Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/147/2025 1121201398 28. 11. 2025 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1121201398.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, zn. správcu: S1752, Bratislava, Skalná č. 7622/9, správca konkurznej podstaty úpadcu Remord, s.r.o. v konkurze, Bratislava, Karpatské námestie č. 10A, IČO: 47 957 239, zastúpený JUDr. Mgr. Radoslav Baran, PhD., advokát, Skalná č. 7622/9, proti žalovanému: F. zastúpený JUDr. Ján Tóth, advokát, Bratislava, Záhradnícka č. 151, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 22. marca 2021, č. k. 3 C 10/2021-102, takto rozhodol: I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 22. marca 2021, č. k. 3 C 10/2021-102, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, vedených Okresným úradom I., katastrálny odbor, obec C. D., katastrálne územie K. D., zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/ X, druh pozemku záhrada o výmere 841 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2; stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parc. č. XX/X; vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, v prospech Remord s.r.o., so sídlom Karpatské nám. č. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 957 239, ktorého správcom je FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, zn. správcu S1752. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 44 ods. 1, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa ako správca konkurznej podstaty, oprávnený konať v mene úpadcu, zabezpečovacím opatrením domáha ochrany a zabezpečenia peňažnej pohľadávky ako veriteľ, potenciálne oprávnený v exekučnom konaní. Súd mal za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu ním uvádzanej peňažnej pohľadávky, a to dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Súd konštatoval, že žalobca osvedčil aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že na
nehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXXX sú vyznačené tri aktuálne plomby, a to V-XXX/ XXXX, V-XXX/XXXX a Z-XXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva so svojím majetkom takú dispozíciu, ktorá odôvodňuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie. Uvedené svedčí o konaní žalovaného nepriaznivo ovplyvňujúcom jeho majetkové pomery, z ktorých by mohla byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezaťaží a ani nezasiahne do práv a právom chránených záujmov žalovaného, keďže toto sa viaže k inej jeho nehnuteľnosti. 2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že návrh žalobcu bol zapísaný do nesprávneho súdneho registra občianskoprávnych vecí „C“ (hoci zjavne ide o spor vyvolaný konkurzom a/alebo súvisiaci s konkurzom, a preto mal byť zapísaný do súdneho registra „Cbi“), v dôsledku čoho o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodoval nepríslušný súd, pokiaľ o veci nerozhodoval konkurzný súd; vo veci tak nerozhodoval zákonný sudca. Žalovaný preto vzniesol námietku nepríslušnosti súdu. Odvolanie proti uzneseniu odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal na to, že sudca, ktorému bola pridelená prejednávaná vec, je podľa Rozvrhu práce sudcom občianskoprávneho úseku a rozhoduje veci patriace do súdneho registra občianskoprávnych vecí. Žalobcom v predmetnej veci je konkurzný správca a svoje práva (vrátane procesných) i nároky si odvádza z konkurznoprávnej úpravy (najmä zo ZKR a zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec patrí do súdneho registra obchodných vecí, konkrétne do súdneho registra „Cbi“, do ktorého sa zapisujú návrhy v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom. O veci rozhodol nesprávne obsadený súd, pridelený sudca nie je zákonným sudcom. V tejto súvislosti poukázal na Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že z ustanovenia § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, nevyplýva, že námietku zapísania veci do nesprávne určeného súdneho registra by nemal mať účastník súdneho konania, ani to, že takúto námietku (reklamáciu) by bol oprávnený vznášať iba taxatívne určený okruh subjektov. Podľa odvolateľa, ak by sa predmetné ustanovenie § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. malo vzťahovať i na žalovaného účastníka, má za to, že takáto norma je contra legem aj contra constitutionem a je tu daný dôvod pre to, aby súd začal konanie podľa Čl. 144 ods. 2 Ústavy, t.j. aby podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi. 2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nedoručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami, čím mu znemožnil relevantne reagovať, uplatňovať svoje procesné práva a brániť sa voči napadnutému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie tak porušením princípu rovnosti strán, kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. 2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v prvom výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol neopomenuteľnú skutočnosť a to, akú konkrétnu pohľadávku súdom zriaďované záložné právo zabezpečuje. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (t. j. jedinej jeho právne záväznej časti) nemožno identifikovať pohľadávku - predmet zabezpečenia. Výrok napadnutého rozhodnutia je preto nepreskúmateľný, neurčitý a zároveň vadný, keďže reálne nezabezpečuje žiadnu konkrétnu (presne určenú) pohľadávku žalobcu ani úpadcu. Podľa žalovaného v posudzovanej veci mal súd prvej inštancie určiť vo výrokovej časti aj súdne konanie, v ktorom sa sporná pohľadávka zo strany žalobcu uplatňuje, aby nedošlo k jej zámene. Bez presného určenia spornej peňažnej pohľadávky a konania, v ktorom sa uplatňuje, hrozí reálne riziko, že napadnuté rozhodnutie by mohlo zabezpečovať aj také pohľadávky, ktoré neboli nikdy v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označené a ktoré by sa nemuseli bezprostredne vzťahovať ani k žalobcom označenému súdnemu konaniu.
2.4. Odvolateľ poukázal na to, že pri nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým súd zriadil záložné právo (zapísané na LV č. XXXX, v Okrese: I., v Obci: C. D., v katastrálnom území K. D.), súd nezistil a ani nekonštatoval existenciu absolútne žiadnych úkonov, resp. dispozície zo strany žalovaného s týmto jeho majetkom. Vo vzťahu k tomuto majetku preto neexistuje žiadne riziko zo zmarenia exekúcie. Podľa žalovaného je vadou v konaní, ak súd prvej inštancie neskúmal existenciu ďalšieho majetku žalovaného a obmedzil sa iba na nehnuteľnosti žalovaného nedotknuté návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území C. D.. Pokiaľ ide o prevod týchto nehnuteľností, žalovaný uviedol, že tieto sa rozhodol darovať ako svadobný dar mladomanželom, jeho otcovi s manželkou (manželstvo uzatvorené dňa 12.12.2020). Vzhľadom na vianočné sviatky, ako aj na pandemickú situáciu nebolo možné darovaciu zmluvu (V-XXX/XXXX) uzatvoriť ihneď po svadbe, a to aj vzhľadom na potrebu overiť podpis darcu (žalovaného). K uzatvoreniu darovacej zmluvy tak došlo až začiatkom februára 2021, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva bol Katastrálnemu odboru Okresného úradu I. doručený dňa 4.2.2021. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nekonal s úmyslom ani s cieľom vyviesť majetok zo svojho vlastníctva preto, aby zmaril či ohrozil budúcu exekúciu. Žalovaný nevedel a vedieť ani nemohol o tom, že žalobca či úpadca voči nemu evidujú akúkoľvek pohľadávku, nakoľko žalovaný nebol nikdy vyzvaný na jej zaplatenie. Zároveň z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica, sp. zn. 37 Up 139/2021 až dňa 10.2.2021, teda potom, ako žalovaný darovaciu zmluvu uzatvoril a potom, ako bol správe katastra doručený návrh na vklad. Je preto zrejmé, že žalovaný v rozhodnom čase ani nevedel o tom, že žalobca nejakú pohľadávku voči nemu eviduje, resp. uplatňuje. Odvolateľ poukázal aj na to, že dňa 1.3.2021 bol jeho otcovi doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 27 Up 95/2021, podľa ktorého žalobca žaluje otca žalovaného o zaplatenie 898.707,90 € s príslušenstvom. Bolo by preto nelogické, aby žalovaný s nižšou spornou pohľadávkou prevádzal svoj majetok na iného dlžníka, totožného veriteľa s vyššou spornou pohľadávkou. Odvolateľ ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie mal za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil žalovanému spornú pohľadávku dňa 24.1.2017, pričom ide o nárok, ktorý vznikol, podľa žalobcu, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je však presvedčený, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ním označenej pohľadávky a takýto nárok žalobcu popiera v celom rozsahu. Sporná pohľadávka vo výške 197.582,80 € s príslušenstvom je podľa žalobcu premlčaná, právo na zaplatenie spornej pohľadávky sa premlčalo uplynutím dňa 24.1.2019. Ak žalobca podal návrh Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.2.2021, potom tak postupoval po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania nároku (spornej pohľadávky vo výške 197.582,80 € s príslušenstvom) uplatneného žalobcom v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 a na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 C 10/2021. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol alebo, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd. Dôvodil, že žalobca (správca) iba uplatňuje nárok úpadcu, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu. Nejde o spor, ktorý je vyvolaný konkurzom, či súvisí s konkurzom úpadcu, ktorými spormi sú incidenčné spory podľa § 32 ods. 9 ZKR, excidančné spory podľa § 78 ZKR, či spory týkajúce sa uplatnenia odporového práva podľa § 57 ZKR a nasl. Poukázal na to, že neuplatnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR, ktorá skutočnosť by odôvodňovala rozhodovanie o tomto návrhu konkurzným súdom priamo v konkurznom konaní úpadcu. Keďže žalobcom uplatnený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je štandardným občianskoprávnym konaním, má žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne a námietka nepríslušnosti súdu je nedôvodná. Vo veci rozhodoval zákonný sudca, oprávnený vec meritórne prejednať a rozhodnúť. Z obsahu podaného odvolania navyše nevyplýva, ktorý zo žalovaným vymenovaných odvolacích dôvodov majú tieto skutočnosti odôvodňovať. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu súd nedoručil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čím podstatným spôsobom porušil jeho práva a oprávnené záujmy, žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie postupoval zákonom predvídaným spôsobom v súlade s ustanovením § 331 ods. 1 prvá veta C.s.p. Podľa žalobcu rovnako nemôže obstáť návrh žalovaného na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, takýto návrh je nedôvodný a navyše vôbec nie je odôvodnený relevantnými skutočnosťami, nespĺňa podmienky pre podanie takéhoto návrhu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci svojho odvolania neodôvodnil všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré bez ďalšej špecifikácie nemôžu
obstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Nie je úlohou odvolacieho súdu si samostatne a svojvoľne vyhodnocovať dôvodnosť akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Poukázal na to, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného konania a ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená, a to najmä dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37 Up/139/2021, zo dňa 26.2.2021, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 197.582,80 € s príslušenstvom. Uvedené skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Poukázal aj na to, že žalovaný netvrdí a nekonkretizuje hodnotu majetku, ktorú by mal mať a ktorá by mala postačovať na úhradu jeho záväzku. Dôvodil, že tvrdenie, že nežiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, ktorých sa žalovaný zbavoval, neosvedčuje bez ďalšieho neodôvodnenosť podaného návrhu. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú, poukázal na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa žalobcu na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi žalobcovi listom zo dňa 8.2.2021, ktorého existencia bezdôvodného obohatenia a dôvody sú predmetom skúmania príslušného súdu čo do merita veci. Poukázal aj na to, že žalovaný skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky dostal, nepoprel. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zotrval na tom, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedoručil aj návrh na jeho nariadenie, v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to, že predmetom konania v prejednávanom prípade nie je zaplatenie pohľadávky, preto nie je potrebné, aby sa vyjadroval k nároku, ktorý v prebiehajúcom konaní nie je uplatňovaný. Existenciu pohľadávky, ktorá sa stala predmetom konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 dostatočne poprel tým, že dňa 25.3.2021 voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.2.2021 podal odôvodnený odpor, čím sa predmetný platobný rozkaz ex lege zrušil. Žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania sa dozvedel, že na Okresnom súde Bratislava I proti nemu prebieha ďalšie konanie, iniciované žalobcom pod sp. zn. 2 Cbi 2/2021, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 197.582,80 € s príslušenstvom (teda o zaplatenie totožnej sumy). Uvedené znamená, že žalobca si predmetnú sumu uplatňuje duplicitne (2x), pričom konajúce súdy zámerne zavádza, čím zneužíva svoje procesné práva (Čl. 5 C.s.p.). Odvolaciemu súdu navrhol, aby si ako dôkaz pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Cbi 2/2021. Poukázal na to, že sám žalobca si je vedomý toho, že žalovaný má i ďalší majetok, ktorý sa však rozhodol nezahrnúť do svojho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že skutočným účelom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vytvoriť prostredníctvom súdneho rozhodnutia nátlak na žalovaného a tento rozšíriť i na ďalšie osoby. Keďže predmetom konania v prejednávanej je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa žalovaného nie je potrebné vyjadrovať sa k samotnej pohľadávke, resp. k jej premlčaniu. Žalovaný zotrval na svojom odvolaní a odvolacom návrhu v ňom obsiahnutom. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca majúc za to, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zotrval v tvrdení, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci odvolania neodôvodnil všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré bez ďalšej špecifikácie nemôžu obstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Poukázal na to, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného konania a ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená, a to najmä dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Ide o pohľadávku žalobcu, na ktorej zabezpečenie slúži predmetné zabezpečovacie opatrenie. Podľa žalobcu nemôže mu byť na ťarchu, ak v konaní uviedol a označil majetok, o ktorom zistil, že patrí žalovanému, a tento môže postačovať na úhradu záväzku žalovaného, pre prípad ohrozenia vedenia exekučného konania žalobcu na majetok žalovaného. Žalobca nemá vedomosť o všetkom majetku žalovaného a je výlučne v jeho dispozícii, aby navrhol, ku ktorému majetku žalovaného žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 veta za čiarkou Občianskeho zákona, túto považuje za nedôvodnú, na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi žalobcovi listom
zo dňa 8.2.2021. Opätovne poukázal na to, že žalovaný neuviedol dôvod, z akého titulu predmetné finančné prostriedky dostal, túto skutočnosť však nepoprel. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2 Cbi 2/2021, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, nebráni rozhodovaniu a prejednaniu veci vedenej pod sp. zn. 3 C 10/2021. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech, preto napadnuté uznesenie zmenil (§ 388 C.s.p.) a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 2 Cdo 47/2022, uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/2020, ZNaU ÚS 68/2020, v ktorom ústavný súd nepovažoval za náležité, aby v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola posudzovaná námietka premlčania. Dovolací súd sa s týmto rozhodnutím ústavného súdu stotožnil. Dôvodil, že vzhľadom k legislatívnemu prepojeniu (§ 344 C.s.p.) a veľmi podobnému charakteru konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s konaním o zriadení zabezpečovacieho opatrenia možno povedať, že tieto tézy rovnako platia aj na rozhodnutie, ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu. Vzhľadom na obsah právnej úpravy nie je žiadny dôvod, ktorý by v tomto diferencoval rozdiel medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Miera zisťovania skutkových okolností aj účel týchto opatrení sú si podobné. V oboch prípadoch má byť „aspoň preukázaná existencia nároku“, na ochranu ktorého by bolo vhodné príslušné opatrenie nariadiť alebo zriadiť. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu, že posudzoval námietku premlčania a na jej základe dospel k záveru o nenaplnení podmienok zriadenia zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby došlo k posúdeniu ďalších právnych otázok s týmto záverom spojených, a to bez vykonania zodpovedajúceho dokazovania, ktoré sa v konaní o zabezpečovacom opatrení nevykonáva. Pritom o námietke premlčania meritórne rozhodnuté nebolo. Už toto samotné prekročenie medzí skúmania a rozhodovania pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia je vážnym porušením zákonom stanoveného procesného postupu zo strany odvolacieho súdu a prekročením jeho pôsobnosti pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 343 C.s.p. 8. Po vrátení veci dovolacím súdom odvolací súd, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vysloveného v uznesení sp. zn. 2 Cdo 47/2022, zo dňa 29.10.2024, opätovne preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 C.s.p.). 9. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3). 10. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3). 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. 14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 16. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 17. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 18.1. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolateľ v odvolaní namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, keďže v prejednávanej veci sa jedná o spor, ktorý súvisí konkurzom (ZKR), preto mala byť vec zapísaná, v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava I. na rok 2021, do registra Cbi a nie do registra C, vec teda bola zapísaná do nesprávneho súdneho registra. Následne sudca rozhodujúci civilnoprávnu agendu, ktorý rozhodol o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci, nie je zákonným sudcom. Predmetom konania v prejednávanej veci je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dôvodom návrhu na jeho nariadenie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz (úpadcu),
voči žalovanému. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že konanie v prejednávanej veci súvisí s konkurzom, keďže ide o zabezpečenie pohľadávky úpadcu voči žalovanému ako dlžníkovi, prejednávaná vec mala byť preto zapísaná do registra Cbi Okresného súdu Bratislava I. 18.2. K námietke nezákonného sudcu odvolací súd uvádza nasledovné. Základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09); (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 577/2015-16, zo dňa 10.9.2015). Z uvedeného vyplýva, že iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. 18.3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol súdu doručený a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo vydané za účinnosti C.s.p. v znení do 30.5.2023, preto odvolací súd odvolacie námietky týkajúce sa zákonného sudcu posudzoval podľa C.s.p. účinného do 30.5.2023. Podľa § 12 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia v spojení s § 324 ods. 2 a § 344 C.s.p. vyplýva, že na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd. Podľa § 13 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. V prejednávanej veci ide o zabezpečenie pohľadávky a predmetom konania vo veci samej je pohľadávka, preto miestne príslušným na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je súd podľa sídla žalovaného (§ 13 C.s.p.), teda Okresný súd Bratislava I. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak rozhodoval vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Ako odvolací súd uviedol vyššie, prejednávaná vec súvisí s konkurzom, vec mala byť preto podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021, bodu 2. Zásady pre prideľovanie vecí zákonnému sudcovi na obchodnom úseku, ods. 4, podľa ktorého sa do registra Cbi zapisujú návrhy v sporoch vyvolaných konkurzom a reštrukturalizáciou alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, zapísaná do registra Cbi. Odvolací súd však zároveň poukazuje na to, že podľa uvedeného rozvrhu práce, bodu 3. Spoločné zásady pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek, ods. 9, reklamáciu voči zapísaniu veci do príslušného súdneho oddelenia môže vzniesť vyšší súdny úradník a sudca, ktorému takto zapísaná vec prislúcha na vybavenie podľa rozvrhu práce do 30 dní od nápadu veci na súd. V neodkladných opatreniach v odd. C, Cb, P a vo veciach dožiadaní cudzích orgánov je možné vzniesť reklamáciu do 5 pracovných dní od nápadu veci na súd u predsedu súdu alebo podpredsedu povereného zastupovaním predsedu súdu. Ak teda vyšší súdny úradník alebo sudca nepodal v lehote určenej rozvrhom práce reklamáciu voči zapísaniu veci do príslušného registra, vec dokončí sudca podľa pôvodného pridelenia. Uvedená úprava korešponduje s úpravou obsiahnutou vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (§ 152 ods. 9). V prejednávanom prípade, ak sudca v lehote určenej Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021 neuplatnil, v súvislosti s nesprávnym zápisom predmetnej veci do registra C reklamáciu, je zákonným sudcom v súlade s pravidlami určenými rozvrhom práce. Námietku nezákonného sudcu rozhodujúceho v prejednávanom prípade preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 18.4. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že v súvislosti s § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. je dôvod na to, aby súd začal konanie podľa Čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. aby podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, odvolací súd uvádza, že s názorom odvolateľa nesúhlasí. V ustanovení § 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. je definovaný predmet a účel tejto zákonnej úpravy a to tak, že táto vyhláška s cieľom podporiť spravodlivý súdny proces vykonaný v primeranej lehote a zjednotiť postup súdov pri vybavovaní súdnej agendy a agendy správy súdu upravuje a) základné pravidlá a zásady vnútornej organizácie súdu a jednotlivých organizačných útvarov súdu vrátane organizácie práce, úloh zamestnancov súdu pri výkone súdnictva a pri správe súdu, b) náhradu nevyhnutných výdavkov osobám, ktoré sa zúčastňujú na konaní, c) niektoré postupy súdov pri vybavovaní občianskoprávnych vecí a trestnoprávnych vecí vrátane výkonu
niektorých rozhodnutí v týchto konaniach, d) postup notára v konaní o dedičstve, v konaní o umorenie listiny a pri vykonávaní úkonov v konaniach vo veciach notárskych úschov, e) výkon administratívnych a kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zákonná úprava neurčuje pravidlá postupu účastníkov súdneho konania, tie sú upravené v Civilnom sporovom poriadku, Civilnom mimosporovom poriadku, resp. Správnom súdnom poriadku. Preto podľa odvolacieho súdu nie je daný dôvod na žalovaným navrhovaný postup. 19. Odvolateľ v odvolaní poprel nárok žalobcu na pohľadávku (rovnako ju poprel aj v liste zo dňa 8.2.2021, č. l. 23 spisu), zabezpečenia ktorej sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobca domáha, vo vzťahu k nej uplatnil aj námietku premlčania. Vychádzal z toho, že žalobca sa v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 domáha zaplatenia dotknutej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a poukázal na to, že súd prvej inštancie mal za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil žalovanému spornú pohľadávku dňa 24.1.2017. S prihliadnutím na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa, podľa žalovaného, právo na zaplatenie spornej pohľadávky premlčalo uplynutím dňa 24.1.2019, žalobca podal návrh na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 10.2.2021, teda po uplynutí premlčacej lehoty. 20. Vychádzajúc zo zistenia skutkové stavu súdom prvej inštancie (body 3.1. až 3.7. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), súc viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu ním uvádzanej peňažnej pohľadávky a to dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80,€ na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXXX (č. l. spisu 11) sú vyznačené tri aktuálne plomby, a to V-XXX/ XXXX, V-XXX/XXXX a Z-XXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva so svojím majetkom takú dispozíciu, ktorá odôvodňuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie. Uvedené svedčí o konaní žalovaného nepriaznivo ovplyvňujúcom jeho majetkové pomery, z ktorých by mohla byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezaťaží a ani nezasiahne do práv a právom chránených záujmov žalovaného, nakoľko toto sa viaže k inej jeho nehnuteľnosti. 21. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie jeho práv tým, že mu, spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, nebol doručený aj návrh na jeho nariadenie, odvolací súd uvádza, že nedoručenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému spolu s uznesením o jeho nariadení, bolo zo strany súdu prvej inštancie nerešpektovaním ustanovenia § 331 ods. 1 C.s.p., avšak uvedený postup súdu prvej inštancie nemá, podľa názoru odvolacieho súdu, vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v prejednávanom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. potvrdiť, a to aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.). 23. O trovách konania odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3, § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre okres I., obec C. D., katastrálne územie K. D., zistil, že parcely č. XX/X, XX/X, XX/ X, XX/X, XX/X, XX/X boli pri obnove katastrálneho operátu prečíslované na parcely č. XX, XX, XX, XX, XX a XX, s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p., pri rozhodovaní mal za rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).