Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/51/2023 z 30. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 1Cob/51/2023 1317200970 30. 04. 2025 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2025:1317200970.2

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, proti žalovanému 1: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E., štátny občan E., žalovanému 2: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan E. a žalovanému 3: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E., štátny občan E., právne zastúpenými: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 8.922,80 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017 - 566 zo dňa 05.12.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017 - 566 zo dňa 05.12.2022 v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zastavil konanie v časti istiny vo výške 3.820 eur, vo výroku II. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.102,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo výroku III. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80

eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej vo výroku IV. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných plniť, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výroku V. priznal žalobcovi voči žalovaným 1 až 3 spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v plnej výške. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 146 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), ods. 7, § 497, § 499, § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 506, § 324 ods. 1, § 344, § 351 ods. 2, § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 prvá a druhá veta, § 303, § 306 ods. 1, § 307 ods. 1, § 311 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 121 ods. 3, § 513, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 607/2003 Z. z., § 22 ods. 1, ods. 2, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1 § 5 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákon č. 150/2013 Z. z.“), § 2 ods. 1 zákona č. 334/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. b), c), d) a e) zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny v sume 8.922,80 eur s príslušenstvom, pričom právne žalobca svoje nároky uplatňoval zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný 1 skutkové vymedzenie žaloby nenamietal, avšak žalovaní namietali právne posúdenie nároku žalobcu, nakoľko podľa ich názoru uzatvorená zmluva o úvere napĺňa definíciu obsiahnutú v § 52 ods. 2 OZ, teda ide o spotrebiteľskú zmluvu. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 15.02.2018 skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaní v období od 20.01.2017 do 24.01.2018 vykonali úhrady v sume 1.100 eur, ktoré žalobca započítal na zmluvný úrok v sume 194,52 eur (uhradené v celosti), úrok z omeškania v sume 35,74 eur (uhradené v celosti), úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 15.12.2015 do 23.01.2017 v sume 265,70 eur (uhradené v celosti), zmluvný úrok vo výške 3,00 % ročne od 15.12.2015 do 12.02.2018 zo sumy 8.922,80 eur v sume 579,37 eura (uhradené v celosti) a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 750,98 eur (zostáva uhradiť sumu 726,31 eur), na základe čoho sa žalobca domáhal v ďalšom konaní zaplatenia istiny 8.922,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 726,31 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. 4. Súd prvej inštancie vo veci dňa 23.07.2018 vyhlásil rozsudok č. k. 23Cb/32/2017-287, ktorým vo výroku I. konanie zastavil v časti žaloby o zaplatenie zmluvného úroku v sume 194,52 eur, úroku z omeškania v sume 35,74 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 15.12.2015 do 23.01.2017 v sume 265,70 eur, zmluvného úroku vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 15.12.2015 do 12.02.2018 a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 24,67 eur. V predmetnom rozsudku súd prvej inštancie vo výroku II. uložil žalovanému 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.922,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 726,31

eur a úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných plniť, vo výroku III. uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných plniť, vo výroku IV. priznal žalobcovi náhradu trov konania rozsahu voči žalobcom 1 až 3 spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. 5. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 1 ako dlžníkom na základe žiadosti žalovaného 1 zo dňa 30.09.1997 v zmysle § 497 a nasl. ObZ v spojení s § 12 zákona č. 124/1996 Z. z. v písomnej forme zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku č. 108/3662/1997 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 1 podľa ustanovenia § 8 zákona č. 124/1996 Z. z. podporu vo forme úveru v sume 500.000 Sk (16.596,95 eur) a nenávratného príspevku v sume 150.000 Sk (4.979,08 eur) a záväzok žalovaného 1 splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,00 % ročne v pravidelných mesačných splátkach zahŕňajúcich istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas 30 rokov s tým, že splátka č. 1 až 359 mala výšku 2.109 Sk (70 eur) a posledná splátka výšku 1.757 Sk (58,32 eur). Záväzok žalovaného 1 bol zabezpečený ručením tretích osôb – žalovanými 2 a 3, ktorí vyhlásili, že berú na seba voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku z poskytnutého úveru, resp. jeho nesplatenej časti vrátane prislúchajúceho úroku uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník v stanovenom termíne po písomnej výzve, pričom zo zmluvy o úvere taktiež vyplývalo, že ručitelia ručili za celý dlh dlžníka po celú dobu lehoty splácania úveru. Žalobca listom zo dňa 03.06.2015 oznámil žalovanému 1, ako aj žalovaným 2 a 3, že žalovaný 1 bol ku dňu 02.06.2015 v omeškaní s platením istiny, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 440,52 eur, na základe čoho vyzval žalobca žalovaného 1 na úhradu tejto dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy za súčasného poučenia, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote, žalobca odstúpi od zmluvy o úvere a bude požadovať jednorazové vrátenie dlžnej sumy. Žalobca listom zo dňa 09.11.2015 oznámil žalovaným, že žalovaný 1 bol ku dňu 02.11.2015 v omeškaní s 8 splátkami úveru v celkovej výške 560,08 eur a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na opakované upomienky nereagoval, žalobca odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal splatný celý dlh, ktorý predstavoval nesplatenú istinu úveru v sume 8.922,80 eur, nesplatený úrok v sume 194,52 eur, nesplatený úrok z omeškania v sume 35,74 eur a zmluvnú pokutu v sume 911,73 eur, teda celkovo sumu 10.064,79 eur, ktorú mali žalovaní zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia od zmluvy o úvere, pričom žalovanému 1 toto odstúpenie bolo doručené dňa 11.11.2015, žalovanému 2 dňa 13.11.2015 a žalovanému 3 dňom doručenia žaloby, t.j. dňa 22.06.2017. Žalovaný 1 v reakcii na odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere uviedol v liste zo dňa 12.11.2015, že chýbajúce splátky okamžite do 7 dní uhradí, pričom uhradí aj žalobcom vyčíslené náklady. Následne žalovaný listom zo dňa 09.02.2016 požiadal žalobcu o zaslanie podkladov dohody na postupe splácania a obnovenia zmluvy o úvere, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 03.05.2016, v ktorom uviedol podmienky, po splnení ktorých môže žalovaný 1 pokračovať v úverovom vzťahu so žalobcom, spočívajúce v uhradení dlžnej sumy 408,92 eur, pozostávajúcej z dlhu na omeškaných splátkach a úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty v sume 911,73 eur, celkovo sumy 1.320,65 eur formou mesačných splátok po 106,69 eur (36,68 eur a 70,01 eur) a uhradení trov právneho zastúpenia v sume 753,43 eur jednorazovo. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil dňa 04.11.2015 sumu 100 eur, dňa 13.11.2015 sumu 73,03 eur, dňa 23.12.2015 sumu 100 eur, dňa 21.01.2016 sumu 100 eur, dňa 10.02.2016 sumu 100 eur, dňa 29.03.2016 sumu 100 eur, dňa 03.05.2016 sumu 100 eur, dňa 31.05.2016 sumu 110 eur, dňa 29.06.2016 sumu 110 eur, dňa 15.08.2016 sumu 110 eur, dňa 27.09.2016 sumu 110 eur, dňa 24.10.2016 sumu 110 eur, dňa 25.11.2016 sumu 110 eur a v období od 20.01.2017 do 24.01.2018 uhradil sumu celkom 1.100 eur. Následne súd prvej inštancie ustálil, že základnou podmienkou aplikácie spotrebiteľského práva na uzavretú zmluvu je tá skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom (podnikateľom), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (prevažne ide o nepodnikateľov, teda fyzické osoby, ktoré konajú v rámci zabezpečenia svojich osobných potrieb). Podľa súdu prvej inštancie žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval a konal ako právnická osoba zriadená zákonom (pôvodne zákonom č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov) ako štátny účelový fond s tým, že štátny fond vo všeobecnosti predstavuje subjekt verejnej správy, ktorého hospodárenie upravuje zákon č. 523/2004 Z. z. a je zriaďovaný podľa potrieb štátu (spoločnosti) na osobitné účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti. Fondové hospodárenie má charakter účelového financovania. Účelom žalobcu je podľa § 4 ods. 1

zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania používať prostriedky fondu na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, pričom hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý je napojený na rozpočet Ministerstva dopravy a výstavby SR. Žalobca vyššie uvedenú podporu poskytuje na základy zmluvy (s náležitosťami podľa § 16 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania), a to vo forme úveru (v minulosti aj vo forme nenávratného príspevku alebo úhrady časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého bankou). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1 nekonal ako dodávateľ – podnikateľ, ale konal ako právnická osoba – štátny účelový fond zriadený zákonom, ktorého predmetom činnosti nie je podnikateľská činnosť (teda poskytovanie tovarov a služieb za účelom dosiahnutia zisku), ale činnosť zameraná na účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti (t.j. poskytovanie štátnej pomoci pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu), na základe čoho nemožno predmetnú zmluvu o úvere charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ a z toho dôvodu sa nebude na tento zmluvný vzťah aplikovať spotrebiteľské právo. Na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a žalovaným 1 došlo uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme ku vzniku obchodného záväzkového vzťahu, keďže zmluva o úvere obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 ObZ, ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použije režim Obchodného zákonníka (napr. na úpravu ručenia, odstúpenia od zmluvy, premlčania a pod.), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 ObZ použije právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzok žalovaného 1 ako dlžníka, resp. pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere vrátane úroku, bola podľa § 303 a nasl. ObZ zabezpečená ručením žalovaných 2 a 3 a veriteľ bol v súlade s § 306 ods. 1 ObZ oprávnený požadovať splnenie záväzku žalovaného 1 od žalovaných 2 a 3 v prípade, ak si ho žalovaný 1 nesplnil, hoci bol na to žalobcom ako veriteľom písomne vyzvaný. Za nesporné považoval súd prvej inštancie to, že žalobca písomne odstúpil od zmluvy o úvere s účinnosťou ku dňu 11.11.2015, čo bol deň doručenia písomného odstúpenia od zmluvy o úvere žalovanému 1 z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s ôsmimi splátkami úveru s tým, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, a to k momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy, avšak nezanikajú práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy, nezanikajú ani zmluvné ustanovenia ohľadom voľby práva, ani nárok na zmluvnú pokutu podľa § 302 ObZ a ani také ustanovenia zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy, pričom práve v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere z ustanovenia § 506 ObZ vyplýva, že veriteľ je oprávnený aj po odstúpení od zmluvy požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže s odkazom na § 311 ObZ v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere zaniknúť ani ručiteľský záväzok vo vzťahu k takémuto ešte stále existujúcemu (nezaniknutému) záväzku dlžníka. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne a s odkazom na § 121 ods. 3 OZ, keď považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, predstavujúcich odmenu advokáta žalobcu za úkon právnej služby – písomné vyhotovenie odstúpenia od zmluvy (spolu s paušálnou odmenou a DPH) za vypočítaný v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a za účelne vynaložený. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v kombinácii s princípom zavinenia zastavenia konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že poukázal na vyjadrenie žalovaných, že nespochybňujú uzavretie predmetnej zmluvy o úvere, ani odstúpenie od zmluvy a ani dlžnú sumu tak, ako je vyčíslená v žalobe, s poukazom na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP, v súlade s ktorými súd prvej inštancie v danom konaní správne postupoval. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie dal v odôvodnení rozhodnutia jasnú a zrozumiteľnú odpoveď v napadnutom rozsudku, keď vylúčil aplikáciu spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah a vyhodnotil ho ako obchodnoprávny vzťah podliehajúci režimu Obchodného zákonníka, pričom tento záver bol aj presvedčivo odôvodnený. Ustálením právneho záveru o základnej spornej otázke ohľadom podriadenia predmetnej zmluvy o úvere právnemu režimu Obchodného zákonníka a citáciou relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dal súd prvej inštancie jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie žalovanými nastoľované otázky vo vzťahu k spôsobu

započítavania čiastkových úhrad, ako aj k posudzovaniu odstúpenia od predmetnej zmluvy a trvania ručiteľského záväzku. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru vzťahu založeného predmetnou zmluvou o úvere a v tejto časti sa v celosti stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, ktorého právny názor podrobne prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku je v súlade aj s rozhodovacou praxou vyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nielen žalobcom predložené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2018 zo dňa 29.04.2019, ale aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/9/2019 zo dňa 29.04.2019). 7. Odvolací súd však v danej veci konštatoval vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli žalovanými 1 až 3 v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd vysvetlil, že na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 právny zástupca žalobcu z dôvodu úhrady sumy 550 eur žalovanými 1 až 3, započítanou na úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške 726,31 eur, vzal žalobu čiastočne späť s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí zostala suma 176,31 eur. Právny zástupca žalovaných v 1 až 3 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, avšak napriek tomu súd prvej inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol postupom podľa § 145 ods. 2 CSP a zaviazal žalovaných 1 až 3 na plnenie povinnosti nad rámec uplatňovaného žalobného návrhu. Okrem toho žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku, špecifikoval žalobný návrh v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 sumou 616,31 eur (po započítaní), t.j. sumou vyššou ako je suma 176,31 eur uvádzaná na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018, čo by mohlo nasvedčovať návrhu na zmenu žaloby, s ktorým sa súd prvej inštancie mal procesne vysporiadať. Súd prvej inštancie však vyššie uvedené procesné úkony (čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 20.06.2018 a rozšírenie žalobného návrhu v podaní žalobcu zo dňa 17.07.2018) prehliadol a vôbec sa nimi nezaoberal, v dôsledku čoho odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom jednak v rozpore s § 216 CSP a jednak za stavu, keď nemal jednoznačne ustálený rozsah žalobného návrhu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní v nadväznosti na špecifikáciu žalobného návrhu v podaní zo dňa 17.07.2018 vyzvať žalobcu na predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby obsahujúceho zdôvodnenie navrhovanej zmeny a po procesne správnom vysporiadaní sa s predmetnou procesnou otázkou opätovne vo veci nariadiť pojednávanie s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej bolo potrebné rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.06.2018. 8. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení predmetnej veci vyzval na presnú špecifikáciu žalobného petitu, na čo žalobca uviedol, že v zmysle posledného čiastočného späťvzatia na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 bol nárok žalobcu v prebiehajúcom konaní - istina 8.922,80 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. Následne popísal čiastočné úhrady žalovaného 1 po poslednom čiastočnom späťvzatí v celkovej sume 2.620 eur. Predmetné platby započítal žalobca podľa § 330 ObZ nasledovne: - úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur (uhradené celkom); úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur (uhradené celkom), z istiny v sume 8.922,80 eur, z ktorej zostáva uhradiť sumu 8.497,39 eur. V zmysle vyššie uvedeného započítania čiastočných úhrad žalobca navrhol konanie zastaviť v časti istiny v sume 425,41 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur a konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1 až 3 zaplatiť žalobcovi istinu v sume 8.497,39 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.497,39 eur od 12.12.2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1 až 3 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných 1 až 3. Zároveň žalobca zopakoval argumentáciu, že v prípade zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1 až 3 ako

dlžníkmi, resp. ručiteľmi (žalovaný 2 a 3) sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže ide o zmluvu o úvere, na ktorú je nevyhnutné aplikovať režim ObZ. 9. Žalovaní 1 až 3 sa k čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyjadrili tak, že nesúhlasili s vyčíslením dlžnej sumy. Žalovaný 1 svoje záväzky zo zmluvy voči žalobcovi splácal aj po odstúpení od zmluvy. Vychádzajúc z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.05.2016, sp. zn. 108/36621997, žalovaní 1 až 3 počnúc májom 2016 poskytovali žalobcovi zvýšenú splátku úveru v sume 110 eur. Na základe uvedeného nemožno súhlasiť s postupom žalobcu, ktorý všetky splátky poskytované žalovaným 1 od decembra 2015 započítal len na príslušenstvo úveru a nie (ani z časti) na istinu úveru. Podľa vyčíslenia, ktoré vyhotovil žalobca ku dňu podania žaloby bol nesplatený zostatok istiny úveru v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov z úveru 451,21 eur a suma úrokov z omeškania vo výške 101,08 eur. Posledné splátky, ktoré žalobca do odstúpenia od zmluvy evidoval sú zo dňa 03.11.2015 v sume 100 eur a zo dňa 12.11.2015 v sume 73,03 eur. Po započítaní uvedených splátok bol zostatok istiny k 13.11.2015 v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov 136,62 eur a zostatok nesplatených úrokov z omeškania v sume 36,96 eur. Žalovaný 1 do podania žaloby uhradil 5 splátok vo výške 100 eur v období od 22.12.2015 do 02.05.2016 a 7 splátok vo výške 110 eur v období od 30.05.2016 do 19.01.2017, celkovo v sume 1.270 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby až do vydania rozsudku súdu prvej inštancie uhradil 14 splátok vo výške 110 eur v období od 13.03.2017 do 15.06.2018, celkovo v sume 1.650 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby a po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie uhradil 1 splátku vo výške 110 eur dňa 30.08.2018 a 13 splátok vo výške 120 eur v období od 07.08.2018 do 16.09.2019, celkovo v sume 3.220 eur. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období od 22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne 1.308,42 eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru by mala byť vyššia vzhľadom k anuitnému splácaniu úveru vyššia. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalovaný 1 následne po vyhlásení rozsudku všetky platby (v sume celkom 3.220 eur) v súlade s § 330 ObZ určil na úhradu istiny. V zmysle uvedeného je k dnešnému dňu zostatok neuhradenej istiny maximálne v sume 4.251,56 eur [8.779,56 eur (zostatok istiny) – 1.308,42 eur (časť splátok, ktoré mal žalobca započítať na istinu úveru) - 3.220 eur (splátky uhradené po vyhlásení rozsudku)]. Žalobca nepravdivo uvádzal, že žalovaný 1 neurčil, ktorý záväzok žalobcu spláca. V súvislosti so započítaním splátok na zmluvnú pokutu (žalobcom vyčíslenú na sumu 911,73 eur) žalovaní 1 až 3 namietali nesprávny výpočet tejto sankcie. Podľa čl. VIII ods. 6 zmluvy je pokuta vo výške 10 % z nesplatenej časti úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, t.j. ku dňu 11.11.2015 zo sumy 9.054,74 eur vo výške 905,47 eur. Žalovaný 1 namietal povinnosť uhradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. Žalobca tento nárok dostatočne skutkovo ani právne neodôvodnil. Poverenie udelené advokátovi na odstúpenie od zmluvy nie je účelné a pokiaľ tak žalobca urobil, mal by znášať náklady s tým spojené sám. Napokon, nie je ani zrejmé, či náklady v uplatnenej výške žalobcovi skutočne vznikli, keďže doklad o tom doposiaľ nepredložil. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná predčasne. Žalobca žalobu podal po uplynutí viac ako jedného roku od odstúpenia od zmluvy, hoci žalovaní 1 až 3 v tom čase plnili to, na čom sa so žalobcom dohodli. Žalovaní 1 až 3 s poukazom na § 257 CSP žiadali, aby súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom dôvodom hodným osobitného zreteľa je, že svoje záväzky zo zmluvy splácali (a aj splácajú) v zmysle dohody so žalobcom aj po odstúpení od zmluvy. 10. Žalobca v reakcii uviedol, že v zmysle § 330 a nasl. ObZ započítal čiastočné úhrady na príslušenstvo, nakoľko žalovaní 1 až 3 žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by určili, ktorú časť nároku žalobcu svojimi čiastočnými úhradami plnili, a preto boli tieto započítané najprv na príslušenstvo. V zmysle § 330 ods. 1 ObZ právna skutočnosť, že žalovaní 1 až 3 splácali pohľadávku žalobcu aj po zosplatnení, nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume vyčíslenej žalobcom. K spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že bola vypočítaná v zmysle čl. VIII. bod 4 zmluvy o poskytnutí podpory. Zmluvná pokuta vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy bola vypočítaná zo sumy 9.117,32 eur = 911,73 eur, t.j. súčtom dlžnej sumy istiny v sume 8.922,80 eur a úroku v sume 194,52 eur. Žalobca si v konaní uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré pozostávajú z nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur (úkon právnej služby vo výške 270,54 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH vo výške 55,79 eur). Tieto skutočnosti zo strany žalobcu riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov je § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § ods. 2 o vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z..

Uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky, čo priamo vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 OZ. Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza z jedného právneho základu. Podľa názoru žalobcu sa v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od úverovej zmluvy jednalo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo žalobcu na súde. Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru stala splatnou, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v plnej výške. Žalobca s aplikáciou § 257 CSP nesúhlasil. Žalobca v tzv. predsúdnom konaní vykonal len také úkony, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na samotné znenie zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku, ako aj ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Žalobca k námietke o predčasne podanej žalobe popísal priebeh komunikácie medzi stranami konania s tým, že navrhnuté splátky v liste žalobcu vo výške 110 eur neboli riadne a včas hradené a trovy právneho zastúpenia neboli uhradené vôbec. Žalovaní opakovane porušovali termíny splátok a v niektorých mesiacoch nezaplatili žiadnu splátku. Ďalej žalobca uviedol, že strane, ktorá má vo veci úspech, nemožno nepriznať trovy právneho zastúpenia podľa § 257 CSP len na základe všeobecných záverov, hodnotiacich dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálneho zabezpečenia, respektíve jeho aspektov, čo v tomto spore taktiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Skutočnosť, ktorú žalovaní 1 až 3 uvádzajú ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nepredstavuje relevantne preukázaný dôvod v prípade úspechu žalobcu na nepriznanie trov konania, nakoľko to boli práve žalovaní 1 až 3, koho porušením zmluvných podmienok došlo k súdnemu vymáhaniu predmetnej sumy a títo svojou nedisciplinovanosťou zapríčinili vznik jednotlivých úkonov pri trovách právneho zastúpenia na strane žalobcu. Žalobca preto navrhol, aby súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných 1 až 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 5.702,80 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 6.782,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 5.822,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 6.782,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 5.822,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do zaplatenia, náklady spojený s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s náhradou trov konania. 11. Žalobca záverom k veci ešte uviedol, že berie žalobu späť v časti ďalších 600 eur z istiny a navrhol, aby súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných 1 až 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 5.102,80 eur so zmluvným úrokom 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019

do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021, zo sumy 5.702,80 eur od 08.01.2021 do 06.04.2021, zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s náhradou trov konania. 12. Žalovaní 1 až 3 súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu a k veci uviedli k aktuálne vyčíslenej istine po čiastočnom späťvzatí žaloby, že vzhľadom na úhradu splátok na základe listu zo dňa 03.05.2016 vo výške 70,01 eur a povahu splátok, ktoré boli lineárne, si žalovaní neboli schopní vypočítať presnú výšku zostatku žalovanej sumy. Zároveň nesúhlasili s názorom žalobcu, ktorý si splátky započítal na príslušenstvo z dôvodu, že žalovaní pri ich platení neuviedli, že platia istinu, nakoľko vychádzali z uvedeného listu žalobcu, a teda nemajú vedomosť o tom, že splátku majú rozdeliť na istinu a príslušenstvo. 13. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 3.820 eur po začatí pojednávania a žalovaní 1 až 3 súhlasili takýmto čiastočným späťvzatím žaloby, konanie v predmetnej časti vo výroku I. rozsudku zastavil, na základe čoho predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 5.102,80 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní považoval základ sporu za jednoznačne daný nielen svojím právnym názorom, vysloveným v rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018, ktorý odvolací súd považoval za správny, čo vyslovil vo svojom uznesení č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020. Súd prvej inštancie preto vylúčil aplikáciu spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka. Ustálením právneho záveru o základnej spornej otázke ohľadom podriadenia predmetnej zmluvy o úvere právnemu režimu Obchodného zákonníka a citáciou relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dal súd prvej inštancie jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie žalovanými 1 až 3 nastoľované otázky vo vzťahu k spôsobu započítavania čiastkových úhrad, ako aj k posudzovaniu odstúpenia od predmetnej zmluvy a trvania ručiteľského záväzku. Podľa vyčíslenia, ktoré vyhotovil žalobca ku dňu podania žaloby bol nesplatený zostatok istiny úveru v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov z úveru 451,21 eur a suma úrokov z omeškania vo výške 101,08 eur. Posledné splátky, ktoré žalobca do odstúpenia od zmluvy evidoval sú zo dňa 03.11.2015 v sume 100 eur a zo dňa 12.11.2015 v sume 73,03 eur. Po započítaní uvedených splátok bol zostatok istiny k 13.11.2015 v sume 8.779,56 eur, zostatok nesplatených úrokov 136,62 eur a zostatok nesplatených úrokov z omeškania v sume 36,96 eur. Žalovaný 1 do podania žaloby uhradil 5 splátok vo výške 100 eur v období od 22.12.2015 do 02.05.2016 a 7 splátok vo výške 110 eur v období od 30.05.2016 do 19.01.2017, celkovo v sume 1.270 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby až do vydania rozsudku súdu prvej inštancie uhradil 14 splátok vo výške 110 eur v období od 13.03.2017 do 15.06.2018, celkovo v sume 1.650 eur. Žalovaný 1 po podaní žaloby a po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie uhradil 1 splátku vo výške 110 eur dňa 30.08.2018 a 13 splátok vo výške 120 eur v období od 07.08.2018 do 16.09.2019, celkovo v sume 3.220 eur. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období od 22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne 1.308,42 eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru by mala byť vyššia

vzhľadom k anuitnému splácaniu úveru vyššia. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalovaný 1 následne po vyhlásení rozsudku všetky platby (v sume celkom 3.220 eur) v súlade s § 330 ObZ určil na úhradu istiny. V zmysle uvedeného je k dnešnému dňu zostatok neuhradenej istiny maximálne v sume 4.251,56 eur [8.779,56 eur (zostatok istiny) - 1.308,42 eur (časť splátok, ktoré mal žalobca započítať na istinu úveru) - 3.220 eur (splátky uhradené po vyhlásení rozsudku)]. Podľa čl. VIII ods. 6 zmluvy je pokuta vo výške 10 % z nesplatenej časti úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, t.j. ku dňu 11.11.2015 zo sumy 9.054,74 eur vo výške 905,47 eur. Súd prvej inštancie pri riešení otázky započítavania splátok platených žalovaným 1 nevyhovel uvedenej obrane žalovaných, nakoľko mal za to, že žalobca v súlade s § 330 a nasl. ObZ správne započítal čiastočné úhrady žalovaného 1 na príslušenstvo, nakoľko žalovaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by určili, ktorú časť nároku žalobcu svojimi čiastočnými úhradami plnili, a preto boli tieto započítané v zmysle § 330 ods. 1 ObZ najprv na príslušenstvo. V zmysle § 330 ods. 1 ObZ právna skutočnosť, že žalovaní splácali pohľadávku žalobcu aj po zosplatnení nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume vyčíslenej žalobcom. Ohľadne spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že táto bola vypočítaná v zmysle čl. VIII. bod 4 predmetnej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku medzi žalobcom a žalovanými 1 až 3. Zmluvná pokuta vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy bola vypočítaná zo sumy 9.117,32 eur = 911,73 eur, t.j. súčtom dlžnej sumy istiny v sume 8.922,80 eur a úroku v sume 194,52 eur. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si správne započítal čiastočné úhrady žalovaného 1 na príslušenstvo a ním uplatnená istina spolu s príslušenstvom je žalobcom uplatnená dôvodne a v správnych výškach, zodpovedajúcich výške jednotlivých platieb a spôsobu ich započítania. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré pozostávajú z nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur (úkon právnej služby vo výške 270,54 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH vo výške 55,79 eur). Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie zo strany žalobcu riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov je v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky totiž predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky, čo priamo vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 OZ. Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza z jedného právneho základu. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od úverovej zmluvy jednalo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo žalobcu na súde. Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru stala splatnou, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v plnej výške. Za tejto situácie, ktorú zavinili výlučne žalovaní, a to neuhrádzaním poskytnutého úveru riadne a včas, preto nie je možné a ani spravodlivé od žalobcu požadovať, aby znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Žalobcom vynaložené náklady sú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných dôvodov a neprekračujú ich medze. Tieto náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Následne sa súd prvej inštancie vyjadril k námietke žalovaných o predčasne podanej žalobe, keď zdôraznil, že žalovaní 1 až 3 opakovane porušovali termíny splátok a v niektorých mesiacoch nezaplatili žiadnu splátku, na základe čoho súd prvej inštancie nevyhovel obrane žalovaných, že si plnili riadne svoje povinnosti. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v kombinácii s princípom zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu a strane, ktorá čiastočné zastavenie konania nezavinila (keďže súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, pričom dôvodom späťvzatia žaloby v časti uplatneného príslušenstva bolo zaplatenie dlžnej sumy - príslušenstva pohľadávky žalovaným 1 po začatí súdneho konania) priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore neexistujú žalovanými 1 až 3 uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Skutočnosť, že žalovaní 1 až 3 svoj záväzok splácali aj po odstúpení od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, nepredstavuje relevantne preukázaný dôvod v prípade úspechu žalobcu na nepriznanie trov konania, nakoľko to boli práve žalovaní 1 až 3, ktorí spôsobili oneskoreným platením, resp. neplatením dohodnutých splátok porušenie zmluvných podmienok, na základe čoho došlo k súdnemu vymáhaniu predmetnej sumy, z čoho je zrejmé, že žalovaní 1 až 3 svojou nedisciplinovanosťou zapríčinili vznik jednotlivých úkonov pri trovách právneho zastúpenia na strane žalobcu.

15. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1 až 3 v zákonnej lehote odvolanie vo výroku II., III., IV. a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhali, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným 1 až 3 voči žalobcovi náhradu trov konania. Odvolatelia popísali skutkový stav s tým, že upozornili na obsah listu žalobcu zo dňa 03.05.2016. Žalovaní 1 až 3 namietali nesprávne započítavanie jednotlivých splátok na úhradu istiny a príslušenstva, keďže z listu zo dňa 03.05.2016 vyplýva, že dohodou účastníkov bolo určené, akým spôsobom sa mali jednotlivé splátky započítavať. Z formulácii uvedených v tomto liste, napr. „uhradenie dlžnej sumy (pozostávajúcej z dlhu na omeškaných splátkach..“ alebo „..môžete ich uhrádzať na vyššie uvedené číslo účtu aj čiastkovo...“) vyplýva, že uvedené splátky boli určené na úhradu dlhu v zmysle splátkového kalendára úverovej zmluvy, t.j. aj na splácanie istiny. Takýto spôsob určenia splátok nie je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020. Žalovaní po rozhodnutí odvolacieho súdu nenamietali aplikáciu Obchodného zákonníka na daný nárok, namietali nesprávnosť postupu žalobcu pri započítavaní poskytnutých úhrad. Z ustanovenia § 330 ods. 1 a 2 ObZ nevyplýva, akým spôsobom môže dlžník určiť záväzok, ktorý spláca. V danom prípade akceptovaním návrhu žalobcu. Podľa splátkového kalendára zmluvy bol úver splácaný anuitnými splátkami vo výške 70,01 eur mesačne. Žalobca mal splátky úveru aj v zmysle stanoviska obsiahnutého vo vyššie citovanom liste zo dňa 03.05.2016 započítavať aj na istinu (zo splátky uhradenej dňa 03.11.2015 žalobca započítal na istinu úveru sumu 48,46 eur). Zo splátok poskytnutých v období od 22.12.2015 do 15.06.2018 v sume spolu 2.920 eur mal žalobca započítať na istinu minimálne 1.308,42 eur (t.j. 27 x 48,46 eur). Suma, o ktorú by sa mala znížiť istina úveru, by mala byť vyššia vzhľadom k anuitnému splácaniu úveru. Túto sumu by mal určiť žalobca. Žalobca riadne nevyčíslil svoj nárok, a to v súlade s dohodu účastníkov, a preto nesplnil povinnosť vyplývajúcu z výzvy súdu prvej inštancie v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020 (predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby). Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalovaných voči výške uplatnenej zmluvnej pokute. Žalovaní namietali nesprávny výpočet tejto sankcie, nakoľko podľa čl. VIII ods. 6 úverovej zmluvy je pokuta vo výške 10 % z nesplatenej časti úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, čo k 11.11.2015 predstavovalo sumu 9.054,74 eur, vo výške 905,47 eur. Žalovaní nesúhlasili s uložením povinnosti uhradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur. Žalovaní namietajú, že predmetné trovy právneho zastúpenia neboli vzhľadom na úlohy žalobcu vynaložené účelne. Odstúpenie od zmluvy je bežná agenda, ktorú si mal žalobca zabezpečiť vo vlastnej réžii. V konaní tiež nebolo preukázané, že predmetné náklady spojené boli žalobcom aj vynaložené. Ďalej poukázali aj na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/332/09. Žalovaní podali odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1 až 3 navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa CSP potvrdil a žalovaných zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Žalobca sa nestotožnil s námietkou neprávneho započítania jednotlivých čiastočných úhrad vykonaných. Doručením Odstúpenia od zmluvy o úvere sa zosplatnil celý dlh a žalobca bol oprávnený vymáhať dlžnú sumu istiny ako aj príslušenstvo, čo v konaní nebolo žiadnym spôsobom spochybnené a táto skutočnosť bola relevantným spôsobom preukázaná. Žalobca čiastočné úhrady započítaval v zmysle § 330 a nasl. ObZ, t.j. najprv na príslušenstvo, nakoľko žalovaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by určili, ktorú časť nároku žalobcu svojimi čiastočnými úhradami po odstúpení od zmluvy plnili. Právna skutočnosť, že žalovaní splácali pohľadávku žalobcu aj po odstúpení od zmluvy a celkovom zosplatnení dlhu nemá za následok, že títo ju nemuseli zaplatiť naraz a v sume vyčíslenej žalobcom. Nakoľko závery ohľadom posudzovania zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru boli ustálené na právny režim ObZ, odvolací súd sa už v zrušujúcom znesení vyjadril aj k otázke započítavania čiastočných úhrad, ktoré boli zo strany žalovaných spochybňované. Námietky žalovaných k výpočtu zmluvne dohodnutej pokuty nie sú podľa názoru žalobcu relevantné a riadnym spôsobom zdôvodnené. V zmysle článku VIII. bod 4 úverovej zmluvy bola zmluvná pokuta vo výške 10 % vypočítaná z celkovej dlžnej sumy, t.j. zo sumy 9.117,32 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 8.922,80 eur a úroku vo výške 194,52 eur. Suma, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu bola vypočítaná v súlade s vyššie citovaným znením článku VIII. bod 4 úverovej zmluvy, t.j. v sume uplatnenej žalobným návrhom vo výške 911,73 eur. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré pozostávajú z nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 334,72 eur ako úkonu právnej služby vo výške 270,54 eur, režijného paušálu vo výške 8,39 eur, DPH vo výške 55,79 eur. Tieto skutočnosti zo strany žalobcu riadnym spôsobom v konaní preukázané. Základom pre výpočet uvedených nákladov je § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky

totiž predstavujú príslušenstvo samotnej pohľadávky, čo priamo vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 OZ. Uplatnená pohľadávka a uplatnené príslušenstvo vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavujú jeden celistvý nárok, ktorý vychádza z jedného právneho základu. Podľa názoru žalobcu sa v prípade úkonov právnej služby odstúpenie od úverovej zmluvy, jednalo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne uplatnené právo žalobcu na súde. Odstúpením od úverovej zmluvy sa celá pohľadávka zo žalobcom poskytnutého úveru stala splatnou, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v plnej výške. Žalovaní mali dostatok času vec riešiť vo fáze pred zosplatnením celého zostatku úveru. V súvislosti s úkonom právnej služby – odstúpenie od úverovej zmluvy sa jedná o právny úkon so závažnými právnymi následkami v podobe zosplatnenia celého dlhu žalovaných. Za tejto situácie, ktorú zavinili výlučne žalovaní, a to neuhrádzaním poskytnutého úveru riadne a včas, preto nie je možné a ani spravodlivé od žalobcu požadovať, aby znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Naopak je racionálnou a zákonnou požiadavkou žiadať prenesenie povinnosti na náhradu týchto nákladov na žalovaných. Žalobcom vynaložené náklady sú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných dôvodov a neprekračujú ich medze. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách a na zákon o pohľadávkach štátu. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva povinnosť Štátneho fondu rozvoja bývania ako správcu pohľadávky štátu zabezpečiť vymoženie pohľadávky štátu. Štátny fond rozvoja bývania ako správca majetku štátu prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonával právne úkony, ktorých oprávnenosť vyplýva nielen z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, ale hlavne z príslušných zákonných ustanovení zákona o pohľadávkach štátu, zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a Obchodného zákonníka. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a po preskúmaní procesných podmienok dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu vady procesných podmienok, na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť, hoci aj nebola v odvolaní namietaná. 18. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 20. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 22. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 23. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 24. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Podľa ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. 25. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Podľa ods. 2 súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy,

ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Podľa ods. 3, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. 26. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 27. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. 28. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 29. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 30. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 31. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaných proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v poradí druhým rozsudkom zaviazal žalovaných 1 až 3 k zaplateniu sumy 8.922,80 eur s príslušenstvom (voči výroku I. rozsudku o zastavení časti konania nebolo podané odvolanie), bol odvolací súd nútený konštatovať vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli žalovanými v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 32. Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/22/2019-442 zo dňa 21.05.2020, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/32/2017-287 zo dňa 23.07.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, vyplýva, že súd prvej inštancie mal v nadväznosti na špecifikáciu žalobného návrhu v podaní zo dňa 17.07.2018 vyzvať žalobcu na predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby obsahujúcu zdôvodnenie navrhovanej zmeny a po procesne správnom vysporiadaní sa s predmetnou procesnou otázkou, opätovne rozhodnúť vo veci samej a rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.06.2018. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 právny zástupca žalobcu z dôvodu úhrady sumy 550 eur žalovanými, započítanou na úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške 726,31 eur, vzal žalobu čiastočne späť s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí zostane suma 176,31 eur. Právny zástupca žalovaných 1 až 3 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, avšak napriek tomu súd prvej inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol postupom podľa § 145 ods. 2 CSP a zaviazal žalovaných na plnenie povinnosti nad rámec uplatňovaného žalobného návrhu. Napriek zrejmému pokynu zo strany odvolacieho súdu v prvom zrušujúcom rozhodnutí, súd prvej inštancie v priebehu konania, ale ani v konečnom rozhodnutí nezastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24. 01. 2014 do 12.02.2018 v sume 550 eur (súd prvej inštancie rozhodol len vo výroku I. rozsudku o zastavení konania v časti istiny). Následne žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 práve v časti tohto úroku z omeškania zmenil žalobu tak, že požadoval zaplatenie 8,00 % p. a. ročne zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 vo výške 616,31 eur, čo by predstavovalo zmenu žaloby o rozšírenie predmetného nároku v sume 440 eur. Odvolací súd preto v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom v rozpore s § 216 ods. 1 CSP a jednak za stavu, keď nemal ustálený rozsah žalobného návrhu. Okrem uvedeného si však žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 neuplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, čo rovnako tak predstavuje späťvzatie požadovaného nároku v časti istiny vo výške 334,72 eur, s čím sa súd prvej inštancie procesne nevysporiadal. 33. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vyzval žalobcu na špecifikáciu petitu, v nadväznosti na čo žalobca s ohľadom už aj na vykonanie ďalších úhrad zo strany žalovaného 1 vo výške 2.620 eur v podaní zo dňa 11.12.2020 (č.l. 466) vzal požadovaný nárok v časti späť, a to v časti istiny vo výške 425,41 eur (premietnuté vo výroku I. rozsudku), ale aj úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 176 eur (ide o zvyšnú sumu pôvodne požadovaného úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do

12.02.2018 v sume 750,98 eur, pričom súd prvej inštancie vo výroku I. prvého rozsudku vo veci konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 24,67 eur zastavil a úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2014 do 12.02.2018 v sume 550 eur vzal žalobca späť už na pojednávaní dňa 20.06.2018, o čom súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol). Žalobca vzal žalobu späť aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 11.12.2020 v sume 2.018,28 eur. Zároveň žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1 až 3 sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 8.497,39 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.497,39 eur od 12.12.2020 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1 až 3 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných 1 až 3. Na danom mieste odvolací súd uvádza, že úkon žalobcu vo vzťahu k nákladom spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eur, ktoré si žalobca v podaní zo dňa 17.07.2018 neuplatnil, predstavujúc tak čiastočné späťvzatie žaloby, nie je možné vziať ďalším úkonom-odvolaním späť. Späťvzatie žaloby jednostranným procesným úkonom strany konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom - odvolaním späť. Späťvzatím žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. S ohľadom na uvedené, je preto zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa 11.12.2020 opätovne uplatnil nárok vo výške 334,72 eur (potom, čo ho žalobca vzal späť v podaní zo dňa 17.07.2018), čo predstavuje zmenu žaloby. Späťvzatie nároku v sume 334,72 eur a následne žalobcov návrh na rozšírenie žaloby o predmetný nárok neznamená, že sa s týmto nárokom zo strany súdu prvej inštancie nebolo potrebné v priebehu konania procesne vysporiadať. Okrem toho, súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 146 ods. 1 CSP a nevyžiadal si k čiastočnému späťvzatiu žaloby súhlas žalovaného. Súd prvej inštancie sa tak procesne nevysporiadal s návrhmi žalobcu (v zmysle pokynu odvolacieho súdu), keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti späť, ale aj po vrátení veci navrhol ďalšiu zmenu petitu, o ktorej súd prvej inštancie v rozpore s § 142 ods. 1 a nasl. CSP nerozhodol. 34. Následne žalobca v ďalšom podaní zo dňa 10.05.2022 (č.l. 522 a nasl.) okrem návrhu na zmenu žaloby vzal žalobu v časti späť (vyplývajúc z obsahu petitu), a to v istine vo výške 2.794,59 eur (premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku), ako aj v ďalších častiach nároku a príslušenstva, o ktorých súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej nerozhodol, a to v časti: zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 110 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 220 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 330 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 440 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 550 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 660 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 770 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 880 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 990 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a.

zo sumy 1.210 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.320 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.430 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.550 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 1.670 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 2.140 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.782,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 2.380 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 2.620 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 3.100 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021), zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 3.220 eur od 04.01.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do zaplatenia), úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 2.674,59 eur od 12.12.2020 do 04.01.2021 (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, keďže v podaní zo dňa 11.12.2020 (č.l. 466) žiadal úrok z omeškania až od 12.12.2020 do zaplatenia, pričom v časti nároku do 11.12.2020 predstavuje daný návrh žalobcu zmenu žaloby), ďalej aj v časti príslušenstva, a to: úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 2.794,59 eur od 05.01.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.702,80 eur od 04.01.2021 do zaplatenia). Súd prvej inštancie navyše nevyzval žalovaných 1 až 3 na súhlas so čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle predmetného návrhu. Predmetný návrh žalobcu okrem vyššie uvedeného čiastočného späťvzatia, obsahoval aj návrh na zmenu žaloby, keďže pôvodne uplatnený nárok rozširoval, a to o ďalšie nároky. Ide o nároky v podaní žalobcu označené ako úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.922,80 eur od 24.01.2017 do 12.02.2018 v sume 176,31 eur, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a zo sumy 8.922,80 eur od 13.02.2018 do 08.08.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.812,80 eur od 09.08.2018 do 31.08.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.702,80 eur od 01.09.2018 do 02.10.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.592,80 eur od 03.10.2018 do 07.11.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.482,80 eur od 08.11.2018 do 18.12.2018, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.372,80 eur od 19.12.2018 do 04.01.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.262,80 eur od 05.01.2019 do 01.02.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.152,80 eur od 02.02.2019 do 01.03.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 8.042,80 eur od 02.03.2019 do 20.03.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.932,80 eur od 21.03.2019 do 20.05.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.712,80 eur od 21.05.2019 do 08.07.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.602,80 eur od 09.07.2019 do 06.08.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.492,80 eur od 07.08.2019 do 17.09.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.372,80 eur od 18.09.2019 do 30.10.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.252,80 eur od 31.10.2019 do 18.12.2019, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.782,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 25.08.2020 do 11.12.2020. 35. Následne žalobca v ďalšom podaní zo dňa 01.06.2022 (č.l. 547) okrem návrhu na zmenu žaloby vzal žalobu v časti späť (vyplývajúc z obsahu petitu), a to istinu vo výške 600 eur (premietnuté do výroku

I. napadnutého rozsudku), ako aj v časti zmluvného úroku vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 600 eur od 07.04.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným zmluvným úrokom a uplatneným zmluvným úrokom vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia), ďalej v časti príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 600 eur od 07.04.2021 do zaplatenia (v porovnaní s predchádzajúcim uplatneným úrokom z omeškania a uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.102,80 eur od 07.04.2021 do zaplatenia). Súhlas s čiastočným späťvzatím k predmetnému návrhu žalovaní 1 až 3 udelili prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 12.10.2022 (č.l. 558). Predmetný návrh žalobca okrem vyššie uvedeného čiastočného späťvzatia, obsahoval aj návrh na zmenu žaloby, keďže pôvodne uplatnený nárok rozširoval, a to o ďalšie nároky. Ide o nároky v podaní žalobcu označené ako zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, zmluvný úrok vo výške 3,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 7.022,80 eur od 19.12.2019 do 27.01.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.782,80 eur od 28.01.2020 do 28.04.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.542,80 eur od 29.04.2020 do 24.08.2020, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 6.302,80 eur od 25.08.2020 do 04.01.2021, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p. a. zo sumy 5.822,80 eur od 05.01.2021 do 07.01.2021. 36. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci nielenže nepostupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu, keď sa v konečnom rozhodnutí procesne nevysporiadal s čiastočným späťvzatím žalobcu, ako aj v priebehu konania nerozhodol o zmene žaloby, ale ani po doručení ďalších návrhov na zmenu žaloby obsahujúcich aj čiastočné späťvzatia žaloby, nepostupoval v zmysle § 142 a nasl. CSP, keď nerozhodol o návrhu na zmenu žaloby a v konečnom rozhodnutí nerozhodol o všetkých čiastočných späťvzatiach žalobcu. Súd prvej inštancie týmto postupom zaťažil konanie procesnou vadou absencie procesných podmienok, keď nemal ustálený rozsah žalobného návrhu. Súd prvej inštancie je v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/305/2020 zo dňa 27.10.2022, v zmysle ktorého dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Odstránenie procesnej vady procesných podmienok, keď súd nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby však v zmysle § 371 CSP nemôže odstrániť odvolací súd, keďže v odvolacom konaní nie je možné žalobu meniť. V konaní pred odvolacím súdom nie je možné pripustiť zmenu žaloby, keďže by to znamenalo, že prieskum, ktorý má uskutočniť odvolací súd, by sa stal irelevantným, nakoľko irelevantným by sa stal aj doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1252 s.). 37. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti zistené vyššie uvádza, že aj napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz zrušené z procesných dôvodov, má za to, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 390 CSP, ktoré odvolaciemu súdu prikazuje rozhodnúť vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Odvolací súd si je vedomý ustálenej judikatúry ústavného súdu, v zmysle ktorej „Ak odvolací súd nepostupuje v zmysle § 390 CSP a nerozhodne v merite veci, hoci na takéto rozhodnutie boli splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení Civilného sporového poriadku, ide o zásadné pochybenie, v dôsledku ktorého nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390 CSP, ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite veci, ale naopak priebeh konania pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa opätovne spomalil. (III. ÚS 379/2017; obdobne aj I.ÚS/570/2017, I.ÚS/227/2018, I.ÚS/52/2020, IV.ÚS/439/2024, a iné)“, avšak je názoru, že povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie je možné aplikovať iba a výlučne vtedy, ak konanie, ktoré mu predchádzalo bolo procesne bez vád, prípadne sa v konaní vyskytla taká procesná vada, pri ktorej môže byť odvolacím súdom zjednaná náprava. V tomto prípade však došlo k takej procesnej vade a nedodržaniu procesných podmienok, ktorú nie je možné zhojiť a napraviť v odvolacom konaní, keďže nie je možné zo strany odvolacieho súdu rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby v zmysle § 371 CSP. Rovnako tak, odvolací súd nemôže preskúmavať rozsudok, ak v dôsledku tejto procesnej vady je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal ustálený predmet sporu.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/570/2023, v zmysle ktorých: „pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Pritom nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu“. 39. Odvolací súd vo vzťahu k úprave jeho povinnosti rozhodnúť vo veci podľa § 390 CSP preto zdôrazňuje, že v predmetnej veci ide o prípad, kedy síce predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie bol už zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave, v tomto odvolacom konaní však nebola podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka na to, aby odvolací súd konal a rozhodol v zmysle § 390 CSP, nakoľko na zistenú procesnú vadu absencie procesných podmienok musel prihliadnuť (aj) ex offo (§ 380 ods. 2 CSP) s tým, že takýto procesný nedostatok nemohol v odvolacom konaní odstrániť. 40. Odvolací súd preto konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie musí zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, keďže zistený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude sa procesne vysporiadať s posledným návrhom žalobcu na zmenu žaloby v podaní zo dňa 01.06.2022 (č.l. 547) v zmysle § 142 a nasl. CSP rozhodnutím o jeho pripustení alebo nepripustení a ustáliť tak predmet sporu. Zároveň bude zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné procesne rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o všetkých návrhoch žalobcu obsahujúcich čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP (aj o tom návrhu, s ktorým sa napriek pokynu odvolacieho súdu v zrušovacom rozhodnutí nevysporiadal), a to po vyjadrení žalovaných 1 až 3 v zmysle § 146 ods. 1 CSP. 41. V dôsledku zistenej procesnej vady sa v ostatnom už odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami žalovaných 1 až 3, keďže po vrátení veci sa v konaní a odstránení procesných vád konania splnením procesných podmienok konania, sa bude súd prvej inštancie zaoberať všetkými skutkovými ako aj právnymi otázkami tak, aby dávali odpovede na všetky pre spor podstatné otázky, a to v súlade so zaväzujúcim právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v zrušujúcom uznesení č. k. 1Cob/22/2019 - 442 zo dňa 21.05.2020. 42. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerozhodol o trovách odvolacieho konania, a preto bude potrebné, aby po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP. 43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).