Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/94/2024 z 29. 10. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 15Co/94/2024 1316217735 29. 10. 2025 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1316217735.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: R. N. X. Q. I. M. L. V. Á. , W. H. X.XX.XXXX, M. F. F., W. Č.. XXXX/X F., zastúpená M&M Legal s. r. o., IČO: 47 683 325, Bratislava, Drieňová č. 27, za ktorú koná Mgr. Ing. Marián Borovský, proti žalovanému: CASPER CONSULTING a.s., IČO: 63 980 401, Česká republika, Praha, náměstí Borise Němcova č. 510/3, Bubeneč, zastúpený Mgr. Soňa Bernardová, advokátka, Brno, Koliště č. 259/55, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3. októbra 2023, č. k. B3-45 C 240/2016-221, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3. októbra 2023, č. k. B3-45 C 240/2016-221, p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

odôvodnenie: 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8.2.2018, č. k. 45 C 240/2016-76 (v poradí prvým), vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre okres L., Obec a katastrálne územie F., ktorým sú zaťažené nehnuteľnosti vedené ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 463 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 463 m2, v prospech CASPER CONSULTING a.s., so sídlom Olivová 2096/4, Praha, Česká republika, IČ: 63 980 401, na základe záložnej zmluvy zo dňa 26.8.1992, č. XXXX-XXXXXX-XXX/X, podľa ktorej bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. R III 2213/92, neexistuje; žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.2.1. Súd tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 26.8.1992 bola uzavretá úverová zmluva č. XXXX-XXXXXX-XXX medzi veriteľom Českou spořitelnou, a.s., okresní pobočkou v Plzni, a dlžníkom DROBČEK a spol., Bernolákovo, IČO: 30 039 215, v zastúpení R. N., predmetom ktorej bolo poskytnutie dlhodobého úveru v sume 2.200.000,-- Kčs s úrokovou sadzbou 4 %. Klient sa zaviazal zaplatiť úver vo štvrťročných splátkach po 96.000,-- Kčs počnúc mesiacom január 1993 a končiac mesiacom október 1997. Čerpanie úveru bolo zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992 na nehnuteľnosti vedené pre Obec a katastrálne územie F. v LV č. XXXX (vtedy okres Bratislava-vidiek); zmluvu o zriadení záložného práva registrovalo Štátne notárstvo Bratislava-vidiek rozhodnutím zo dňa 28.8.1992, sp. zn. R III 2213/92, kedy nastali aj právne účinky registrácie. Česká spořitelna, a.s., okresní pobočka v Plzni, podaním zo dňa 22.1.1996 vypovedala zmluvu o úvere zo dňa 26.8.1992, č. XXXX-XXXXXX-XXX, z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníkom, ktorý sa dostal do omeškania s úhradou všetkých splátok úveru. Výpovedná lehota bola jeden mesiac od

doručenia výpovede, veriteľ žiadal zaplatiť úver, ktorý ku dňu 17.1.1996 bol celkom v sume 3.630.956,-Kč. Výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených pre okres L., Obec a katastrálne územie F., v LV č.XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 463 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX, je R. N. (v predmetnej veci žalobkyňa). Spoluvlastnícky podiel 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní po zomrelom manželovi, R. N., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.7.2001, č. k. 21 D 939/98-133, a uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 2.12.2010, č. k. 13 D 121/2008-432, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2011. Spoluvlastnícky podiel (ďalší) vo veľkosti 1/2 žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 9.7.2014, č. V-XXXX/XX. V časti C: Ťarchy LV č. XXXX je zapísané záložné právo v prospech CASPER CONSULTING a.s., na zabezpečenie úveru č. XXXX-XXXXXX-XXX/X zo dňa 26.8.1992 podľa zmluvy č. R III 2213/92, postúpenie pohľadávky, Z-XXXX/XX-pvz 238/14. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 2.12.2010, č. k. 13 D 121/2008-432, v dedičskom konaní po poručiteľovi R. N., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, nariadil likvidáciu dedičstva. Zároveň vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote do 1 mesiaca s upozornením, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Predmetom dedičstva boli aktíva, nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec a katastrálne územie F., v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 463 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX, spolu s príslušenstvom, v hodnote 12.108,47 € (364.780,-- Sk). Pasíva dedičstva boli pohľadávka Českej sporiteľne, a.s., okresnej pobočky v Plzni, titulom úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX/X, R III 2213/92, ku dňu 24.3.1996 v sume 61.231,71 € (1.844.666,50 Sk) spolu s príslušenstvom, pohľadávka SLS, a.s., m. p. Pezinok, titulom pôžičky č. XX/XXXXXX-X, R III 487/81, v sume 1.456,16 € (43.868,45 Sk). Predlžené dedičstvo bolo prenechané veriteľom na úhradu dlhov. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 31.7.2014, č. k. 13 D 121/2008-571, vykonal rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Z výťažku v sume 12.108,47 € boli uhradené pohľadávky veriteľov spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia. Pohľadávky veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. c/ O.s.p. a síce Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, v sume 2.912,33 € spolu s príslušenstvom, spoločnosti CASPER CONSULTING a.s., Praha, Olivová č. 2096/4, v sume 2.200.000,-- Kč spolu s príslušenstvom (vtedy v sume 5.144.638,38 Kč), zanikli ako neuspokojené. Na odvolanie veriteľa - spoločnosť CASPER CONSULTING a.s., Praha, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.11.2014, č. k. 9 CoD 10/2014-603, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd mal za to, že v súlade s ustanovením § 175v O.s.p. prvoinštančný súd správne rozhodol o rozvrhu výťažku speňaženia majetku poručiteľa v sume 12.108,47 € medzi veriteľov v prvej skupine v plnej výške a veriteľov v druhej skupine pomerne s tým, že nariadil poverenému notárovi vykonať rozvrhové vyplatenie príslušných čiastok. 1.2.2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.3.2016, č. k. 51 Cb 22/1997-298, v právnej veci žalobcu: CASPER CONSULTING a.s., Olivová 2096/4, Praha, proti žalovaným I. R. N., bytom F., 2. Y. V., bytom L., 3. M. N., bytom F., 4. E. V., bytom V. pri L., ako právnym nástupcom R. N., o zaplatenie sumy 2.200.000,-- Kč s príslušenstvom, konanie zastavil. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že pôvodný žalobca svoju pohľadávku voči pôvodnému dlžníkovi postúpil spoločnosti Corsair Luxemburg a po ňom pohľadávku prevzala spoločnosť CASPER CONSULTING a.s., Praha, Olivová č. 2096/4. Pôvodný žalovaný R. N. zomrel dňa XX.X.XXXX, a vzhľadom k tomu, že dedičstvo bolo predlžené, bola nariadená likvidácia dedičstva, ukončením likvidácie dedičstva proti dedičom zanikli neuspokojené pohľadávky veriteľov, teda aj pohľadávka žalobcu. Odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 3 Obo 22/2016, odmietol, nakoľko odvolanie žalobcu neobsahovalo obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 363 C.s.p., a tie neboli odvolateľom odstránené ani na základe výzvy odvolacieho súdu. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 137 písm. c/ C.s.p., § 151a, § 151b veta prvá, § 151c, § 151e ods. 2, § 151j ods. l, § 151mb ods. l veta prvá, § 151md ods. l, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalovaný, i napriek jej výzve, nepodal žiadosť o výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností. Súd ďalej dôvodil, že záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky, a jej príslušenstva, záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Záložné právo má akcesorickú povahu, pristupuje k zabezpečenej pohľadávke a trvá počas jej existencie. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo. Záložné právo je teda subsidiárnym a akcesorickým právom, ktoré sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je

záložné právo preto, že vzniká iba vtedy, ak platne vznikla pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť. K jeho zániku dochádza vtedy, ak zabezpečená pohľadávka zanikla. Pohľadávka pôvodného veriteľa Česká spořitelna, a.s., okresní pobočka v Plzni (následne CASPER CONSULTING a.s., IČ: 63 980 401) na zabezpečenie úveru č. XXXX-XXXXXX-XXX zo dňa 26.8.1992, podľa zmluvy R III 2213/92, titulom postúpenia pohľadávky, Z-XXXX/XX-pvz 238/14, vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXX-XXXXXXXXX uzavretej dňa 26.8.1992, v sume 2.200.000,-- Kčs spolu s príslušenstvom, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992, registrovaná Štátnym notárstvom Bratislavavidiek dňa 28.8.1992, R III 2213/92, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené pre okres Bratislavavidiek (neskôr okres L.), Obec a katastrálne územie F., v LV č. XXXX, smerovala len voči dlžníkovi R. N., narodený dňa XX.X.XXXX, ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. Veriteľ, v predmetnej veci žalovaný, si mohol uplatniť svoju pohľadávku voči dedičom poručiteľa v dedičskom konaní, pričom dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou; ak je viac dedičov zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu podľa § 470 a nasl. Občianskeho zákonníka. Záväzky, ktoré nemožno uspokojiť, zanikajú ex tunc v okamihu smrti poručiteľa. Záložné právo ako akcesorické právo spravidla nasleduje pohľadávku, na zabezpečenie ktorej slúži. Tak je tomu nielen v prípade prevodu pohľadávky na základe právneho úkonu, ale i v prípade prechodu pohľadávky na základe dedenia. Dedičstvo poručiteľa R. bolo predlžené, po nariadení likvidácie dedičstva súd v dedičskom konaní vykonal rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov, uspokojil veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. a/ O.s.p. v celosti, pomerne uspokojil veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. b/ O.s.p. Ďalšie pohľadávky (veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a to Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava v sume 2.912,33 € spolu s príslušenstvom, a žalovaného CASPER CONSULTING a.s., Praha, v sume 2.200.000,-- Kč spolu s príslušenstvom, zanikli ako neuspokojené. Skončením likvidácie dedičstva tak zanikla neuspokojená pohľadávka veriteľa, v predmetnej veci žalovaného. 1.4. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 C.s.p. a úspešnosťou žalobkyne. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, namietal, že nedošlo k zániku celej jeho pohľadávky a nedošlo ani k zániku záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vedených pre okres L., Obec a katastrálne územie F., v LV č. XXXX. V rámci dedičského konania po poručiteľovi R. N. bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.7.2001, č. k. 21 D 939/98-133, vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) R. N. so žalobkyňou ako jeho pozostalou manželkou tak, že do dedičstva po poručiteľovi patril spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k zhora uvedeným nehnuteľnostiam a 1/2 predmetnej (jeho) pohľadávky. Zvyšok, teda polovica nehnuteľností a polovica jeho pohľadávky, pripadla žalobkyni v rámci vysporiadania BSM. Dedičstvo pritom bolo, či mohlo byť, tvorené aj pohľadávkou žalovaného, to však len v jej časti, t. j. v rozsahu jej polovice. Právoplatné rozhodnutie súdu o skončení likvidácie dedičstva malo za následok zánik jeho (žalovaného) neuspokojenej pohľadávky výlučne len voči dedičom poručiteľa a výlučne len v časti, ktorá tvorila predmet dedičstva. Zostávajúca časť jeho pohľadávky voči dlžníkovi, ktorým sa v zmysle rozhodnutia o vyporiadaní BSM stala žalobkyňa, preto nezanikla, ale naďalej existuje, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Svoje tvrdenie oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 21 Cdo 1180/2014, podľa ktorého „pravomocným skončením likvidace zaniknou proti dědicům neuspokojené pohledávky věřitelů a jejich zajištění. Zajištění neuspokojených pohledávek věřitelů zaniká - jak dovodila judikatura soudů - jen tendy, jestliže vázlo na majetku zůstavitele; zatěžovalo-li třetí osoby (jejich majetek), působí proti nim i nadále (srov. například právní názor uvedený v rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 26.2.2015 sp.zn. 21 Cdo 919/2014).“ Ak teda žalobkyňa nadobudla pri vyporiadaní BSM iba časť nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, je zánik predmetného záložného práva s ohľadom na citované rozhodnutie vylúčený, keďže také záložné právo zaťažuje majetok tretej osoby - pozostalej manželky. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej plnú náhradu trov odvolacieho konania. S názorom žalovaného o existencii záložného práva nesúhlasila. Odvolateľom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sa nevzťahuje na danú právnu vec, pričom v danom rozhodnutí bolo podstatným to, do akej

skupiny pohľadávok patrí zabezpečená pohľadávka veriteľa v rámci likvidácie dedičstva; nešlo tu o zaniknuté pohľadávky, ani o majetok v BSM ako pohľadávky zabezpečenej majetkom tretích osôb. Zopakovala svoje tvrdenia o tom, že akýkoľvek spôsob vyporiadania BSM má vždy účinky len vo vzťahu medzi manželmi, medzi ktorými dochádza k majetkovému vyporiadaniu a týchto účinkov sa nemožno dovolávať voči tretím osobám (veriteľom). Vzhľadom na skutočnosť, že R. vystupoval v zmluve ako jediný dlžník (nevystupovala ani ako spoludlžník), žalovaný si mohol uplatniť svoju pohľadávku jedine voči svojmu dlžníkovi, resp. voči jeho dedičom, bez ohľadu na výsledky vyporiadania BSM. Vyporiadanie BSM má v danom prípade význam iba v tom ohľade, že v prípade, ak by si žalovaný ako veriteľ vymohol svoju pohľadávku, ktorú mal voči svojmu dlžníkovi od jeho dedičov, títo dedičia by si následne mohli z titulu vyporiadania BSM vymáhať 1/2 vymoženej pohľadávky od manželky poručiteľa. V danej právnej veci došlo k likvidácii dedičstva, kde boli uspokojení len niektorí veritelia; žalovaný uspokojený nebol. Právoplatne skončenou likvidáciou dedičstva proti dlžníkovi, resp. jeho dedičom, zanikli neuspokojené pohľadávky veriteľov, a teda aj pohľadávka žalovaného, ktorá bola zabezpečená záložným právom. 4.1. Odvolací súd mal závery súdu prvej inštancie vedúce k vyhoveniu žaloby za predčasné, keď nemal za preukázané, žeby pohľadávka žalovaného vo vzťahu k žalobkyni zanikla a s ňou potom aj právo záložného veriteľa vyplývajúce mu zo záložnej zmluvy uzavretej jeho právnym predchodcom. Odvolací súd konštatoval, že účelom likvidácie dedičstva je uspokojiť veriteľov poručiteľa zo speňaženého majetku, teda len z majetku vo vlastníctve poručiteľa. Likvidácia dedičstva sa netýka majetku tretích osôb, teda ani majetku pozostalého manžela nadobudnutého pri vyporiadaní BSM patriaceho pozostalému manželovi a poručiteľovi. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú neuspokojené pohľadávky veriteľov (len) vo vzťahu k poručiteľovi a nie aj pohľadávky vo vzťahu k tretím osobám. Potom, ak zaistené pohľadávky poručiteľa viaznu aj na majetku tretích osôb, ktorý nie je predmetom likvidácie dedičstva, ako je tomu nepochybne v predmetnej právnej veci, právoplatným skončením likvidácie dedičstva nezaniká záložné právo viaznuce na zvyšnej časti majetku, teda ktorá časť patrí tretím osobám (v predmetnej právnej veci žalobkyni). Ďalej odvolací súd uviedol, že hoci sa právna úprava po rozdelení Českej republiky a Slovenskej republiky rozchádza, právna úprava dedičského konania, vrátane likvidácie dedičstva, zostala rovnaká, a teda zákonné zásady, účel, následky likvidácie dedičstva, judikatúra k tomu sa vzťahujúca v Českej republike, možno aplikovať aj v Slovenskej republike. Odvolateľom označené uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 21 Cdo 1180/2014, je m. m. tak aplikovateľné aj v prejednávanej veci v prospech odvolateľa; rovnako tak aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.2.2015, sp. zn. 21 Cdo 919/2014, na ktoré odvolateľom označené rozhodnutie odkazuje. Zároveň odvolací súd konštatoval, že účelom vyporiadania BSM je zistenie spoločného majetku manželov existujúceho ku dňu zániku BSM, a určenie, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej-ktorej veci a kto a čo z ich spoluvlastníctva stráca, celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Pod vyporiadaním BSM sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi. Predmetom vyporiadania je teda všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj spoločné pohľadávky a záväzky manželov vzniknuté za trvania BSM; toto vyporiadanie sa vykoná iba medzi manželmi a nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania. Vyporiadanie BSM (§ 175l ods. l, ods. 3 O.s.p.; § 195 C.m.p.) v dedičskom konaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Do aktív a pasív dedičstva zo spoločných aktív a pasív manželov sa zaradí to, čo vyplynie z vyporiadania BSM podľa zákonných zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. 4.2. Za rozhodujúce právne skutočnosti odvolací súd považoval tie, ktoré vyplynuli z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.7.2001, č. k. 21 D 939/1998-133, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.8.2001, o vyporiadaní BSM poručiteľa a jeho pozostalej manželky, a teda v ktorom bolo vyslovené, čo z majetku v BSM tvorilo masu majetku, aktív a pasív, zaradených do dedičstva po poručiteľovi (v podiele 1/2). Len tento rozsah mohol byť predmetom konania o dedičstve po poručiteľovi a podliehať konaniu o likvidácii dedičstva. Všetky ďalšie rozhodnutia nerešpektujúce tento záver nemohli a nemôžu vyvolať právne účinky záväznosti, právne dôsledky, vo vzťahu k celej

pohľadávke žalovaného, teda aj k tej časti, ktorú právoplatne a vykonateľne nadobudla žalobkyňa pri vyporiadaní BSM. Po vydaní uznesenia o vyporiadaní BSM do rozhodnutia súdu o nariadenie likvidácie dedičstva nenastali také právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zahrnutie pasív nadobudnutých žalobkyňou do masy podliehajúcej likvidácii dedičstva po poručiteľovi. Ak by aj žalobkyňa sama svoj takto nadobudnutý záväzok dala do masy podliehajúcej likvidácii dedičstva po poručiteľovi, nešlo by o platný právny úkon, pretože jej majetok likvidácii dedičstva po jej nebohom manželovi nepodliehal. Mohla by konať priamo (samostatne) s veriteľmi mimo dedičského konania po jej nebohom manželovi. Predmetom dedičstva, a následne likvidácie dedičstva, mohol byť len ten majetok, aktíva, pasíva, ktoré pri vyporiadaní BSM boli zaradené do dedičstva po poručiteľovi (samozrejme okrem iného majetku nadobudnutého výlučne ním za svojho života). V dedičskej veci po poručiteľovi tak definitívne zanikli pohľadávky veriteľov CASPER CONSULTING a.s., Slovenskej sporiteľne a.s., len v rozsahu 1/2 k celku, a síce v tom rozsahu, ktorý pri vyporiadaní BSM bol zaradený do dedičstva po poručiteľovi. Zvyšná polovica ich pohľadávok, zvyšná polovica nehnuteľností zaťažených záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992, č. XXXX-XXXXXX-XXX, podľa úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX zo dňa 26.8.1992, zaťažovala a zaťažuje dlžníka - pozostalú manželku poručiteľa. 4.3. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 17.10.2017 (č. l. 70 a nasl. spisu) vzniesla námietku premlčania nárokov žalovaného vo vzťahu k nej a vo vzťahu k pohľadávke vyplývajúcej mu z úverovej zmluvy zo dňa 26.8.1992 a námietku premlčania aj odôvodnila. Je notorietou, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva bez toho, žeby oprávnený subjekt (veriteľ) svoje právo vykonal. Úspešne vznesená námietka premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva (zánik nároku), teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčaním síce právo nezaniká, výrazne sa ale oslabuje v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. To tiež znamená, že v prípade, ak je pohľadávka založená záložným právom a dlžník sa premlčania dovolá, potom stráca zákonné opodstatnenie aj záložné právo. Ako správne uvádzal súd prvej inštancie záložné právo je právo subsidiárne, akcesorické, ktoré sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená, resp. nezanikla iným spôsobom. Záložné právo vzniká iba vtedy, ak platne vznikla pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, a k jeho zániku dochádza vtedy, ak zabezpečená pohľadávka zanikla. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa žalobkyňou vznesenou námietkou premlčania nárokov žalovaného vo vzťahu k žalobkyni odvíjajúcich sa od zmluvy o úvere, od záložnej zmluvy, od uznesenia súdu o vyporiadaní BSM, o likvidácii dedičstva a opätovne vo veci rozhodnúť. 5.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3.10.2023, č. k. B3-45 C 240/2016-221 (v poradí druhým), určil, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu L. pre okres L., obec F., katastrálne územie F., ktorým sú zaťažené nehnuteľnosti, rodinný dom so súpisným číslom XXXX stojaci na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 a pozemok parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2, v prospech CASPER CONSULTING, a.s., so sídlom Olivová 2096/4, Praha, Česká republika, IČ: 63 980 401, na základe Záložnej zmluvy zo dňa 26.8.1992, č. XXXX-XXXXXX-XXX/X, podľa ktorej bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. R III 2213/92, neexistuje (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 151a, § 151b veta prvá, § 151c, § 151e ods. 2, § 151j ods. l, § 151mb ods. l veta prvá, § 151md ods. l, ods. 2, ods. 3, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalovaný i napriek výzve žalobkyne nepodal žiadosť o výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností. Stav právnej neistoty žalobkyne je ohrozený, realizáciou záložného práva by došlo k ohrozeniu jej vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa podala návrh na výmaz záložného práva záznamom na Okresný úrad L., katastrálny odbor, ktorý uviedol, že výmaz sa môže uskutočniť na podklade potvrdenia vystaveného záložným veriteľom alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení, že záložné právo zaniklo. Požadovaným určením o neexistencii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam môže teda dôjsť k odstráneniu spornosti v právnom vzťahu medzi stranami sporu, právoplatný rozsudok o určení neexistencii záložného práva bude podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností. 5.2.1. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o úvere č. XXXX-XXXXXX-XXX, zo dňa 26.8.1992, bola uzatvorená medzi Českou spořitelnou, a.s., okresní

pobočkou v Plzni a DROBČEK a spol., F., v zastúpení R. ako fyzickou osobou podnikateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie dlhodobého úveru vo výške 2.200.000,- Kč s úrokovou sadzbou 4 %. Dlžník sa zaviazal zaplatiť úver v štvrťročných splátkach v sume 96.000,- Kčs, počínajúc od januára 1993, a to najneskôr do 20.7.1998. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti podľa čl. V. zmluvy o úvere. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXX-XXXXXX-XXX/X, zo dňa 26.8.1992, mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi Českou spořitelnou, a.s., okresní pobočkou v Plzni a R. N. a R. N. podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytnutého dlžníkovi zmluvou zo dňa 26.8.1992. Záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX, v katastrálnom území F., a to k nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, obec: F., okres: Bratislava - vidiek. Štátne notárstvo Bratislava vidiek zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992 registrovalo rozhodnutím zo dňa 28.8.1992, č. k. R III 2213/92, kedy nastali právne účinky zmluvy. Česká spořitelna, a.s., okresní pobočka v Plzni, listom zo dňa 22.1.1996 vypovedala zmluvu o úvere zo dňa 26.8.1992 z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníkom, ktorý sa dostal do omeškania od januára 1993 s úhradou splátok úveru. Výpovedná lehota bola jeden mesiac od doručenia výpovede, veriteľ žiadal zaplatiť úver, ktorý ku dňu 17.1.1996 bol v celkovej výške 3.630.956,Kč. Z doručenky o doručení písomnosti bolo preukázané, že výpoveď z úveru bola doručená dlžníkovi R. do vlastných rúk dňa 25.2.1996. V zmysle článku IV. Zmluvy o úvere sporiteľňa mohla požadovať okamžité zaplatenie celého úveru po predchádzajúcej výpovedi úveru, výpovedná doba bola jeden mesiac od doručenia výpovede, uplynula dňa 25.3.1996 a pohľadávka úveru sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 26.3.1996. Česká sporiteľňa a.s., okresná pobočka v Plzni dňa 15.10.1996 podala na Krajský súd v Bratislave žalobu proti žalovanému R. N., o zaplatenie pohľadávky v sume 2.200.000,Kč istiny spolu s príslušenstvom, titulom úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 26.08.1992, konanie bolo vedené pod sp. zn. 51 Cb 22/97. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 51 Cb 22/1997-298, zo dňa 21.3.2016, v právnej veci žalobcu: CASPER CONSULTING a.s., Olivová 2096/4, Praha, (právny nástupca veriteľa), proti žalovaným: 1/ R., bytom W. X/B, F., 2/ Y. V., bytom L., 3/ M. N., bytom W. X/B, L., 4/ E. V., bytom Q. XXX, V. pri L., (právnym nástupcom po R. N., zomrelom dňa XX.X.XXXX), o zaplatenie sumy 2.200.000,- Kč s príslušenstvom, konanie vo veci zastavil. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že pôvodný žalobca Česká sporiteľňa, a.s. Plzeň, si žalobou zo dňa 15.10.1996 uplatnil voči žalovanému R. N. zaplatenie pohľadávky v sume 2.200.000,- Kč istiny spolu s príslušenstvom, titulom úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 26.8.1992. Pôvodný žalobca pohľadávku postúpil spoločnosti Corsair Luxemburg a pohľadávku prevzala spoločnosť CASPER CONSULTING a.s., so sídlom Olivová 2096/4, Praha. Žalovaný R. N. dňa XX.X.XXXX zomrel, bez majetku a bez právnych nástupcov, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pre neodstrániteľnú prekážku bolo konanie zastavené. Súd zistil, že ako dedičia po zomrelom R. N. prichádzali do úvahy manželka R. N. a deti Y. V., M. N., E. N., V. F.. Dedičia R. N., M. N. a Y. V. odmietli dedičstvo a viac neboli považovaní za účastníkov dedičského konania, nakoľko v dôsledku odmietnutia dedičstva stratili toto postavenie a prestali byť dedičmi. Vzhľadom k tomu, že dedičstvo bolo predĺžené v zmysle § 175t O.s.p., Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 13 D 121/2008-432, zo dňa 2.12.2010 nariadil likvidáciu dedičstva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.2.2011. Likvidáciou dedičstva zanikli proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov, teda aj pohľadávka žalobcu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca CASPER CONSULTING a.s., Olivová 2096/4, Praha. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Obo 22/2016, zo dňa 26.10.2016, odvolanie odmietol z dôvodu, že odvolanie žalobcu neobsahovalo odvolacie dôvody ako povinnú náležitosť odvolania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2016. 5.2.2. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že Okresný súd Bratislava III v dedičskom konaní po neb. R. N., uznesením zo dňa 30.7.2001, č. k. 21 D 939/1998-133, právoplatným dňa 29.8.2001, najskôr vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa R. N. a pozostalej manželky R. N., rodenej L., narodenej dňa X.XX.XXXX, BSM zaniklo smrťou poručiteľa. Z výroku uznesenia A - Aktíva vyplýva, že poručiteľ spolu s pozostalou manželkou mali v BSM tento majetok: aktíva: hnuteľnosti žiadne, nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec a katastrálne územie F., v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy vo výmere 463 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX spolu s príslušenstvom (oplotenie, vonkajšie úpravy), v celosti, v hodnote 729.560,-- Sk (24.216,96 €). Z výroku uznesenia A - Pasíva vyplýva, - pohľadávka Českej sporiteľne, a.s., okresná pobočka v Plzni, titulom úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, R III 2213/92, ku dňu 24.3.1996 v sume 3.689.333,10 Sk (122.463,42 €) s príslušenstvom, - pohľadávka SLS, a.s., m.p. Pezinok, titulom pôžičky č. XX/XXXXXX-X, R III 487/81, v sume 87.736,90 Sk (2.912,33 €) s príslušenstvom. Z výroku B uznesenia vyplýva, že súd vyporiadal BSM tak, že pozostalej manželke R. N., rodenej L., narodenej dňa X.XX.XXXX, z majetku v BSM patrili: aktíva: hnuteľnosti

žiadne, nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec a katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy vo výmere 463 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX, spolu s príslušenstvom (oplotenie, vonkajšie úpravy), v polovici, v hodnote 364.780,- Sk (12.108,47 €); pasíva: 1/2 pohľadávky Českej sporiteľne, a.s., okresná pobočka v Plzni, titulom úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, R III 2213/92, ku dňu 24.3.1996 v sume 1.844.666,50 Sk (61.231,71 €) s príslušenstvom, a pohľadávka SLS, a.s., m. p. Pezinok, titulom pôžičky č. XX/XXXXXX-X, R III 487/81, v sume 43.868,45 Sk (1.456,16 €) s príslušenstvom. Vo výroku C uznesenia súd určil, že do dedičstva patria: aktíva hnuteľnosti žiadne, nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec a katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy vo výmere 463 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX spolu s príslušenstvom (oplotenie, vonkajšie úpravy), v polovici, v hodnote 364.780 Sk (12.108,47 €), pasíva 1 pohľadávky Českej sporiteľne, a.s., okresná pobočka v Plzni, titulom úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, R III 2213/92, ku dňu 24.3.1996 v sume 1.844.666,50 Sk (61.231,71 €) s príslušenstvom, a pohľadávka SLS, a.s., m. p. Pezinok, titulom pôžičky č. XX/XXXXXXX, R III 487/81, v sume 43.868,45 Sk (1.456,16 €) s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia uznesenia poručiteľ zomrel bez zanechania závetu. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy: pozostalá manželka R. N., deti poručiteľa Y. V., M. N., mal. E. N., mal. V. F.. Mal. V. F., mal. E. N. prehlásili, že dedičstvo neodmietajú. R. N., Y. V., M. N. prehlásili, že odmietajú dedičstvo. 5.2.3. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že v dôsledku predĺženia dedičstva Okresný súd Pezinok v dedičskom konaní po poručiteľovi R. N., uznesením zo dňa 2.12.2010, č. k. 13 D 121/2008-432, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2011, nariadil likvidáciu dedičstva, vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote do 1 mesiaca a upozornil ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Veritelia si uplatnili v dedičskom konaní pohľadávky, okrem iných aj CORSAIR (Luxemburg) - pohľadávku vo výške 2.200.000,- Kč s príslušenstvom, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 31.8.2003 Českou spořitelnou, a.s. ako postupcom a CORSAIR Luxemburg ako postupníkom. Žalobkyňa podiel 1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX, pre okres L., katastrálne územie F., v rozsahu patriaceho do dedičstva po poručiteľovi R. N. určeného pri vyporiadaní BSM v konaní o likvidáciu dedičstva nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2014 uzavretej medzi ňou ako kupujúcou a JUDr. R. T., notárkou, v dedičskej veci po poručiteľovi R. N. ako súdnou komisárkou. Kúpna cena bola dohodnutá v súlade so znaleckým posudkom Ing. C. M. č. XX/XXXX v sume 12.108,47 €. Okresný úrad L., katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 9.7.2014, č. V-XXXX/XX, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech nadobúdateľky, žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou daných nehnuteľností. 5.2.4. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že Okresný súd Pezinok v dedičskom konaní po poručiteľovi R. N. uznesením zo dňa 31.7.2014, č. k. 13 D 121/2008-571, za účasti dedičov a veriteľov (8/ CASPER CONSULTING, a.s. Praha) vykonal rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov, v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2014, č. k. 9 CdoD 10/2014-603, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2015. Výťažok speňaženého majetku poručiteľa tvoril sumu 12.108,47 € a tento rozdelil medzi časť veriteľov spôsobom uvedeným vo výrokoch I., II. uznesenia. Vo výroku III. uznesenia uviedol, že právoplatným skončením likvidácie zanikli proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Súd vykonal rozvrh výťažku tak, že uspokojil veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. a) v celosti, pomerne uspokojil veriteľov v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. b) a vo zvyšnej časti pohľadávky zanikli. Pohľadávky veriteľov v skupine podľa § 175v ods.2 písm. c) Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a CASPER Consulting, a.s., so sídlom v Českej republike, zanikli ako neuspokojené. Právoplatným skončením likvidácie zanikla proti dedičom neuspokojená pohľadávka veriteľa (žalovaného) v rozsahu 1, v ktorom na základe vypriadania BSM bola zahrnutá do dedičstva po poručiteľovi. Účelom likvidácie bolo uspokojiť veriteľov poručiteľa zo speňaženého majetku, teda len z majetku vo vlastníctve poručiteľa. Likvidácia dedičstva sa netýka majetku tretích osôb, teda ani majetku pozostalého manžela nadobudnutého pri vyporiadaní BSM patriaceho pozostalému manželovi a poručiteľovi. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikli neuspokojené pohľadávky veriteľov len vo vzťahu k poručiteľovi a nie aj pohľadávky vo vzťahu k tretím osobám. Potom, ak zabezpečené pohľadávky poručiteľa viaznu aj na majetku tretích osôb, ktorý nie je predmetom likvidácie dedičstva, ako je tomu v predmetnom spore, právoplatným skončením likvidácie dedičstva nezaniká záložné právo viaznuce na zvyšnej časti majetku, teda ktorá časť patrí tretím osobám, v danom spore žalobkyni. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávky, ktoré prevzala žalobkyňa pri vyporiadaní BSM teda nemohli byť predmetom likvidácie dedičstva a uspokojenia veriteľov poručiteľa, tieto existovali aj ďalej nezávisle, a ak nezanikli inak (ich uspokojením), existujú doteraz a z toho dôvodu aj záložné právo k nim sa vzťahujúce.

5.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že majetok, ktorý žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, pre okres L., katastrálne územie F., v podiele 1, titulom vyporiadania BSM s poručiteľom zostal v jej vlastníctve, nebol predmetom likvidácie dedičstva po jej nebohom manželovi. Vyporiadanie BSM sa vykonáva v širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú spoločné pohľadávky a záväzky manželov vzniknuté za trvania BSM, toto vyporiadanie sa vykonáva iba medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania. Vyporiadanie BSM (§ 175l ods. 1, ods. 3 O.s.p., § 195 C.m.p.), v dedičskom konaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku poručiteľa, čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Do aktív a pasív dedičstva zo spoločných aktív a pasív manželov sa zaradí to, čo vyplynie z vyporiadania BSM podľa zákonných zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. 5.4.1. Súd prvej inštancie v zmysle intencií odvolacieho súdu posudzoval žalobkyňou vznesenú námietkou premlčania nároku žalovaného vo vzťahu k pohľadávke odvíjajúcej sa od zmluvy o úvere, od záložnej zmluvy, od uznesenia súdu o vyporiadaní BSM, o likvidácii dedičstva, či pohľadávka žalovaného vo vzťahu k žalobkyni medzičasom zanikla a či je premlčaná. Žalobkyňa na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 17.10.2017 (č. l. 70 a nasl. spisu) vzniesla námietku premlčania nárokov žalovaného vo vzťahu k nej a vo vzťahu k pohľadávke vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 26.8.1992. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva bez toho, že by oprávnený subjekt (veriteľ) svoje právo vykonal. Úspešne vznesená námietka premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva (zánik nároku), teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčaním síce právo nezaniká, výrazne sa ale oslabuje v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. To tiež znamená, že v prípade, ak je pohľadávka založená záložným právom a dlžník sa premlčania dovolá, potom stráca zákonné opodstatnenie aj záložné právo. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Záložné právo má akcesorickú povahu, pristupuje k zabezpečenej pohľadávke a trvá počas jej existencie. Akcesorickým je záložné právo preto, že vzniká iba vtedy, ak platne vznikla pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, k jeho zániku dochádza vtedy, ak zabezpečená pohľadávka zanikla. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo. 5.4.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že pohľadávka vo výške 2.200.000,- Kč s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 26.3.1996, z dôvodu výpovede zmluvy o úvere zo strany veriteľa, keďže dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru. Veriteľ si uplatnil pohľadávku vo výške 2.200.000,- Sk s príslušenstvom voči dlžníkovi R. N. žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.10.1996, konanie bolo vedené pod sp. zn. 51Cb/22/1997. Dlžník R. N. počas konania zomrel dňa XX.X.XXXX. V dedičskej veci po poručiteľovi R. N. (dlžníkovi) bola vykonaná likvidácia dedičstva, výťažok speňaženého majetku poručiteľa sa rozdelil medzi veriteľov na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.7.2014, č. k. 13 D 121/2008-571, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2014, č. k. 9 CoD 10/2014-603, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2015. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikla neuspokojená pohľadávka veriteľa CASPER CONSULTING a.s., (Česká spořitelna, a.s) vo vzťahu k dedičom poručiteľa v rozsahu 1 k celku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 51 Cb 22/1997-298, zo dňa 21.3.2016, bolo konanie vo veci zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2016, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že záložné právo je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011-30, zo dňa 8.12.2011). Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Premlčacia doba záložného práva je tri roky, ktorá začne plynúť odo dňa, keď vzniklo práv o na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky. Premlčanie záložného práva je závislé na premlčaní zabezpečovanej pohľadávky. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, preto je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečovaná pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba záložného práva teda neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou na

základe, ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. 5.5.2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa ako pozostalá manželka v dedičskom konaní po neb. R., uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.7.2001, č. k. 21 D 939/1998-133, právoplatným dňa 29.8.2001, nadobudla titulom vyporiadania BSM, polovicu aktív spočívajúcich v nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre Okres L., katastrálne územie F., v hodnote 364.708,Sk a polovicu pasív, pohľadávky Českej spořitelny, a.s. okresnej pobočky v Plzni ( právny predchodca žalovaného), titulom úverovej zmluvy vo výške 1.844.666,50 Sk (61.231,71 €) s príslušenstvom a polovicu pasív, pohľadávky SLP, a.s. m. p. Pezinok, titulom pôžičky v sume 43.868,45 Sk (1.456,16 €) s príslušenstvom. Právoplatné a vykonateľné uznesenie o vyporiadaní BSM v dedičskom konaní zostalo záväzné pre všetkých, aj pre žalovaného. Zvyšná polovica pohľadávok, zvyšná polovica nehnuteľností zaťažená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992, č. XXXXXXXXXX-XXX, podľa úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, zo dňa 26.8.1992, zaťažuje dlžníka, pozostalú manželku poručiteľa. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva dňa 26.8.1992 s právnym predchodcom žalovaného na zabezpečenie pohľadávky titulom úveru. Námietku premlčania môže žalobkyňa uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009). 5.5.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa dôvodne vzniesla námietku premlčania záložného práva na majetok, ktorý nadobudla titulom vyporiadania BSM dňa 29.8.2001, ktorým záložným právom bola zabezpečená polovica pasív - pohľadávky právneho predchodcu žalovaného Českej spořitelny, a.s. okresnej pobočky v Plzni, titulom úverovej zmluvy vo výške 1.844.666,50 Sk (61.231,71 €) s príslušenstvom. Začiatok plynutia premlčacej doby záložného práva sa zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky s tým, že dňom 30.8.2001 vzniklo záložnému veriteľovi právo výkonu záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba. Záložné právo zaniká v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak však bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Súd prvej inštancie uviedol, že záložný veriteľ (žalovaný) si neuplatnil právo (nárok) na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky včas vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (ani v dobe desať rokov). Žalobkyňa sa účinne dovolala premlčania záložného práva, v dôsledku čoho žalovaný ako záložný veriteľ nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva voči záložnému veriteľovi u založených nehnuteľností. Po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2185/2009, zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého záložné právo sa premlčuje, keď dôvodil, že premlčané záložné právo nemožno k námietke dlžníka realizovať a pripustil možnosť domôcť sa súdnym určením, že záložné právo neexistuje. 5.6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho záver o vyhodnotení námietky premlčania je nepreskúmateľný pokiaľ ide o jeho odôvodnenie, preukázanie začiatku plynutia premlčacej doby, jej plynutia, v otázke vyhodnotenia okolností majúcich vplyv na prerušenie jej plynutia, ako aj v otázke vyhodnotenia včasnosti vznesenia námietky premlčania zo strany žalobkyne. Žalovaný má za to, že žalobkyňa uplatnila námietku premlčania neskoro. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 17.10.2017 žalobkyňa vzniesla „z opatrnosti námietku premlčania samotnej pohľadávky vo vzťahu k žalobkyni s poukazom na výpoveď (úverovej zmluvy) zo dňa 22.1.1996.“ Namietal, že námietku premlčania záložného práva ale žalobkyňa nevzniesla a takto urobila až 21.2.2023, teda podľa § 153 C.s.p. tak urobila neskoro a až vo vyjadrení zo dňa 23.3.2023 túto námietku odôvodnila. Keďže namietala len premlčania pohľadávky ako takej, ako sama žalobkyňa konštatovala, a nenamietla aj premlčanie záložného práva, čo sú dva celkom odlišné inštitúty,

ktoré majú každý svoju premlčaciu lehotu, nemôže byť žalobkyňa v konaní úspešná, keď námietka premlčania záložného práva bola vznesená až po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 153 C.s.p., a bola vznesená oneskorene. Žalovaný poukázal aj na to, že premlčanie pohľadávky ako takej predaju predmetu záložného práva nebráni - to by musela byť námietka premlčania záložného práva vznesená včas, čo sa nestalo. V odvolaní dôvodil, že je nevyhnutné zásadne odlíšiť námietku premlčania pohľadávky a námietku premlčania záložného práva. Zdôraznil, že námietka premlčania záložného práva bola vznesená až siedmy rok vedenia sporu. To svedčí o tom, že vznesenie námietky premlčania záložného práva zo strany žalobkyne je účelové, v snahe vyhnúť sa svojim zákonným povinnostiam. 6.2. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že, pokiaľ ide premlčanie záložného práva, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou, podľa ktorej sa záložné právo mohlo premlčať až najskôr v marci 2019, keď už bolo dávno vedené toto konanie, a teda k premlčaniu záložného práva dôjsť nemohlo. Dňa 7.11.1996 bola pôvodným veriteľom podaná žaloba proti pôvodnému dlžníkovi R., konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 51 Cb 22/1997, ktorý však v priebehu konania zomrel, v rámci dedičského konania bola nariadená likvidácia a po skončení likvidácie súd konanie zastavil uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 22/2016, zo dňa 26.10.2016, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 28.11.2016. Záložné právo sa potom premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 3 rokov (podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uplatnenie práva na súde spôsobuje, že premlčacia doba neplynie (podľa § 112 Občianskeho zákonníka). Pred začatím konania voči Jaromírovi Lehotskému uplynulo z premlčacej doby len 223 dní. Po skončení konania pokračoval beh premlčacej doby a táto potom mohla márne uplynúť až najskôr v marci roku 2019, kedy však už bolo toto konanie vedené, keďže žaloba v prejednávanej veci bola podaná 28.10.2016 a jeho vedenie tak opäť zapríčinilo, že premlčacia doba neplynula, a preto záložné právo nie je a nemôže byť premlčané. 6.3. Pokiaľ ide o preukázanie okolností behu a neplynutia premlčacej doby odvolateľ poukázal na to, že navrhoval pripojenie spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 51 Cb 22/1997 a vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi z uvedeného spisu. Súd prvej inštancie, napriek uvedenému návrhu na vykonanie dokazovania, v konaní vedenom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, nevykonal ani jediný dôkaz. Preto ani nemohol vyhodnotiť žalovaným namietané okolnosti majúce vplyv na beh premlčacej doby. S poukazom na absenciu akéhokoľvek dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie tak nie je zrejmé, z akého dôkazu a akých okolností vyvodil súd prvej inštancie záver, podľa ktorého: ,,....dňom 30.8.2001 vzniklo záložnému veriteľovi právo výkonu záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky a od tohoto dňa začala plynúť premlčacia doba.“ Naviac, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, o akú skutočnosť, akým dôkazom preukázanú, opiera súd prvej inštancie začiatok behu premlčacej doby a z akého dôvodu by mala premlčacia doba plynúť práve od tohoto dátumu. Podľa žalovaného sa predmetnou žalobou žalobkyňa snaží zbaviť svojich zákonných povinností, pričom takéto konanie nepožíva zákonnú ochranu. Odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, a priznal žalovanému náhradu trov konania. 7.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že v konaní sa domáha určenia neexistencie záložného práva (ďalej aj ako „Záložné právo“), ktorým sú zaťažené nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1, zapísané na LV č. 1478 vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu L., pre okres L., obec F., katastrálne územie F., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX stojaci na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2, pozemok parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 (spolu ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). Uvedeného sa domáha z dôvodu, že je toho názoru, že v dôsledku jednotlivých skutočností, ktoré nastali, zabezpečovaná pohľadávka zanikla, a teda z tohto dôvodu v súlade s § 151 md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka došlo automaticky aj k zániku samotného Záložného práva, ktoré viazne na Nehnuteľnostiach. Ďalej uviedla, že Záložné právo zabezpečuje pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú dňa 26.8.1992 uzatvoril R. N., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Poručiteľ“), ako jediný dlžník so spoločnosťou Česká spořitelna, akciová společnost ako veriteľom, úverovú zmluvu č. XXXX-XXXXXX-XXX (ďalej aj ako „Úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 2.200.000,- Kčs (ďalej aj ako „Úver“). Poručiteľ ako dlžník (záložný dlžník) a záložca a žalobkyňa tiež ako záložca (ale nie záložný dlžník) a Česká spořitelna, akciová společnost ako záložný veriteľ, uzatvorili zároveň toho istého dňa 26.8.1992 zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie vyššie uvedeného Úveru č. XXXXXXXXXX-XXX/X (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení záložného práva“). Vklad tejto Zmluvy o zriadení

záložného práva bol povolený do katastra nehnuteľností. Pohľadávka z Úveru, ako aj práva a povinnosti zo Zmluvy o zriadení záložného práva boli neskôr postúpené na nového záložného veriteľa, ktorým je žalovaný, spoločnosť CASPER CONSULTING, a.s. Dňa 22.1.1996 bola Zmluva o úvere vypovedaná z dôvodu neplnenia záväzkov z tejto Zmluvy o úvere, pričom táto výpoveď bola Poručiteľovi doručená dňa 25.2.1996. S ohľadom na to, že v zmysle IV. časti Úverovej zmluvy je výpovedná doba v trvaní jeden mesiac od doručenia výpovede, t. j. úver bol vypovedaný ku dňu 25.3.1996. Je potom zrejmé, že pohľadávka žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu sa stala splatnou v plnom rozsahu dňa 26.3.1996. Žalobkyňa poukázala na to, že zabezpečovaná pohľadávka z Úveru bola pohľadávkou právneho predchodcu žalovaného výlučne voči Poručiteľovi, ktorý úverovú zmluvu uzatváral ako podnikateľ. Ďalej poukázala na to, že záväzky jedného alebo oboch manželov, ktoré vznikli za trvania manželov nie sú predmetom ich BSM. Platí, že ak zmluvu o pôžičke/úvere uzavrie za trvania manželov len jeden z manželov, je z tejto zmluvy zaviazaný výlučne dlžník, teda ten z manželov, ktorý zmluvu uzatvoril. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2011, sp. zn. 4 Cdo 234/2010. Ďalej dôvodila, že rozhodnutie o vyporiadaní má účinky výlučne len medzi manželmi, resp. bývalými manželmi a v žiadnom prípade nijako nezasahuje do práv tretích osôb. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM nie je nijako účinné vo vzťahu k tretím osobám a má právny význam výlučne len vo vzťahu k účastníkom tohto vyporiadania. Jednoznačné stanovisko v uvedenej súvislosti zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 27.6.2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019, ako aj Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, sp. zn. Cpj 86/1971. Ďalej dôvodila, že vyporiadaním BSM sa vlastníctvo nenadobúda, nezriaďuje, ani nejde o jeho prevod. Pri vyporiadaní BSM sa iba zohľadnia, resp. dôjde k usporiadaniu práv a povinností vrátane pohľadávok a dlhov, avšak nedostáva sa druhý manžel do postavenia dlžníka voči veriteľovi. Podľa žalobkyne je tak zrejmé, že záväzok z Úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril výlučne Poručiteľ, bol jedine záväzkom Poručiteľa a nie aj záväzkom jeho manželky, teda žalobkyne, ktorá Úverovú zmluvu nikdy neuzatvorila; smrťou poručiteľa dochádza v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka k prechodu dlhov, teda dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou; žalobkyňa nebola dedičom Poručiteľa, nakoľko v zmysle Zápisnice v dedičskom konaní po Poručiteľovi zo dňa 22.01.2001 (sp. zn. 21 D 939/98), dedičstvo po Poručiteľovi odmietla; hoci v Uznesení Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 D 393/98-133, zo dňa 30.7.2001, bolo konštatované vyporiadanie BSM medzi Poručiteľom a žalobkyňou tak, že, okrem iného, žalobkyni patrí i 1/2 pohľadávky žalovaného, toto vyporiadanie BSM malo a má právny význam výlučne medzi účastníkmi tohto vyporiadania, teda medzi Poručiteľom (resp. jeho dedičmi) a žalobkyňou. Vyporiadaním BSM tak nemohlo dôjsť k nadobudnutiu záväzku zo strany žalobkyne, resp. k tomu, že sa týmto vyporiadaním žalobkyňa dostala do postavenia dlžníka voči veriteľovi, hoci ním pred smrťou Poručiteľa nebola. Je zrejmé, že pohľadávka žalovaného z Úverovej zmluvy mohla byť uspokojená len dedičmi Poručiteľa, na ktorých dlh prešiel v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobkyňa sa nestala dedičom Poručiteľa, do jeho práv a povinností ani vo vzťahu k žalovanému nemohla žalobkyňa nikdy vstúpiť. Keďže Uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 13 D 121/2008-571, zo dňa 31.7.2014, došlo k likvidácii dedičstva, pričom pohľadávka žalovaného z Úverovej zmluvy nebola uspokojená, platí, že právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. 7.2. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na to, že konanie, v ktorom si žalovaný uplatnil pohľadávku z Úverovej zmluvy (sp. zn. 51 Cb 22/1997), bolo dňa 20.4.2016 právoplatne zastavené. Dôvodom zastavenia bola skutočnosť, že zomrelý R. N. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a právoplatne skončenou likvidáciou zanikli neuspokojené pohľadávky veriteľov a teda aj pohľadávka žalovaného. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v konaní sp. zn. 51 Cb 22/1997 (tam v postavení žalobcu) listom zo dňa 9.3.2016 oznámil Krajskému súdu v Bratislave, že 1. R. N., 2. Y. V., 3. M. N. a 4. E. N., ako do úvahy prichádzajúci účastníci konania, nemôžu byť účastníci konania, nakoľko súd o ich vstupe do konania nikdy nerozhodol, a teda účastníkom konania musí byť stále Poručiteľ, ktorý však bez právnych zástupcov stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Je teda zrejmé, že žalovaný bol uzrozumený s výsledkom dedičského konania po Poručiteľovi a rovnako tak z titulu vyporiadania BSM, nežiadal a nenavrhol vstup žalobkyne do konania o zaplatenie dlžnej sumy z Úverovej zmluvy. Jeho procesná obrana spočívajúca v tom, že zabezpečovaná pohľadávka existuje voči žalobkyni z titulu vyporiadania BSM v rámci dedičského konania je uplatňovaná až v tomto konaní a žalovaný takýmto spôsobom neargumentoval a nepostupoval v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 51 Cb 22/1997. Podľa žalobkyne zabezpečovaná pohľadávka z Úverovej zmluvy v plnom rozsahu zanikla z dôvodu, že dedičstvo po dlžníkovi bolo zlikvidované. Žalobkyňa namietala, že neobstojí ani argument žalovaného, že žiadal o pripojenie spisu vedeného na Krajskom súde v

Bratislave pod sp. zn. 51 Cb 22/1997 a súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Návrh takéhoto dôkazu v skutočnosti nemal žiadne opodstatnenie a možno ho vnímať ako bezdôvodné prenesenie dôkaznej povinnosti z účastníka konania (žalovaného) na súd. Poukázala na to, že žalovaný bol v procesnom postavení žalobcu v konaní pod sp. zn. 51 Cb 22/1997, dokonca v rovnakom právnom zastúpení. Ak žalovaný mal za to, že existujú nejaké konkrétne listinné dôkazy, ktoré by mali preukázať jeho tvrdenia, bol povinný tieto listinné dôkazy zaobstarať z predmetného spisu, nakoľko bol riadnym účastníkom zmieňovaného konania. Naopak, žalobca na preukázanie svojich mnohých tvrdení zaobstaral a riadne predložil listinné dôkazy z uvedeného spisu, čo bolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej a súd prvej inštancie nemal dôvod vykonať dôkaz pripojením celého spisového materiálu v zmysle návrhu žalovaného. Opačným postupom súdu prvej inštancie by podľa žalobkyne bola popretá prejednávacia zásada. 7.3. Žalobkyňa má za to, že zabezpečovaná pohľadávka žalovaného z Úverovej zmluvy, ako aj samotné Záložné právo, ktorým je táto pohľadávka zabezpečená, sú premlčané, námietku premlčania vzniesla už na pojednávaní dňa 17.10.2017. Dôvodila, že nakoľko právny predchodca žalovaného vypovedal Úverovú zmluvu ku dňu 25.3.1996, dňom 26.3.1996 sa stal záväzok Poručiteľa v plnom rozsahu splatným a vymáhateľným. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 26.3.1996. Žalovaný si voči žalobkyni pohľadávku z Úverovej zmluvy nikdy neuplatňoval, a teda voči žalobkyni sa táto pohľadávka stala premlčanou dňa 27.3.1999. S prihliadnutím na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.7.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.8.2001 a ktorým bolo vyporiadané BSM žalobkyne a Poručiteľa, z titulu tohto vyporiadania BSM by sa zabezpečovaná pohľadávka stala premlčanou voči žalobkyni najneskôr dňa 30.8.2001. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný si zabezpečovanú pohľadávku z Úverovej zmluvy voči nej nikdy v súdnom konaní neuplatňoval. Podľa žalobkyne, ak by odvolací súd opakovane pripustil právny názor, s ktorým sa nestotožňuje, keďže má za to, že je v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou súdov a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda, že zabezpečovaná pohľadávka z Úverovej zmluvy nezanikla, je k dnešnému dňu minimálne premlčaná. Z rovnakého dôvodu je potom premlčané aj predmetné Záložné právo, ktorého neexistencie sa v tomto konaní domáha a ktoré sa v zmysle platnej právnej úpravy rovnako premlčuje v 3-ročnej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy toto právo mohlo byť prvýkrát vykonané. Pokiaľ ide o premlčanie záložného práva, stotožnila sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedla, že i keby zabezpečovaná pohľadávka z Úverovej zmluvy nezanikla, je toho času minimálne premlčaná, rovnako je tak premlčané i Záložné právo, a teda s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2185/2009, možno aj z takéhoto dôvodu rozhodnúť o jeho neexistencii v zmysle podanej žaloby. 7.4. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalobkyňa namietla premlčanie záložného práva až siedmy rok vedenia sporu, uviedla, že zastáva názor, že za hlavný dôvod vyhovenia žalobe považuje to, že pohľadávka žalovaného zanikla. Námietka premlčania zabezpečovanej pohľadávky a Záložného práva bola jej procesnou obranou, ktorá má však rovnaké dôsledky pre požadované určenie. Túto námietku vzniesla z tzv. procesnej opatrnosti, bola si vedomá jej relevancie a právnych dôsledkov. Má za to, že námietku premlčania môže oprávnený subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (porovnaj napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Poukázala na to, že aj samotný súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že námietku premlčania môže žalobkyňa uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009, bod 53.). 7.5. Žalobkyňa záverom poukázala na to, že, podľa jej názoru, odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti požadované § 363 C.s.p., keďže žalovaný v odvolaní neuviedol tzv. odvolacie dôvody, teda z akých dôvodov rozhodnutie prvej inštancie považuje za nesprávne. Urobil tak len odkazom na právny predpis (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ktorý sa na toto konanie nevzťahuje, keďže je už neplatný a neúčinný, pričom je v konaní zastúpený právnym zástupcom. Podľa žalobkyne odvolanie žalovaného obsahuje tzv. neodstrániteľné vady (absencia odvolacích dôvodov). Odvolací súd by mal bez ďalšieho odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. d) C.s.p., keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 C.s.p. 7.6. Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie žalovaného odmietol, resp., aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. 8.1. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. K otázke zániku zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy uviedol, že má za to, že pohľadávka záložného dlžníka (manžela žalobkyne) bola súčasťou

BSM. Žalobkyňou uvádzaná zákonná úprava a judikatúra je v prejednávanom prípade neaplikovateľná. Zároveň sa žalovaný nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že: „z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva záver, že záväzky jedného alebo oboch manželov, ktoré vznikli za trvania manželov nie sú predmetom ich BSM.“ Podľa žalovaného je toto tvrdenie v rozpore s právnym poriadkom, a to s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“ Žalovaný sa nestotožnil ani s odkazom žalobkyne na ňou uvádzanú judikatúru, ktorá je už neaktuálna (rozsudok Najvyššieho súdu Československej republiky, starého viac ako 50 rokov, ktorý nezodpovedá aktuálnej právnej situácii, rovnako tak špecifickým okolnostiam prejednávaného prípadu) a zároveň nejde o záväzok len jedného manžela, ako žalobkyňa v konaní opakovane tvrdí. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa v pozícii záložcu angažovala v predmetnej veci a bola tak jej aktívnym účastníkom. Snahu žalobkyne zastrieť reálnu situáciu, kedy záväzok z úverovej zmluvy bol súčasťou BSM, považuje žalovaný za rozpornú s dobrými mravmi podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o účinky vyporiadania BSM, žalovaný uviedol, že zmyslom tejto právnej úpravy BSM je neukrátenie osôb veriteľov, t. j. tretích osôb. Podľa žalovaného žalobkyňa účelovo zmiešava inštitúty dedičského práva s vyporiadaním BSM. 8.2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení nereaguje na jeho argumenty vo veci vykonania dokazovania spisom sp. zn. 51 Cb 22/1997. Uvedené dokazovanie navrhol z dôvodu, že len zo systematiky kompletného spisu možno preukázať jeho tvrdenie, že k premlčaniu nedošlo, a to z dôvodu, že premlčacia doba neplynula. 8.3. K otázke premlčania žalovaný uviedol, že má za to, že pohľadávka nie je premlčaná, čo mohlo preukázať dokazovanie spisom sp. zn. 51 Cb 22/1997. Zároveň poukázal na to, že i keby pohľadávka bola premlčaná, žalobkyňa námietku premlčania záložného práva vzniesla neskoro, a to až dňa 21.2.2023, ktorú námietku odôvodnila až dňa 23.3.2023. Takéto konanie nie je v súlade s § 153 C.s.p., keďže túto námietku mohla a mala žalobkyňa vzniesť včas. Mala vyvinúť procesnú aktivitu, keďže sa v konaní domáha určenia neexistencie záložného práva. 8.4. K žalobkyňou namietanej absencii odvolacích dôvodov žalovaný uviedol, že z odvolania je zrejmé, že smeruje proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-45 C 240/2016-221, zo dňa 3.10.2023, že dôvodom odvolania je existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s jeho tvrdením o neaktuálnosti ňou uvádzanej judikatúry. Dôvodila, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na najaktuálnejšiu judikatúru, ktorá je konštantnou a nebola prelomená iným právnym názorom najvyšších súdnych autorít. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2011, sp. zn. 4 Cdo 234/2010, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napríklad: zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu Československej republiky zo dňa 21. decembra 1973, sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, vydanom Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne

inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6. 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019, podľa ktorého: Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorej účastníkom bol iba jeden z manželov vyvolalo účinky iba voči jeho osobe. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa. Namietala, že žalovaný nepoukázal na žiadne iné relevantné rozhodnutie najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, ktoré by vyššie uvedené judikáty argumentačne vyvracali. Preto považuje vyjadrenie žalovaného v tomto smere iba za tendenčné, nemajúce žiadnu relevanciu. Žalobkyňa zotrvala na tom, že záväzok z úverovej zmluvy bol výlučne záväzkom poručiteľa, nie aj jej záväzkom, ktorá v postavení dlžníka voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi nikdy nebola. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má účinky výlučne len medzi manželmi, resp. bývalými manželmi a v žiadnom prípade nijako nezasahuje do práv tretích osôb. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM nie je nijako účinné vo vzťahu k tretím osobám a má právny význam výlučne len vo vzťahu k účastníkom tohto vyporiadania. Ďalej uviedla, že smrťou poručiteľa dochádza v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka k prechodu dlhov, teda dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou; žalobkyňa nebola dedičom poručiteľa, keďže dedičstvo po poručiteľovi odmietla. 9.2. K návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania spisom sp. zn. 51 Cb 22/1997 žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na dobu trvania sporu mal žalovaný možnosť zabezpečiť relevantné dôkazy z predmetného súdneho spisu, ak mal za to, že tento je pre rozhodnutie vo veci samej tak dôležitý. Podľa žalobkyne, keďže žalovaný bol v uvedenom konaní v postavení žalobcu, zrejme všetkými potrebnými listinami žalovaný disponoval a tieto mal v konaní predložiť a tak preukázať svoje tvrdenia. 9.3. Pokiaľ ide o námietku premlčania žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, opätovne uviedla, že vzniesla námietku premlčania už na pojednávaní dňa 17.7.2017, čo je zaznamenané aj v samotnej písomnej zápisnici o pojednávaní, a nie až v roku 2023, ako to tvrdí žalovaný. V podaní zo dňa 23.3.2023 a následne na pojednávaní túto námietku podrobne rozpracovala z dôvodu, že žalovaný túto námietku opakovane spochybnil, ako aj s ohľadom na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol pôvodný rozsudok prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie. 9.4. Žalobkyňa zotrvala na svojom názore o absencii odvolacích dôvodov v odvolaní žalovaného, zotrvala na potrebe odmietnutia odvolania žalovaného, resp. na potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 12.1. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu L. pre okres L., obec F., katastrálne územie F., ktorým sú zaťažené tam uvedené nehnuteľnosti, neexistuje, keď mal za to, že sa žalobkyňa úspešne dovolala premlčania pohľadávky, ktorú nadobudla titulom vyporiadania BSM v dedičskom konaní, ako aj premlčania záložného práva, ktorým bola dotknutá pohľadávka zabezpečená.

12.2. Odvolací súd, s poukazom na všetky dôvody uvedené v jeho predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 15 Co 231/2019-157, zo dňa 30.6.2022, naďalej zotrváva na tom, že predmetom dedičstva a následne likvidácie dedičstva, mohol byť len ten majetok, aktíva, pasíva, ktoré pri vyporiadaní BSM boli zaradené do dedičstva po poručiteľovi R.. V dedičskej veci po poručiteľovi tak definitívne zanikli pohľadávky veriteľa CASPER CONSULTING a.s. len v rozsahu 1/2 k celku, a síce v tom rozsahu, ktorý pri vyporiadaní BSM bol zaradený do dedičstva po poručiteľovi. Zvyšná polovica jeho pohľadávok, zvyšná polovica nehnuteľností zaťažených záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.8.1992, č. XXXX-XXXXXX-XXX, podľa úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, zo dňa 26.8.1992, zaťažovala a zaťažuje dlžníka - pozostalú manželku poručiteľa, v tomto konaní v postavení žalobkyne. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie v rozsudku v poradí druhom, že pohľadávky, ktoré prevzala žalobkyňa pri vyporiadaní BSM, teda nemohli byť predmetom likvidácie dedičstva a uspokojenia veriteľov poručiteľa, tieto existovali aj ďalej nezávisle, a ak nezanikli inak (ich uspokojením), existujú doteraz a z toho dôvodu aj záložné právo k nim sa vzťahujúce. 12.3. Vzhľadom na uvedené, správne súd prvej inštancie, postupujúc v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č. k. 15 Co 231/2019-157, zo dňa 30.6.2022, posudzoval, či sa žalobkyňa v prejednávanej veci úspešne dovolala premlčania pohľadávky žalovaného a rovnako aj premlčania záložného práva, ktorým je pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy zabezpečená. 12.4.1. Je nepochybné, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.10.2017 (zápisnica z pojednávania na č. l. spisu 70 a nasl.) namietla premlčanie pohľadávky vo vzťahu k jej osobe, poukázala na výpoveď z úverovej zmluvy zo dňa 22.1.1996, ako aj na to, že žalovaný si dotknutú pohľadávku neuplatnil vo vzťahu k nej žalobou v trojročnej lehote podľa Občianskeho zákonníka. Vznesenie námietky premlčania pohľadávky žalovaného žalobkyňou v prejednávanej veci nebolo medzi stranami konania ani sporné. Spornou, vzhľadom na obsah odvolania žalovaného, je v prejednávanom prípade skutočnosť, či sa žalobkyňa úspešne dovolala aj premlčania záložného práva, ktorým bola dotknutá pohľadávka z úverovej zmluvy zabezpečená. Žalovaný v odvolaní namietal, že námietku premlčania záložného práva žalobkyňa vzniesla až 21.2.2023, teda podľa § 153 C.s.p. tak urobila neskoro a až vo vyjadrení zo dňa 23.3.2023 túto námietku odôvodnila. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.2.2023 (č. l. spisu 183 a nasl.) uviedla, že premlčacia lehota vo vzťahu k nej musela uplynúť tri roky od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorým bolo vyporiadané BSM, teda 30.8.2001. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2185/2009, na pojednávaní dôvodila, že záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, nie len obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník dovolať premlčania pri každej zákonom poskytnutej obrane proti nároku záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky, teda tiež v konaní o určenie, že tu záložné právo nie je. Ďalej uviedla, že keď sa pohľadávka voči nej stala splatnou dňa 30.8.2001, mal záložný veriteľ (žalovaný) právo vykonať záložné právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, žalovaný si neuplatnil včas záložné právo, teda do 30.8.2004, vo vzťahu k nej je premlčaná nielen zabezpečovaná pohľadávka, ale aj záložné právo. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa svoju námietku premlčania záložného práva odôvodnila až vo vyjadrení zo dňa 23.3.2023. 12.4.2. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Odvolací súd uvádza, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napríklad právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napríklad schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Podľa názoru

odvolacieho súdu je súd prvej inštancie oprávnený aj po momente koncentrácie konania skúmať námietku premlčania a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli stranou sporu uplatnené alebo navrhnuté do momentu, kedy nastala koncentrácia. Keby bolo potrebné k posúdeniu námietky premlčania vznesenej stranou sporu (v tomto prípade žalobkyňou) po koncentrácii konania posúdiť skutočnosti a dôkazy, ktoré strana uplatnila až po tomto momente, nemohol by súd považovať námietku za opodstatnenú a prihliadať k nej. 12.4.3. Predmetom žaloby v prejednávanom prípade je, v zmysle žaloby, určenie neexistencie záložného práva z dôvodu zániku pohľadávky, zabezpečenej záložným právom. Žalobkyňa v žalobe opísala všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzovala zánik pohľadávky, zabezpečenej záložným právom, na týchto zotrvala počas celého konania, na prvom pojednávaní vytýčenom v prejednávanej veci (dňa 17.10.2017) namietla premlčanie pohľadávky, poukázala na zánik záložného práva ako aj na to, že žalovaný si vo vzťahu k nej neuplatnil svoju pohľadávku v lehote troch rokov v zmysle Občianskeho zákonníka. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v poradí prvého a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom, tento uložil súdu prvej inštancie, okrem iného, vysporiadať sa aj s námietkou premlčania vznesenou žalobkyňou v tomto konaní. Na prvom pojednávaní vytýčenom v prejednávanom prípade po vrátení veci odvolacím súdom (dňa 21.2.2023) žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva, ktorú aj riadne odôvodnila, opierajúc sa o skutočnosti, tvrdenia a dôkazy, ktoré uviedla už v žalobe. Je preto potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, prihliadnuť na námietku premlčania záložného práva, ktorú žalobkyňa vzniesla na pojednávaní konanom dňa 21.2.2023. 12.4.4. Nesporným v prejednávanej veci je, že likvidáciou dedičstva v dedičskej veci po poručiteľovi R. N. zanikli pohľadávky veriteľa CASPER CONSULTING a.s. v rozsahu 1/2 k celku, a síce v tom rozsahu, ktorý pri vyporiadaní BSM v dedičskom konaní bol zaradený do dedičstva po poručiteľovi. Zvyšná polovica jeho pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXXX-XXX, zo dňa 26.8.1992, v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 D 939/98-133, zo dňa 30.7.2001 (č. l. spisu 6 a nasl.), zaťažuje pozostalú manželku poručiteľa, žalobkyňu. O tejto skutočnosti nadobudol žalovaný vedomosť najneskôr dňa 29.8.2001, kedy nadobudlo právoplatnosť toto uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 D 939/98-133, zo dňa 30.7.2001 (č. l. spisu 6 a nasl.), vydané v dedičskom konaní po poručiteľovi R., ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zaniknuté smrťou poručiteľa a rozhodol aj o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Dňa 30.8.2001 tak začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba, v ktorej mohol žalovaný uplatniť svoju pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalobkyni ako aj uplatniť záložné právo, ktorým bola predmetná pohľadávka zabezpečená, uvedená lehota uplynula dňa 30.8.2004. Žalovaný si v uvedenej lehote voči žalobkyni neuplatnil pohľadávku, neuplatnil si voči nej ani záložné právo zo záložnej zmluvy číslo XXXX-XXXXXX-XXX/X, zo dňa 26.8.1992 (č. l. spisu 15), vzhľadom na túto skutočnosť správne rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. 12.4.5. Odvolateľ v odvolaní namietal, že záložné právo nie je a nemôže byť premlčané, poukazujúc pri tom na neplynutie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 51 Cb 22/1997, v ktorom si uplatnil svoju pohľadávku z úverovej zmluvy voči dlžníkovi, manželovi žalobkyne. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nebola účastníčkou tohto konania, ani ňou nemohla byť, keďže v dedičskom konaní po svojom zomrelom manželovi odmietla dedičstvo, preto uvedené konanie vo vzťahu k žalobkyni nemohlo a ani nespôsobilo neplynutie premlčacej doby. Ako odvolací súd uviedol v bode 12.4.4. odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalovaný si svoju pohľadávku voči žalobkyni mohol uplatniť až v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 D 939/98-133, zo dňa 30.7.2001, ktorým, okrem iného, bolo vyporiadané BSM žalobkyne a jej zomrelého manžela. Z uvedeného dôvodu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú ani námietku odvolateľa, týkajúcu sa nevykonania dokazovania súdom prvej inštancie pripojením a oboznámením spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 51 Cb 22/1997, ktoré dokazovanie považuje aj odvolací súd za nadbytočné a nehospodárne. 13. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., keďže táto bola v konaní v celom rozsahu úspešná. 14. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odvolanie žalovaného trpí neodstrániteľnými vadami, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať, keďže neobsahuje odvolacie dôvody, odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaného posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.), a mal zato, že odvolanie, z dôvodov namietaných žalobkyňou, nie je možné odmietnuť.

15. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).