Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/66/2023 1120216413 20. 05. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1120216413.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ABC Food Machinery spol. s r.o., so sídlom Nerudova 51, 821 04 Bratislava, IČO: 31 346 871, zastúpeného: JUDr. Dagmar Farkašová, advokátka so sídlom Lermontovova 15, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: ARÉNA Pezinok s. r. o., so sídlom Pribinova 19276/38A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 656 003, zastúpenému: iTRUST Legal, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 808 181, v konaní o zaplatenie 14.553,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/168/2020 - 108 zo dňa 2.12.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/168/2020 - 108 zo dňa 2.12.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 36Cb/168/2020 - 108 zo dňa 2.12.2022 vo výroku I žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.553,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 3.4.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 7.5.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 11.6.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 3.156,00 Eur odo dňa 10.6.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 5.7.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 6.8.2020 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.899,60 Eur odo dňa 3.10.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom z dôvodov, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ, uzavreli Servisnú zmluvu č. 2018/1 o vykonaní údržby, opráv a servisu chladiacich strojov a zariadení v prevádzke Aréna Pezinok s.r.o.., na základe ktorej mali dohodnutý harmonogram servisných prác. Žalobca si záväzok, ktorý mu vyplýva zo zmluvy splnil riadne a včas a teda mu v súlade so zmluvou vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej sumy, preto ako dodávateľ vystavil a doručil žalovanému ako objednávateľovi faktúry, spolu k úhrade za zdaňovacie obdobie mesiac december 2019 až august 2020 vo výške 18.352,80 Eur, a to faktúrou č. 3019428 vo výške 1.583,00 Eur, splatná 30.1.2020; faktúrou č. 3020008 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 5.3.2020; faktúrou č. 3020039 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 2.4.2020; faktúrou č. 3020058 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 6.5.2020; faktúrou č. 3020095 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 10.6.2020; faktúrou č. 3020119 vo
výške 3.156,00 Eur, splatná 9.6.2020; faktúrou č. 3020130 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 04.07.2020; faktúrou č. 3020164 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 5.8.2020; faktúrou č. 3020243 vo výške 1.899,60 Eur, splatná 2.10.2020. Na úhradu vyššie uvedených faktúr žalobca žalovaného vyzval výzvou zo dňa 10.8.2020, žalovaný po doručení a na základe predžalobnej výzvy, ktorá mu bola doručená 11.8.2020 uhradil faktúru č. 3019428 a tiež faktúru č. 3020008 vo výške 3.799,20 Eur, čím sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 14.553,60 Eur. Žalovaný svoj splatný dlh nezaplatil riadne a včas, čím sa deň nasledujúci po splatnosti faktúry dostal do omeškania so zaplatením uvedenej dohodnutej sumy. Žalobca upozornil, že má nárok aj v zmysle § 369c z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v spojení s § 2 Nariadenia popri úrokoch z omeškania aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel platobným rozkazom č. k. 36Cb/168/2020-38 zo dňa 12.1.2021, proti ktorému žalovaný podal odpor. 3. V rámci procesnej obrany žalovaný v predmetnom odpore uviedol, že počas trvania servisnej zmluvy žalobca sústavne porušoval zmluvu neplnením si svojich povinnosti, a to najmä tým, že nedopĺňal nádrž na úpravu vody vždy raz za mesiac v objeme do 125 kg; po zisteniach, že došlo k rôznym poruchám, nevymieňal chybné zariadenia/súčiastky ani ich nijakým spôsobom neopravil (napr. nedopĺňal glykol, nevyčistil lamely na chladiacej veži, nevymenil filtre na vzduchotechnike, nedopĺňal olej do zásobníka; neplnil si povinnosť raz za 1 roka zabezpečiť kontrolu tesnosti a výmenu chladivá v zariadení TWINECO; v mesiaci máj 2020 prevzal za účelom opravy čerpadlo v snežnej jame, avšak napriek telefonátom a výzvam toto čerpadlo nikdy nevrátil ani nezačal s jeho opravou; v zmysle čl. II bod 4 bol žalobca v súlade s vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z. povinný vykonať raz ročne odbornú prehliadku tlakových nádob. Posledné odborné prehliadky tlakových nádob boli vykonané dňa 7.6.2019. Takáto prehliadka sa v zmysle uvedenej vyhlášky má vykonávať najneskôr do 1 roka od poslednej prehliadky, pričom žalobca túto opakovanú odbornú prehliadku nikdy nevykonal; po ukončení servisnej zmluvy žalobca žalovanému neodovzdal naspäť úplný administrátorský prístup do riadiaceho systému technológie chladenia, čím žalovanému vznikli vysoké náklady v podobe obstarania si nového programu. V dôsledku neplnenia si povinností zo strany žalobcu žalovaný dňa 14.10.2020 vystavil faktúru č. 20VF243, na základe čoho žalobcovi vyčíslil škodu v podobe skutočnej škody a ušlého zisku celkom vo výške 130.429,50 Eur. Následne dňa 13.11.2020 žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet, ktorým došlo ku dňu 12.11.2020 k započítaniu splatných pohľadávok, ktoré má žalobca voči žalovanému. 4. Žalobca sa k tomuto odporu vyjadril, keď uviedol, že z obsahu podaného odporu nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval dôvodnosť vystavenia faktúr, resp. ich samotnú výšku a odpor je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný poukázal na údajné porušovanie povinností zo strany žalobcu, ktoré aj v odpore vymenoval, avšak na preukázanie týchto porušení zmluvy nielenže nepredložil žiadne dôkazy, ale ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Žalovaný nepredložil žiadne výzvy, alebo požiadavky na opravu, resp. údržbu zariadenia v zmysle pochybení, ktoré vymenúva v obsahu odporu. Žalobca vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby a žalovaný v snahe vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti, vyfabuloval dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca tiež poukázal na účelové konanie žalovaného, keď najskôr doručil žalobcovi výpoveď servisnej zmluvy s odvolaním sa na čl. VI, bod.6.4., podľa ktorého je možné ukončiť zmluvu výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán s výpovednou lehotou 3 mesiace, a následne dňa 21.10.2020 zastal žalobcovi list, v ktorom od servisnej zmluvy odstúpil. Žalobca tiež demonštroval účelovosť tvrdení o porušení povinnosti na inom súdnom konaní, výsledkom ktorého bolo zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného, ktorý bol zamietnutý ako nedôvodný, keď zdôraznil, že povinnosti ktorej sa žalovaný domáha nevyplývala žalobcovi zo servisnej zmluvy. Logicky, pokiaľ žalobcovi nevyplývala povinnosť, ktorú žalovaný vymedzuje v bode písm. f) zo servisnej zmluvy, nemohol túto povinnosť ani porušiť, a teda nemohol ani žalovanému spôsobiť škodu, ktorú si žalovaný neoprávnene započítal do dôvodných nárokov žalobcu. V prípade pohľadávky žalovaného voči žalobcovi uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by takouto pohľadávkou disponoval, keď nepreukázal, že by mu v dôsledku protiprávneho konania žalobcu vznikla škoda, či už v podobe skutočnej škody, ako aj ušlého zisku. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 358, § 359, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, § 563 ods. 1, § 564, § 565 ObZ; § 37 ods. 1, § 580, § 581 ods. 1 a ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s § 124, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 153 ods. 1 až ods. 3, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a § 218 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že medzi stranami
ako podnikateľmi vznikol obchodnoprávny vzťah na základe uzavretej Servisnej zmluvy č. 2018/1 o vykonávaní údržby, opráv a servise chladiacich strojov a zariadení, ktorá predstavuje zmluvu o dielo. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na 10 rokov, avšak vzhľadom na narušené vzájomné vzťahy sporových strán bola predmetná zmluva ukončená dohodou strán, ktorej predchádzala výpoveď a odstúpenie od zmluvy (potvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 02.12.2022). Sporným nebolo vystavenie faktúr zo strany žalobcu, spornými medzi stranami bolo, že v dôsledku neplnenia povinností žalobcu vyplývajúcich zo servisnej zmluvy vznikla žalovanému škoda v podobe skutočnej škody a ušlého zisku v celkovej sume 130.429,50 Eur, ktorú si žalovaný uplatnil vo vystavenej faktúre č. 20VF243. Sporným v konaní bola existencia samotnej pohľadávky žalobcu s ohľadom na uplatnený jednostranný zápočet, ktorý bol žalobcovi doručený. V dôsledku predmetného zápočtu malo dôjsť k stretu pohľadávok dňa 12.11.2020. Žalobca namietal existenciu pohľadávky žalovaného na náhradu škody a ušlý zisk, ako aj samotnú výšku tejto pohľadávky, ktorú považoval za nepreukázanú. Žalobca upozornil, že zo strany žalovaného nebol vyzvaný k odstraňovaniu vád predmetného plnenia, ktoré poskytol riadne a včas, v tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 6. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 36Cb/168/2020 zo dňa 20.9.2021 uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k vyjadreniu žalobcu, uviesť ďalšie skutočnosti, označiť dôkazy na svoju obranu, na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalovaného o sudcovskej koncentrácii konania v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením. Napriek uvedenému sa žalovaný do nariadeného termínu pojednávania nevyjadril. Po upozornení súdom prvej inštancie, že žalovaný bol v rámci sudcovskej koncentrácie konania poučený, aby sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu a označil návrhy na vykonanie dôkazov včas, čo nevykonal, žalovaný namietal, že Civilný sporový poriadok je potrebné posudzovať z hľadiska materiálneho poňatia a uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania by bolo neprimerane prísne. Súd prvej inštancie žalovanému uviedol, že na listiny predložené na pojednávaní konanom dňa 2.12.2022 bude prihliadať, keďže oboznámenie s týmito listinami na konanom pojednávaní nespôsobí odročenie pojednávania, čo však neplatí o ďalších návrhoch žalovaného na vykonávanie dôkazov a zamietol návrh žalovaného na výsluch svedkov Q. Y., konateľa žalovaného v rozhodnom čase, Z. Z., M. D., zamestnancov žalovaného, ktorý by sa vyjadrili k otázkam ohľadne plnenia, resp. neplnenia zmluvy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že návrhy na vykonanie dôkazov, upozorňujúc na sudcovskú koncentráciu konania, boli vznesené až na pojednávaní, napriek tomu, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz, ako aj výzva na dupliku s tým, že mal možnosť sa žalovaný vyjadriť a podať tieto návrhy včas, avšak napriek uvedenému tak urobil až jeho právny zástupca na nariadenom pojednávaní. Preto z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania súd prvej inštancie návrhy zamietol. Nad rámec uvedeného s ohľadom na predbežné právne posúdenie, týkajúce sa vystavanej procesnej obrany žalovaného zamerané na jednostranné započítanie pohľadávok v podanom odpore, prvotne preskúmajúc toto započítanie, nie je vykonanie týchto výsluchov hospodárne a dôvodné. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v prípade procesnej obrany, musí okrem popretí skutkových tvrdení, uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd prvej inštancie vyzval v rámci dupliky žalovaného, aby včas uplatnil procesnú obranu, keďže s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania, súd na neskôr uplatnené skutočnosti a predložené dôkazy neprihliada. Keďže žalovaný celú svoju procesnú obranu uplatnenú v podanom odpore vystaval na jednostrannom započítaní, ktorým započítaval s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v predmetnom konaní, pohľadávku žalovaného z titulu nároku na náhradu škody a ušlého zisku, súd prvej inštancie sa zameral na preskúmanie predmetného právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. OZ. Žalovaný v podanom odpore popísal, že k škode malo dôjsť v dôsledku neplnenia povinností, či zamedzeniu administrátorského prístupu do riadiaceho systému technológie chladenia. Námietku neplnenia povinností žalobcu zo zmluvy uplatňoval žalovaný len v spojitosti s jednostranným započítaním, v ktorom si uplatnil pohľadávku nároku na náhradu škody vyplývajúcu z porušenia plnenia povinností žalobcu. Žalovaný si jednotlivé nároky (napr. zľava z ceny zo servisnej zmluvy), týkajúce sa porušenia povinností žalobcom žiadnym spôsobom počas trvania zmluvy neuplatnil v zmysle § 562 ods. 1 ObZ, nevyzval žalobcu na odstránenie vád v súlade s citovaným ustanovením (popisom vady, uvedením času, kedy vada vznikla a uplatneným nárokom). Predmetné porušenia zmluvy, ktoré neboli bližšie popísané a v tomto smere pre súd prvej inštancie aj nepreskúmateľné, uplatňoval žalovaný až po výzve žalobcu na úhradu fakturovanej sumy, a preto ich vníma ako účelové. Súd prvej
inštancie zdôrazňuje, že žalovaný v tomto smere neuviedol, ktoré konkrétne vady žalovaný uplatnil proti žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, kedy vznikli, či pri jednotlivých uplatnených vadách vykonaného diela išlo o včas uplatnené vady, či vady vznikli porušením povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne. Vzhľadom na námietku žalobcu ohľadne nepreukázania vád zo strany žalovaného, či zaslanie výzvy, súd prvej inštancie konštatuje, že tieto námietky žalovaného nevzhliadol za dôvodné. Navyše, predmetnú argumentáciu žalovaný nepoužil v súvislosti s uplatňovaním nárokov z titulu zodpovednosti za vady vykonaného diela, ale v spojitosti s nárokom žalovaného na náhradu škody, ktorý jednostranne započítal s nárokom žalobcu. 8. Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu, ktoré si žalovaný uplatňoval, súd prvej inštancie skúmal pred samotnou existenciou pohľadávky žalovaného, náležitosti predmetného započítania. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti upozorňuje, že žalobca si oznámením o jednostrannom započítaní skutkovo vymedzil svoju pohľadávku z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a započítal. Predmetný prejav podľa súdu prvej inštancie nespĺňa všetky náležitosti pre započítania pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 OZ v spojení s § 580 OZ. V zmysle predmetného započítania si žalovaný započítaval svoju pohľadávku, ktorú vymedzil ako pohľadávku vo výške 130.429,50 Eur, s pohľadávkami žalobcu uplatnenými v súdnom konaní žalobou a vymedzenými číslami predmetných faktúr. Z predloženej faktúry č. 20VF243 vyplýva, že žalovaný si ňou uplatnil náhradu škody spôsobenú nedodržaním podmienok uvedených v servisnej zmluve a zadržaním majetku žalovaného. Z predmetnej faktúry a teda aj samotného započítania nie je zrejmé, o akú konkrétnu pohľadávku sa jedná, o aké porušenie povinností s vyčíslením tej ktorej porušenej povinnosti a priradením danej výšky škody, ktorú má predstavovať. Vzhľadom na uvedené, súd považuje toto jednostranné započítanie za neurčité a nezrozumiteľné a v zmysle § 37 ods. 1 OZ za neplatné. Keďže v zmysle § 37 ods. 1 OZ ide o absolútnu neplatnosť, súd na ňu prihliada ex offo. Vzhľadom na neurčitý obsah jednostranného započítania vo vzťahu k pohľadávke žalovaného, ktorú nie je možné považovať za zrozumiteľnú a dostatočne určitú, súd prvej inštancie nepriznal právnu relevanciu argumentom žalovaného o zániku pohľadávky v dôsledku stretu pohľadávok jednostranným započítaním. K zániku pohľadávky žalobcu preto nedošlo. Z vyššie uvedeného po posúdení započítacieho prejavu vyplýva, že samotná pohľadávka žalobcu uplatnená z titulu servisnej zmluvy sa stala splatnou v zmysle doručených faktúr. Žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela určenej spôsobom vopred dohodnutým, a to mesačným paušálom určeným v čl. II bod 5 zmluvy. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že považoval predmetnú žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. 9. O príslušenstve žalobcu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a ods. 2 ObZ tak, že priznal žalobou uplatnené úroky z omeškania a samotnú výšku úroku určil v súlade s platnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky z tej-ktorej sumy ako deň nasledujúci po splatností doručených faktúr. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplynulo, že žalovanému boli predmetné faktúry doručené, pričom splatnosť spochybnená nebola, a preto sa dostal do omeškania s plnením peňažného plnenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobcovi požadovaný ročný úrok, pričom dodal, že žalobca si v žalobnom petite neuplatnil paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému, keďže bol v celom rozsahu úspešný. 11. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; tiež že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí v tom, že z procesného postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že odmietol návrhy žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania a skutočnosť, že žalovaný nevyužil svoje oprávnenie na vyjadrenie k duplike žalobcu. Žalovaný je názoru, že takýto postup súdu prvej
inštancie je celkom iste prílišne formalistickým prístupom a porušením práva žalovaného na spravodlivý proces. Na jednej strane súd pripustil vykonanie dôkazov listinami doloženými žalovaným, z ktorých nepochybne vyplývajú výhrady žalovaného ku kvalite plnenia servisnej zmluvy uzavretej účastníkmi, no na druhej strane súd nepripustil vykonanie ďalších dôkazov (výsluch svedkov) s poukazom na neskoro prednesený návrh na vykonanie tohto dôkazu, a to všetko za situácie, keď sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, pričom uviedol, že návrh s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania bol prednesený oneskorene, t.j. až na pojednávaní a s ohľadom na procesnú obranu žalovaného nepovažoval vykonanie uvedeného dôkazu za hospodárne a dôvodné. Takýto postup súdu nie je možné posúdiť inak, ako príliš formalistický a v rozpore s princípom, že účastníkovi konania má byť poskytnutá materiálna t.j. skutočná ochrana ohrozeného práva, a nie len ochrana formálna. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP žalovaný vidí v tom, že súd prvej inštancie na jednej strane vytkol žalovanému nepreskúmateľnosť uplatneného nároku, ktorý vzniesol započítaním proti nároku žalobcu, no na druhej strane nepripustil vykonanie dôkazov, ktoré by nepochybne prispeli k objasneniu nároku žalovaného na náhradu škody a objasneniu významu a obsahu písomných výziev žalovaného, ktoré súd označil len za účelovú obranu. Tým, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaný neuplatnil riadne vady plnenia zo strany žalobcu a následne posúdil započítací prejav žalovaného ako nedôvodný. Žalovaný má za to, že jeho úkony počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom je však potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a nie oddelene, t.j. bez zohľadnenia vzájomných súvislostí a okolností, za ktorých boli vykonané. Práve na odstránenie rozporov v hodnotení skutkového stavu bolo potrebné vykonať výsluch svedkov navrhnutých žalovaným. Žalovaný je preto názoru, že zamietnutie návrhu žalovaného a odmietnutie vykonať výsluch svedkov má za následok nesprávne zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Napokon odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok ako dôvodný, pričom zároveň konštatoval neplatnosť započítania žalovaného pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ, pričom s týmto žalovaný nesúhlasí. Žalovaný je názoru, že zo započítacieho prejavu je nepochybné, ktoré pohľadávky a v akom rozsahu majú započítaním zaniknúť a započítavané pohľadávky sú dostatočne jednoznačne a nepochybne špecifikované, a to odkazom na faktúry účastníkov, z ktorých vyplývajú a je nepochybné aj to, v akom rozsahu pohľadávky v dôsledku „vzájomného krytia“ zanikajú. Započítací prejav pritom zaslal žalovaný, a nie žalobca, ako súd prvej inštancie uvádza, a to vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného na náhradu škody, a nie bezdôvodného obohatenia, a primárne z porušenia povinností žalobcu zo servisnej zmluvy, ktorú strany uzavreli v r. 2018. Nie je preto zrejmé, aké bezdôvodné obohatenie z užívania nebytových priestorov mal súd na mysli. Napadnutý rozsudok je v tejto časti nepochybne nepreskúmateľný a zmätočný. 13. K uvedenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v svojom vyjadrení zopakoval skutkové tvrdenia, ktoré produkoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že žalovaný poukazoval na údajné porušovanie povinností zo strany žalobcu, avšak na preukázanie týchto porušení nielenže nepredložil žiadne dôkazy, ale ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť a ktorú si vyčíslil v jednostrannom zápočte. Žalobca ďalej opätovne poukázal na iné súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava II a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného, ktorý bol zamietnutý, pričom znovu poukazuje na to, že postup a argumentácia žalovaného je nekalý a šikanózny. Žalobca na záver uviedol, že v plnej miere sa s uvedeným napadnutým rozsudkom stotožňuje a žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 14. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolaním žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 19. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 14.533,60 Eur s príslušenstvom titulom poskytnutých služieb na základe servisnej zmluvy, ktorú posúdil prvoinštančný súd ako zmluvu o dielo. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako dodávateľ vystavil a doručil žalovanému ako objednávateľovi faktúry, spolu k úhrade za obdobie december 2019 až august 2020 vo výške 18.352,80 Eur, na úhradu ktorých žalovaného vyzval žalobca výzvou zo dňa 10.08.2020. Žalovaný po doručení a na základe predžalobnej výzvy, ktorá mu bola doručená 11.08.2020 uhradil faktúry č. 3019428 a tiež faktúru č. 3020008 vo výške 3.799,20 Eur, a preto žalobca požadoval úhradu zvyšnej sumy z vystavených faktúr vo výške 14.553,60 Eur. Žalovaný uplatnenú sumu žalobcom nenamietal, sporné medzi stranami bolo, že v dôsledku neplnenia povinností žalobcu vyplývajúcich zo servisnej zmluvy mala vzniknúť žalovanému škoda v podobe skutočnej škody a ušlého zisku v celkovej sume 130.429,50 Eur, ktorú si žalovaný uplatnil vo vystavenej faktúre č. 20VF243. V dôsledku jednostranného zápočtu malo dôjsť k stretu pohľadávok strán sporu dňa 12.11.2020. 20. Žalovaný, tak ako uviedol prvoinštančný súd, mal však povinnosť v konaní pred súdom prvej inštancie svoj tvrdený nárok preukázať a zároveň postupovať v súlade s pokynmi súdu a svoje práva, prostriedky procesnej obrany uplatniť riadne a včas. Zo spisového materiálu vyplýva, že upomínací súd vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorým vyhovel nároku žalobcu a proti ktorému podal žalovaný odpor. Právny zástupca žalobcu následne doručil súdu vyjadrenie k odporu a navrhol pokračovanie v konaní. Následne tak príslušný konajúci súd uznesením zo dňa 20.9.2021 uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní sa písomne vyjadriť k vyjadreniu žalobcu, uviesť ďalšie skutočnosti, označiť dôkazy na svoju obranu, pričom súd uviedol, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Prvoinštančný súd teda poučil žalovaného o sudcovskej koncentrácii konania v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením. Napriek uvedenému sa žalovaný v stanovenej lehote nevyjadril, súd nariadil následne termín pojednávania na deň 2.12.2022, pričom ani do nariadeného termínu pojednávania sa žalovaný nevyjadril. Súd prvej inštancie v sporovom konaní vykonal pojednávanie, na ktorom žalovaný predložil listinné dôkazy a zároveň označil návrhy na vykonanie dôkazov. Prvostupňový súd na listiny predložené na pojednávaní konanom dňa 02.12.2022 prihliadal, keďže oboznámenie s týmito listinami na konanom pojednávaní nespôsobilo odročenie tohto pojednávania, avšak ďalšie návrhy žalovaného na vykonávanie dôkazov (výsluchy) uznesením zamietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Návrhy žalovaného boli vznesené až na pojednávaní, napriek tomu, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz ako aj výzva na dupliku s tým, že mal možnosť sa vyjadriť a podať tieto návrhy včas, avšak napriek uvedenému tak urobil až jeho právny zástupca na nariadenom pojednávaní. Preto z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania súd návrhy zamietol. Nad rámec uvedeného s ohľadom na predbežné právne posúdenie, týkajúce sa vystavanej procesnej obrany žalovaného zamerané na jednostranné započítanie pohľadávok v podanom odpore, prvotne preskúmajúc toto započítanie ani nepovažoval súd vykonanie týchto výsluchov za hospodárne a dôvodné. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal dostatok času na zabezpečenie dôkazov, resp. aspoň označenie dôkazov a napriek poučeniu zo strany súdu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia, neoznačil, nepredložil, resp. minimálne nepodal nejaké vyjadrenie. 22. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný odôvodnil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia jednak dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pričom vidí nesprávnosť rozhodnutia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, keď odmietol návrhy žalovaného na vykonanie ďalších
dôkazov s odkazom na sudcovskú koncentráciu. K namietanému postupu prvoinštančného súdu a uplatneniu sudcovskej koncentrácie v prvom rade súd dáva do pozornosti, že sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje súd podľa vlastnej úvahy s posúdením, či prostriedok procesného útoku či obrany, strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 3 Obdo 43/2018, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z uvedeného bol žalovaný povinný rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. 23. K odvolacím dôvodom žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP, že súd prvej inštancie na jednej strane vytkol žalovanému nepreskúmateľnosť uplatneného nároku, no na druhej strane nepripustil vykonanie dôkazov, ktoré by prispeli k objasneniu nároku žalovaného, a tým súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté žalovaným na pojednávaní, súd nevykonal iba tie dôkazy, vykonanie ktorých by spôsobilo odročenie riadne nariadeného pojednávania s poukazom na ustanovenie § 153 CSP, keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalovaného uplatnené oneskorene a preto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania. Súdne pojednávanie nebolo stanovené na uplatňovanie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, keďže tieto mali a hlavne mohli byť uplatnené už v rámci v písomnej časti konania. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol žalovaný poučený a napriek tomuto poučeniu bol ako strana sporu nečinný a dôkazné návrhy vzniesol oneskorene až na nariadenom pojednávaní. Prvoinštančný súd si teda voči žalovanému poučovaciu povinnosť o sudcovskej koncentrácii konania splnil, a preto bol oprávnený v rámci svojho rozhodovania sudcovskú koncentráciu konania dôsledne uplatňovať. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 CSP limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, že aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 CSP), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023). 24. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 25. K námietke žalovaného s poukazom na chybu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v odseku 48 ohľadne nároku titulom „bezdôvodného obohatenia z užívania nebytových priestorov“ odvolací súd uvádza, že z kontextu celého odôvodnenia rozhodnutia je úplne zrejmé, že v danom odseku ide o zrejmú chybu vzniknutú pri písaní rozhodnutia, ktorá nemá žiadny vplyv na rozhodnutie ani na zrozumiteľnosť celého obsiahleho odôvodnenia. 26. Strany sporu boli povinné a v tomto prípade žalovaný bol povinný postupovať v konaní podľa pokynov súdu a ak mu súd určil záväznú lehotu na predloženie (alebo aspoň označenie) dôkazných návrhov, bol povinný tieto pokyny súdu rešpektovať a všetky dôkazné návrhy predložiť súdu v stanovenej lehote. Ak tieto pokyny súdu nerešpektoval, vystavil sa sám riziku, že na ich oneskorené dôkazné návrhy súd neprihliadne. Jedinou podmienkou pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je nerešpektovanie predchádzajúcej výzvy súdu, pričom sudcovská koncentrácia konania prichádza do úvahy aj vtedy, ak by nebolo nevyhnutné odročiť pojednávanie, podstatné je len to, že strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (k tomu viď vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/67/2023). 27. Samozrejme, reagovať na vyjadrenia je procesným právom, nie povinnosťou žalobcu, čo vyplýva jednak z gramatického výkladu § 167 ods. 3 prvá veta (umožní mu), no i z celkového charakteru tohto procesného inštitútu. Podstatné je, že žalobcovi bolo umožnené zo strany súdu procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia protistrany, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, že žalovaný toto svoje procesné oprávnenie nevyužil, respektíve následne využil, avšak oneskorene, je vecou jeho rozhodnutia a procesnej taktiky, ak však toto svoje procesné oprávnenie reagovať nevyužil, je potrebné zdôrazniť, že mal mať na zreteli, že to môže mať pre neho procesne fatálne následky. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).