Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/123/2023 1220200474 26. 06. 2025 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2025:1220200474.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: CRESCO Ružinov s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 14, Bratislava, IČO: 47 229 641, zastúpeného: Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanej: U.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Q., zastúpenej: JUDr. Jaroslav Pilát, s.r.o., so sídlom Balkánska 1423/106, Bratislava, IČO: 55 258 689, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-26C/9/2020-404 zo dňa 05. septembra 2023, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Bratislava II (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) v poradí prvým rozsudkom č. k. 26C/9/2020-232 zo dňa 17.06.2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 9Co/19/2022-299 zo dňa 31.10.2022 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie porušil osobitné ustanovenia o doručovaní žaloby tým, že žalobu žalovanej riadne nedoručil, v dôsledku čoho žalovaná nemohla v konaní riadne uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, hoci bol súd prvej inštancie právnym zástupcom žalovanej na uvedené nedostatky upozornený, v dôsledku čoho súd prvej inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Okrem uvedeného sa odvolací súd v rámci efektívnosti vyjadril aj k odvolacím dôvodom týkajúcim sa vecnej stránky sporu (nesprávneho právneho posúdenia). Odvolací súd bol názoru, že sa súd prvej inštancie nedostatočne venoval posúdeniu statusov (žalovanej) a ich možnému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby (žalobcu). Žalovaná statusy písala z pozície verejne činnej osoby - poslankyne mestského zastupiteľstva a členky komisie mestského zastupiteľstva pre územné plánovanie a strategické plánovanie, životného prostredia a výstavby. Zo strany žalovanej preto išlo o využitie prípustného prostriedku na dosiahnutie informovania obyvateľov volebného obvodu o záveroch zo zasadania komisie mestského zastupiteľstva. Takéto informovanie malo podľa odvolacieho súdu nie len umožniť obyvateľom verejnú kontrolu činnosti práce poslanca zastupiteľstva, ale zároveň predstavuje aj istý odpočet plnenia sľubov. Okrem toho výroky žalovanej v dobe ich uverejnenia zodpovedali uzneseniu prijatého komisiou mestského zastupiteľstva, a aj keď tieto mohli obsahovať mierne nadsadenie (v časti neplatnosti súhlasného stanoviska), je nespochybniteľné, že komisia zaujala stanovisko, že plán výstavby žalobcu je v rozpore
s územným plánom. Okrem toho samotné uvedenie, že súhlasné stanovisko je neplatné nijakým spôsobom nezhoršuje výrok žalovanej, a ani postavenie žalobcu. Odvolací súd bol preto názoru, že výroky žalovanej sú zlučiteľné so štýlom prejavu politikov, ktorí sa snažia zaujať, išlo o realizáciu práva žalovanej na prejav a poskytovanie informácií, pričom v čase ich zverejnenia sa výroky žalovanej zakladali na záveroch prijatých kolektívnym orgánom (komisiou mestského zastupiteľstva), a v tomto smere ich bolo potrebné aj posudzovať. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovanej na tlačovej konferencii konanej dňa 05.04.2019, kde žalovaná uviedla, že je obvinená a vyšetruje ju (resp. ju bude vyšetrovať) Generálna prokuratúra za jej výroky na adresu projektu Prima Park II, odvolací súd uviedol, že tieto neboli pravdivé, čo nakoniec potvrdila aj samotná žalovaná. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo o vedomé šírenie nepravdivých informácií, avšak žalobca v konaní dostatočne neuviedol a súd prvej inštancie sa ani nevysporiadal s tým, aký potenciálny dopad by žalobcovi na dobrej povesti mohol hroziť. V časti priznaného finančného zadosťučinenia bol odvolací súd názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo riadiť sa názorom odvolacieho súdu, riadne doručiť žalovanej žalobu a vykonať úkony podľa § 167 C.s.p. 1.2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 28.09.2015 vydal T.. I. M. (vtedajší primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) záväzné stanovisko k investičnej činnosti - 2. etape rekonštrukcie a dostavby bývalého areálu VÚB nachádzajúceho sa medzi Papánkovým námestím a Jašíkovou ulicou s označením PRIMA PARK BYTOVÝ DOM Jašíkova ulica - Bratislava (ďalej ako „stavba PRIMA PARK“). Mesto Bratislava s umiestnením stavby PRIMA PARK na parcelách s č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X v k. ú. D. vyjadrilo záväzným stanoviskom súhlas. Záväzné stanovisko obsahovalo aj viaceré podmienky, ktoré si mesto v súvislosti s výstavbou PRIMA PARK uplatnilo. Okrem toho sa v záväznom stanovisku tiež uvádza, že sa mesto listom č. MAGS UES 17/2014 zo dňa 05.08.2014 vyjadrilo k petícii občanov proti výstavbe 8 poschodového bytového domu na Jašíkovej ulici v Bratislave. V stanovisku k petícii boli podrobne vyhodnotené námietky podporovateľov petície a zároveň bolo konštatované, že mesto vydalo dňa 31.07.2014 nesúhlasné záväzné stanovisko, a že tým uvedená požiadavka, ktorú uplatnili obyvatelia predmetnou petíciou, bola vzhľadom na nesúlad v tom čase posudzovaného riešenia stavby splnená. Mesto Bratislava dňa 09.08.2016 predchádzajúce súhlasné stanovisko na žiadosť spoločnosti DD ARCHITEKTI s.r.o. zmenilo, pričom v ňom uviedlo, že považuje za neopodstatnenú žiadosť o vypustenie podmienky týkajúcej sa zrealizovania a skolaudovania pravého odbočovacieho pruhu z Ružinovskej ulice do Tomášikovej ulice. Na základe odborného posúdenia však mesto pristúpilo k vypusteniu inej podmienky, a to podmienenia vydania stavebného povolenia na stavbu PRIMA PARK vydaním stavebného povolenia na vyššie uvedené dopravné stavby - opatrenia na skapacitnenie komunikačnej siete (strana 4 súhlasného záväzného stanoviska). Mestská časť Bratislava - Ružinov oznámila dňa 08.02.2018 začatie územného konania o umiestnení stavby PRIMA PARK. Žalovaná následne dňa 12.03.2018 požiadala o prerušenie tohto územného konania. Dňa 19.04.2018 mestská časť Bratislava - Ružinov konanie vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu PRIMA PARK prerušila. Z odpovede mesta na žiadosť o stanovisko k námietkam zo dňa 08.11.2018 súd prvej inštancie zistil, že jeden okruh námietok tvoria také, ktoré vyjadrujú názor, že predmetná stavba je v rozpore s územným plánom mesta a druhý okruh námietok sa týka dopravného riešenia. Mesto uviedlo, že nemá pri vydávaní záväzných stanovísk dostatok podkladov a informácií, aby mohlo posúdiť, či stavba môže byť umiestnená v navrhovanom území z hľadiska jeho dôsledkov na toto územie. Obe dotknuté funkčné plochy sú územným plánom Bratislavy z hľadiska intenzity (miery) využitia územia definované ako stabilizované územie. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporné, že Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy dňa 19.12.2018 zvolilo žalovanú za členku komisie územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby (ďalej aj ako „komisia“). Dňa 28.01.2019 sa uskutočnilo zasadnutie komisie, pričom 8. bodom programu bola žiadosť žalovanej o prehodnotenie súhlasného záväzného stanoviska mesta k 2. etape projektu PRIMA PARK. Na podklade žiadosti žalovanej komisia schválila uznesenie v ktorom odporučila primátorovi Hlavného mesta SR Bratislava prehodnotiť súhlasné stanovisko k 2. etape projektu PRIMA PARK, vysporiadať sa so závažnými pripomienkami účastníkov konania, ktorí trvajú na tom, že predmetná stavba zásadným spôsobom mení zástavbu a charakter stabilizovaného územia, zhoršuje kvalitu bývania, a preto je v rozpore s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a zároveň odporučila primátorovi vydať nesúhlasné stanovisko (potvrdzujúce stanovisko exprimátora N.). 1.2.1 Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalovaná dňa 28.01.2019 zverejnila na N. profile W.:/..N..K. a na stránke W.:/..N..K. príspevok v znení: „Dnes prvé zasadnutie Komisie územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby MsZ Bratislavy až do 21:00 Náš predseda L.
nás bravúrne kočíroval a V. U., podpredsedníčka nás aj napomínala, aby sme dávali pozor a nevyrušovali Prišli: Primátor L. F., aby nás informoval o vzniku Metropolitného Inštitútu Bratislavy, lebo ho veľmi potrebujeme. Hlavná architektka p. B., ktorá mala svätú trpezlivosť, aby nam objasnila anabázu s územným plánom Bratislavy. Sľúbila, že bude na každom zasadnutí našej komisie. Dobrá správa pre Pošeň: Jednomyseľne sme prijali uznesenie, ktorým sme odporučili na návrh starostu Ružinova L.. K., aby primátor prehodnotil súhlasné záväzné stanovisko k PRIMA PARK II. etapa z 8.11.2018, ktoré sa ukázalo ako neplatné a zároveň sme mu odporučili, aby vydal nesúhlasné záväzné stanovisko, nakoľko predmetná stavba je v rozpore s územným plánom a potvrdil tak rozhodnutie ešte primátora N.. Čaká nás veľa roboty...“ Listom zo dňa 27.03.2019 vyzval žalobca žalovanú na upustenie a odstránenie vyššie uvedených nepravdivých výrokov. Z článku SME Bratislava zo dňa 21.11.2019 súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na I.. L. K. (starostu mestskej časti Bratislava - Ružinov) pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a ohováranie. Žalobca v tejto súvislosti hovoril o nečinnosti, obštrukciách, nezákonných postupoch či šikanovaní zo strany stavebného úradu a ružinovského starostu. Článok obsahuje aj vyjadrenie starostu, ktorý uviedol, že „mestská časť a stavebný úrad dodržiavajú a budú dodržiavať platné zákony a postupom developera sa nenechajú zastrašiť.“ alebo ďalej aj, že: „Developerom, ktorí boli zrejme z minulosti zvyknutí, že si vybavia, čo chcú, tak veľmi prekáža, keď vyžadujeme dodržiavanie zákonov. A snažia sa takýmto hrubým nátlakom, vyhrážaním sa, podávaním trestných oznámení presadiť si svoje. V rozpore so záujmami Ružinova, obyvateľov a v rozpore so zákonom.“ Podľa článku zverejneného v denníku P. dňa 19.11.2019 hrozí projektu zastavenie územného konania. Ďalší článok zo dňa 20.01.2020 hovorí o konflikte medzi žalobcom a mestskou časťou. 1.2.2. V konaní bolo nesporne preukázané aj to, že žalovaná dňa 05.04.2019 vystúpila spolu so starostom I.. L. K. a poslancom miestneho zastupiteľstva L.. U. W. na tlačovej konferencii, na ktorej uviedla: „Chcela by som povedať, že prišlo mi oznámenie od advokátskej kancelárie, v ktorom som sa dozvedela, že som obvinená a vyšetruje ma, bude ma vyšetrovať, Generálna prokuratúra za moje výroky, ktoré som mala ako poslankyňa v mestskom zastupiteľstve, ktoré som mala ako aktivistka v TV Aréna, v TV Ružinov. Chcela by som sa spýtať, odkedy je normálne spochybňovať výroky aktivistov, odkedy je normálne spochybňovať poslanecký mandát komisie pre územný plán a pre finančnú komisiu, pretože je to moja povinnosť, ja mám za sebou 8.340 hlasov Ružinovčanov a jednoducho sa im musím…“ Starosta na predmetnej konferencii prezentoval záujem prítomných na dodržiavaní zákonov a pokračoval, že ich vyšetruje prokuratúra a to na základe toho, že jeden z ružinovských developerov na nich podal podanie na prokuratúru - naňho ako na štatutára a na kolegov ako poslancov, ktorí komentovali developerský zámer a vyjadrili s ním nesúhlas. Žalovaná dňa 20.02.2023 doručila Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, odvolanie zo dňa 16.02.2023 proti stavebnému povoleniu č. SU/CS 561/2022/28/LBR-136 doručenému verejnou vyhláškou. Namietala okrem iného, že stavebník nepreukázal akýkoľvek vzťah k pozemku registra CKN parc. č. XXXX/XX, stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania, že stavebník nepredložil projektovú dokumentáciu pre realizáciu predĺženia pravého odbočovacieho pruhu z Ružinovskej ulice do Tomášikovej ulice, že správny orgán akceptoval zmenu počtu parkovacích miest a iné. 1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 19b Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 140a ods. 1, § 140b ods. 1 a § 140b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „Stavebný zákon“), keď dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. K zásahu do dobrej povesti žalobcu malo dôjsť zo strany žalovanej dvoma spôsobmi, a to a) zverejnením nepravdivých skutkových tvrdení na sociálnej sieti N., a b) klamlivými vyjadreniami na tlačovej konferencii konanej dňa 05.04.2019. K prvému zmienenému (zverejnenie nepravdivých skutkových tvrdení na sociálnej sieti N.) súd prvej inštancie uviedol, že statusy žalovanej nemajú na žalobcu žiaden difamačný účinok, keďže boli len parafrázou uznesenia komisie, nešlo o jeho doslovnú citáciu. Nad rámec informácií obsiahnutých v uznesení komisie, statusy obsahovali dve tvrdenia, a to že k prijatiu uznesenia došlo na návrh starostu mestskej časti Bratislava Ružinov, a že vydané súhlasné stanovisko sa ukázalo ako neplatné. Žalobcovi sa v konaní jednoznačne nepodarilo preukázať, že k prijatiu uznesenia nedošlo na návrh starostu, a teda že tvrdenie žalovanej bolo v tejto časti klamlivé, pričom súd túto skutočnosť aj tak nepovažoval za spôsobilú zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Medzi žalobcom (developerom) a mestskou časťou boli už dlhšie napäté vzťahy, čo podľa názoru súdu muselo byť už v čase zverejnenia statusov zrejmé tej časti verejnosti, ktorá sa o problematiku aktívnejšie zaujímala. Naopak pre radového užívateľa sociálnej siete bola zmienka o starostovi nepodstatná. Vo vzťahu k výroku žalovanej o neplatnosti súhlasného stanoviska súd prvej
inštancie uviedol, že tvrdená neplatnosť súhlasného záväzného stanoviska by mohla mať potenciálne vplyv na povesť mesta, nie však žalobcu. Záväzné stanovisko vydáva v zmysle § 140b Stavebného zákona dotknutý orgán vychádzajúc z predloženej dokumentácie. Stavebník nemôže ovplyvniť, aký bude záver dotknutého orgánu. Ak by dotknutý orgán hypoteticky vydal záväzné stanovisko v rozpore so zákonom, je to na ťarchu príslušného orgánu, nie účastníka konania (v tomto prípade žalobcu). Okrem toho sa súd prvej inštancie stotožnil v tejto časti s právnym názorom odvolacieho súdu formulovanom v zrušujúcom uznesení, že zo strany žalovanej išlo o využitie prípustného prostriedku na dosiahnutie informovania obyvateľov volebného obvodu, že dané výroky v dobe ich uverejnenia zodpovedali uzneseniu prijatému komisiou mestského zastupiteľstva, a že komisia zaujala stanovisko, že plán výstavby žalobcu je v rozpore s územným plánom. Samotné uvedenie, že súhlasné stanovisko je neplatné, nijakým spôsobom nezhoršuje uvedený výrok a postavenie žalobcu. Súd prvej inštancie tiež zastával názor, že v porovnaní s vyjadreniami iných verejne činných osôb, ktoré v dnešnej dobe často používajú pomerne vyhrotené výroky, sú vyjadrenia žalovanej v statusoch ešte pomerne jemné a v zhode s mantinelmi prípustnými v demokratickej spoločnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu smerujúcej k tvrdeniu žalovanej o prehodnotení súhlasného záväzného stanoviska, konkrétne, že pre opätovné prehodnotenie súhlasného stanoviska neexistuje právny základ, súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie zásahu do dobrej povesti žalobcu táto skutočnosť nie je vôbec rozhodujúca. Opätovné prehodnotenie súhlasného záväzného stanoviska môže pre žalobcu spôsobiť komplikácie v stavebnom konaní, ale na jeho dobrú povesť nemôže mať žiaden vplyv. Okrem toho má primátor právomoc súhlasné stanovisko znovu preskúmať (postupoval tak napríklad pri výstavbe projektu Konopná), pričom z ustanovenia § 140b ods. 3 Stavebného zákona vyplýva, že správny orgán nie je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Už vydané záväzné stanovisko preto môže byť opätovne zmenené. Súd prvej inštancie celú vyššie uvedenú argumentačnú líniu žalobcu vyhodnotil ako účelovú. Žalobca ujmu na svojej dobrej povesti odvodzuje od tvrdenia žalovanej o neplatnosti záväzného stanoviska, a to aj napriek tomu, že záväzné stanovisko je v rámci správneho konania len jedným z opatrení, ktorým nedochádza trvalým spôsobom k zásahu do jeho subjektívnych práv. Podľa súdu prvej inštancie preto tvrdenie o jeho neplatnosti nemôže mať difamujúci charakter. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s argumentáciu žalobcu, že výroky žalovanej ovplyvňujú nielen verejnosť, ale aj osoby posudzujúce jeho projekt, spôsobujú prieťahy v povoľovacích procesoch, čím dochádza aj ku škodám na majetku. Ak správny orgán podľa názoru žalobcu nekoná riadne a včas, ide výlučne o jeho zodpovednosť a žalobcovi zákon poskytuje iné možnosti, ako dosiahnuť plynulé konanie, napríklad podanie sťažnosti, žalobu na nečinnosť a pod. Súd prvej inštancie nevidel príčinnú súvislosť medzi výrokmi žalovanej a prieťahmi v konaní. 1.4. Vo vzťahu ku klamlivým vyjadreniam žalovanej na tlačovej konferencii konanej dňa 05.04.2019 súd prvej inštancie konštatoval, že otázku trestného stíhania otvoril ako prvý I.. L. K. (starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov), ktorý uviedol, že na jeho osobu ako aj na poslancov boli podané trestné oznámenia, vyšetruje ich (starostu aj poslancov) prokuratúra, spis sa nachádza na prokuratúre a poslanci sa o podaniach adresovaných do spisu dozvedajú len sprostredkovane. Žalovaná následne na tlačovej konferencii prezentovala svoj mylný dojem, že ju vyšetruje či bude vyšetrovať prokuratúra, čo v čase konania tlačovej konferencie nemala preukázané. Súd prvej inštancie podotkol, že je vhodné, aby žalovaná pri takýchto výrokoch bola do budúcnosti obozretnejšia a zdržanlivejšia, avšak na dobrú povesť žalobcu podľa názoru súdu toto jej tvrdenie nemá vplyv. Ako uviedla aj žalovaná, pokiaľ verejnú mienku neovplyvní, že žalobca podal trestné oznámenie na starostu, ťažko utrpí dobrá povesť žalobcu v prípade (čo aj mylného) tvrdenia o trestnom stíhaní poslankyne mestského zastupiteľstva. Omyl žalovanej je podľa súdu prvej inštancie odôvodnený aj množstvom podaní žalobcu, ktoré adresoval prokuratúre, čo vyplynulo práve zo zvukového záznamu z tlačovej konferencie. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/144/2018 zo dňa 30.01.2019, podľa ktorého každé nepravdivé skutkové tvrdenie nemusí automaticky a bez ďalšieho znamenať zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Okrem toho bol súd názoru, že žalobca dostatočne neobjasnil, prečo si uplatňuje voči žalovanej okrem odstránenia výrokov a ospravedlnenia aj nemajetkovú ujmu v peňažnej výške, a ani to, prečo vo výške uplatnenej žalobou. 1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p., keď v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Uvedený rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca bol v odvolaní názoru, že žalovaná pri informovaní o uznesení komisie prostredníctvom statusov na sociálnej sieti N. pozmenila (neparafrázovala ani logicky nevyložila) obsah uznesenia, a to spôsobom poškodzujúcim žalobcu. Podľa žalobcu na výrok žalovanej, že k prijatiu uznesenia došlo na návrh starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov je potrebné nazerať komplexne, pričom išlo o výrok, ktorého cieľom bolo spochybniť zákonnosť súhlasného stanoviska vydaného žalobcovi. Zmienka o starostovi (hoci pravdivá) slúžila iba na priťaženie žalobcovi a vyvolanie zdania legitímnej snahy. Okrem toho podľa žalobcu na návrh žalovanej ohľadom prehodnotenia potvrdeného súhlasného stanoviska neexistuje žiadne zákonné opodstatnenie. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že neplatnosť (nezákonnosť) súhlasného stanoviska by mohla zasiahnuť do dobrej povesti mesta, nie však žalobcu. Žalobca totiž fundamentálne ovplyvňuje vydanie súhlasného stanoviska dotknutého orgánu bez jeho snahy o výstavbu a bez predloženia potrebných podkladov by k žiadnemu vydaniu súhlasného stanoviska nemohlo dôjsť. Okrem toho snaha stavebníka pokračovať v procese povoľovania výstavby „napriek“ neplatnému kľúčovému podkladu, ktorým je súhlasné stanovisko mesta ako dokladu o súlade stavby s územným plánom, sa môže na verejnosti dôvodne javiť ako nechvályhodná snaha žalobcu (developera) docieliť výstavbu v rozpore s pravidlami (konkrétne v rozpore s územným plánom). Tvrdenie o neplatnosti súhlasného stanoviska v čase prebiehajúceho konania k stavbe tak nevyhnutne dopadá na renomé stavebníka zamýšľajúceho investičnú výstavbu, v tomto prípade na žalobcu. Žalobca v odvolaní tiež poukazoval na skutočnosť, že žalovaná v čase publikovania svojho statusu na N. vedela, že k pripomienkam účastníkov konania, na ktoré sa uznesenie komisie odvoláva, už mesto svoje stanovisko zaujalo. Žalovaná s ohľadom na túto vedomosť nezvolila vo svojom statuse vhodný jazyk, práve naopak, svoj status formulovala spôsobom, ktorý naznačoval, že so stavebným projektom žalobcu je podstatný problém v podobe súhlasného stanoviska, hoci to tak nebolo. Vo vzťahu k statusom žalovanej tak žalobca v odvolaní uzavrel, že žalovaná v danom prípade využila nielen nástroje, ktoré jej právny poriadok dáva k dispozícii (či už ako účastníčky povoľovacích konaní, alebo mestskej poslankyne), ale zároveň využila i svoj vplyv a dôveru istej časti verejnosti na to, aby túto zaviedla, pokiaľ ide o žalobcove aktivity, a aby jej prostredníctvom statusu na N. podsunula nepravdivé informácie. Keďže žalobca je spoločnosťou zameranou na realizáciu stavebných projektov, statusy (výroky) žalovanej zhoršili jeho pozíciu voči potenciálnym klientom. 2.1. Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani so závermi súdu týkajúcimi sa vyjadrení žalovanej na tlačovej konferencii, keď uviedol, že ak do dobrej povesti žalobcu nezasiahne, že sa žalobca pokúša dosiahnuť trestné stíhanie starostu mestskej časti Bratislava-Ružinov, potom ho sotva mohla poškodiť informácia (hoci nepravdivá), že sa pokúša o trestné stíhanie žalovanej. Žalovaná sa na tlačovej konferencii vyjadrila, že ju žalobca trestne stíha za jej výroky ako aktivistky v A. J. a A. D.. Žalovaná sa tak žalobcu pokúsila v očiach verejnosti vykresliť ako niekoho, kto žalovanú prenasleduje za jej aktivity ako miestnej aktivistky, pričom podľa žalobcu nie je možné akceptovať vzhľadom na všetky okolnosti, že jej predstavy o trestnom stíhaní zo strany žalobcu boli len omylom. Záverom odvolania sa žalobca vyjadril aj k tvrdeniam súdu o tom, že v konaní žalobca neobjasnil, prečo si okrem odstránenia statusov a ospravedlnenia uplatňuje aj nemajetkovú ujmu v peňažnej výške, keď uviedol, že je pre žalobcu prekvapujúce, že sa súd vôbec neobťažoval reagovať na ním vznesené tvrdenia v uvedených veciach. Žalobcove prekvapenie sa však zmenšilo pri pohľade do Správy o právnom štáte 2023 Európskej komisie do kapitoly venovanej Slovenskej republike, v ktorej sa uvádza, že iba 31 % podnikov vníma úroveň nezávislosti súdov a sudcov ako dobrú. Súd svojím napádaným rozsudkom neurobil nič preto, aby uvedené nízke číslo aspoň nepatrne zvýšil. 3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že sa žalobca v odvolaní obšírne zaoberá časovou súvislosťou medzi jednotlivými podaniami (či žiadosťami) stavebného úradu a žalovanej adresovanými mestu Bratislava, konaním stavebného úradu mestskej časti Bratislava Ružinov, zaradením bodu na program komisie mestského zastupiteľstva, postavením žalovanej ako miestnej aktivistky a účastníčky konania, zákonnosťou či nezákonnosťou konania komisie mestského zastupiteľstva, zákonnosťou či nezákonnosťou konania starostu mestskej časti Bratislava - Ružinov a pod. Z pohľadu prejednávanej veci však ide podľa názoru žalovanej o veci irelevantné, keďže nimi žalobca vôbec neobjasňuje domnelý zásah žalovanej do dobrej povesti žalobcu, a ani s ním
súvisiacu ujmu. Nárok týkajúci sa zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- € žalobca racionálne a relevantne podľa žalovanej nezdôvodnil v podanom odvolaní (ako aj v celom konaní) vôbec. V rámci vyjadrenia žalovaná uviedla, že vo svojom statuse informovala o rokovaní komisie a o tom, čo (a aké) uznesenie bolo v súvislosti s konkrétnym bodom programu prijaté, pričom vlastnými slovami interpretovala priebeh, ako aj výsledok rokovania o tomto bode. Žalovaná pri informovaní verejnosti o svojej poslaneckej práci nie je žiadnym spôsobom obmedzená - ani povinnosťou uviesť doslovné znenie uznesenia (takéto informovanie by stratilo svoj zmysel), a ani šírkou informácie, či uvedením ďalších (širších) súvislostí. Interpretácia žalovanej preto podľa jej názoru nijako nevybočuje z toho, o čom ako poslankyňa mestského zastupiteľstva a členka predmetnej komisie informovala. Žalovaná ďalej uviedla, že uznesenie komisie mestského zastupiteľstva má len odporúčací charakter, preto žalobcu nemôže poškodzovať. Žalovaná tiež nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že súd rezignoval na úlohu regulovať to, čo je v demokratickej spoločnosti prípustné a čo už nie, keď uviedol, že vyjadrenia žalovanej sú v porovnaní s inými, často vyhrotenými výrokmi iných verejne činných osôb v mantineloch prípustných v demokratickej spoločnosti. Žalovaná podotkla, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaná okrem iného napĺňala jednu zo svojich úloh poslankyne mestského zastupiteľstva - informovať voličov o výkone svojho mandátu, pričom ide o informovanie, ktoré je v demokratickej spoločnosti prípustné a nevymyká sa nijako všeobecným pravidlám. Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí toto stanovisko aj rozviedol a zdôvodnil, preto je podľa žalovanej len ťažko možné hovoriť o akejkoľvek rezignácii z jeho strany. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdeniami, že jej výrokmi na tlačovej konferencii došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Tieto tvrdenia žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho na tlačovej konferencii verejnosť informoval starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov, že žalobca voči nemu podal trestné oznámenie a inicioval trestné konanie. Verejnosť tak bola informovaná, že žalobca rieši svoje problémy aj touto cestou. Podľa žalovanej preto žiadnou väčšou ujmou na jeho povesti nemohlo byť to, že sa podobne (aj keď nesprávne) vyjadrila aj žalovaná. Žalovaná nepopierala, že jej vyjadrenia neboli po právnej stránke správne, avšak nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tieto boli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti. 4. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii. Vo vyjadrení uviedol, že ak žalovaná na jednej strane tvrdí, že záver o neplatnosti záväzného stanoviska komisia neprijala, ale išlo o záver účastníkov konania (a toto tvrdí vo svojom vyjadrení k odvolaniu), nie je zrejmé, ako môže zároveň tvrdiť, že jej status je len „interpretáciou“ obsahu uznesenia komisie, keď zo statusu vyplýva informácia, ktorá obsahom uznesenia vôbec nebola. Žalobca vo vyjadrení opätovne zdôvodnil, prečo konštatovanie o neplatnosti záväzného stanoviska má dopad aj na jeho osobu (resp. na jeho podnikanie), pričom odkázal na rozsiahle zdôvodnenie v podanom odvolaní. Vo vyjadrení žalobca znovu podotkol, že žalovaná sporným statusom neinformovala, ale zavádzala svojich voličov a obyvateľov svojho volebného obvodu. Okrem toho podľa žalobcu žalovaná v čase publikovania svojho statusu vedela, že ňou navrhované uznesenie bude prinajmenšom pochybné s ohľadom na fakt, že mesto sa k pripomienkam účastníkov konania už vyjadrilo. Žalovaná napriek tomu navrhla prijatie sporného uznesenia a následne o ňom informovala jazykom, ktorý bol podľa žalobcu v rozpore s tým, ako sama obsah sporného uznesenia vnímala. 5. V duplike žalovaná rovnako zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a argumentácii. Vyjadrenia žalovanej sú podľa jej názoru využitím jej práva na slobodu prejavu, práva a povinnosti na informovanie voličov ako ich volenej zástupkyne, pričom nejde o exces, ktorý by nebol v demokratickej spoločnosti prípustný a spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu neprípustným spôsobom, naopak, ide o v demokratickej spoločnosti o prípustné vyjadrovanie. Vyjadrenie žalovanej preto nebolo spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu protiprávnym spôsobom, a to ani jeho intenzitou, ani jeho obsahom. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Ďalšie vyjadrenia stany sporu súdu nedoručili. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Predmetom konania v danej veci je nárok na ochranu dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby odvíjajúcej od dvoch zverejnených príspevkov žalovanej, ktoré boli uverejnené dňa 28.1.2019 na N.ovom profile W.:/..N..K. a od jej vyjadrenia na tlačovej konferencii dňa 05.04.2019. Predmetnou žalobou sa domáha odstránenie zverejnených príspevkov, ospravedlnenia ako aj primeraného zadosťučinenia. 9. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. 9.1. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 9.2. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav (pozri odsek 23. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku), primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, Stavebného zákona ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil prečo považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Čo sa týka zverejnených príspevkov žalovanej na N.-ovom profile obšírne uviedol (pozri odsek 46. až 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že v prípade skutkových tvrdení uvedených v týchto príspevkoch sa nejedná o nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré by mali difamačný účinok na dobrú povesť žalobcu. Súd prvej inštancie rovnako primerane vysvetlil (pozri odsek 54. až 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že ani v prípade nepravdivých tvrdení žalovanej na tlačovej konferencii nedošlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany s odôvodnením ktorým sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. 11. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa citovaných zákonných v ustanovení je možné zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, avšak v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, čo znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. 11.1. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu zistiteľnú pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu dobrej povesti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen
podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. 11.2. Nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa zároveň dotknúť dobrej povesti konkrétnej právnickej osoby. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. 12. Čo sa týka dvoch N.K. statusov zo dňa 28.01.2019, ktoré boli uverejnené na N.-ovom profile <W.:/..N..K.>, odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 9Co/19/2022-299 zo dňa 31.10.2022 vyslovil právny názor, že v danom prípade je potrebné vziať od úvahy, že žalovaná príspevky písala z pozície verejnej činnej osoby, poslankyne mestského zastupiteľstva a zároveň ako členka komisie mestského zastupiteľstva pre územné plánovanie a strategické plánovanie, životného prostredia a výstavby. Uvedené statusy boli uverejnené na informovanie o záveroch zo zasadania predmetnej komisie mestského zastupiteľstva. Žalovaná ako volená zástupkyňa mala právo aj povinnosť informovať svojich voličov, a aj ostatných obyvateľov volebného obvodu, za ktorý bola zvolená a uvedené informovanie malo umožniť obyvateľom verejnú kontrolu činnosti práce poslanca zastupiteľstva a zároveň predstavuje istý odpočet plnenia sľubov. Zo strany žalovanej išlo o využitie prípustného prostriedku na dosiahnutie informovania obyvateľov volebného obvodu. Je celkom bežné, že politici zdieľajú informácie prostredníctvom sociálnych sietí, ako je aj N.. Žalovaná pri výkone svoje funkcie informovala o záveroch rokovania komisie, na ktorých jej záležalo. Zo statusov vyplýva, že proti výstavbe realizovanej žalobcom mala výhrady a bolo jej sľubom bojovať proti výstavbe. Hoci výrok mohol obsahovať miene nadsadenie, že súhlasné stanovisko je neplatné, avšak je nespochybniteľné, že komisia zaujala stanovisko, že plán výstavby žalobcu je v rozpore s územným plánom a samotné uvedenie, že súhlasné stanovisko je neplatné, nijakým spôsobom nezhoršuje uvedený výrok a nezhoršuje postavenie žalobcu. 12.1. Ak vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade skutkových tvrdení uvedených v týchto príspevkoch sa nejedná o nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré by mali difamačný účinok na dobrú povesť žalobcu, nie je jeho záverom čo vytknúť. Dané výroky v dobe ich uverejnenia vyjadrenia zodpovedali uzneseniu prijatého na komisii mestského zastupiteľstva a v tomto smere sú nedôvodné námietky žalobcu, že žalovaná pri informovaní o uznesení komisie prostredníctvom statusov na sociálnej sieti N. pozmenila obsah uznesenia, a to spôsobom poškodzujúcim žalobcu a nezvolila vo svojom statuse vhodný jazyk; práve naopak, svoj status formulovala spôsobom, ktorý naznačoval, že so stavebným projektom žalobcu je podstatný problém (pozri odsek 2.). Tvrdenia žalovanej naviac (okrem toto čo už bolo uvedené v odseku 12.) vzhľadom na použité výrazy, formulácie ale aj s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých boli príspevky a v nich tvrdenia žalovanej uverejnené, boli zlučiteľné so štýlom prejavu žalovanej ako komunálnej političky, ktorá sa snažila zaujať, išlo o realizáciu jej práva na prejav a poskytovanie informácií. V čase zverejnenia išlo o informácie, ktoré sa zakladali na záveroch prijatých kolektívnym orgánom a v tomto smere ich treba aj posudzovať. Informácie o žalobcovi ako právnickej osobe boli v príspevkoch podané takou formou a súvislostiach, že neskresľovali skutočnosť, ani nevyvolávali dojem skreslenia skutočnosti z dôvodov ktoré podrobne uviedol súd prvej inštancie. Uvedené skutkové tvrdenia v príspevkoch teda treba považovať za pravdivé, keďže z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde; teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia, čo je aj daný prípad. Keďže pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby tvrdenia žalovanej vo zverejnených príspevkoch teda nemohli pôsobiť difamačne. 13. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej na tlačovej konferencii dňa 05.04.2019 „Chcela by som povedať, že prišlo mi oznámenie od advokátskej kancelárie, v ktorom som sa dozvedela, že som obvinená a vyšetruje ma, bude ma vyšetrovať, Generálna prokuratúra za moje výroky, ktoré som mala ako poslankyňa v mestskom zastupiteľstve, ktoré som mala ako aktivistka v A. J., v A. D.. Chcela by som sa spýtať, odkedy je normálne spochybňovať výroky aktivistov, odkedy je normálne spochybňovať poslanecký mandát komisie pre územný plán a pre finančnú komisiu, pretože je to moja povinnosť, ja mám za sebou 8.340 hlasov Ružinovčanov a jednoducho sa im musím…“ žalobca v žalobe označil ako
nepravdivé tvrdenie, ktoré malo zasiahnuť do jeho práva na dobrú povesť („ ........... prišlo mi oznámenie od advokátskej kancelárie, v ktorom som sa dozvedela, že som obvinená a vyšetruje ma, bude ma vyšetrovať, Generálna prokuratúra za moje výroky.........“). V konaní nebolo sporné, že tieto výroky sú nepravdivé a taktiež nebolo sporné, že na tejto tlačovej konferencii žalovaná dňa 05.04.2019 vystúpila spolu so starostom I.. L. K. a poslancom miestneho zastupiteľstva L.. U. W.. 13.1. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby v prípade nepravdivého tvrdenia prichádza do úvahy vtedy, ak je nepravdivé tvrdenie považované za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý privodiť ujmu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú právnickú osobu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2448/2007). Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých bolo nepravdivé tvrdenie žalovanou prednesené t.j. na tlačovej konferencii spolu so starostom I.. L. K. na ktorého žalobca trestné oznámenie podal v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca nepreukázal aký dopad na jeho dobrú povesť má tvrdenie žalovanej o jej trestnom stíhaní. Je potrebné zdôrazniť, že uvedeným vyjadrením žalovanej nemohlo byť zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. Absentuje konkretizácia subjektu žalobcu vo výroku žalovanej (vo výroku sa spomína len všeobecne advokátska kancelária), čo samo o sebe predstavuje nenaplnenie zákonnej podmienky na priznanie nároku žalobcu a navyše chýba tu aj objektívna spôsobilosť výrokom v potrebnej intenzite zasiahnuť neoprávnene do dobrej povesti žalobcu. Žalobca na ktorom bolo dôkazné bremeno žiadnym spôsobom nepreukázal, že toto nepravdivé tvrdenie žalovanej je neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou na dobrej povesti právnickej osoby. 13.2. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 13.-13.1. sú potom bez právneho významu námietky žalobcu (pozri odsek 2.1.), že sa ho žalovaná pokúsila v očiach verejnosti vykresliť ako niekoho, kto žalovanú prenasleduje za jej aktivity ako miestnej aktivistky, pričom nie je možné akceptovať vzhľadom na všetky okolnosti, že jej predstavy o trestnom stíhaní zo strany žalobcu boli len omylom a tieto nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. 14. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu (odstránenie zverejnených príspevkov, ospravedlnenia, primeraného zadosťučinenia) odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa zoberať námietkami žalobcu, týkajúcich sa zamietnutia žaloby v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy. 15. Osobitným spôsobom sa odvolací súd nezoberal ani ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní keďže žalobca už len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
15.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcu uvedenými v replike (pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní. V prípade nových námietok odvolací súd nemá na ne prečo prihliadať s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. 16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. vrátane výroku o nároku na náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalovanej v konaní. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).