Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/206/2024 1122204829 26. 11. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1122204829.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: APIS synergy, s. r. o., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 52 807 916, zastúpeným: VALACHOVIČ & PARTNERS s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903 proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 6.240,-- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2022-199 zo dňa 12.09.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2022-199 zo dňa 12.09.2023 v znení opravného uznesenia č. k. B1-35Cb/47/2022-221 zo dňa 18.06.2024 vo výroku II. mení tak, že žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. B1-25Cb/74/2021-326 zo dňa 12.09.2023 rozhodol tak, že zastavil konanie (I. výrok), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (II. výrok) a vrátil žalobcovi súdny poplatok 297,30 EUR (III. výrok) (ďalej len „napadnuté uznesenie“). 1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 6.240,-- EUR s príslušenstvom. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi prevažnú časti istiny vrátane úrokov z omeškania. Vzhľadom na to súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.). 1.2. Ďalej k odôvodneniu výroku o trovách konania uviedol, že v danej právnej veci vzal žalobca žalobu späť, nakoľko mu žalovaný po podaní žaloby na súd uhradil prevažnú časť istiny s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na procesné správanie žalovaného, a preto zavinenie za zastavenie konania možno pričítať žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%. s poukazom na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. 2. Žalovaný podal včas odvolanie voči napadnutému uzneseniu v časti výroku II - trov konania podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f), e) C. s. p.. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v časti trov riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného predovšetkým k aktívnej legitimácií žalobcu uvedené v odpore a známe v čase vydania napadnutého uznesenia. 2.1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.240,-- EUR s úrokom z omeškania od 20.05.2022 do zaplatenia a náhrady trov. Žalovaný nemal so žalobcom žiaden právny vzťah, keď poistnú zmluvu žalovaný uzavrel so spoločnosťou Bavint s. r. o. Zmluva bola uzavretá ako stavebnomontážne poistenie
na vtedy ešte len budované dielo a dojednané na dobu určitú a v r. 2018 zaniklo. Toto poistenie v časti majetku sa vzťahuje len na budované dielo a nie je jeho účelom sanovať vzniknuté škody iným subjektom ako poistenému. Spoločnosť Bavint s. r. o. uzavrela poistenie nielen ako poistník, ale aj ako poistený v postavení dodávateľa (zhotoviteľa) resp. investora. Nejednalo o poistenie v prospech tretích osôb a toto zo zmluvy nijak ani nevyplývalo. Úmysel uzavrieť poistnú zmluvu na majetok iného musí byť prítomný v čase uzatvárania poistnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo, spoločnosť Bavint s.r.o. nepožadovala uzavrieť poistenie v prospech žalobcu ani žiadnej inej osoby. Takto dojednané poistenie na majetok iného, len za trvania poistenia, čo nebolo. Ani počas existencie poistenia spol. Bavint s.r.o. nepožadovala zmenu poistenia v prospech žalobcu. Ani ku dňu zániku poistenia v r. 2018 žalobca nebol vlastníkom poistenej budovy (stal sa ním ako uvádza až v r. 2020, teda po zániku poistenia). Ustanovenie § 815 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemožno vykladať svojvoľne podľa potrieb žalobcu. Ak už, tak pojem na majetok iného treba vykladať podľa toho, aký je stav ku dňu vzniku poistnej udalosti, ten ale žalobcovi nesvedčal, to že poistenie nebolo uzavreté v prospech žalobcu, svedčí okrem iného aj skutočnosť, že poistné plnenie bolo vyplácané v prospech spoločnosti Bavint s.r.o. a jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný plnil aj to len vyslovene vymienenú časť žalobcovi, bola žiadosť poisteného o plnenie pre žalobcu a nie skutočnosť, že by uvedené malo oporu v poistnej zmluve. Žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v konaní a už len preto musel byť jeho nárok zamietnutý. 2.2. K absencií nároku na zaplatenie dane z pridanej hodnoty uviedol, že v časti II. poistnej zmluvy je v čl. 4 definovaný predmet poistenia a poistné sumy, konkrétne v Oddiely I. - Poistenie veci je ako predmetBudované dielo - výstavba- „Obytný súbor Škultétyho 3, 3. a 4. etapa“ - 2. fáza výstavby a poistná suma 15.800.000,- EUR, pričom je zároveň uvedené, že poistné sumy sú stanované bez DPH. Teda poistenému, nie žalobcovi, vznikol nárok na poistné plnenie, len v sume bez DPH, ako to bolo v poistnej zmluve. Právo na výplatu poistného plnenia v časti DPH dané nie je a suma 1.040,- EUR zodpovedajúca DPH nie je oprávneným nárokom. Poistenému ani žalobcovi nepatrí vrátane príslušenstva. Ak je predmet poistený a poistná suma určená bez DPH, je aj bez ďalšieho zrejmé, že i poistné plnenie sa vypláca bez DPH. Uvedené vyplýva aj z čl. 21 bod 15 poistných podmienok VPP SMP 2012. 2.3. K zaplatenej pohľadávke žalovaným uviedol, že dňa 6.6.2022 žalovaný ukončil šetrenie a pristúpil k likvidácii 21.261,55 EUR z titulu poistného plnenia vo vzťahu k poistnej udalosti. Z likvidačného protokolu je zrejmé, že v sume je zahrnutá dolikvidácia 5.200,-- EUR - oprava stien výťahov podľa faktúry č. 465083834. Výlučne na základe žiadosti poisteného vyplatil žalovaný časť žalovanej sumy priamo v prospech žalobcu. Pohľadávka zanikla voči spoločnosti Bavint s.r.o., nie voči žalobcovi, ktorý voči žalovanému nárok na úhradu nemal. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, keď nerozlišoval právny vzťah a samotnú úhradu. Žalovaný síce plnil v prospech žalobcu, avšak žalobca nemal voči žalovanému žiaden právny titul. Všetko ostatné plnenie viažuce sa k predmetnej poistnej udalosti bolo vyplatené priamo poistenému Bavint s. r. o., nie žalobcovi. 2.4. Žalovaný tiež uviedol, že šetrenie poistnej udalosti nebolo možné uzavrieť skôr. Žalovaný nezapríčinil, že k ukončeniu šetrenia bolo možné pristúpiť až v júni 2022. Až od ukončenia šetrenia sa pritom odvíja lehota na úhradu poistného plnenia. Ďalej je zrejmé, že komunikácia prebiehala s poisteným a nie žalobcom a len na základe žiadosti poisteného sa plnilo žalobcovi. 2.5. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z odôvodnenia skutkové zistenia fakticky absentovali. Nie je to možné vylúčiť, i keď zo žiadneho prejavu súdu prvej inštancie nemožno mať naopak ani vedomosť o tom, čo súd skúmal a následne či vzal alebo nevzal toto do úvahy a z akých dôvodov. Zároveň namietol nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd prvej inštancie sa aj v prípade zastavenia konania musí zaoberať tým, či by žalobca mal mať nárok na plnenie, lebo ak nie, čo je tento prípad, nemôže konštatovať, že spätvzatie bolo z dôvodu správania žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaný takú povinnosť voči žalobcovi nemal. 2.6. Súd v prípade námietky aktívnej legitimácie musí túto posúdiť, inak by sa žalovanej odňalo právo na spravodlivosť v konaní pred súdom, žiadnu inú možnosť ako namietať túto skutočnosť žalovaný nemal a uplatnil ju hneď pri prvom úkone pred súdom, ktorý realizoval. Ak by námietka aktívnej legitimácie nebola vzatá do úvahy tvrdiac, že súd skúma len procesné zavinenie, má žalovaný za to, že táto námietka musí byť súčasťou vyhodnotenia otázky procesného zavinenia. Žalovaný totiž nemohol procesne zaviniť niečo, čo nebol voči žalobcovi povinná plniť. 2.7. Žalobca vzal žalobu v časti 1.040,-- EUR späť bez právneho dôvodu (vôbec neobstojí tvrdenie, že chcel predísť ďalším zbytočným nákladom sporu, ak žalobu podával s tým, že má za to byť úspešný, potom by sa mu náklady vrátili). V tejto časti bol žalobca rovnako nepochybne neúspešný, pričom toto nijako žalovaný nezapríčinil. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie je vecne správne a navrhol ho potvrdiť.
3.1. K uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. žalovaný neuvádza žiadne konkrétne porušenia procesných podmienok. K odvolacím dôvodom podľa písm. b) a h) C. s. p. žalobca uviedol, že nie sú naplnené a poukázal na ods. 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom bolo uvedené, že súd mal za preukázané dobrovoľné uhradenie prevažnej časti žalovanej istiny zo strany žalovaného po podaní žaloby. 3.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z dobrovoľnej úhrady prevažnej časti žalovanej istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného po podaní žaloby, čo nebolo sporné a preto nemohlo teda ísť o nesprávne skutkové zistenie. Žalobca sa v konaní, ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Račianskej ulici č. 24E, 24F, 24G, 24H a 24I v Bratislave, domáhal úhrady istiny vo výške 6.240,-- EUR s príslušenstvom, ako nároku na poistné plnenie, ktorý pozostával z nákladov na opravu škôd na spoločných zariadeniach (výťahoch), v dôsledku poistnej udalosti z 6. 6. 2018, pričom náklady na opravu škôd bez DPH (20%) predstavovali sumu 5.200,-- EUR. Odvolateľ, po podaní žaloby, uhradil v prospech žalobcu práve sumu 5.200 EUR, t. j. uznal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, pričom poistné plnenie krátil o daň z pridanej hodnoty (1.040 EUR). Daň z pridanej hodnoty, je však iba hodnotou, o ktorú sa navyšuje cena tovarov a služieb v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný dobrovoľnou úhradou nákladov na odstránenie škôd vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti, hoci bez preplatenia nákladov vynaložených na úhradu dane z pridanej hodnoty, uznal opodstatnenosť vedenia konania. V dôsledku toho je zrejmé, že práve žalovaný zavinil vznik trov konania na strane žalobcu. 3.3. Žalovaný dobrovoľnou úhradou nákladov na odstránenie škôd vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti, hoci bez preplatenia nákladov vynaložených na úhradu dane z pridanej hodnoty, uznal opodstatnenosť vedenia konania. V dôsledku toho je zrejmé, že práve Žalovaný zavinil vznik trov konania na strane žalobcu. Pokiaľ by žalovaný poskytol poistné plnenie riadne a včas na vedenie tohto súdneho konania by nebol žiadny dôvod. Žalobca sa vzhľadom na splnenie prevažnej časti uplatneného nároku zo strany žalovaného (v rozsahu viac ako 83 % žalovanej istiny), v záujme predísť ďalším nákladom konania, rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť. V prejednávanej veci nesie žalovaný zodpovednosť na zastavení konania, keďže práve v príčinnej súvislosti s jeho správaním po začatí konania došlo k prejavu vôle žalobcu spočívajúcom v späťvzatí žaloby. 3.4. Na argumenty odvolateľa vo vzťahu k meritu veci uviedol, že v prejednávanej veci je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie žalovaného nároku spoločnosť Bavint, s.r.o., IČO: 36 725 994, Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava ako pôvodný vlastník bytového domu na základe zmlúv o prevode vlastníctva previedla vlastníctvo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom na nových vlastníkov bytového domu. Spolu s prevodom vlastníctva došlo v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z. z.“) v spojení s ust. § 8a ods. 7 posledná veta zákona č. 182/1993 Z. z. k zákonnej sukcesii do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka týkajúcich sa spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Zákonná sukcesia sa týkala aj práv, povinností a nárokov vplývajúcich z poistnej zmluvy, ktorej účastníkom bola spoločnosť Bavint, s.r.o., ako pôvodný vlastník bytového domu, a ktorej predmetom bolo poistenie daného bytového domu ako celku, teda aj poistenie jeho spoločných častí, zariadení a príslušenstva. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. je pri súdnom vymáhaní nárokov vlastníkov aktívne vecne legitimovaným subjektom správca bytového domu ako zákonný zástupca vlastníkov. Žalovaný bol v právnom vzťahu s vlastníkmi, ktorých v prejednávanej veci zastupoval žalobca ako ich zákonný zástupca. K poistnej udalosti z 06.06.2018 došlo ešte za trvania poistného vzťahu, keďže dodatkom č. 5 k Poistenej zmluve zo dňa 11.05.2018 bola poistná doba predĺžená až do 15.06.2018. V tomto smere nie je podstatné, kedy došlo k prevodu vlastníctva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom na vlastníkov, keďže nároky pôvodného vlastníka bytového domu vyplývajúce z poistnej zmluvy prešli na vlastníkov zo zákona. Oprávnenie žalobcu na prijatie poistného plnenia akceptoval aj žalovaný, keďže žalované poistné plnenie poukázal práve na účet žalobcu. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že šetrenie poistnej udalosti nebolo možné uzavrieť skôr, čo podrobne odôvodnil v závere časti IV žaloby. Daň z pridanej hodnoty bola preukázateľne nákladom, o ktorý sa navýšila cena nevyhnutnej opravy výťahov v bytovom dome poškodených v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca prostredníctvom faktúry č. 465083834 zo dňa 27.05.2022 v konaní preukázal, že vlastníkom bola zo strany dodávateľa spoločnosti Schindler výťahy a eskalátory a. s., IČO: 31 402 828, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava vyúčtovaná príslušná daň z pridanej hodnoty, ktorú museli vynaložiť v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a ktorá bola výdavkom nerozlučne spojeným s vynaloženými nákladmi na opravu predmetných poškodených výťahov.
3.5. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutého uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 C. s. p. po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v napadnutom výroku II. je dôvodné. 5. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Podľa § 251 C. s. p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 7. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti v § 256 C. s. p. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdknq&refSource=text> znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, sa posudzuje z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil námietky žalovaného uvedené v odpore, neskúmal procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania, nerozlišoval dôvody späťvzatia v prípade sumy 5.200,-- EUR o. i. uhradenej žalovaným a sumy 1.040,-EUR, ktorú žalobca zobral bez uvedenia dôvodu späť. Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na § 388 C. s. p. dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku II. je potrebné zmeniť. 10. Ako bolo uvedené vyššie Civilný sporový poriadok upravuje v ustanovení § 256 ods. 1 povinnosť skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Avšak pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania v časti zaplatenia 5.200,-- EUR odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade bolo potrebné zohľadniť aj skutkové tvrdenia a námietky, ktoré boli podané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, teda dôvody, ktoré ho viedli k úhrade tejto sumy 5.200,-- EUR a rovnako čas, kedy k úhrade došlo. Preto posúdenie zodpovednosti na zastavení konania iba z pohľadu úhrady tejto sumy po začatí konania - z čisto procesného hľadiska - by viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo formalistické a v konečnom dôsledku nespravodlivé, pretože by nebolo možné zohľadňovať akékoľvek argumenty žalovaného, ktorými odôvodňoval úhradu žalovanej sumy v priebehu súdneho sporu. 10.1. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalovaného. Odvolací súd však s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 2 v spojení s § 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. má za to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení žalobcom ako správcom vstúpili do práv a povinnosti z poistnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Balint s. r. o. a žalovaným. 10.2. Ďalej žalovaný namietol predčasnosť podania žaloby a uviedol, že šetrenie poistnej udalosti nebolo možné ukončiť skôr. V protiklade s tým, žalobca namietal, že už 4.5.2022 bola v emailovej komunikácií potvrdená oprávnenosť nákladov na opravu žalovaným a za použitia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda uplynutím pätnásťdňovej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania dňa 20.05.2022.
10.3. Zo spisu vyplýva, že dňa 06.06.2018 došlo k poistnej udalosti, pričom táto udalosť sa skladala z dielčich nárokov. Nárok uplatnený žalobou bol uplatnený v polovici roka 2020, keď 27.07.2020 maklér spoločnosti Bavint s. r. o. požiadal o znovuotvorenie poistnej udalosti, pretože po demontáži stien kabíny bolo zistené zvlnenie vnútorného obloženia stien výťahov, ktoré sa udialo zatopením pri predmetnej poistnej udalosti. Na základe cenových ponúk boli žalobcom objednané služby opravy škôd. Z komunikácie žalovaného s maklérom spoločnosti Bavint s. r. o. vyplýva, že dňa 04.05.2022 boli žalovanému doručené doklady na základe, ktorých žalovaný súhlasil s opravou s tým, že po doložení faktúr za opravy s dokladmi o zaplatení bude vykonaná likvidácia škody v súlade s poistnou zmluvou a Občianskym zákonníkom. Dňa 01.06.2022 maklér spoločnosti Bavint s. r. o. žalovanému doložil faktúru, pričom plnenie žiadal uhradiť na účet žalobcu. Dňa 03.06.2022 žalobca podal žalobu o zaplatenie 6.240,-- EUR s príslušenstvom proti žalovanému. Dňa 06.06.2022 listom - Oznámením o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, žalovaný ukončil šetrenie tejto poistnej udalosti a pristúpil k jej likvidácií. Z likvidačného protokolu je zrejmé, že vo vyplácanej sume je zahrnutá dolikvidácia 5.200,-EUR oprava stien výťahov podľa faktúry č. 465083834. Dňa 8.6.2022 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 5.200,-- EUR, ktorá bola pôvodne vyfakturovaná faktúrou č. 465083834 na sumu 6.240,-- EUR (5.200,-EUR + DPH 1.040,-- EUR) vystavenou dňa 27.05.2022 a splatnou 11.06.2022. 10.4. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 10.5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný ukončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu dňa 06.06.2022, čo vyplýva z Oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu dňa 8.6.2022, čo žalobca nepopieral. Za použitia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné do 15 dní t. j. do 21.06.2022, pričom žaloba bola podaná 3.6.2022 teda ešte pred splatnosťou poistného plnenia. Z uvedeného teda odvolací súd konštatuje, že žaloba bola podaná predčasne. V prípade, že ak by žalobca počkal na ukončenie šetrenia a splatnosť poistného plnenia, tak by nebolo potrebné podávať žalobu na súd a žiadne trovy by nevznikli. 10.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že síce žalovaný uhradil sumu 5.200,-- EUR po začatí konania, no žalobca žaloval pohľadávku, ktorá v čase podania žaloby 03.06.2022 a ani v čase úhrady 08.06.2022 nebola splatná, splatnosť poistného plnenia nastala až 21.06.2022. S poukazom na to odvolací súd dospel k záveru, že hoci žalovaný uhradil časť žalovanej pohľadávky po začatí konania nenesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Túto procesnú zodpovednosť nesie žalobca, ktorý žaloval pohľadávku, ktorá nebola splatná a tak žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania. 10.7. Preto tvrdenie žalobcu, že ak by žalovaný poskytol poistné plnenie riadne a včas na vedenie konania by nebol dôvod neobstojí, nakoľko žalovaný plnil v rámci pätnásťdňovej lehoty, kedy poistné plnenie ešte nebolo splatné. Zároveň z emailovej komunikácie 04.05.2022, na ktorú žalobca poukazuje, jednoznačne vyplýva, že žalovaný súhlasil s opravou, avšak aj uviedol, že po doložení faktúr za opravy s dokladmi o zaplatení vykoná likvidáciu v súlade s Občianskym zákonníkom, poistnou zmluvou a poistnými podmienkami. Teda 04.05.2022 žalovaný uznal nárok na poistné plnenie, ale nakoľko nedisponoval faktúrami za opravy a úhradami faktúr, nemohol vykonať likvidáciu poistnej udalosti a ukončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť. Preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný už 04.05.2022 mohol vykonať likvidáciu, nie je správne. 11. Odvolací súd tiež skúmal procesnú zodpovednosť na zastavení konania v časti zaplatenia 1.040,-EUR predstavujúcej daň z pridanej hodnoty. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa v späťvzatí žaloby v tejto časti rozhodol v spore nepokračovať, dôvod späťvzatia neuviedol a navrhol priznať náhradu v alikvotnej časti zodpovedajúcej úhrade. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že daň z pridanej hodnoty nepredstavovala nárok na odlišnom skutkovom základe a vzťahoval sa na cenu dodanej služby. Odvolací súd s poukazom na § 256 ods. 1 C. s. p. skúmal procesné zavinenie, pretože súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil absenciu dôvodov späťvzatia. Žalobca tým, že sa v časti konania o zaplatenie 1.040,-EUR rozhodol v spore nepokračovať, nesie zodpovednosť na zastavení konania a žalovanému patrí nárok na náhradu trov. 11.1. Odvolací súd vzhľadom na námietky žalobcu zároveň dodáva, že žalobca si nárok na zaplatenie tejto dane z pridanej hodnoty uplatnil, pričom povahu tohto nároku poznal a v prípade ak ho považoval za dôvodný mal v súdnom konaní pokračovať a nebrať späť žalobu v tejto časti.
12. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018, uverejnený pod č. 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR). 13. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy v konaní na súde prvej inštancie nevznikli, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že hoci žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému patrí nárok na náhradu trov, podľa čl. 17, čl. 2 ods. 2 žalovanému náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia, keď žalovaný mal plný úspech v odvolacom konaní, a vznikli mu trovy v súvislosti so zaplatením súdnom poplatku (5,-- EUR), preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).