Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/14/2023 1121200723 23. 10. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:1121200723.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: 2M media, s.r.o., so sídlom Staničná 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 562 033, právne zastúpený: JUDr. Roman Nagy, advokát, so sídlom Coboriho 4879/13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: ASTEON s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 583 030, právne zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, o zaplatenie 7 096,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/14/2021 - 172 zo dňa 03.03.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/14/2021 - 172 zo dňa 03.03.2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 37Cb/14/2021 - 172 zo dňa 03.03.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu 2M media, s.r.o., so sídlom Staničná 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 562 033 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému ASTEON s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 583 030 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 7 096,40 eura s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 096,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 096,40 eura od 23.10.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 266 ods. 1 a ods. 3, § 269 ods. 2, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.01.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 7 096,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.096,40 eura od 22.10.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 08.10.2020 vystavil žalovanému faktúru č. 2020062 za dodanie programu Arena TV pre spoločnosť Orange Slovensko, a.s.. Žalovaný aj napriek splatnosti faktúry dňa
22.10.2020 mu túto neuhradil a dôvody mu oznámil listom zo dňa 17.12.2020, ktoré žalobca označil za fiktívne. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.06.2022 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nerozporoval spoluprácu so žalobcom a ani dodanie programu Arena TV. Namietal ale vznik nároku žalobcu na odmenu. Uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva, avšak z obchodnej praxe, ako aj z predzmluvnej komunikácie medzi zmluvnými stranami vyplynulo, že nárok na odplatu žalobcovi vzniká na základe všeobecných obchodných podmienok areportingu od operátora Orange Slovensko, a. s. s celkovým počtom zákazníkov. Poukazoval na to, že žalobca mu vždy vystavoval faktúry na základe mesačného reportu, ktorý bol uvedený aj v jeho faktúrach. Medzi stranami sporu bola uzatvorená neformálna dohoda a vznikla obchodná prax, v zmysle ktorej žalobcovi vznikol nárok na odplatu na základe dodaných služieb pre koncových zákazníkov operátora Orange Slovensko, a. s. a na základe reportov o počte koncových zákazníkov ako podklad pre fakturáciu, ktorý pravidelne zasielal žalobcovi žalovaný. V období, v ktorom bola vystavená žalovaná faktúra, žalobca vystavil žalovanému ďalšie faktúry spolu vo výške 17 640 eur s DPH, ktoré žalovaný uhradil. Uviedol, že pri internom audite bolo zistené, že operátor Orange Slovensko, a. s. reportoval nulový počet koncových klientov a z toho dôvodu vyzval žalobcu na dobropisovanie faktúr a vrátenie už zaplatenej sumy. Vzhľadom na to, že žalobca mu bezdôvodné obohatenie nevrátil, svoj nárok uplatnil žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý vydal platobné rozkazy a žalobcu zaviazal na zaplatenie žalovaným požadovanej sumy. Mal za to, že rovnaká situácia platí aj pre spornú faktúru v tomto konaní. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť Orange Slovensko, a. s. v danom období program Arena TV nevysielala, a preto ani nereportovala kladný počet koncových zákazníkov, na základe ktorého by mala byť vypočítaná odplata žalobcu. K vyjadreniu žalovaného žalobca zaujal stanovisko v replike doručenej súdu dňa 11.07.2022. Uviedol, že je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému na základe neformálneho zmluvného vzťahu vysielacie práva k televíznym kanálom Arena Sport, pre ich ďalšie poskytovanie tretím osobám, t. j. vysielateľom televíznych kanálov. Za poskytnuté práva mu uhrádzal žalovaný mesačnú odplatu. Žalobca dôvodil, že mesačná platba za služby Orange old OTT bola dohodnutá paušálne za 20 000 abonentov služby v hodnote 0,147 eura mesačne za každého abonenta, bez ohľadu na ich počet. Za ostatné služby sa odmena vypočítavala tak, že reálny počet abonentov sa násobil sumou 0,147 eura. Od mája 2020 Orange Slovensko, a. s. vypustila z balíka služieb Orange old OTT program Arena Sport, o čom žalobca nemal vedomosť. O tomto kroku spoločnosti Orange Slovensko, a. s., ale mal vedomosť žalovaný, a to v marci 2020, pričom naďalej trval na poskytovaní signálu a vystavení faktúr. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril v duplike zo dňa 21.07.2022 a zotrval na tvrdení, že odplata žalobcovi bola uhrádzaná na základe reálneho počtu abonentov. Operátor Orange Slovensko, a. s. v danom období program Arena TV nevysielal, a preto reálny počet abonentov bol 0. Žalobca tak nemal nárok na žiadnu odmenu. Poukazoval na to, že odmena medzi žalovaným a spoločnosťou Orange Slovensko, a. s. bola nastavená inak než odmena pre žalobcu. Platba za služby Orange old OTT bola dohodnutá za reálny počet abonentov násobený sumou 0,147 eura mesačne. Zdôraznil, že vykonal reporty v súlade s dohodou uzavretou so žalobcom a vo všetkých prípadoch, okrem služby Orange old OTT, reportoval žalobcovi priemerný počet konečných zákazníkov v príslušnom mesiaci, ktorý sa vypočítal podľa vzorca - počet zákazníkov v prvý deň v danom mesiaci + počet zákazníkov v posledný deň daného mesiaca, výsledný súčet zákazníkov z týchto dvoch dní sa následne vydelil dvomi. V prípade reportovania služby Orange old OTT sa žalobcovi zasielal report konečných zákazníkov k poslednému dňu v mesiaci, v súlade s dohodou. V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah ostatných písomných vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu v konaní, obsah výsluchu svedkov W. K. a M. K. a ustálil, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu medzi sebou spolupracovali pri dodávaní programu Arena TV. Sporným sa stal nárok žalobcu na odmenu za poskytnutie vysielacích práv žalovanému k programu Arena TV pre jeho ďalšie poskytnutie spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Presnejšie spor spočíval v nároku žalobcu na odmenu fakturovanú faktúrou č. 2020062 vystavenou dňa 08.10.2020. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili ústnu zmluvu o distribúcii TV programu, ktorú posúdil ako zmluvu nepomenovanú, pričom zohľadnil aj žalovaným predložený návrh zmluvy o distribúcii TV programu, ktorá mala byť uzatvorená podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Samotné ustanovenia tejto zmluvy vrátane jej príloh ale nemožno v danom spore aplikovať, pretože k uzatvoreniu zmluvy práve s týmto obsahom a odkazom na všeobecné obchodné podmienky nedošlo. Za podstatné považoval, že strany sporu sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému vysielacie práva k programu Arena TV a žalovaný ich následne poskytne tretej osobe v danom spore spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Za poskytnutie tejto služby sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu. Sporným bol spôsob, akým má byť odplata určená. Súd prvej inštancie vychádzal z faktúry žalobcu č. 2020062 zo dňa 08.10.2020, ktorá za mesiac september 2020 obsahovala položky celkovo v sume 7 096,40 eura. Predmetná suma pozostávala z položky Orange, Orange OTT, Orange DTH a Orange old OTT. Odmena bola pri všetkých platformách nastavená na sumu 0,147 eura za abonenta, čo bolo v súlade s tvrdeniami žalobcu, ako aj s výpoveďou svedka M. K.. Pri platforme Orange je uvedený počet abonentov 15 921, čo predstavuje odmenu v sume 2 808,47 eura (15 291 x 0,147 eura + DPH), pri platforme Orange DTH je uvedený počet abonentov 3 403, čo predstavuje odmenu v sume 600,29 eura (3 403 x 0,147 eura + DPH) a pri platforme Orange old OTT je uvedený počet abonentov 905, čo predstavuje odmenu v sume 159,65 eura (905 x 0,147 eura + DPH). Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že odmena pri týchto troch platformách bola naviazaná na reálny počet abonentov, keďže ich počet bol všade rozdielny. Uviedol, že vychádzajúc z reportu Orange Slovensko, a.s., tak za september 2020 nebola pri programe Arena uvedená všade nula. Nulový počet abonentov bol uvádzaný až od októbra 2020 do decembra 2020, pričom tieto mesiace už neboli predmetom tohto sporu, predmetom tohto sporu bol mesiac september 2020, kde program Arena abonentov mal, pričom išlo celkovo o 20 360 abonentov (16 003 + 3 396 + 27 + 905 + 29), čo pri dohodnutej sume 0,147 eura za abonenta predstavovalo odmenu 2 992,92 eura + DPH = 3 591,50 eura. Poukazoval na to, že žalobca za reálny počet abonentov požadovala nižšiu sumu vo výške 3 568,40 eura = 20 229 abonentov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade stále išlo len o report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. pre žalovaného, pričom strany sporu medzi sebou zaviedli odlišnú prax, t. j. odmena pre žalobcu sa platila na základe reportov žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v reportoch žalovaného za mesiace január 2020 až august 2020 boli pri systémoch Orange, Orange DTH a Orange old OTT uvádzané vždy odlišné počty abonentov, čo je následne odzrkadlené vo faktúrach žalobcu, kde presne tieto počty abonentov z týchto reportov boli uvedené a násobené sumou 0,147 eura za abonenta. Z uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že pri systémoch Orange, Orange DTH a Orange old OTT boli vždy do úvahy brané reálne počty abonentov a za tieto reálne počty abonentov bola žalovanému fakturovaná zo strany žalobcu príslušná suma. V spojení s reportom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. považoval za zrejmé, že program Arena mal v septembri 2020 reálnych abonentov, za ktorých žalovaný žalobcovi odmietol zaplatiť bez relevantného dôvodu. Žalovaný bol preto povinný zaplatiť žalobcovi minimálne sumu 3 568,41 eura, pretože bolo dostatočne preukázané, že v tejto časti bola odmena žalobcu naviazaná na reálny počet abonentov a program Arena v septembri 2020 aj reálnych abonentov mal. Súd prvej inštancie zdôraznil, že odlišná situácia bola pri platforme Orange OTT, pretože táto bola vo faktúre č. 2020062 zo dňa 08.10.2020 fakturovaná za objem 20 000 abonentov x 0,147 eura / abonent + DPH = 3 528 eur. Vychádzajúc opätovne z reportov žalovaného a faktúr žalobcu za mesiace predchádzajúce septembru 2020 súd prvej inštancie ustálil, že táto služba bola fakturovaná paušálne. V reportoch za rok 2020 počet abonentov pri službe OTT nikdy neprekročil číslo 20 000, avšak vždy bolo fakturované práve za 20 000 abonentov. Súdu bola predložená aj faktúra žalobcu č. 2019093 z 15.01.2019 obsahujúca report za celý rok 2019, v rámci ktorého služba Orange OTT dosahovala počet abonentov celý rok cez 20 000, ale fakturovaných práve faktúrou č. 2019093 bol opäť počet abonentov 20 000. Paušálnu odmenu za 20 000 abonentov (bez ohľadu na ich reálny počet) v rámci platformy OTT potvrdili aj obaja vypočutí svedkovia. Svedok W. K. v rámci svojho výsluchu uviedol, že zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. mala trvať až do decembra 2020, čo potvrdzovala aj elektronická správa zamestnanca Orange Slovensko, a.s. zo dňa 15.06.2021, ktorý v nej uviedol, že Orange Slovensko, a.s. uhradila všetky faktúry žalovaného za celý rok 2020 pre stanicu Arena, a to všetky platformy vrátane OTT. Obaja svedkovia zároveň potvrdili, že konateľ žalovaného žalobcu ubezpečil, že mu bude hradiť paušálnu sumu za 20 000 abonentov v systéme Orange OTT aj po jeho vypnutí zo strany Orange Slovensko, a.s., ku ktorému došlo v marci 2020. Zo všetkých vykonaných dôkazov potom súd prvej inštancie vyvodil, že v rámci systému Orange OTT sa strany sporu dohodli na paušálnej odmene za 20 000 abonentov bez ohľadu na ich reálny počet. Uvedené predstavuje rovnako
zavedenú obchodnú prax medzi stranami sporu. Zdôraznil, že na uvedenom závere nemôže nič zmeniť vydaný platobný rozkaz v rámci konania na Okresnom súde Banská Bystrica, pretože proti nemu nebol podaný odpor a súd vychádzal len z tvrdení žalovaného. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu za paušálny počet abonentov 20 000 v systéme Orange OTT, t. j. 3 528 eur a celkovo 3 528 eur + 3 568,40 eura, t. j. 7 096,40 eura. Súd prvej inštancie preto žalovaného zaviazal na zaplatenie celej žalovanej sumy vo výške 7 096,40 eura žalobcovi. Ďalej súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 7 096,40 eura od 23.10.2020 (t. j. deň po splatnosti faktúry č. 2020062 zo dňa 08.10.2020, ktorý bol určený na 22.10.2020) do zaplatenia. Keďže ale žalobca požadoval úrok z omeškania už od 22.10.2020, čo je priamo deň splatnosti faktúry č. 2020062, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol, pretože dňa 22.10.2020 ešte žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu nebol. V nadväznosti na uvedené bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 096,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 096,40 eura od 23.10.2020 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný (z hľadiska žalovanej istiny), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 26.04.2023 v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že v rozsahu sumy 3 528 eur žalobu zamietne a zároveň rozhodne, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi sebou spolupracovali pri dodávaní programu Arena TV, sporným bol nárok žalobcu na odmenu za poskytnutie vysielacích práv žalovaného k programu Arena TV pre jeho ďalšie poskytnutie spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a konkrétne predmet tohto súdneho konania spočíval v nároku žalobcu na odmenu za mesiac september 2020 fakturovanú faktúrou č. 2020062 vystavenou dňa 08.10.2020. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré spočívali v nesprávnom posúdení sporného spôsobu, akým mala byť odplata za jednotlivé platformy programu Arena TV určená. Ďalej žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za september 2020, keď uviedol, že v uvedenom období nie je pri programe Arena TV uvedená všade (t. j. pri všetkých platformách programu Arena TV) nula a z tohto dôvodu má žalobca nárok na odmenu podľa reálneho počtu abonentov pri jednotlivých platformách programu Arena TV. Uviedol, že je pravdou, že program Arena TV pri platformách Orange, Orange OTT a Orange DTH mal reálny počet abonentov, títo boli zohľadnení na faktúre č. 2020062 a položky 1., 3. a 4. boli vyfakturované na základe reálneho počtu abonentov. Vychádzajúc z reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. žalovaný namietal, že v mesiaci september 2020 mal program Arena TV na platforme Orange old OTT nula abonentov, a to až do konca roka 2020. Report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. bol správny a vychádzal zo skutočného stavu. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nemal nárok na odmenu za poskytovanie programu Arena TV v mesiaci september 2020 na platforme Orange old OTT, nakoľko v tomto mesiaci nemal program Arena TV na tejto platforme žiadnych abonentov. Poukazoval na to, že program Arena TV na platforme Orange old OTT od mája 2020 nebol šírený, a teda žalobca nemal nárok na žiadnu odmenu za šírenie tohto programu na uvedenej platforme. Žalobcom vystavované faktúry boli nesprávne, nakoľko položky jednotlivých platforiem boli nesprávne uvedené, o čom sa žalovaný dozvedel pri internom audite. Uvedené preukazuje aj email od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zo dňa 23.03.2020. Žalovaný taktiež namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 21. napadnutého rozsudku s tým, že faktúry predložené žalobcom za rok 2020 sú účelové, nakoľko boli chybne vystavené na základe chybných reportov a zároveň ako vyplynulo z reportov spoločnosti Orange Slovensko, a.s. položka Orange old OTT vykazovala nulový počet abonentov od mája 2020. Žalovaný sporoval, že pri platforme Orange OTT bola medzi stranami dohodnutá paušálna odmena za 20 000 abonentov, bez ohľadu na
reálny počet abonentov. Vo faktúre za september 2020, ktorá je predmetom sporu, boli chybne uvedené položky a boli zamenené platformy Orange OTT, ktorá je uvedená pod položkou č. 2 a Orange old OTT ktorá je uvedená pod položkou č. 4, pričom správne mala byť položka Orange OTT podľa položky č. 4 fakturovaná podľa reálneho počtu abonentov a položka Orange old OTT mala byť správne fakturovaná ako položka č. 2 v počte maximálne 20 000 abonentov, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá fakturácia platformy Orange old OTT v maximálnom objeme 20 000 abonentov, a to napriek skutočnosti, že reálny počet abonentov bude viac ako 20 000. Inými slovami, žalovaný tvrdil, že dohoda strán sporu spočívala v tom, že pokiaľ by počet abonentov na platforme Orange old OTT bol viac ako 20 000, žalobca by mal nárok na odmenu len za objem 20 000 abonentov. Pokiaľ by však reálny počet abonentov bol menej ako 20 000, žalobca by mal nárok na reálny počet abonentov za daný mesiac. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že pokiaľ v septembri 2020 bol počet abonentov na platforme Orange old OTT nula, žalobcovi neprislúcha žiadny nárok na odmenu. Tieto skutočnosti podľa žalovaného vyplynuli z fakturácie za roky 2019 a z reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2019, kedy v jednotlivých faktúrach za mesiace marec až apríl 2019 bolo pri položke č. 2 faktúr vždy fakturované za 20 000 abonentov a v reporte spoločnosti Orange Slovensko, a.s. bol vždy pri platforme Orange old OTT reálny počet abonentov viac ako 20 000. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že medzi ním a žalobcom bola zavedená obchodná prax, na základe ktorej žalobca fakturoval žalovanému za objem 20 000 abonentov vždy, bez ohľadu na ich počet. Taktiež namietol, že uvedený záver mal súd prvej inštancie preukázaný len z výsluchu svedka W. K., ktorý je bratom konateľky žalobcu a teda jasne zaujatý v prospech žalobcu a jeho tvrdenia sa nezakladali na pravde. Zdôraznil, že odmena pri platforme Orange old OTT bola dojednaná ako maximálna odmena a nie ako paušálna odmena. Žalovaný taktiež zdôraznil, že nebolo podstatné, ako sa dohodol on so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., nakoľko tento obchodný vzťah sa týkal len týchto dvoch spoločností a obchodné podmienky tiež mali dojednané inak ako tie, čo si dohodli žalobca so žalovaným. Žalovaný taktiež záverom odvolania uviedol, že uhradil položky č. 1, 3 a 4 spornej faktúry č. 2020062 (teda v sume vo výške 3 568,41 eura). Sporná preto podľa neho zostala položka č. 2 - v sume 3 528 eur. Žalovaný sa ďalej odvolal voči výroku III. napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že ak nie je správny výrok I. rozsudku, nie je správne ani rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 18.05.2023 a uviedol, že predmetom sporu po podanom odvolaní žalovaným ostal nárok žalobcu na odmenu za poskytnutie práva distribuovať program Arena TV na platforme Orange old OTT za mesiac september 2020 vo výške 3 528 eur, ktorý bol vo faktúre č. 2020062 vykázaný pod položkou č. 2 s nesprávnym označením „Orange OTT 9/2020“. Zdôraznil, že odmena za poskytnutie práva distribuovať program Arena TV na platforme Orange old OTT bola na základe ústnej zmluvy medzi stranami sporu dohodnutá ako paušálna odmena za 20 000 abonentov, a to bez ohľadu na ich reálny počet, na rozdiel od ostatných platforiem - Orange, Orange DTH a Orange OTT, ktorých odmena sa vypočítala podľa reálneho počtu abonentov. Mal za to, že predmetná skutočnosť bola v konaní preukázaná listinnými dôkazmi - reportmi žalovaného za mesiace január až september 2020, emailmi, ktorými účtovník žalovaného žalobcovi zasielal predmetné reporty za účelom vystavenia faktúr, faktúrami žalobcu za mesiace január až september 2020, kde pod položkou č. 2 bola vždy fakturovaná paušálna odmena za 20 000 abonentov, bez ohľadu na reálny počet abonentov, ako aj výsluchmi svedkov. Uviedol, že úvahy súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v súvislosti so vznikom nároku žalobcu na odmenu boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnené a súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, keď zo všetkých vykonaných dôkazov vyvodil záver, že v rámci platformy Orange old OTT (nesprávne vo faktúrach označenej ako Orange OTT) sa strany sporu dohodli na paušálnej odmene za 20 000 abonentov bez ohľadu na ich reálny počet. Namietal, že tvrdenie žalovaného, že medzi stranami mala byť dohodnutá odmena za maximálny počet abonentov v objeme 20 000 sa nezakladá na pravde a je v príkrom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že počas celého roka 2020 bol počet abonentov na platforme Orange old OTT nižší ako 20 000, napriek tomu žalobca fakturoval žalovanému dojednanú paušálnu odmenu za 20 000 abonentov, a žalovaný takto fakturovanú sumu akceptoval a uhrádzal a nikdy až do konca septembra 2020 výšku paušálnej odmeny nenamietal.
K nesprávnemu označeniu platforiem v položkách č. 2 a 4 spornej faktúry č. 2020062 žalobca uviedol, že ich označenie vychádzalo práve z reportov žalovaného, ktoré mu zasielal po uplynutí každého mesiaca, teda aby označenie jednotlivých platforiem na faktúrach korešpondovalo s označením na reportoch. Súhlasil s tvrdením žalovaného, že na faktúre č. 2020062 mala byť položka č. 2, ktorou bola fakturovaná paušálna odmena za 20 000 abonentov označená ako „Orange old OTT“ a položka č. 4, ktorou bola fakturovaná odmena podľa reálneho počtu abonentov mala byť označená ako „Orange OTT“. Dôvodil, že rovnako tak ani žalovaný nemal na svojich reportoch označovať položku č. 2 ako „Orange OTT“ ale správne ako „Orange old OTT“. Mal za to, že uvedená zjavná chyba v označení platformy však nemá žiadny vplyv na vznik nároku žalobcu na odmenu. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že uvedená zrejmá nesprávnosť v označení platforiem bola prítomná aj na faktúrach za predchádzajúce obdobie, aj za roky 2019 a 2018, ako vyplynulo z príloh žalovaným predložených k odvolaniu a žalovaný túto skutočnosť nikdy nenamietal. Strany sporu teda mali vedomosť o tom, že položka č. 2 na faktúrach sa týka platformy Orange old OTT, aj keď bola nesprávne označená ako Orange OTT a túto skutočnosť vo svojom obchodno-záväzkovom vzťahu dlhodobo akceptovali a žalovaný ani počas konania nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého sa odmena fakturovaná pod položkou č. 2 vo faktúre č. 2020062 týka práve platformy Orange old OTT. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 01.06.2023 a uviedol, že len samotná skutočnosť zámeny platformy Orange OTT a Orange old OTT vo fakturácii žalobcu a v reportoch žalovaného by sama o sebe nemala mať vplyv na vznik nároku žalobcu na odmenu, avšak zdôraznil, že program Arena TV na spornej platforme Orange old OTT mal v spornom mesiaci september 2020 nula abonentov a to až do konca roku 2020. Túto skutočnosť žalovaný namietal aj v odvolaní a poukazoval aj na report spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. K tejto skutočnosti sa žalobca nevyjadril, preto mal žalovaný za to, že skutočnosť ohľadom nulového počtu abonentov je nesporná. Žalovaný zdôraznil, že report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 bol správny a vychádzal zo skutočného stavu a žalobca nemal nárok na odmenu za poskytovanie programu Arena TV v mesiaci september 2020 na platforme Orange old OTT, nakoľko v tomto mesiaci na tejto platforme nemal program Arena TV absolútne žiadnych abonentov. Zotrval na námietke, že medzi stranami nebola dohoda o fakturovaní pri platforme Orange old OTT dohodnutá ako paušálna odmena za 20 000 abonentov bez ohľadu na ich reálny počet, avšak, ak by to tak aj bolo (čo žalovaný popieral), reálny počet abonentov za september 2020 bol nula, preto žalobcovi nárok na odmenu nevznikol, nakoľko paušálna odmena by sa vzťahovala na situáciu, ak by program Arena TV na platforme Orange old OTT nejakých abonentov mal. Žalovaný však zotrval na svojej argumentácii, že dohoda o fakturovaní programu Arena TV na platforme Orange old OTT bola medzi stranami sporu stanovená ako maximálna a keďže v septembri 2020 na uvedenej platforme žiadni odberatelia neboli, žalobcovi za platformu Orange old OTT neprislúcha žiadna odmena. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) podľa § 34 CSP prejednal vec s nariadením pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, nakoľko mal s poukazom na § 384 ods. 1 CSP za to, že je potrebné zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu. Odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a sú obsahom súdneho spisu, a to najmä faktúrou č. 2020062 (č.l. 9 s. spisu), reportom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 (č.l. 50-55 s. spisu), faktúrami žalobcu za obdobie január 2020 až apríl 2020 (č.l. 102, 105, 108 a 111 s. spisu), faktúrou č. 2019093 (č.l. 170 s. spisu). 8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 9. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 10. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 11. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
12. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 15. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 17. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní podľa § 384 ods. 1 CSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, po oboznámení sa s odvolaním žalovaného a ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní a s prednesmi právnych zástupcov sporových strán na nariadenom pojednávaní, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, a preto je potrebné ho v tomto rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 18. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny (s príslušenstvom) za poskytnutie práva distribuovať program Arena TV na platformách „Orange“, „Orange OTT“, „Orange DTH“ a „Orange old OTT“ žalovanému za mesiac september 2020 fakturovaný faktúrou č. 2020062 na sumu vo výške 7 096,40 eura. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný spolupracovali pri dodávaní programu Arena TV, a teda žalobca poskytoval žalovanému vysielacie práva k programu Arena TV a ten ich následne poskytoval tretej osobe spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. Za poskytnutie tejto služby sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu. Sporný bol však spôsob, akým mala byť táto odmena určená. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o distribúcii TV programu, ktorú je potrebné posúdiť ako zmluvu nepomenovanú, v ktorej si zmluvné strany dostatočne určili predmet svojho záväzku. Výrokom I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 096,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 096,40 eura od 23.10.2020 do zaplatenia a odvolaním napadnutým výrokom III. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri platformách Orange, Orange DTH a Orange old OTT bola odmena žalobcu naviazaná na reálny počet abonentov a program Arena TV v mesiaci september 2020 na týchto platformách abonentov mal, a teda za tieto reálne počty abonentov bola žalovanému zo strany žalobcu dôvodne fakturovaná suma vo výške 3 568,41 eura. Pri platforme Orange OTT súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto služba bola žalobcom žalovanému dôvodne fakturovaná paušálne za 20 000 abonentov bez ohľadu na ich reálny počet. 19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď skonštatoval, že program Arena TV mal na platforme Orange old OTT reálny počet abonentov, na základe ktorých bola fakturovaná jeho odmena, avšak z reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 vyplynulo, že program Arena TV mal na tejto platforme v mesiaci september 2020 nula abonentov, odvolací súd uvádza, že v danom prípade po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu podľa § 384 ods. 1 CSP, a to listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä reportom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo ustálil, že v spornom mesiaci september 2020 mal program Arena TV na platforme Orange old OTT reálny počet abonentov. Z predloženého reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. mal odvolací súd preukázané, že platforma Orange old OTT mala v septembri 2020 nula abonentov. Naopak z uvedeného reportu spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. vyplynulo, že na platforme Orange OTT mal program Arena TV v septembri 2020 reálny počet abonentov - 905. Medzi stranami nebolo v odvolacom konaní sporné, že vo faktúre žalobcu č. 2020062 (č.l. 9 s. spisu), ako aj v reportoch žalovaného (č.l. 101, 104, 107, 110, 113, 115, 117, 120, 123, 127, a 129 s. spisu) došlo k zrejmej nesprávnosti v označení položky č. 2 a v spornej faktúre aj položky č. 4. Zopakovaním dokazovania uvedenými listinnými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti s reportom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 mal odvolací súd preukázané, že v mesiaci september 2020 mal program Arena TV na platforme Orange OTT reálny počet abonentov 905, ktorý bol žalobcom skutočne fakturovaný pod položkou č. 4 spornej faktúry, a teda nie pod položkou č. 2 a program Arena TV na platforme Orange old OTT mal nula abonentov, a teda bol fakturovaný paušálnou odmenou za 20 000 abonentov skutočne uvedenou pod položkou č. 2 spornej faktúry (teda nie pod položkou č. 4). Z uvedeného vyplynulo, že položka č. 2 spornej faktúry za mesiac september 2020 mala byť označená ako „Orange old OTT“ a položka č. 4 mala byť označená ako „Orange OTT“, čo však súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil, a preto k posudzovaným platformám Orange OTT a Orange old OTT vztiahol nesprávne skutkové závery. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v uvedenom rozsahu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto odvolací súd pristúpil k zopakovaniu dokazovania v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi a ustálil, že položka č. 2 v spornej faktúre č. 2020062 mala byť označená ako „Orange old OTT“ a potom k tejto platforme mala byť súdom prvej inštancie riešená otázka dôvodnosti žalobcom uplatnenej paušálnej odmeny za 20 000 abonentov a položka č. 4 mala byť označená ako „Orange OTT“ a pri posúdení nároku na odmenu za poskytnutie programu Arena TV v posudzovanom mesiaci september 2020 vyplynul z reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. pri tejto platforme reálny počet abonentov (905). Odvolací súd preto v tejto časti posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako dôvodnú, avšak uvedená skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť výroku I. napadnutého rozsudku. 20. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil, že žalobca a žalovaný si dohodli za poskytnutie programu Arena TV na platforme Orange OTT (správne malo byť Orange old OTT) paušálnu odmenu za 20 000 abonentov, bez ohľadu na ich reálny počet. Žalovaný v odvolaní (ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie) namietal, že z reportu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vyplynulo, že v mesiaci september 2020 mal program Arena TV na platforme Orange old OTT nula abonentov, a teda žalobcovi nevznikol nárok na paušálnu odmenu v ním fakturovanej výške 3 528 eur za 20 000 abonentov. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že sporná otázka nároku žalobcu na paušálnu odmenu za poskytnutie programu Arena TV sa vzťahovala ma platformu Orange old OTT, a teda nie na platformu Orange OTT, ako nesprávne skutkovo vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd v tomto poukazuje na dôvody uvedené v bode 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu tiež vyplynulo, že už v konaní pred súdom prvej inštancie, v replike žalobcu doručenej súdu dňa 11.07.2022 a vyjadrení žalobcu zo dňa 03.08.2022 ako aj v duplike žalovaného zo dňa 21.07.2022, strany sporu uvádzali svoje skutkové tvrdenia ohľadom spornej otázky paušálnej odmeny vo vzťahu k platforme Orange old OTT. Odvolací súd s poukazom na uvedené, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie, zohľadňujúc odvolacie dôvody a rozsah podaného odvolania posudzoval, či bol v konaní preukázaný aj nárok žalobcu na zaplatenie odmeny vo výške 3 528 eur za poskytnutie programu Arena TV na platforme Orange old OTT žalovanému, a to ako paušálnej odmeny za 20 000 abonentov, bez ohľadu na ich skutočný počet. Žalovaný zároveň v odvolaní uviedol, že dňa 20.04.2023 žalobcovi uhradil položky č. 1, 3 a 4 spornej faktúry č. 2020062, a teda predmetom odvolacieho prieskumu zostala neuhradená položka č. 2 faktúry v sume vo výške 3 528 eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že odmena za poskytnutie programu Arena TV žalobcom na platforme Orange old OTT nebola dojednaná ako paušálna, bez ohľadu na reálny počet abonentov, ale ako maximálna, kedy žalobca mohol fakturovať za maximálny počet abonentov 20 000, aj keď ich reálny počet bol vyšší, avšak, ak počet abonentov bol nižší ako 20 000, žalobcovi patrila odmena len za reálny počet abonentov, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie nevyplynulo z predložených listinných dôkazov.
Z predloženej faktúry žalobcu č. 2019093 vystavenej za mesiac december 2019 a k nej priloženého reportu žalovaného za rok 2019 vyplynulo, že v danom mesiaci na platforme Orange old OTT (nesprávne označenej ako Orange OTT) bol počet abonentov vyšší ako 20 000 (21 559), avšak zo strany žalobcu bola fakturovaná odmena za 20 000 abonentov. Z faktúr žalobcu za mesiace január až apríl 2020, v spojení s reportmi žalovaného za dané obdobie a reportom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2020 mal odvolací súd preukázané, že v uvedenom období bol naopak reálny počet abonentov na platforme Orange old OTT nižší ako 20 000 (19 747; 17 972; 16 719 a 16 080 abonentov) a zo strany žalobcu bola opakovane v každom mesiaci fakturovaná odmena za 20 000 abonentov. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že odmena za poskytovanie programu Arena TV na platforme Orange old OTT nebola dojednaná ako odmena maximálna ale ako odmena paušálna, počítaná za 20 000 abonentov, bez ohľadu na skutočnosť, či ich reálny počet bol nižší, alebo prekračoval počet 20 000. Žalovaný taktiež namietal, že ak aj by medzi stranami bola dojednaná paušálna odmena za poskytnutie programu Arena TV na platforme Orange old OTT, v spornom mesiaci september 2020 bol počet abonentov na uvedenej platforme nula, a teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na túto odmenu. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu si v rámci svojho obchodnozáväzkového vzťahu medzi sebou dojednali, že žalobca poskytne žalovanému práva k programu Arena TV a ten ich následne poskytne tretej osobe. Záväzkom žalobcu voči žalovanému tak bolo, že mu poskytne práva k programu Arena TV, čo žalobca splnil aj v mesiaci september 2020 na platforme Orange old OTT. Uvedené nebolo v konaní sporné. Odvolací súd mal taktiež v konaní preukázané, že za splnenie tejto povinnosti si strany sporu dojednali nárok žalobcu na paušálnu odmenu za 20 000 abonentov, a to bez ohľadu na ich skutočný počet, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi - faktúrou za mesiac december 2019 a faktúrami za mesiace január až apríl 2020, v ktorých si žalobca za poskytnutie programu na platforme Orange old OTT (vo faktúre nesprávne označenej ako Orange OTT) opakovane fakturoval sumu v tej istej výške a nebolo sporné, že žalovaný ju opakovane uhrádzal. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prípade paušálnej odmeny sa jedná o pevne určenú alebo stanovenú sumu za určité obdobie, počas ktorého poskytovateľ poskytuje objednávateľovi službu dojednaného druhu. Žalobca žalovanému dojednanú službu poskytoval aj v septembri 2020 a aj na platforme Orange old OTT, preto mu vznikol nárok na odmenu za poskytnutie tejto služby, a to ako nárok na zaplatenie dojednanej paušálnej odmeny, bez ohľadu na reálny alebo nulový počet koncových abonentov. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca žalovanému poskytoval práva k programu Arena TV v septembri 2020 aj na platforme Orange old OTT, za čo mu patril nárok na paušálnu odmenu vo fakturovanej výške 3 528 eur. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní síce došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie pri formulovaní skutkových záverov nezohľadnil zrejmú nesprávnosť v spornej faktúre č. 2020062 pri označení položky č. 2 a položky č. 4, a preto k platformám Orange OTT a Orange old OTT vztiahol nesprávne skutkové závery, avšak po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu na nariadenom pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 7 096,40 eura (vrátane zostávajúcej spornej sumy vo výške 3 528 eur) spolu s príslušenstvom. 21. Odvolací súd ďalej uvádza, že listinné dôkazy predložené žalovaným až k podanému odvolaniu (a to email zo dňa 23.03.2020 - č.l. 201 s. spisu, report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2019 - č.l. 202 - 203 s. spisu, faktúry žalobcu za mesiace apríl až november 2019 - č.l. 204 - 211 s. spisu, report spoločnosti Orange Slovensko, a.s. za rok 2018 - č.l. 213-214 s. spisu a faktúry žalobcu za mesiace november a december 2018 - č.l. 215 - 216 s. spisu), okrem už v konaní pred súdom prvej inštancie predloženej faktúry č. 2019093 za mesiac december 2019 (č.l. 212 ako aj č.l. 170 s. spisu), žalovaný neprodukoval, resp. nepredložil počas prvoinštančného konania. Ide teda o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný mal predmetné listinné dôkazy uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia s predložením nových dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v písm. a) až d) § 366 CSP, ktorých existenciu žalovaný v odvolaní ani netvrdil ani nepreukázal a ani neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nemohol v priebehu konania na súde prvej inštancie predmetné listinné dôkazy predložiť. Odvolací súd preto na nové listinné dôkazy uplatnené žalovaným až v odvolaní ako na neprípustné novoty, neprihliadol. 22. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal skutočnosť existencie dohody na paušálnej odmene žalobcu za poskytnutie programu Arena TV na platforme Orange old OTT (nesprávne označenej ako Orange OTT) žalovanému preukázanú len z výsluchu svedka W. K., ktorý je bratom konateľky žalobcu a teda jasne zaujatý v jeho prospech, odvolací súd uvádza, že z bodu 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že existenciu nároku na paušálnu odmenu žalobcu mal súd prvej inštancie preukázanú najmä z listinných dôkazov predložených v konaní pred súdom prvej inštancie, a to z faktúr a reportov žalovaného za január až august 2020, ako aj z faktúry vystavenej žalobcom za december 2019 a reportu žalovaného za rok 2019 a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu sa odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, ale vztiahnutým na platformu Orange old OTT, stotožnil. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd posudzuje vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Záver o tom, že medzi stranami sporu došlo k dohode o paušálnej odmene za poskytnutie programu Arena TV na platforme Orange old OTT bez ohľadu na reálny počet abonentov vyplynul najmä z predložených listinných dôkazov a výsluch svedka W. K. tak nebol jediným a rozhodujúcim dôkazom, ktorý by túto spornú skutočnosť preukazoval. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že zo zvukového záznamu z pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie dňa 03.03.2023 vyplynulo, že svedok W. K. bol pred svojim výsluchom súdom prvej inštancie riadne poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď (33.-34. minúta zvukového záznamu) a samotná skutočnosť jeho príbuzenského vzťahu s konateľkou žalobcu bez ďalšieho nepreukazuje, resp. neindikuje zaujatosť svedka pri svedeckej výpovedi a žalovaný iné dôvody v odvolaní neuviedol. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že vzhľadom na nesprávnosť výroku I. napadnutého rozsudku nie je správny ani výrok III. o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a s konaním na súde prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalovaného voči napadnutému rozsudku a vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu na pojednávaní odvolacieho súdu konanom dňa 23.10.2025 a po oboznámení sa s vyjadreniami strán sporu na tomto pojednávaní, zohľadňujúc rozsah podaného odvolania a odvolacie dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil aj vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v konaní v časti uplatnenej istiny vo veci plný úspech v konaní. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 24. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
25. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie o odvolaní ako bolo odôvodnené vyššie, z vysvetlených dôvodov, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).