Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/21/2025 1223010017 16. 06. 2025 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2025:1223010017.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného Q. S., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I č.k. B2-2T/4/2023-173 z 30. októbra 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júna 2025, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B2-2T/4/2023 z 30.10.2024 vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom V. J. X J.. X/X, L., S., štátny občan Slovenskej republiky ukladá Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 5 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 5000 € (päťtisíc eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/214/2019 zo dňa 07.08.2019, právoplatný dňa 07.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/4/2023 zo dňa 30.10.2024 bol obžalovaný Q. S. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na skutkovom základe, že od presne nezisteného času do 23.00 hodiny dňa 03.08.2019 v Bratislave, na Vrakúnskej ceste u seba neoprávnene prechovával 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom zelenej sušenej rastliny a 2 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho práškového materiálu, ktoré po zákonnom poučení na výzvu v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal hliadke Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie, že sa jedná o omamné a psychotropné látky, pričom následne vykonanou expertízou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava číslo: PPZKEU-BA-EXP-2019/10027 bolo zistené, že jedno vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo konope s hmotnosťou 1073 mg, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 16,1 % hmotnostného, obsahujúce 173 mg THC, čo podľa ustálenej súdnej praxe možno považovať za dve obvykle jednorazové dávky drogy, druhé plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo práškový materiál bielej farby s hmotnosťou 877 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 55,2 % hmotnostného, obsahujúce 484 mg absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 16-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy a tretie platové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo práškový materiál bielej farby s hmotnosťou 104 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 69,8 % hmotnostného, obsahujúci 73 mg absolútneho kokaínu, čo zodpovedá dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok, Tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a kokaín je v zmysle uvedeného zákona zaradený do II. skupiny omamných látok, a zároveň bolo zistené, že obvinený tieto látky u seba neoprávnene prechovával napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu Eisenstadt v Rakúskej republike, spisová značka 25 HV 83/17f zo dňa 27.11.2017 právoplatne odsúdený za zločin obchodovania s drogami podľa § 28a ods. 1 štvrtý a piaty prípad Spolkového zákona o návykových, omamných a psychotropných látkach a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému Q. S. bol uložený nasledovný trest: „Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, §36 písm. 1/, § 37 písm. m/, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 1, § 39 ods. 5 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 56 ods. 2, §38 ods. 2, § 36 písm. 1/, § 37 písm. m/, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 1, § 39 ods. 5 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 5 000,- eur (päťtisíc eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 42 ods. 2, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/214/2019 zo dňa 07.08.2019, právoplatný dňa 07.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom an zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.“
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II a to v zákonnej lehote, v neprospech obžalovaného Q. S. do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 26.11.2024 a v dôvodoch uviedol, že sa s rozsudkom nemôže stotožniť. Je presvedčený, že súd prvého stupňa nezákonne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu ani mimoriadne pomery páchateľa a tento postup súdu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona považuje za nesprávny a najmä nezákonný. Odvolateľ zdôraznil, že v osobe obžalovaného sa jedná o 31 ročného muža, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom za prechovávanie drog a v Rakúsku bol odsúdený za obchodovanie s drogami. Na adrese, ktorú udal dňa 04.08.2019 pri výsluchu, sa nezdržiaval a bolo potrebné jak v prípravnom konaní tak aj v konaní pred súdom vypátrať jeho pobyt, ktorý bol zistený až v roku 2021 s tým, že sa zdržiava v Rakúsku. V ďalšom odvolateľ vytkol použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona v kumulácii s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom sa uvedený odsek 1 viaže na odsek 3 uvedeného ustanovenia a potom znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby mohol súd len na hranicu 8 mesiacov, pri rozpätí trestnej sadzby 1 rok až 8 rokov. Podľa odvolateľa nie je prípustné kumulovať odsek 1 a odsek 5 ustanovenia § 39 Trestného zákona, pretože rozhodnutie súdu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona je limitované odsekom 3 a potom uložený trest vo výmere 2 mesiace je trestnom nezákonným. S poukazom na uvedené navrhol aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému Q. S. uložil súhrnný trest vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to postupom podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zohľadniac jeho vyhlásenie o vine ako aj časový úsek, ktorý uplynul od skutku a rozhodnutia súdov vo veci. Zároveň poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 Trestného zákona s tým, že je potrebné uložiť ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená na prejednanie a rozhodnutie predkladacou správou dňa 11.03.2025. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za účasti obžalovaného Q. S., jeho obhajkyne a zástupcu krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí obžalovaný prostredníctvom obhajkyne predložil súdu písomný doklad v súvislosti s vodičským oprávnením, ktoré si vybavuje v Rakúsku a tento preukazuje, že podstupuje testy a to každé tri mesiace odber krvi a každé dva mesiace test na THC, k čomu predložil potvrdenie z 19.05.2025 s tým, že ďalší odber je naplánovaný na 19.07.2025, resp. 19.08.2025 a zároveň predložil aj potvrdenie psychiatra zo 14.04.2025 o tom, že sa podrobil vyšetreniu. Obžalovaný prehlásil, že momentálne drogy neberie, pracuje ako skladník vo veľkosklade Kastner o čom predložil potvrdenie datované dňa 16.05.2025 a doplnil, že má maloletého syna vo vzťahu ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Upozornil, že na hlavnom pojednávaní predložil nájomnú zmluvu preukazujúcu jeho bývanie v Rakúsku v Eisenstadte, kde býva už druhým rokom. Prokurátorka krajskej prokuratúry záverečným návrhom odkázala na písomné dôvody odvolania a navrhla zrušiť rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest súhrnný tak, ako je v odôvodnení odvolania. Obhajkyňa predniesla: „My máme za to, že obžalovaný preukázal, že viedol riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti. Býva a pracuje v Rakúsku, je riadne zamestnaný, uhrádza v Rakúsku trovy konania a tvrdenie, že neuviedol kontaktnú adresu nie je správne, pretože v Rakúsku žije od ôsmeho roku veku a na Slovensku sa nezdržiaval. Dostavil sa na úkony, ktoré boli s ním vykonávané a domnievame sa, že uloženie nepodmienečného trestu v dlhšom trvaní tak ako navrhuje prokurátor nesplní svoj účel. Nepodmienečný trest dlhšieho trvania by narušil jeho pracovný život, mal by problém znovu sa
zamestnať a tiež by sa vyskytol problém aj s bývaním a celkovo by takto uložený trest bol pre neho negatívny. Trest uložený prvostupňovým súdom považujeme za dostatočný a navrhujeme odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.“ Obžalovaný sa pripojil k prednesu obhajkyne. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 39 ods. 1, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona (1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. (3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2, b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov, c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov, d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a f) trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov. (5) Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie podané prokurátorom do výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému Q. S., je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné: Okresná prokuratúra Bratislava II podala dňa 10.01.2023 pod č.k. 4Pv 351/19/1102-37 obžalobu na obžalovaného Q. S., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (účinného do 05.08.2024), na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súd prvého stupňa vo veci konal na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2024, tj. v čase účinnosti už novely Trestného zákona a stranám oznámil, že žalovaný trestný čin bude posudzovať podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024, k čomu obžalovaný s obhajcom námietky nemali. Čo sa týka obžalovaného Q. S., tento na hlavnom pojednávaní (čl. 170-172) podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku, bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobil obžalovaný vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), keď predniesol: „som vinný/á zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom vo vzťahu k obžalovanému, nevykoná. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného Q. S. za vinného zo skutku podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného o vine a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil mestský súd a postupoval správne, keď konanie obžalovaného Q. S. právne posúdil podľa znenia Trestného zákona účinného v čase rozhodovania. Prioritne je potrebné uviesť, že právna kvalifikácia žalovaného skutku a od nej sa odvíjajúci uložený trest bol súdom prvého stupňa posúdený a ukladaný podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (obžaloba konanie právne posúdila podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024). Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť, trestnosť činu podľa § 2 ods. 1. ods. 2 Trestného zákona sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V kontexte s vyššie uvedeným potom odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 je rozhodne pre obžalovaného Q. S. priaznivejší. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné. Teda obžalovaný Q. S. v konaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktoré vyhlásenie bolo súdom prijaté. Čo sa druhu a výmery uložených trestov obžalovanému prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dôvodil: „Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol niekdajším Okresným súd Bratislava II vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 07.08.2019, resp. doručený trestný rozkaz dňa 07.08.2019 sp. zn. 0T/214/2019, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/214/2019 zo dňa 07.08.2019, právoplatný dňa 07.08.2019. Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 6 rokov. Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. 1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bola už za trestný čin odsúdený (jedno z rakúskych odsúdení). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov (s poukazom na súbeh trestných činov pri ukladaní súhrnného trestu), súd obžalovanému nepriznal z dôvodu zohľadnenia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010, R 1/2011). Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1:1. Súd zároveň ukladal súhrnný trest,
a to za dva úmyselné trestné činy, z ktorých je aspoň jeden v súdenej veci zločin, kedy sa podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu (asperácia). Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho neprospech podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 1 rok až 8 rokov.“ Následne súd prvého stupňa v kumulácií ustanovení § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil peňažný trest vo výške 5000 € a pre prípad , že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Z titulu ukladania súhrnného trestu uložil mu aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý v podstate prevzal zo zrušovaného odsúdenia sp. zn. 0T/214/2019 a tiež obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona). Skutočnosti, na ktoré bolo nutné prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery dostatočne určitým spôsobom zdôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, pričom odvolací súd ich modifikuje a dopĺňa ešte nasledujúcim spôsobom. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov a v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie šesť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd ohľadne uloženého trestu zistil pochybenie, resp. nesprávne závery prvostupňového súdu ohľadne výroku o treste ako aj výroku o ochrannom opatrení, ktoré nutne, podľa vo veci konajúceho senátu, vyústili do úvahy o modifikácii uloženého trestu a to na podklade argumentácie prokurátora, ktorú je potrebné považovať za akceptovateľnú. Pri úvahách o druhu trestu sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora v zmysle nemožnosti mimoriadne znížiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože na takýto postup nezistil splnenie zákonných podmienok. Citované ustanovenie zákona vyžaduje pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných okolností prípadu, ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Prejednávaný prípad však vykazuje úplne bežné okolnosti vyskytujúce sa v obdobných prípadoch pravidelne. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup a pod. Odvolací súd u obžalovaného zistil len bežné pomery, ktoré nie sú ničím výnimočné. Obžalovaný je pracovne spôsobilý, nie je vážne chorý, žije a pracuje ako skladník v Rakúsku, v spoločnosti KASTNER Grupe, Eisenstadt, podľa vlastného udania má vyživovaciu povinnosť na maloletého syna. Momentálne drogy neberie, je pravidelne (v dvoj, resp. trojmesačných intervaloch) testovaný a to jednak odberom krvi ako aj testom na THC. Iné významné skutočnosti ohľadne osoby obžalovaného Q. S. zistené neboli. Odvolací súd teda v názorovej zhode s prokurátorom nezistil žiadne mimoriadne pomery obžalovaného a ani výnimočné okolnosti prípadu, najmä nie z pohľadu dĺžky trvania konania ako to súd prvého stupňa naznačuje. Je pravda, že skutok sa stal 03.08.2019, uvedeného dňa bol zadržaný a uviedol adresu bydliska Bratislava, R. XX, obvinenie mu bolo vznesené dňa 09.10.2019 a doručené dňa 26.02.2021, pričom je zistiteľné, že bolo doručované do Rakúska na adresu: 7000 Eisenstadt, Unterbergstrasse 81/8 (8a/8) a vypočutý bol dňa 28.06.2021 a 14.11.2022. Z uvedeného je zrejmé, že orgánom činným v trestnom konaní po prepustení zo zadržania neoznámil adresu, na ktorej by bol zastihnuteľný (v Rakúsku) a uviedol len adresu trvalého pobytu v Bratislave, na ktorej však zásielky nepreberal. Obžaloba bola podaná dňa 10.01.2023 a dňa 05.04.2023 konajúci súd vydal príkaz na vypátranie pobytu a dňa 08.11.2023 (čl. 155) bolo súdu oznámené, že obžalovaný má pobyt v Rakúsku, na adrese 7000 Eisenstadt, Wormser Strasse 5, Stiege 1 (zmena oproti adrese zistenej v rámci prípravného konania). Následne súd na danú adresu doručoval obžalobu a termín hlavného pojednávania určený na 12.06.2024 a písomnosti obžalovaný prevzal dňa 29.04.2024. Z prehľadu rozvedeného potom rozhodne nemožno konštatovať neprimeranú dĺžku konania spôsobenú nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu. Totiž pri posudzovaní dĺžky konania je nutné prihliadať nielen na obtiažnosť veci, procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ale aj na postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu, ktorý po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo veci sp. zn. 0T/214/2019. dňa 03.10.2019 oznámil adresu bydliska v Bratislave, R. XX, na ktorej však zastihnuteľný nebol. Teda dĺžku konania - od vznesenia obvinenia až po právoplatné rozhodnutie, od 09.10.2019 do 16.06.2025, tj. 5 rokov, 8 mesiacov a 7 dní, možno pripísať na ťarchu obžalovaného, keď z tejto lehoty pripadlo 3 roky a 93 dní na prípravné konanie a ostatný čas na konanie pred súdom, pričom krajskému súdu bola vec predložená dňa 11.03.2025. Konanie sa predĺžilo práve z dôvodu, že neuviedol adresu, na ktorej by bol zastihnuteľný a v konaní pred súdom bolo rovnako potrebné vydať príkaz na vypátranie pobytu. Teda odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona (pričom dĺžka konania môže byť považovaná za takú okolnosť prípadu, ktorá môže odôvodniť použitie §
39 ods. 1 Trestného zákona - R 10/2011). Zistil však dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v ktorej časti súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a teda so znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (o jednu tretinu) a s uvedeným záverom súhlasil aj prokurátor. Zároveň má za to, že úvahy o ukladaní súhrnného trestu sú správne. Totiž uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/2114/2019 zo dňa 03.08.2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 03.08.2019 v čase o 22:20 hod. a trestný rozkaz mu bol oznámený dňa 07.08.2019, pričom skutku v prejednávanej veci sa dopustil dňa 03.08.2019 v čase o 23:00 hod., t.j. medzi skutkami je evidentný súbeh, ktorý nebol prerušený oznámením trestného rozkazu/vyhlásením odsudzujúceho rozsudku. Z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona vyplýva: Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zároveň prichádza do úvahy uloženie trestu podľa tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorej: Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov, keďže je ukladaný jeden trest za zločin a za prečin, potom prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rozpätí trestnej sadzby 1 rok až 8 rokov, nakoľko trest sa ukladá podľa trestného činu z nich najprísnejšie trestného, t.j. § 171 ods. 4 Trestného zákona v základnej trestnej sadzbe 1 rok až 6 rokov. Odvolací súd súhlasí s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený, pričom odkazuje na odsúdenia súdmi Rakúskej republiky sp. zn. 025 HV 83/2017f a sp. zn. 007 U 31/2018f, ale nestotožňuje sa s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, k čomu dáva prvostupňovému súdu do pozornosti už ustálenú judikatúru R 1/2011, podľa ktorej ustanovenie § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) je potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu a potom sa uvedená priťažujúca okolnosť nepoužije, ale by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, kedy môže ísť aj o okolnosť podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Z pohľadu vyššie naznačeného , aj podľa názoru nadriadeného súdu, je na mieste aplikovať zákonné ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a potom uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to súhrnný, prísnejší ako trest uložený skorším rozhodnutím (§ 42 ods. 2 Trestného zákona - druhá veta - Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom), vo výmere 8 mesiacov, t.j. dolná hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu, ktorý trest považoval za dostatočný aj odvolateľ a nadriadený súd má za to, že je nielen dostatočným, ale aj zákonným. Na výkon uloženého trestu obžalovaného Q. S. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. K tomuto trestu uložil aj trest peňažný vo výške 5000 €, ktorý uložil už prvostupňový súd, avšak znížil výmeru náhradného trestu odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, považujúc výmeru 6 mesiacov za dostatočnú a pôvodne uložený náhradný trest v trvaní dva roky na neprimerane prísny. Keďže ukladal trest súhrnný, bol povinný podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona - tretia veta - V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7, uložiť (v podstate prevziať) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/214/2019 z 07.08.2019,
právoplatný 07.08.2019 vo výmere 3 roky, a to i napriek tomu, že daný trest zákazu činnosti je už vykonaný. Za nesprávny považoval výrok o uložení ochranného liečenia a v danom smere súhlasí s argumentáciou prokurátora. Totiž novelizované ustanovenie § 74 ods. 1 Trestného zákona veta tretia - Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou, ktoré znenie dáva prvostupňovému súdu do pozornosti. Vo vzťahu k liečeniu odvolací súd dospel k záveru, najmä vzhľadom na listiny predložené obžalovaný aj v priebehu verejného zasadnutia, dosvedčujúce, že sa pravidelne dostavuje na test na drogy a aj k odberu krvi a je zrejmé, že momentálne drogy neberie, potom odvolací súd uloženie ochranného liečenia nepovažuje za potrebné a účelné. S poukazom na vyššie rozvedené, odvolací súd rozhodol , ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.