Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/116/2023 1318203522 22. 05. 2025 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2025:1318203522.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Eleny Kúšovej, právnej veci žalobcu: P. G.M., Z.. XX.X.XXXX, F. XXX, XXX XX Č., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, proti žalovanému: SLOVUNIT SLIAČSKA 1E s. r. o., Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 46 251 472, o zaplatenie 5.473,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/199/2018-242 zo dňa 9. marca 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/199/2018-242 zo dňa 9. marca 2023 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.064 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.7.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a III. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 1 ods. 2 druhá veta, 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 275 ods. 4 č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 43a, § 43c ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.5.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.473,50 eur z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 15/2015, ktorou vyúčtoval cenu elektroinštalačných prác školiaceho strediska Výskumného ústavu zváračského. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.4.2015 uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať elektroinštalačné práce v rámci rekonštrukcie objektu na Račianskej 71 v Bratislave a záväzok žalovaného zaplatiť mu cenu vykonaných prác a použitého materiálu. Po zrealizovaní predmetu diela bola v dňoch 6.7.2015 - 7.7.2015 vykonaná odborná prehliadka a skúška žalobcom nainštalovaného zariadenia v súlade s vyhláškou č. 508/2009 Z. z. revíznym technikom P. L., ktorý vo svojej správe uviedol, že zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky. Po vykonaní prác a revíznej skúške žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 15/2015 na sumu 5.473,50 eur s dátumom splatnosti 19.7.2015, ktorú žalovaný neuhradil. 3. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, uzatvorili konkludentne zmluvu o dielo tým spôsobom, že žalobca akceptoval ústnu
objednávku žalovaného na vykonanie diela ako návrh zmluvy, ktorej predmetom boli elektroinštalačné práce pri rekonštrukcii budovy na Račianskej ulici v Bratislave, a to konkrétne na prvom poschodí v zasadačke a na prízemí budovy v miestnosti pre upratovačky. Uvedené vyšpecifikovanie miesta výkonu prác mal súd preukázané výpoveďami žalobcu, ako aj svedkov K. G., D. G. a v neposlednom rade aj výpoveďou p. B., ktorý za žalovaného koordinoval práce na stavbe. V súlade s pokynom krajského súdu žalobca definoval elektrickú inštaláciu (budovy) ako zostavu vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými vlastnosťami. 4. Žalobca, ako aj svedkovia K. G. a D. G. potvrdili, že pre žalovaného vykonávali práce už skôr, a to v roku 2014, kedy ich odporučil svedok P. Q., ktorý žalobcu zoznámil s konateľom žalovaného pánom B.. Po tom, ako boli práce vykonané, odovzdané a zaplatené, požiadal pán B. žalobcu ústne o ďalší výkon elektroinštalačných prác. Ide o práce, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 15/2015 a ktoré neboli žalobcovi uhradené. Žalobca, ako aj svedkovia K. G. a D. G. potvrdili, že v tomto druhom prípade boli oslovení priamo pánom B., ktorý si práce ústne objednal priamo na stavbe, kde sa s ním stretli, vypýtal si cenovú ponuku, žalobca vypočítal, koľko budú práce stáť, žalovaný to prijal, a preto pre neho práce realizovali, a to na prvom poschodí, kde bola zasadačka a na prízemí budovy, kde išlo o priestory pre upratovačky. To, že boli práce riadne vykonané potvrdil svedok B., ktorý ako živnostník pracoval pre žalovaného na dohodu a koordinoval práce na rekonštrukcii budovy. Práce mu protokolárne odovzdané neboli, ale vykonané boli, budova sa riadne užíva. Po zrealizovaní prác bola revíznym technikom vystavená revízna správa, v ktorej bolo konštatované, že el. zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky. To, či bola táto správa skutočne pánovi B. odovzdaná, bolo v konaní sporné, tvrdenia boli protichodné, žalobca, ako aj svedkovia K. G. a D. G. tvrdili, že po kontrole zrealizovaných prác tieto boli odovzdané práve pánovi B. a B. spolu s revíznou správou, on to však poprel. 5. Súd prvej inštancie za podstatnú skutočnosť považoval, že práce vykonané boli, revízna správa potvrdila, že el. zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky a budova sa riadne užíva. Uviedol, že spornou otázkou v konaní bolo, či je žalovaný pasívne legitimovaný, či uzavrel so žalobcom obchodnozáväzkový vzťah a teda, či je povinný zaplatiť mu cenu zrealizovaných prác. Poukázal na to, že krajský súd v bode 28. zrušujúceho uznesenia vyslovil, že považuje za nesporné, že žalobca vykonával u žalovaného elektroinštalačné práce, v dôsledku čoho vznikol medzi nimi obchodnoprávny vzťah, ale sporné je, aké konkrétne práce žalobca vykonal a žalovanému odovzdal a aké konkrétne práce vykonané a prevzaté žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný sa bránil tvrdením, že si žiadne práce u žalobcu neobjednal, tieto práce zaplatil svojmu zmluvnému partnerovi P. Q., pre ktorého žalobca práce vykonával ako subdodávateľ. Uvedené tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, svedok P. Q. potvrdil, že konateľa žalovaného zoznámil so žalobcom, avšak on osobne dodával žalovanému len búracie, maliarske, sadrokartonárske a zatepľovacie práce, žiadne elektroinštalačné práce žalovanému nedodával, žalovaný si žiadne takéto práce u neho neobjednal, a preto mu ani žiadne takéto práce nezaplatil. Tvrdenie žalovaného, že elektroinštalačné práce zaplatil pánovi Q. považoval súd preto za nepravdivé a nepreukázané. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že práce zaplatené boli, tak neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenie nepreukázal. 6. Súd ďalej uviedol, že žalobca preukázal výpoveďami svedkov K. G. a D. G. uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo s presne dohodnutým rozsahom prác (elektroinštalačné práce na prvom poschodí v zasadačke a na prízemí v miestnosti pre upratovačky) a cenou, ktorá bola žalovanému ústne oznámená, nakoľko mu bola už známa, keďže rovnakú cenu prác a materiálu žalobca fakturoval už skôr, a to faktúrou č. 1/2015, ktorá mu bola žalovaným riadne zaplatená. To, že ide zo strany p. B. o bežný spôsob dojednávania ceny (vlastne aj zmluvy samotnej) potvrdil svojou výpoveďou svedok Q., ktorý vypovedal, že pri dojednávaní zmluvy pánovi B. na papier napísal, aké práce sa vykonajú a čo to bude stáť a on to ústne odsúhlasil. Uzatvorenie dohody o cene jednoznačne preukazuje aj následné konanie žalovaného, ktorý zaplatil žalobcom požadovaný preddavok v sume 4.020,- eur dňa 13.4.2015 na účet žalobcu, pričom ako variabilný symbol uviedol označenie faktúry č. 10/2015 (VS 102015). Následná vyúčtovacia faktúra č. 15/2015 za cenu diela (10.035,50 eur) ako mínusovú položku uvádza práve sumu, ktorú už objednávateľ uhradil za cenu materiálu. Súd uzavrel, že sa jedná o zjavnú prepojenosť tejto zálohovej platby k faktúre č. 15/2015, ktorú žalovaný nevrátil a nerozporoval.
7. Skutočnosť, že na základe ústnej objednávky žalovaného/návrhu na uzavretie zmluvy o dielo boli práce riadne zrealizované, bola potvrdená výpoveďami svedkov G., G. aj B., práce neboli síce protokolárne odovzdané, čo však nemôže znamenať, že žalobcovi nárok na cenu diela nevznikol, keďže žalovaný dielo riadne užíva, žiadne vady diela nikdy nereklamoval. Spísanie odovzdávacieho protokolu nebolo hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, v prípade jeho existencie by mal zhotoviteľ jednoduchšiu dôkaznú povinnosť, odovzdávací protokol by slúžil ako dôkaz o rozsahu diela a jeho odovzdaní, ale žalobca túto skutočnosť preukázal inými hodnovernými dôkazmi, a to predovšetkým svedeckými výpoveďami svedkov G., G., ktorí potvrdili, že dielo vrátane revíznej správy bolo odovzdané p. B. a p. B.; svedok B. prevzatie diela potvrdil, keď uviedol, že „práce boli vykonané, boli mu odovzdané, ale nie protokolárne, žiadne reklamácie na vykonané práce dané neboli, keďže žalobca vykonal presne to, čo mal“. Za prejav prevzatia diela sa akceptuje aj následné správanie objednávateľa, napr. v tom, že dielo nereklamuje a užíva ho; uvedenie diela do prevádzky preukazuje revízna správa, ktorá síce nenahrádza preberací protokol, ale je dôkazom, že predmet diela - elektroinštalácia funguje a používa sa. Pre posúdenie, či žalobca ako zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo splnil je podstatné to, že v nadväznosti na § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka umožnil žalovanému ako objednávateľovi s dielom nakladať. Skutočnosť, že žalovaný s dielom nakladá sporná nie je. Uvedené konštatovanie súdu vychádza aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018, podľa ktorého „Faktické užívanie diela žalovaným ako zmluvnej strany je možné považovať za následné správanie strany zmluvy, ktoré nenaznačuje, že by rozsah diela namietal, naopak prevzal a užíva ho, teda je možné konštatovať že bolo vykonané riadne. Samotný fakt užívania diela bez reklamovania vád je faktickým dôkazom o jeho prevzatí objednávateľom“. 8. Zhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo s riadne dohodnutým rozsahom diela a jeho cenou, dielo riadne vykonal, odovzdal žalovanému, ktorý dielo bez akýchkoľvek pripomienok a reklamácií užíva, avšak dohodnutú cenu diela vyúčtovanú faktúrou č. 15/2015, ktorej prílohou bol Rozpis prác neuhradil. Súd preto žalobe ohľadne ceny diela v rozsahu 5.064,- eur vyhovel. Považoval za nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, a preto mu s poukazom na ust. § 369 ods. 1, 2 ObZ a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z. z. priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 9,05 % ročne z dlžnej sumy. 9. Vo zvyšku ohľadne sumy naviac prác (výdavky mimo ponuky) súd žalobu zamietol, nakoľko neuhradením naviac prác nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2592/2008 zo dňa 22.9.2009 a sp. zn. 23Cdo/3798/2009 zo dňa 25.7.2012, podľa ktorých plnenie z titulu naviac prác bez zmeny uzatvorenej zmluvy o dielo nie je bezdôvodným obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, pretože v tomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravená v § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo v priebehu zhotovovania diela k dohode na jeho rozšírení a v závislosti s tým aj k dohode o vplyve takéhoto rozšírenia predmetu diela na jeho cenu. Pokiaľ teda dohoda o zmene diela neexistuje alebo zhotoviteľ jej existenciu nevie preukázať, nevznikne mu nárok na cenu za naviac práce. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo, nakoľko táto sa naviac prác netýkala a iná zmluva o dielo ohľadom týchto prác uzatvorená nebola. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP. V danom spore žalobca požadoval priznať čiastku 5.473,50 eur, úspech mal v sume 5.064,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 93 % úspech žalobcu, čo po odrátaní jeho neúspechu vo výške 7 % (100-93 = 7) predstavuje celkový úspech žalobcu 86 %, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 86 % vzniknutých trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že akúkoľvek a každú odplatu (cenu) za všetky dohodnuté práce, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného, na základe riadne a preukázateľne uzavretých zmlúv o dielo (resp. akceptovaných objednávok), vždy žalobcovi zaplatil riadne a včas, a vykonanie takýchto prác žalovaný ani nikdy nerozporoval. Bol toho názoru, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom mali byť konkrétne žalované elektroinštalačné práce za konkrétnu žalovanú cenu, nebola vôbec uzavretá a jej riadne uzavretie nebolo preukázané ani v súdnom konaní. Mal za to, že zaplatenie preddavku v sume 4.020,- eur žalobcovi v žiadnom prípade nepreukazuje uzatvorenie dohody o cene, keďže „dohodnutý” a zaplatený preddavok by mohol tvoriť aj 100 % ceny a v takom prípade by nejestvoval žiadny nárok žalobcu na doplatok ceny vo výške žalovanej sumy. V konaní žalobca nepreukázal uzavretie akejkoľvek dohody o cene ani dohody o „cene doplatku” Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že ak by aj žalobca vykonal konkrétne žalované elektroinštalačné práce, plnil bez riadnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Žalovaný v tejto súvislosti aj vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z hľadiska obsahu považuje odvolanie žalovaného len za formálne vymenovanie odvolacích dôvodov. Žalovaný nepoukazuje na konkrétne dôkazy a najmä ich hodnotenie súdom v napadnutom rozsudku, s uvedením rozporov, ktoré napáda odvolaním. Súd sa v napadnutom rozsudku venuje jednotlivým listinám a aj svedeckým výpovediam a hodnotí ich jednak jednotlivo a tiež vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný nepoukázal na konkrétne hodnotenie, ktoré považuje za nesprávne, s uvedením, čo podľa jeho názoru tieto dôkazy ne/majú vypovedať, ak má ich súdne hodnotenie za nesprávne. Súd svoje rozhodnutie postavil na tom, že opätovne (podľa pokynov krajského súdu) každý jeden vykonaný dôkaz zhodnotil a tiež všetky v súhrne. Uzatvorenie zmluvy sporovými stranami spôsob, formu, rozsah diela (miesto výkonu, druh prác) a odovzdanie diela, súd zistil prostredníctvom svedeckých výpovedí. Žalovaný k vyvráteniu svedeckých výpovedí nepredložil žiadny dôkaz. 13. Cenu diela súd posudzoval na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca. Pokiaľ sa jedná o cenu diela, žalobca súdu predložil prvšie faktúry, ktoré vystavil na práce vykonané v predošlom období, ktoré boli žalovaným riadne uhradené. Pokiaľ ide o dohodu o cene pri zaplatených faktúrach, tá bola tiež uzatvorená neformálne na základe ústneho uvedenia ponuky ceny žalobcom a jej prijatia žalovaným, prípadne bola položkovite cena práce a materiálu obsiahnutá v prílohe k faktúram (tak ako to bolo aj pri nezaplatenej faktúre). Išlo o obchodnú zvyklosť, ktorú si strany medzi sebou zaužívali počas obchodnej spolupráce. Žalobca poukázal na to, že sporná faktúra 15/2015 v sume 10.035, 50 eur, ktorá žalovaným uhradená nebola, obsahovala nielen cenu celkového diela, ale v prílohe jednotkovú cenu práce, dátum vykonania, cenu materiálu a v mínusovej položke bola označená úhrada v sume 4.020 eur, ktorá úhrada bola vykonaná žalovaným dňa 13.04.2015. Úhrada v sume 4.020 eur predstavovala platbu za materiál, pričom bola aj vyúčtovaná osobitnou faktúrou č. 10/2015, k čomu číselne prislúchal variabilný symbol platby (VS: 102015), pod ktorým uhradil žalovaný sumu 4.020 eur na účet žalobcu (o čom žalobca predložil výpis z účtu). Ani tieto listinné dôkazy žalovaný relevantne nevyvrátil. Súd posúdil aj tieto listinné dôkazy najskôr osobitne a aj vo vzájomnej súvislosti a podľa žalobcu správne konštatoval prepojenosť platby preddavku na materiál a spornej faktúry. Žalobca na túto prepojenosť poukazoval už aj v predchádzajúcom konaní a v odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie týmto tiež argumentoval, čo súd prvej inštancie následne po odvolaní (zrušení a vrátení odvolacím súdom) vzal do úvahy. Nakoľko žalovaný v odvolaní, konkrétne ohľadne odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnych záveroch z vykonaného dokazovania, nekonkretizoval, ktorý dôkaz súd nesprávne posudzoval, žalobca zastával názor, že odvolanie je nedostatočne zdôvodnené. Súd nemohol platbu preddavku posudzovať ako celkovú platbu (100 % platbu, ako uvádza žalovaný), pretože existuje zjavná prepojenosť medzi faktúrami 10/2015, 15/2015, výpisom z účtu a uvedeným variabilným symbolom a tiež prác, ktoré sú prílohou ku spornej faktúre. 14. Obdobne pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie, žalovaný neuvádza, ktorú z noriem si súd vykladal nesprávne, alebo ju nesprávne aplikoval, prípadne aká norma mala byť použitá. Čo sa
týka posúdenia existencie a obsahu zmluvy o dielo, súd dostatočne podrobne opísal, akým spôsobom a na základe ktorých dôkazov (zhodné svedecké výpovede) dospel k záveru, že zmluva o dielo medzi sporovými stranami bola uzatvorená v ústnej forme, tak ako to bolo obyčajou nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi žalovaným a inými dodávateľmi stavebných prác. Rovnako súd odkazom aj na vyššie konkretizovaný judikát zdôvodnil, ako dospel k záveru o platnom odovzdaní diela. Žalobca mal za to, že bol dostatočne konkrétny aj rozsah a súd prvej inštancie doplnil svoj rozsudok o definovanie rozsahu diela v intenciách pokynu krajského súdu. Pokiaľ ide o konkrétne miesto, kde elektroinštaláciu žalobca vykonal a ktorá zaplatená nebola, svedkovia sa zhodli v tom, že šlo o miestnosti na prízemí a prvom poschodí (zasadacia miestnosť a miestnosť pre upratovačky). Vyslovil názor, že ak existovali nedostatky v predchádzajúcom rozhodnutí okresného súdu, tieto boli po zrušení a vrátení veci cestou odvolacieho súdu opravené v aktuálnom rozsudku 25Cb/199/2018-242. Záverom žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok č.k. 25Cb/199/2018-242 potvrdil a zároveň si uplatnil voči žalovanému aj trovy odvolacieho konania. 15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť, pretože neboli naplnené odvolacie dôvody. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 20. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 21. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. 22. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť v nej určený aspoň spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 23. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 24. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 25. Podľa § 555 ods. 1 ObZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. 26. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.473,50 eur z titulu neuhradenia splatnej faktúry č. 15/2015, ktorou vyúčtoval cenu elektroinštalačných prác školiaceho strediska Výskumného ústavu zváračského. V označenej veci Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/88/2020-168 zo dňa 10.02.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/199/2018-142 zo dňa 22. júla 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne na základe zrušenia a vrátenia, súd prvej inštancie opätovne rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.064 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku 409,50 eur s príslušenstvom žalobu zamietol a priznal žalobcovi ako úspešnej strane v spore právo na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Žalovaný s uvedeným rozsudkom nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil. 27. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 28. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že žalovaný síce dva odvolacie dôvody formálne uvádza, ale nijako ich nekonkretizuje. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré z vykonaných dôkazov súd posúdil nesprávne a v čom vidí žalovaný toto nesprávne posúdenie, zároveň neuviedol svoj názor o tom, čo malo ako správny záver z týchto dôkazov vyplynúť. 29. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, opätovne vykonal dokazovanie a správne zistil skutkový stav. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená,
že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval a dostatočne sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami sporových strán. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho názorom, že nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko mal, zhodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo s riadne dohodnutým rozsahom diela a jeho cenou, dielo riadne vykonal, odovzdal žalovanému, ktorý dielo bez akýchkoľvek pripomienok a reklamácií užíva, avšak dohodnutú cenu diela vyúčtovanú faktúrou č. 15/2015, ktorej prílohou bol rozpis prác neuhradil v rozsahu 5.064,- eur. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že pre posúdenie, či žalobca ako zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo splnil je podstatné to, že v nadväznosti na § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka umožnil žalovanému ako objednávateľovi s dielom nakladať. Odovzdanie a prevzatie diela žalobca preukázal, predovšetkým svedeckými výpoveďami svedkov G., G., ktorí potvrdili, že dielo vrátane revíznej správy bolo odovzdané p. B. a p. B. a svedka B., ktorý prevzatie diela potvrdil. Skutočnosť, že žalovaný s dielom nakladá v konaní sporná nebola. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018. 30. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný nekonkretizoval, ktorú právnu normu súd vyložil nesprávnym spôsobom, respektíve ako nesprávne právnu normu aplikoval na spor. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor. V prejednávanej veci súd použil správnu právnu normu, ktorú aplikoval na správne zistený skutkový stav. Neobstojí preto poukazovanie na nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalovaného, že zmluva o dielo, ktorej predmetom mali byť konkrétne elektroinštalačné práce za konkrétnu žalovanú cenu, nebola medzi stranami sporu uzavretá a jej riadne uzavretie nebolo preukázané ani v súdnom konaní, a to v bodoch 31. a 32., na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. 31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. S poukazom na uvedené neobstoja námietky odvolateľa, keďže žalobca svoj nárok v časti 5.064 eur s príslušenstvom v konaní preukázal. Žalovaný na podporu svojich tvrdení, respektíve na vyvrátenie tvrdení žalobcu, nepredložil ani v konaní na prvej, ani na odvolacej inštancii žiadny dôkaz. Žalovaný súdu nepredložil žiadny dôkaz o opaku, teda dôkaz, ktorý by vyvrátil obsah listinných dôkazov alebo svedecké výpovede. 32. Nakoľko žalobca preukázal, že dielo na základe platne uzavretej zmluvy riadne vykonal a žalovanému odovzdal, prevzatím zhotoveného diela žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu žalobcovi v zmysle ustanovenia § 548 ods.1 Obchodného zákonníka a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav a vec
právne posúdil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pretože odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).