Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/110/2024 1122200003 29. 01. 2025 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: V. K., N. XX.XX.XXXX, A. S. XXA/X/XX, XXXX M., T. T., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 proti žalovanému 1/ Z. K., N. XX.XX.XXXX, A. K. XX, XXX XX A. a žalovanému 2/ F. K., N. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX A., obaja zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o zaplatenie sumy 7.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, na odvolanie žalovaného proti kontumačnému rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024, č. k. B1-16C/1/2022-279 a na odvolanie žalovaného proti Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2024, č.k. B1-16C/1/2022-313, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024, č.k.B1-16C/1/2022-279 sa potvrdzuje. II. Napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2024, č.k.B1-16C/1/2022-313 sa p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( II. výrok). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2021 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7.000 eur. Svoj nárok špecifikoval tak, že dňa 12.11.2016 v skorých ranných hodinách bol v A. na V. XX fyzicky napadnutý žalovanými, ktorí mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví. Žalovaní boli následne uznaní za vinných zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1., odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Útok žalovaných žalobcu psychicky poznačil, keď trpel nočnými morami, a obavami, či ho žalovaní nevyhľadajú v mieste jeho trvalého pobytu a nepokúsia sa o ďalší útok. Začal tiež trpieť strachom, obavami a sociálnou fóbiou. Žalobou sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.06.2024, na ktoré predvolal právnych zástupcov strán. Právnemu zástupcovi žalovaných bolo predvolanie doručené 01.05.2024 (č. l. 276). Právny zástupca žalovaných bol v predvolaní poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví, a svoju prítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaní, ani ich právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ani neospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnymi okolnosťami a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Na pojednávaní žalujúca strana navrhla, aby súd vo veci rozhodol podľa § 274 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovie. 3. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené právne odkazujúc na § 274 v spojení s § 137 písm. a) § 275 C.s.p. skonštatoval, že právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaných bol, že sa žalovaní nedostavili na pojednávanie dňa 07.06.2024, na ktoré boli riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu predvolaní, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania, boli o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie poučení rovnako ako aj o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, predmetom konania je splnenie povinnosti žalovaného. Uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a plne procesne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. 5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Dôvodili, že na vydanie napadnutého rozsudku neboli splnené podmienky. Argumentovali, že z obsahu súdneho spisu je zjavné, že žalovaní súdu v rámci doterajšieho priebehu konania predložili dve písomné vyjadrenia vo veci samej. Prvé z nich zo dňa 10.02.2022 predstavovalo repliku k žalobe. Druhé, zo dňa 03.05.2022, bolo koncipované ako vyjadrenie k duplike žalobcu. Žalovaní v rámci oboch podaní popreli dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, upriamili pozornosť na to, že ho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a predložili právnu argumentáciu na podporu svojho právneho názoru. Nie je teda v žiadnom prípade možné hovoriť o pasivite žalovaných. Neospravedlnená neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.06.2024, nebola motivovaná úmyslom akýmkoľvek spôsobom brániť v priebehu konania. Došlo k nej v dôsledku administratívneho pochybenia, nakoľko predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných dňa 30.04.2024 (ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, nie do vlastných rúk), zostalo omylom nepovšimnuté. Odvolatelia doplnili, že o tom, že sa v danej veci konalo pojednávanie, sa dozvedeli až dňa 03.07.2024, a to v súvislosti s tým, že ich právnemu zástupcovu bol do elektronickej schránky doručený predmetný rozsudok pre zmeškanie. Ďalej poukázali na to, že napriek skutočnosti, že zo znenia ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku by sa mohlo pri použití výlučne gramatického výkladu javiť, že je striktne daná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, ak sú splnené predpoklady uvedené v predmetnom ustanovení, s takýmto zužujúcim výkladom nie je možné súhlasiť. Akcentovali, že súd nie je bezvýhradne viazaný doslovným znením zákona, práve naopak, je povinný ho vykladať v súlade s jeho účelom. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 689/2014 a II. ÚS 675/2016, niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodovaciu činnosť krajských súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Zhrnúc vyššie uvedené, mali za to, že vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku a jeho praktickej aplikácii existuje ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít. Spoločným znakom citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zhoda na tom, že účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie nie je sankcionovať stranu sporu za neúmyselné pochybenie, ktorého dôsledkom bolo nedostavenie sa na termín pojednávania, ale za vedomú pasivitu v konaní. Zdôraznili, že samotná skutočnosť, že mohli byť naplnené formálne podmienky v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku, nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie. Práve naopak, súd je povinný individuálne posúdiť doterajší priebeh konania ako i správanie strán sporu a následne vyhodnotiť, či by bolo rozhodnutie kontumačným rozsudkom súladné s účelom daného inštitútu a s ústavou garantovanými právami strán sporu, najmä právom na spravodlivý proces. Za týchto okolností by uloženie sankcie vo forme odopretia možnosti podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej) voči vydanému rozsudku (k čomu v prípade rozhodnutia kontumačným rozsudkom dochádza), predstavovalo porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces. Ak by aj mal byť rozsudok pre zmeškanie chápaný ako sankcia za porušenie povinnosti zúčastniť sa pojednávania (čo samo o sebe je v právnej teórii sporné), jednalo by sa o celkom
zjavne neprimeranú sankciu vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti. Uzavreli, že s poukazom na všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie nemal rozsudok pre zmeškanie žalovaných vydať, nakoľko jeho vydaním došlo k aplikácií práva spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore so základnými princípmi vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky ako aj Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie v zmysle formalistického výkladu ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku považovali preto v hrubom rozpore s prezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu a úlohou súdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Zastal názor, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v zmysle § 274 C.s.p. Poukázal na to, že žalovaní boli na pojednávanie konané dňa 7.6.2024 riadne predvolaní, pričom boli zároveň poučení o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaných doručené 37 dní pred termínom pojednávania. Napriek uvedenému sa žalovaní, ani ich právny zástupca na pojednávaní nezúčastnili, pričom v odvolaní ich neúčasť na pojednávaní zdôvodnili len všeobecným bližšie nešpecifikovaným administratívnym pochybením ich právneho zástupcu. Zdôraznil, že žalovaní sa tak na pojednávaní nezúčastnili výlučne z dôvodu subjektívneho pochybenia ich právneho zástupcu, ktorý zanedbal svojej profesijné povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že ustálená rozhodovacia súdna prax nazerá na pochybenie právneho zástupcu prísne a považuje ho za neospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. 7. Napadnutým uznesením zo dňa 31. júla 2024, č.k. B1-16C/1/2022-313 súd prvej inštancie návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia úvodom ozrejmil predmet a dovtedajší priebeh konania, dôvody, pre ktoré rozsudkom pre zmeškanie rozhodol ako aj argumentáciu žalovaných uvedenú v jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Zamietnutie návrhu žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu si súd musí vyhodnotiť otázku, či by žalovanými uvádzaný dôvod, pre ktorý sa pojednávania nezúčastnili obstál ako dôvod, pre ktorý by mohli žiadať o odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p., a či tento dôvod nastal v tak krátkom časovom predstihu pred pojednávaním, že nebolo objektívne možné o tomto informovať súd vopred. Dôvod, ktorý právny zástupca žalovaných uviedol, bol fakt, že o pojednávaní vlastne vôbec nevedel, a preto sa ho ani nezúčastnil. Právnemu zástupcovi žalovaných bol totiž termín pojednávania oznámený v predvolaní, ktoré mu bolo do elektronickej schránky doručené už 01.05.2024, teda viac ako mesiac pred pojednávaním. Na margo poznámky právneho zástupcu žalovaných, že predvolanie mu bolo zaslané ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, teda nie do vlastných rúk, uviedol, že v zmysle § 111 ods. 2 C.s.p. sa do vlastných rúk doručujú iba písomnosti, o ktorých to explicitne ustanovuje C.s.p.. U predvolania na pojednávanie sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. A contrario sa teda môže predvolanie zasielať aj inak ako do vlastných rúk. V zmysle § 32 ods. 5 písm. b) odsek 2 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sa v prípade doručovania inak ako do vlastných rúk elektronická úradná správa považuje za doručenú v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy. Nakoľko súd zasielal predvolanie právnym zástupcom strán 30.04.2024, k doručeniu došlo dňa 01.05.2024. V tejto súvislosti súd uviedol, že je vylúčené, aby mohol právny zástupca žiadať odročenie pojednávania z dôvodu, že prehliadol v schránke predvolanie, a teda o ňom nevedel. Na to, aby mohol niekto žiadať odročenie pojednávania, by totiž o ňom musel najprv vedieť. Advokát ako profesionálny poskytovateľ právnych služieb, ktorý denno-denne komunikuje so súdmi si musí vytvoriť spoľahlivý systém na evidovanie elektronickej pošty, a to vrátane tej, ktorá mu príde do schránky automaticky bez potreby potvrdenia prevzatia (teda bez elektronického podpisovania elektronickej doručenky). Súd nepovažoval takúto nedôslednosť za dôvod, ktorý by mohol ospravedlňovať zmeškanie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalovaných. Nešlo teda zároveň o taký dôvod, ktorý by nastal veľmi krátko pred pojednávaním, a o ktorom by vedel právny zástupca objektívne súd oboznámiť až po pojednávaní. Skonštatoval, že predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi 37 dní pred termínom pojednávania, čo je viac ako sedemnásobne dlhšia lehota, ktorú vyžaduje C.s.p. Vyslovil záver, že nejde teda o dôvod, ktorý by nastal náhle, neočakávane a krátko pred termínom pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že právny zástupca žalovaných nepreukázal, že by pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a preto návrhu na zrušenie rozsudku nevyhovel.
8. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré v rámci rozhodovania vo veci návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vychádzali z toho, že ľudské pochybenie môže predstavovať ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní a dôraz kládli na účel inštitútu kontumačného rozsudku, ktorým je sankcionovanie vedomej pasivity strany sporu v konaní. Rozvinuli polemiku, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov je možné identifikovať dva základné prístupy k definovaniu pojmu ospravedlniteľný dôvod. Prvý z nich, o ktorý sa opiera súd prvej inštancie, je reštriktívny a striktne formalistický, pričom za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní v zásade považuje len objektívne okolnosti, ktoré druhá strana sporu nemohla ovplyvniť. Druhý z nich, na ktorý poukázali v citovaných rozhodnutiach, kladie dôraz na samotný účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie, pričom vyžaduje posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu v ich komplexnosti, za účelom ustálenia toho, či bola neprítomnosť strany sporu na pojednávaní spôsobená jej úmyslom mariť priebeh konania, alebo či sa jednalo len o neúmyselné zlyhanie ľudského faktora. Následne, ak je ustálené, že sa jednalo len o subjektívne neúmyselné pochybenie, toto môže predstavovať ospravedlniteľný dôvod jej neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázali na to, že je potrebné položiť si otázku, ktorý z oboch prístupov viac odpovedá účelu civilného procesu, právu na spravodlivý proces a ustálenému právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj s z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Zastali názor, že odpoveď na predloženú otázku je jednoznačná, preto považovali právny názor súdu prvej inštancie za neprimerane formalistický a vo svojom dôsledku nezákonný. V tejto súvislosti doplnili, že nie je možné súhlasiť s interpretáciou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 369/2018, ku ktorej dospel súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznili, že z odôvodnenia predmetného nálezu nevyplýva, že by Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za ústavne súladný právny názor ten, na podklade ktorého súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ústavný súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal, úvahy súdu prvej inštancie o tom, že i tento názor by mohol byť „podržaný“, sú preto v rovine domnienok. Za podstatné naopak považovali to, že Ústavný súd SR už jednoznačne skonštatoval, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodov, ktoré sú v zásade totožné s tými, o aké sa v zásade opiera aj v preskúmavanej veci, je ústavne súladné. S poukazom na uvedené mali za to, skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie na 07.06.2024 bolo ich právnemu zástupcovi doručené ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, teda nie do vlastných rúk, a ostalo omylom nepovšimnuté v spojení s ich aktívnou účasťou na konaní vo forme ich písomných vyjadrení k žalobe a replike žalobcu, je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa oni ani ich právny zástupca nedostavili na uvedené pojednávanie. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd ich návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel. 9. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia žalovaných v ňom uvedené, považoval za nedôvodné. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ex offo prihliadajúc na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal včas podané odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 11. Podľa § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V zmysle nich sa v prípade vydania kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného na pojednávaní vyžaduje, aby: a/ bola podaná žaloba na plnenie (§ 137 písm. a) C.s.p./, b/ žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, c/ žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 274 C.s.p.). 12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na pojednávaní dňa 07.06.2024 rozhodol vec rozsudkom pre zmeškanie, pretože sa žalovaní ani ich právny zástupca nedostavili na pojednávanie v prejednávanej veci, pričom bol na toto pojednávanie včas a riadne predvolaný dňa 01.05.2024 (vid doručenka na č.l. 276 spisu), v predvolaní boli poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (viď predvolanie na č. l. 274). Treba tiež konštatovať, že žalovaní svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi
okolnosťami, pričom žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie (viď zápisnica z pojednávania na č.l. 285 PV). 13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných, že v konaní neboli pasívni, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia§ 274 C.s.p. je koncipované ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré boli žalovaní riadne a včas predvolaní, za súčasného poučenia o možnosti vydania takéhoto rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 C.s.p. tak predstavuje sankciu za procesnú pasivitu v podobe nedostavenia sa žalovaného na pojednávanie. V prípade pasivity žalovaného v podobe nevyjadrenia sa k žalobnému návrhu, by prichádzala do úvahy možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia§ 273 C.s.p., v zmysle ktorého je pre možnosť takéhoto rozhodnutia vyžadované, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie tak rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to bez vážneho dôvodu. Ustanovenie § 274 C.s.p. umožňovalo súdu prvej inštancie vydať na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného ako sankciu za nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie, pričom takýmto rozsudkom pre zmeškanie rozhoduje súd na nariadenom pojednávaní bez toho, aby vykonal dokazovanie a aby právne vec posúdil a odôvodnenie takéhoto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 14. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaných spočívajúcu v argumentácii, že súd prvej inštancie doručoval predvolanie na pojednávanie ich právnemu zástupcovi ako bežnú správu bez potreby potvrdenia prevzatia, nie do vlastných rúk a preto zostalo omylom nepovšimnuté, vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú. Žiadne zo zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku neukladá súdu povinnosť doručovať predvolanie na pojednávanie ako zásielku do vlastných rúk. Rovnako Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 274 C.s.p. nevyžaduje doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk ako jednu zo zákonných podmienok prípustnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 15. Za týchto okolností boli v prejednávanej veci splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 16. Napokon odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo 31. júla 2024, č.k. B1-16C/1/2022-313, ktorým návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných dôvodné nie je. 17. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie ( § 274 C.s.p.), nie je na úvahe konajúceho súdu, či rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydá, a preto ak žalobca prítomný na pojednávaní podá návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a sú na tomto pojednávaní splnené všetky zákonom stanovené podmienky, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z ustanovenia § 274 C.s.p. dokonca nevyplýva ani to, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania a ani to, že by ho bolo možné vydať len na prvom pojednávaní vo veci. Rozsudok pre zmeškanie je tak sankciou za pasivitu žalovaného v kontradiktórnom spore, za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie. 18. Z právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie možno dôvodiť, že v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného podľa § 274 C.s.p. možno argumentovať len tým, že neboli splnené formálne podmienky uvedené pod písm. a) a b) cit. ust. V rámci preskúmavania rozsudku pre zmeškanie na základe odvolania sa nemožno v odvolacom konaní zaoberať tým, či možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť z ospravedlniteľných dôvodov postupom podľa § 277 ods. 2 C.s.p. Na druhej strane v odvolaní proti zamietnutiu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno namietať nesplnenie zákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., a odvolací súd môže preskúmavať len žalovaným tvrdené dôvody, pre ktoré bol nečinný a primeranosť uloženia mu sankcie za túto nečinnosť.
19. Nakoľko zákon definíciu pojmu ospravedlniteľného dôvodu neupravuje, ide v ust. § 277 ods. 2 C.s.p. o právnu normu s neurčitou hypotézou, a preto je na úvahe súdu, s ohľadom na okolnosti prípadu, túto hypotézu vymedziť. Podľa názoru odvolacieho súdu za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, možno považovať takú prekážku, ktorá mu objektívne bránila účasti, ktorá tak vznikla nezávisle na jeho vôli, žalovaný sám túto prekážku nevyvolal, jej vznik a trvanie nebolo v jeho silách ovplyvniť a nebolo možné od neho ani spravodlivo požadovať jej vznik predvídať či jej trvanie odvrátiť. Z uvedeného vyplýva, že ide o udalosť nepredvídateľnú, neočakávanú, neodvrátiteľnú, náhle vzniknutú bez jeho zavinenia (ochorenie, úraz, úmrtie v rodine, živelná udalosť, dopravná situácia na ceste a pod.). Pokiaľ je však takouto prekážkou subjektívna okolnosť, teda žalovaným zavinená (omyl, nedorozumenie, technicko-organizačné záležitosti a pod.), je potrebné zvážiť všetky ostatné okolnosti prípadu vo väzbe na posúdenie, či nemožno rozsudok pre zmeškanie ako sankciu (trest) za nečinnosť odpustiť, a teda či sa vo vzťahu k závažnosti dôvodov zmeškania a intenzite porušenia povinnosti žalovaným javí ako primeraná sankcia, a či je namieste uprednostniť záujem jednej strany na rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 17 C.s.p.) pred právom na súdnu ochranu (čl. 1 C.s.p.) protistrany, ktorá opomenula svoju povinnosť a svojou vlastnou nedbalosťou nevyužila právo účasti na pojednávaní. 20. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie náležitú pozornosť všetkým tvrdeniam žalovaných, ktorými odôvodňovali svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dôkladne vysvetlil, prečo nepovažoval nimi uvádzané dôvody za ospravedlniteľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, dôkladne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a relevantnými argumentmi žalovaných. Odvolanie žalovaných preto nie je spôsobilé z hľadiska v ňom uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli zistené a ani procesne účinným spôsobom uplatnené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 21. V súdenej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval dôvody, pre ktoré sa právny zástupca žalovaných ( a ani žalovaní) nedostavili na pojednávanie, za ospravedlniteľné preto, že predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené právnemu zástupcovi žalovaných. Žalovaní vo svojom odvolaní už len zopakovali svoje argumenty prednesené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ( ako aj v odvolaní voči nemu), s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd náležite vysporiadal, dostatočne ozrejmil prečo na ne neprihliadol, a jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za vyčerpávajúce a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti danej veci a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. 22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaných, respektíve ich právneho zástupcu na pojednávaní, nemožno považovať "nepovšimnutie" si doručenie predvolania na pojednávanie z dôvodu, že toto bolo (v súlade so zákonom) doručené ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, teda nie do vlastných rúk. Neúčasť žalovaných, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní sa týkala okolností, ktoré vznikli vlastným pričinením, respektíve nedbalosťou právneho zástupcu žalovaných, ktorý z dôvodu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručované ako " úradný list“ - doporučene + doručenka ( teda nie ako zásielka do vlastných rúk) ostalo z jeho strany nepovšimnuté. S odvolaním sa na zákon o advokácii možno konštatovať, že išlo výlučne o okolnosti na strane žalovaných týkajúce sa ich právneho zastupovania zvoleným advokátom. Nešlo o vážne dôvody a ani také, ktoré by predstavovali neprekonateľnú prekážku pre účasť na pojednávaní. U právneho zástupcu žalovaných bolo možné rozumne predpokladať, že bude konať s odbornou starostlivosťou a zásielky mu doručované zo strany súdu bude registrovať bez ohľadu na to, akým spôsobom mu budú do jeho dátovej schránky advokáta doručené.
23. Ostatné námietky odvolateľov sú v tejto súvislosti bez právnej relevancie, preto sa s nimi odvolací súd nezaoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. predmetné napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).