Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/99/2024 1222202834 25. 11. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1222202834.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: Q. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D., Z. K.. Ž. Č.. X, zastúpenej JUDr. Matejom Oslackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Jarabinkova č. 8E, proti žalovanému: X/ G.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. R., Š. Č.. XX a 2/ NELL KAPITAL s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 4, IČO: 47 147 946 zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kazanská č. 4, o určenie neexistencie právneho vzťahu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. mája 2024 č. k. B2-51C/25/2022-312, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a . Žalobkyni voči žalovanému 1/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 02.11.2021 a zo dňa 03.11.2021 neexistuje (výrok I. a II.) a tiež, že neexistuje právny vzťah žalovaný zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 02.11.2021 medzi týmito účastníkmi (výrok III.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). Žalobkyni voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VI.) a napokon žalovanému 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VII.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa ako dlžníčka z namietaných zmlúv o pôžičke má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď nemôže predvídať, či a kedy žalovaný 1/ uplatní nárok zo zmlúv v súdnom konaní, ktorý má zabezpečený záložným právom, zapísaným v katastri nehnuteľností. Pre jeho výmaz je potrebné rozhodnutie súdu. 3. Žalovaný 1/ nepreukázal odovzdanie požičanej sumy 30.000 € žalobkyni ako predpoklad platnosti reálneho kontraktu podľa § 657 OZ. Svedkyňa N. (zamestnanec žalovaného 2/) sa k tejto otázke nevedela vyjadriť, žalovaný 1/ (jediný spoločník a konateľ žalovaného 2/) napr. nepreukázal výber peňazí zo svojho účtu v takejto výške; z listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu, vyplýva len úhrada 16.678,57 € na dlhy žalobkyne a úhrada výživného 1.955 €, spolu 18.633,57 €. 4. Zmluvy o pôžičke vyhodnotil za absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 OZ, keď odporujú dobrými mravom a obchádzajú zákon. Jedno plnenie, poskytnuté žalovaným 1/ žalobkyni v preukázanej výške 16.678,58 €, malo pokrývať dve kauzy, jednak plnenie zo zmlúv o pôžičke a súčasne aj kúpnu
cenu za byt žalobkyne zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a z kúpnej zmluvy, obe zo dňa 2.11.2021. Z koncepcie zmlúv vyplýva, že úmyslom žalovaných 1/ a 2/ bolo pripraviť žalobkyňu o jej byt s čo najnižšími nákladmi, keď pohľadávku zo zmlúv o pôžičke by žalovaný 1/ mohol postúpiť na žalovaného 2/, ktorý by ju následne započítal s poslednou nevyplatenou časťou kúpnej ceny. Tento zamýšľaný postup vyplynul z vykonaného dokazovania, keď žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že sa to (dlh z pôžičky a kúpna cena) predsa započíta. Pokiaľ na úhradu dlhov žalobkyne mala byť určená kúpna cena za byt, táto cena by pokryla všetky dlhy žalobkyne; následne nebol žiadny dôvod na tie isté dlhy peniaze ešte aj požičiavať. Žalovaní počas celého súdneho konania neodpovedali na otázku, aký bol dôvod popri uzavretí kúpnej zmluvy peniaze ešte aj požičiavať. Za sumu 16.678,57 € by žalovaný 2/ získal byt v hodnote minimálne 50.000 € (najnižšie podanie v dražbe, ale zrejme väčšej hodnoty). Žalobkyňa hľadala spôsob, ako uspokojiť veriteľov a bola uzrozumená so stratou vlastníckeho právo k bytu, avšak jej úmyslom určite nebolo, aby z výťažku za byt jej nič nezostalo, k čomu právne úkony smerovali. Uzavretie dvoch zmlúv o pôžičke po 15.000 € v ten istý deň s rozdielnym dátumom predstavuje obchádzanie zákona č. 394/2012 z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, bez ohľadu na to, že až od 1.7.2023 sa zaviedla absolútne neplatnosť úkonu presahujúca hotovostný limit. 5. S ohľadom na akcesorický charakter záložného práva pre neplatnosť zmlúv o pôžičke potom je neplatnou i záložná zmluva, ktorou sa zabezpečovala pohľadávka, ktorá platne nevznikla. 6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia žiadali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Závery súdu označili za rozporné s logikou, keď na jednej strane súd uvádza, že žalovaný 1/ uhradil dlhy žalobkyne vo výške 16.678,57 €, napriek tomu žalobe v napadnutej časti vyhovel. Žalobkyňa sa zbavila všetkých dlhov, žalovaní jej zachránili strechu nad hlavou a súd ich postavil do pozície, že si majú uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe v konkurze. Namietli tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, keď na jej majetok bol vyhlásený konkurz a za ňu koná správca konkurznej podstaty. Nesúhlasili ani so záverom súdu o obchádzaní zákona pre porušenie zákona o obmedzenie platieb v hotovosti, pretože žalovaní nevedeli, že platí mimoriadny stav. Uviedli tiež, že žalobkyňa neprišla o byt v dražbe, vďaka pôžičkám žalovaného býva v byte zadarmo a generuje dlh, ale podľa súdu je žalovaný ten, kto koná v rozpore s dobrými mravmi. Súd celkom abstrahoval od skutočnosti, že žalobkyňa po kúpe nehnuteľnosti mala prioritné právo v byte zostať, jej sa však zdalo 500 € mesačne na nájomnom veľa. Nesúhlasili ani so záverom o neplatnosti záložnej zmluvy. 7. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Žalovaní v replike uviedli, že žalobkyňa neprodukovala žiadne vecné dôkazy, bola v spore pasívna, požičala si peniaze, ktoré spotrebovala a nevrátila. Informoval o incidenčnej žalobe žalovaného 1/, Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 36 Cbi/4/23 rozhodol v jeho prospech a byt vo vlastníctve žalobkyne vylúčil zo všeobecnej podstaty; správcom bude zapísaná do osobitnej konkurznej podstaty, v ktorej je prihlásený jediný záložný veriteľ, žalovaný 1/. 9. Žalobkyňa v duplike uviedla, že žalovaný 2/ nie je oprávnený na podanie odvolania, keďže voči nemu bola žaloba zamietnutá. Tvrdila, že žalovaný 1/ jej žiadnu pôžičku neposkytol a peniaze nevyplatil a podľa podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve jej neuhradil ani kúpnu cenu za byt. Dlh voči správcovi bytu a dražobníkovi uhradila z prostriedkov, ktoré jej žalovaný 1/ poskytol v pobočkách jednotlivých bánk a výlučne vo výške 16.678,57, € oproti údajných 30.000 €. Úhrada výživného nepatrí medzi dlhy žalobkyne voči správcovi alebo dražobníkovi. Okresný súd v Trenčíne neriešil otázku platnosti namietaných právnych úkonov. 10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že u žalovaného 1/ je odvolanie neopodstatnené, u žalovaného 2/ bolo potrebné odvolanie odmietnuť, keďže vo vzťahu k nemu bola žaloba zamietnutá, teda odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jeho prospech (§ 386 písm. b), § 359 CSP). 11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán sporu, dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaný 1/ nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyni na základe zmlúv o pôžičke. Jeho právne
závery o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení i závery o neexistencii právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ na základe neplatných zmlúv o pôžičke a neplatnej akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva na byt žalobkyne sú správne, založené na dostatočne zistenom skutkovom stave a súdom aplikovaných ustanoveniach OZ. Nepochybil ani, keď žalobkyňu považoval v spore za aktívne legitimovanú, bez ohľadu na prebiehajúci tzv. malý konkurz na žalobkyňu. 12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný 1/ (žalovaní 1/ tiež jediný spoločník a konateľ žalovaného 2/) po zistení, že na byt vo vlastníctve žalobkyne bola vyhlásená dražba, žalobkyňu oslovil s tým, že jej pomôže vyriešiť finančnú a právnu situáciu. Deň pred konaním dobrovoľnej dražby žalobkyni predložil na podpis ním vypracované dve písomné zmluvy o pôžičke po 15.000 € s dátumom 02. a 03.11.2021 (prevzatie peňazí pri podpise zmluvy potvrdzovala žalobkyňa svojím podpisom - článok II. ods. 1), zmluvu o zriadení záložného práva k bytu žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke (čl. III. ods. 1a), zmluvu o budúcej kúpnej zmluve i kúpnu zmluvu na byt žalobkyne (už ako žalovaný 2/), všetky zo dňa 2.11.2021. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 55.000 €, ktorú sa žalovaný 2/ zaviazal splatiť čiastočne už do troch dní od podpisu zmlúv (čl. IV zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy i čl. VII kúpnej zmluvy), vo výške 16.678,57 € na účet veriteľov žalobkyne (s cieľom upustenia od dražby bytu). Zvyšok kúpnej ceny mal byť vyplatený do jedného roka. Žalobkyňa podala túto žalobu po tom, ako jej žalovaný 1/ asistoval pri podaní žiadosti do CPP na oddlženie a následne po vyhlásení tzv. malého konkurzu na jej majetok. Oddlženie formou tzv. malého konkurzu nebolo doposiaľ skončené. Žalovaný 1/ pohľadávku zo zmluvy o pôžičke do konkurzu neprihlásil (v dôsledku čoho nemohla byť popretá inými veriteľmi). 13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 1/ odovzdanie peňazí vo výške 30 000 € na základe zmlúv o pôžičke nepreukázal. 14. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnej miere stotožňuje. 15. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, zmluva o pôžičke nie je platnou a medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj napr. 5 Cdo 55/98, 3 Cdo 325/2009, 1 Cdo 78/2010). 16. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, ktorý musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. 17. Samotné znenie článku II ods. 1 oboch zmlúv o pôžičke, vypracovaných žalovaným 1/, skutočné poskytnutie peňazí žalobkyni nepreukazuje. Žalovaný 1/ (ako konateľ žalovaného 2/) postupoval výlučne podľa čl. IV zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, resp. čl. VII kúpnej zmluvy, keď sa spolu so žalobkyňou v deň podpisu všetkých zmlúv ustanovil do bánk a žalobkyňa od žalovaného 1/ (ako konateľa žalovaného 2/) prijatú hotovosť vkladala na účty veriteľov v týchto zmluvách (kúpnej a o budúcej kúpnej zmluve) špecifikovaných dlhov, spolu vo výške 16.678,57 €. Peňažné plnenie preukázateľne poskytnuté žalobkyni je preto plnením na základe a v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, resp. kúpnej zmluvy, nie poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 15.000 € podľa zmluvy o pôžičke. Uvedený záver odvolacieho súdu plne korešponduje postupu žalovaného 2/ (jeho konateľ žalovaný 1/), ktorý na všeobecnom súde žalobkyne inicioval konanie o nahradenie prejavu vôle žalobkyne zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Úspech v tomto spore samozrejme predpokladá, že žalovaný 2/ splnil, na čo sa v zmluve zaviazal, t. j. zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 16.678,57 €, k čomu aj nesporne došlo. 18. Žalovaný 1/ odovzdanie peňazí žalobkyni nepreukázal, písomná zmluva o pôžičke nie je preto platným právnym úkonom a na jej základe nemohol vzniknúť žiaden právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie (§ 657, § 39 OZ). Pre neexistenciu pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o pôžičke, potom je neplatnou i zmluva o zriadení záložného práva, ktorou sa zabezpečovala neexistujúca pohľadávka žalovaného 1/. Súd prvej inštancie potom dospel k správnemu záveru o neexistencii právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Z hľadiska posúdenia platnosti namietaných zmlúv je celkom bez významu, akým spôsobom sa byt naďalej užíva. Príp. bezdôvodné obohatenie môžu žalovaní uplatniť žalobou na
plnenie. Na oddlžení žalobkyne participoval žalovaní 1/ (priniesol a pomáhal vyplniť tlačivo-žiadosť pre CPP), námietky k osobe žalobkyne v tomto smere sú preto zo strany odvolateľa celkom nemiestne. 19. Postupom žalovaného 1/, ktorý predložil písomné zmluvy o pôžičkách na podpis žalobkyne, bez reálneho požičania peňazí, sa snažil byt získať do vlastníctva svojej obchodnej spoločnosti - žalovaného 2/ len za sumu preddavku na kúpnu cenu bytu s využitím inštitútu započítania zvyšku kúpnej ceny s (neposkytnutou) pôžičkou, okrem toho aj získanie osobitného postavenia záložného veriteľa, a to de facto na základe zaplatenia preddavku na kúpnu cenu ! 20. Súd prvej inštancie správne považoval žalobkyňu za aktívne legitimovanú. Na jej majetok bol pred začatím konania vyhlásený tzv. malý konkurz (u právne neznalej žalobkyne na podnet žalovaného 1/!). Hoci výsledok sporu má dopad na prebiehajúce konkurzné konanie (neexistencia záložného práva zásadným spôsobom ovplyvní speňaženie majetku žalobkyne), na rozdiel od „veľkého konkurzu“ správca konkurznej podstaty pohľadávky nepopiera (len veritelia). Postup podľa § 47 ods. 5 sa neuplatňuje v ustanovení § 167e zák. č. 7/2005 Z,z, o konkurze a reštrukturalizácií. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutých vyhovujúcich výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 22. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).