Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/179/2024 1223010347 27. 03. 2025 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2025:1223010347.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného P. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/64/2023 zo dňa 02.08.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 02.08.2024 sp. zn. B2-2T/64/2023 bol obžalovaný P. K. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z 19.04.2023 sp. zn. 2Pv 403/22/1102, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v I. na ulici Dr. K. T. 5, multifunkčná budova D., v čase od 02.19 hod. do 02.22 hod. dňa 27.09.2022 nezisteným spôsobom demontoval ochrannú mrežu na okne a následne nezisteným spôsobom otvoril plastové okno vedúce do kuchyne, cez ktoré vošiel do priestoru reštaurácie „F. I. Z.“, z ktorej odcudzil 2 ks kožených peňaženiek čiernej farby s obsahom hotovosti vo výške 700,- eur, 1 ks plechovku Coca Cola 0,331 v hodnote 1,60 eur a kovovú mrežu v hodnote 200,- eur, čím spoločnosti J. a S. s.r.o., so sídlom I., Z. 8, IČO: XX XXX XXX, vznikla škoda v celkovej výške 901,60 eur, a uvedeného skutku sa dopustil potom, ako bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/79/2020 z 13.10.2020, právoplatným dňa 24.11.2020, odsúdený za spáchanie úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/69/2021 z 02.02.2022, právoplatným dňa, 20.4.2022, odsúdený za spáchanie úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku, podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkov ako aj z kamerového záznamu, ktorý bol do konania zabezpečený v priebehu prípravného konania. Hoci sa obžalovaný v prípravnom konaní ku skutku priznal, v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď a spáchanie predmetného trestného činu poprel. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 27.09.2022 došlo ku krádeži vlámaním v reštaurácii F.. Z., pričom došlo k odcudzeniu hotovosti vo výške 700,- eur, plechovky Coca-Coly v hodnote 1,60 eur a k poškodeniu oceľovej mreže na kuchynskom okne v hodnote 200,- eur. Taktiež mal za preukázané, že krádež spáchala osoba mužského pohlavia. Osoba
zachytená na kamerovom zázname má podľa súdu na krku jednoznačné neidentifikovateľné tetovanie, nakoľko tetovanie tejto osoby bolo prekryté tričkom a šatkou (tzv. buffkou). Podľa súdu došlo v priebehu skutku k čiastočnému odkrytiu tohto tetovania, ktoré pozostáva z veľkých písmen tzv. švabachu. Podľa súdu je možné ustáliť len jedno písmeno, a to písmeno „A“ (A). Ďalšie časti tetovania nie je možné bezpečne a jednoznačne ustáliť, nakoľko sa jedná o ozdobné veľké písmená. Súd tak vychádzal z pozorovania a porovnania tetovania na krku muža - páchateľa s tetovaním obžalovaného. Zo záverov tohto pozorovania, nemožno podľa súdu bez dôvodných pochybností jednoznačne ustáliť, že sa jedná o obžalovaného. Súd v závere odôvodnenia uvádza, že hoci sa obžalovaný v prípravnom konaní ku skutku doznal, pokiaľ svoju vinu na hlavnom pojednávaní poprel a odmietol, pričom jediným dôkazom, ktorý by ho mal usvedčiť, je kamerový záznam, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť osobu páchateľa, tak súd nemal nad všetky pochybnosti za preukázané, že by sa práve obžalovaný dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu v tomto konaní. Prokurátor konštatuje, že v rámci prípravného konania nedošlo k znaleckému dokazovaniu či už smerom k ustáleniu osoby páchateľa prostredníctvom kriminalistickej antropológie alebo prostredníctvom detailného kriminalistického skúmania tetovania zachyteného na kamerovom zázname s tetovaním obžalovaného. S ohľadom na jednoduchosť predmetného skutku a v záujme rýchlosti a efektívnosti prípravného konania, prokuratúra nepovažovala za potrebné toto znalecké dokazovanie vykonať v prípravnom konaní. V tomto smere sa javilo ako efektívnejšie, prípadné dokazovanie v konaní pred súdom. Obvinený sa v rámci prípravného konania k spáchaniu skutku priznal, svoje spáchanie úprimne oľutoval a na znak svojej slobodne prejavenej vôle, zápisnicu o výsluchu v postavení obvineného dobrovoľne podpísal. Akékoľvek tvrdenia obvineného v konaní pred súdom o tom, že bol k priznaniu donútený, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Cieľom týchto tvrdení bolo jednoznačne zvrátenie rozhodnutia súdu. Obvinený bol v prípravnom konaní stotožnený svedkom, na základe špecifického znaku. Týmto špecifickým znakom je tetovanie na krku, ktoré sa pri porovnaní s tetovaním muža nachádzajúcim sa na kamerovom zázname, javilo a aj stále javí ako totožné. Ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd nie sú odborníkmi či už v oblasti antropologického skúmania alebo napríklad komparácie kriminalistických fotografií z miesta činu s porovnávajúcimi fotografiami páchateľov. Iba takéto ďalšie skúmanie by vyvrátilo presvedčenie orgánov činných v trestnom konaní, že zachytené tetovanie muža na kamerovom zázname je totožné s tetovaním obžalovaného. Toto presvedčenie bolo umocnené samotnou výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní, ktorý sa k spáchaniu skutku dobrovoľne priznal a svoje konanie oľutoval. Podľa prokuratúry, zachytené tetovanie muža na kamerovom zázname je absolútne špecifické a ojedinelé, plne opticky stotožniteľné s tetovaním obžalovaného. Toto v spojení s priznaním obžalovaného v prípravnom konaní predstavovalo dostatočné dôvody na podanie obžaloby. Na akúkoľvek zmenu svojej výpovede má obvinený samozrejme plné právo, hoci v tomto smere sa javí ako pravdepodobné, že ku zmene postoja došlo po doručení trestného rozkazu, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe vyššie uvedených skutočnosti tak neboli splnené podmienky pre aplikáciu zásady in dubio pro reo. Bez ďalšieho antropologického skúmania osoby zachytenej na kamerovom zázname a detailnej kriminalistickej komparácie fotografií tetovaní, nie je možný záver, že sa nevinu obžalovaného nepodarilo preukázať. Prokurátor dodal, že úlohou nielen orgánov činných v trestnom konaní ale aj súdu je, aby zabezpečené dôkazy starostlivo vyhodnocovali vo všetkých svojich súvislostiach a okolnostiach Za účelom vydania spravodlivého rozhodnutia môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla. V prejednávanom prípade, bola obžaloba postavená na samotnom priznaní sa páchateľa, konzistentnej výpovedi svedka, ktorý stotožnil páchateľa ako obžalovaného na základe špecifického a unikátneho tetovania, ako aj zabezpečeného kamerového záznamu. Na základe záverov, ktoré z predmetného dokazovania vyplývajú, má prokurátor za to, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, a to aj napriek tomu, že v konaní pred sudom účelovo svoju výpoveď zmenil. S ohľadom na všetky vyššie uvedené závery a skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací Krajský sud v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B2-2T/64/2023 zo dňa 02.08.2024 a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol, alebo aby odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného P. K., ktorému bolo doručené upovedomenie o termíne verejného zasadnutia dňa 03.03.2025 a zároveň bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Na verejné zasadnutie sa nedostavil, čím boli splnené podmienky na postup podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj v neprítomnosti poškodeného, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky upravené v § 294 ods. 2 Trestného poriadku.
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na písomné odôvodnenie podaného odvolania a navrhoval, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nariadil výsluch obžalovaného P. K., prečítal zápisnice o svedeckých výpovediach svedka - poškodeného A.. I. D., svedkov Mgr. C. L., Y. K., E. I., prehral kamerový záznam z miesta činu, oboznámil listinné dôkazy a napokon rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom. Obžalovaný P. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní na polícii bol nútený sa priznať, bolo mu povedané, že keď sa neprizná, tak ho dajú zavrieť. Poukázal na to, že bolo pred Vianocami, a teda podpísal papiere a mohol ísť domov. Vo vzťahu ku skutku neexistuje voči jeho osobe dôkaz, na zázname je vidieť písmeno tetovania, ktoré má mať na krku a nevie, prečo polícia prišla práve za ním. Nemá s tým nič spoločné. Jeho priznanie na polícii bolo účelové. Ďalej uviedol, že pozná svedka C. L., s ním prišiel do kontaktu, keď prišli preňho domov. Bol s ním aj O. E., pričom mu povedali, že má podpísať nejaké papiere, má sa priznať a že ho pustia domov. Poškodený - svedok A.. I. D. v prípravnom konaní vypovedal o tom, že v jeho reštaurácii F. I. Z. zlodej odstránil ochrannú mrežu na okne do kuchyne, následne dané okno asi vypáčil a vošiel do kuchyne cez toto okno. Z priestoru barového pultu odcudzil dve peňaženky, v ktorých bola hotovosť 700,- Eur a z chladničky odcudzil Coca colu v hodnote 1,60 Eur. Poškodenie na mreži bolo stanovené vo výške 200,Eur. Uplatňuje si celkovú škodu vo výške 901,60 Eur. Svedok A.. C. L. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje na kriminálnom oddelení OR PZ v Bratislave II, kde sa viedlo vyšetrovanie vo veci vlámania do reštaurácie F. I. Z.. V rámci objasňovania skutku boli prezreté kamerové záznamy z interiéru reštaurácie, na ktorých bolo vidieť muža, ktorý cez okno vliezol do reštaurácie, presunul sa do reštauračnej časti za bar, kde otvoril chladničku a vytiahol plechovku. Ďalej bolo vidieť, ako muž prehľadáva okolie baru. Páchateľ mal na hlave šiltovku a šatkou prekrytú tvár. Z kamerového záznamu boli vidieť špecifické znaky na páchateľovi a to tetovanie štyroch písmen, ktoré mal daný muž na krku. Z tetovania sa dali ustáliť len druhé písmeno „A“ a posledné písmeno „O“. Na zistenie páchateľa skutku bol oslovená informátorská sieť, ktorá stotožnila neznámeho páchateľa ako P. K.. Po zistených informáciách svedok stotožnil obžalovaného P. K. cez informačný systém policajného zboru, z ktorého vyplývalo, že P. K. má totožné tetovanie na totožnom mieste. Následne zápisnične vyťažil P. K., ktorý sa ku krádeži ku skutku v reštaurácii F. I. Z. priznal. Do zápisnice uviedol, že odcudzil len jednu koženú peňaženku, v ktorej bola bankovka v nominálnej hodnote 5,- Eur a ďalšie drobné mince v celkovej hodnote do 20,- Eur. O finančnej hotovosti 700,- Eur nemal žiadnu vedomosť. Svedkyne E. I. a Y. K. uviedli, že pri samotnej krádeži neboli, obe zhodne potvrdili, že v peňaženke sa nachádzala hotovosť vo výške 700,- Eur. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v podstate odôvodnil tým, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 27.09.2022 došlo ku krádeži vlámaním v reštaurácii F. I. Z., pričom došlo k odcudzeniu hotovosti vo výške 700,- Eur, plechovky Coca-Coly v hodnote 1,60 Eur a oceľovej mreže na kuchynskom okne v hodnote 200,- Eur. Ďalej možno ustáliť, že krádež spáchala osoba mužského pohlavia. Táto osoba má na krku jednoznačne neidentifikovateľné tetovanie, nakoľko tetovanie tejto osoby bolo prekryté tričkom a šatkou (tzv. buffkou), pričom došlo v priebehu skutku len k čiastočného odkrytiu tohto tetovania, ktoré pozostáva z veľkých písmen tzv. švabachu, pričom je možné ustáliť jedno z písmeno, a to písmeno „A“ (A). Ďalšie časti tetovania nie je možné bezpečne a jednoznačne ustáliť, nakoľko sa jedná o ozdobné veľké písmená, pričom napríklad „tretie“ písmeno v poradí na krku
muža môže byť podľa zakončenia spodnej časti písmenom „F“ (F), „I“ (I), alebo „J“ (J). Zároveň nie je možné jednoznačne ustáliť, či osoba má na krku len štyri, alebo viac písmen, alebo iné tetovanie v ich blízkosti. Preto porovnaním vzhliadnutého tetovania na krku muža - páchateľa s tetovaním obžalovaného L. nemožno bez dôvodných pochybností jednoznačne ustáliť, že sa jedná o obžalovaného. V texte rozsudku je použitý veľmi podobný typ písma, ktorý ponúka textový program Microsoft Word, a to pre názornosť ozdobnosti (zložitosti) písma švabach. Je síce pravdou, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku doznal, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní, avšak pokiaľ svoju vinu na hlavnom pojednávaní poprel a odmietol, pričom jediným dôkazom, ktorý by ho mal usvedčiť, je kamerový záznam, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť osobu páchateľa, tak súd nemal nad všetky pochybnosti za preukázané, že by sa práve obžalovaný dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu v tomto konaní. V tomto smere prvostupňový súd zdôraznil, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keďže v súdnom konaní boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, pričom mestský súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný P. K.. Odvolací súd vyslovuje, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchala iba tá osoba, ktorá bola z tohto skutku obžalovaná prokurátorom a postavená pred súd. Senát krajského súdu v názorovej zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v súdnom konaní neboli produkované či už priame dôkazy alebo súhrn takých nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz potrebnú na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovaného vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Prokurátor v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že zachytené tetovanie muža na kamerovom zázname je absolútne špecifické a ojedinelé, plne opticky stotožniteľné s tetovaním obžalovaného. K uvedenému krajský súd uvádza, že jediným a to nepriamym dôkazom, ktorý má usvedčovať obžalovaného z páchania tohto trestného činu je výpoveď svedka A.. L., ktorý uviedol, že osoba obžalovaného bola stotožnená z kamerového záznamu z reštaurácie - z miesta činu na základe informátorskej siete. Zo samotného kamerového záznamu, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní, však možno vyvodiť iba to, že v priestoroch reštaurácie sa pohybuje osoba mužského pohlavia, ktorá má na hlave šiltovku a šatkou prekrytú tvár, pričom na tejto osobe bolo vidieť časť tetovania na krku. V konaní pred súdom ale nebolo preukázané, že obžalovaný skutočne má na krku tetovanie (4 písmená v písme švabach). Listina, ktorá by to preukazovať mala, nebola žiadnym spôsobom prenesená do dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní tak, aby mohlo byť uvedené tetovanie stotožnené s osobou obžalovaného P. K.. Takýto dôkaz, resp. jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní nebolo prokurátorom navrhnuté, čo ide jednoznačne na vrub obžaloby. Ak vyvstali pochybnosti pri vykonávaní dôkazov
počas hlavného pojednávania ohľadom prítomnosti obžalovaného na mieste činu (obžalovaný až na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku) nič nebránilo prokurátorovi navrhnúť prípadné ďalšie vykonanie dôkazov (napríklad aj antropologické skúmanie osoby zachytenej na kamerovom zázname s fotografiami obžalovaného a jeho tetovania). Taktiež nemožno vychádzať z priznania obžalovaného v prípravnom konaní a spájať ho s osobou, ktorá súdený trestný čin mala spáchať a je zachytená na obrazovom zázname, keďže zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná, a preto na jeho výpoveď z prípravného konania nemožno prihliadať, keďže tomu bráni § 2 ods. 19 Trestného poriadku a § 297 Trestného poriadku (obdobne ako pri vyššie uvedenom listinnom dôkaze). Skutočnosť, že obžalovaný v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol donútený sa priznať, nemôže nahradiť jeho výpoveď v prípravnom konaní a z takéhoto vyjadrenia vôbec nemožno zistiť obsah priznania a to aj v rovine obžalovaným uvedených ďalších skutočností podporujúcich takéto priznanie. Záverom nadriadený súd konštatuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine obžalovaného musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a vyhodnotením produkovaných dôkazov, bol aj odvolací súd rovnakého názoru ako súd I. stupňa, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný P. K., na základe čoho bolo nevyhnutné tohto obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo 19.04.2023 sp. zn. 2Pv 403/22/1102 oslobodiť. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť J. A S. s.r.o., so sídlom Z. 8, I., so svojim nárokom na náhradu škody, odkázaná na civilný proces. Vzhľadom na prezentované úvahy, nezistiac žiaden dôvod na zrušenie alebo revíziu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.