Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/107/2023 1118200718 19. 06. 2025 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2025:1118200718.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Európske Obchodné Centrum s. r. o., Agátová ulica 841/36, 900 50 Hrubá Borša, IČO: 46 280 537, zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 19.260 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2018-257 zo dňa 08.07.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 27Cb/10/2018-323 zo dňa 10.02.2023 a opravného uznesenia č.k. B1-27Cb/10/2018-332 zo dňa 13.06.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2018-257 zo dňa 08.07.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 27Cb/10/2018-323 zo dňa 10. februára 2023 a opravného uznesenia č.k. B1-27Cb/10/2018-332 zo dňa 13.06.2023 v odvolaním napadnutej časti I. a III. výroku potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 17.912 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.912 eur od 14.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % s tým, že o výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.260 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.260 eur od 14.12.2017 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 11.01.2014 došlo k poistnej udalosti - odcudzeniu motorového vozidla zn. AUDI A4, EČV: U., ktoré bolo v tom čase havarijne poistené u žalovaného. Žalovaný viedol predmetnú poistnú udalosť pod č. 9850040472. Podľa názoru OČTK bolo motorové vozidlo odcudzené neznámym páchateľom, pričom skutok sa nepodarilo objasniť, v dôsledku čoho bolo Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku zo dňa 18.08.2015 prerušené trestné stíhanie vo veci krádeže v konaní vedenom pod ČVS: ORP-33/OO-RK-2014, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Žalobca si voči žalovanému uplatnil dňa 19.01.2014 riadne a včas nárok na poistné plnenie a na výzvu žalovaného zo dňa 16.09.2015 mu predložil všetky požadované podklady. Dňa 24.11.2017 zaslal žalobca žalovanému výzvu na úhradu poistného plnenia, v snahe mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaný reagoval na výzvu žalobcu Vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 01.12.2017, v ktorom odmietol žalobcovi zaplatiť poistné plnenie z
dôvodu uplatnenia výluky z poistenia v zmysle čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok č. 206, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody na poistených veciach vzniknutých alebo spôsobených poškodením, zničením alebo stratou poistenej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci a neoprávneným užívaním cudzej veci. S názorom žalovaného sa žalobca nestotožnil a zastával názor, že žalovaný dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z uvedených výluk v danej veci nebola a nemohla byť naplnená. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci prebehlo vyšetrovanie v rovine trestného stíhania vo veci prečinu krádeže motorového vozidla, pričom v žiadnom konaní nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu sprenevery, podvodu, zatajenia veci alebo neoprávneného užívania cudzej veci, čo je predpoklad pre uplatnenie niektorej z výluk poistného plnenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Ďalej uviedol, že okolnosti odcudzenia motorového vozidla, ako aj následné nájdenie jeho častí, sú doposiaľ sporné a nejasné, a navrhol preto pripojiť vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku, ktoré viedlo vyšetrovanie. V predmetnom prípade doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom preukázané, z akého titulu disponoval motorovým vozidlom v čase jeho odcudzenia H. U.. Rovnako tak nebolo vo veci zrejmé, ako bolo naložené s časťami predmetného motorového vozidla, ktoré boli nájdené v dňoch 03.04.2015 a 04.04.2015 príslušníkmi NAKA Košice, nakoľko zo žaloby nevyplýva, či boli tieto časti žalobcovi odovzdané, prípadne v akej hodnote. V zmysle uvedeného navrhol vypočuť svedkov. Žalovaný rozporoval i výšku uplatneného nároku, nakoľko zastával názoru, že žalobca si nemal uplatniť technickú hodnotu vozidla (19.260 eur) ale všeobecnú hodnotu motorového vozidla (17.912 eur). Namietal aj premlčanie nároku, nakoľko nemal za preukázané, že žaloba bola podaná včas. Z vyjadrení strán v priebehu súdneho sporu mal súd prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 11.01.2014 došlo k odcudzeniu motorového vozidla AUDI A4, EČV: U., ktoré bolo v tom čase havarijne poistné u žalovaného. Rovnako tak nespornou bola skutočnosť, že žalovaný predmetnú poistnú udalosť viedol pod č. 9850040472. Nesporným bolo v konaní aj to, že podľa vyjadrenia OČTK bolo predmetné motorové vozidlo odcudzené neznámym páchateľom, a nakoľko sa nepodarilo viesť trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, bolo prerušené. Nesporným bolo aj to, že dňa 19.01.2014 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie, pričom mu bolo oznámené, že žalovaný poistné plnenie neposkytne z dôvodu výluky v zmysle čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 101, § 104, § 517 ods. 1, 2, § 788 ods. 1, 2, 3, § 790, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, § 799 ods. 2, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Na zistený skutkový stav zároveň aplikoval poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Ako vyplýva z č.l. III. bod. 1 Osobitných podmienok pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu, okrem výluk uvedených vo VPPM 106 sa poistenie nevzťahuje na škody na poistených veciach vzniknutých alebo spôsobených a) úmyselným poškodením alebo zničením poistených veci, pokiaľ škoda nebola oznámená a riešená príslušným orgánom polície; b) prostou krádežou; c) estetickým poškodením predmetov; d) poškodením, zničením alebo stratou poistenej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci a neoprávneným užívaním cudzej vec a e) lúpežou poistenie veci pri preprave vykonávanej na základe prepravnej zmluvy. Súd prvej inštancie na úvod konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a námietka žalovaného uplatnená v tomto smere bola nedôvodná. Uviedol, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi stranami sporu bolo uzatvorené havarijné poistenie s poistkou č. 6565375616, ani to, že došlo k škodovej udalosti, a to odcudzeniu predmetného motorového vozidla. Sporným ostalo, či sa na danú škodovú udalosť vzťahuje výluka z poskytnutia poistného plnenia v zmysle Osobitných poistných podmienok č. 206, ako to uviedol žalovaný, alebo či bol povinný plniť. K uvedenému súd uviedol, že v prípade, ak sa na predmet odcudzenia vzťahuje poistenie majetku, ako to bolo v tomto prípade, a poistený si riadne a včas uplatní u poisťovateľa nárok na poistné plnenie, je povinnosťou poisťovateľa uviesť dôvody neposkytnutia poistného plnenia a tieto preukázať. Skutočnosť, že k odcudzeniu motorového vozidla došlo, ako už bolo uvedené sporným nebolo, a preto v prípade, že mal poisťovateľ podozrenie, že by v danom prípade mohlo ísť o niektorý z prípadov výluky z poskytnutia poistného plnenia, ako to uviedol vo Vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti z 01.12.2017, bol povinný túto skutočnosť preukázať. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, že v predmetnej veci malo dôjsť ku krádeži predmetného motorového vozidlo na základe predchádzajúcej dohody medzi Y. L., P. C. a H. U., súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nebola v tomto konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Rovnako tak v konaní nebol zistený žiaden vzťah medzi konateľom spoločnosti žalobcu N.. Y.B. T., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2019, kedy uviedol, že osobu pána U. nepozná. Rovnako tak uviedol, že nepozná ani pána L., pána C., T. U., či T. J.. K osobe pána W. uviedol, že išlo o správcu
vozového parku spoločnosti, ktorý sa staral asi o 30 motorových vozidiel a vzhľadom na tento počet mal právo zveriť ich údržbu aj tretej osobe, na čo bol poverený konateľom. O týchto odovzdaniach existujú odovzdávacie protokoly, čo vyžadovala pracovná postupnosť. K odcudzenému vozidlu uviedol, že to bolo zverené na základe preberacieho protokolu pánovi U., pričom v januári 2014 malo dôjsť k jeho odcudzeniu a následnému pátraniu po vozidle. Ako pán T. ďalej uviedol, časti motorového vozidla boli nájdené, pričom žalobcovi vydané neboli, nakoľko slúžia ako dôkazový materiál v konaní proti pánovi W., ktorý bol podozrivý z predmetnej krádeže. Na ďalšie pojednávanie konané dňa 04.06.2021 boli predvolaní ako svedkovia páni W., U. a L., pričom ani jeden z predvolaných na pojednávania nezúčastnili s tým, že svedkovia W. a U. si predvolanie neprevzali v odbernej lehote a svedok L. sa nedostavil napriek tomu, že mu bolo predvolanie doručené. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2021 uviedol, že ďalej netrvá na výsluchu navrhnutých svedkov a zároveň žiadal, aby súd vyžiadal doplnenie vyšetrovacieho spisu OO PZ Ružomberok ČVS:ORP-33/OO-RK-2014, za účelom zistenia aktuálneho stavu trestného konania. K danému súd prvej inštancie uviedol, že dňa 08.07.2022 zisťoval aktuálny stav trestného stíhania v predmetnej veci, pričom mu bolo povereným príslušníkom policajného zboru L. T. oznámené, že v danej veci nedošlo k žiadnemu posunu, pričom trestné stíhanie je stále prerušené na základe uznesenia OO PZ Ružomberok zo dňa 18.08.2015. K zadržaným častiam odcudzeného vozidla poverený príslušník uviedol, že tieto poškodenému (žalobcovi) vydané neboli. Konštatoval, že z vyššie uvedených vykonaných dôkazov tak neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že v danom prípade došlo k niektorej zo situácií, na ktoré sa má vzťahovať výluka z poistenia v zmysle čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok č. 206, a to k poškodeniu poistenej veci vzniknutej alebo spôsobenej poškodením, zničením alebo stratou poistnej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci a neoprávneným užívaním cudzej veci. Rovnako tak nebol v konaní preukázaný žiaden vzťah medzi konateľom žalobcu a osobami podozrivými z krádeže predmetného motorového vozidla, ktorý by mal naznačovať podvodné konanie či zatajenie veci. Tvrdenia žalovaného rovnako tak neboli preukázané ani v trestnom konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) trestného zákona prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. K danému súd prvej inštancie dodal, že trestné stíhanie bolo vedené vo veci krádeže a nie vo veci podozrenia zo sprenevery, podvodu, zatajenia veci či užívania cudzej veci, teda skutočností majúcich vplyv na výluku z poskytnutia poistného plnenia, aj keď Trestný poriadok pripúšťa zmenu v posudzovaní skutku ako iného trestného činu, v tomto prípade k nemu za viac ako osem rokov trestného stíhania nedošlo. Tvrdenia žalovaného, že sa na predmetnú škodovú udalosť vzťahuje výluka z poistného plnenia teda v konaní preukázaná nebola, pričom preukázanie týchto skutočností v konaní zaťažovalo žalovaného, ktorý tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výpovede svedkov v trestnom konaní, v zmysle ktorých mohlo dôjsť k zatajeniu veci, tieto rovnako tak neboli v ďalšom konaní preukázané, čo malo za následok, že trestné stíhanie muselo byť prerušené a závery žalovaného o možnom zatajení veci, prípadne sprenevere či podvode tak ostali iba v teoretickej rovine. Súd prvej inštancie tak po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti konštatoval, že v danom prípade neboli vykonanými dôkazmi preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje výluka z poistenia, a preto žalovaného zaviazal žalobcovi vyplatiť poistné plnenie za odcudzené motorové vozidlo. K tvrdeniam žalovaného, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť je pre rozhodovanie v tejto veci bezpredmetná, nakoľko má na uvedený postup poškodený v zmysle trestného poriadku právo, a v prípade, že bude o jeho nároku rozhodnuté skôr v civilnom konaní alebo v inom príslušnom konaní, bude musieť poškodený svoj uplatnený nárok vziať späť, prípadne by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie. K výške nároku, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe v sume 19.260 eur (technická hodnota vozidla) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepostupoval správne, keď si mal namiesto tejto sumy uplatniť nárok na poistné plnenie v sume 17.912 eur, ako všeobecnú hodnotu vozidla. Návrh žalobcu v časti rozdielu medzi technickou hodnotou vozidla a všeobecnou hodnotou vozidla preto zamietol a žalobcovi priznal nárok na poistné plnenie vo výške 17.912 eur. Nakoľko si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.912 eur odo dňa 14.12.2017, teda dňa nasledujúceho po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 CSP. Nakoľko úspech žalobcu vo veci predstavoval 93 % a úspech žalovaného 7 %, čistý úspech žalobcu tvoril 86 %.
2. Opravným uznesením č.k. 27Cb/10/2018-323 zo dňa 10.02.2023 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. 27Cb/10/2018-257 zo dňa 08.07.2022 záhlavie v časti označenia obchodného mena a sídla žalobcu tak, že správne označenie obchodného mena žalobcu a jeho sídlo znie: „Európske Obchodné Centrum s.r.o., so sídlom Agátová ulica 841/36, 900 50 Hrubá Borša“. 3. Opravným uznesením č.k. B1-27Cb/10/2018-332 zo dňa 13.06.2023 súd prvej inštancie I. výrokom opravil č.k. opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. februára 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. B1-27Cb/10/2018, ktoré po oprave znie: ,,27Cb/10/2018-323“. II. výrokom opravil výrok opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. februára 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. B1-27Cb/10/2018, v časti označenia č.k. rozsudku sp. zn. 27Cb/10/2018 zo dňa 08.07.2022, ktoré po oprave znie: ,,27Cb/10/2018-257“. III. výrokom opravil odôvodnenie opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. februára 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. B1-27Cb/10/2018, v bode 1. v časti označenia č.k. rozsudku sp. zn. 27Cb/10/2018 zo dňa 08.07.2022, ktoré po oprave znie: ,,27Cb/10/2018-257“. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Napadnuté rozhodnutie považoval za právne neudržateľné. Žalovaný zotrval na doposiaľ prezentovaných skutkových tvrdeniach a právnych hodnoteniach veci. Namietal, že konajúci súd nedokázal dostatočne zistiť skutkový stav a samotné okolnosti odcudzenia/zmiznutia vozidla a nezohľadnil výpovede v trestnom konaní. Trestné konanie bolo vedené Obvodným oddelením PZ v Ružomberku, ČVS: ORP-33/00-RK-2015, to však bolo prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa. Uvedené však nemohlo byť smerodajné pre konajúci súd, keďže v trestnom konaní nebolo ustálené odcudzenie vozidla, resp. spôsob jeho zmiznutia. Napriek tomu, že konanie bolo vedené ako podozrenie na spáchanie trestného činu krádeže, nemožno vylúčiť ani následné prekvalifikovanie tohto trestného činu. Navyše konajúci súd nebol viazaný týmto uznesením a bol povinný skúmať skutkové okolnosti. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďami svedkov v tomto trestnom konaní. Konajúci súd nedokázal určiť, prečo disponoval vozidlom H. U.. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.11.2019 konateľ žalobcu uviedol, že pán W. poskytoval vozidlá za účelom ich obhospodarovania tretím osobám. V konaní však nebolo preukázané, aké konkrétne udržiavacie práce mal na vozidle vykonávať pán U. a čo obsahoval protokol. Z výpovedí v trestnom konaní vyplýva, že p. W. poskytol p. U. vozidlo za účelom zapožičania na dovolenku s jeho priateľkou, čo je v rozpore s tvrdením konateľa spoločnosti v tomto konaní. Konateľ o tejto skutočnosti zjavne nevedel, keď uviedol, že vozidlá sa poskytovali za účelom opravy. Zároveň pán W. uvádza, že p. U. mal oprávnenie užívať vozidlo, avšak nesmel ho požičať tretej osobe, k čomu preukázateľne došlo. Konateľ žalobcu konštatoval, že pán W. bol správcom vozového parku a mohol vozidlo poskytovať za účelom opravy alebo prenájmu tretím osobám, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom skúmané, ako je možné, že sa zvyšky vozidla našli u pána W.. Podľa v konaní preukázaných skutočností (z trestného spisu) vozidlo malo byť odcudzené dňa 11.01.2014 v čase okolo 22:00 na parkovisku pri benzínovom čerpadle Slovnaft v Ružomberku. Y. L. sa však vyjadril, že vozidlo bolo vrátené P. C.. Pani J. sa vyjadrila, že išla s vozidlom do Ružomberka spolu s p. U., kde sa mali stretnúť s p. C.Á., ktorý bol s p. L. dohodnutý na krádeži vozidla. Uvedená výpoveď z trestného konania bola, podľa názoru žalovaného, zo strany konajúceho súdu zľahčená a nebral na ňu náležitý ohľad. Išlo o tak zásadné tvrdenie, že toto malo byť brané na zreteľ. Súd prvej inštancie potom žiadnym spôsobom neskúmal na základe čoho, resp. aký bol účel prevzatia vozidla pánom U.. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú, že je možné uvažovať o tom, že nemuselo ísť o krádež, ale napr. o spreneveru, čím by boli naplnené výluky z poistenia. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch rozhodujúcich osôb, ktoré mohli svoje tvrdenia z trestného konania potvrdiť alebo vyvrátiť. Bez ich výpovedí, podľa záveru žalovaného, neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Konajúci súd na jednej strane neprihliadal na tieto zásadné tvrdenia, no na strane druhej akceptoval tvrdenia konateľa žalobcu, ktorý navyše v rozhodnom čase nebol konateľom spoločnosti a jeho výpoveď tak o rozhodnom čase možno označiť ako sprostredkované svedectvo. Žalovaný mal tiež za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie
rozhodnutia. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Konajúci súd bez presvedčivých záverov, kedy obe strany produkovali dôkazné prostriedky, sa priklonil k nepreukázanému tvrdeniu sporovej strany. Súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie teda považoval za nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 % alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.11.2022. Poukázal na to, že podstata argumentácie žalovaného v jeho odvolaní sa opiera o jeho domnienky a fabulácie o tom, že motorové vozidlo nemuselo byť predmetom krádeže, ale mohlo dôjsť k sprenevere či k inému konaniu alebo skutočnosti, ktoré sú výlukou z poistenia. Žalobca konštatoval, že obrana žalovaného nemohla znamenať jeho úspech v spore, nakoľko je nepostačujúce predkladať súdu len možný alternatívny skutkový priebeh škodovej (poistnej) udalosti, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nevyplýva z dokazovania vykonaného počas konania pred súdom prvej inštancie. Skutkové tvrdenia žalovaného ani nemohli byť preukázané, nakoľko sú v rozpore so skutočným stavom veci. Z dokazovania vykonaného či už počas prvoinštančného súdneho konania, ako aj počas trestného konania, ktorého spis bol pripojený k súdnemu spisu v tomto konaní, boli zistené len skutočnosti, podľa ktorých motorové vozidlo bolo ukradnuté, naopak, nebola zistená a ani žalovaným preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by potvrdzovala iný skutkový priebeh. Mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku (predovšetkým v bodoch 30. až 33.) zrozumiteľne uviedol svoje úvahy a skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých meritórne rozhodol. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.11.2022. Uviedol, že z jeho strany nejde o fabuláciu okolností, ale vychádzal z dostupných materiálov, a najmä trestného konania, kedy tam vykonané dôkazy nasvedčovali, že žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú pravdivé. Aj keď predmetné trestné konanie bolo prerušené, keďže sa doposiaľ nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa, uvedené neznamená, že nedošlo k protiprávnemu konaniu. V ostatnom žalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2018-257 zo dňa 08.07.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 27Cb/10/2018-323 zo dňa 10.02.2023 a opravného uznesenia č.k. B1-27Cb/10/2018-332 zo dňa 13.06.2023, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 12. Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenia sumy 19.260 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia, nakoľko dňa 11.01.2014 došlo k odcudzeniu motorového vozidla AUDI A4, EČV: U., ktoré bolo v tom čase havarijne poistné u žalovaného. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu výluky v zmysle čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok. Žalovaný v konaní rozporoval okrem iného aj výšku uplatneného nároku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 17.912 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.912 eur od 14.12.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol a III. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd zároveň nezistil žiadnu inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Žalovaný nedôvodne namietal nedostatočnosť, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 14. V konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi stranami sporu bolo uzatvorené havarijné poistenie Poistnou zmluvou č. 6565375616, ani to, že došlo ku škodovej udalosti, a to odcudzeniu predmetného motorového vozidla. Sporným bolo, či sa na danú škodovú udalosť vzťahuje výluka z poskytnutia poistného plnenia v zmysle Osobitných poistných podmienok č. 206, ako tvrdil v konaní žalovaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že sa na predmetnú škodovú udalosť vzťahuje výluka z poistného plnenia v konaní, keď poukázal na to, že preukázanie týchto skutočností v konaní zaťažovalo žalovaného, ktorý tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie pritom v bodoch 30. až 33. napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil z akých dôvodov tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých malo dôjsť ku krádeži predmetného motorového vozidla, či ohľadne údajného vzťahu medzi konateľom žalobcu a osobami podozrivými z krádeže predmetného motorového vozidla, ako i jeho ďalšie tvrdenia, považoval za nepreukázané. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje a zároveň naň odkazuje. 15. Žalovaný v tomto smere v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedokázal dostatočne zistiť skutkový stav a samotné okolnosti odcudzenia/zmiznutia vozidla a nezohľadnil výpovede v trestnom konaní. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie nedokázal určiť prečo disponoval vozidlom H. U.. Žalovaný mal za to, že ním uvádzané skutočnosti nasvedčujú, že je možné uvažovať o tom, že nemuselo ísť o krádež, ale napr. o spreneveru, čím by boli naplnené výluky z poistenia. Odvolateľ však pri svojej argumentácii ohľadne dôvodnosti odmietnutia plnenia z dôvodu existencie výluky z poistenia opomína, že bremeno tvrdia a dôkazné bremeno znášal v tomto smere žalovaný a nie žalobca. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v prípade, ak sa na predmet odcudzenia vzťahuje poistenie majetku, ako to bolo v prejednávanej veci, a poistený si riadne a včas uplatní u poisťovateľa nárok na poistné plnenie, je povinnosťou poisťovateľa uviesť dôvody neposkytnutia poistného plnenia a tieto preukázať. Skutočnosť, že k odcudzeniu motorového vozidla došlo sporným nebolo, a preto v prípade, že mal poisťovateľ
podozrenie, že by v danom prípade mohlo ísť o niektorý z prípadov výluky z poskytnutia poistného plnenia, ako to uviedol vo Vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 01.12.2017, bol povinný túto skutočnosť preukázať. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že v predmetnej veci malo dôjsť ku krádeži či sprenevere, takáto skutočnosť nebola preukázaná ani v trestnom konaní. Rovnako nebol v konaní preukázaný žiaden vzťah medzi konateľom žalobcu a osobami podozrivými z krádeže predmetného motorového vozidla, ktorý by mal naznačovať podvodné konanie či zatajenie veci. Ako dôvodne konštatoval súd prvej inštancie, takéto tvrdenia žalovaného ostali iba v teoretickej rovine. Úlohou súdu pritom nie je objasniť všetky sporné skutočnosti, či dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranou sporu, a už vôbec nie domýšľať si potenciálny priebeh poistnej udalosti, ktorý nie je podložený dôkazmi. V danom prípade sa nejedná o nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, ako nedôvodne namietal odvolateľ, ale o neunesenie dôkazného bremena v konaní zo strany žalovaného. Odvolací súd podotýka, že ak by súd nahradil procesnú aktivitu žalovaného v spore, nepochybne by tým porušil zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania a právo na spravodlivý proces. 16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 17. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch rozhodujúcich osôb, ktoré mohli svoje tvrdenia z trestného konania potvrdiť alebo vyvrátiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní nešpecifikoval, ktorých konkrétnych „rozhodujúcich osôb“ sa uvedená námietka týka a zároveň vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2021 sám žalovaný uviedol, že ďalej netrvá na výsluchu navrhnutých svedkov s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Aj túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje odvolací súd za nedôvodnú. 18. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli vykonanými dôkazmi preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje výluka z poistenia, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaného zaviazal žalobcovi vyplatiť poistné plnenie za odcudzené motorové vozidlo v časti sumy priznanej I. výrokom napadnutého rozsudku. 19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2018-257 zo dňa 08.07.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 27Cb/10/2018-323 zo dňa 10.02.2023 a opravného uznesenia č. k. B1-27Cb/10/2018-332 zo dňa 13.06.2023 v odvolaním napadnutej časti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).