Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/125/2025 1222010430 27. 11. 2025 JUDr. Karol Kováč ECLI:SK:KSBA:2025:1222010430.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného E. L., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní poškodeného T. N. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 25.06.2025 sp. zn. B2-6T/47/2022, na verejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného T. N., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 25.06.2025 sp. zn. B2-6T/47/2022 bol obžalovaný E. L. uznaný za vinného pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že v bode 1/ využijúc dôveru poškodeného M. V. ml. vybudovanú na základe dlhodobých dobrých osobných vzťahov, posilnenú predchádzajúcim poskytnutím a následným vrátením dvoch pôžičiek v zmysle dohody, vylákal po zámienkou investície a výhodného zúročenia pôžičky - dňa 30.08.2018 sumu 35 000,- eur, ktorú poškodený poskytol na bližšie nešpecifikovaný obchodný účel bezhotovostne prostredníctvom účtu vedeného vo U. D., a.s. (ďalej „U., a.s.“) IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci M. V. st. na účet obvineného vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet obvineného vo U., a.s.“), ku ktorej dňa 01.09.2018, uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke na adrese E. v F., kde sa obvinený zaviazal finančné prostriedky vo výške 35 000,- eur s úrokom vo výške 10 000,- eur vrátiť do 17.09.2018, avšak po prijatí finančných prostriedkov tieto v ten istý deň v sume 32 400,- eur previedol z dôvodu vrátenia pôžičky na účet vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaci M. F. a časť previedol za účelom tipovania v prospech hráčskeho účtu registrovaného na meno obvineného v spoločnosti M. SK a.s. na účet tejto spoločnosti vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXXXX (ďalej len „hráčsky účet“), - dňa 10.09.2019 sumu 29 000,- eur, ktorú poškodený poskytol vkladom v hotovosti v pobočke U., a.s. OC T. Z. Z. na U. XXX v F. na účet obvineného vedený vo U., a.s. za účelom ich použitia na stávku na dva futbalové zápasy hrané v Poľsku, ktorú mala sprostredkovať doposiaľ nestotožnená osoba, ku ktorej dňa 10.09.2018 uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke na adrese E. XX v F., kde sa obvinený zaviazal vrátiť do 01.10.2018 finančné prostriedky vo výške 29 000,- eur s úrokom vo výške 9 000,- eur, avšak po prijatí finančných prostriedkov tieto v ten istý deň v sume 22 000,- eur previedol z dôvodu vrátenia pôžičky na účet vedený vo U. a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci M. F. a časť previedol za účelom tipovania v prospech hráčskeho účtu, - v dňoch 12.09 - 13.09.2018 sumu 34 000,- eur za účelom financovania pracovného stroja Liebherr a918 compact v hodnote 85 000,- eur zo Švédska, ku ktorej dňa 13.09.2018 uzatvorili zmluvu o pôžičke v OC X., Na M. XX, F. F., kde sa obvinený zaviazal vrátiť finančné prostriedky vo výške 34 000,-
eur s úrokom vo výške 8 000,- eur do 08.10.2018, pričom finančné prostriedky v celkovej výške 34 000,- eur poškodený poskytol postupne na účet obvineného vedený vo VÚB, a.s. a to dňa 12.09.2018 bezhotovostným prevodom v sume 4 000,- eur z účtu vedeného vo U., a.s. IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci M. V. ml., vkladom hotovosti v sume 10 000,- eur M. V. st. a v sume 5 000,- eur W. Q., dňa 13.9.2018 vkladom hotovosti dvakrát po 5 000,- eur N. Q. a vkladom hotovosti v sume 5 000,- eur K. E., avšak tieto následne obvinený vybral v hotovosti v sume 10 000,- eur dňa 12.09.2018 a v sume 10 800,- eur dňa 13.09.2018, pričom tieto použil na doposiaľ nezistený účel a časť previedol v prospech svojho hráčskeho účtu v dňoch 12.09.2018 až 14.09.2018, čím spôsobil poškodenému M. V. ml. (XXXX), trvale bytom E. XX, F. škodu vo výške 98 000,- eur, v bode 2/ využijúc dôveru poškodeného T. N. na základe dlhodobých dobrých osobných vzťahov dňa 02.10.2018 požiadal T. N. o pôžičku vo výške 20 000,- eur za účelom nákupu bagra zo Švédska, k čomu uzatvorili v T. reštaurácii v Y. v ten istý deň písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa obvinený zaviazal vrátiť finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur s úrokom vo výške 6 000,- eur do 03.12.2018, finančné prostriedky poškodený poskytol postupne a to v sume 10 000,- eur, ktoré si požičal od N. L. a ten ich dňa 03.10.2018 previedol zo svojho účtu vedeného vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v štyroch platbách, dňa 02.10.2018 v sume 3 000,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a 5 000,- eur v OC T. v F. potom ako ich vybral zo svojho účtu vedeného v I. banka L., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tieto odovzdal obvinenému a ten ich vložil na účet vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom poškodenému zaslal potvrdenie, ktoré boli dňa 03.10.2018 prevedené na účet obvineného vedený vo U. a.s. a dňa 22.10.2018 v pobočke U., a.s. v OC F. Y. v F. poškodený vložil na účet obvineného ešte v hotovosti 2 000,- eur, pričom po ich prijatí finančné prostriedky obvinený nepoužil na deklarovaný účel, ale tieto v ten istý deň previedol z dôvodu vrátenia pôžičky na účet vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci M. F. a časť vybral v hotovosti alebo použil na úhradu iných svojich záväzkov a tovaru a služieb, čím spôsobil poškodenému T. N. (XXXX), trvale bytom Y. L. R. XXX, škodu vo výške 20 000,- eur, v bode 3/ využijúc dôveru poškodeného Y. U. na základe predchádzajúceho poskytnutia a následného vrátenia pôžičky v zmysle dohody, vylákal pod zámienkou investície a výhodného zúročenia pôžičky - v presne nezistený deň v lete 2018 pôžičku vo výške 33 000,- eur, kedy obvinený požiadal poškodeného o pôžičku za účelom nákupu jácht, ktoré mu poškodený poskytol tým spôsobom, že dňa 16.08.2018 vložil v hotovosti na účet obvineného vedený vo U., a.s. sumu 20 000,- eur, ktoré obvinený následne previedol z dôvodu vrátenia pôžičky na účet vedený vo U., a.s. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci M. F. a dňa 16.08.2018 previedla R. U. na základe požiadavky Y. U. sumu 13 000,- eur zo svojho účtu vedeného v M. banka, a.s. K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet obvineného vedený v M. banka, a.s., C. F. IBAN L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom obvinený v ten istý deň vybral spolu 12 000,- eur a zostávajúcu časť použil na splatenie pôžičky tretej osobe a úhradu rôznych služieb a tovaru, - v presne nezistený deň v lete 2018 pôžičku vo výške 20 000,- eur za účelom ich použitia na stávku na dva futbalové zápasy hrané v Poľsku, ktorú poškodený poskytol vkladom hotovosti v pobočke U., a.s. v OC X., F. F. dňa 23.08.2018 v sume 12 500 eur a dňa 24.08.2018 v sume 7 500 eur na účet obvineného vedený vo U. a.s., pričom tieto obvinený postupne previedol na svoj hráčsky účet, čím spôsobil poškodenému Y. U. (XXXX), trvale bytom J. X., F. F. - T. škodu vo výške 53 000,- eur, a tým obvinený E. L. v rozpore so skutočnosťou vzbudil u poškodených, pod zámienkou výhodného investovania, presvedčenie, že požičané finančné prostriedky vráti aj s dohodnutým úrokom, avšak v čase uzatvárania zmlúv o pôžičke resp. pri prijatí finančných prostriedkov pred poškodenými zatajil, že nemá postačujúci príjem ani dostatočné majetkové pomery, z ktorých by bol schopný poškodeným požičané peniaze vrátiť, deklarované investície nikdy neuskutočnil a ani nemal v úmysle tieto uskutočniť, pretože požičané peniaze od poškodených následne použil na uhradenie iných záväzkov a na online tipovanie zápasov prostredníctvom svojho hráčskeho účtu v M. SK, a.s., čím spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 171 000,- eur. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému E. L. podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určila sa mu skúšobná doba v trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. bolo obžalovanému počas trvania skúšobnej doby uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na automatoch a uzatvárania stávok. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4, písm. d/ Tr. zák. bola obžalovanému počas trvania skúšobnej doby uložená povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protihráčske liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný povinný nahradiť poškodenému M. V. ml., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. XXX/XX, F., spôsobenú škodu vo výške 57.800,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený M. V. ml., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. XXX/XX, F., odkázaný so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 ods. Tr. por. bol poškodený Y. U., nar. XX.XX.XXXX v A. nad Q., trvale bytom J. XXXX/X, F. F. - T., odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 ods. Tr. por. s poukazom na § 46 ods. 4 Tr. por. bol poškodený T. N., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Y. L. R. XXX, odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal poškodený T. N. odvolanie v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Jeho odvolanie smerovalo výlučne do výroku o náhrade škody. Poškodený T. N. podané odvolanie (išlo o podanie učinené poštou dňa 08.08.2025, doručené na mestský súd dňa 11.08.2025) odôvodnil nasledovným spôsobom: „Súd mi náhradu škody nepriznal a to z dôvodu, že mi bol priznaný exekučný titul vo výške 20.000,- eur, a teda, ak by mi priznal nárok, rozhodol by duplicitne. Vo vzťahu k tejto tak časti výroku rozhodnutia, ako i jej odôvodnenia, v plnej miere nesúhlasím, nakoľko mi síce bol priznaný exekučný titul, kde som platil nemalé poplatky či už súdne a či exekučné ako oprávnený dokonca, ale výsledkom toho všetkého bolo zastavenie exekučného konania dňa 4.12.2024, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ( viď príloha). Zastavenie exekúcie bolo z dôvodu, že pri exekúcii vedenej v období 5 rokov od začatia exekúcie sa nepodarilo zistiť príjmy alebo majetok povinného - obžalovaného. V danom prípade poukazujem na skutočnosť, že v čase rozhodovania o mojom nároku teda dňa 25.06.2025 bolo rozhodnutie o zastavení konania právoplatné už 8 mesiacov. Rovnako sa nárok exekučne nevymohol. Jedinú nádej som vkladal do tohto súdu, nakoľko som mal za to, že ak mám i uznanie dlhu, teda o výške škody nie je pochybností a bolo mi zastavené exekučné konanie, z ktorého si obžalovaný nič nerobil, tak toto konanie v prípade zaviazania na úhradu škody voči mojej osobe v skúšobnej lehote, by mohlo obžalovaného donútiť mi peniaze vrátiť pod hrozbou premeny podmienky. So všetkou úctou voči súdu, ale nedá mi opomenúť, že aký prevenčný charakter má trest obžalovanému, keď mu jednak nielen voči mne ale i osobe písanej v bode 1 bola ponížená povinnosť náhrady škody len z dôvodu exekučného titulu. Áno, exekučný titul som mal, avšak toto nie je civilné konanie, že mám papier a môžem byť spokojný. Toto je trestné konanie, že som podvodom prišiel o 20.000,- eur a náhrada škody v nedohľadne. Pričom súd nezdôvodnil rozhodnutie voči mojej osobe nijako inak, len že mám exekučný titul. Vymáhať škodu od osoby, ktorá sa zbavila celého svojho majetku, je mi jedno ako ale obohatila sa na mne podvodom o 20.000,- eur a ešte ho na tento nárok nezaviazať v trestnom konaní mi príde absolútne voči mojej osobe nespravodlivé. Potom nerozumiem rozhodnutiam o treste, kedy by v zmysle trestného zákona ako i trestného poriadku ako i celkových zásad v trestnom konaní mal plniť trest funkciu tak represívnu ako i prevenčnú. Čiže jednak potrestanie páchateľa ako i prevenciu, že sa konanie nebude opakovať. No ak pozriem na rozhodnutie racionálne, tak mi z toho vyjde, že síce podmienku má, čo do budúcna mu nijako neublíži, nenaruší rodinný život, ani sa o nej nebude vedieť, no súd ho de facto oproti mojej osobe oslobodil o 20.000,- eur. Čo mu zabráni v budúcnosti nekonať obdobne keď si povie
no peniaze mám (v tomto prípade 55.000,- poníženie v zmysle celkového rozsudku) exekučne odo mňa nič nevymôžu a hradiť to ani len nemusím. Bo nie je zaviazaný trestným súdom. Nič. Záverom som teda názoru, že súd neprávne právne vo veci rozhodol vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči mojej osobe, a preto navrhujem odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie rozsudok prvostupňového súdu v časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám rozhodol o mojom nároku a zaviazal obžalovaného na úhradu škody vo výške 20.000,- eur a to v skúšobnej lehote obžalovaného.“ Odvolanie poškodeného T. N. bolo zaslané na vyjadrenie obžalovanému E. L., jeho obhajcom, ako aj prokurátorovi. Obžalovaný prostredníctvom náhradného obhajcu vo svojom písomnom podaní doručenom na mestský súd dňa 15.08.2025 uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2025 sp. zn. B2-6T/47/2022. Podľa jeho názoru, aamosudca správne odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Obžalovaný poukázal tak na ustanovenie § 46 ods. 4 Tr. por., ako aj ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. por. K tomu dodal, že v zmysle zásady res judicata súd správne rozhodol a poškodeného s jeho návrhom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Prekážka rozsúdenej veci (res judicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. Z vyššie uvedených dôvodov preto obžalovaný navrhol, aby odvolanie poškodeného T. N. bolo ako nedôvodné zamietnuté. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní poškodeného T. N. nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili zvolený obhajca obžalovaného, náhradná obhajkyňa a napokon prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti tak odvolateľa - poškodeného T. N., ako aj obžalovaného E. L., nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Odvolací súd k tomu iba vyslovuje, že obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený dňa 30.10.2025, o čom svedčí pripojená doručenka podpísaná obžalovaným. Odvolateľ - poškodený T. N. bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený dňa 03.11.2025, o čom tiež svedčí pripojená doručenka podpísaná poškodeným. Obžalovaný, rovnako tak aj poškodený, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie verejného zasadnutia. Na tomto verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie takým spôsobom, že podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 295 ods. 2 a § 269 Tr. por. oboznámil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.08.2019, č. k. 14C/48/2019-20, právoplatný dňa 21.09.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný (E. L.) je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (T. N.) sumu 20.000,- eur spolu so zmluvným úrokom 6. 000,- eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000,- eur od 04.12.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Žalovaný (E. L.) je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (T. N.) náhradu trov konania v sume 1.130,- eur a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 911,86 eur. Prokurátorka krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí uviedla, že ponecháva rozhodnutie o odvolaní poškodeného na úvahe krajského súdu. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie poškodeného T. N. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie poškodeného T. N. nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie dôvodné.
Vzhľadom k podanému odvolaniu poškodeného T. N. výlučne voči výroku o náhrade škody, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani výrok o uloženom treste, či výroky o náhrade škody ohľadom poškodených M. V. ml. a Y. U.. Pre úplnosť treba zdôrazniť, že rozsudok Mestského súdu Bratislava I z 25.06.2025 sp. zn. B2-6T/47/2022 vo výroku o vine a treste ohľadom obžalovaného E. L., ako aj vo výroku o náhrade škody ohľadom poškodených M. V. ml. a Y. U. sa stal právoplatným. Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. V ustanovení § 46 ods. 3 Tr. por. je upravené právo poškodeného, a to právo uplatniť si v trestnom konaní voči obvinenému (obžalovanému) nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. O nároku poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom konaní (§ 287 Tr. por. a 288 Tr. por.), ktoré je však súčasťou trestného konania. Podľa § 46 ods. 4 Tr. por. návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Ustanovenie 46 ods. 4 Tr. por. negatívnym spôsobom ustanovuje, kedy návrh podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. na uloženie povinnosti súdom obžalovanému, aby nahradil poškodenému spôsobenú škodu, nie je možné podať. Ide o situáciu, keď už bolo o nároku rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. V prípade, ak poškodený takýto návrh podá, súd naň nebude prihliadať. Podľa § 256 ods. 3 Tr. por. ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa § 256 ods. 4 Tr. por. podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, ak bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené v § 46 alebo § 47 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20251227>. Mestský súd pri správnom postupe mal podľa § 256 ods. 4 Tr. por. uznesením rozhodnúť, že poškodeného T.a N. na hlavné pojednávanie nepripúšťa, nakoľko z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis vyplynulo, že T. N. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 14.11.2019 uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica bolo rozhodnuté o tom, že E. L. mu je povinný zaplatiť sumu 20.000,- eur, avšak ani exekúciou, ktorá už istý čas trvá, túto sumu ešte nevymohol. Pokiaľ takto naznačeným spôsobom mestský súd nepostupoval, dokonca prečítal podanie poškodeného T. N. zo dňa 03.07.2024, doručené na súd dňa 11.07.2024, ktorým poškodený zotrval na nároku na náhradu škody vo výške 26.000,- eur a žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti túto škodu uhradiť, potom mu za takejto situácie nezostalo nič iné, iba rozhodnúť v napadnutom rozsudku tak, že podľa § 288 ods. Tr. por. s poukazom na § 46 ods. 4 Tr. por. sa poškodený T. N. odkazuje so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces. K tomu ešte treba dodať, že na súde prvého stupňa došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2025, pričom obžalovaný E. L. ešte na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2023 urobil vyhlásenie o vine ohľadom skutku v bode 2/, ktoré bolo súdom prijaté, čím sa obžalovaný vzdal práva na klasický súdny proces a kedy sa ani nevykonalo dokazovanie ohľadom tohto skutku. Súd I. stupňa následne nariadil dokazovanie ohľadom výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému T. N. prečítaním iba listinného materiálu - podanie poškodeného T. N. zo dňa 03.07.2024 na č. l. 966 a upovedomenie o začatí exekúcie na č. l. 1117 a č. l. 1020 -1021. Odvolací súd dáva odvolateľovi do pozornosti, že aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, týkajúce sa výroku o náhrade škody, ktorým bol poškodený T. N. s nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilný proces s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 4 Tr. por., spĺňalo obsah predpokladaný v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z tohto pohľadu je preto takýto výrok o náhrade škody prvostupňového rozsudku preskúmateľný a nemožno mu nič vytknúť. Išlo totiž o situáciu, kedy už bolo o nároku na náhradu škody rozhodnuté v civilnom procese (t. j. došlo k rozhodnutiu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.08.2019, č. k. 14C/48/2019-20, právoplatným dňa 21.09.2019) a bolo preto vylúčené, aby sa o tomto nároku na náhradu škody opätovne rozhodlo v adhéznom konaní. Mestský súd v konečnom dôsledku nepochybil, keď v rámci tohto adhézneho konania (pokiaľ podľa § 256 ods. 4 Tr. por. uznesením nerozhodol, že poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa), odkázal poškodeného T. N. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na správnosť tohto výroku o náhrade škody, nemala vplyv ani skutočnosť, že medzičasom došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úradu trov exekútora. Odvolací súd napokon uzatvára, že výrok o náhrade škody, ktorým mestský súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 4 Tr. por. poškodeného T. N. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, je preskúmateľný i právne udržateľný a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto napadnutého výroku rozsudku, hoci sa tejto zmeny poškodený v podanom odvolaní domáhal. Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní poškodeného T. N. spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.