Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/15/2025 1121209549 05. 08. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1121209549.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: G.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X/C, XXX XX W., právne zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s. r. o. v konkurze, so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779, o návrhu spoločníka na zrušenie účasti v spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/115/2021-230 zo dňa 06.02.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/115/2021-230 zo dňa 06.02.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, výrokom I. zrušil účasť žalobcu v obchodnej spoločnosti žalovaného. Výrokom II. súd určil povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi 100 % trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ustanovenie čl. 8, čl. 15 ods. 1 a 2, § 150 ods. 1 a 2 § 191, § 216, § 255 ods. 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zrušenia svojej účasti v obchodnej spoločnosti žalovaného. Ozrejmil, že je jedným zo štyroch spoločníkov žalovaného, pričom jeho obchodný podiel predstavuje 35 % základného imania. Uviedol, že ma dlhodobé vážne zdravotné problémy, niekoľko rokov je onkologickým pacientom, pričom má diagnostikovaný zhubný nádor. Zrušenie účasti v spoločnosti odôvodnil tým, že práva a povinnosti spoločníka majú žalobcu zaťažovať nad mieru primeranú jeho zdravotnému stavu. 3. Žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu, že práva a povinnosti, ktoré dnes žalobca má ako spoločník, ho zaťažujú nad mieru primeranú jeho zdravotnému stavu. Mal za to, že samotná existencia ochorenia resp. aj jeho liečba nezakladá dôvod na zrušenie účasti v spoločnosti. Vyslovil presvedčenie, že spoločenská zmluva resp. zákonná úprava neukladá žalobcovi také povinnosti, resp. práva, ktoré by nemohol plniť resp. vykonávať sám alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby, a to aj v prípade, ak má diagnostikované onkologické ochorenie. Podľa jeho názoru, neboli splnené podmienky na zrušenie účasti žalobcu v žalovanom a žalobu navrhol zamietnuť.
4. Žalobca uviedol, že jeho zdravotný stav sám o sebe zakladá dôvod pre zrušenie jeho účasti v žalovanom. Ozrejmil, že bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne uznaný za invalidného dôchodcu a zároveň doložil ďalšie lekárske správy, z ktorých vyplýva, že je stále onkologickým pacientom. Podotkol, že jeho zdravotný stav nie je len prechodnej povahy a nie je na mieste predpoklad, že sa ešte niekedy zlepší. Okrem iného uviedol, že aj s ohľadom na trvalo rozvrátené vzťahy medzi žalobcom a žalovaným (a ďalšími spoločníkmi žalovaného), považoval za opodstatnené rozhodnúť o zrušení jeho účasti v žalovanom. 5. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.08.2023. Okrem iného trval na tom, že žalobca v konaní nepreukázal, vo výkone ktorých povinností spoločníka mu zabraňuje jeho zdravotný stav a ktoré povinnosti majú negatívny vplyv na jeho zdravie. 6. Podaním, doručeným súdu dňa 10.09.2024, žalobca predložil súdu ďalšie lekárske správy, ktoré mali potvrdzovať, že naďalej trpí závažným onkologickým ochorením. Ako prílohu priložil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/138/2022-282. Žalovaný tvrdil, že žalobca je spoločníkom alebo konateľom ďalších dvoch obchodných spoločností, pričom obe spoločnosti sa zdajú byť aktívne a funkčné, naopak obchodná činnosť žalovaného bola vyhlásením konkurzu k septembru 2024 v podstate ukončená a všetky úkony už vykonáva súdom menovaný správca. Mal za to, že momentálne možno ťažko pri ktoromkoľvek zo spoločníkov hovoriť o existencii okolností, pre ktoré nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti, tvrdil, že skutková situácia je iná ako v doloženom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/138/2022, 2Cob/151/2023, a preto žiadal, aby bol návrh žalobcu zamietnutý v celom rozsahu. 7. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025, súd prvej inštancie zamietol vykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov, konkrétne výsluch F. W. a vypracovanie znaleckého posudku zdravotného stavu žalobcu. Súd konštatoval, že tento by sa týkal skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Žalobca mal mať úmysel (čo bolo medzi stranami nesporné) previesť na p. W. svoj obchodný podiel v žalovanom. K uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu však nedošlo. Súd mal za to, že p. W., by sa vedel relevantne vyjadriť len k okolnostiam o možnom prevode obchodného podielu na jeho osobu, čo však nie je predmetom prejednávaného sporu, ktorým je rozhodnutie, či možno spravodlivo od žalobcu žiadať, aby zotrval v postavení spoločníka žalovaného. Čo sa týka predmetu konania, žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť výsluchom p. W. zistené. Pokiaľ išlo o navrhovaný znalecký posudok, tak súd mal za to, že by bol vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Zdravotný stav žalobcu je preukázaný predovšetkým lekárskymi správami. Z predmetných lekárskych správ možno uzavrieť, že žalobca je onkologickým pacientom s diagnostikovaným zhubným nádorom obličky a sarkoidózou, v súčasnosti v stave observácie, t.j. v stave pozorovania po úspešnej operácii nádoru. Ďalším listinným dôkazom preukazujúcim zdravotný stav žalobcu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05.02.2020, z ktorého vyplýva, že žalobca je od 31.10.2019 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 21.03.2022 rovnako vyplýva pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť označenú na viac ako 70 %. Súd mal, na základe uvedených listinných dôkazov, zdravotný stav žalobcu za dostatočne preukázaný a navrhnutý dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný. Predmetný záver je odôvodnený aj s poukazom na princíp hospodárnosti konania, keď by vykonanie navrhnutého dokazovania viedlo k nariadeniu ďalšieho pojednávania. 8. Súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie § 148 ods. 1 ObZ. Podľa názoru súdu prvej inštancie, bolo v sporovom konaní nevyhnutné zohľadniť, okrem nepriaznivého zdravotného stavu, aj rozvrátené osobné vzťahy medzi spoločníkmi (konateľom) žalovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoločnosť podala 23.02.2018 na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Pochybnosti spoločnosti o zákonnosti konania spoločníka a následne podané trestné oznámenie na spoločníka samo osebe nezakladá dôvod pre zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti podľa § 148 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca oprávnene mohol v dôsledku podaného trestného oznámenia a prebiehajúcich súdnych sporov vnímať svoje ďalšie pôsobenie v spoločnosti stresujúco. Okrem toho žalobca namietal, že spoločnosť si neplní voči nemu záväzky, keď mu nebola vrátená pôžička a vyplatené dividendy. K stresujúcemu faktoru sa tak pridáva aj faktor rozvrátených vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou, o čom svedčí aj elektronická správa konateľa žalovanej
z 19.03.2018 o možnom podnikateľskom riziku v obchodných vzťahoch so žalobcom, ktorú žalobca vníma negatívne. Rozvrat vzťahov medzi žalobcom a ostatnými spoločníkmi, resp. žalovaným je dôležitým ukazovateľom, pretože účelom založenia a existencie obchodnej spoločnosti, je napĺňanie podnikateľskej aktivity, dosahovanie vytýčených cieľov a v neposlednom rade dosahovanie zisku. Tieto ciele je možné naplniť len za predpokladu zhody vo vnútri spoločnosti. Pri pretrvávajúcich sporoch nie je možné realizovať schvaľovacie procesy a fungovanie spoločnosti nie je možné ani prospešné pre spoločnosť. Dôležitým záverom predchádzajúcich bodov je stresové prostredie spoločnosti pre žalobcu. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 05.02.2020 vyplynulo, že žalobca je od 31.10.2019 (vznik invalidity) uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Žalobca predložil aj novšiu správu Sociálnej poisťovne z 21.03.2022, v ktorej je rovnako jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť označený na viac ako 70 %. Invalidita žalobcu je dôsledkom jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý žalobca preukázal predloženými lekárskymi správami. Naviac, z predložených lekárskych správ (ktorých obsah je podrobnejšie opísaný v odseku 18.) nepochybne vyplýva, že žalobcovi je odborne spôsobilými osobami - onkológmi, odporúčané vyhýbanie stresu. Spoločenská zmluva žalovaného v bode 7.1 od spoločníkov vyžaduje vyvíjať aktivitu smerujúcu k zveľaďovaniu spoločnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je od žalobcu spravodlivé požadovať, aby ako invalidný dôchodca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a navyše ako onkologický pacient s diagnostikovanou sarkoidózou v spoločnosti zotrval a realizoval tieto aktivity. Skutočnosť, že stav žalobcu je v observácii, t.j. je sledovaný ako onkologický pacient a sledovaný pre sarkoidózu nemení nič na prezentovanom závere súdu. Súd sa nestotožnil s tým, že pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti sa vyžaduje len progresívny priebeh choroby. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby napriek svojmu zlému zdravotnému stavu (aj prekonané onkologické ochorenie a neliečená sarkoidóza sú podľa názoru súdu zlým zdravotným stavom) a chronickej únave sa vystavoval stresu a riskoval návrat smrteľného ochorenia. Zabezpečenie prechodu obchodného podielu pre prípad smrti spoločníka je nedôvodnou námietkou žalovaného, pretože žalobca nie je so žalovanou spätý do konca svojho života, a práve k tomuto účelu slúži § 148 ObZ. 9. Napokon súd prvej inštancie dodal, že je vecou žalobcu, kedy a či podá návrh na zrušenie svojej účasti ako spoločníka v žalovanej spoločnosti. Zákon nijako nelimituje žalobcu, aby podával takýto návrh len v stave najrozsiahlejšieho a najvýraznejšieho prepuknutia choroby. Rovnako nemožno z toho ani vyvodzovať záver, že spoločník, ktorý takýto návrh nepodal na začiatku smrteľného ochorenia, tak nemôže urobiť v stave po vyliečení ochorenia počas observácie, pretože jediným dôvodom je posúdenie, či od spoločníka možno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že celá činnosť žalobcu má spočívať len v hlasovaní na valnom zhromaždení raz za rok a toto je schopný vzhľadom na jeho zdravotný stav zvládnuť, resp. dať sa zastúpiť. Súd prvej inštancie uviedol spoločenská zmluva od spoločníkov vyžaduje aktivitu smerujúcu k zveľaďovaniu spoločnosti, čo nie je len o hlasovaní na valnom zhromaždení, ale aj o samotnej príprave na valné zhromaždenie a s tým spojeným zodpovedným hlasovaním o otázkach patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia. Vzťahy medzi spoločníkmi sú rozvrátené (prebiehajúce súdne spory, podané trestné oznámenie), a teda pri pretrvávajúcich sporoch nie je možné realizovať schvaľovacie procesy v pokojnom prostredí bez stresov. a teda opätovne nie je spravodlivé od žalobcu požadovať, aby v takomto prostredí (ako to sám nazval „v internom boji“) v spoločnosti zotrval. Na základe uvedeného možno sumarizovať, že súd žalobe vyhovel s ohľadom na to, že žalobca v konaní preukázal svoje závažné zdravotné problémy, ako aj skutočnosť trvalého rozvrátenia vzťahov v rámci spoločnosti žalovaného. Obidva faktory bolo nevyhnutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, pričom pri absencii ktoréhokoľvek z nich, by žalobe nebolo možné vyhovieť. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodoval v skutkovo a právne obdobnej veci (jednalo sa o žalobu totožného žalobcu proti spoločnosti s obdobným personálnym substrátom ako má žalovaný v tomto konaní), pričom v rozsudku č.k. 2Cob/138/2022-282. 10. Záverom súd prvej inštancie podotkol, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného nemalo vplyv na rozhodnutie o prejednávanej veci. Spor sa týkal majetku žalobcu (obchodného podielu v žalovanom), pričom v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa prerušujú len konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Právne dôsledky vyhlásenia konkurzu, ktoré budú mať dopad na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným už neboli predmetom prejednávaného sporu a budú musieť byť riešené v rámci konkurzu a konaní vyvolaných konkurzom.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CPS v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100 %. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V odvolaní vyslovil presvedčenie, že súd nevykonal dôkazy potrebné pre posúdenie riadneho a úplného skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne posúdil vec - zdravotného stavu, stresu ako dôvodu zrušenia účasti žalobcu v žalovanom, nezhôd medzi spoločníkmi a skutočnosti, že žalovaný je v konkurze. 13. K zdravotnému stavu poukázal na bod 17. odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za to, že súd porušil procesné práva žalovaného, v dôsledku čoho sa dopustil vád v skutkových zisteniach a právnych záveroch. Zopakoval, že zo zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil v konaní žalobca, nie je možné posúdiť dopad zdravotného stavu na jeho účasť v spoločnosti v čase vydania rozhodnutia. Namietal, že v rozsudku sa nerieši rozpor s ďalšími preukázanými skutočnosťami o pôsobení žalobcu, ako riaditeľa a spoločníka v podnikaní iných spoločností, v dôsledku čoho podľa neho nebol dostatočne zistený skutkový stav. Mal za to, že súd prvej inštancie postupom odmietnutia odborného vyjadrenia ako nadbytočného, porušil procesné práva žalovaného tak, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Vyslovil presvedčenie, že súd nesprávne právne posúdil vec, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď posúdil list Sociálnej poisťovne o 70 % poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom, ako dôkaz pre neschopnosť vykonávať činnosť spoločníka v spoločnosti žalovaného. 14. K stresu ako dôvodu pre zrušenie účasti žalobcu v žalovanom, poukázal na bod 22. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a opätovne citoval odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 2084/2000. Zdôraznil, že žalovaný je v konkurze a nevykonáva už žiadnu podnikateľskú činnosť. Tiež došlo k ukončeniu súdnych sporov, kde bol žalobca v postavení žalovaného. Vyslovil presvedčenie, že súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, bez vykonania ďalších dôkazov rozhodol súd vo veci na základe subjektívnych a tiež protichodných tvrdení žalobcu. Videl preto v konaní naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP. 15. K nezhodám medzi spoločníkmi, žalovaný poukázal na body 18., 19. odôvodnenia rozsudku. Dal do pozornosti súdu tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 179/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 2084/2000. Zopakoval, že vplyv stresu na žalobcove zdravie a príčinnú súvislosť sa žalobcovi nepodarilo dokázať, pričom súd z toho dôvodu na základe nedostatočných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu záveru. Ďalej žalobca na podporu svojich skutkových tvrdení použil konania vedené žalovaným proti nemu (už ukončené) a iba jeden email konateľa spoločnosti z roku 2018. Zdôraznil, že súdne spory nemôžu byť samé osebe spúšťačom ochorení žalobcu, a ani nemôžu slúžiť ako dôkaz nezhôd medzi žalobcom a žalovaným, rovnako ako túto skutočnosť nemôže preukazovať emailová komunikácia konateľa žalovaného, v ktorej však vystupuje ako konateľ inej spoločnosti. 16. V odvolaní tiež poukázal na dôsledky vyhlásenia konkurzu. Mal za to, že vyhlásenie konkurzu, má významný a priamy vplyv na existenciu povinností spoločníkov podľa spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka a mení skutkovú situáciu, napr. aj v porovnaní s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/138/2022, na ktoré súd v odôvodnení rozsudku priamo poukazoval. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zastáva právny názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto požiadal odvolací súd, aby podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a 391 ods. 1 CSP vydal rozhodnutie „Rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-33Cb/115/2021 zo dňa 06.02.2025 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v 100 % rozsahu.“ 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré súd zhrnul v odôvodnení rozsudku, ako aj s hodnotením zisteného skutkového
stavu zo strany súdu, pokiaľ ide o zdravotný stav žalobcu. Mal za to, že jeho zdravotný stav bol náležite zistený a preukázaný prostredníctvom dôkazov. Ním preukázané skutočnosti podľa neho odôvodňujú záver, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrval spoločníkom žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to prostredníctvom odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný sa návrhom na doplnenie dokazovania prostredníctvom odborného posúdenia zdravotného stavu, iba účelovo pokúšal oddialiť rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že sa nedomáha zrušenia svojej účasti v žalovanom v dôsledku svojho úrazu, krátkodobého ochorenia, resp. ochorenia menej závažnej povahy. Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý hodnotil vzťahy medzi žalobcom a ostatnými spoločníkmi zjednodušujúco, a zotrval na tom, že mu postavenie spoločníka spôsobuje stres. Poukázal a bod 19. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožnil. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na opísanie intenzity narušenia vzťahov, nebolo adekvátne používať pojem „nezhody“, ktorý nevystihol mieru narušenia vzťahov. Neobstojí podľa neho poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 179/2000. Pokiaľ išlo o odkaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 2084/2000, v zmysle ktorého samotné nezhody medzi spoločníkmi nie sú postačujúce pre záver o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti, s tým sa nestotožnil. 18. Mal za to, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, nemožno považovať za okolnosť, pre ktorú by mala byť žaloba zamietnutá. Poukázal na to, že zákon neustanovuje, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti, by sa spoločník nemohol domáhať zrušenia svojej účasti v nej. Inak povedané, aj spoločník spoločnosti, ktorá je v konkurze, sa môže úspešne domáhať zrušenia svojej účasti v takejto spoločnosti. Podstatné je podľa neho iba to, či od spoločníka možno alebo nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Mal za to, že podrobne zdôvodnil, prečo od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrvával v postavení spoločníka spoločnosti. Súd preto správne žalobe vyhovel, resp. správne nevnímal vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako okolnosť, pre ktorú by mal žalobu zamietnuť. Nepovažoval preto odvolanie za dôvodné. Považuje rozsudok vo výroku za vecne správny, a preto požiadal odvolací súd, aby tento rozsudok potvrdil. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nenaplnilo odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil dňa 17.07.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 05.08.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. 21. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 22. Podľa článku 15 odsek 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 23. Podľa článku 15 odsek 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 24. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 25. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
27. Podľa § 148 ods. 1 ObZ, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel žalobe v celom rozsahu. 30. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie účasti spoločníka v žalovanej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, po tom, čo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal naplnenie predpokladov ustanovených v § 148 ods. 1 ObZ. Vzťah spoločníka nemôže zaniknúť jednostranným prejavom vôle, čiže vystúpením so spoločnosti, ale Obchodný zákonník umožňuje spoločníkovi, aby sa domáhal zrušenie svojej účasti a v konaní musí preukázať dôvody, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať aby v spoločnosti naďalej zotrval. Či sú tu také skutočnosti, v dôsledku ktorých nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie spoločník v spoločnosti, je na úvahe súdu. 31. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel a odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v konaní preukázal svoje závažné zdravotné problémy, jeho invaliditu, onkologické ochorenie a pokles zárobkovej činnosti o viac ako 70 % ako aj skutočnosť trvalého rozvrátenia vzťahov v rámci spoločnosti žalovaného. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že kombinácia uvedených faktorov je spôsobilá žalobcovi vytvárať stav, ktorý objektívne možno vyhodnotiť tak, že nie je spravodlivé požadovať jeho ďalšie zotrvanie v spoločnosti. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho práva, keď nevykonal dôkazy v dôsledku čoho sa dopustil vád v skutkových zisteniach a právnych záveroch. Namietal zamietnutie navrhovaného dôkazu, odborného stanoviska na posúdenie zdravotného stavu žalobcu a rovnako namietal relevanciu žalobcom predložených dôkazov, preukazujúcich zdravotný stav žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že bez náležitých odborných vedomostí z oblasti medicíny nie je možné posúdiť dopad zdravotného stavu žalobcu na jeho účasť v spoločnosti. Súd prvej inštancie uvedený dôkaz zamietol ako nadbytočný, pretože mal zdravotný stav za dostatočne preukázaný. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Zo žalobcom predložených dôkazov je možné dostatočne pre potreby predmetného konania dospieť k obrazu o zdravotnom stave žalobcu. „Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.“(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 70/2008). Posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu si nevyžaduje ďalšie odborné skúmanie jeho zdravotného stavu. Samotný zdravotný stav nemusí byť sám o osebe okolnosťou pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Nie je potrebné ďalšie posudzovanie zdravotného stavu žalobcu a nie je ani opodstatnené odborné vyjadrenie k dopadu jeho zdravotného stavu na jeho účasť v spoločnosti. Z predložených listinných dôkazov dostatočne vyplývajú závery o žalobcovom onkologickom ochorení. Zdravotný stav žalobcu je pre potreby posúdenia jeho nároku uplatňovaného v tomto konaní preukázaný predovšetkým predloženými lekárskymi správami. Onkologické ochorenie uvádzajú lekárske správy z 14.12.2018, 19.12.2019, 24.05.2021, 20.05.2024. Listinným dôkazom preukazujúcim zdravotný stav žalobcu je aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05.02.2020, z ktorého vyplýva, že žalobca je od 31.10.2019 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Dôležitým pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebol však len samotný zdravotný stav žalobcu.
Ako podstatné súd prvej inštancie správne identifikoval práve kombináciu zdravotného stavu žalobcu a preukázateľne rozvrátených vzťahov v spoločnosti, ktoré objektívne možno posúdiť ako okolnosti stresujúce a obmedzujúce v riadnej účasti v spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný podal na žalobcu dňa 23.02.2018 trestné oznámenie a neboli sporné ani ďalšie prebiehajúce súdne konania. Uvedené okolnosti majú bez pochyby vplyv na vnútorné fungovanie spoločnosti a samotnú účasť spoločníka v spoločnosti. Nie každá nezhoda medzi spoločníkmi má za následok automatické dôvody pre zrušenie účasti spoločníka, avšak nie je vylúčené, že v spoločnosti dôjde k takému rozvratu, že zotrvanie spoločníka nemožno požadovať za spravodlivé. V predmetnom spore práve vnútorné nezhody vyústené do súdnych konaní v kombinácii zo zdravotným stavom žalobcu objektívne vyvodzujú závery o dôvodnosti úvahy súdu prvej inštancie pre naplnenie predpokladov vyhoveniu žalobe. Odporúčanie na vyhýbanie sa stresu vyplýva aj z listinných dôkazov - Lekárska správa z 20.05.2024. Nie je pritom objektívne možné určiť primeranú intenzitu stresu, preto nebolo ani dôvodné obstarávať ďalšie odborné vyjadrenia pre posúdenie vplyvu zdravotné stavu na účasť žalobcu v spoločnosti tak, ako to navrhoval žalovaný. Pre rozhodnutie v tomto konkrétnom prípade nebolo relevantné ani poukazovanie žalovaného na judikatúru Českého Najvyššieho súdu sp. zn. 29Cdo 2084/2000, ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 179/2000, nakoľko v predmetnom konaní nebol dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka len zdravotný stav žalobcu, alebo len nezhody medzi spoločníkmi, ale práve kombinácia rozvrátených osobných vzťahov medzi spoločníkmi a zdravotný stav žalobcu objektívne preferujúci bezstresové okolie. 32. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca je spoločníkom, alebo konateľom aj v ďalších dvoch obchodných spoločnostiach, uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodná pre závery súdu prvej inštancie bola práve kombinácia zdravotné stavu žalobcu a rozvrátených vzťahov v spoločnosti. Preto je bez relevancie tvrdenie o účasti žalobcu v iných spoločnostiach, nakoľko situáciu v daných spoločnostiach môže byť diametrálne odlišná a nemusí na žalobcu vplývať spôsobom, žeby požadoval zrušenie jeho účasti v daných spoločnostiach. Účasť žalobcu v iných spoločnostiach nie je predmetom tohto konania a ďalšie dokazovanie nad rámec predmetu konania by tak nebolo v súlade s čl. 17 CSP 33. Samotný vyhlásený konkurz, ktorý žalovaný spája so zmenou intenzity účasti spoločníka v spoločnosti, v dôsledku prebiehajúceho konkurzu, nemá vplyv na posúdenie predpokladov odôvodňujúcich zrušenie účasti spoločníka. Stav navodený vnútorným rozporom v spoločnosti, narušením vnútorných vzťahov v kombinácii zo zdravotným stavom žalobcu môže aj napriek vyhláseniu konkurzu byť posúdený tak, že zotrvanie účasti spoločníka nemožno požadovať a nemá na to vplyv ani rozsah povinností spoločníkom. Zákon o konkurze ani iný predpis nevylučuje zrušenie účasti účastníka počas konkurzu. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).