Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/27/2024 1120213257 28. 11. 2025 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2025:1120213257.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Insolvenčná a poradenská, k.s., Sitnianska 1, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 426 226, správca úpadcu ISTROS, a.s. v konkurze, Vajnorská 127, 831 04 Bratislava, IČO: 00 603 830, proti žalovanému 1/: AXEL 2018, s. r. o., Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 633 710, žalovanému 2/: GPQ, s. r. o., Žižkova 17, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 062 402, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/4/2020-268 zo dňa 12. septembra 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-36Cbi/4/2020-282 zo dňa 5. februára 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/4/2020-268 zo dňa 12. septembra 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-36Cbi/4/2020-282 zo dňa 5. februára 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo strany žalobcu súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a nepriznal žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ustanovenia §§ 132 ods. 1, 150 ods. 1, 151 ods. 1, 191 ods. 1, 215 ods. 1, 217 ods. 1 a 218 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ako aj v zmysle ustanovení §§ 3 ods. 1 a 3, 23 ods. 1, 199 ods. 9, 57 ods. 1, 58 ods. 1, 60 ods. 1, 62 ods. 1, 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a § 1 písm. a/ a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2020 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon - Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 2.8.2018, v ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolil Okresnú úrad Bratislava dňa 3.8.2018 pod V-23645/2018 je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-37K/60/2018 neúčinná. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu celkovú sumu 181.100,eur. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že na majetok úpadcu - ISTROS, a.s. bol vyhlásený konkurz dňa 23.7.2019 Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 37K/60/2018. Pasívna legitimácia je daná podľa § 62 ods. 1 ZKR - žalovaní sú priamymi účastníkmi právnych úkonov, ktoré uzatvoril úpadca, resp. osoby, v prospech ktorých bolo zriadené právo z odporovacieho právneho úkonu úpadcu. Zachovanie lehoty na podanie žaloby podľa § 57 ods. 2 ZKR odôvodňoval žalobca predĺžením lehoty v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Žalovaní sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadrili, t.j. zostali pasívni.
3. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna zmluva realizovaná výkonom záložného práva zo dňa 2.8.2018 bola uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim, zastúpeným žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a na druhej strane žalovaný 2/ ako kupujúcim, ktorou došlo k prevodu všetkých nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu, evidovaných dňa 2.8.2018 okresným úradom katastrálnym odborom na LV č. 2518 pre k.ú. Nové Mesto do vlastníctva žalovaného 2/ za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1.500.000,- eur. Sporným nebol priebeh skutkových okolností predchádzajúcich uzatvoreniu predmetnej zmluvy; rozporovaným nebol ani majetok úpadcu vo forme predlženia, ani vo forme platobnej neschopnosti, stav majetku úpadcu, zoznam nezabezpečených veriteľov spolu s výškou ich pohľadávok a dátumom ich vzniku. Spornou nebola ani skutočnosť, že nezabezpečení konkurzní veritelia úpadcu nebudú uspokojení v celom rozsahu. 4. Súd v prvom rade pred preskúmaním všeobecných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 54 ods. 1 ZKR a jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti uplatnených žalobou v zmysle § 58 a § 60 ZKR skúmal zachovanie prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. 5. Pre uplatnenie práva odporovať spornému právnemu úkonu je v zmysle § 57 ods. 2 ZKR zachovaná prekluzívna lehota, ak je žaloba na určenie odporovateľnosti podaná na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v zmysle § 57 ods. 2 ZKR. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku č. 139/2019 zverejnené dňa 22.7.2019. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 23.7.2019. Žalobca podal na súd žalobu dňa 26.8.2020 vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu uplatnenému podľa § 58 ZKR a dňa 23.11.2022 vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu uplatnenému podľa § 60 ZKR. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 6. V tejto súvislosti na podporu správnosti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022, v ktorom bola riešená obdobná otázka vo vzťahu k včasnosti podania žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sporoval premlčanie s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z., podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynuli. Súd mal za to, že výkladom predmetného ustanovenia nemožno dôjsť k záveru, že by sa toto ustanovenie malo vzťahovať aj na plynutie lehoty pri právach, kde premlčacia lehota končí, tak ako v uvedenom prípade, v októbri 2020. Súd mal za to, že toto ustanovenie zákona poskytovalo ochranu práva, pri ktorých k premlčaniu alebo zániku práva došlo práve v zákonom určenej lehote, teda od účinnosti zákona do 30.4.2020. Konajúci súd preto v prejednávanej veci konštatoval nedôvodnosť argumentu žalobcu, podľa ktorého má dôjsť k sčítavaniu dní prekluzívnej lehoty a teda k jej spočívaniu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania ako dôvodnú, meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, keď uviedol, že ak keď boli žalovaní v celom rozsahu úspešní, súd a contrario v spojitosti s citovanými ustanoveniami a v súlade s procesnou ekonómiou konania a hospodárnosťou konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán konania, keďže žalovaným žiadne trovy v konaní nevznikli. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v súlade s ust. § 355 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP s odôvodnením, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a má za to, že žaloba bola podaná včas. Odvolateľ poukázal na právny výklad normy podľa § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach, keď procesné práva a povinnosti strán a súdov v čase zdravotne krízy súvisiacej so šírením ochorenia COVID 19 upravoval a modifikoval primárne práve vyššie uvedený zákon o mimoriadnych opatreniach, ktorý bol účinný dňom jeho vyhlásenia, t.j. od 27.3.2020. Zdôraznil, že z hypotézy § 1 zákona vyplýva, že predmetná norma sa vzťahuje na lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch, ktoré slúžia na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde a súčasne uplynutým ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva.
Ide o lehoty premlčacie a prekluzívne, v rámci ktorých môže nositeľ tohto práva uplatniť svoje právo na súde bez ohľadu na to, či k ich premlčaniu alebo k zániku práva došlo pred účinnosťou zákona o mimoriadnych opatreniach alebo tieto dôsledky majú nastať až v budúcnosti. Dispozícia právnej normy je v jednoduchom chápaní časť právnej normy, ktorá obsahuje sebe vlastné pravidlo správania sa. Podľa dispozície normy obsiahnutej v § 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré mal uplynúť v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 27.3.2020. Pre tieto lehoty platí, že neplynú v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020. Inak povedané - toto obdobie v trvaní 34 dní sa do plynutia lehôt nezapočítava. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie III. ÚS 375/2025, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2012 sp. zn. 1Cdo/28/2010. V závere svojho podania odvolateľ - žalobca uviedol, že tým, že súd prvej inštancie interpretoval § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach formalisticky a svojvoľne, odňal žalobcovi práva domáhať sa na súde určenia neúčinnosti právnych úkonov, čo môže mať vážny dopad na práva veriteľov úpadcu. Súčasne je takýto postup v rozpore s princípom právnej istoty. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal meritom veci, odvolateľ - žalobca navrhol, aby v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP bolo predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. 9. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, ako aj aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody boli naplnené. 11. Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 12. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 13. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 14. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 16. Odvolací súd považuje za nesporne preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.10.2018 sp. zn. 37K/60/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 197/2018 dňa 11.10.2018 začal súd konkurzné konanie voči dlžníkovi ISTROS, a.s., IČO: 00 603 830. Konkurz na majetok úpadcu bol
vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.7.2019 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 139/2019 dňa 22.7.2019 pod sp. zn. 37K/60/2018. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v prejednávanej veci ku dňu 23.7.2019. Žalobca podal na súde žalobu dňa 26.8.2020. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 17. S uvedenými závermi sa nestotožnil žalobca, ktorý namietal, že súd aplikoval správnu právnu normu na posudzovanú vec, avšak ju nesprávne vyložil. Rovnako tak namietal, že súd sa právnou vecou v merite veci nezaoberal a túto neprejednal v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že ho podporil s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022 zo dňa 28.9.2022. 19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 249/2025-34 zo dňa 17. júna 2025, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 zo dňa 29. júla 2025 ako najvyšších súdnych autorít. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré, neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Inak povedané, pokiaľ nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, tak možno za ustálenú prax považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať aj ďalšie predpoklady, a to, keď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach. K tomu, že ide o rozhodovaciu prax ustálenú, a teda opakujúcu sa, by ďalej malo nasvedčovať to, že tieto nepublikované rozhodnutia sú verejne dostupné a ľahko dohľadateľné, najmä prostredníctvom internetu aj pri bežnej lustrácii medzi rozhodnutiami najvyššieho súdu k danej právnej otázke, keďže ide o opakujúce sa množstvo. Nadväzujúc na uvedené, najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 2Obdo/30/2024 zo dňa 29. júla 2025 dal do pozornosti, že dovolací súd opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach zaujal stanovisko k nastolenej právnej otázke, t.j. k otázke, že súdy nižších inštancií vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili spočívanie premlčacej lehoty v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 podľa § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z. a tiež v období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 podľa § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z. a uzatvorili tak, že nárok, ktorý bol predmetom sporu, bol ku dňu podania návrhu premlčaný. 21. Najvyšší súd konštatoval, že súdy nižších inštancií sa odmietnutím zohľadnenia predĺženia premlčacej doby o počet dní, počas ktorých neplynula (spočívala) premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku v dôsledku účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z. odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyriešenie nastolenej právnej otázky súdmi nižších inštancií považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, rovnako ako ustálená judikatúra dovolacieho súdu, za nesprávne právne posúdenie veci. 22. Nad rámec uvedeného najvyšší súd poznamenal, že výklad ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z., ktorý nezohľadňuje neplynutie (spočívanie) lehôt v rozhodujúcom období podľa § 1 písm. a) a § 8 písm. a) cit. zákona a vyžaduje od žalobcu pre zachovanie vymáhateľosti nároku uplatnenie nároku tak, ako uviedol v odvolaním žalobcu napadnutom rozhodnutí, je neprístupným skracovaním premlčacej doby v neprospech žalobcu. Tomu, že lehoty neplynuli je potrebné rozumieť tak, že plynutie premlčacej doby sa v momente vzniku zákonnej prekážky preruší a zostávajúci zvyšok lehoty dobehne po odpadnutí prekážky. Tento výklad zákona č. 62/2020 Z. z. je podľa najvyššieho súdu v súlade s jazykovým znením zákona, ako aj v súlade s jeho účelom a zmyslom, ktorým bola snaha o zamedzenie mobility obyvateľstva v dôsledku šírenia nebezpečnej nákazy choroby COVID 19, kedy subjekty práva v dôsledku nariadených opatrení objektívne nemali možnosť efektívne uplatňovať svoje práva tak ako za bežných okolností.
23. K rovnakému záveru ako je prezentovaný vyššie, dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze III. ÚS 249/2025-34 zo dňa 17. júna 2025, kde poukázal na ďalšie rozhodnutia NS SR, napr. 1Cdo/99/2022 a 4Cdo/155/2023, ktoré riešili totožnú právnu otázku výkladu sporných ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. s rovnakým výsledkom 24. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/4/2020-268 zo dňa 12. septembra 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-36Cbi/4/2020-282 zo dňa 5. februára 2024, v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v súlade so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 a nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 249/2025 a opakovane rozhodne o včasnosti podanej žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu a v kladnom prípade posúdi, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k petitu žaloby. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a 3 CSP. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).