Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/29/2025 1319011035 03. 09. 2025 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2025:1319011035.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-6T/136/2019 zo dňa 19.11.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. septembra 2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2024 sp. zn. B3-6T/136/2019 bol obžalovaný D. A. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 17.12.2019 sp. zn. 4Pv 489/18/1103, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 17.09.2018 v čase okolo 16.48 hod., v U. na konci U. ulici vyklápal z nákladného motorového vozidla Z. bielej farby ECV SC XXXBR stavebný odpad, načo poškodený príslušník Obecnej polície v Bernolákove R. S., nar. XX.XX.XXXX, E.. E. XXXX/XX, W. v uniforme obecnej polície vystúpil zo služobného motorového vozidla a z diaľky oslovil vodiča nákladného vozidla, na ktorom bolo otvorené okno "dobrý deň obecná polícia" a dotazoval sa, či má vodič povolenie na toto miesto vykladať stavebný odpad, či je skládka povolená, a teda zisťoval, či sa nejedná o páchanie trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi, nakoľko mal telefonicky nahlásené podozrenie z takéhoto konania, pričom obvinený neuposlúchol viacero výziev na predloženie občianskeho preukazu a predloženie povolenia na skládku, počas čoho neustále vulgárne útočil na poškodeného príslušníka polície a snažil sa z miesta odísť, načo príslušník obecnej polície zavolal hliadku štátnej polície a snažil sa vodičovi zabrániť z miesta odísť, počas čoho obvinený volal neznámemu mužovi ktorému tvrdil, že "obecný policajt je tu sám, príď, dáme mu poriadnu príučku", následne prišlo zelené nákladné vozidlo s EČV XXXEL kedy obvinený využil nepozornosť poškodeného, vymanil sa z jeho držania a vložil pravú ruku do vrecka pričom vytiahol nezistený predmet, ktorý si vložil do pravej ruky a dal päsťou úder poškodenému nad ľavé oko, hneď na to mu dal druhý úder pod ľavé oko, čím týmto konaním spôsobil poškodenému príslušníkovi Obecnej polície v Bernolákove R. S., nar. XX.XX.XXXX, E.. E. XXXX/XX, W. dve tržno-zmliaždené rany dĺžky cca 4 cm a 2 cm nad a pod ľavým okom, pomliaždenie ľavého oka s krvácaním pod spojovku a pomliaždenie a odrenina ľavého kolena s dobou potrebného liečenia podľa znaleckého posudku 10 až 12 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku, podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že proti sebe stáli výpovede obžalovaného a poškodeného, ktorí
jediní boli priamymi účastníkmi incidentu. Výpovedi obžalovaného pritom súd uveril, nakoľko vypovedal zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom u neho nevzhliadol motív, pre ktorý by sa mal dopustiť žalovaného trestného činu. Naproti tomu výpoveď poškodeného obsahovala podľa názoru súdu niekoľko nezrovnalostí a nelogických tvrdení, pre ktoré túto výpoveď vyhodnotil en bloc ako nevierohodnú. V tomto smere poukázal okrem iného na legálnosť dotknutej skládky, pre ktorú mal vzniknúť konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, na nepreukázanie skutočnosti, či došlo k vyrazeniu fotoaparátu obžalovaným z rúk poškodeného, nelogickosť toho, ako mohol poškodený opierať obžalovaného za pomoci hmatov a chmatov o korbu auta, druhou rukou telefonovať na linku 158 a počas toho, obžalovaný mal telefonovať niekomu ďalšiemu, nelogickosť toho, ako mohol poškodený ťahať obžalovaného z auta a súčasne volať na linku 158, či na dôkaznú núdzu ohľadom tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaný mu mal vytiahnuť zbraň z puzdra a zahodiť ju. V ďalšej časti súd poukázal na výpoveď svedka J. X., ktorému mal obžalovaný počas incidentu telefonovať, pričom prvý telefonát bol normálny a v druhom telefonáte mu mal obžalovaný uviesť že ho poškodený škrtí. Zároveň mal svedok cez telefón počuť, že obžalovaný kričí, že ho poškodený bije. Tento svedok sa mal zároveň vyjadriť k osobe poškodeného v negatívnom slova zmysle v tom smere, že komunikácia s ľuďmi nebola jeho silná stránka. Zároveň opísal obžalovaného ako kľudného, nekonfliktného človeka, ktorý sa dá natrieť na chlieb. K tomuto svedkovi súd uviedol, že mu nemal dôvod neveriť a napriek tomu, že nebol priamym svedkom incidentu, počul cez telefón, ako sa mu obžalovaný sťažuje na správanie poškodeného. Napriek skutočnosti že prokurátor dôveryhodnosť tohto svedka v záverečnej reči namietal, súd poukázal na fakt, že vypovedal pod prísahou a zároveň nevzhliadol také skutočnosti, pre ktoré by jeho výpovedi neuveril. Ďalej súd mal za to, že existujú dve protichodné línie ohľadom zranení, respektíve mechanizmu ich vzniku. Tu poukázal na to, že znalec vylúčil použitie iného predmetu pri vzniku zranení poškodeného, nakoľko tieto by v prípade použitia ďalšieho predmetu boli vážnejšie a rozsiahlejšie. Uvedený záver znalca pritom podľa názoru súdu taktiež podkopáva dôveryhodnosť výpovede poškodeného. Znalec zároveň nemohol jednoznačne potvrdiť, že by údery neboli spôsobené obžalovaným v rámci sebaobrany, nakoľko nebol svedkom daného incidentu a z tohto neexistujú ani kamerové záznamy. Súd mal za to, že vzhľadom na osobu poškodeného, skutočnosti a fakty, ktoré boli dokázané, možno skôr prijať záver o tom, že údery, respektíve zranenia poškodeného mohli vzniknúť v rámci neadekvátneho výkonu právomoci obecného policajta a bráneniu sa zo strany obžalovaného. Pri hodnotení osoby poškodeného súd prihliadol aj na prečítanú výpoveď svedka A. ako ex-starostu obce, ktorý uviedol, že to S. (poškodený) nemusel riešiť takto, ako aj na výpoveď svedka X., ktorému mal jeden zo zasahujúcich príslušníkov štátnej polície uviesť, že sa to dalo čakať, že sa raz takto skončí incident s týmto policajtom. Podľa názoru súdu bolo jednoznačne preukázané, že poškodený neadekvátne reagoval na obžalovaného v domnienke, že sa jedná o nelegálnu skládku, použil hmaty a chvaty, a obžalovaný vedomý si toho, že nevykonáva žiadnu protiprávnu činnosť, sa snažil z tohto správania poškodeného vymaniť a došlo z jeho strany ku vzniku zranení poškodeného, avšak nie takým spôsobom, ako to poškodený popísal. Záverom súd vytkol nezdokumentovanie zranení obžalovaného, nevykonanie dôkazov ohľadom údajného vytiahnutia zbrane poškodeného z puzdra, či ohľadom neznámeho predmetu, ktorý si mal obžalovaný vziať do pravej ruky a dať päsťou úder na oko poškodenému, pričom ide o dôležité tvrdenia, ktoré preto, aby obstáli v znení skutkovej vety obžaloby, musia byť jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd uzavrel, že nemohol prijať jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, má znaky trestného činu útoku na verejného činiteľa a spáchal ho obžalovaný, na základe čoho obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa skutok stal. Prokurátor považuje závery súdu ohľadom potreby oslobodenia obžalovaného za nelogické, vnútorne rozporné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že súd ako jeden z dôvodov, pre ktorý neuveril poškodenému, uviedol ním opísaný priebeh incidentu ohľadom použitia hmatov a chvatov za súčasného telefonovania na linku 158 (poškodeným), či tretej osobe (obžalovaným). Naproti tomu však uveril svedkovi X., ktorý opísal jeho telefonát s obžalovaným, z ktorého opisu sa javí, že išlo práve o telefonát počas vykonávania služobného zákroku poškodeným na obžalovanom. Z tohto telefonátu mal súd pritom za preukázanú neprimeranosť zákroku zo strany poškodeného, avšak jeho (poškodeného) opis uvedenej situácie predstavoval pre súd zároveň jeden z dôvodov, pre ktorý mu neuveril. Uvedený záver súdu považuje prokurátor za vnútorne rozporný a nelogický. Navyše, výpoveď svedka X. nemožno považovať za vierohodnú ako celok. V tomto smere poukázal prokurátor na hodnotenie tohto svedka v záverečnej reči prokurátora, ako aj na tú skutočnosť, že podľa výpovede poškodeného mal tohto svedka riešiť za viaceré priestupky, pričom svedok mal byť podľa vlastného vyjadrenia adresátom neprimeraného správania poškodeného už v minulosti. Rovnako tak svedok X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na uniforme poškodeného
nebola krv, čo je vyvrátené objektívnymi dôkazmi (prehliadka tela). Svedecká výpoveď tohto svedka teda je nepochybne tendenčná a jej hodnotenie zo strany súdu nezodpovedá skutkovému stavu. Ďalej prokurátor poukázal na skutočnosť, že súd na jednej strane podrobne analyzoval skutočnosti, pre ktoré neuveril poškodenému a zároveň vytkol nevykonanie ďalších dôkazov ohľadom vytiahnutia zbrane, či prítomnosti tretej osoby na mieste činu. Na strane druhej sa však úplne nedostatočným spôsobom vysporiadal s najpodstatnejšou skutočnosťou, a to s mechanizmom vzniku zranení poškodeného a s tým súvisiacim naplnením znakov skutkovej podstaty -žalovaného trestného činu. Súd k uvedenému uviedol, že možno prijať skôr záver o tom, že obžalovaný sa iba bránil neadekvátnemu výkonu právomoci obecného policajta, avšak v tejto súvislosti bližšie neodôvodnil, z akého dôvodu sa priklonil k tejto verzii priebehu skutkového deja. Podstatnými dôkazmi sú v tomto smere výpovede obžalovaného a poškodeného, svedkov X., X. a F., ako aj zápisnica o prehliadke tela, či znalecký posudok znalca MUDr. Sokola. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že poškodený mal na tvári tržnú ranu a bol celý od krvi, čo dostatočne vyvracia tvrdenia obžalovaného „o červenej čiare“ nad okom, ako aj popis stavu poškodeného svedkom X.. K mechanizmu vzniku týchto zranení je potrebné poukázať na znalecký posudok MUDr. Sokola, ktorého závery boli zo strany súdu nesprávne vyhodnotené. Znalec totiž jednoznačne uviedol, že rozsah zranení pri údere lakťom by bol väčší, ako bolo dokumentované u poškodeného a zároveň by nevznikli dve poranenia nad aj pod okom. Podľa prokurátora charakter zranení poškodeného vylučuje, aby boli spôsobené v rámci sebaobrany, čo zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Pokiaľ ide o doposiaľ nestotožnený predmet, ktorý mal obžalovaný podľa výpovede poškodeného vytiahnuť pravou rukou z vrecka a použiť pri útoku, jeho prítomnosť, či existencia skutočne nebola dokazovaním preukázaná. Úder týmto spôsobom vylúčil jednak znalec a navyše, sám poškodený sa v tejto súvislosti nevyjadroval na hlavnom pojednávaní s istotou a uvedené tvrdenie podal iba ako vlastnú domnienku. Záver o neexistencii, respektíve o nepreukázaní existencie takéhoto predmetu však bolo možné zohľadniť v rámci úpravy skutkovej vety zo strany súdu, ktorá je v uvedenom smere možná aj pri zachovaní totožnosti skutku, a to bez vplyvu na trestnosť takéhoto konania obžalovaného. Pokiaľ súd poukazoval aj na absenciu motívu obžalovaného dopustiť sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu, tu možno poukázať práve na použitie hmatov a chvatov poškodeným, ktoré bolo v konaní preukázané a ktoré nepochybne mohlo u obžalovaného vzbudiť dojem krivdy najmä v prípade, ak skládka, na ktorú mal voziť stavebný materiál, bola skutočne legálna. Uvedené sa pritom podľa názoru prokurátora javí ako dostatočný motív. Prokurátor má teda za to, že súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s okolnosťami vzniku zranení poškodeného a so súvisiacimi podstatnými otázkami, majúcimi vplyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný D. A., jeho obhajca, prokurátor krajskej prokuratúry a poškodený R. S.. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej Sociálnej poisťovne, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Prokurátorka krajskej prokuratúry sa pridržala písomných dôvodov odvolania zo dňa 28.02.2025 a navrhla, aby krajský súd odvolaniu vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a podľa § 322 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol. Poškodený R. S. uviedol, že obžalovaného neškrtil, je to nelogické, pretože ak by ho škrtil, nemohol by telefonovať. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, prvostupňový rozsudok považuje za vecne správny a skutočne nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný uviedol, že má za to, že poškodený klame. V celom rozsahu sa pridržal prednesu svojho obhajcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátora (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku za rešpektovania tej zásady, že s rovnakou starostlivosťou sa objasňovali okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech, pričom tieto dôkazy boli vykonané stranami v dostatočnom rozsahu tak, aby mestský súd mohol spravodlivo rozhodnúť. Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech či neprospech obžalovaného D. A.. Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal a vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke. Výrok o vine zo spáchania skutku (činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na predpokladaných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Pokiaľ existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaného, ale naopak, je nutné ich vyložiť v jeho prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu ku skutku, ktorý možno od ľudského poznania požadovať a to aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.“ nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí ísť o absolútnu istotu. Čo sa týka výpovede svedka poškodeného ani krajský súd nepovažoval jeho svedeckú výpoveď za objektívnu a hodnovernú. Jeho výpoveď nemá vnútornú logiku vzájomnú nadväznosť. V prvom rade poškodený ako obecný policajt vykonávajúci služobný zákrok ohľadom nelegálnej skládky si má overiť, či išlo skutočne o nelegálnu skládku. Poškodený vo svojej výpovedi uvádzal, že mu volal „majiteľ pozemku“, ktorý mu uviedol, že na jeho pozemku mu vyklápajú odpad, pričom na otázku, či vie svedok uviesť meno majiteľa pozemku vypovedal, že tento sa nepredstavil a volal na služobný mobil. Od počiatku bolo jeho konanie ako obecného policajta zvláštne a neštandardné, pričom pred zákrokom si vôbec nepreveril skutočnosti ohľadom skládky, aj keď to bolo vzhľadom na okolnosti a čas možné. Nevedel ani uviesť, či mu v skutočnosti volal majiteľ pozemku a je zrejmé, že jeho presvedčenie o nelegálnosti vzniklo z absolútne neoverených informácií. Následne poškodený, po tom, čo obžalovaný neuposlúchol jeho výzvu na predloženie občianskeho preukazu, vykonával zákrok voči obžalovanému tak, že použil hmaty a chvaty, pričom počas tohto mal telefonovať na políciu, aby privolal pomoc. Vzhľadom na okolnosti popísané nielen poškodeným, ale aj obžalovaným bol jeho zákrok neprimeraným. Čo sa týka toho, že obžalovaný mal poškodenému vyraziť z ruky fotoaparát, uvedené nebolo nijako preukázané, napr. pri ohliadke, či bol fotoaparát poškodený. Taktiež nebolo preukázané poškodeným tvrdené vytiahnutie zbrane z púzdra. Po skutku prišiel na miesto svedok J. X., ktorý je náčelníkom Mestskej polície a nadriadeným poškodeného, pričom samotný poškodený mu podával zbraň uloženú v puzdre. Potom sa žiadalo vysvetliť, prečo toto všetko poškodený
tvrdí ohľadom vyrazenia fotoaparátu a vytiahnutia a zahodenia zbrane, keď následne si uvedené veci „sám pozbiera“ a zbraň s púzdrom odovzdá svojmu nadriadenému. Odvolací súd ďalej uvádza, že čo sa týka časti skutkovej vety ohľadom vytiahnutia nezisteného predmetu a následného úderu päsťou, zo žiadneho dokazovania nevyplynulo, že by mal obžalovaný akýkoľvek predmet v ruke. Poškodený popísal, že obžalovaný mal zrejme nejaký predmet v ruke, pričom nič bližšie uviesť nevedel. Obžalovaný poprel, že by mal nejaký predmet v ruke. Znalec MUDr. Rudolf Sokol v znaleckom posudku č. 48/2023 uviedol, že rany nevykazovali známky použitia arteficiálneho predmetu na oblasť ľavého oka poškodeného R. S.. Ak aj prokurátor uvádzal v podanom odvolaní, že uvedená skutočnosť nebola preukázaná, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo v rámci záverečnej reči nenavrhoval v tomto smere upraviť skutkovú vetu. Vo vzťahu ku nevysvetleným a sporným momentom priebehu skutku (vyrazenie fotoaparátu, vytiahnutie zbrane z puzdra a jej zahodenie, neznámy predmet v ruke obžalovaného ako aj poškodeným uvádzaný telefonát obžalovaného, v ktorom hovorí o príučke, ktorú majú dať obecnému policajtovi) nenavrhol prokurátor žiadne dokazovanie. Ďalším sporným momentom vo výpovedi poškodeného je príchod tretej neznámej osoby inej ako svedok J. X., ktorý prišiel podľa poškodeného na miesto a podľa jeho výpovede ho mal zozadu udrieť do lopatky. Ani vo vzťahu k tomuto nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením prokurátora ohľadom nevierohodnosti výpovede svedka J. X.. Skutočnosť, že svedok poškodený R. S. v minulosti riešil svedka X. za priestupok a udelil mu pokutu nemôže automaticky znamenať, že jeho výpoveď je nevierohodná. To, že svedok X. uviedol, že nevidel na uniforme poškodeného krv, čo bolo vyvrátené prehliadkou tela poškodeného, neznamená, že jeho výpoveď je tendenčná. Prokurátor sa uvedeným namietaným nezrovnalostiam mohol venovať v rámci výsluchu svedka X. na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2024, kedy svedok vypovedal. Čo sa týka zranení spôsobených poškodenému odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa nespochybňuje vznik zranení, ktoré popisoval poškodený a sú zadokumentované aj zápisnicou o prehliadke tela s fotodokumentáciou ako aj v znaleckom posudku MUDr. Rudolfa Sokola č. 48/2023. Dôležité je však rozobrať v súvislosti s akým konaním vznikli. Ako už bolo vyššie uvedené zo strany poškodeného sa jednalo o neprimeraný výkon právomoci zo strany poškodeného ako mestského policajta, ktorý si vôbec neoveril, či skládka, o ktorú sa malo jednať a pri ktorej chcel zadržať obžalovaného bola nelegálna. Obžalovaný si vedomý legálnosti svojej činnosti potom pri zásahu poškodeného, ktorý naňho použil hmaty a chvaty, sa tomuto bránil. Obžalovaný tvrdil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj tak, že lakťom mohol udrieť poškodeného. Znalec MUDr. Sokol pri výsluchu síce uviedol, že pri údere lakťom vznikne jedno poranenie, nie dve aj nad okom a pod okom, zároveň však uviedol, že nie je možné vylúčiť, že poranenia poškodeného (teda jedno nad okom a druhé pod okom) mohli vzniknúť úderom päsťou a úderom lakťa. V tomto smere je potrebné vytknúť prokurátorovi, že pri výsluchu znalca žiadnym spôsobom nereagoval na uvedené vyjadrenia otázkami na znalca na objasnenie situácie. Len zo samotných zranení poškodeného (dve tržno-zmliaždené rany nad a pod ľavým okom dĺžky 4 cm a 2 cm) nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že obžalovaný spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci ako verejného činiteľa. Senát krajského súdu napokon uzatvára, že odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov, čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však krajský súd nemohol akceptovať a to z dôvodov, ktoré sú vyššie popísané a rozvedené. Naproti tomu hodnotenie vykonaných dôkazov v rozsudku súdu prvého stupňa, zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci a úvahám, ktorými sa k týmto záverom došlo a preto im nemožno vytknúť výraznú nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovaného D. A. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 28.02.2025 sp. zn. 4Pv 489/18/1103 oslobodiť. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená Sociálna poisťovňa a poškodený R. S. so svojimi nárokmi na náhradu škody, odkázaní na civilný proces. Vzhľadom na prezentované úvahy, nezistiac žiaden dôvod na zrušenie alebo revíziu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.