej rady, prokuristu alebo konateľa poistníka vrátane vymedzených dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom poistníka. Uvedené ustanovenie, vychádzajúc z jeho znenia, teda nevymedzuje prostredníctvom pojmu „tretia osoba“ subjekt, ktorému je určené poistné plnenie ale vymedzuje povahu škody, ktorá je ako poistné riziko krytá poistnou zmluvou. Záver, že sa strany poistnej zmluvy dohodli na tom, že poistné plnenie patrí členovi predstavenstva, dozornej rady, prokuristovi alebo konateľovi, z ktorého zodpovednosti za výkon pôsobnosti ako štatutárneho orgánu spoločnosti vznikla tretím stranám škoda, je možné dovodiť z článku 3 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého má z poistenia poistený nárok, aby mu poistiteľ uhradil....., pričom z bodu 1.3 poistnej zmluvy sa podáva definícia poistených ako všetkých minulých, súčasných a budúcich člnov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom. Z jazykového prejavu vôle zachyteného v poistnej zmluve vrátane a s ňou neoddeliteľne spojených osobitných zmluvných dojednaní a všeobecných poistných podmienok v tých ustanoveniach, ktoré sú relevantné pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a subjektu, ktorému je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie sú podľa súdu do tej miery jasné, teda určité a zrozumiteľné, že neexistovali objektívne pochybnosti o vôli strán poistnej zmluvy v nej prejavenej. Naviac rozdielnu interpretáciu ustanovení poistnej zmluvy predložil žalobca, ktorý nebol zmluvnou stranou poistnej zmluvy, a ktorý
teda vôľu prejavenú stranami poistnej zmluvy pri jej uzatvorení, nepozná resp. poznať nemusí a v rámci žaloby a obsahu jednotlivých procesných písomných alebo ústnych vyjadrení prezentuje žalobca svoje záujmy a postoje, ktoré nemusia zodpovedať prejavu vôle strán poistnej zmluvy. Pre úplnosť súd uviedol, že účastníci právneho vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu sú zásadne poistiteľ a poistený (event. poistník) a priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže byť založené len právnym predpisom. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodná. Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému, ale poškodený nemá priamy nárok voči poistiteľovi, pokiaľ tak neustanovuje osobitný právny predpis (napr. § 15 z. č. 381/2001 Z. z.), prípadne poistná zmluva. Z povahy ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, vyplýva, že sa od neho nie je možné odchýliť, teda má kogentný charakter. Tento záver vyplýva zo zmocnenia obsiahnutého v citovanom ustanovení, upraviť právo poškodeného uplatniť si náhradu priamo voči poistiteľovi výlučne osobitným predpisom, ktoré vylučuje dohodu strán poistnej zmluvy ohľadom úpravy uplatnenia si nároku na náhradu škody voči poistiteľovi poisteným. Z uvedeného však vyplýva, že aj pre prípad, ak by zmluvné strany poistnej zmluvy, teda spoločnosť CI Holding, a.s. ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ dohodli v poistnej zmluve o priamom nároku poškodeného, takéto dojednanie by nepožívalo právnu ochranu a to práve z dôvodu kogentnej povahy § 823 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia je ponechaná škodcovi, ktorý však musí v petite určiť ako platobné miesto osobu poškodeného. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/38/2005 z 28.04.2005 je záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/26/2018 z 25.09.2019, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob73/2020 z 23.06.2022. V súvislosti s námietkou žalovaného o neuplatnení nároku žalobcu ako poškodeného voči poistenému, ktoré je podmienkou vzniku povinnosti žalovaného ako poisťovateľa plniť v zmysle poistnej zmluvy a jej príloh (článok 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy) súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia si nároku na náhradu škody voči poistenému. Žalobca tvrdí, že za škodu, ktorá mu vznikla, zodpovedajú členovia predstavenstva obchodníka s CP spolu so spoločnosťou. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol dokazovanie v smere preukázania uplatnenia svojho nároku ako poškodeného voči poistenému, teda voči niektorému členovi predstavenstva spoločnosti obchodníka s CP. Žalobca si uplatnil ako poškodený nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu členov predstavenstva spoločnosti obchodníka s CP, pričom v konaní nekonkretizoval podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej členmi predstavenstva. Pre úplnosť súd uviedol, že aj v prípade, ak by na strane žalobcu ako poškodeného bola daná aktívna vecná legitimácia na poskytnutie poistného plnenia, súd by zo skutkových tvrdení, tak ako tieto poskytol v konaní žalobca, nemohol posúdiť jeho prípadný nárok na náhradu škody. Žalobca nekonkretizoval v konaní tie činnosti členov predstavenstva, ktorých riadnym nevykonávaním vznikla žalobcovi, v zmysle jeho tvrdenia, škoda uplatnená v tomto konaní. Žalobca nešpecifikoval činnosti členov predstavenstva, ktorými títo mali spôsobiť škodu, nevymedzil akým konaním členov predstavenstva teda prišlo k porušeniu zmluvných alebo zákonných povinností (predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nekonkretizoval povinnosti (zmluvné alebo zákonné) členov predstavenstva, ktorých porušením mu škoda vznikla, neposkytol súdu skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol tento dovodiť akým mechanizmom došlo na strane žalobcu k vzniku škody a posúdiť tak aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcom a vznikom škody. Žalobca sa obmedzil vo vzťahu k členom predstavenstva obchodníka s CP na všeobecné konštatovanie o absencii riadneho vykonávania ich činnosti, čím boli zo strany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch. O ktoré konkrétne činnosti členov predstavenstva obchodníka s CP malo ísť a v čom malo spočívať vykonávanie týchto činností v rozpore s povinnosťou vykonávať ich riadne, žalobca neuviedol. Pokiaľ odvodzoval žalobca zodpovednosť členov predstavenstva obchodníka s CP z neuskutočnenia činnosti podľa zmluvy o riadení portfólia a prospektu, nešpecifikoval žalobca činnosti, na ktoré sa obchodník s CP zaviazal podľa citovanej zmluvy a ktorých neuskutočnenie spôsobilo vznik škody. Pokiaľ ide o nepravdivé informovanie žalobcu o vyúčtovaní, ktorým žalobca odôvodňoval vznik škody, súd uviedol, že nie je zrejmé, ktoré informácie a z akého dôvodu považoval žalobca za nepravdivé a aká príčinná súvislosť existuje medzi informovaním a vznikom škody žalobcu. Podotkol, že ako iniciátor súdneho sporu by mal žalobca vedieť, z akého dôvodu si uplatňuje určitý nárok voči protistrane a tieto dôvody náležite prezentovať už v samotnej žalobe a neposkytovať súdu len všeobecne formulované odôvodnenia bez vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam a tvrdeniam potrebným pre posúdenie uplatneného nároku. Vo vzťahu k podmienkam
vzniku nároku žalobcu na náhradu škody zo zodpovednosti členov predstavenstva obchodníka s CP ako poistenými neuniesol podľa súdu žalobca svoju povinnosť tvrdenia, a teda ani dôkazné bremeno. Súd nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a rozhodovať o vlastnej predstave o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva (2002/47/ES zo 06.06.2002 a 97/9/ES z 03.03.1997), robil tak nedôvodne. Zo smerníc uvádzaných žalobcom nevyplýva žiadne jeho oprávnenie podať žalobu priamo voči poisťovateľovi. Okrem toho žalobca opomína podstatný fakt, a to, že priama aplikácia (priamy účinok) smernice je možný iba v konaniach proti členskému štátu, resp. proti akémukoľvek subjektu, ktorý koná v jeho mene, napríklad: orgán verejnej správy, orgán územnej samosprávy, štátny podnik, akýkoľvek iný subjekt, ktorý je bez ohľadu na svoju právnu formu na základe aktu verejnej moci a pod kontrolou verejnej moci poverený plnením služby verejného záujmu a ktorý na tento účel disponuje väčšími právomocami v porovnaní s pravidlami, ktoré sa aplikujú vo vzťahoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. V žiadnom prípade to teda nemôže byť žalovaný. Aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 1986, vec 152/84) opakovane zdôraznil, že nepripúšťa horizontálny priamy účinok smerníc, to znamená, že jednotlivci nemajú právo dovolávať sa priameho účinku nesprávne implementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nebol dôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný mal v spore plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) voči žalobcovi v celom rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom právne kvalifikoval poistenie poskytnuté žalovaným prostredníctvom Poistnej zmluvy 7717031808 (ďalej aj „poistenie“), pričom na základe právnej argumentácie žalobcu mal súd toto poistenie kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom má poškodený, teda v tomto prípade žalobca, priamy nárok na poistné plnenie voči žalovanému. Dal do pozornosti, že zákon o cenných papieroch identifikuje poistenie zodpovednosti za škodu obchodníka s cennými papiermi ako finančný nástroj na riadenie rizika (§ 71c ods. 4), pričom parametre takéhoto poistenia sú posudzované Národnou bankou Slovenska aj pri výkone jej dohľadu (135 ods. 8 písm. h). V niektorých prípadoch poistenie zodpovednosti za škodu nahrádzalo povinnosť dosahovať určitú minimálnu výšku základného imania spoločnosti obchodníka s cennými papiermi (§ 54 ods.15 zákona o cenných papieroch v znení účinnom k 31.12.2008, teda počas právnej úpravy účinnej v čase dojednania poistenia). Fakt, že poistenie malo byť z právneho hľadiska na tej istej úrovni ako základné imanie spoločnosti znamená, že poistenie je nástrojom na zabezpečenie eventuálnych nárokov poškodených subjektov v čase platobnej neschopnosti obchodníka s cennými papiermi, a teda poškodený subjekt musí mať priamy prístup na uplatnenie svojich nárokov z poistenia tak, ako to má v prípade, keď si uplatňuje nárok na odškodnenie priamo z majetku spoločnosti. Odvolateľ tvrdil, že nárok žalobcu na priamy prístup na uplatnenie si jeho nárokov z poistenia voči poisťovateľovi (v danom prípade voči žalovanému) je garantovaný smernicami, ktorých priamej aplikácie domáha v konaní, a to Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách finančných zárukách (ďalej len „Smernica 2002/47/ES) a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (ďalej len „Smernica 97/9/ES“). Poukázal na bod 5 preambuly, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 2 ods. 1 písm. b), f), čl. 4 ods. 5 Smernice 2002/47/ES, čl. 2 ods. 1 Smernice 97/9/ES, ako aj na § 71c ods. 2 písm. a), § 71c ods. 4, § 135 ods. 8 písm. h) zákona o cenných papieroch v znení účinnom k 31.12.2008. Vzhľadom na povinnosť súdu aplikovať eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, či možnosti žalobcu domáhať sa priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva, mal odvolateľ za to, že poistenie zodpovednosti obchodníka s cennými papiermi je potrebné eurokonformne vykladať v súlade s účelom obsiahnutým v Smernici 2002/47/ES a v Smernici 97/9/ES, teda je potrebné poistenie zodpovednosti obchodníka s cennými (vrátane poistenia zodpovednosti členov štatutárneho orgánu) chápať ako jeden z finančných nástrojov odškodňovania investorov, a súd by mal takýto druh poistenia kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom majú mať poškodené subjekty právo priamo sa voči poisťovateľovi domáhať nároku na poistné plnenie. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že sa domáha priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva nedôvodne. Uviedol, že v danom prípade by priamou aplikáciou smerníc nedošlo k stanovovaniu nových
povinností pre právnickú osobu (poisťovateľa), nakoľko skutočnosť, či bolo platne dojednané poistenie nie je v tomto konaní sporná, ale prostredníctvom priamej aplikácie smerníc sa majú odstrániť len akékoľvek procesné prekážky, ktoré by žalobcovi, ako poškodenému, znemožňovali priamo domáhať sa nároku na poistné plnenie. Súd opomenul fakt, že komunitárne právo v špecifických prípadoch pozná výnimku z horizontálneho priameho účinku smerníc, kedy napr. rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 14.07.1994 vo veci C 91/92 bola stanovená „Možnosť odvolať sa na smernicu v sporoch medzi súkromnými osobami“. Žalobca mal ďalej za to, že v žalobe ako aj v jeho ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach, jednoznačným spôsobom popísal a dôkazmi doložil, ktoré konkrétne skutočnosti zakladajú právnu zodpovednosť poistených členov predstavenstva, preto vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany súdu považoval za nesprávne. Uviedol, že spôsob popísania konkrétnych skutkových okolností prípadu zodpovedá realite, pričom zo strany žalobcu mohlo dôjsť len k uvedeniu takých skutočností, ktoré reálne nastali, pričom skutočnosť, že takto popísaným konaním členom predstavenstva došlo k porušeniu zákona, konštatoval aj orgán dozoru, ktorý obchodníkovi s cenným papiermi uložil sankcie. Pre žalobcu bolo nejasné (vzhľadom na absenciu podrobného odôvodnenia rozsudku v tejto časti) akými úvahami sa mohol riadiť súd, pokiaľ nepovažoval za preukázaný vznik škody a určenie zodpovedného subjektu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.06.2023. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní uvádza vybrané ustanovenia zákona o cenných papieroch spolu s vybranými ustanoveniami smernice 2002/47/ES a 97/9/ES, ktoré interpretuje opäť účelovo nesprávne, tak ako doposiaľ v celom spore nesprávne a účelovo vykladá ustanovenia predmetnej poistnej zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca opätovne opomína skutočnosť, že účelom zákona o cenných papieroch v kontexte jeho ustanovení § 71c ods. 2 písm. a) a § 71c ods. 4 je stanovenie povinnosti pre obchodníka s cennými papiermi mať uzavreté poistenie pre prípad, že obchodník s cennými papiermi spôsobí pri výkone svojej činnosti škodu tretej strane. Žalobca v žalobe a celom spore tvrdí, že nie on (resp. v poistnej zmluve poistené osoby žalobcu) spôsobil škodu tretej strane. Naopak, (údajnú) poistnú udalosť mal žalobcovi, ako poškodenému spôsobiť iný obchodník s cennými papiermi (resp. jeho štatutárni zástupcovi). V danom prípade sa teda nejedná o situáciu, s ktorou zákon o cenných papieroch spája povinnosť mať uzavreté poistenie a z tohto poistenia mať zabezpečené právo na poistené plnenie bez preukazovania ďalších formálnych podmienok. Žalovaný uviedol, že novo vykonštruovaný procesný útok žalobcu neobstojí vo svetle žalobcom tvrdeného skutkového stavu (údajnej) poistnej udalosti a v spore neprináša žiadnu skutkovú ani právno-logickú zmenu. Žalobca ako poškodený mal možnosť domáhať sa dostupnými prostriedkami náhrady škody voči škodcovi obchodníkovi s cennými papiermi, spol. CI HOLDING, resp. voči tým osobám, ktoré mu škodu spôsobili a v danom spore preukázať svoj (údajný) nárok na náhradu škody. Žalobca opätovne nedôvodne namieta údajné neaplikovanie relevantnej judikatúry na spor rozsudkom súdneho dvora zo dňa 14.07.1994 vo veci C 91/92, opomína však, že ním citovaný rozsudok súdneho dvora vychádza z predpokladu, že členský štát v stanovenej lehote neprijal opatrenia na prebranie smernice. V prípade zákona o cenných papieroch o takúto situáciu nejde, nakoľko zákon o cenných papieroch prevzal smernice 2002/47/ES a 97/9/ES. Rozsudok súdneho dvora zo dňa 14.07.1994 vo veci C 91/92 nie je aplikovateľný na spor. Žalovaný dal do pozornosti, že priama aplikácia ustanovení smernice prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Žalobca pritom v odvolaní nesprávne, účelovo a nedostatočne dôvodí, že vnútroštátny predpis, t.j. zákon o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať eurokonfomne a z uvedeného dôvodu je potrebné priamo aplikovať smernice 2002/47/ES a 97/9/ES. Navyše z odvolania vyplýva, že žalobca účel smerníc opätovne interpretuje nesprávne na tú poistnú udalosť, z ktorej si žalobou uplatnil svoje domnelé právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy proti žalovanému. Mal za to, že žalobca odvolanie v rozsahu údajnej priamej aplikácie nezdôvodnil náležite, keď nezdôvodnil splnenie podmienok, za ktorých majú smernice priamy účinok, to znamená ak uplynula transpozičná lehota smerníc, alebo smernica nebola transponovaná vôbec, bola transponovaná neskoro, nesprávne alebo neúplne. Podľa názoru žalovaného smernice do nášho právneho poriadku boli transponované v súlade s ich účelom a priama aplikácia smerníc na spor nie je možná. Podotkol, že žalobca v odvolaní účelovo opomína základnú podmienku, za ktorej nie je priama aplikácia smerníc možná a tou je, že priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bezdôvodne tvrdí, že z poistnej zmluvy mu vyplýva priamy nárok voči poisťovateľovi na poistné plnenie, a to bez ohľadu na kogentný charakter § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, ktoré nie je možné inak upraviť v poistnej zmluve. Žalobca navyše nepreukázal, že poistná zmluva inak upravuje právo poškodenej osoby, ako stanovujú §§ 822 a 823 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca v celom spore ani odvolaním nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, keď nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku voči žalovanému, vyplývajúceho z predmetnej poistnej zmluvy. K údajnému preukázaniu vzniku škody a zodpovedného subjektu žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré skutkové zistenia súd nezistil správne a nenavrhuje vykonať nové dôkazy, ktoré v spore riadne pred súdom objektívne nemohol uplatniť v zmysle koncentračnej zásady. Mal za to, že žalobca všeobecným odkazom na žalobu a svoje vyjadrenie pred súdom neodôvodnil odvolanie v zmysle požiadaviek zákona. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní tvrdí, že mu vznikla škoda činnosťou členov predstavenstva bez toho, aby špecifikoval, o členov predstavenstva ktorej spoločnosti vlastne ide. Zároveň tvrdí, že súd nezistil zodpovednostný subjekt za vznik škody a to bez toho, aby sám zodpovednostný subjekt v odvolaní označil. Nad rámec uvedeného žalovaný namietal, že žalobca tvrdené preukázanie vzniku škody a zodpovednostného subjektu nedáva do požadovanej súvislosti s ustanoveniami poistnej zmluvy tak, aby vôbec súdu vyplývalo, či žalobca ako poistený podľa poistnej zmluvy (resp. jeho štatutárni zástupcovia alebo iné poistené osoby podľa poistnej zmluvy) spôsobili svojím konaním škodu tretej strane, o aké konanie išlo, či si včas a riadne žalobca (resp. osoby konajúce za žalobcu ako poistené osoby podľa poistnej zmluvy) uplatnili voči žalovanému právo na poistné plnenie. Žalobca v odvolaní neuvádza, či je hypotetická poistná udalosť, ktorú spôsobili žalobcom poistené osoby podľa poistnej zmluvy tou poistnou udalosťou, s ktorou poistná zmluva spája právo žalobcu na poistné plnenie. Žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne ním včas predložené dôkazy, ktoré by mohli preukázať vznik škody, zodpovednostný subjekt, riadne nahlásenie poistnej udalosti žalobcom žalovanému. Nič z uvedeného žalobca nepreukázal súdu a nepreukázal ani podaním odvolania. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.07.2023. Odmietol argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení a upriamil pozornosť na to, že základnou právnou otázkou, ktorú je potrebné v konaní vyriešiť je, či žalobca má alebo nemá priamy nárok domáhať sa poistného plnenia od žalovaného. Uviedol, že priamou aplikáciou smerníc komunitárneho práva nebudú pre žalobcu stanovené nové povinnosti, ale takýmto postupom súdu budú len odstránené procesné prekážky, ktoré formálne znemožňujú žalobcovi domáhať sa finančného zabezpečenia od žalovaného, prostredníctvom daného poistenia. Tvrdil, že žalobcom popísaná situácia je čisto teoretická a v praxi je extrémne nízka pravdepodobnosť, že by tento procesný postup mohol byť niekedy vôbec realizovateľný, a to vzhľadom na formálne viac úrovňové a na seba reťaziace uplatňovanie nárokov na náhradu škody. Uvedené formálne prekážky sú v rozpore s ustanoveniami Smernice 2002/47/ES a Smernice 97/9/ES. Rozsudok ESD C 192/94 El Corte Inglés SA c/a Cristina Blázquez Rivero a Rozsudok ESD C 72/95 Aannemersbedrijf P. K. Kraaijeveld BV and Others c/a Gedeputeerde Staten van Zuid Holland určili povinnosť vnútroštátneho súdu (či inej verejnej autority aplikujúcej právo) postupovať ex offo pri aplikácii priameho účinku komunitárneho práva, aj keď sa ho účastníci nedovolávajú. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 12. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 643.474 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. 7717031808 uzatvorenej medzi spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť ako poistníkom a právnym predchodcom žalovaného ako poisťovateľom, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú všetkými minulými, súčasnými a budúcimi členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka, tvrdiac, že mu porušením zákonných povinností (§ 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch) a zmluvne prevzatých povinností (povinnosti zhodnocovať v dohodnutej miere portfólio a toto odovzdať žalobcovi) obchodníkom s CP vznikla škoda. Žalobca si svoj nárok uplatnil ako poškodený, odvodzujúc jeho právny základ z ustanovenia bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý vyložil tak, že žalovaný ako poisťovateľ sa nad rámec ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému. Žalobca konštruoval zodpovednosť štatutárneho orgánu obchodníka s CP tak, že členovia predstavenstva riadne nevykonávali činnosť štatutárneho orgánu, čím spôsobili, že došlo zo strany obchodníka s CP k uvedeným porušeniam, a preto zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Žalobca sa s poukazom na ustanovenie ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní považoval za poisteného podľa poistnej zmluvy a tvrdil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, absenciu včasného uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou u poisteného obchodníka s CP, ako aj výšku žalobcom uplatneného nároku. Súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 14. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym spôsobom právne kvalifikoval poistenie poskytnuté žalovaným prostredníctvom Poistnej zmluvy 7717031808, keď na základe právnej argumentácie žalobcu mal toto poistenie kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom má poškodený, teda v tomto prípade žalobca, priamy nárok na poistné plnenie voči žalovanému. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazoval na znenie zákona o cenných papieroch, Smernicu 2002/47/ES a Smernicu 97/9/ES, dovolávajúc sa aplikácie eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva súdom a priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou odvolateľa nestotožnil. Tvrdenie odvolateľa, že súd by mal takýto druh poistenia kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom majú mať poškodené subjekty právo priamo sa voči poisťovateľovi domáhať nároku na poistné plnenie, nemá podľa názoru odvolacieho súdu oporu v právnych predpisoch. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, podrobne a presvedčivo vysvetlil, na základe akých právnych úvah dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Súd pritom poukázal na to, že účastníkmi právneho vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu sú zásadne poistiteľ a poistený (event. poistník) a priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže byť založené len právnym predpisom. Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému, ale poškodený nemá priamy nárok voči poistiteľovi, pokiaľ tak neustanovuje osobitný právny predpis (napr. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.), prípadne poistná zmluva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca nebol účastníkom Poistnej zmluvy č. 7717031808, ale táto bola uzavretá medzi CI Holding, a.s. ako poistníkom a právnym predchodcom žalovaného ako poisťovateľom. Súd tak v bode 18. napadnutého rozhodnutia dôvodne konštatoval, že zo zákonnej úpravy poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu vyplýva hmotnoprávny nárok škodcu a nie poškodeného na poistné plnenie a zákonná úprava určuje osobu poškodeného len ako platobné miesto pre výplatu poistného plnenia. Podľa zákonnej právnej úpravy obsiahnutej v § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka tak poškodený nemá voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie, pričom výnimka z tohto pravidla musí byť ustanovená zákonom (ako napríklad § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Keďže v danom prípade sa nejedná o zákonom stanovenú výnimku, žalobca, ktorý tvrdil, že je poškodeným, teda nemá priamy nárok voči poisťovni na poistné plnenie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu vyjadreným v bode 19. napadnutého rozsudku, ktorý z vykonaného dokazovania obsahom poistnej zmluvy, osobitných zmluvných dojednaní a všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a hodnotením textu týchto listinných dôkazov mal za to, že žalovaný podľa uzatvorenej poistnej zmluvy poistil zodpovednosť členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle predmetnej poistnej zmluvy poistenými subjektami, ktorým (a nie žalobcovi ako poškodenému) v prípade poistnej udalosti definovanej v poistnej zmluve vznikol nárok na poistné plnenie. Následkom uvedených skutočností je potom nevyhnutne záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na bod 15. až 22. napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a podrobne odôvodnil z akých dôvodov dospel k záveru o jej nedostatku v tomto spore, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odlišný výklad prezentovaný odvolateľom nemá oporu v právnych predpisoch ani v poistnej zmluve. 16. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka vychádza z dvoch navzájom sa doplňujúcich zásad a to, že náhradu škody (poistné plnenie) platí poisťovateľ poškodenému, poškodený nemá právo na plnenie proti poistiteľovi. Záväzok poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému a poškodený až na výnimky (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP) nemá právo požadovať poistné plnenie (náhradu škody) od poisťovateľa. Trvá však jeho právo požadovať plnenie od škodcu a ten má povinnosť náhradu poskytnúť, ktorá povinnosť trvá až do doby, kedy bola poškodenému nahradená poisťovateľom. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému za škodu je v podstate záväzkom v prospech tretieho. Pri absencii všeobecného priameho nároku poškodeného na plnenie proti poistiteľovi sa poškodený môže domáhať vyššieho odškodnenia na súde len žalobou proti poistenému škodcovi. Vychádzajúc z existencie hmotnoprávneho vzťahu nemôže žaloba smerovať proti poistiteľovi, aj keď bude zainteresovaný na výsledku takéhoto sporu. 17. Súd správne poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28.04.2005 a sp. zn. 4Cdo/26/2018 zo dňa 25.09.2019. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28.04.2005 vyslovil právny názor, že „výlučne škodca/poistený je nositeľom práva na poistné plnenie a teda osobou, ktorá by bola v prípade
bezdôvodného odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovne aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na poistné plnenie proti poisťovni v súlade s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je výlučným nositeľom práva na plnenie proti poistiteľovi poistený, poškodený nemá priame právo na plnenie proti poistiteľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému.“ 18. Ak sa žalobca domáhal priamej aplikácie smerníc 2002/47/ES a 97/9/ES, súd dôvodne konštatoval, že žalobca tak robil nedôvodne. Uvedené platí aj pre odvolacie konanie. S uvedenou námietkou žalobcu sa správne vysporiadal súd v bode 25. napadnutého rozsudku, keď poukázal na to, že z uvádzaných smerníc nevyplýva žiadne oprávnenie žalobcu podať žalobu priamo voči poisťovateľovi. Žalobca pritom opomína dôležitú skutočnosť, a to, že priama aplikácia (priamy účinok) smernice je možná iba v konaniach proti členskému štátu, resp. proti akémukoľvek subjektu, ktorý koná v jeho mene, napríklad: orgán verejnej správy, orgán územnej samosprávy, štátny podnik, akýkoľvek iný subjekt, ktorý je bez ohľadu na svoju právnu formu na základe aktu verejnej moci a pod kontrolou verejnej moci poverený plnením služby verejného záujmu a ktorý na tento účel disponuje väčšími právomocami v porovnaní s pravidlami, ktoré sa aplikujú vo vzťahoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. V žiadnom prípade to teda nemôže byť žalovaný. Aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok súdneho dvora z 26. februára 1986, vec 152/84) opakovane zdôraznil, že nepripúšťa horizontálny priamy účinok smerníc, to znamená, že jednotlivci nemajú právo dovolávať sa priameho účinku nesprávne implementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám. Odvolací súd v tomto smere prisvedčil žalovanému, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na účelovú interpretáciu ustanovení poistnej zmluvy, Občianskeho zákonníka ako aj dotknutých smerníc zo strany žalobcu. Žalovaný taktiež dôvodne poukazoval na skutočnosť, že náš právny poriadok transponoval smernice 2002/47/ES a 97/9/ES v súlade s ich účelom, z ktorého dôvodu argumentácia odvolateľa v tomto ohľade neobstojí. 19. Nad rámec vyššie uvedeného, súd v bode 24. napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil ako poškodený nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu členov predstavenstva spoločnosti obchodníka s CP, pričom v konaní nekonkretizoval podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej členmi predstavenstva. Odvolateľ v tomto smere nedôvodne tvrdil absenciu podrobného odôvodnenia rozsudku v tejto časti, keď aj uvedený bod rozhodnutia je odôvodnený súdom náležite, jasne a presvedčivo. Súd poukázal na nedostatky procesného útoku žalobcu, ktorý v konaní nešpecifikoval činnosti členov predstavenstva, ktorými títo mali spôsobiť škodu, nevymedzil akým konaním členov predstavenstva teda prišlo k porušeniu zmluvných alebo zákonných povinností (predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nekonkretizoval povinnosti (zmluvné alebo zákonné) členov predstavenstva, ktorých porušením mu škoda vznikla, neposkytol súdu skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol tento dovodiť akým mechanizmom došlo na strane žalobcu k vzniku škody a posúdiť tak aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcom a vznikom škody. Súd potom dôvodne konštatoval, že aj v prípade, ak by na strane žalobcu bola daná aktívna vecná legitimácia, vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku žalobcu na náhradu škody zo zodpovednosti členov predstavenstva obchodníka s CP ako poistenými žalobca neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, a teda ani dôkazné bremeno. Hoci žalobca v odvolaní s uvedeným záverom súdu nesúhlasí, opätovne uvádza len všeobecné tvrdenia bez vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalobcu i v tejto časti za nedôvodnú. 20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).