Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/59/2024 1120217588 16. 10. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1120217588.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Z.. S.. K. K., J.. XX. X. XXXX, G. G. XXXX/X, O. H., proti žalovanej : Slovenská republika, zastúpená Sociálnou poisťovňou, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o náhradu škody v sume 4.243,23 eur s príslušenstvom, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. 2. 2024 sp. zn. B1-10C/66/2020 - 260, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie Žalovaná
nemá
p o t v r d z u j e.
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu náhradu škody vo výške 4.243,23 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku na jeho starobnom dôchodku a tiež náhrady nemajetkovej ujmy, a to uvedením veci do pôvodného stavu tak, že žalovaná bude súdom zaviazaná povinnosťou uvoľniť mu právoplatne priznaný starobný dôchodok k vyplateniu odo dňa 4. 4. 2018. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11. 12. 2017 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutie č. 55072663470, podľa § 65, § 82, § 293 dq a § 293 dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 117,10 eur mesačne. Podľa § 82, § 293 dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 1. 1. 2018 priznaný starobný dôchodok bol zvýšený na sumu 125,50 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 55072663470 zo dňa 11. 12. 2017 ( ktoré žalobca napáda ) plynie, že týmto rozhodnutím bol Sociálnou poisťovňou žalobcovi odňatý starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. 55072663470 zo dňa 11. 12. 2017. 2/ Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31. 7. 2019 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 55072663470 zo dňa 4. 4. 2018, nezákonnosť ktorého žalobca napáda. V zrušujúcom rozhodnutí sa uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z 13. 10. 2017 rozhodla rozhodnutím č. 55072663470 dňa 11. 12. 2017, ktorým priznala žalobcovi starobný dôchodok vo výške 117,10 eur mesačne od 10. 10. 2017, ktorý bol zvýšený na sumu 125,50 eur mesačne od 1. 1. 2018. Predmetné rozhodnutie bolo však v súlade s následne preukázaným skutkovým stavom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/26/2008 zo dňa 25. 1. 2019, zmenené a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13. 10. 2017 bola zamietnutá. 3/ Z rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne pod č. 55072663470 zo dňa 21. 10. 2021 vyplýva, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sk/21/2020 zo dňa 2. 7. 2021 na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 55072663470 zo dňa 11. 12. 2017 o priznaní starobného dôchodku zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, tak, že podľa § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bola žiadosť žalobcu zo dňa 13. 10. 2017 o starobný dôchodok zamietnutá. 4/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že podľa ustálenej judikatúry sa pod škodou chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Vznik škody a jej rozsah je v civilnom konaní povinný preukázať žalobca. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi zo dňa 11. 12. 2017 vydané Sociálnou poisťovňou, ústredím pod č.k. 55072663470 bolo zmenené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 55072663470 zo dňa 21. 10. 2021 tak, že pôvodná žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13. 10. 2017 bola zamietnutá. Je irelevantné, že žalovaná vydala žalobcom namietané rozhodnutie zo dňa 4. 4. 2018 pod č. 55072663470, ktorým odňala starobný dôchodok pôvodne priznaný žalobcovi rozhodnutím č. 55072663470 zo dňa 11. 12. 2017. Súd prvej inštancie dodal, že nevyhodnocoval obsah ostatných rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou v žalobcom namietanom období, keďže Sociálna poisťovňa žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietla a aktuálne žalobca nárok na výplatu starobného dôchodku nemá. Žalobca tak v konaní nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal, keď rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. 12. 2017 č. 55072663470, od ktorého žalobca odvíjal svoj nárok na náhradu škody, je aktuálne zmenené tak, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok bola zamietnutá. Bolo tak nadbytočné skúmať dôvody zrušenia rozhodnutí vydaných žalovanou v namietanom období, ako aj otázku príčinnej súvislosti medzi tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami a škodou, keď jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody pri výkone verejnej moci - a to vznik škody - nebola splnená. 5/ K namietanému nesprávnemu úradnému postupu Sociálnej poisťovne súd prvej inštancie uviedol, že úradný postup Sociálnej poisťovne, ktorý je premietnutý do vydania rozhodnutia, nemožno podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov posudzovať samostatne ako nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Úradný postup Sociálnej poisťovne premietnutý do vydania rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou je následne skúmaný príslušným subjektom v rámci konania o riadnom, resp. mimoriadnom opranom prostriedku. Teda žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne v žalobcom namietanom období nemohol súd samostatne preskúmať ako nesprávny úradný postup, keďže postup Sociálnej poisťovne pri vydaní rozhodnutí bol premietnutý do rozhodnutí namietaných žalobcom; teda žalobca nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. 6/ Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepožiadal žalovanú o prerokovanie tohto nároku žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku; takýto nárok v zmysle ust. § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. bez jeho prerokovania ústredným orgánom štátnej správy nie je možné uplatniť žalobou na súde. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že pre priznanie uplatneného nároku nie je daný základ, keďže rozhodnutie, od ktorého si žalobca odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, je zrušené vyššie uvedeným rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne dňa 21. 10. 2021. 7/ Súd prvej inštancie dal do pozornosti obsah nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 3. 7. 2012, podľa ktorého nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, správnom konaní alebo v trestnom konaní. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov. Ústavný súd SR v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť súdneho rozhodnutia nie je samotným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci občianskeho súdneho konania, na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnictve. Ústavný súd teda uviedol, že
sa žiada rozlišovať medzi výkladom nezákonnosti rozhodnutia súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 8/ Vo vzťahu k vydanému nálezu Ústavného súdu SR súd prvej inštancie uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom vydania nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je nevyhnutné preukázať vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a taktiež je potrebné dotknutým subjektom preukázať, že orgánom verejnej moci v rámci správneho konania došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorého nezákonnosť je konštatovaná v rozhodnutí vydanom nadriadeným subjektom. Bez kumulatívneho splnenia podmienok pre vznik zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci za vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy nie je možné nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, priznať. 9/ V prejednávanej veci súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní samotný vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy ( ktorá ani nebola žalobcom uplatnená voči žalovanej v rámci predbežného prerokovania nároku žalovanou ), v súvislosti s vydaním namietaných rozhodnutí žalovanou v správnom konaní, preto súd žalobu žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania zamietol, bez skúmania zvyšných dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy, v súvislosti s rozhodovaním žalovanej o uplatnenom nároku žalobcom v správnom konaní, ktorými by boli vydanie nezákonného rozhodnutia žalovanou a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, resp. nemajetkovou ujmou na strane žalobcu. 10/ Súd prvej inštancie priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, a to na základe § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprel žalobca o odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12/ Žalobca vytýkal v úvode svojho odvolania súdu prvej inštancie, že žalovanej priznal plnú náhradu trov konania, hoci táto si právo na náhradu trov neuplatnila. Ďalej v odvolaní poukazoval na to, že mu dňa 7. 7. 1997 priznalo Ministerstvo vnútra SR invalidný dôchodok vo výške 5.460,- Sk ( v prepočte 151,24 eur ). Dňa 11. 12. 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie vydala rozhodnutie pod č. 550 726 6347 0, ktorým priznala žalobcovi starobný dôchodok; toto rozhodnutie vydala Sociálna poisťovňa - ústredie na základe „Oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke“ od Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava, pod č. SPOU-OSZ-31:896-60/2013-VZ zo dňa 20. 9. 2013. Dňa 29. 1. 2018 podal žalobca proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 11. 12. 2017 o priznaní starobného dôchodku odvolanie, z dôvodu nezapočítania všetkých dôb dôchodkového poistenia pre výpočet výšky starobného dôchodku. Dňa 26. 2. 2018 Sociálna poisťovňa - ústredie odpovedala žalobcovi listom pod č. 550 726 6347 0/ODV, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť v plnom rozsahu, a preto bolo jeho odvolanie postúpené odvolaciemu orgánu, a to generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Dňa 9. 3. 2018 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 2. 3. 2018, ktorým bolo konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku prerušené ( k čomu žalobca poznamenal, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nepozná inštitút rozhodnutia o prerušení konania o odvolaní ), a to z dôvodu preverovania doby služby získanej pred 18 rokom veku prostredníctvom orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Dňa 21. 3. 2018 vydal orgán sociálneho zabezpečenia MV SR pre Sociálnu poisťovňu nové, v poradí druhé „Oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava pod č. SPOU-OSZ-31896-87/2018-
VZ, v ktorom pozmenil doby dôchodkového zabezpečenia žalobcu v dobe od 1. 9. 1970 do obdobia dôchodkového zabezpečenia, ktoré doby obdobia dôchodkového zabezpečenia pre priznanie invalidného dôchodku neboli započítané v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR č.p. : SPC-31.896/97 zo dňa 7. 7. 1997. Žalobca je názoru, že v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR č.p. : SPC-31.896/97 zo dňa 7. 7. 1997 nie je možné meniť orgánom sociálneho zabezpečenia MV SR tam uvádzané obdobia dôchodkového zabezpečenia pre vymeranie invalidného dôchodku ďalším ( novým, druhým ) Oznámením MV SR pre Sociálnu poisťovňu v r. 2018. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku orgánom sociálneho zabezpečenia MV SR č.p. : SPC-31.896/97 zo dňa 7. 7. 1997 jasne uvádza, že „Dôchodok bol vymeraný ... s prihliadnutím k celkove započítanej dobe služby ( zamestnania ) od 18. roku veku ...“ Uvedené potvrdzuje MV SR aj vo svojom oznámení č. SPOU-OSZ-31.896-60/2013-VZ zo dňa 20. 9. 2013, v ktorom bode 4 sa uvádza, že „na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená celková doba : ako v bode č. 6 v rozsahu“. Bod č. 6 jasne uvádza ako zhodnotenú dobu až obdobie od 26. 7. 1973. Neexistuje preto žiaden legitímny dôvod na neskoršiu zmenu tohto údaju neskorším Oznámením MV SR č. SPOU-OSZ-31896-87/2018-VZ zo dňa 21. 3. 2018. 13/ Dňa 4. 4. 2018 vydala Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutie pod č. 550 726 6347 0 o odňatí starobného dôchodku ku dňu 10. 5. 2018 ( ktorý bol dovtedy Sociálnou poisťovňou riadne vyplácaný ), a to v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, čo zákon nepripúšťa, keď odvolacie konanie ešte nebolo ukončené. Rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku Sociálna poisťovňa - ústredie realizovala na základe pozmeneného Oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, MV SR pod č. SPOUOSZ-31896-87/2018-VZ z roku 2018, v ktorom pozmenil doby dôchodkového zabezpečenia v dobe od 1. 9. 1970 do 25. 7. 1973, štúdium pred 18 rokom veku pre vymeranie invalidného dôchodku oproti Oznámeniu z r. 2013 a oproti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku z r. 1997. 14/ Dňa 18. 4. 2018 podal žalobca odvolanie proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie o odňatí starobného dôchodku ku dňu 10. 5. 2018 č. 550 726 6347 0 zo dňa 4. 4. 2018. 15/ Dňa 3. 7. 2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal v zmysle § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie č. 550 726 6347 0, ktorým vo výroku potvrdil správnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a zároveň potvrdil aj správnosť rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku. 16/ Dňa 30. 7. 2018 podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne; žalobca sa žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie o priznaní starobného dôchodku v časti výšky priznania starobného dôchodku a preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Dňa 25. 6. 2019 Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 29Sa/26/2018 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 3. 7. 2018 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti a zmätočnosti vydaného rozhodnutia. Následne dňa 30. 7. 2019 vydal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v poradí druhé rozhodnutie ( v tej istej veci ) pod č. 550 726 6347 0, t.j. rozhodnutie o odvolaní 1, ktorým zmenil ( fakticky zrušil ) napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 11. 12. 2017 o priznaní starobného dôchodku tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol. Samotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 550 726 63470 zo dňa 11. 12. 2017 o priznaní starobného dôchodku ostalo nezmenené a platné, pretože nebolo žiadnym právnym úkonom zrušené, argumentoval žalobca. 17/ Dňa 31. 7. 2019 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal ďalšie rozhodnutie pod č. 550 726 6347 0, t.j. rozhodnutie o odvolaní 2, ktorým „vyhovel“ odvolaniu 2 a zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 4. 4. 2018 o odňatí starobného dôchodku. 18/ Dňa 10. 9. 2019 podal žalobca na Krajský súd v Žiline správnu žalobu v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 550 726 6347 0 zo dňa 30. 7. 2019, ktorým zmenil ( fakticky zrušil ) rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 11. 12. 2017 o priznaní starobného dôchodku tak, že zamietol žiadosť žalobcu o priznanie
starobného dôchodku. Krajský súd v Žiline dňa 21. 4. 2020 rozsudkom pod sp. zn. 28Sa/31/2019 správnu žalobu žalobcu zamietol. 19/ Dňa 18. 5. 2020 podal žalobca kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/31/2019 zo dňa 21. 4. 2020; domáhal sa ňou preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie, o priznaní starobného dôchodku v časti výšky priznaného starobného dôchodku a zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 4. 2020, ktorým zamietol podanú správnu žalobu. Dňa 2. 7. 2021 Najvyšší súd SR pod sp. zn. 7Sk/21/2020 rozhodol tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/31/2019 zo dňa 21. 4. 2020 tak, že rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne č. 550 726 6347 0 zo dňa 30. 7. 2019 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pripustil možnosť súbehu starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia ( vyplácaného Sociálnou poisťovňou ) a invalidného výsluhového dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia ( v danom prípade vyplácaného Ministerstvom vnútra SR ). Najvyšší súd SR v rozhodnutí jasne uviedol že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy ( Sociálnej poisťovne, zo dňa 30. 7. 2019, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zmenil - fakticky zrušil - rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 550 726 6347 0 zo dňa 11. 12. 1997 o priznaní starobného dôchodku tak, že zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku nie je v súlade so zákonom. Uložil tiež Sociálnej poisťovni povinnosť vysporiadať sa s otázkou, či v prípade nároku žalobcu tento splnil podmienky nároku na starobný dôchodok ( ktorý je zároveň poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa považuje iba za invalidný výsluhový dôchodok zák. č. 328/2002 Z.z. ). 20/ Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7S/21/2020 zo dňa 2. 7. 2021 vydal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutie č. 550 726 6347 0 zo dňa 21. 10. 2021, ktorým žalovaná ako správny orgán druhého stupňa opakovane zmenila napadnuté rozhodnutie žalovanej ( t.j. rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 550 726 6347 0 zo dňa 30. 7. 2019 ) tak, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku opätovne zamietla. Rozhodol tak napriek rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktoré predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne označilo za nesúladné so zákonom. Žalobca dodal, že Sociálne poisťovňa od 10. 5. 2018 doposiaľ žalobcovi starobný dôchodok, priznaný mu rozhodnutím zo dňa 11. 12. 2017, nevypláca. 21/ Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 550 726 6347 0 zo dňa 21. 10. 2021 správnu žalobu na Krajský súd v Žiline o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 550 726 6347 0 zo dňa 21. 10. 2021. Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom sp. zn. 14Sa/27/2021 zo dňa 19. 10. 2022 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 550 726 6347 0 zo dňa 21. 10. 2021 a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalobca podal predmetnú kasačnú sťažnosť o ktorej rozhoduje Najvyšší správny súd SR. 22/ Žalobca z uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvej inštancie, že mu súd prvej inštancie uprel právo na spravodlivý proces, nakoľko si nesplnil svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorá povinnosť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 114/08, nález ÚS SR sp. zn. ÚS 110/09, tiež sp. zn. I.ÚS 119/07 ). 23/ Na odvolanie žalobcu podala žalovaná písomné vyjadrenie ( č.l. 300 až 302 spisu ); poukazovala na to, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2021 ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovanej o priznaní starobného dôchodku zo dňa 11. 12. 2017 tak, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13. 10. 2017 zamietol. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 21. 10. 2021 podal žalobca správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom zo dňa 19. 10. 2022, sp. zn. 14Sa/27/2021. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol. Žalobca na základe uvedeného namieta, že súd prvej inštancie nemal kompetenciu akokoľvek posudzovať rozhodnutie žalovanej zo dňa 21. 10. 2021, ktoré je predmetom prieskumu Najvyššieho správneho súdu SR, ani ho označovať za právoplatné. S touto argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko v súlade s ust. § 213 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právoplatnosť nadobudne každé doručené rozhodnutie žalovanej, proti ktorému sa nemožno odvolať. V správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 21. 10. 2021 žalobca uviedol,
že predmetné rozhodnutie mu bolo doručené dňa 28. 10. 2021; rozhodnutie žalovanej tak nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2021, pričom toto rozhodnutie je právoplatné aj v súčasnosti. 24/ K námietke žalobcu, že súdu prvej inštancie nie je daná kompetencia akokoľvek posudzovať rozhodnutia žalovanej, žalovaná uviedla, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie mimo rámec svojej kompetencie posudzoval rozhodnutia žalovanej, nakoľko sa v napadnutom rozsudku vždy v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. iba pridržiaval záverov vyslovených správnymi súdmi, ktoré zákonnosť rozhodnutí žalovanej už záväzne posúdili v rámci správneho súdnictva. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 21. 10. 2021 je v súčasnosti ako zákonné a vecne správne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa/27/2021 zo dňa 19. 10. 2022 a súd prvej inštancie bol povinný na túto skutočnosť prihliadať. 25/ K tvrdeniu žalobcu o neprípustnom rozšírení dokazovania o nelegitímne dôkazy žalovaná uviedla, že v súlade s § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Žalovaná v konaní súdu predložila dôkazy, a síce administratívne a súdne rozhodnutia, ktoré vždy priamo súviseli s meritom veci, a ktoré preukazujú, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok tak, ako oň požiadal žalobca dňa 13. 10. 2017. Žalovanou predložené dôkazy preto nemožno označiť za neprípustné alebo nelegitímne, a to, že súd prvej inštancie na tieto prihliadal pri svojom rozhodovaní, nerobí jeho rozhodnutie arbitrárnym. Fakt, že súd prvej inštancie podľa predstáv žalobcu neposudzoval iba rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. 12. 2017, zo dňa 4. 4. 2018 a zo dňa 31. 7. 2019, ale ako dôkaz pripustil aj rozhodnutie zo dňa 21. 10. 2021, tiež nemožno považovať za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Z práva na spravodlivý proces nevyplýva právo procesnej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, s jej výkladom práva. 26/ Podľa žalovanej konanie súdu prvej inštancie v danej veci nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, ale súd v súlade s ust. § 187 CSP prihliadol na všetky dôkazy známe v čase vydávania napádaného rozsudku. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 21. 10. 2021, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietnutá, je v súčasnosti právoplatné. Rozhodnutia žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu v konaní neposudzoval z hľadiska ich vecnej správnosti, ale podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vždy prihliadol na už vydané právoplatné rozhodnutia správnych súdov, ktoré zákonnosť predmetných rozhodnutí žalovanej preskúmavali v správnom súdnom konaní. Žalovaná sa preto v celom rozsahu stotožňuje s doterajším postupom súdu prvej inštancie a súhlasí so záverom, že uplatnený nárok žalobcu ako na náhradu škody tak aj náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný. 27/ Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, v súlade s § 255 CSP prizná súd nárok na náhradu trov konania na základe pomeru úspechu v konaní; súd prvej inštancie tak na základe plného úspechu v konaní priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie o trovách konania žalovaná rovnako považuje za zákonné a vecne správne. Žalovaná navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 28/ Žalobca na vyjadrenie žalovanej podal odvolaciu repliku ( č.l. 307 - 309 spisu ), v ktorom zotrval na svojej argumentácii, tak ako ju uviedol vo svojom odvolaní. 29/ Obdobne žalovaná v odvolacej duplike ( č.l. 320 spisu ) zotrvala na svojej už skôr prezentovaných argumentoch. 30/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, na ústnom odvolacom pojednávaní, za účasti žalovanej, v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie ( dňa 22. 9. 2025, č.l. 352 spisu ) na odvolacie pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní ničím neospravedlnil, ani nepožiadal z vážnych dôvodov o odročenie pojednávania; odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 31/ Pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobcu odvolací súd zisťoval, či už bolo rozhodnuté o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa 27/2021 zo dňa 19. 10. 2022, pričom zistil, že Najvyšší správny súd SR svojím rozsudkom zo dňa 31. 7. 2024 sp. zn. 7Ssk/37/2023 kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa 27/2021 z 19. 10.
2022 zamietol, pričom účastníkom kasačného konania ( žalobcovi a žalovanej ) nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Predmetný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 18. 9. 2024. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že žalobcovi bol od 24. 4. 1997 priznaný invalidný dôchodok podľa piatej časti ( § 134 a 135 ) zákona č. 100/1988 Zb., no pri jeho priznaní a určení jeho výmery boli riadne zhodnotené všetky doterajšie zamestnania a náhradné doby od 1. 9. 1970 do 23. 4. 1997. Pretože tento invalidný dôchodok sa od 1. 7. 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok, treba vychádzať z toho, že všetky tieto doby boli zohľadnené pre výpočet tohto dôchodku a tak ich nemožno považovať za obdobia dôchodkového poistenia pre účely starobného dôchodku podľa tohto zákona na základe § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ich zohľadnenie neprichádzalo do úvahy ani podľa citovaného čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pretože invalidný dôchodok, ktorý sa žalobcovi vypláca a starobný dôchodok, o ktorý ide v prerokúvanej veci, nie sú dávkami za tú istú sociálnu udalosť. Rovnako nemožno za obdobie dôchodkového poistenia považovať obdobie poberania invalidného dôchodku, pretože ho nepriznala a nevypláca žalovaná v zmysle § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., a pretože sa podľa § 136 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za obdobie poberania invalidného výsluhového dôchodku, ktoré má opäť význam pre vznik a výšku výsluhového dôchodku podľa § 38 a § 58 ods. 4 cit. zákona. Žalovaná teda správne dospela k názoru, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia kratšie než 15 rokov a tým nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 32/ Na ústnom odvolacom pojednávaní bol ďalej oboznámený obsah uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 19. 12. 2024 sp. zn. I. ÚS 715/2024 - 23, ktorým Ústavný súd SR rozhodol o ústavnej sťažnosti žalobcu proti postupu Sociálnej poisťovne, ústredia v konaní vedenom pod č. 550 726 6347 0, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa/27/2021 z 19. 10. 2022 a rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/37/2023 z 31. 7. 2024 tak, že žalobcovu ústavnú sťažnosť odmietol. Predmetné uznesenie Ústavného súdu SR predložila na odvolacom pojednávaní žalovaná, na podporu svojho názoru o nedôvodnosti žalobcovej žaloby. 33/ Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 34/ Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 35/ Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 36/ Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 37/ Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 38/ Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sú : a) existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu orgánom štátu, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi namietaným vydaným nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne ( kumulatívne ). Ustanovenie § 17 ods. 2 cit. zákona priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to za súčasného splnenia dvoch podmienok, že samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak ( napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod. ). Z ustanovenia § 15 ods. 1 a § 16 citovaného zákona vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy na súde je predchádzajúce predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na základne písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Škoda ako aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup, sú dané len vtedy, ak vznikli v príčinnej spojitosti s nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci musí byť bez pochybností preukázaný. 39/ V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti ( kauzálny nexus ) označuje ako priama väzba javov ( objektívnych súvislostí ), v rámci ktorého jeden jav ( príčina ) vyvoláva druhý jav ( následok ). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a škodou resp. vznikom nemajetkovej ujmy vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou ( ako následkom ) a akou skutočnosťou ( ako príčinou ) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ( majetková ujma ), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného ( pokiaľ vznikla ) a konkrétnym konaním škodcu ( ak je protiprávne ) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti ( porovnaj R 21/1992 ). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná ( sama je následkom niečoho ) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne ) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009 ). Bolo na žalobcovi preukázať existenciu vzniku škody, nemajetkovej ujmy ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom súdu. 40/ V súdenej právnej veci žalobca nesúhlasil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 11. 12. 2017 č. 660 726 6347 0, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok; žalobca toto rozhodnutie napadol odvolaním zo dňa 29. 1. 2018, nakoľko zastával názor, že mu neboli započítané všetky doby dôchodkového poistenia pre výpočet výšky starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa - ústredie následne dňa 2. 3. 2018 konanie o odvolaní žalobcu prerušila, s odôvodnením, že je potrebné preveriť doby služby žalobcu získanej pred 18 rokom veku cestou orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR. Po tom, ako Sociálne poisťovňa - ústredie obdržala pozmenené Oznámenie údajov pre účely konania p dôchodkovej dávke od MV SR, vydala Sociálna poisťovňa - ústredie dňa 4. 4. 2018 rozhodnutie č. 550 726 6347 0 o odňatí starobného dôchodku ku dňu 10. 5. 2018. V uvedenom postupe Sociálnej poisťovne - ústredia, videl žalobca nesprávny úradný postup, keď namietal, že vzhľadom na ním podané odvolanie mal vo veci konať už len generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán a Sociálna poisťovňa - ústredie už nemala dôvod opätovne preverovať v jeho prípade obdobia dôchodkového zabezpečenia, a teda ani rozhodnúť o prerušení konania. Takýto nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne - ústredia podľa žalobcu potom vyústil do vydania nezákonného rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku žalobcu, a to rozhodnutie zo dňa 4. 4. 2018 č. 550 726 6347 0. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním; dňa 3. 7. 2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal rozhodnutie č. 550 726 6347 0, ktorým ako spoločným potvrdil rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a zároveň potvrdil aj správnosť rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku. Toto rozhodnutie generálneho riaditeľa napadol žalobca na Krajskom súde v Žiline správnou žalobou. 41/ Súdna prax ustálila, že ak orgán verejnej moci zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady ( dôkazy ) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje, tak ide o činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia; potom prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení príslušného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu - za nesprávny úradný postup tak nemožno považovať pochybenia a nedostatky, spočívajúce v tom, že orgán štátu, resp. orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne. Účastník konania tak môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu; orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku potom posúdi, či došlo k namietanému pochybeniu. V predmetnej právnej veci tak bol postup Sociálnej poisťovne - ústredia zavŕšený rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, a prípadné nesprávnosti tak bolo možné posudzovať len z hľadiska ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia, a nie z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. 42/ Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“; možno však pod ním rozumieť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. 43/ Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, tento zamietol žalobu žalobcu po zistení, že žalobca v konaní nepreukázal vznik samotnej škody ( resp. nemajetkovej ujmy ), keďže žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu na náhradu škody ( tiež nemajetkovej ujmy ) spôsobenej vydaním nezákonného rozhodnutia a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci za situácie, kedy bolo právoplatné rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 55072663470 zo dňa 21. 10. 2021, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 55072663470 zo dňa 11. 12. 2017, a to tak, že pôvodnú žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13. 10. 2017 zamietol. Uvedené znamenalo, že žalobcovi nebola spôsobená škoda, keď ako škodu žalobca v tomto konaní uplatňoval sumu 4.243,23 eur ( s príslušenstvom ) predstavujúcu podľa žalobcu nedoplatok na jeho starobnom dôchodku. Vzhľadom na chýbajúcu škodu, ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., potom nemohol byť žalobca so svojím uplatneným nárokom v tomto konaní úspešný, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. 44/ Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 10. 2021 síce podal žalobca správnu žalobu na Krajskom súde v Žiline, túto však Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom zo dňa 19. 10. 2022 sp. zn. 14Sa/27/2021 zamietol. Následne podal žalobca kasačnú sťažnosť proti Sociálnej poisťovni - ústredie, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 21. 10. 2021 č. 550 726 6347 0, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 10. 2022 sp. zn. 14Sa 27/2021, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa 31. 7. 2024 sp, zn. 7Ssk/37/2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 45/ Žalobca následne inicioval aj konanie na Ústavnom súde SR, ktorý však jeho ústavnú sťažnosť proti postupu Sociálnej poisťovne, ústredie, v konaní vedenom pod č. 550 726 6347 0, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa/27/2021 zo dňa 19. 10. 2022 a rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/37/2023 z 31. 7. 2024, odmietol, a to uznesením I.ÚS 715/2024 - 23. 46/ Na skutočnosti, že žalobcovi nebol ( právoplatne ) priznaný starobný dôchodok v zmysle jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13. 10. 2017, sa teda nič nezmenilo ani po tom, ako žalobca inicioval konanie na Krajskom súde v Žiline, sp. zn. 14Sa 27/2021, resp. na Najvyššom správnom súde SR sp. zn. 7Ssk/37/2023 a napokon ani na Ústavnom súde SR I. ÚS 715/2024. 47/ Bolo už uvedené, že zákon č. 514/2003 Z.z. vyžaduje pre priznanie náhrady škody kumulatívne ( súčasné ) splnenie podmienok : a) nesprávny úradný postup/vydanie nezákonného rozhodnutia, b) vznik škody a c) existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím a škodou, pričom vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobcovi nebola spôsobená škoda, ktorej priznania sa domáhal; potom táto skutočnosť sama osebe spôsobila, že žalobcovi nemohol byť priznaný ním uplatňovaný nárok, a to bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie ďalej neskúmal naplnenie ďalšej zákonnej podmienky, a síce existenciu nezákonného rozhodnutia; táto by
totiž vzhľadom na chýbajúci zákonný predpoklad - existenciu škody - na výsledku konania o náhradu škody nemohla nič zmeniť. 48/ Žalobca sa okrem náhrady škody domáhal voči žalovanej tiež priznania náhrady nemajetkovej ujmy, podľa § 17 ods. 2, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na to, že žalobca nebol úspešný vo veci nároku na náhradu škody v zmysle cit. zákona, nemohol byť úspešný ani v tej časti svojej žaloby, ktorou sa domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy. 49/ Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že v rámci dokazovania posudzoval rozhodnutia, ktoré boli vo veci priznania mu starobného dôchodku vydané súdmi v správnych konaniach, keď mal za to, že všeobecným súdom neprináleží takáto kompetencia, pretože tá je vyhradená správnemu súdnictvu. Z obsahu spisového materiálu však nijako nevyplýva, že by súd prvej inštancie, ako všeobecný súd akýmkoľvek spôsobom zasahoval do kompetencie správnych súdov, konajúcich vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi. Zo spisového materiálu vyplýva výlučne, že súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil s jemu predloženými rozhodnutiami správnych súdov a z ich obsahu vychádzal. Tieto rozhodnutia však nijako neposudzoval, ani neprehodnocoval. Tvorili len podklad pre jeho rozhodnutie, rovnako ako iné, v konaní predložené listinné dôkazy. 50/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), včítane vecne správneho výroku o trovách prvoinštančného konania, ktoré vychádzalo zo zásady ( plného ) úspechu žalovanej strany v konaní. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie. 51/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. 52/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).