Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/164/2023 1216207352 14. 05. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1216207352.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu CRN4 s. r. o., v likvidácii, Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 322 170, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti žalovanému ROEN, s.r.o., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 35 802 171, práv. zast. Hagyari & Partners, s. r. o., Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 473 208, o zaplatenie 13.302,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/174/2016-397 zo dňa 21.6.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/174/2016-397 zo dňa 21.6.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.302,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.535,- EUR od 12.8.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 71,32 EUR od 15.8.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.005,54 EUR od 1.10.2015 až do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 45,52 EUR od 17.9.2015 až do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.417,81 EUR od 15.10.2015 až do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.979,71 EUR od 4.11.2015 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (pôvodne TEBAU, spol. s r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných (pôvodne žalovaného 1/ ROEN, s.r.o., 2/ L. U.) na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 13.302,40 EUR a zákonných úrokov z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky č. 2015 000205 BA zo dňa 31.7.2015 ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi hnuteľné veci za odplatu podľa 6 vystavených faktúr v celkovej výške 12.054,90 EUR, ktoré neboli uhradené. L. U. (pôvodne žalovaný 2/) bol v zmysle predmetnej objednávky ručiteľom žalovaného. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj zmluvnú pokutu 0,05 % denne z nezaplatenej sumy v zmysle čl. D bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok pôvodného žalobcu, ktorú vyčíslil ku dňu podania žaloby v sume 1.247,50 EUR. V priebehu konania súd pripustil vstup aktuálneho žalobcu do konania na miesto pôvodného žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ako aj konanie voči pôvodnému žalovanému 2/ zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.
3. Žalovaný v reakcii na žalobu uviedol, že podpis konateľky žalovaného (N.. H.. T. I.) na objednávke č. 2015 000205 BA nie je jej originálnym podpisom a neudelila splnomocnenie L. U. na uzatvorenie rámcovej zmluvy o uzatváraní budúcich kúpnych zmlúv a zmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Žalovaný vedel, že L. U. pri realizácii prác a výkonov používal zariadenia pôvodného žalobcu, avšak náklady s tým spojené mal znášať sám. Žalovaný emailom upozornil pôvodného žalobcu, že predmetné faktúry nebude evidovať a odkázal ho na L. U.. 4. Žalobca uviedol, že emailom zo dňa 22.10.2015 pôvodný žalobca predložil žalovanému podpísanú objednávku, ku ktorej konateľka žalovaného nevzniesla žiadne námietky. Taktiež poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 27.10.2015, v ktorej žalovaný prejavil vôľu vyriešiť daný problém, a zo dňa 18.2.2016, v ktorej žalovaný potvrdil spoluprácu s L. U. na základe zmluvy. Žalobca označil vrátenie faktúr pôvodnému žalobcovi po 3 mesiacoch od ich doručenia za špekulatívne. 5. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi pôvodným žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 31.7.2015 podpísaná objednávka č. 2015 000205 BA na tovar na účely nájmu, podľa cenovej ponuky jej prílohy č. 1, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky na prenájom hnuteľných vecí. Táto objednávka bola podpísaná oboma stranami a spĺňa všetky zákonné náležitosti nájomnej zmluvy. Za prenajímateľa objednávku podpísal N.. W. G. a za nájomcu L. U. ako zástupca žalovaného s uvedením konateľky žalovaného N.. H.. T. I.. Žalovaný si tovar prevzal a užíval ho. Následne žalobca vystavil žalovanému 6 faktúr v celkovej výške 12.054,90 EUR, a keďže žalovaným neboli uhradené, žiadal aj zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 1.247,50 EUR. 6. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 15 Obchodného zákonníka. Na podklade vykonaného dokazovania ustálil, že L. U. bol oprávnený konať v mene žalovaného a predmetná objednávka bola vyhotovená platným spôsobom. Poukázal dohodu o vykonaní práce medzi žalovaným a L. U., na základe ktorej zabezpečoval všetko potrebné ohľadne predmetnej stavby v prospech žalovaného. S Y. R. (bývalým obchodným zástupcom pôvodného žalobcu) mal ústnu dohodu o spolupráci. Žalovaný bol oboznámený s neuhradenými faktúrami, avšak ich odmietol evidovať a zároveň odkázal žalobcu na riešenie situácie s L. U. a Y. R.. Neskôr žalovaný prostredníctvom konateľky N.. H.. T. I. tvrdil, že predmetné faktúry uhradí po obdržaní platby od investora YIT. Z výsluchov L. U., Y. R.P. H. N.. W. G. (na pojednávaniach v dňoch 2.12.2019, 12.10.2020 a 2.05.2022) súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že L. U. bol oprávnený konať za žalovaného vo veci objednávky č. 2015 000205 BA a bol tiež subdodávateľom na stavbe. Žalovaný udelil L. U. plnú moc (pravdepodobne ústnou formou) na vybavenie záležitostí týkajúcich sa stavby na Miletičovej ulici v Bratislave, ktorej sa aj predmetná objednávka týkala, a teda L. U. mal oprávnenie konať za žalovaného aj v prípade zadania a podpisu predmetnej objednávky, ako aj na prevzatie predmetných vecí určených na podnikateľský nájom. Žalovaný vedel o existencii objednávky, v konaní nenamietal jej platnosť ani nedostatok oprávnenia L. U. podpísať túto objednávku v mene žalovaného a vybavovať záležitosti týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným. 7. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 365, § 369 Obchodného zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, event. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a súd mal pri rozhodovaní vychádzať z preukázaných skutočností a nie na základe pravdepodobnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou, že podpis na objednávke a zmluve nepatril konateľke žalovaného, ale išlo o sfalšovaný podpis, pričom L. U. túto skutočnosť potvrdil vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 9.1.2017, čím došlo k podpisu bez vedomia konateľky žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom, keď na prejednávanú vec aplikoval ust. § 15 Obch. zák., pričom popiera zámer zákonodarcu v § 16 Obch. zák.. Pri uzatváraní zmluvy L. U. nepredložil pôvodnému žalobcovi žiadne
splnomocnenie od žalovaného, pôvodný žalobca si neoveril, či existuje akékoľvek splnomocnenie. Žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi nemožno priznať súdnu ochranu, pretože nekonal s odbornou starostlivosťou pri výkone podnikateľskej činnosti. Tvrdenia konateľa pôvodného žalobcu sú klamlivé a hrubo zavádzajúce, a spolu s výsluchom svedka Y. R. ostávajú len v rovine tvrdení, avšak reálne preukázané neboli. Žalovaný si od pôvodného žalobcu nikdy neobjednal žiadny materiál a neuzatvoril žiadnu objednávku. L. U. nikdy nebol osobou poverenou akoukoľvek činnosťou pri vedení podniku žalovaného a vystupoval za žalovaného vo vzťahu k pôvodnému žalovanému neoprávnene. Nepôsobil ani ako poverená osoba v rámci podniku žalovaného, ani v žiadnej štruktúre podniku žalovaného a bol samostatný podnikateľský subjekt, ktorý mal so žalovaným uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého bol povinný plniť si práva a povinnosti voči žalovanému, nie však v jeho mene voči tretím osobám. Akúkoľvek činnosť tak L. U. vykonával vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nestotožnil sa s odvolacími námietkami žalovaného a poukázal na výsluch W. G. na pojednávaní dňa 2.5.2022 ako aj svedka Y. R. na pojednávaní dňa 12.10.2020, ktorí zhodne uviedli, že L. U. na stavbe zabezpečoval všetko potrebné v prospech žalovaného a bol poverený na konanie v mene žalovaného. Žalobca označil konanie žalovaného v súvislosti s vrátením faktúr po 3 mesiacoch od ich doručenia za špekulatívne s cieľom oddialiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že keď žalovaný obdrží platby od investora (YIT Reding a.s.), následne zaplatí faktúry vystavené pôvodným žalobcom. Podľa žalobcu zmluvu podpísal L. U., ktorý obchod v mene žalovaného dojednal na základe splnomocnenia obsiahnutého v § 15 Obchodného zákonníka. Žalobca vstupoval v dobrej viere do tohto právneho vzťahu, a teda zmluva je platná a zaväzuje aj žalovaného. V konaní na súde prvej inštancie nebolo nikdy preukázané, že žalovaný a pôvodne žalovaný 2/ (L. U.) mali mať medzi sebou uzatvorený individuálny obchodný zmluvný vzťah ako dva podnikateľské subjekty, z ktorého by bol pôvodne žalovaný 2/ zaviazaný iba voči žalovanému a nie voči tretím osobám, ale bolo dostatočne preukázané, že pôvodne žalovaný 2/ konal v mene žalovaného v zmysle zákonného splnomocnenia. 10. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Poukázal na výsluch konateľky žalovaného na pojednávaní dňa 2.5.2022, ktorá uviedla, že žalovaný si u žalobcu nič neobjednal, nepodpisoval a ani neprebral. Žalovaný poprel špekulatívne správanie v súvislosti s vrátením faktúr z dôvodu, že už predtým bol žalobca informovaný o tom, že faktúry nebudú uhradené. K osobe W. G.Z. uviedol, že ho nemožno považovať za svedka, pretože v rozhodnom čase bol konateľom žalobcu, a teda jeho vyjadrenia je potrebné považovať za vyjadrenie strany sporu. Svedok Y. R. nie je dôveryhodný, pretože sa podieľal na sfalšovaní podpisu konateľky žalovaného a svojou výpoveďou sa snažil o ochranu svojej osoby. Záverom uviedol, že L. U. súdu písomne potvrdil, že oprávnenie na konanie v mene žalovaného nemal. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. V sporovej veci sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom neuhradenia faktúr za nájom hnuteľných veci v zmysle objednávky č. 2015 000205 BA zo dňa 31.7.2015. Súd prvej inštancie mal preukázaný nárok žalobcu na základe uzavretej nájomnej zmluvy, pričom ustálil, že výška predmetu sporu nebola sporná. Spornou bola skutočnosť, či objednávka bola uzatvorená platným spôsobom, či teda zaväzuje žalovaného, nakoľko žalovaný /konateľka/ tvrdila, že L. U. nikdy neudelila plnú moc na konanie v mene žalovaného. Žalovaný však v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 17. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe listinných dôkazov a svedeckých výpovedí ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. 18. Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne /v dojednanej dobe/ užíval alebo z nej bral úžitky. 19. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 20. Podľa § 15 ods. 2 Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsahu poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 21. V zmysle ust. § 15 Obch. zák., ide o špecifický druh zákonného zastúpenia v súvislosti s prevádzkovaním podniku, s ktorou sa vykonávanie predmetných právnych úkonov obvykle spája. Aby mohla určitá osoba konať za podnikateľa, musí ísť o osobu ktorá je poverená určitou činnosťou, pričom zákon neurčuje ani obsah a formu poverenia. Ďalšou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez zvláštnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosť pri prevádzkovaní podniku. Pričom poverenie sa nemusí zakladať na fixnom, napr. pracovnoprávnom vzťahu, ale aj na vzťahu obchodnoprávnom. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 663 a nasl. Obč. zák. a § 15 Obch. zák.. Na podklade vykonaného dokazovania ustálil, že L. U. bol oprávnený konať v mene žalovaného a predmetná objednávka bola vyhotovená platným spôsobom. S uvedeným sa stotožňuje aj odvolací súd s poukazom na zákonné zastúpenie žalovaného v súvislosti s prevádzkovaním podniku v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák.. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, objednávka bola podpísaná oboma stranami a spĺňa všetky zákonné náležitosti nájomnej zmluvy. Za prenajímateľa objednávku podpísal N.. W. G. a za nájomcu L. U. ako zástupca žalovaného s uvedením konateľky žalovaného N.. H.. T. I.. Uvedené skutočnosti vyplývajú priamo z objednávky /č. l. 11/, kde je ako zástupca nájomcu /žalovaného/ uvedený L. U.. Z uvedených skutočností je potom bez právneho významu, či podpis konateľky žalovaného N.. H.. T. I. na objednávke je jej platným podpisom. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach tvrdil, že podpis konateľka žalovaného na predmetnej objednávke je sfalšovaný a nepatrí konateľke, avšak na preukázanie svojich skutkových tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz /napr. písmoznalecký posudok/. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, je táto skutočnosť vzhľadom na podpis L. U. na objednávke v označení ako zástupca nájomcu s odkazom na ust. § 15 Obch. zák. bez právneho významu. 22. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že podpis na objednávke a zmluve nepatrí konateľke žalovaného, ale išlo o sfalšovaný podpis, pričom L. U. túto skutočnosť potvrdil vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 9.1.201, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že čestné prehlásenie L. U. je listinný dôkaz, ktorý súd vyhodnocuje v kontexte s ostatnými dôkazmi. V čestnom prehlásení L. U. uviedol, že podpis na objednávke nepatrí konateľke žalovaného N.. H.. T. I., pričom potvrdil, že dokumenty boli podpísané ním a Y. R.. Odvolací súd
upriamuje pozornosť na výsluch L. U. na pojednávaní konanom dňa 2.12.2016 /č.l. 234/, kde uviedol, že medzi ním a žalovaným /spoločnosťou ROEN, s.r.o./ bola uzatvorená písomná dohoda o vykonaní práce a zabezpečoval všetko potrebné ohľadne predmetnej stavby v prospech žalovaného, ktorého zastupoval vo všetkých veciach a bol subdodávateľ na stavbe. Z uvedeného bez pochyby vyplýva a súd prvej inštancie správne uviedol, že L. U. bol oprávnený konať v mene žalovaného. Aj keď sa súd prvej inštancie bližšie s listinným dôkazom, a to čestným prehlásením L. U. v rozhodnutí nevysporiadal, uvedená skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 23. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že z výsluchov L. U., Y. R. H. N.. W. G.Z. (na pojednávaniach v dňoch 2.12.2019, 12.10.2020 a 2.5.2022) súd prvej inštancie správne ustálil, že L. U. bol oprávnený konať za žalovaného vo veci objednávky č. 2015 000205 BA, mal oprávnenie konať za žalovaného aj v prípade zadania a podpisu predmetnej objednávky, ako aj na prevzatie predmetných vecí určených na podnikateľský nájom. Odvolací súd dáva do pozornosti mail zo dňa 22.10.2015 /č.l. 58-59/, kde v rámci urgencie nezaplatených faktúr žalobca predložil konateľke žalovaného aj podpísanú objednávku, voči ktorej konateľka nevzniesla žiadne námietky, uviedla len, že faktúry nebude evidovať, tieto vrátila až cca po 3 mesiacoch od doručenia /mail č.l. 58/. Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že konateľka žalovaného aj v rámci svojho výsluchu potvrdila, že o právnom vzťahu vedela, uviedla, že chcela pomôcť pánovi R. a p. U., potvrdila, že faktúry začala s pánom G. / konateľ právneho predchodcu žalobcu/ ihneď riešiť a potvrdila dodanie tovaru žalobcom /č.l. 330/. Na záver je nutné poznamenať, že svedok N.. W.H. G. potvrdil, že konateľka žalovaného priznala, že faktúry eviduje a zaplatí ich žalobcovi keď dostane peniaze od investora -spoločnosti YIT Reding. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Y. R. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 12.10.2020 /č.l. 287/. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej faktúry prináleží. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože si neoveril, či L. U. je oprávnený konať za žalovaného, odvolací súd uvádza, že sa uvedenou námietkou nestotožňuje. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že Y. R. bol zamestnancom žalobcu na funkcii obchodníka a mal na starosti zabezpečovanie obchodných príležitostí pre žalobcu. Žalobca komunikoval prostredníctvom svojho obchodného zástupcu so žalovaným zastúpeným L. U.. Svedok Y. R. potvrdil, že nebol dôvod pochybovať o L. U., že koná za spoločnosť žalovaného. Z ničoho nevyplýva, že by konateľka žalovaného pred začatím konania výslovne namietala platnosť objednávky /v konaní nebolo preukázané/, preto žalobca nemal dôvod pochybovať o prekročení rozsahu poverenia pri zabezpečovaní predmetnej objednávky. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že žalobca konal prostredníctvom svojho zamestnanca, ktorý bol na pozícii obchodného zástupcu a mal na starosti zabezpečovanie obchodných príležitosti, preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca konal nezodpovedne a nie je mu možné priznať súdnu ochranu. 25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).