Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/197/2019 1305207658 13. 05. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1305207658.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ O. O. M., P.. M., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX C., Č., X/ B. C., G.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R.-K. XXX, zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovaným: X/ T.. Ľ. Š.U., G.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. X/XXXX, K.-O., zast. Mgr. Kamil Suchodolský, advokát, so sídlom Riazanská 66A, 831 03 Bratislava, X/ T.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. R. XXXX/ XX C.Á., zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36 867 519, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.06.2019, č. k. 5C/342/2008-656, takto rozhodol: I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.06.2019, č. k. 5C/342/2008-656 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. II. Žalovaná 1/ m á proti žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalovanému 2/ sa proti žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (výrok I) a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka (výrok II). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/, v ktorom uviedol, že kúpna cena za nehnuteľnosti nebola zo strany žalovanej 1/ uhradená. Tvrdil, že žalovaná 1/ klame. Na notárskom úrade B.. M. C. dňa 30.11.2001 nebol a nič nepodpísal. Uviedol, že sa jedná o podvod a krátko pred smrťou jeho matky, ju navštevoval žalobca 2/, syn najlepšej kamarátky jeho matky. Od neho sa dozvedel, že má záujem, aby mu matka prepísala na pár mesiacov dom, nakoľko si chcel kúpiť auto a nemal čím ručiť. Avšak po cca 4 - 5 tich mesiacoch mu mal dedičstvo vrátiť, čo nespravil, ale prepísal nehnuteľnosti na svoju manželku. Trval na tom, že predmetné nehnuteľnosti sú výlučne v jeho vlastníctve. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v celom rozsahu prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktoré odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), h) CSP. Mali za to, že v konaní mal súd prvej inštancie povinnosť riešiť ako otázku predbežnú absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy 1 ako aj absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy 2. Poukázali na to, že žalovaná 1/ v celom rozsahu uznala dôvodnosť žaloby vrátane jej skutkového a právneho zdôvodnenia, t. j. uznala dôvody absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy. Právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca 1/ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení považujú za nesprávny. Žalobcovia z týchto dôvodov
navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných povinnosťou náhrady trov odvolacieho konania žalobcom 1 /, 2/ v rozsahu 100 %. 4. K odvolaniu žalobcu 1/ a spoločnému odvolaniu žalobcov 1/, 2/ sa žalovaní nevyjadrili. 5. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.03.2022 žalobca 2/ zobral žalobný návrh ako i odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie späť, dôvodiac uzavretím mimosúdnej dohody. 6. Na výzvu odvolacieho súdu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 06.09.2022 žalovaná 1/ vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Mala však za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať z toho, že k zastaveniu konania došlo bez jej pričinenia, procesne zastavenie konania zavinil žalobca a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaný 2/ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.08.2022 odvolaciemu súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí. 8. V priebehu odvolacieho konania, dňa 28.05.2021, žalobca 1/ zomrel. Uznesením zo dňa 18.11.2024 č. k. 7Co/197/2019-839 odvolací súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu 1/, a to s O. O. M., P.. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX C., Č. ako žalobkyňou 1/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2024. 9. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.11.2024 žalobca 2/ požiadal o pokračovanie v konaní. Uviedol, že dňom smrti žalobcu 1/ zaniklo aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu 1/, preto k účinnému späťvzatiu žaloby absentoval súhlas žalobcu 1/ a rovnako absentuje súhlas právnej nástupkyne pôvodného žalobcu 1/, t. j. pani O. O.. Zároveň doplnil, že mimosúdna dohoda nebola uzavretá s úplným okruhom účastníkov, preto nemohla vyvolať právne účinky. Pričom vo vzťahu k žalovanému 2/ sa listom dovolal neplatnosti dohody. 10. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.03.2025 zobrala žalobkyňa 1/ ( právna nástupkyňa žalobcu 1/ - L. M.) žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. 11. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.03.2025 vyjadrila žalovaná 1/ súhlas so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.03.2025 vyjadril so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/ žalovaný 2/ a uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. 12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.04.2025 žalobca 2/ odvolaciemu súdu oznámil, že na predchádzajúcom späťvzatí žaloby netrvá a vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/. 13. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 14. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 18.06.2019, žalobca 2/ rozsudok súdu prvej inštancie prevzal dňa 02.07.2019, žalovaná 1/ prevzala rozsudok súdu prvej inštancie dňa 18.06.2019 a žalovaný 2/ prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.06.2019. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca 1/ odvolanie dňa 01.07.2019 a následne spoločne žalobca 1/ a žalobca 2/ dňa 02.07.2019. Žalobca 2/ doručil späťvzatie žaloby súdu prvej inštancie dňa 23.03.2022 a žalobkyňa 1/ doručila späťvzatie žaloby odvolaciemu súdu dňa 21.03.2025. Uvedené znamená, že žaloba bola žalobcami 1/ a 2/ vzatá späť, keď už súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo právoplatné. 16. Späťvzatie žaloby je jednostranný, autonómny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe (príp. jej časti) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Späťvzatie
žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako sporovej strany s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného sporového súdneho konania). Späťvzatie žaloby je procesným úkonom, ktorý sa posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. 17. Po späťvzatí nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a pod. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú dňom jeho doručenia súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca odvolať ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (v režime CSP sa neaplikuje pravidlo vyjadrené napr. v § 41a ods. 4 OSR, podľa ktorého môže byť procesný úkon odvolaný, ak jeho odvolanie dôjde súdu najneskôr súčasne so samotným úkonom) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 532 s.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 606/2014-12 zo dňa 15. októbra 2014, podľa ktorého „Je notorietou, že právne účinky každého procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti, nastávajú v momente, keď sa prejav vôle účastníka dostane do dispozičnej sféry konajúceho súdu. Zároveň platí, že po tomto momente (teda ex post) už nemožno účinne právne relevantným spôsobom uskutočnený procesný úkon odvolať (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 27/98 zverejnené pod č. R 60/1999)...“. Žalobca nemôže odvolať späťvzatie so žiadosťou pokračovať v konaní. Takúto žiadosť je potrebné posudzovať ako podanie nového návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 27/98 zo dňa 28. mája 1998). Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.8.2010 konštatoval, že „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 3Obo/12/2018-1164 zo dňa 20. novembra 2018 konštatoval, že „Právny stav, ktorého sa žalobca domáha podaním odvolania (v znení jeho doplnenia), t. j. pokračovanie v spore o plnenie, nemôže nastať, nakoľko späťvzatie žaloby je výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou, ktorého nevyhnutným dôsledkom je zastavenie konania. Zároveň platí, že späťvzatie žaloby je neodvolateľným úkonom, čo znamená, že žalobca nemôže späťvzatie žaloby vziať späť.“ 18. V prejednávanej veci odvolací súd vychádzal zo zásady, že žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania, alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok (Števček M., Ficova S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár Praha: C. H. Beck, 2016, str. 530). Vzhliadnuc k zhorauvedenému odvolací súd vychádzal z podania žalobcu 2/ doručeného odvolaciemu súdu dňa 23.03.2022 (ktorým žalobca 2/ zobral žalobu späť) a pri rozhodovaní nezohľadnil neskoršie podanie žalobcu 2/ doručené odvolaciemu súdu dňa 25.11.2024, v ktorom uviedol, že k uzavretiu mimosúdnej dohody so žalovaným 2/ došlo omylom, preto na podanej žalobe trvá. Rovnako odvolací súd nevzhliadol na podanie doručené odvolaciemu súdu dňa 09.04.2025, v ktorom žalobca 2/ vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/, upriamujúc pozornosť na to, že žalobkyňa 1/ rokovala so žalovaným a seriózne návrhy žalobcu 2/ odmietla. Odvolací súd opierajúc sa o právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.08.2010, sp. zn. 6Sžo/372/2009, konštatuje, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo strana sporu zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. V danej veci je nepochybné, že úkon späťvzatia žaloby bol vykonaný žalobcom 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, je zrozumiteľný a určitý. Späťvzatie žaloby žalobca 2/ riadne odôvodnil a ako dôkaz predložil odvolaciemu súdu aj mimosúdnu dohodu uzavretú so žalovaným 2/. Ako vyplýva z obsahu podaní žalobcu 2/, so žalovanými rokovala aj právna
nástupkyňa žalobcu 1/, z čoho možno (okrem emailovej komunikácie založenej v spise) odvodzovať aj následné rozhodnutie žalobkyne 1/ zobrať žalobu v celom rozsahu späť. 19. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, pričom žalovaní 1/ a 2/ vyslovili súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP postupoval v zmysle § 370 CSP, pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. 20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (petitu). Inými slovami, použitý termín "zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ako vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010). Preto za situácie, keď žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť a to nie preto, že by dosiahli to, čo v žalobe požadovali, z procesného hľadiska platí, že zavinili, že konanie muselo byť zastavené (pozri k tomu rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018). Na základe zhorauvedeného odvolací súd rozhodol, že žalovaná 1/ má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Nakoľko žalovaný 2/ uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ nepriznal. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).