Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/15/2025 1123201726 05. 03. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1123201726.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PROMETHEUS, s.r.o., Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, proti žalovanému UniCredit Fleet Management, s.r.o., Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 820 381, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/13/2023-664 zo dňa 24.10.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/13/2023-664 zo dňa 24. 10. 2024 p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.9.2024 bol Mestskému súdu Bratislava III doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo BMW M850i xDrive Coupe, ev. č. Z., VIN: D., farba čierna metalíza, osvedčenie o evidencii č.: I.; a vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo BMW M8 Gran Coupe, ev.č. Z., VIN: D., farba zelená metalíza tmavá, osvedčenie o evidencii č.: I.. 3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom Zmluvu o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 20.12.2018, Zmluvu o nájme motorového vozidla č.1101800814 zo dňa 20.12.2018, Zmluvu o nájme motorového vozidla č. 1102000415 zo dňa 04.09.2020 a pristúpil k všeobecným obchodným podmienkam prenajímateľa. Následne dňa 3.3.2022 došlo u žalobcu k začatiu reštrukturalizačného konania, reštrukturalizácia bola povolená dňa 11.04.2022. Nakoľko pohľadávky žalovaného, ktoré vznikli voči žalobcovi počas reštrukturalizačného konania mali charakter tzv. prednostných pohľadávok a súčasne v tom čase prebiehala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, v ktorej zadržiavaný nárok žalobcu predstavoval sumu 39.967,93 Eur, žalobca deklaroval spoločnosti UniCredit Fleet Management, s.r.o. zabezpečenie jej prednostných pohľadávok práve prostredníctvom týchto očakávaných finančných prostriedkov plynúcich z uvedenej, v neďalekej budúcnosti ukončenej, daňovej kontroly. Dňa 17.12.2022 bola žalobcovi neočakávane doručená výzva žalovaného na zaplatenie zo dňa 12.12.2022 ,v ktorej žalovaný určil žalobcovi na splnenie povinnosti (úhradu pohľadávky v celkovej sume vo výške 38.439,21 Eur) dodatočnú lehotu troch dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na zaplatenie. Žalovaný však ešte pred uplynutím lehoty dňa 15.12.2022 odstúpil od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634; predmetné odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 09.1.2023. Pohľadávka žalovaného špecifikovaná vo výzve na zaplatenie zo dňa 12.12.2022 bola v plnom rozsahu uhradená žalobcom bezhotovostným platobným príkazom zo dňa 19.12.2022 (celková suma úhrady 14.160,58 Eur), bezhotovostným platobným príkazom zo dňa 05.01.2023 (celková suma
úhrady 5.677,07 Eur), bezhotovostným platobným príkazom zo dňa 27.01.2023 (celková suma úhrady 18.601,56 Eur). Nakoľko sa žalobca považoval za právoplatného nájomcu na základe platnej a účinnej Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 1101800814 a platnej a účinnej Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 1102000415 a zároveň považoval odstúpenie žalovaného od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022 za neplatné a teda právne neúčinné ,odmietol predmet nájmu žalovanému vydať a žalobou zo dňa 27.2.2023 sa obrátil na konajúci súd. Dňa 14.03.2023 bola žalobcovi doručená zásielka, odosielateľom ktorej bol žalovaný, podacie č. L. obsahujúca faktúru č. 7002300065 a faktúru č. 7002300066. Obsahom týchto faktúr je okrem iného (nájom a zmluvná pokuta) hlavne osobné motorové vozidlo EČV: Z., VIN: D. v kúpnej cene 55.200,00 Eur vrátane DPH (faktúra č. 7002300065) a osobné motorové vozidlo EČV: Z.,VIN: D. v kúpnej cene 92.740,90 Eur vrátane DPH (faktúra č. 7002300066). Predmetné kúpne ceny motorových vozidiel stanovené žalovaným v uvedených faktúrach boli pre žalobcu akceptovateľné a súhlasil s nimi. Z dôvodu opatrnosti sa žalobca rozhodol akceptovať faktúru č. 7002300065 a č. 7002300066 uznaním svojho dlhu ako kupujúceho vykonaním čiastočného plnenia v prospech žalovaného, ktorým deklaroval uzatvorenie kúpnej zmluvy na motorové vozidlo ev. č. Z. a ev. č. Z. (úhrada zo dňa 16.05.2023) a keďže mu toto čiastočné plnenie bolo žalovaným vrátené s odôvodnením, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetné motorové vozidlá nedošlo, vznikol stav neistoty a žalobca podal návrh na zmenu žaloby zo dňa 26.5.2023, ktorým sa po následných úpravách petitu žaloby domáhal, aby konajúci súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi predmetné motorové vozidlá a zaplatiť úrok z omeškania oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému kúpnu cenu motorových vozidiel. 4. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal neodkladnej a nevyhnutnej úpravy právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, pretože v aktuálnom štádiu sú predmetné motorové vozidlá ev. č. Z. a ev. č. Z. zaistené políciou SR a reálne hrozí, že budú vydané žalovanému, ktorý s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pristúpi k ich predaju, čím dôjde k neodstrániteľným následkom pre žalobcu, resp. k vzniku nezvratného stavu a bude zmarený zmysel a účel konania vo veci samej. 5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 , ods. 2 , § 328 ods. 1 C.s.p.. Po preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.8.2023 k veci samej vyplynulo, že v zmysle zmlúv uzatvorených so žalobcom síce vznikol záväzok žalovaného umožniť žalobcovi užívať motorové vozidlá, avšak zároveň vznikol záväzok žalobcu platiť za predmetné užívanie motorových vozidiel pravidelné mesačné splátky. Túto svoju povinnosť si však žalobca neplnil riadne a včas, čo v konečnom dôsledku priznáva aj on sám vo svojich podaniach. Komunikácia medzi stranami sporu preukazuje, že žalobca mal riadnu a včasnú vedomosť o tom, že je v omeškaní so splácaním svojich záväzkov a svojou komunikáciou sa len snažil oddialiť uplatnenie práv zo strany žalovaného. Žalovaný platne odstúpil od zmluvy o operatívnom lízingu č. 1634 z dôvodu omeškania so splácaním splátok nájomného a požiadal o bezodkladné vydanie motorových vozidiel poverenej inkasnej agentúre. Žalobca prestal so žalovaným komunikovať a žalovanému sa nepodarilo ani vymôcť dlžné sumy v celom rozsahu a ani získať späť motorové vozidlá. Žalovaný má tak dôvodné podozrenie, že žalobca sa snaží žalobou vo veci samej oddialiť svoju povinnosť plniť si záväzky z predmetných zmlúv a eventuálne oddialiť aj výsledok trestného konania. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení zdôraznil, že argumentácia žalobcu ohľadom istoty, že žalovaný pristúpi k predaju motorových vozidiel, vychádza len z jeho subjektívneho názoru, ktorý nie je ničím preukázaný. Žalobca iným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný robil úkony smerujúce k predaju motorových vozidiel, preto súd nemal preukázanú potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu. Konajúci súd je zároveň presvedčený, že rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia je súčasne v rozpore s princípom proporcionality. Žalobca sa domáha vydania predmetných motorových vozidiel do jeho dispozície titulom jeho údajného nájomného vzťahu. V posudzovanom prípade je však možné právne posúdenie právneho a skutkového stavu medzi stranami rozhodnúť len na základe vykonaného širšieho dokazovania v konaní vo veci samej. Bolo by v zjavnom nepomere ku chráneným záujmom žalovaného ako domnelého vlastníka motorových vozidiel, ak by mu bolo bez ďalšieho nariadené vydať motorové vozidlá žalobcovi ako domnelému nájomcovi motorových vozidiel, keďže v tomto spore je nájomný vzťah predmetom sporu. Ak by sa totiž v spore neskôr ukázalo, že žalobcovi ako domnelému
nájomcovi nájomný vzťah neprislúcha, ocitol by sa žalobca v zrejmej výhode, ak by mal v držbe motorové vozidlá, ku ktorým by nemal žiaden právny vzťah. V prípade možnej neochoty žalobcu vrátiť dobrovoľne motorové vozidlá žalovanému by sa tak žalovaný mohol dostať do nevýhodnej pozície. Súd v tomto smere vychádzal z doterajšieho správania sa žalobcu, ktorý sám deklaroval, že bol s plnením svojich záväzkov v omeškaní, pričom nebol ochotný dobrovoľne motorové vozidlá vydať žalovanému a tieto boli až na základe ďalších úkonov vyvolaných žalovaným zaistené Políciou SR. Je preto potrebné prihliadnuť aj na domnelé vlastnícke právo žalovaného k daným motorovým vozidlám tak, aby chránené záujmy oboch strán sporu neboli v zjavnom nepomere. Konajúci súd tak nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodol, bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý považuje napadnuté uznesenie za nesprávne v celom jeho rozsahu. V odvolaní o. i. uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že jednostranný právny úkon žalovaného a to odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022 je absolútne neplatným právnym úkonom žalovaného pre jeho rozpor s objektívnym právom. Žalovaný určil žalobcovi vo výzve na zaplatenie zo dňa 12.12.2022 pre dodatočné splnenie povinnosti lehotu do 3 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na zaplatenie. Nakoľko výzva na zaplatenie zo dňa 12.12.2022 bola žalobcovi doručená dňa 17.12.2022, dodatočná lehota určená na plnenie bola do 20.12.2022 vrátane. Z dohody zmluvných strán nevyplýva, že by zmluvné strany aplikáciu ust. § 344 a násl. Obch. zák. a vylúčili alebo sa od nej odklonili. Zákon ustanovuje v § 345 ods. 3 Obch. zák., že ak sa pre dodatočné plnenie určí lehota, vzniká právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. Vo výzve na zaplatenie zo dňa 12.12.2022 obsahujúcej určenie dodatočnej lehoty na plnenie absentuje prehlásenie žalovaného, že týmto právnym úkonom odstupuje od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634, ak druhá zmluvná strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote; prejav vôle totiž musí byť prítomný v okamihu vykonania právneho úkonu (nie v budúcnosti). Uvedené exaktne potvrdzuje následne žalovaným vykonané odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022. Zároveň je súbežná aplikácia oboch týchto inštitútov odstúpenia vylúčená. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Preto právo žalovaného od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 odstúpiť by mohlo eventuálne vzniknúť najskôr po uplynutí ním určenej dodatočnej lehoty na plnenie. Žalovaný však v prejednávanej veci nebol pred uplynutím ním určenej dodatočnej lehoty na plnenie dňa 15.12.2022 oprávnený odstúpiť od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634. Nakoľko absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky a v danom prípade je odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 absolútne neplatným právnym úkonom žalovaného, nebolo preto ani potrebné pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu mať vo svojej držbe predmetné motorové vozidlá ev. č. Z. a ev. č. Z. vykonať širšie dokazovanie vo veci samej. Prvostupňový súd bol povinný na absolútnu neplatnosť právneho úkonu žalovaného prihliadnuť ex offo a tým poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi, ktorej sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, nakoľko k tomu ale nedošlo, má to za následok odoprenie spravodlivosti voči žalobcovi súdom prvého stupňa. To, že žalovaný pristúpi k predaju predmetných motorových vozidiel podľa žalobcu vyplýva priamo zo všeobecných obchodných podmienok prenajímateľa, teda žalovaného a to konkrétne článku XIII. "Záverečné vyúčtovanie", kde priamo v jeho prvom odseku je jasne uvedené, že prenajímateľ pristúpi v prípade predčasného ukončenia zmluvy o nájme k predaju dotknutých motorových vozidiel a zároveň z viacerých písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný považuje predmetné zmluvy o nájme za údajne predčasne ukončené práve ním vykonaným úkonom odstúpenia od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022. 8. Žalobca ďalej v odolaní tvrdil, že samotné údajné omeškanie žalobcu s plnením záväzkov by nemohlo byť relevantným dôvodom pre dobrovoľné vydanie vozidiel žalovanému. Žalobca by bol povinný vozidlá dobrovoľne vydať žalovanému len v tom prípade, ak by neexistoval žiaden právny titul, v zmysle ktorého by žalobca bol ich oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť jednostranného právneho úkonu žalovaného (odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022); neexistenciu oprávneného dôvodu žalovaného pre odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022; skutočnosť, že ani eventuálne platné a účinné odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634 zo dňa 15.12.2022 by nemalo za dôsledok zánik Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 1101800814 a Zmluvy o nájme motorového vozidla č.
1102000415; a v neposlednom rade vzhľadom na platný vznik kúpnej zmluvy na predmetné motorové vozidlá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, však žalobca nielen nebol povinný dobrovoľne vydať vozidlá žalovanému, ale bol povinný nedopustiť úbytok majetku tam, kde to nie je nevyhnutné v zmysle povinnosti riadneho hospodára, ergo povinnosti konať s najvyššou mierou odbornej starostlivosti. Konajúci súd sa podľa žalobcu nevysporiadal so žiadnym z relevantných argumentov vzneseným žalobcom v konaní, predovšetkým ale nedal odpoveď na žalobcom namietanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o operatívnom leasingu č. 1634, na ktorú bol povinný prihliadnuť ako garant spravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto neodôvodneným a arbitrárnym, teda nepreskúmateľným rozhodnutím, ktoré bolo vydané contra legem bez splnenia zákonom ustanovených podmienok pre jeho vydanie a ktoré bolo vydané len za účelom, aby bola splnená podmienka jeho formálnej existencie. Nesprávnym úradným postupom súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia a vydaním ústavne neudržateľného uznesenia boli porušené základné práva žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo žalobcu na ochranu majetku podľa čl.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo žalobcu na účinný opravný prostriedok podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie v zmysle jeho petitu. 9. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v konaní veci samej a v celom rozsahu popiera argumentáciu žalobcu uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v odvolaní a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Žalovaný má za to, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu č 1634 a Zmluva o nájme motorového vozidla Č 1101800814 a Zmluva o nájme motorového vozidla č 110200415, na základe ktorých žalovaný prenechal žalobcovi dočasne, t j po dobu trvania operatívneho lízingu, do užívania osobné motorové vozidlá BMW M850i xDrive Coupe, ev. č. Z. XXX O., VIN D. a BMW M8 Gran Coupe, ev. č Z.,VIN D..Nakoľko žalovaný sa dostal s úhradou splátok nájomného za užívanie predmetných motorových vozidiel opakovane do omeškania a svoje záväzky neuhradil, žalovaný v súlade so znením čl. XII bod 7 Všeobecných obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy o operatívnom leasingu č 1634, toto odstúpenie v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalovaného nebolo viazané na doručenie výzvy na úhradu dlhu pred odstúpením od zmluvy. V čase odstúpenia od zmluvy bol žalobca preukázateľne v omeškaní s úhradou splátok nájomného viac ako 21 dní a na majetok žalobcu bolo v čase odstúpenia žalovaného od Zmluvy o operatívnom leasingu takmer 10 mesiacov vedené reštrukturalizačné konanie. V zmysle čl. XII bod 7. Všeobecných obchodných podmienok mal žalobca niekoľko dôvodov na odstúpenie od zmluvy, pričom v samotnom odstúpení od zmluvy explicitne uviedol, že od Zmluvy o operatívnom leasingu odstupuje „z dôvodu omeškania so splácaním splátok nájomného. "Odstúpenie od Zmluvy o operatívnom leasingu bolo žalobcovi doručené poštou doporučeným listom a bolo žalobcom prevzaté dňa 9.1.2023 Z uvedených dôvodov považuje žalovaný odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 15.12.2022 za platné a zrealizované v súlade so znením Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný zdôraznil, že existencia samotnej Zmluvy o nájme motorového vozidla nemá bez existencie Zmluvy o operatívnom leasingu opodstatnenie, nakoľko Zmluva o nájme motorového vozidla je akcesorickou zmluvou k Zmluve o operatívnom leasingu a odstúpením od zmluvy o operatívnom leasingu došlo i k zániku nájomných zmlúv. 10. Žalovaný zároveň považoval za nutné zdôrazniť, že po odstúpení žalovaného od zmluvy nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna kúpna zmluva, a to písomne, konkludentne ani žiadnym iným spôsobom a odstúpením od zmluvy žalobca stratil právny dôvod užívať predmetné vozidlá. Predmetom faktúr č. 700230Q065 a č 7002300066 nie je fakturovanie kúpnej ceny za motorové vozidlá, ale stanovenie konečného, záverečného vyúčtovania. Žalovaný poukázal na znenie čl. XIH bod 5 Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing, v ktorom sa uvádza. „V prípade predčasného ukončenia nájmu (podľa čl. XII, ods. 4 VOPOĹ), pokiaľ bola s nájomcom dojednaná zmluva s uzavretou kalkuláciou, keď riziko prevádzkových nákladov (nákladov na údržbu a opravy a pneuservis, ktoré hradil prenajímateľ za nájomcu, v rozsahu dojednanom zmluvou) a riziko z predaja vozidla je na strane prenajímateľa, sa záverečné vyúčtovanie uskutoční tak, že sa uskutoční vyúčtovanie rozdielu medzi účtovnou cenou vozidla, vedeného v účtovníctve prenajímateľa a predajnou cenou v čase
ukončenia nájmu vozidla." Žalovaný zároveň uviedol, že dve platby v sume 100,- Eur, označené ako úhrady kúpnej ceny, boli žalovanému vrátené, z čoho je taktiež zrejmé, že nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a to ani konkludentným spôsobom. Žalovaný nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť so žalobcom kúpne zmluvy na predmetné motorové vozidlá. Faktúry č.70023000065 a č.70023000066 boli žalovaným vystavené z dôvodu vyčíslenia vzniknutej škody žalovaného pre účely trestného konania. Žalobca sa teda domáha vydania vozidiel bez akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho ho k ich držbe alebo užívaniu. Podstatou operatívneho lízingu je prenájom predmetu lízingu, v danom prípade osobných motorových vozidiel, bez zriadenia práva ich kúpy leasingovým nájomcom. Cieľom operatívneho leasingu nie je „splatenie“ predmetu leasingu a odkúpenie predmetu za zostatkovú cenu, ale užívanie predmetu leasingu a dohodnutých služieb počas dohodnutej doby za úhradu nájmu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 19. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. 20. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 22. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že žalobca v prejednávanej veci neosvedčil, že by žalovaný robil úkony smerujúce k predaju motorových vozidiel, preto správne konajúci súd konštatoval, že nemal preukázanú potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu a ani osvedčené, že nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Odvolací súd tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie má za to, že rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia je v rozpore s princípom proporcionality. Právom chránené záujmy žalobcu ako domnelého nájomcu predmetných motorových vozidiel a rozsah predmetu navrhovaného neodkladného opatrenia sú v zjavnom nepomere ku chráneným záujmom žalovaného ako domnelého vlastníka motorových vozidiel. Odvolací súd uvádza „ domnelého“ vlastníka a nájomcu odvolací súd takto označil z dôvodu, že až na základe vykonaného dokazovania vo veci samej je možné posúdiť ktorej zo strán svedčí vlastnícke právo. Nájomný vzťah medzi sporovými stranami ako aj vlastnícke právo k motorovým vozidlám je predmetom dokazovania vo veci samej, kedy právne posúdenie ako aj vlastníctvo k motorovým vozidlám bude možné ustáliť až po vykonaní dokazovania vo veci samej. 23. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že sa s tvrdením žalobcu v odvolaní, že bez akýchkoľvek pochybností preukázal absolútnu neplatnosť právneho úkonu-odstúpenia žalovaného od zmluvy o operatívnom lízingu, nestotožňuje. Tak, ako už bolo uvedené, otázka platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o operatívnom lízingu bude riešená súdom prvej inštancie v rámci dokazovania vo veci samej. Odvolací súd preto nevidí ani priestor vyjadrovať sa k námietkam žalobcu ktoré sa týkajú merita veci a s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesením nesúvisia. Je potrebné zdôrazniť, že v odvolaní žalobcu nie sú uvedené dôvody, ktoré by osvedčovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo by osvedčovali obavu, že exekúcia bude ohrozená. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán pretože neosvedčil skutočnosti osvedčujúce také konanie žalovaného, ktorým by v čase rozhodovania súdom prvej inštancie dochádzalo k ohrozeniu právom chránených záujmov žalobcu v rozsahu odôvodňujúcom nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 24. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je neodôvodnené, arbitrárne a teda nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nestotožňuje. Odvolací súd tu zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, zrozumiteľné a dáva odpoveď
na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohli zakladať dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie . 25. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 26. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods.1 C.s.p., súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).