Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/113/2023 1121210159 20. 05. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1121210159.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Ján Tisoň, nar. X.X.XXXX, s miestom podnikania Družstevná 858/2, 900 01 Modra, IČO: 43 324 401, proti žalovanému: ASCORP SK, s.r.o., so sídlom Osloboditeľská 8, 831 07 Bratislava, IČO: 47 010 631, zastúpenému: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, v konaní o zaplatenie 2.169,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/111/2021-80 zo dňa 27.2.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/111/2021-80 zo dňa 27.2.2023 vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 30Cb/111/2021-80 zo dňa 27.2.2023 rozhodol vo výroku I. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.974,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 195,- Eur od 22.4.2020 do 2.3.2022, 8% ročne zo sumy 126,- Eur od 29.7.2020 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 1.272,- Eur od 29.7.2020 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 576,- Eur od 29.7.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,02%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.169,- Eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v priebehu mesiacov apríl až júl 2020 ho telefonicky kontaktoval konateľ žalovaného za účelom realizácie služieb pre žalovaného podľa jeho požiadaviek. Po vzájomnej dohode na podmienkach, za akých bolo možné požadované služby vykonať, prišlo 14.4.2020 k realizácii prác spočívajúcich v úprave a planírovaní terénu v rodinnom dome na Čiernej Vode - Slávičia; predmetné zemné práce boli realizované v rozsahu 6 hodín a 30 minút prostredníctvom stavebného stroja Komatsu - traktor/bager evidovaného na osobu žalobcu ako živnostníka. K uvedenej práci bola vystavená faktúra č. 322020 na sumu 195,- Eur s dátumom splatnosti 21.4.2020, pričom daná faktúra bola zaslaná žalovanému prostredníctvom e-mailu ako aj prostredníctvom poštového podniku. V priebehu mesiaca júl 2020 boli pre žalovanú spoločnosť vykonávané ďalšie práce podľa jej zadania, ktoré spočívali v úprave terénu a zemných prácach, planírovaní terénu a pod. v rodinnom dome nachádzajúcom sa v mestskej časti Pezinok-Cajla. Predmetné zemné práce boli realizované takisto prostredníctvom stavebného stroja Komatsu - traktor/bager evidovaného na osobu žalobcu ako živnostníka. K uvedenej práci bola vystavená faktúra č. 762020 na sumu 126,- Eur, vzťahujúca
sa k prácam realizovaným do dňa 21.7.2020, s dátumom splatnosti 28.7.2020; faktúra bola zaslaná žalovanému prostredníctvom e-mailu ako aj prostredníctvom poštového podniku. Ďalšia práca zadaná zo strany žalovaného vykonávaná v mesiaci júl 2020 spočívala v odvoze stavebnej sute z lokality Pezinok-Cajla do lokality Rude Bane, a dovoz zeminy z lokality Hrubá Borša do lokality PezinokCajla a makadamu z lokality Trstín, do lokality Pezinok-Cajla, pričom predmetný odvoz/dovoz bol realizovaný prostredníctvom nákladného motorového vozidla disponujúceho hydraulickou rukou zn. MAN, EČV: Z. XXX C., ktoré je evidované na žalobcu ako živnostníka. K uvedenej práci bola vystavená faktúra č. 752020 na sumu 1.272,- Eur, vzťahujúca sa k prácam realizovaným do dňa 21.7.2020, s dátumom splatnosti 28.7.2020; daná faktúra bola zaslaná žalovanému prostredníctvom e-mailu ako aj prostredníctvom poštového podniku. Ďalšia práca zadaná zo strany žalovanej spoločnosti bola vykonávaná v mesiaci júl 2020 a spočívala v úprave a planírovaní terénu v rodinnom dome nachádzajúcom sa v oblasti Čierna Voda - Slávičia, pričom predmetné zemné práce boli realizované prostredníctvom stavebného stroja Komatsu - traktor/bager, ktorý je evidovaný na osobu žalobcu ako živnostníka. K uvedenej práci bola vystavená faktúra č. 772020 na sumu 576,- Eur, vzťahujúca sa k prácam realizovaným do dňa 21.7.2020, s dátumom splatnosti 28.7.2020, pričom daná faktúra bola zaslaná žalovanému prostredníctvom e-mailu ako aj prostredníctvom poštového podniku. Žalovaný bol po dátume splatnosti každej z uvedených faktúr niekoľkokrát telefonicky upozornený ohľadom vzniknutej situácie, t. j. nezaplatenia vyššie uvedených faktúr za vykonané práce, avšak vždy s negatívnym výsledkom resp. prísľubom zaplatenia, ktorý doposiaľ nebol zo strany žalovaného realizovaný. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel platobným rozkazom č. k. 30Cb/111/2021-14 zo dňa 1.2.2022, proti ktorému žalovaný podal odpor. 3. V rámci procesnej obrany žalovaný v predmetnom odpore uviedol, že faktúra č. 322020 vystavená na sumu vo výške 195,- Eur bola doručená žalovanému, evidovaná v jeho účtovníctve, a bola uhradená v celom rozsahu na bankový účet žalobcu, k čomu žalovaný priložil potvrdenie o platbe odoslanej z jeho bankového účtu. Faktúra č. 762020, faktúra č. 752020 a faktúra č. 772020 napriek tvrdeniu žalobcu, neboli žalovanému doručené, a teda žalovaný ich neeviduje vo svojom účtovníctve. Uvedená skutočnosť, t. j. že faktúry neboli žalobcom žalovanému doručené, bola zrejme spôsobená tým, že žalobca spôsobil žalovanému škodu, keď pri vykonávaných prácach spôsobil škodu na vodovodnom potrubí vo vlastníctve spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., čo žalobca nikdy nerozporoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný si u žalobcu uplatňoval zaplatenie vzniknutej škody, ktorá zodpovedala prácam vykonaným žalobcom, a teda žalobca žalovanému nikdy nefakturoval, resp. nedoručil faktúry, preto žalovaný považoval vec za uzatvorenú. Žalobca pri výkopových zemných prácach na výstavbe rodinného domu na adrese J. XXX, XXX XX I., Slovenská republika, spôsobil škodu na vodovodnom potrubí, ktorej opravu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vyčíslila na sumu vo výške 1.352,15 Eur. Následkom poškodenia vodovodného potrubia bolo poškodené aj kanalizačné potrubie, ktorého poškodenie doposiaľ nebolo vyčíslené, pričom v prípade vyčíslenia takúto škodu bude musieť uhradiť žalovaný, a teda vznikne ďalšia materiálna škoda. Žalovaný uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností, v prípade, ak by sa v konaní preukázala dôvodnosť vystavenia faktúr, žalovaný si v takomto prípade uplatňuje zápočet sumy vo výške 1.352,15 Eur s príslušenstvom ako časť náhrady škody spôsobenej žalovanému žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 4. Žalobca sa k tomuto odporu vyjadril a nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že uvedené faktúry č. 762020, č. 752020 a č. 772020 neboli žalovanému doručené. Počas komunikácie so žalobcom v období pred vykonávaním služieb žalovaným požadovaných resp. počas ich vykonávania, bola medzi žalovaným a žalobcom dohodnutá elektronická forma zasielania faktúr. O tom, že uvedená emailová adresa bola medzi žalovaným a žalobcom dohodnutá ako tá, na ktorú majú byt' zasielané faktúry zo strany žalobcu, svedčí aj skutočnosť, že dňa 20.6.2018 bola na uvedenú emailovú adresu doručená faktúra č. 030/2018, ktorá bola žalovaným riadne uhradená a ktorej uhradenie žalobca nenamieta. Žalobca ďalej uviedol, že faktúra č. 322020 je jedinou faktúrou, ktorá žalovanému bola doručená, bola ním uhradená a ktorú má zároveň v účtovníctve. Skutočnosť, že žalovaný uhradil faktúru č. 322020, žalobca nepopiera, avšak táto skutočnosť pravdepodobne nastala až po doručení platobného rozkazu, pričom žalovaný opomenul zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8%, ako bol povinný na podklade doručeného platobného rozkazu. Žalobca namietal tiež skutočnosť tvrdenú žalovaným, že tento si u žalobcu uplatňoval zaplatenie vzniknutej škody, ktorá mala byť spôsobená zavineným konaním žalobcu a ktorá spočívala v poškodení vodovodného potrubia a dokonca aj kanalizačného potrubia. S
týmto tvrdením žalovaného zásadne nesúhlasí - je logické, že ho doposiaľ ani nerozporoval, nakoľko skutočnosť, že k uvedenému poškodeniu potrubí prišlo zo strany žalobcu, sa dozvedel až z odôvodnenia odporu žalovaného. V danom smere ide podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného len o neúčinný prostriedok procesnej obrany, nakoľko ním predložená faktúra tvoriaca prílohu ním podaného odporu preukazuje len samotnú jej existenciu a žiadny „kauzálny nexus“ medzi údajným spôsobením škody žalobcom a opravovaným potrubím, pričom skutočnosť poškodenia potrubí žalobcom ide, podľa názoru žalobcu, na ťarchu dôkazného bremena žalovaného. Zároveň nerozumie ani tvrdeniu žalovaného, ako mohol „považovať vec za uzavretú“, keď mu uvedené faktúry nemali byť doručené, a teda nemal mať vedomosť o výške sumy faktúr a relevancii prípadného započítania vzhľadom na vzniknutú škodu, ktorú mu mal žalobca spôsobiť. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 365, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 548 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), v spojení s § 153 ods. 1 až ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že mal za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej boli úprava terénu, zemné práce, odvoz stavebnej sute, dovoz zeminy žalobcom podľa požiadaviek žalovaného. Žalobca práce riadne vykonal v mesiacoch apríl a júl 2020, čo nebolo medzi stranami sporné. Za uvedené práce žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 322020 na sumu 195,- Eur s dátumom splatnosti 21.4.2020, č. 762020 na sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti 28.7.2020, č. 752020 na sumu 1.272,- Eur s dátumom splatnosti 28.7.2020, č. 772020 na sumu 576,- Eur s dátumom splatnosti 28.7.2020. Žalovaný uhradil len istinu faktúry č. 322020, t. j. 195,- Eur, a to až 3.3.2022. Zvyšné faktúry v sume 1.974,- Eur zostali neuhradené. Za sporné súd prvej inštancie vyhodnotil to, či faktúry č. 762020, č. 752020 a č. 772020 boli žalovanému riadne doručené a či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť fakturovanej ceny diela 1.974,- Eur s poukazom na tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal spôsobiť žalovanému škodu, keď pri vykonávaných prácach mal spôsobiť škodu na vodovodnom a kanalizačnom potrubí vo vlastníctve spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vyhodnotil námietku žalovaného, že faktúry č. 762020, č. 752020 a č. 772020 neboli žalovanému doručené a z toho dôvodu ich žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve ako nenáležitú a nedôvodnú. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom bola v súvislosti s vykonávaním prác podľa zmluvy o dielo dohodnutá elektronická forma zasielania faktúr, pričom bola dohodnutá kontaktná emailová adresa na žalovaného F..C., čo žalovaný včas účinne nepoprel. Dňa 9.12.2020 bol na uvedenú emailovú adresu doručený e-mail obsahujúci prílohu s názvom „Kniha vystavených faktúr“, ktorého súčasťou boli aj faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto spore; dňa 22.02.2021 bol na uvedenú e-mailovú adresu doručený e-mail obsahujúci prílohu s názvom „Upomienka_Ascorp", ktorého súčasťou boli aj faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto spore; dňa 23.8.2021 bol na uvedenú emailovú adresu doručený e-mail, ktorého prílohou boli faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto spore. O tom, že ide o oficiálnu emailovú adresu, svedčia aj kontaktné údaje na internetovom portáli www.peknydom.eu. Navyše faktúra č. 322020, ktorej istinu žalovaný žalobcovi uhradil 3.3.2022, bola žalovanému doručená v rovnakom čase a rovnakým spôsobom, v rámci jednej e-mailovej komunikácie ako zvyšné faktúry, ktoré žalobcovi doposiaľ uhradené neboli. Napokon súd prvej inštancie poukazuje na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní o tom, že faktúry žalobcu nerozporuje. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca pri výkopových zemných prácach na výstavbe rodinného domu spôsobil škodu na vodovodnom potrubí, ktorého opravu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vyčíslila na sumu vo výške 1.352,15 Eur, ani že následkom poškodenia vodovodného potrubia malo byť poškodené aj kanalizačné potrubie, ktorého poškodenie doposiaľ nebolo vyčíslené, pričom v prípade vyčíslenia takúto škodu bude musieť uhradiť žalovaný. Súd prvej inštancie tiež poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že „pre vznik zodpovednostného vzťahu a pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou sa podľa predpisov občianskeho práva (§ 420a Občianskeho zákonníka) vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, ktorými sú existencia (i) protiprávneho úkonu, (ii) vzniku škody a (iii) príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou.“ V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore si žalovaný síce vyčíslil výšku tvrdenej (časti) škody, avšak už vôbec netvrdil ani nepreukázal, ktorým protiprávnym úkonom žalobcu malo ku škode dôjsť; žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody. Neunesenie dôkazného bremena ani bremena tvrdenia v tomto smere má za procesný následok neúspech žalovaného v spore čo do posudzovania a vyhodnotenia jeho kompenzačnej námietky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). Vo vzťahu k žalovaným novo tvrdeným skutočnostiam na pojednávaní a predloženým a navrhnutým dôkazom súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 167 ods. 4 CSP na ne neprihliadol, keďže neboli uplatnené včas (v rámci dupliky, ktorú žalovaný nevyužil napriek jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k replike žalobcu). 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami bola zmluva o dielo uzavretá ústne, s poukazom na § 548 ods. 1 ObZ vznikol žalobcovi nárok na cenu vykonaním diela, pričom žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený zmluvou o dielo, je podľa názoru súdu obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ, keďže zmluva o dielo bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na príslušenstvo pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. V zmysle § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia istiny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.974,- Eur spolu s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 195,- Eur, ktorú žalovaný žalobcovi v priebehu konania zaplatil, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v časti 91,01% predmetu sporu a žalovaný v časti 8,99% predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,02% (91,01% - 8,99%). 9. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, z obsahu ktorého vyplýva, že podáva odvolanie voči výroku I. a výroku III. a má za to, že vo vyššie uvedenej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda napadnutý rozsudok je nezákonný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení napadnutý rozsudok a žalobu zamietne a zároveň prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd sa nevysporiadal s kompenzačnou námietkou žalovaného, pričom základom tejto kompenzačnej námietky žalovaného bolo spôsobenie škody žalobcom. Žalovaný má tiež za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil iba na vágne tvrdenia. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na skutočnosť, že žalobca spôsobenie škody nerozporoval. Skutkové tvrdenia v súvislosti so spodobením škody, ako aj dôkazy, boli predložené v odpore voči platobnému rozkazu. Je nutné poukázať na skutočnosť, že z faktúry č. 2191008926 (Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.) jednoznačne vyplýva, že faktúra bola vystavená z dôvodu spôsobenia škody na verejnom vodovode. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania bol navrhnutý jeho výsluch ako sporovej strany (na súdnom pojednávaní), napriek tomu však súd odmietol takýto dôkaz vykonať, pričom táto skutočnosť, ako ani dôvody odmietnutia vykonania tohto dôkazu, nie sú spomenuté v napadnutom rozsudku. Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a v tejto súvislosti poukázal na § 220 ods. 2 CSP ako aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07. 11. K uvedenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 9.5.2023 uviedol, že po oboznámení sa s písomným odvolaním žalovaného zastáva názor, že gro argumentácie žalovaného je fabulatívneho charakteru. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie sa adekvátne vysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, ktoré následne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku adekvátne, exaktne a vecne správne, „bez právnej vaty používanej žalovaným", rozviedol, pričom podľa názoru žalobcu je z predmetného rozsudku jednoznačne pochopiteľné, na podklade akých myšlienkových záverov prišiel k danému rozhodnutiu. Žalobca ďalej uviedol, že oponuje vyjadreniu žalovaného, že žalobca „nerozporoval vznik škody". Ide o tvrdenie vytrhnuté z kontextu, nakoľko vznik škody ako takej žalobca nerozporoval, ale rozporoval skutočnosť, že uvedenú škodu mal spôsobiť
žalobca, z dôvodu absencie kauzálneho nexusu, ako samozrejme aj skutočnosti, že predmetnú škodu nezavinil. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd na podklade vyššie uvedeného, ako aj na podklade celej dôkaznej situácie zamietol odvolanie žalovaného, ako nedôvodného. 12. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí, má za to, že vyjadrenie žalobcu je účelové, a v celom rozsahu sa pridŕža svojich tvrdení uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach žalovaného v predmetnej veci. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že skutkové tvrdenia v súvislosti so spôsobením škody na vodovodnom potrubí, ako aj relevantné dôkazy, boli predložené ako v odpore voči platobnému rozkazu, tak aj v odvolaní. Žalovaný poukazuje na to, že je potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal vzniknutou škodou v súvislosti s kompenzačnou námietkou žalovaného dôkladnejšie, ako bolo uvedené v napadnutom rozsudku. Žalovaný má za to, že absencia vysporiadania sa s tak zásadnou námietkou žalovaného, resp. nedostatočné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou, je prejavom arbitrárnosti súdu, ktorý zasahuje do práv strany sporu, pričom súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný má naďalej za to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, keďže k základným právam sporovej strany obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, čo konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza, a taktiež nereagoval na zásadné a relevantné námietky žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný rovnako považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. 13. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 18. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.169,- Eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania titulom ústnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi sporovými stranami, na základe ktorej realizoval žalobca pre žalovaného práce a služby podľa požiadaviek žalovaného, bližšie špecifikované v odseku 2. tohto rozhodnutia. Žalobca po vykonaní prác pre žalovaného vystavil a podľa dohody elektronicky doručil žalovanému faktúry za vykonané služby, ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný vykonanie prác žalobcom v konaní nepopieral, avšak uplatňoval si kompenzačnou námietkou voči žalobcovi škodu, ktorú mal žalobca spôsobiť žalovanému pri vykonávaných prácach na vodovodnom potrubí vo vlastníctve spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný si u žalobcu uplatňoval zaplatenie vzniknutej škody, ktorá zodpovedala prácam vykonaným žalobcom pri výkopových zemných prácach na výstavbe rodinného domu na adrese J. XXX, XXX XX I., Slovenská republika na vodovodnom potrubí, ktorej opravu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vyčíslila na sumu vo výške 1.352,15 Eur. Následkom poškodenia vodovodného potrubia bolo podľa žalovaného poškodené aj kanalizačné potrubie, poškodenie však ako uviedol doposiaľ
nebolo vyčíslené, pričom v prípade vyčíslenia, takúto škodu bude musieť uhradiť žalovaný a teda vznikne ďalšia materiálna škoda. V konaní pred súdom prvej inštancie teda žalovaný nespochybňoval predmetný žalobný nárok a vykonanie prác žalobcom, sám ho považoval za dôvodný, keďže voči tomuto žalovanému nároku započítal svoju predpokladanú pohľadávku. Uvedeným započítaním svojej pohľadávky žalovaný teda vlastne uznal dôvodnosť a správnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, a to nielen do samotného základu, ale aj výšky, voči čomu v konaní nič nenamietal. Žalobca spôsobenie škody ako i jej výšku v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňoval, uvádzal, že žalovaný si škodu doposiaľ u žalobcu neuplatňoval. Na uvedené však žalovaný nereagoval včas žiadnym procesným úkonom. 19. K tvrdenému jednostrannému započítaniu zo strany žalovaného odvolací súd uvádza, že započítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi, voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči nemu (compensatio necessaria). Započítanie, ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Obchodný zákonník v zhode s Občianskym zákonníkom, i keď inou terminológiou, za pohľadávky spôsobilé na započítanie považuje len tie pohľadávky, ktoré je možné uplatniť na súde. Jedným z právnych predpokladov pre započítanie je splatnosť pohľadávok, ktoré majú byť predmetom započítania. Obchodný zákonník opakuje zásadu vyjadrenú v Občianskom zákonníku, podľa ktorej proti pohľadávke splatnej nie je možné započítať pohľadávku nesplatnú., ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. 20. Platnosť započítania je viazaná na jednostranný právny úkon v tomto prípade žalovaného, ktorý mal v prvom rade vyzvať žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. V predmetnej sporovej veci nebolo preukázané (a žalovaný uvedenú skutočnosť ani netvrdil), že žalovaný vyzval žalobcu, pred doručením jednostranného započítania, aby mu nárok uhradil. Teda žalovaný nepreukázal, že by došlo k nejakému započítaciemu prejavu (kompenzačnej námietke) adresovanej žalobcovi, teda jednostrannému právnemu úkonu, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu malo byť zrejmé najmä, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke. Započítací prejav pred začatím súdneho konania zo strany žalovaného preukázaný nebol, žalovaný až v rámci procesnej obrany uplatnil svoju pohľadávku, vykonal započítací prejav, avšak dôvodnosť ani výšku nároku nepreukázal, pričom v časti nároku - poškodené kanalizačné potrubie uviedol, že doposiaľ výška škody ešte nebola vyčíslená, avšak v prípade vyčíslenia, takúto škodu bude musieť uhradiť žalovaný, a teda vznikne ďalšia materiálna škoda. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku kompenzačnej námietke a teda v zmysle základného procesného pravidla, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha, žalovaný dôkazné bremeno vo vzťahu k započítaniu nepreukázal. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, musí znášať aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. 21. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 22. Z rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že sa prvoinštančný súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje, odvolací súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán, konkrétne s kompenzačnou námietkou žalovaného v odsekoch 16. - 16.3. K odvolateľom namietanému hodnoteniu dôkazov odvolací súd nesúhlasí s námietkou odvolateľa, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je vágne a arbitrárne, podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené a logicky konzistentné. Navyše, podľa už konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby došlo k reakcii na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (k tomu viď napr. rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, II. ÚS 209/04 alebo II. ÚS 200/09), čo v danom prípade meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie splnené bolo. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami, v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca spôsobenie škody v konaní nerozporoval, odvolací súd upriamuje pozornosť na vyjadrenie žalobcu k odporu, doručené súdu 18.3.2022 (č.l. 37 spisu), v ktorom žalobca namietal predmetnú škodu. Prvoinštančný súd vyzval žalovaného výzvou zo dňa 25.3.2022, aby sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril, právny zástupca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak ani v predĺženej lehote sa k tam vzneseným námietkam nijako nevyjadril. Právo odvolateľa (ale aj protistrany, § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný mal niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnil, § 181 ods. 4 CSP) a bol súdom poučený o sudcovskej koncentrácii konania. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy a dôvody nevykonania dôkazov neuviedol v napadnutom rozsudku, odvolací súd poukazuje na odsek 17. napadnutého rozsudku, v ktorom sa k nevykonaniu dôkazov prvoinštančný súd síce stručne, ale zrozumiteľne vyjadril. Zo spisu vyplýva zjavná nečinnosť žalovaného, keď bol žalovaný výzvou zo dňa 25.3.2022 vyzvaný na vyjadrenie v lehote 15 dní k vyjadreniu žalobcu a právny zástupca žalovaného ani v predĺženej lehote vyjadrenie súdu nedoručil. Samozrejme, reagovať na vyjadrenia je procesným právom, nie povinnosťou žalovaného, čo vyplýva jednak z gramatického výkladu § 167 ods. 3 prvá veta (umožní mu), no i z celkového charakteru tohto procesného inštitútu. Podstatné je, že žalovanému bolo umožnené zo strany súdu procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia protistrany, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, že žalovaný toto svoje procesné oprávnenie nevyužil, respektíve následne využil, avšak oneskorene, je vecou jeho rozhodnutia a procesnej taktiky, ak však toto svoje procesné oprávnenie reagovať nevyužil, je potrebné zdôrazniť, že mal mať na zreteli, že to môže mať pre žalovaného procesne fatálne následky. 25. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje súd podľa vlastnej úvahy s posúdením, či prostriedok procesného útoku či obrany strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 3 Obdo 43/2018, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. 26. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté žalovaným na pojednávaní, súd ich nevykonal s poukazom na ustanovenie § 153 CSP, keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalovaného uplatnené oneskorene a preto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mala stranám poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc (vrátane riadneho a včasného uplatnenia dôkazných návrhov), hoci je zjavné, že takto nepostupoval. Súdne pojednávanie nebolo stanovené na uplatňovanie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, keďže tieto mali a hlavne mohli byť uplatnené už v rámci v písomnej časti konania. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol žalovaný poučený a napriek tomuto poučeniu bol ako strana sporu nečinný a dôkazné návrhy vzniesol oneskorene až na pojednávaní. Prvoinštančný súd si teda voči žalovanému poučovaciu povinnosť o sudcovskej koncentrácii konania splnil, a preto bol oprávnený v rámci svojho rozhodovania sudcovskú koncentráciu konania dôsledne uplatňovať. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 CSP limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, že aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 CSP), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023). 27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).