Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/13/2025 1120217267 27. 03. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:1120217267.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, N.: XX XXX XXX, T. XXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245 042 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 24 325,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-33Cb/183/2020 - 286 zo dňa 21.10.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-33Cb/183/2020 - 286 zo dňa 21.10.2024 p o t v r d z u j e . Žalobcovi voči žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“), rozsudkom č. k. B1-33Cb/183/2020 - 286 zo dňa 21.10.2024 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako „napadnutý rozsudok“), v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, N.: XX XXX XXX, T. V. XXX/XXX, XXX XX B. (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23,Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 24 325,77 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.07.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení: článkov 8, 15 ods. 1 a 2, § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 191, § 216, § 255 ods. 1 a 2, § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,CSP“), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), článku VI ods. 1, 3 a 4, článku VIII ods. 1 a 6 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel vystupujúcich z leasingu a pre motorové vozidlá MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585) (ďalej aj ako ,,zmluvné dojednania“), § 1 ods. 2, § 22 ods. 1 a 3 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako ,,cestný zákon“), § 2 ods. 1, § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako ,,zákon o cestnej premávke“), § 369 ods. 2 a § 369a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ObZ“)
a § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.“). 3. Mestský súd Bratislava III v predmetnej veci rozhodoval opätovne v ďalšom konaní, nakoľko Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) uznesením č. k. 6Cob/19/2023 - 224 zo dňa 21.09.2023 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie“), rozhodol o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/183/2020-186 zo dňa 27.04.2023, ktorý výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 24 325,77 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.07.2020 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to tak, že predmetný rozsudok č. k. 33Cb/183/2020-186 zo dňa 27.04.2023 v zmysle § 389 ods. l písm. c) v spojení s § 391 ods. l CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v naznačenom smere doplniť dokazovanie a potom následne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery v novom rozhodnutí náležite v zmysle § 220 CSP odôvodniť a to najmä, kde sa presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a ak áno, na akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1 citovaného zákona) a až potom sa zaoberať či sa jednalo o dopravnú nehodu alebo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke a následne vyhodnotiť oprávnenosť žalobcovi krátenia poistného plnenia žalovaným o 50 % a prípadne jeho primeranosť. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24 325,77 eura s úrokom z omeškania z titulu neoprávneného krátenia poistného plnenia a ktoré malo vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného pri posudzovaní (šetrení) škodovej udalosti zo dňa 02.09.2019, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle VOLVO - Q. R. a to tak, že pri jazde namoknutou lesnou cestou sa mu v zákrute zosunul vlek, ktorý ho následne stiahol aj s naloženým nákladom (drevom) na bok. Žalovaný ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti dňa 26.06.2020 (č. l. 40 - 41 s. sp.) a to tak, že žalobcovi poskytol preddavok na poistné plnenie v sume vo výške 12 782,06 eura s tým, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 žalobcovi oznámil, že mu znižuje poistné plnenie o 50 % z faktúry č. 7603227 z dôvodu neprivolania polície a ďalej, že mu nepriznáva poistné plnenie za opravu spočívajúcu vo výmene reproduktora VO 20382033 z dôvodu, že nebolo preukázané poškodenie v zápise o obhliadke ako aj, že mu nepriznáva poistné plnenie z faktúry č.20/2020 za opravu vykonanú spoločnosťou M + Z spol. s r. o., pretože táto obchodná spoločnosť nemá zapísaný predmet činnosti podnikania - „opravy hydraulických rúk“, a preto mu priznal náklad za vykonanú prácu rozpočtom. Zároveň žalovaný žalobcovi nepriznal vyprostenie a manipuláciu s vozidlom, nakoľko nebolo kryté poistením (faktúra č. 219810726 vystavená obchodnou spoločnosťou ČESMSAD Slovakia o. z.). Ďalej žalovaný priznal žalobcovi odťah v zmysle zmluvných dojednaní v sume vo výške vo výške 1,49 eura s DPH (1,24 eura bez DPH). Žalovaný vyplatil žalobcovi doplatok poistného plnenia v sume vo výške 10 189,28 eura. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 19.12.2023 doručil súdu podanie označené ako vyjadrenie k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu a v ktorom poukázal na to, že zo štyroch samostatných dôvodov krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, ktoré súd prvej inštancie všetky posúdil ako nezákonné, sa odvolanie žalovaného a tým aj zrušujúce uznesenie rozhodnutie týkalo „len“ jedného z týchto dôvodov krátenia poistného plnenia a to zníženia poistného plnenia o 50 % z dôvodu neprivolania polície. Žalobca uviedol, že krajský súd v odvolacom rozhodnutí žiadal, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v tom smere, kde presne sa poistná udalosť stala. Ozrejmil, že predmetná škodová udalosť sa stala v lese, pričom ako má vyplývať z už založených fotografií z predmetnej nehody v súdnom spise, tak žiadna stavba cesty sa na danom mieste nenachádza. Žalobca presné miesto označil podľa verejne prístupnej aplikácie google.maps.com. Ďalej sa nestotožnil so skutkovými závermi odvolacieho súdu o neprivolaní polície, pričom uviedol, že políciu riadne volal, pričom nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že polícia a ani žalovaný (riadne) danú udalosť nešetrili. Na rozdiel od odvolacieho súdu mal za to, že postupoval presne podľa Článku VI (Povinnosti poisteného) bod 1 Zmluvných dojednaní, keď celú udalosť a vzniknutú škodu riadne fotograficky zdokumentoval, škodovú udalosť oznámil žalovanému a odovzdal mu vyhotovené fotografie a že mu umožnil vykonať aj všetky obhliadky na nákladnom vozidle, s tým, že zároveň vopred celý proces následnej opravy s ním riadne odkomunikoval. Žalobca nerozporoval záver krajského súdu, že „žalobca v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť“ (bod 32) k svojmu tvrdeniu o privolaní polície, avšak má to byť predovšetkým žalovaný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno pri jeho tvrdeniach, na základe
ktorých mu krátil poistné plnenie a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/203/2018. Podľa názoru žalobcu nie je zlučiteľné s princípmi všeobecnej spravodlivosti, aby na jednej strane poisťovňa (žalovaný) mohla šetriť poistnú udalosť bez časového obmedzenia a svoje dôvody krátenia poistného plnenia nemusela nijako preukazovať a na strane druhej, aby mal poistený (žalobca) dôkazne vyvracať nepodložené skutkové tvrdenia poisťovne, na základe ktorých skrátila poistné plnenie a to dokonca až v čase, kedy už predmetný dôkaz, ktorý by mohol na svoju obranu predložiť už z dôvodu uplynutia času podľa právnych prepisov neexistuje. Súd prvej inštancie uviedol, že doplnil dokazovanie na základe záverov uvedených v zrušujúcom uznesení a to za účelom ustálenia, kde sa presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a ak áno, na akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1 cestného zákona), a to podaním žalobcu zo dňa 18.12.2024, doručenom súdu dňa 19.12.2023, v ktorom označil presné miesto, v ktorom došlo k poistnej udalosti podľa verejne prístupnej aplikácie google.maps.com, údajmi z katastra nehnuteľností, kde zistil, že k poistnej udalosti došlo v katastrálnom území obce V. a dopytom Obce Hnilčík, či ,,lesnú“ cestu nachádzajúcu sa v katastri S. par. č. XXX/X, obec vedie ako miestnu cestu resp. účelovú cestu podľa § 4b resp. § 22 cestného zákona, ktorá podaním doručeným dňa 25.04.2024 (č. l. 261 s. sp.) oznámila súdu prvej inštancie, že parcelu č. XXX/X vedie ako lesnú cestu, nevedie ju ako miestnu ani účelovú komunikáciu ako aj vyjadreniami sporových strán na pojednávaní dňa 21.10.2024, na ktorom sa sporové strany vyjadrili k veci tak, že zástupca žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiaval doterajších vyjadrení a uviedol, že s ohľadom na doplnenie dokazovania je zrejmé, že žalobca nemal povinnosť privolať políciu a žalovaný tak nepreukázal dôvod krátenia poistného plnenia. Zástupca žalovaného sa vyjadril, že navrhuje žalobu zamietnuť, trval na svojej procesnej obrane. Mal za to, že krátenie poistného plnenia bolo s ohľadom na celý skutkový stav primerané. Poukázal na článok 6 bod 4 zmluvných dojednaní a mal za to, že žalobca bol povinný privolať políciu. Ďalej uviedol, že zo špecifikácie parcely predloženej žalobcom nie je možné prezumovať, že práve tam došlo k predmetnej udalosti. Tiež sa vyjadril, že ak nešlo o dopravnú nehodu, potom trvá na tom, že zariadenie bolo použité ako pracovný nástroj a teda sa jedná o výluku z poistenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonal dokazovanie v zmysle § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise a ich obsah nebol spochybnený. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 6596843208 a že počas jej trvania došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu havarijne poisteného nákladného vozidla VOLVO Q. R.. Medzi stranami bol nesporný aj priebeh (opis) poistnej udalosti, tak ako bol uvedený v žalobe. Sporným medzi stranami bolo oprávnenie žalovaného krátiť žalobcovi poistné plnenie a to s ohľadom na žalovaným tvrdenú povinnosť žalobcu privolať na miesto poistnej udalosti políciu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že v konaní bol viazaný záväzným právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení s tým, že v čase od rozhodnutia odvolacieho súdu po vydanie tohto rozsudku nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala súdu odkloniť sa od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsah sporu (krátenie poistného plnenia žalovaným) bol určený oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 (viď č. l. 40 s. sp.) a to s ohľadom na skutočnosť, že dôvody, pre ktoré žalovaný krátil poistné plnenie, nemožno dodatočne meniť resp. dopĺňať (§ 797 ods. 4 OZ). Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov zakladá povinnosť špecifikácie dôvodov, ktoré viedli k postoju poisťovne, jednak tak, aby spĺňali všeobecný parameter zrozumiteľnosti a určitosti, a potom tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, čím bude preukázané, že poisťovňa splnila povinnosť odôvodniť svoje stanovisko. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená, že poisťovňa môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené v stanovisku žalovaného adresovaného poistenému, resp. inej osobe s právom na poistné plnenie. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne sa nebude prihliadať, a to ani v rozmere prípadného súdneho konania. Dôvodil, že primárnym dôvodom na krátenie poistného plnenia až v rozsahu 50 % bola žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca neprivolal k poistnej udalosti políciu, hoci mal takúto povinnosť v zmysle čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v rámci konania tvrdil, že políciu volal, avšak tá na miesto údajne odmietla prísť, čo však už s ohľadom na odstup času, nevedel preukázať výpisom volaných čísiel. Žalobca na základe zrušujúceho uznesenia a naň nadväzujúceho vykonaného dokazovania svoju
argumentáciu upravil v tom zmysle, že nebol povinný privolať políciu. Žalovaný trval na dôvodnosti krátenia plnenia pre neprivolanie polície. V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia súd prvej inštancie mal za to, že pre posúdenie, či žalobca mal právnu povinnosť k poistnej udalosti privolať políciu bolo v prvom rade nevyhnutné ustáliť presné miesto dopravnej nehody a následne bolo následne nutné vyhodnotiť, či k poistnej udalosti došlo v cestnej premávke a v prípade kladného zistenia určiť aj druh cesty, na ktorej nastala poistná udalosť t. j., či sa jednalo o pozemnú komunikáciu (z povahy veci sa mohlo jednať jedine miestnu cestu alebo účelovú cestu) alebo sa jednalo o ,,cestu“, ktorá nie je súčasťou pozemných komunikácií. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.12.2023 (č. l. 241 s. sp.) a v jeho prílohe určil presné miesto, v ktorom došlo k poistnej udalosti a to katastrálne územie C. s tým, že z katastrálnej mapy vyplýva, že sa jedná o zalesnenú oblasť mimo zastavaného územia obce. Predmetné podanie súd prvej inštancie doručil dňa 30.04.2024 žalovanému na vedomie a ktorý určenie miesta poistnej udalosti v relevantnej lehote nespochybnil. Obec Hnilčík (ako subjekt, ktorý vykonáva vo vzťahu k miestnym cestám a účelovým cestám prenesený výkon štátnej správy - § 3 ods. 2 cestného zákona) oznámila súdu, že predmetnú cestu nevedie ako miestnu ani ako účelovú cestu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, bolo preukázané, že miesto vzniku poistnej udalosti (lesná cesta) nie je pozemnou komunikáciou v zmysle § 1 ods. 2 cestného zákona. Zo zákona o cestnej premávke (§ 2 ods. 1) vyplýva, že cestnou premávkou sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Totožný zákon následne definuje, že dopravnou nehodou a škodovou udalosťou sú len udalosti v cestnej premávke. V prejednávanej veci teda bolo preukázané, že poistná udalosť nevznikla v cestnej premávke (nevznikla na pozemnej komunikácii) a teda nemožno vyhodnotiť spornú poistnú udalosť ako dopravnú nehodu a ani ako škodovú udalosť v zmysle zákona o cestnej premávke. Na predmetnú poistnú udalosť sa teda nevzťahovali ustanovenia zákona o cestnej premávke (nešlo o dopravnú nehodu) a polícia nebola povinná túto udalosť šetriť ako dopravnú nehodu a teda na miesto ani neprišla (pokiaľ by súd prijal tvrdenie žalobcu o tom, že sa políciu pokúsil privolať), ak nemala podozrenie, že by bol spáchaný trestný čin. Predmetné zistenia súd následne aplikoval aj na zmluvné povinnosti žalobcu. Podľa citovaných zmluvných dojednaní bol žalobca povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10násobok minimálnej mzdy. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že poistná udalosť nikdy nenaplnila zákonnú definíciu dopravnej nehody, dospel k záveru, že žalobca nikdy nemal povinnosť (v zmysle prvej vety čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní) nahlásiť danú poistnú udalosť polícii tak, ako to v konaní tvrdil žalovaný. Na základe tohto zistenia, súd prvej inštancie vyhodnotil, že krátenie poistného plnenia z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody polícii bolo neoprávnené a že vyššie citované ustanovenie zmluvných dojednaní nemožno aplikovať na prejednávaný spor, pretože sa týka poškodenia (zničenia) motorového vozidla trestnou činnosťou (priestupkom), ktorú je polícia povinná šetriť - krádež, lúpež. Mal za to, že v polícia poistnú udalosť nebola povinná šetriť, keďže nebola spôsobená úmyselne treťou osobou a nebolo odôvodnené ani podozrenie zo spáchania trestného činu. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní a krátenie poistného plnenia bolo zo strany žalovaného neoprávnené. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, spočívajúcou v tvrdení, že ak poistná udalosť nebola dopravnou nehodou, potom bolo poistené motorové vozidlo použité ako pracovný stroj a jedná sa o výluku z poistenia a opätovne poukázal na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ. V konaní bolo nesporné, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení ako dôvod krátenia plnenia použitie poisteného vozidla ako stroja neuviedol. V zmysle vyššie uvedených právnych záverov, súd prvej inštancie zdôraznil, že je nemožné poisťovňou dodatočne zmeniť dôvody neplnenia s tým, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne súd už nemôže prihliadať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nad rámec uvedeného poukázal aj na skutočnosť, že predmetná procesná obrana je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z opisu priebehu vzniku poistnej udalosti (ktorý žalovaný nespochybnil), ako aj z doloženej fotodokumentácie je zjavné, že poistené motorové vozidlo v čase poistnej udalosti už bolo naložené drevom a vykonávalo prepravu nákladu. Obrana žalovaného, by mohla byť relevantná jedine v prípade, že by k poistnej udalosti došlo počas obsluhy hydraulickej ruky, ktorá je namontovaná na vozidle. Žalovaný sa na poslednom pojednávaní pokúsil spochybniť aj pravdivosť žalobcovho tvrdenia o lokalizácií miesta poistnej udalosti. Súd vyhodnotil toto popretie skutkového tvrdenia ako neúčinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP, pretože žalovaný neuviedol o spornej skutočnosti vlastné tvrdenie, ktoré by tvrdenie žalobcu vyvracalo. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že žalovaný mal tvrdenie žalobcu o mieste poistnej udalosti k dispozícii už od 30.04.2024, pričom prvýkrát ho spochybnil až na pojednávaní konanom dňa 21.10.2024, a preto takýto pokus o uplatnenie prostriedku procesnej obrany nemožno vyhodnotiť ako urobený včas, nakoľko žalovaný ho mohol urobiť podstatne skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania podľa § 153 ods. 1 CSP, pričom ani neuviedol vlastnú verziu skutkových okolností. Súd, by preto na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného (v prípade jeho účinnosti) neprihliadol (§ 153 ods. 2 CSP). Čo sa týka zvyšného krátenia poistného plnenia, konkrétne vo vzťahu k nepriznaniu výmeny reproduktora, priznaniu opravy hydraulickej ruky podľa rozpočtu (nie podľa faktúry), nepriznaniu nákladov za vyprostenie motorového vozidla a kráteniu nákladov na odtiahnutie do servisu, tak súd prvej inštancie podotkol, že predchádzajúce právne posúdenie súdu prvej inštancie nebolo žalovaným napadnuté v rámci podaného odvolania. Zároveň odvolací súd nevytkol pôvodnému prvoinštančnému rozsudku žiadne vady vo vzťahu k právnemu posúdeniu zostávajúcich dôvodov na krátenie poistného plnenia. Na základe uvedených skutočností, súd opätovne uviedol k obrane týkajúcej sa krátenia Fa 20/2020 spoločnosti M + Z s.r.o. o sumu vo výške 1 050 eur ako rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou za prácu na hydraulickej ruke (žalovaná v oznámení uviedla, že spoločnosť M + Z s.r.o. nemá v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti - oprava hydraulických rúk): z listiny označenej ako „poverenie na servis“ mal súd za preukázané, že spoločnosť M + Z, spol. s r.o., ktorá vykonala opravu hydraulickej ruky na poškodenom nákladnom vozidle, je zástupcom výrobcu hydraulických žeriavov Palfinger pre Slovenskú republiku a vykonáva servis na všetky typy hydraulických žeriavov Palfinger, vrátane Palfinger - Episoln. Z Fa 20/2020 spoločnosti M + Z s.r.o. je zrejmé, že spoločnosť fakturovala žalobcovi za opravu vozidla sumu celkovo vo výške 10 821,17 eura, pričom fakturovala prácu v počte hodín 90 v sume 20 eur/hodina - bez DPH. Súd vyhodnotil preto obranu žalovaného za nedôvodnú. Z dokladu - poverenie na servis - je zrejmé, že výrobca hydraulických rúk poveril výkonom servisu uvedenú spoločnosť. Skutočnosť, že spoločnosť M + Z s.r.o. nemá zapísaný predmet podnikania „oprava hydraulických rúk“ neznamená, že spoločnosť nie je oprávnená vykonávať ich servis/opravu. Spoločnosť má (a aj v čase opravy mala) zapísaný predmet podnikania: Údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Je zrejmé, že tento predmet podnikania zahŕňa aj opravu hydraulickej ruky (t. j. „nemotorickej časti vozidla“). Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia o sumu vo výške 1 050 eur ako nedôvodné. Žalobca žalovanému preukázal náklady na opravu vykonanú spoločnosťou M + Z s.r.o., žalovaný neurčil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať (podľa zmluvných dojednaní - článok VIII odsek 4 poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak sa oprava nevykoná v takto určenej opravovaní - poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni) - nenastal teda žiaden dôvod na to, aby žalovaný priznal len náklady vypočítané kalkulačným programom (zmluvné dojednania neumožňujú určiť poistné plnenie kalkulačným programom). K obrane týkajúcej sa odťahu motorového vozidla, keď žalovaný krátil plnenie o 454,61 eura, žalovaný uviedol, že nepriznáva vyprostenie a manipuláciu s motorovým vozidlom - nie je kryté poistením. Za odťah žalovaný priznal žalobcovi sumu za km 1,24 eura bez DPH. Z faktúry spoločnosti ČESMAD Slovakia, o.z. vyplýva, že spoločnosť fakturovala za km odťahu sumu 1,5 eura bez DPH. Rovnako je z faktúry zrejmé, že ČESMAD fakturoval za práce vyslobodzovacieho špeciálu - naloženie a zloženie a fakturoval mýto a práce mechanika. Z vyššie citovaných ustanovení zmluvných dojednaní (na ktoré sa odvoláva žalovaný) je zrejmé, že poisťovňa je povinná hradiť aj náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanej opravovane na území Slovenskej republiky, schopnej opravu vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu tohto nákladného vozidla (nesporné, že sa jednalo o vozidlo s hmotnosťou nad 3 500 kg) podľa Zmluvných dojednaní predstavujú sumu 45 SK/ km (t. j. 1,50 eura/km). Je teda zrejmé, že krátenie sumy za km prepravy bolo nedôvodné. Spoločnosť CESMAD účtovala za km odťahu 1,50 eura, čo je v zmysle zmluvných dojednaní maximálne možná suma za km odťahu vozidla. Čo sa týka nákladov spojených s manipuláciou vozidla pred/po odťahu: Je nedôvodné krátenie v tejto časti. Zmluvné dojednania, ktoré sa vzťahujú na túto poistnú udalosť a ktoré do spisu žalovaný založil - neuvádzajú, že sa poistenému nepriznáva vyprostenie a manipulácia s vozidlom na mieste nehody (udalosti). Ďalej ČESMAD účtoval mýto. Výšku uplatneného mýta žalovaný nesporoval. Súd sa preto nezaoberal účtovanou položkou (výška mýta sa odvíja od kategórie vozidla, emisnej triedy, počtu náprav za prejazdenú vzdialenosť po vymedzenom úseku cesty). Nakoľko je zrejmé, že sa jedná o náklad spojený s prevádzkou diaľnice (nejedná sa o diaľničnú známku) v zmysle zmluvných dojednaní bol žalovaný povinný hradiť aj uvedenú položku. Nad rámec k uvedenej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že je oboznámený s viacerými zmluvnými dojednaniami žalovaného pre rôzne typy poistenia, v spise sa nachádzajú zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré sa vzťahovali na poistnú zmluvu v čase leasingu predmetného
nákladného vozidla a ktoré limity poistného plnenia, na ktoré odkazuje oznámenie o poistnom plnení obsahujú (článok IX. Odsek 10 - ktorý limituje plnenie za odťah na sumu 1,24 eur bez DPH a ktoré uvádza, že do poistného plnenia sa nezarátavajú náklady spojené s vyprostením vozidla po dopravnej nehode). Keďže sa však na túto poistnú udalosť vzťahujú zmluvné dojednania založené žalovaným podaním doručeným súdu 20.04.2023 súd dospel k záveru, že oznámenie o poistnom plnení odkazom na zmluvné dojednania vzťahujúce sa k predchádzajúcej poistnej zmluve, sú v tejto časti zmätočné. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný bol za odťah povinný uhradiť fakturovanú sumu a jeho obrana je v tomto smere nedôvodná. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu za opravu výmeny reproduktora súd prvej inštancie uviedol, že je síce v oznámení o poistnom plnení uvedené, že táto položka je nepreukázaná, nakoľko z výpočtu výšky plnenia je však zrejmé, že žalovaný o túto položku poistné plnenie nekrátil. Súd sa preto ďalej týmto tvrdením obsiahnutým v oznámení o poistnom plnení a argumentáciou žalobcu k tejto položke nezaoberal. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj uplatneným úrokom z omeškania a paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 24 325,77 eura od 12.07.2020 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania zo sumy 24 325,77 eura vo výške 9,00 % ročne, a to za obdobie, ako žalobca požadoval. Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti 26.06.2020, t. j. bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný sa teda dostal do omeškania 12.07.2020. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania bola stanovená podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Sadzba je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov. V rozhodnom období bola výška zákonných úrokov z omeškania 9, 00 %, súd preto priznal žalobcovi úrok v uvedenej výške. Žalobca si ďalej uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to vo výške 1 x 40 eur. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka platí: ,,Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov za uplatnenie jednej pohľadávky (t. j. v sume vo výške 40 eur). 5. Žalovaný proti napadnutého rozsudku podal včas odvolanie zo dňa 20.11.2024 z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny a je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nielen samotnou nepreskúmateľnosťou, ale dokonca aj zmätočnosťou. Mal za to, že o arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis - viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a mnohé ďalšie).
Ďalej žalovaný poukázal na to, že rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (§ 220 ods. 2) aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03-30 s tým, že už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou v spore, na základe ktorej bol uplatnený nárok žalobcu voči nemu nedôvodný, ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania. Uviedol, že žalobca sa voči nemu domáhal zaplatenia sumy vo výške 24 325,77 eura s príslušenstvom ako doplatenia poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 6596843208, ktorou bolo havarijne poistené vozidlo Volvo FM s EČV: R. pričom dňa 02.09.2019 malo dôjsť k škodovej udalosti na Vozidle a k vzniku škody vo výške 52 552,34 eura bez DPH. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti, pričom inter alia znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % za neprivolanie polície. Pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie MV vystupujúcich z leasingu a MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585). Medzi stranami sporu nebolo sporné (čo napokon vyplýva aj zo samotného rozsudku), že poistná udalosť nebola šetrená políciou a polícia na jej mieste ani nebola. Uvedenú skutočnosť mu pritom oznámil samotný žalobca už v priebehu likvidácie poistnej udalosti (v hlásení poistnej udalosti) a teda nemal žiadny relevantný dôvod túto okolnosť spochybňovať, resp. preukazovať opak. Žalobca pritom žiadnym spôsobom ani len nepreukázal, že poistnú udalosť polícii vôbec hlásil a tá údajne odmietla na miesto poistnej udalosti prísť (ak to teda počas súdneho sporu žalobca tvrdil). Uviedol, že ako uvádza súd prvej inštancie v rozsudku na základe zrušujúceho uznesenia a naň nadväzujúceho vykonaného dokazovania, žalobca svoju argumentáciu upravil v tom zmysle, že privolať políciu údajne nebol povinný. Následne súd prvej inštancie v rozsudku formuloval záver, že v prejednávanom konaní bolo zistené, že poistná udalosť nevznikla v cestnej premávke (nevznikla na pozemnej komunikácii) a teda ju nemožno vyhodnotiť ako dopravnú nehodu. Zároveň žalovaný uviedol, že v konaní pritom argumentoval ustanovením Článku VI (Povinnosti poisteného) bod 4. druhá veta zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že: „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t. j. krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.“ Zastával názor, že súd prvej inštancie sa v rozsudku s uvedenou argumentáciou žalovaného nevysporiadal správne a dostatočne, keď zaujal strohý záver, že polícia poistnú udalosť nebola povinná šetriť, keďže nebola spôsobená úmyselne treťou osobou a nebolo odôvodnené ani podozrenie zo spáchania trestného činu. Ohľadom neprivolania polície k poistnej udalosti zároveň poukázal na názor odvolacieho súdu v uvedenej právnej veci uvedený v zrušujúcom uznesení s tým, že práve až privolaná polícia (ktorú žalobca k poistnej udalosti v rozpore so zmluvnými dojednaniami neprivolal), by bola oprávnená v rámci svojich zákonných kompetencií prešetriť, či poškodenie motorového vozidla nebolo spôsobené úmyselne treťou osobou, resp. či nedošlo k podozreniu zo spáchania niektorého z trestných činov, nehovoriac o následnom zdokumentovaní a zabezpečení relevantných stôp a dôkazov. Nemožno pritom vylúčiť, že práve skutočné okolnosti poistnej udalosti, ktoré už nebude možné bezprostredne po jej vzniku objektívne prešetriť políciou, boli dôvodom jej neprivolania. Žalovaný mal za to, že nešetrenie poistnej udalosti zo strany polície teda malo podstatný vplyv na zväčšenie jeho rozsahu ako poisťovateľa plniť. Absencia šetrenia poistnej udalosti políciou mala za následok zmarenie relevantného vyšetrenia a zistenia všetkých relevantných okolností vzniku poistnej udalosti z jeho strany. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že v prípade porušenia uvedenej povinnosti žalobcu mu vzniklo oprávnenie znížiť poistné plnenie v zmysle ustanovenia Článku VI (Povinnosti poisteného) bod 4. zmluvných dojednaní, a čo pri likvidácii poistnej udalosti aj realizoval v rozsahu 50 %.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení napadnutý rozsudok a to tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 16.12.2024, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a to tak vo výrokoch, ako aj v odôvodnení, pretože súd prvej inštancie vo veci správne postupoval a aj správne rozhodol, keď napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, podrobne sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, vrátane jednotlivých námietok žalovaného Ďalej sa vyjadril k názoru krajského súdu uvedenom v zrušujúcom uznesení a to ohľadom otázky neprivolania polície k poistnej udalosti a zdôraznil, že predovšetkým žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno pri jeho tvrdeniach na základe ktorých mu krátil poistné plnenie a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Uviedol, že žalovanému predložil všetky dôkazy za účelom zdokumentovania poistnej udalosti. Mal za to, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že by vedome porušil nejakú svoju povinnosť a že nešetrenie tejto udalosti zo strany polície malo akýkoľvek vplyv na jej vznik alebo výšku škody, a z tohto dôvodu tak nebola splnená ani jedna z dvoch kumulatívnych podmienok podľa § 799 ods.3 OZ, kedy je žalovaný ako poistiteľ skrátiť poistné plnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/152/2009). Navrhol, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok potvrdil a aby zaviazal žalovaného k nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 9. Podľa článku 15 odsek 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa článku 15 odsek 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 14. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 15. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 20. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 21. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
22. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 23. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 24. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 25. Podľa 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 26. Podľa 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 27. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené. 28. Podľa článku VI ods. 1 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel vystupujúcich z leasingu a pre motorové vozidlá MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585) (ďalej len ako ,,zmluvné dojednania“), okrem povinností uložených v Občianskom zákonníku a VPP je poistený povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníka poisťovne (napr. likvidátor). To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných vážnych dôvodov alebo na to, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval. V týchto prípadoch je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti, napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretím osôb, a pod.. 29. Podľa článku VI ods. 3 zmluvných dojednaní, poistený je povinný bezodkladne poisťovni oznámiť vznik akejkoľvek poistnej udalosti najneskôr do 15 pracovných dní od vzniku poistnej udalosti, zároveň však najneskôr do 3 pracovných dní, odkedy sa o nej dozvedel. 30. Podľa článku VI ods. 4 zmluvných dojednaní poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t. j krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú. 31. Podľa článku VIII ods. 1 zmluvných dojednaní, za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 32. Podľa článku VIII ods. 6 zmluvných dojednaní, ak došlo k poškodeniu vozidla, za ktoré je poisťovňa povinná plniť, odchylne od VPP a OPP sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu poškodeného vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu nesmú presiahnuť u osobných vozidiel, s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg a úžitkových MV s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy do 1 000 kg, 20 Sk/km, u úžitkových a nákladných MV, s celkovou hmotnosťou nad 3 500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy nad 1 000 kg s maximálnym počtom miest na sedenie 3 (podľa údajov v technickom preukaze vozidla), 45 Sk /km, pričom sa hradia aj náklady spojené s prevádzkou diaľnice (nehradí sa diaľničná nálepka). Pred uskutočnením prepravy je potrebné toto bezpodmienečne s poisťovňou dohodnúť na infolinke XXXX XXX XXX, resp. na príslušnom tel. č. dispečingu poisťovne. Poisťovňa hradí aj prepravu posádky havarovaného MV vlakom II. triedy resp. autobusom do miesta bydliska. 33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 35/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako ,,cestný zákon“), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. 34. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. 35. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako ,,zákon o cestnej premávke“), cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií1) (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami. 37. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 38. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 39. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 40. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 41. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 42. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 43. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 44. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 45. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 46. Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému a to v sume vo výške 24 325,77 eura s príslušenstvom na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6 596 843 208 pre havarijné poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti za škodu medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou a to z titulu krátenia žalobcom žalovanému poistného plnenia o 50 % z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu ako poisteného vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní a to tým, že v rozpore s touto zmluvou neoznámil polícii poistnú udalosť, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle VOLVO - EČV R. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval čiastočným plnením - vyplatením poistného plnenia žalobcovi v sume vo výške 22 971,34 eura (čl. 40 - 41 s. sp.), pričom vychádzal z preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom vozidle a ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH s tým, že po odpočítaní spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení, ktoré mu neuhradil žalovaný a to v sume vo výške 24 325,77 eura.
47. V konaní nebolo sporné, že dňa 02.09.2019 došlo k poistnej udalosti v čase platnosti poistnej zmluvy č. 6 596 843 208 pre havarijné poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti za škodu motorového vozidla VOLVO - EČV R. a že jej následkom došlo k poškodeniu tohto motorového vozidla. 48. V konaní nebolo sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020, ukončenie šetrenia poistnej udalosti a že mu znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % za neprivolanie polície. 49. V konaní nebolo sporné, že poistná udalosť nebola šetrená políciou. 50. V konaní bolo sporné, či žalobca ako poistený porušil svoju zmluvnú povinnosť voči poisťovni a to tým, keď neprivolal k poistnej udalosti políciu ako aj, či poisťovňa ako žalovaná strana poistenému z tohto dôvodu mu oprávnene znížila poistné plnenie v rozsahu 50 % v zmysle ustanovenia článku VI Povinnosti poisteného bod 14. zmluvných dojednaní. 51. Odvolací súd má za to, že žalovaný tým, že žalobcovi čiastočne plnil na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, sa jedná o poistnú udalosť. 52. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné. 53. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalovaným voči napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP). 54. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný, arbitrárny a že je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nielen samotnou nepreskúmateľnosťou ale dokonca aj zmätočnosťou, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, výpismi z obchodného registra, živnostenského registra, poistnou zmluvou č. 6596843208, fotodokumentáciou, faktúrami č. 219810726, č. 20190924, č. 20/2020 a ich prílohami, oznámením o poistnom plnení, korešpondenciou procesných strán, e-mailovou komunikáciou žalobcu a obchodnej spoločnosti Volvo Group Slovakia s. r. o., oznámením o poverení na servis zo dňa 16.09.2019, zmluvnými dojednaniami účinnými od 01.10.2017, VPP 106, OPP 356 a ktoré doplnil v ďalšom konaní v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu a to podaním žalobcu doručenom súdu dňa 18.12.2023 (č. l. 241 s. sp.), v ktorom určil presné miesto vzniku poistnej udalosti a to katastrálne územie C. oznámením Obce Hnilčík (ako subjekt, ktorý vykonáva vo vzťahu k miestnym cestám a účelovým cestám prenesený výkon štátnej správy - § 3 ods. 2 cestného zákona) a ktorý oznámil súdu, že predmetnú cestu nevedie ako miestnu ani ako účelovú cestu (č. l. 261 s. sp.), vyjadreniami sporových strán na pojednávaní dňa 21.10.2024 ako aj ďalšími dôkazmi založenými v súdnom spise. Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie pri priznaní nároku žalobcu voči žalovanému vychádzal z celkových ním preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom vozidle a ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH a z ktorej žalovaný preplatil žalobcovi sumu vo výške 22 971,34 eura s tým, že po odpočítaní spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení, ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume vo výške 24 325,77 eura. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a to, že mohol žalobcovi krátiť poistné plnenie z dôvodu neprivolania polície a teda ani dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok neúspech v spore. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať so závermi, ktoré žalovaný namieta v odvolaní (k tomu viď rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 11.11.2013 sp. zn. 5Cdo/328/2012). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok obsahuje jasné a logické zdôvodnenie a ktoré je založené na riadne vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a z ktorého súd prvej inštancie vyvodil právny záver s uvedením právnych ustanovení z ktorých vychádzal.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 55. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie na základe zrušujúceho uznesenia preukázané, že predmetná poistná udalosť nevznikla v cestnej premávke na pozemnej komunikácii, ktoré sa rozdeľujú v zmysle § 1 ods. 2 cestného zákona podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie a d) účelové komunikácie. Cestnou premávkou sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami (§ 2 ods. 1 zákon o cestnej premávke). Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (§ 2 ods. 1 zákon o cestnej premávke). Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou (§ 64 ods. 3 zákon o cestnej premávke). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie ktorý v napadnutom rozsudku ustálil, že na predmetnú poistnú udalosť sa nevzťahovali ustanovenia zákona o cestnej premávke, keďže v konaní bolo preukázané, že v danom prípade vzniknutá poistná udalosť nebola dopravnou nehodou v zmysle zákona o cestnej premávke, a preto polícia nebola povinná túto udalosť šetriť ako dopravnú nehodu a ktorá na miesto jej vzniku ani neprišla, čo v konaní strany nesporovali. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, správne dospel k právnemu záveru, že žalobca nemal povinnosť v zmysle prvej vety čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní nahlásiť túto poistnú udalosť polícii tak, ako to v konaní v rámci svojej procesnej obrany tvrdil žalovaný, nakoľko k poistnej udalosti nedošlo trestnou činnosťou treťou osobou - krádežou, lúpežou, poškodením alebo zničením motorového vozidla inak ako pri dopravnej nehode a ktorú je polícia povinná šetriť. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukázali, že bol oprávnený znížiť žalobcovi poistné plnenie o 50 % v zmysle zmluvných dojednaní. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Má za to, že žalovaný v predmetnom právnom spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný a ktorý obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých správne posúdil, že žalobca neporušil ustanovenie čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní a že žalovaný nebol oprávnený mu krátiť poistné plnenie. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/152/2009, v ktorom sa uvádza: „Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. ... Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. ... ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je správny. Treba však zdôrazniť, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej zmluvy v prípade porušenie povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne.“ Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 56. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou v spore, na základe ktorej bol uplatnený nárok žalobcu voči nemu nedôvodný, ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania, odvolací súd uvádza, že v napadnutom rozsudku neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie v danej veci a argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je možné považovať za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil náležitým spôsobom a v jeho odôvodnení sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom uviedol jasne a zrozumiteľne, na základe akých dôkazov dospel k skutkovým a právnym záverom a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie spornej výšky poistného plnenia je dôvodný a zároveň, z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú (viď body 34. až 44 napadnutého rozsudku). Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia a prejavuje sa vo výsledku sporu, a preto strany v sporovom konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že posúdenie dôkazov je vždy vecou súdu a nie strán sporu. „Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.. (R 42/1993).“ Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 57. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie uviedol v rozsudku na základe zrušujúceho uznesenia a naň nadväzujúceho vykonaného dokazovania, že žalobca svoju argumentáciu upravil v tom zmysle, že privolať políciu údajne nebol povinný a že následne súd prvej inštancie v rozsudku formuloval záver, že v prejednávanom konaní bolo zistené, že poistná udalosť nevznikla v cestnej premávke (nevznikla na pozemnej komunikácii) a teda nemožno vyhodnotiť poistnú udalosť ako dopravnú nehodu a že sa jedná o škodovú udalosť vzniknutú inak ako pri dopravnej nehode, pričom v konaní argumentoval zároveň ustanovením článku VI (Povinnosti poisteného) bod 4. druhá veta zmluvných dojednaní odvolací súd uvádza, že zmluvné strany si dojednali v zmluvných dojednaniach v článku VI (Povinnosti poisteného) bod 4. druhá veta zmluvných dojednaní, že: „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t. j. krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.“ V danom prípade odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že doplneným dokazovaním v ďalšom konaní bolo preukázané, že sa jedná o poistnú udalosť vzniknutú na ceste, ktorá nie je pozemnou (účelovou) komunikáciou. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal s argumentáciou žalovaného so záverom, že polícia
nebola povinná šetriť poistnú udalosť, keďže nebola spôsobená úmyselne treťou osobou a nebolo odôvodnené ani podozrenie zo spáchania trestného činu odvolávajúc sa pritom na zmluvné dojednania, v ktorých si obe zmluvné strany dojednali podmienky, za akých okolností je poistený povinný nahlásiť polícii poistnú udalosť pre prípad vzniku škody jednak pri dopravnej nehode a jednak pre prípad krádeže motorového vozidla, lúpeže motorového vozidla, poškodenia alebo zničenia motorového vozidla inak ako pri dopravnej nehode. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu a z ktorého bolo preukázané, že poistná udalosť vznikla na ceste, ktorá nie je vedená ako účelová komunikácia. Žalobca v konaní uvedené nesporoval a ani nepreukázal opak a žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil zistený skutkový stav. Meritórna odvolacia argumentácia žalovaného je obsiahnutá len v III. časti jeho odvolania, v ktorej argumentuje, že poistné plnenie v rozsahu 50 % znížil len z jedného dôvodu, a to porušenia povinnosti žalobcu ako poisteného vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní z dôvodu neprivolania polície. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v konaní argumentoval len tým, že dôvodom zníženia poistného plnenia o 50 % bolo neprivolanie polície, ktoré však v konaní relevantne nezdôvodnil a v rámci procesnej obrany neuviedol skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o povinnosti poisteného nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom motorovom vozidle, ktorá je krytá poistením podľa zmluvných dojednaní ako aj o povinnosti polície šetriť predmetnú poistnú udalosť, a teda nepreukázal oprávnenosť dôvodov, pre ktoré krátil žalobcovi poistné plnenie v danej výške. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 58. K poukazu žalovaného na závery uvedené v zrušujúcom uznesení krajským súdom odvolací súd uvádza, že polícia je povinná šetriť len tie udalosti, kde jej to prikazuje právna úprava, čo po doplnení dokazovania v ďalšom konaní v danom prípade nebolo žalovaným preukázané a ako sám aj uviedol pred súdom prvej inštancie ani žiadne šetrenie ohľadne (ne)volania polície nikdy nevykonal. 59. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). 60. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 61. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (viď napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 62. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 64. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 66. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 67. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).