Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/88/2024 1121209633 22. 01. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1121209633.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: IBER - CARGO, spol. s r.o., Petöfiho 23, Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 36 546 771, zast.. JUDr. Marianna Kováčová, advokát, Viničná 893/12, Žitavany, SAK: 8520 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 9.360,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/34/2021 - 127 zo dňa 25.7.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/34/2021-127 zo dňa 25.7.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/34/2021-127 zo dňa 25.7.2023 odmieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.360,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9.360,00 eur od 18.10.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením. 2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: 3. Žalobou podanou na súd dňa 3.12.2021 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 9.360,00 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti poistného plnenia. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti poistného plnenia. 4. Žalobca dňa 13.1.2020 prevážal na základe objednávky tovar, ktorý sa pri nehode poškodil. Poškodenému majiteľovi tovaru Schnellecke Logistic Espaňa S.A. vznikla škoda vo výške 86.722,83 EUR. Poškodený na túto sumu vystavil žalobcovi faktúru dňa 13.2.2020. 5. Žalobca má u žalovaného uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu (CMR) zmluvou č. 411006955. Žalobca poistnú udalosť nahlásil žalovanému. Žalovaný titulom platne uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil žalobcovi poistné plnenie vo výške 77.362,83 EUR. Žalovanú sumu predstavujúcu náklady likvidácie poškodeného tovaru žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalobca mal za to, že uvedené náklady likvidácie poškodeného tovaru boli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou. Z
uvedených dôvodov žiadal určiť žalovanému povinnosť uhradiť sumu 9.360,00 eur s príslušenstvom a priznať náhradu trov konania. 6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 6.4.2022 uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu. Potvrdil uzatvorenie CMR poistenia s účinnosťou od 1.2.2009. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobcovi nelikvidoval náklady za likvidáciu zásielky v žalovanej výške nakoľko nevznikli pri preprave. Uviedol, že žalované „šrotovné“ nemožno podľa jeho názoru subsumovať pod škodu na zásielke počas prepravy. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 16.5.2022. Uviedol, že výklad žalovaného nie je v súlade s obsahom poistnej zmluvy a CMR. Podľa jeho názoru je šrotovné je škodou, ktorá vznikla v súvislosti s poistnou udalosťou a žalobca za ňu zodpovedá. 7. Z poistnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovňa uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu (CMR). 8. Z vyjadrení strán sporu súd konštatoval ako nesporné, že fakturované náklady šrotovného predstavovali sumu 9.360,00 eur. Z oznámenia zo dňa 15.9.2015 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko predpokladané náklady na opravu presahujú 70% všeobecnej hodnoty vozidla škodu bude likvidovať ako totálnu s odpočtom zvyškov vozidla. Zo žaloby súd zistil, že predmetom nároku sú náklady šrotového (náklady likvidácie poškodeného tovaru) poškodeným fakturované žalobcovi. Ten si ich následne uplatnil u žalovaného, ktorý ich preplatenie odmietol. Na pojednávaní dňa 25.7.2023 strany sporu zhodne označili ako sporné: či žalovaná škoda predstavuje iné výdavky kryté poistením v zmysle ust. čl. 23, ods. 3 CMR, deň vzniku omeškania, výšku úroku z omeškania (OZ c/a ObZ). Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia a rozsah vyplatenia poistného plnenia. 9. Súd v zmysle čl. 5, bod 5 VPP konštatoval, že pre vznik nároku žalobcu musia byť splnené dve podmienky. Šrotovné musí byť zahrnuteľné do iných výdavkov spojených s prepravou podľa čl. 23, ods. 4 „Dohovoru CMR“ a žalobcovi musí vzniknúť povinnosť tieto výdavky uhradiť v súvislosti so svojou zodpovednosťou za škodu na zásielke podľa „Dohovoru CMR“. Súd konštatuje, že obe podmienky vzniku nároku splnené boli. Definícia šrotovného ako výdavku spojeného s prepravou vyplýva priamo z citovaného ustanovenia VPP, ktoré ako náklad pri vzniku škodovej udalosti označuje aj balné a skladné prepravovaného tovaru a preto musí zahŕňať aj náklady likvidácie tovaru poškodeného pri škodovej udalosti. Je nesporné, že bez vzniku škodovej udalosti by nedošlo k poškodeniu prepravovaného tovaru a teda nebolo by nevyhnutné vynaložiť náklady na likvidáciu poškodeného tovaru. Zodpovednosť žalobcu ako prepravcu a škodcu za vzniknuté náklady odstránenia poškodeného tovaru je nesporná. Z týchto dôvodov súd ustálil, že krátenie poistného plnenia žalovaným bolo v žalovanom rozsahu nedôvodné. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v časti istiny v celom rozsahu. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške zodpovedajúcej obchodnoprávnym vzťahom, nakoľko mal za preukázané, že obe strany sporu pristúpili k uzatvoreniu poistnej zmluvy pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd zamietol žalobu v časti omeškania od 3.10.2020 do 17.10.2020 v zmysle ust. § 797, ods. 3 OZ kedy konštatoval, že žalovaný sa do omeškania mohol dostať až dňom 18.10.2020. 10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 ods. písm. b), d) a h) CSP, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca si pre prípade vzniku škody počas prepravy zásielky u žalovaného dojednal poistnú zmluvu č. 411006955, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu, s poistnou sumu vo výške 170.000 eur a spoluúčasťou vo výške 5%. Neoddeliteľnou prílohou predmetnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky Poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu (ďalej „VPP"). V prípade medzinárodnej dopravy sa na výpočet škody vzťahuje Dohovor CMR.V danom prípade, počas prepravy zásielky vykonávanej žalobcom došlo dňa 12.01.2020 k dopravnej nehode, kedy sa poškodil prepravovaný tovar. Žalovaný na základe predložených dokladov, v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, VPP a Dohovoru CMR škodu zlikvidoval a plnenie poukázal na účet žalobcu. Sumu, ktorú si žalobca uplatnil a to náklad na likvidáciu poškodeného tovaru odmietol žalovaný uhradiť, keďže nešlo o škodu vzniknutú počas prepravy zásielky, ale o škodu následnú. Žalovaný má za to, že poňatie krytia škody poistnou zmluvou, ako ho určil súd, je vykladané nad rámec uzavretej poistnej zmluvy a súd týmto defacto rozšíril krytie škody aj nad rámec dojednaní CMR, pričom považuje za potrebné zvýrazniť, že Dohovor CMR obsahuje komplexnú úpravu zodpovednosti za škodu a náhradu škody. Dohovor limituje náhradu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky v čl. 23 bod 3 Dohovoru CMR: Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram
chýbajúcej hrubej hmotnosti. Rovnako je limitovaná aj škoda za poškodenie zásielky, nakoľko je potrebné zohľadnenie odkazu v článku 25 bod 2 Dohovoru CMR:2.Náhrada škody nesmie však presahovať: ak je poškodením znehodnotená celá zásielka, sumu, ktorá by sa vyplatila pri jej úplnej strate; ak je poškodením znehodnotená len časť zásielky, sumu, ktorá by sa vyplatila pri strate znehodnotenej časti zásielky. Okrem toho sa podlo Dohovoru CMR (čl. 23 bod 4) uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú. Žalovaný nesúhlasí s tým, že Definícia šrotovného ako výdavku spojeného s prepravou vyplýva priamo z citovaného ustanovenia VPP, ktoré ako náklad pri vzniku škodovej udalosti označuje aj balné a skladné prepravovaného tovaru a preto musí zahŕňal: aj náklady likvidácie tovaru poškodeného pri škodovej udalosti. Žalovaný opakovane vo svojich písomných i ústnych podaniach poukazoval na tú skutočnosť, že predmetom poistného krytia, v súlade s čl. 23 bod 4 Dohovoru CMR sú len tie náklady, ktoré súvisia s prepravou zásielky. Článok 23 Dohovoru CMR priamo uvádza, že ide o prepravné, clo a iné výdavky (napr. balenie, skladovanie), keď súčasne uvádza že tieto iné náklady sú spojené s prepravou. Iné škody sa neuhrádzajú. Pokiaľ došlo pri preprave k poškodeniu prepravovanej zásielky, škoda vzniknutá v súvislosti s jeho likvidáciou, teda šrotovným predstavuje inú, následnú/ďalšiu škodu, ktorá sa v zmysle Dohovoru CMR môže uhradiť iba v rámci limitovanej sumy. Šrotovné nie je nákladom v súvislosti s realizovaním prepravy zásielky do miesta určenia ako sú prepravné, clo a iné výdavky (napr. balenie, skladovanie). Dalo by sa súhlasiť so súdom, že šrotovné súvisí s poškodením veci/zásielky, kde však výška náhrady je limitovaná, avšak nesúvisí so samotnou prepravou veci/zásielky. Ako sme uviedli aj v podanom odpore zo dňa 06.04.2022, v zmysle Dohovoru CMR je náhrada škody limitovaná, viď bod 3 čl. 23, keď škoda nesmie presiahnuť 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hmotnosti. Skutočnosť, že žalovaný plnil v zmysle hmotnostného limitu určeného Dohovorom CMR nebola žalobcom spochybnená a jednoznačne vyplýva z listu žalovanej zo dňa 02.10.2020, ktorým uviedla výpočet poistného plnenia a ktorý bol doložený k žalobe. Predmetom poistného krytia dojednaného u žalovanej nie je akákoľvek škoda, ale v prípade škody spadajúcej do úpravy Dohovoru CMR iba škoda v medziach tohto Dohovoru (keďže ide o komplexnú úpravu), ktorú žalovaný v zmysle poistnej zmluvy zlikvidoval a plnenie žalobcovi poukázal. Pokiaľ teda súd zaviazal žalovaného na sumu nákladov, ktoré nevznikli v súvislosti s realizáciou prepravy zásielky ale vznikli ako ďalšie, následné náklady (ako náklad na zošrotovanie), zaviazal žalovaného nad rámec dojednaní poistnej zmluvy a Dohovoru CMR. Má za to, že rozhodnutie súdu, ktorým bol žalovaný zaviazaný na úhradu žalovanej istiny 9.360,- EUR s prísl. je z vyššie uvedených dôvodov nesprávne. Dopĺňa, že súd úplne opomenul 5%-nú spoluúčasť. Navrhuje, aby súd druhej inštancie rozhodnutie zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 11. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu a uviedol, že pojem „iné výdavky“ zahŕňajú aj výdavky, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s danou udalosťou, a je to aj likvidácia poškodeného tovaru. Suma vo výške 9.360,00 EUR je rovnako škodou, ktorá vznikla v súvislosti s poistnou udalosťou. Nie je preto dôvod na to, aby nebola uhradená aj táto časť škody. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, cit. „Kým balné a skladné vždy súvisia s prepravou zásielky, šrotovné nevznikne zákonite vždy v súvislosti s prepravou.“ Následne Žalovaný uvádza, cit. „Pokiaľ došlo pri preprave k poškodeniu prepravovanej zásielky, škoda vzniknutá v súvislosti s jej likvidáciou, teda šrotovným predstavuje inú, následnú /ďalšiu škodu, ktorá sa v zmysle Dohovoru CMR môže uhradiť iba v rámci limitovanej sumy.“ Ak je teda možné konštatovať, že medzi „iné výdavky“ patrí aj skladovanie/ uvedené ako príklad, t.j. jedna z možností ďalšieho plnenia vzniknutej škody, ktorá súvisí a je spojená tiež s prepravou tovaru/, nie je dôvod, prečo by likvidácia tovaru/šrotovné, ako priamy následok škody a ako škoda následná, nebola krytá z poistenia. Má za to, že ak nie sú presne definované pojmy, ktoré spadajú pod pojem „iné výdavky“, a likvidácia tovaru priamo súvisí s poistnou udalosťou, a je následnou škodou, aj táto škoda je krytá z poistenia. V danom prípade je tu súlad obsahu Dohovoru CMR a Všeobecných poistných podmienok, Poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu. Nejedná sa preto v žiadnom prípade o rozšírenie krytia poistenia, ako uvádza žalovaná. Ak teda žalobca ako zodpovedný subjekt zodpovedá za prepravovaný tovar a za vzniknutú škodu, a zároveň, bola spôsobená aj iná škoda, ktorá rovnako súvisela s prepravou a v jej priamej príčinnej súvislosti, žalovanému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť uhradiť aj škodu, ktorá je nazvaná ako „iná/následná“, a pod ktorú spadá aj likvidácia tovaru. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že v danom prípade je potrebné likvidáciu tovaru subsumovať pod pojem „iné výdavky“, samotné poistné podmienky, takýto prípad nevylučujú, čo je tiež priamym potvrdením správnosti výkladu uvedeného pojmu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný uznáva, že likvidácia tovaru je škodou následnou, no neuznáva zároveň uplatnený nárok, čím si protirečí. Rovnaký právny názor, zdieľal aj konajúci súd, keď vo svojom rozhodnutí, bod 25 uviedol, že šrotovné musí byť zahrnuté do
iných výdavkov spojených s prepravou podľa čl. 23, ods. 4 Dohovoru CMR, a žalobcovi musí vzniknúť povinnosť tieto výdavky uhradiť v súvislosti so svojou zodpovednosťou za škodu na zásielke. Doktrinálna definícia pojmu škoda hovorí, že škoda je: Majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že sa zmenšil majetok poškodenej osoby v dôsledku porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku iných škodu spôsobujúcich udalostí, s ktorými právo spája povinnosť nahradiť škodu /OVEČKOVÁ a kol.: Slovník obchodného práva, Bratislava 1994, IURA EDITION, ISBN 80-88715-11-3/. Nakoľko v tomto prípade bolo potrebné poškodený tovar likvidovať, výdavky, ktoré vznikli v priamej súvislosti s likvidáciou tovaru, je škodou, ku ktorej by za iných okolností nedošlo, keby nedošlo k poistnej udalosti. Došlo preto k zmenšeniu majetku žalobcu o výdavky, ktoré súviseli s likvidáciou poškodeného tovaru, čo je preukázateľné a v konaní aj bolo preukázané. Tiež, ak mal žalovaný v úmysle neposkytovať z predmetnej poistnej zmluvy obdobné poistné udalosti, mali byť uvedené prípady predmetom výluk z poistenia. Zo žiadneho ustanovenia poistných podmienok nie je tiež zrejmí tak výklad slova „iné výdavky“, a ani obsahom výluk nie je prípad likvidácie poškodeného tovaru. Platí zásada, že ak „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“ V zmysle ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Naviac, žalovaný v odvolaní uvádza, že konajúci súd opomenul 5% spoluúčasť. V tejto otázke má za to, že žalovaný v podanom odpore, a ani na pojednávaní nerozparoval žalovanú sumu v spojitosti so zmluvnou spoluúčasťou. V podanom odpore, a ako aj na pojednávaní v zásade odmietal podaný návrh ako celok a to z dôvodu nekrytia škody z poistenia. 12. Odvolateľka uviedla, že nezdieľa názor, že likvidáciu tovaru je potrebné subsumovať pod pojem iné výdavky. Ak by pristúpili ku krytiu škody, ako to v podanom rozhodnutí urobil súd, išli by nad rámec Dohovoru CMR a poistnej zmluvy. Predmetom totiž nie je akákoľvek škoda, jej rozsah je Dohovorom CMR a VPP upravený len na škodu na zásielke a výdavky súvisiace sa samotnou prepravou, teda musí ísť o výdavky spojené s prepravou. Dohovor CMR kryje len tie škody, čo vzniknú počas prepravy a preto výklad pojmu škoda uvádzaný žalobcom nemožno aplikovať. Výška náhrady je limitovaná, keď nesmie presiahnuť 8,33 číselných jednotiek za kg chýbajúcej hmotnosti. Škodu plnila v zmysle hmotnostného limitu. Poukázala na dojednanú spoluúčasť v poistnej zmluve už v podanom odpore. Žiada, aby súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, súčasne jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Žalobca následne uviedol, že výklad pojmu „iné výdavky“, ktorý je obsahom Dohovoru CMR, ako aj poistnej zmluvy nie je totožný u žalobcu a žalovaného. Výklad by však nemal byť v neprospech žalobcu, ak nebol žalovanou osobitne upravený v poistnej zmluve alebo poistných podmienkach. Ak keď poistné podmienky neobsahujú presný a jednoznačný obsahový význam slova „iné výdavky“, ktoré uvádza aj Dohovor CMR ako napr. balné, skladovanie, výpočet nie ale konečný, iné výdavky súvisia priamo so zodpovednosťou žalobcu ako poisteného v prípade, ak vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť tieto výdavky. V zmysle Všeobecných poistných podmienok, Poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu Čl. 5 bod 5, sa uvádza: V medzinárodnej cestnej nákladnej doprave poisťovateľ uhradí aj prepravné, clo a iné výdavky /napr. balenie, skladovanie/ podľa čl. 23 ods. 4 Dohovoru CMR spojené s prepravou zásielky a to iba v prípade, že poistený je povinný tieto výdavky uhradiť v súvislosti so svojou zodpovednosťou za škodu na zásielke podľa Dohovoru CMR. Iné škody sa neuhrádzajú. Opakovane zastáva názor, že pojem „iné výdavky“ zahŕňajú aj výdavky, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s danou udalosťou, a pod tento pojem spadá aj likvidácia poškodeného tovaru/šrotovné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, čo je predmetom krytia, podľa ich výkladu, cit.: „Predmetom totiž nie je akákoľvek škoda / resp. akékoľvek výdavky/, jej rozsah je Dohovorom CMR a VPP upravený len na škodu na zásielke a výdavky súvisiace so samotnou prepravou, teda musí ísť o výdavky spojené s prepravou.“/ práv strana predposledný odsek dole vyjadrenia/. Ak je predmetom krytia napr. balné a skladovanie /čo žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení ako „súvisiace s udalosťou počas prepravy“, mal by byť totožný výklad a postup, ako pri šrotovnom/ likvidácii tovaru, nakoľko aj tento „iný výdavok“ vznikol v súvislosti s udalosťou počas prepravy. Reálne došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o výdavky, ktoré súviseli s likvidáciou poškodeného tovaru, čo aj bolo v konaní preukázané. Naviac, obsahom výluk v poistných podmienkach a ani v poistnej zmluve nie je prípad likvidácie poškodeného tovaru/šrotovného. Bez vzniku škodovej udalosti by nedošlo k poškodeniu prepravovaného tovaru a teda nebolo by nevyhnutné vynaložiť náklady na likvidáciu poškodeného tovaru. Zodpovednosť žalobcu ako prepravcu a škodcu za vzniknuté náklady odstránenia poškodeného tovaru je nesporná.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.1.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.1.2025. 15. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozsudku odkazuje. 16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20220717>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 18. Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 19. Odvolací súd odvolanie podané proti výroku II. odmietol, pretože subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p.. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, neznie v neprospech žalovaného, teda nie je oprávnený podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie voči II. výroku odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako podané neoprávnenou osobou. 20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku I. a III. uvádza: 21. Podľa čl. 23 ods. 4 Dohovoru o CMR okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom, iné škody sa neuhrádzajú. 22. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že plnil v maximálnej výške vychádzajúc z hmotnosti zásielky a zároveň súd nezohľadnil spoluúčasť žalobcu 5%. Odvolací súd po preskúmaní uvedených tvrdení žalovaného v odvolacom konaní dospel k záveru, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie uvedené tvrdenia použil vo vzťahu k „ šrotovnému“ a teda sporil riadne a včas náklady na likvidáciu zásielky z dôvodu, že bol dosiahnutý maximálny limit plnenia, ani že žalovanú istinu je potrebné znížiť o spoluúčasť.
23. Žalovaný sa k spoluúčasti vyjadroval v konaní pred súdom prvej inštancie iba konštatačne v odpore keď uviedol, že v poistnej zmluve dojednaná poistná suma vo výške 170.000,- EUR a spoluúčasť poisteného vo výške 5%, min. 200,- EUR a že ide o záväzkový právny vzťah upravený ust. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k sume 9.360,- EUR nesporil jej výšku, ale sporil jej krytie poistením. 24. Žalovaný poukázal na skutočnosť ako vypočítal škodu na zásielke a výslovne uviedol, že nelikvidoval zvyšok faktúry, t. j. náklad na likvidáciu zásielky vo výške 9.360,- EUR, nakoľko nevznikol pri preprave. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné dospieť k záveru, že výpočet, ktorý vychádzal z hmotnosti zásielky a zohľadňoval spoluúčasť, sa netýkal predmetu sporu a teda žalovaný konštatoval iba spôsob výpočtu plnenia, ktoré reálne plnil, t. j. nesporil v tomto smere žalovanú istinu. Vo vyjadrení zo dňa 21.7.2022 žalovaný opäť uviedol ako počítal škodu. Vzhľadom na uvedené nemožno vytýkať súdu prvej inštancie nesprávny výpočet istiny v intenciách vyššie uvedeného a teda nebolo dôvodné, aby súd priznaný nárok znížil prepočtom v závislosti od hmotnosti zásielky a aby odrátal z vlastného podnetu spoluúčasť, nakoľko žalovaný prostriedky procesnej obrany a útoku riadne a včas na tento účel neuplatnil. Zo strany žalovaného sa jedná o neprípustnú novotu podľa § 366 písm. d) CSP, nakoľko mal možnosť tieto tvrdenie v prvoinštančom konaní riadne a včas tvrdiť a preukázať (uplatniť). 25. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že podľa čl. 23 ods. 3 dohovoru o CMR: Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. Podľa čl. 23 ods. 4: Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú. Z uvedeného vyplýva, že iné výdavky sú nad rámec limitu podľa ods. 3. Pod iné výdavky zároveň patrí likvidácia poškodenej zásielky. 26. Pokiaľ ide o samotný nárok na poskytnutie poistného plnenia na náhradu nákladov na likvidáciu poškodenej zásielky, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný žalobcovi plnenie poskytnúť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť žalovanému vyplýva z čl. 23 Dohovoru CMR, keďže je povinný plniť aj iné výdavky, pričom likvidácia poškodenej zásielky súvisí s prepravou a je to škoda na zásielke, náklad ktorý bolo potrebné zaplatiť v dôsledku škodovej udalosti, pričom bez poškodenia zásielky by k vzniku takej povinnosti nedošlo. Poškodenému škoda vznikla aj na likvidáciu zásielku a za škodu zodpovedá žalobca, t.j. žalobca musí v súvislosti s prepravovanou poškodenou zásielkou znášať aj náklady na jej likvidáciu, nakoľko tieto náklady vznikli v súvislosti s prepravou zásielky. Nejedná sa o tzv. následnú škodu, ktorá nespadá pod poistenie. 27. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, preto je povinný žalobcovi nahradiť aj úroky z omeškania tak, ako rozhodol súd prvej inštancie podľa predpisov obchodného opráva. Odvolateľ konkrétne námietky proti úrokom z omeškania nešpecifikoval. 28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a to aj vo výroku o úrokoch z omeškania, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 29. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, odvolací súd preto rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny, nakoľko žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol v plnom rozsahu žalovanej istiny úspešný. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).