Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/112/2024 1323010294 05. 02. 2025 JUDr. Peter Šamko ECLI:SK:KSBA:2025:1323010294.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci proti obžalovanej G. L., stíhanej pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/35/2023 zo dňa 09.08.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. februára 2025 takto rozhodol: I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/35/2023 zo dňa 09.08.2024. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaná G. L., nar. XX.XX.XXXX na Z., trvale bytom B., K. 2/A, na slobode, je vinná, že ako vedúca organizovanej skupiny detí s náplňou práce vykonávať nad nimi dohľad, ustanovená do tejto funkcie na základe príkaznej zmluvy zo dňa 01.08.2021, uzatvorenej podľa § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi obžalovanou ako príkazníkom a osobou I. W. ako príkazcom, ktorý bol zároveň organizátorom basketbalového kempu s názvom Nešo4, ktorý sa konal odo dňa 02.08.2021, nedostatočným výkonom dozoru a dohľadu, ktoré mala vykonávať nad účastníkmi kempu Nešo4, 1. skupina, vyplývajúcich z jej funkcie vedúcej organizačnej skupiny detí v spojení s článkom I. uvedenej príkaznej zmluvy dňa 03.08.2021 v čase od cca. 11.36h počas kúpania účastníkov kempu Nešo4 v obci Senec, v areáli Slnečných jazier-Juh, v oblasti pri hoteli Družba nevykonávala riadne dozor a dohľad nad zvereným dieťaťom a dostatočne nekontrolovala pohyb mladistvého T.C. nar. 07.07.2006 v jazere, kde sa mladistvý T.C, nar. XX.XX.XXXX v čase cca. o 11.44h približne 4 metre od brehu potopil pod vodnú hladinu a zotrval pod ňou tak dlho, až nastala jeho smrť, príčinou ktorej bolo zadusenie utopením, pričom kritický moment potopenia mladistvého obvinená vôbec nezaregistrovala, napriek tomu, že sa nachádzala v blízkosti jazera a nezaregistrovala ani skutočnosť, že mladistvý z jazera nevyšiel von, pričom jeho telo bolo nájdené na dne jazera vodnou záchrannou službou Slnečných jazier a po následnej neúspešnej kardiopulmonálnej resustitácii (KPR) bola lekárom dňa 03.08.2021 v čase o 15.06 h konštatovaná smrť, teda - inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, čím spáchala
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Za to sa odsudzuje Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/35/2023 zo dňa 09.08.2024 bola obžalovaná G. Ryšavá uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že ako vedúca organizovanej skupiny detí s náplňou práce vykonávať nad nimi dohľad, ustanovená do tejto funkcie na základe príkaznej zmluvy zo dňa 01.08.2021, uzatvorenej podľa § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi obžalovanou ako príkazníkom a osobou I. W. ako príkazcom, ktorý bol zároveň organizátorom basketbalového kempu s názvom Nešo4, ktorý sa konal odo dňa 02.08.2021, nedostatočným výkonom dozoru a dohľadu, ktoré mala vykonávať nad účastníkmi kempu Nešo4, 1. skupina, vyplývajúcich z jej funkcie vedúcej organizačnej skupiny detí v spojení s článkom I. uvedenej príkaznej zmluvy dňa 03.08.2021 v čase od cca. 11.36h počas kúpania účastníkov kempu Nešo4 v obci Senec, v areáli Slnečných jazier-Juh, v oblasti pri hoteli Družba nevykonávala riadne dozor a dohľad nad zvereným dieťaťom a dostatočne nekontrolovala pohyb mladistvého T.C. nar. XX.XX.XXXX v jazere, kde sa mladistvý T.C, nar. 07.07.2006 v čase cca. o 11.44h približne 4 metre od brehu potopil pod vodnú hladinu a zotrval pod ňou tak dlho, až nastala jeho smrť, príčinou ktorej bolo zadusenie utopením, pričom kritický moment potopenia mladistvého obvinená vôbec nezaregistrovala, napriek tomu, že sa nachádzala v blízkosti jazera a nezaregistrovala ani skutočnosť, že mladistvý z jazera nevyšiel von, pričom jeho telo bolo nájdené na dne jazera vodnou záchrannou službou Slnečných jazier a po následnej neúspešnej kardiopulmonálnej resustitácii (KPR) bola lekárom dňa 03.08.2021 v čase o 15.06 h konštatovaná smrť. Za to je bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná G. L., ktoré odôvodnila osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že nie je možné urobiť záver, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, pretože z obsahu výsluchov svedkov a znalca, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní, nemožno urobiť jednoznačný záver o vine obžalovanej. Z výpovede svedka I. W. vyplýva, že aj keď bola vedúcou G., v čase keď došlo k utopeniu boli prítomní všetci, nakoľko sa naraz kúpalo veľa detí. Dávali pozor všetci spolu, pričom tam boli skoro všetci vedúci. Kúpanie nebolo prísne organizované, bol to relax. Svedok potvrdil, že obžalovaná dávala pozor na deti. Na kúpajúce deti podľa tohto svedka muselo vidieť minimálne 8 až 9 ľudí z vedenia tábora. Teda v čase, keď došlo k uduseniu utopením boli na mieste všetci zodpovední, ktorí vykonávali dohľad nad deťmi v jednotlivých skupinách kempu. Nikto si nevšimol, že poškodený má vo vode problém a následne sa topí. Ďalej poukazuje na znalecké dokazovanie z pitvy poškodeného, z ktorého vyplýva histologický nález na srdci poškodeného, ktorého prejavom môže byť až náhle úmrtie jedinca. O tomto zdravotnom probléme poškodeného obžalovaná nevedela a ani nikto zo zodpovedných v tábore. Pri predpokladanej srdcovej arytmii by bol potrebný aj defibrilátor. Ak nikto z prítomných nereagoval na topenie poškodeného je len jedno logické vysvetlenie, že muselo dôjsť k náhlemu úmrtiu. Následne v odvolaní sumarizuje výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní ako aj výpoveď matky poškodeného. Súd prvého stupňa nevzal pri hodnotení dôkazov do úvahy zásadu, že ak zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obžalovaného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Ak na základe
objektívnych zistení mohlo dôjsť k náhlemu úmrtiu, kedy by akákoľvek pomoc bola zbytočná nie je možné tvrdiť, že medzi následkom a konaním obžalovanej je príčinná súvislosť. Vzhľadom na uvedené obžalovaná navrhla, aby ju súd oslobodil spod obžaloby. K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadril aj splnomocnený zástupca poškodenej R. T. s tým, že podané odvolanie považuje za nedôvodné. Z konania obžalovanej má za to, že sa nepovažuje za vinnú, nepovažuje sa za osobu zodpovednú, ktorá mala dohliadať na poškodeného počas detského tábora a teda obžalovaná neoľutovala svoje konanie a rodine zosnulého sa ani len neospravedlnila a neprejavila žiadnu ľútosť vo vzťahu k úmrtiu poškodeného. Argumentovanie obžalovanej v odvolaní je irelevantné, nakoľko zámerne podsúva súdu názor, že malo ísť o náhle úmrtie poškodeného zo zdravotných dôvodov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaná v tábore vykonávala na základe zmluvy činnosť, ktorá mala zabezpečiť dohľad nad účastníkmi tábora, priamo obžalovaná mala na starosti skupinku detí, do ktorej bol zverený aj zosnulý, obžalovaná žiadnym spôsobom nemala deti zrátané, obžalovaná žiadnym spôsobom nekontrolovala svoju skupinu ani v čase keď deti vchádzali do jazera, obžalovaná nevedela uviesť, ktoré dieťa sa kúpalo a ktoré nie, obžalovaná vykonávala dozor len tak, že sa nachádzala fyzicky pri jazera, čo samo osebe nepreukazuje aj kontrolu detí. Obžalovaná sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti a na podporu svojho tvrdenia poukazuje na skutočnosť, že pod altánkom sa nachádzalo 9-10 dospelých ľudí, pričom si nikto nevšimol, že sa poškodený stratil pod hladinou vody. Týmto dospelým ľuďom neboli zverené deti na dohľad, ale boli zverené na dohľad a kontrolu práve obžalovanej, čiže ani vyšší počet prítomných dospelých ľudí pri jazere v okamihu utopenia ešte neznamená, že by obžalovaná nemala zodpovedať za svoje konanie. Už len skutočnosť, že si obžalovaná dve a pol hodiny ani len nevšimla, že jej chýba dieťa v skupine znamená, že obžalovaná ani nemohla vykonávať kontrolu a dohľad nad deťmi v tábore, ktoré jej boli pridelené do skupiny a teda k tejto povinnosti pristupovala ľahostajne. Neobstojí ani argument, že u poškodeného došlo k náhlej smrti vzhľadom na hypotézu uvedenú znalkyňou, pričom ani znalecký posudok to neoznačuje za úmrtie poškodeného. Znalecký posudok jednoznačne preukazuje spôsob smrti poškodeného a to utopením. Príčinou smrti bolo utopenie. Súdna znalkyňa uviedla, že záchrana človeka pri topení je istá, ak je tomu tak urobené do 5 minút od potopenia. Ak by dochádzalo k prerušovanému topeniu, tak sa čas na záchranu života predlžuje, t. j. viac ako 5 minút, ani prerušované topenie si obžalovaná nevšimla, čo len preukazuje, že nevykonávala dohľad a kontrolu nad poškodeným, pričom tak robiť mala. Podľa znaleckého posudku, ak by bola príčinou topenia arytmia poškodeného, došlo by k strate vedomia, čo by sa prejavilo dezorientáciou. Z prehratého kamerového záznamu, kde je vidieť topenie poškodeného je vidieť, že poškodený o 11.41.47 začína plávať k brehu, 11.42.12 sa snaží plávať k paddleboardu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poškodený si začal uvedomovať, že sa začína topiť a tak začal najprv plávať k brehu, zrejme vyhodnotil, že k brehu to nestihne, tak zmenil smer k paddleboardu a veril, že sa domôže záchrany. Poškodený teda nestratil vedomie a nenastala u neho dezorientácia, keď v krátkom čase vyhodnotil, že možnosť záchrany je buď na brehu alebo na paddleoborde. Preto sa nemohol topiť v dôsledku arytmie srdca. Poškodený sa utopil a obžalovaná nevenovala pozornosť topeniu poškodeného a nezachránila ho, pričom svojím konaním zapríčinila usmrtenie poškodeného. Ak by ho sledovala, tak by už pri prvom ponorení sa do vody spozornela a sledovala ho, pričom pri prerušovanom topení mala možnosť vidieť, že sa niečo deje. Konanie obžalovanej bolo teda v rozpore s príkaznou zmluvou, pričom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia. Protiprávne konanie obžalovanej je v príčinnej súvislosti s úmrtím poškodeného, čím súd správne dospel k záveru, že uznal obžalovanú za vinnú. Odvolanie obžalovanej je preto v celom rozsahu nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovanej. Verejné zasadnutie krajského súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, pričom zvýraznil, že výpoveď znalkyne MUDr. Anežky Zummerovej, ktorá uvádzala, že maloletý trpel aj nálezom na srdci s tým, že ak si nikto a to ani kúpajúce deti nevšimol, že sa maloletý topí, tak to muselo ísť o náhle úmrtie maloletého z dôvodu tohto ochorenia. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu obžalovanej.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil, že podané odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov než uvádza v podanom odvolaní. Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že mestský súd v rozpore s Trestným zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR uznal obžalovanú vinnou aj zo spáchania kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. b) Tr. zák., teda, že skutok bol spáchaný obžalovanou na dieťati ako chránenej osobe. V tomto smere poukazuje odvolací súd na judikatúru najvyššieho súdu a to na rozhodnutie č. 117 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2014 podľa ktorého ustanovenie § 18 Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 2 Trestného zákona upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až i/ Tr. zák. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že kvalifikovanú skutkovú podstatu „na chránenej osobe“, a je bez významu, či ide napríklad o osobu vyššieho veku, respektíve o dieťa, je možné naplniť iba pri úmyselnom trestnom čine. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná je trestne stíhaná pre spáchanie nedbanlivostného trestného činu, nie je možné ju uznať vinnou aj zo spáchania kvalifikovanej skutkovej podstaty týkajúcej sa spáchania trestného činu na chránenej osobe. Toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil krajský súd zrušením napadnutého rozsudku a opätovným uznaním viny obžalovanej, avšak už bez tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty, pričom z hľadiska ustálenia skutkového stavu veci a jeho podradenia pod skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a zákonné. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred mestským súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy, vo vzťahu k výroku o vine, správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi procesnými stranami sporné, že - obžalovaná dňa 01.08.2021 podpísala s I. W. (príkazca) príkaznú zmluvu, v ktorej vystupovala ako príkazník, pričom sa zaviazala, že sa zúčastní basketbalového kempu Nešo 4 najmä ako dozor a dohľad nad účastníkmi kempu s tým, že rozsah a presné vymedzenie náplne tejto činnosti bude určené príkazcom a výkon dozoru začína nástupom účastníkov a končí ich odchodom v období od 02.08.2021
do 06.08.2021. Príkaz spočívajúci v dozore a dohľade nad účastníkmi kempu, podľa zmluvy, vykoná obžalovaná v období od 02.08.2021 do 06.08.2021 s tým, že uvedený príkaz bola povinná vykonať osobne a ak by zverila vykonanie príkazu inému, zodpovedala by akoby príkaz vykonala sama, - z potvrdenia o prijatí na kemp Nešo 4 a splnomocnenia zákonného zástupcu dieťaťa na účasť v kempe Nešo 4 vyplýva, že poškodený (G. H.) bol prijatý na turnus od 02.08.2021 do 06.08.2021, ktorý bol organizovaný v Hoteli Družba na Slnečných jazerách v Senci, - z dotazníka zdravotného stavu hráča G. H. vyplýva, že zákonný zástupca poškodeného uviedol ako aktuálne zdravotné ťažkosti strumu (zväčšenie štátnej žľazy) a alergiu (pele, roztoče), - z rozdelenia detí do jednotlivých skupín na kempe Nešo 4 možno zistiť, že deti boli rozdelené podľa veku a skúseností do troch skupín, pričom každá skupina mala skupinového vedúceho s tým, že skupinový vedúci bol informovaný o tom, akú má skupinu. Poškodeného G. H. mala prideleného v skupine obžalovaná (celkovo v jej skupine bolo 15 detí, vrátane poškodeného), čo obžalovaná potvrdila aj vo svojej výpovedi, - z kamerového záznamu z miesta činu možno zistiť, že dňa 03.08.2021 po 11.38h poškodený vchádza do vody, začína plávať, ponára sa pod vodu (opakovane), pláva šikmo smerom k brehu s hlavou pod vodou, vynára sa, následne sa znovu ponára a pláva pod vodou, potom sa vynorí z vody a po 11.43h sa ponorí pod vodu a už sa viac nevynorí; z kamerového záznamu vyplýva aj to, že obžalovaná a ani nikto iný nezaregistruje skutočnosť, že sa poškodený nevynoril, - z výpovedí svedkov (napríklad z výpovede svedkyne E. R.) vyplýva, že po kúpaní deti odchádzali na izby pripraviť sa na obed. Chlapci z izby, kde boli ubytovaní spolu s poškodeným, prišli na obed s tým, že poškodený chýba. Začali ho hľadať okolo obeda, následne sa išli pozrieť na kamery a tam zistili, že sa ponoril zhruba 4 metre od brehu do vody a nevynoril sa. Boli privolaní hasiči, záchranná služba, chlapca vylovili z vody a začali ho resuscitovať, nejavil známky života. Zhruba po hodine bola konštatovaná smrť. Z predbežnej správy z pitvy poškodeného možno zistiť, že poškodený bol vytiahnutý z jazera okolo 14.00h (teda viac ako dve hodiny potom ako sa potopil vo vode) s tým, že smrť bola skonštatovaná o 15.06h, pričom zo znaleckého posudku (jeho doplnenia) možno zistiť, že k smrti poškodeného došlo s najväčšou pravdepodobnosťou skôr (než o 15.06h) a to v priebehu niekoľkých minút po ponorení sa pod hladinu jazera, teda v čase okolo 12.00h dňa 03.08.2021, - zo znaleckého posudku z prehliadky a pitvy mŕtvoly poškodeného vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zadusenie utopením. Mechanizmus smrti poškodeného znalci vysvetlili tak, že ponorením dýchacích otvorov do vody s následným vdychovaním vody do dýchacích ciest a pľúc došlo k mechanickému upchatiu dýchacích ciest vdychovanou vodou, čo malo za následok zamedzenie prístupu vzduchu do pľúc a tým znemožnenie okysličovania krvi v pľúcach; čo následne viedlo k zlyhaniu funkcií mozgu, zlyhaniu činnosti srdcovo-cievneho systému a dýchania a tým bezprostredne k smrti poškodeného zadusením. Znalci pri pitve poškodeného zároveň zistili histologický nález na srdci poškodeného, ktorý poukazuje na to, že veľmi pravdepodobne mohlo ísť o arytmodénnu kardiomyopatiu, čo je geneticky podmienené ochorenie a je jednou z najčastejších príčin náhleho úmrtia mladých jedincov. Fibrolipomatóza srdcového svalu, ktorá bola u poškodeného zistená mohla byť príčinou malégnej srdcovej arytmie u poškodeného, čo mohlo viesť ku krátkodobej strate vedomia s následným utopením, - v doplnení znaleckého posudku z pitvy poškodeného znalci doplnili (spresnili), že u poškodeného bolo zistené vodné rozdutie pľúc, prítomnosť belavej peny v dýchacích cestách, krvné výronky v mäkkých lebečných pokrývkach, pod popľúcnicou, osrdcom a vnútroblanou srdca, opuch mozgu a prekrvenie orgánov tekutou tmavo-červenou krvou, čo potvrdzuje, že k smrti poškodeného došlo mechanizmom zadusenia sa pri utopení. V pľúcach, pečeni a obličkách boli nájdené rozsievky, čo sú riasy, ktoré tvoria súčasť planktónu v tečúcich aj stojacich vôd. Nález rozsievok vo vnútorných orgánoch vo všeobecnosti svedčí o tom, že k vdychovaniu a prenikaniu vody do krvného obehu došlo ešte v čase, keď bolo zachované dýchanie a krvný obeh, teda počas života a že nešlo napríklad o hodenie mŕtveho tela do vody (čo však k tomuto utopeniu viedlo nie je možné jednoznačne stanoviť, či došlo k strate vedomia v dôsledku arytmie nemožno jednoznačne objektivizovať, pričom podľa znaleckého posudku môže k utopeniu dôjsť bez výraznejších vonkajších prejavov akými sú napríklad volanie o pomoc, kývanie rukami a podobne; k utopeniu môže dôjsť v tichosti pod vodnou hladinou
mimo zraku a spozorovania okolitých svedkov); poškodený nebol v čase smrti pod vplyvom alkoholu a ani iných toxikologicky významných aktívnych látok a na tele neboli zistené známky násilia, ktoré by svedčili pre napadnutie inou osobou. Podaním prvej pomoci bezprostredne po začatí topenia je možné, podľa znalcov, predpokladať istú šancu na záchranu života poškodeného a to za podmienok dodržania odporúčaných kardio-pulmonálnych resuscitačných postupov, pri ktorých ich úspešnosť možno očakávať pri čo najskoršom započatí po začatí topenia, teda vo všeobecnosti do 4-5 minút po začatí topenia, teda kým nedôjde k nezvratnému poškodeniu mozgu z nedostatku prívodu kyslíka. Ak by sa súčasne jednalo o predpokladanú srdcovú arytmiu u poškodeného, šanca na záchranu života by sa mohla zvýšiť jedine v prípade, ak by bol v blízkosti defibrilátor, ktorý by bolo možné bezprostredne použiť, - z kamerového záznamu z miesta činu zo dňa 03.08.2021 z času, keď sa vo vode nachádzal poškodený a keď sa podľa znaleckého posudku vo vode utopil vyplýva, že obžalovaná, ktorá mala poškodeného v skupine a v zmysle príkaznej zmluvy mala aj na neho dohliadať, sedela v altánku, potom komunikuje s inou osobou, potom nakrátko odchádza smerom k hotelu, následne prichádza do altánku sledujúc mobil, ktorý drží v ruke, sadá si na stoličku s mobilom s hlavou sklonenou dole, odkladá mobil na stôl, pozrela sa na vodu pred seba a vľavo, opäť pozerá na mobil, položí ho na stôl, napráva si vlasy, komunikuje so E. R., následne opätovne berie do ruky mobil a niečo na ňom sleduje, potom do altánku vstupuje W. W., ktorý nesie kávy, obžalovaná s ním komunikuje, potom si napráva vlasy s hlavou sklonenou nad stôl a pozerá na mobil položený na stole, ktorý ovláda jednou rukou, opätovne sleduje mobil, komunikuje s prísediacimi, niekoľkokrát otočí hlavu smerom k vode pred sebou, potom skloní hlavu a sleduje mobil. Z vyššie uvedených skutkových okolností možno nepochybne ustáliť, že poškodený G. H. zomrel dňa 03.08.2021 počas basketbalového kepmu Nešo 4, ktorého sa účastnil od 02.08.2021 na Slnečných jazerách v Senci. Príčinou smrti poškodeného bolo zadusenie utopením, teda poškodený nezomrel na arytmiu srdca, ako sa to snaží opakovane podsúvať obžalovaná v podanom odvolaní, nakoľko z pitvy poškodeného jednoznačne vyplynulo, že mal rozsievky (riasy, ktoré sú súčasťou vody v jazere) v pľúcach, pečeni, či obličkách, teda k prenikaniu vody do tela poškodeného prišlo za života poškodeného. Pokiaľ by došlo k náhlemu úmrtiu poškodeného v dôsledku arytmie, nedošlo by k smrti poškodeného utopením a nemal by ani rozsievky v tele. Z popísaných skutkových okolností možno nepochybne vyvodiť aj to, že obžalovaná, ktorá mala podľa príkaznej zmluvy vykonávať dozor a dohliadať konkrétne aj na poškodeného ako účastníka kempu zaradeného do jej skupiny, nevenovala deťom vo vode takmer žiadnu pozornosť, nakoľko prakticky neustále pozerala do mobilného telefónu, prípadne sa rozprávala s inými osobami. Obžalovaná teda zjavne porušila príkaznú zmluvu, pretože namiesto účastníkom kempu, ktorí boli zaradení do jej skupiny a mohli alebo sa mali nachádzali vo vode, sa venovala najmä svojmu mobilnému telefónu, vlasom, či kolegom. Skutočnosť, že obžalovaná žiadny dohľad, či dozor nad zverenými účastníkmi kempu nevykonávala vyplýva aj z toho, že si nevšimla nielen to, že sa poškodený potopil pod vodu a už sa nevynoril, ale ani to, že chýba, teda, že z vody vôbec nevyšiel (obžalovaná sa preto len spoliehala na informáciu od inej osoby, že poškodený z vody vyšiel; už to nasvedčuje tomu, že žiadny dohľad, či dozor nad deťmi nevykonávala a ani sa nesnažila vykonávať). Základnou a ťažiskovou otázkou je podľa názoru odvolacieho súdu to, či smrť poškodeného mohla byť spôsobená aj konaním (či skôr nekonaním) obžalovanej, teda, či medzi smrťou poškodeného a porušením príkaznej zmluvy zo strany obžalovanej existuje príčinná súvislosť a či smrť poškodeného môže byť pokrytá nedbanlivostným zavinením obžalovanej. Pokiaľ ide o nedbanlivostné zavinenie tak krajský súd pripomína, že kritériom nedbanlivosti, v oboch jej formách, je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovanou osobou. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom, pretože jedine spojenie obidvoch týchto hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie. Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Výnimočne sa vyžaduje od niektorých skupín osôb vykonávajúcich určité povolenie alebo činnosť (napríklad vodičov v cestnej premávke alebo osôb konajúcich na podklade príkaznej či inej zmluvy predmetom ktorej je vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad maloletými osobami) určitá vyššia miera opatrnosti, ktorá je však potom zase u každého rovnaká. Táto vyššia miera opatrnosti spravidla vyplýva z osobitných právnych predpisov (priamo zo zákona) alebo na ich základe (napríklad na základe zmluvy
uzatvorenej v zmysle zákona). Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo vzaté do úvahy aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Ide teda o individuálne hľadisko. Preto o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne (napríklad judikatúra R 6/1988). Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať jednak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav obžalovanej osoby a jednak okolnosti konkrétneho prípadu, či už existujú nezávisle na obžalovanej osobe alebo sú ňou vyvolané. Pri nedbanlivosti je preto nutné, aby si obžalovaná osoba aspoň mala a mohla predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť. Z hľadiska nedbanlivostného zavinenia obžalovanej je nutné uviesť, že obžalovaná mala povinnosť vykonávať dozor a dohľad nad účastníkmi kempu, ktorá jej vyplývala z uzatvorenej príkaznej zmluvy a ktorá bola po začatí kempu špecifikovaná tým, že dozor a dohľad mala vykonávať nad konkrétnymi deťmi, ktoré boli pridelené do jej skupiny, kde bol zaradený aj poškodený. Obžalovaná poznala obsah príkaznej zmluvy a vedela aj to, že poškodený je zaradený do jej skupiny. V prípade kúpania sa detí v jazere je nutné pod dozorom a dohľadom rozumieť sústavné pozorovanie detí v jazere, nakoľko práve vizuálne mapovanie detí v jazere umožní, aby osoba vykonávajúca dozor a dohľad nad deťmi mohla zasiahnuť a prípadne aj odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré by ohrozovalo dieťa na živote, či na zdraví. Práve toto malo byť podstatou činnosti obžalovanej podľa príkaznej zmluvy (krajský súd opakuje, že o tejto svojej povinnosti obžalovaná vedela, keďže príkaznú zmluvu podpísala a práve dozor a dohľad bol predmetom jej činnosti v kempe), pričom obžalovaná túto svoju zmluvne prevzatú povinnosť spočívajúcu vo výkone dohľadu a dozoru nad zverenými účastníkmi kempu absolútne ignorovala (porušila), pretože namiesto detí (účastníkov kempu) sa prioritne venovala svojmu mobilu v dôsledku čoho vôbec nespozorovala nevynorenie sa poškodeného z vody a ani to, že poškodený chýba po odchode od jazera na obed. Podľa názoru krajského súdu išlo zo strany obžalovanej o závažné porušenie obvyklej miery opatrnosti (obvyklá opatrnosť tu spočíva v tom, že postačovalo, aby sledovala deti vo vode, teda aby sa venovala svojim povinnostiam a to nielen formálne, sedením v altánku a pozorovaním mobilného telefónu) a povinnosti vyplývajúcej z jej postavenia na základe príkaznej zmluvy (vykonávať dozor a dohľad). Pre toto absolútne ignorovanie povinností zo strany obžalovanej je príznačné, že poškodený bojoval o život len niekoľko metrov od obžalovanej a len cca štyri metre od brehu a obžalovaná si nič nevšimla. Pokiaľ obžalovaná v podanom odvolaní opakovane namietala, že na mieste kúpania sa poškodeného boli okrem nej ešte aj ďalšie dospelé osoby a ani tie si nevšimli problémy poškodeného vo vode, tak odvolací súd, v súlade s vyjadrením splnomocneného zástupcu poškodenej, konštatuje, že dohľad a dozor nad poškodeným mala pri jazere obžalovaná, teda práve ona mala vedieť o tom, kto z jej skupiny je vo vode a deti plávajúce vo vode mala sledovať (a nie sedieť v altánku a kontrolovať najmä svoj mobilný telefón). Skutočnosť, že si iné dospelé osoby nevšimli poškodeného vo vode, respektíve, že chýba teda nemôže spôsobiť pretrhnutie príčinnej súvislosti medzi jej nekonaním a smrťou poškodeného, respektíve spôsobiť zánik jej trestnoprávnej zodpovednosti. Všetky naznačené okolnosti svedčia, podľa názoru odvolacieho súdu, o tom, že obžalovaná nedodržala subjektívnu mieru opatrnosti vyžadovanú v danom prípade, pretože obžalovaná mala pozorne sledovať deti plávajúce vo vode (práve pre toto sa nachádzala v kempe, pretože s ňou bola uzatvorená zmluva a práve v tejto činnosti v danom momente bolo nutné vidieť vykonávanie dozoru a dohľadu nad deťmi). Ako príkazník v zmysle uzatvorenej príkaznej zmluvy opomenula konať (nekonala) tak aby dostávala svojím zmluvným povinnostiam, pričom mohla predvídať, že pri plávaní vo vode sa môže plávajúcim deťom (vrátane poškodeného) čokoľvek stať, čo si bude vyžadovať jej aktívne konanie (to, že sa pri plávaní môže čokoľvek prihodiť a to aj kvalitným plavcom je na úrovni notoriety, nakoľko práve z toho dôvodu existujú napríklad plavčíci, respektíve práve aj z tohto dôvodu sú neplnoleté deti pod dohľadom dospelých, ktorí nad nimi vykonávajú dohľad a dozor a práve aj z tohto dôvodu sa uzatvárajú pred kempami príkazné zmluvy). Za takýchto okolností bolo možné oprávnene žiadať od obžalovanej vyššiu subjektívnu mieru opatrnosti než skutočne aj vynaložila (sedenie na terase s mobilom v ruke a sledovanie mobilu len ťažko možno označiť za vynaloženie adekvátnej opatrnosti, či za postup v súlade s príkaznou zmluvou).
Krajský súd preto uzatvára, že príčinou smrti poškodeného bolo aj to, že obžalovaná hrubo porušila ustanovenie o vykonávaní dohľadu a dozoru nad účastníkmi kempu v zmysle príkaznej zmluvy. Obžalovaná preto porušila mieru opatrnosti, ktorú bola povinná zachovávať ako príkazník, pričom ako príkazník musela vedieť, že svojím vyššie popísaným ignorovaním dozoru a dohľadu, ktorý bola povinná vykonávať nad účastníkmi kempu, teda aj nad poškodeným, možne spôsobiť situáciu, že nebude mať absolútne žiadny prehľad o pohybe detí vo vode a teda ani nebude môcť reagovať, ak by sa poškodený, či iný účastník kempu dostal do ohrozenia života, či zdravia, čo sa napokon aj stalo. Obžalovaná bez primeraných dôvodov spoliehala na to, že takáto situácia nenastane, nakoľko spoliehala na to, že deti sú už staršie (poškodený mal 15 rokov) a že vedia plávať a sú v dobrom zdravotnom stave. Tieto skutočnosti však nespôsobujú zánik povinností obžalovanej vyplývajúcej z príkaznej zmluvy, nakoľko napriek všetkým týmto skutočnostiam bola „zazmluvnená“ na výkon dozoru a dohľadu nad účastníkmi kempu, teda organizátor kempu počítal s tým, že nad deťmi bude nutný dohľad a dozor (bez ohľadu na to, či sú dobrí plavci a bez ohľadu na ich vek); čo je logické, pretože aj dobrým plavcom, či aj dospelým jedincom sa pri plávaní vo vode, a nielen pri plávaní vo vode, môže čokoľvek prihodiť, čo ich môže ohroziť na živote, či na zdraví a čo si môže vyžiadať aktívne a okamžité konanie (v danom prípade obžalovanej, ktorá pri riadnom výkone svojich povinností by spozorovala problémy poškodeného vo vode ako aj to, že chýba a mohla by na to okamžite reagovať). Odvolací súd preto posúdil konanie obžalovanej, z hľadiska subjektívnej stránky, ako vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a) Tr. zák. Krajský súd je názoru, že smrť poškodeného bola v príčinnej súvislosti aj s hrubo nedbalým konaním obžalovanej. Na tomto mieste je nutné zopakovať, že smrť poškodeného nastala v dôsledku utopenia poškodeného a nie v dôsledku arytmie srdca, pričom podľa znaleckého posudku možno smrť topiaceho sa odvrátiť do 4-5 minút po začatí topenia vykonávaním resuscitačných postupov. Z uvedeného vyplýva, že ak by obžalovaná dostála svojej zmluvnej povinnosti a skutočne riadne vykonávala dohľad a dozor na pridelenými účastníkmi kempu, spozorovala by topenie poškodeného respektíve v krátkom časovom slede by zistila, že poškodený chýba a bolo by možné vykonať okamžité konanie na záchranu života poškodeného (okamžité vytiahnutie z vody, resuscitačné konanie - v kempe bola aj osoba v postavení zdravotníka, privolanie záchrannej služby a podobne, pričom v dôsledku hrubého porušenia zmluvných povinností obžalovanej sa tak stalo až po viac ako dvoch hodinách po nevynorení sa poškodeného, teda v čase, keď podľa znaleckého posudku už bol poškodený mŕtvy). Skutočnosť, že pri pitve poškodeného bola zistená aj genetická porucha činnosti srdca poškodeného, ktorá mohla spôsobiť stratu vedomia poškodeného pri plávaní a podieľať sa tak na utopení poškodeného nie je relevantná, pretože smrť poškodeného nastala v dôsledku utopenia, ktoré zostalo nespozorované obžalovanou a to nielen bezprostredne ako k nemu došlo, ale ani potom. Ak by obžalovaná okamžite pri topení poškodeného zasiahla, alebo aspoň bezprostredne po nevynorení sa poškodeného, smrť obžalovaného by nenastala v dôsledku zadusenia utopením. Až v prípade, ak by obžalovaná okamžite, či aspoň bezprostredne potom zasiahla a poškodeného by sa nepodarilo napriek snahe zachrániť, respektíve by zomrel nie v dôsledku utopenia, ale v dôsledku arytmie srdca a toho, že by nebol k dispozícii kardiostimulátor, bolo by možné konštatovať, že obžalovaná vykonala všetko čo bolo náplňou jej práce v zmysle príkaznej zmluvy a v jej silách a preto by smrť poškodeného bola z jej strany nezavinená a nebola by tu príčinná súvislosť. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná neurobila nič, nakoľko reálne žiadny dozor a dohľad nevykonávala a poškodený nezomrel na arytmiu, je zrejmé, že smrť poškodeného nastala aj v dôsledku hrubo nedbanlivého konania obžalovanej, pretože jej včasným konaním by bolo reálne možné smrti poškodeného zabrániť. Postačí tu aspoň vytvorenie možnosti (šance) zabránenia smrti, ktorú zmarila práve obžalovaná svojím ignorovaním svojich zmluvných povinností. V tejto súvislosti odvolací súd vo všeobecnosti pripomína aj to, že trestnoprávna teória ako aj ustálená judikatúra súdov ohľadne príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, respektíve nenastal spôsobom akým nastal. Nie je rozhodujúce, ak k následku došlo pôsobením viacerých okolností, teda nielen prípadne (ne)konaním obžalovanej, pretože určitá činnosť alebo okolnosť, nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti, či okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia, iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama o sebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou (napríklad judikatúra R 47/1970).
Vzhľadom k uvedenému obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože z nedbanlivosti spôsobila smrť inej osobe tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Pokiaľ ide o znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák., tak Trestný zákon bližšie nedefinuje, ktorú povinnosť je nutné označiť za dôležitú v zmysle § 149 ods. 2 Tr. zák. a toto hodnotenie ponecháva na úvahe súdu, aby v každom jednotlivom prípade po zhodnotení všetkých relevantných skutočností zvážil, či povinnosť, ktorú obžalovaná osoba porušila svojim protiprávnym konaním možno považovať za porušenie dôležitej povinnosti. Za porušenie dôležitej povinnosti je však nutné považovať porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, t. j., keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takémuto následku (tento právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry, napríklad R 11/1964). Pokiaľ obžalovaná nevenovala náležitú pozornosť deťom kúpajúcim sa vo vode, na ktoré mala dohliadať (vykonávať voči nim dozor) a práve preto nedokázala zaregistrovať topenie poškodeného vo vode a dokonca ani to, že chýba, teda že nevyšiel z vody, potom nedokázala reagovať na život ohrozujúcu situáciu do ktorej sa dostal poškodený vo vode a ktorá vyústila do smrti poškodeného. V daných podmienkach tejto konkrétnej situácie teda zmluvné povinnosti, ktoré obžalovanej boli uložené na základe zákona, možno označiť za dôležité v zmysle § 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko ich porušením vzniklo prakticky okamžite ohrozenie poškodeného na živote. Medzi porušením týchto dôležitých zmluvných povinností, ktoré obžalovaná síce prevzala na zmluvnom základe, ale majú svoj podklad v zákone a vznikom smrteľného následku bola teda príčinná súvislosť. Na prípad obžalovanej teda dopadá nielen porušenie povinnosti uloženej jej podľa zákona (kde sa zaraďujú aj prípady, ak je povinnosť ukladaná na základe zákona), ale aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z obžalovanej postavenia ako príkazníka (§ 138 písm. h) Tr. zák.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznal obžalovanú G. L. vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 149 ods. 2 Tr. zák.) v rozpätí dva roky až päť rokov. Krajský súd pri ukladaní druhu trestu obžalovanej vzal do úvahy, že obžalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním smrteľný následok a preto jej nie je možné uložiť iba samostatný alternatívny trest. Vzhľadom na tento závažný a nenapraviteľný následok je nutné obžalovanej ukladať trest odňatia slobody. Na strane druhej však nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, viedla riadny život pred spáchaním skutku ako aj po ňom (od spáchania stíhaného skutku už uplynuli viac ako tri roky) a absentujú v jej prípade akékoľvek priťažujúce okolnosti. Z uvedených dôvodov išlo podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovanej o ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života a možno očakávať, že aj uloženie trestu odňatia slobody v jeho podmienečnej forme bude viesť obžalovanú k tomu, aby riadne dodržiavala povinnosti, ktoré sú na ňu kladené. Všetky tieto skutočnosti týkajúce sa okolností prípadu a osoby obžalovanej odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na dolnej hranici trestnej sadzby a odôvodňujú aj splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na podmienečné odloženie predmetného trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby obžalovaná preukázala vedenie riadneho spôsobu života. Vzhľadom na hrubé porušenie povinností vyplývajúcich obžalovanej z príkaznej zmluvy, prichádzalo do úvahy aj uloženie prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody, respektíve aj v kombinácii s iným druhom trestu, avšak odvolanie bolo podané iba zo strany obžalovanej a preto odvolací súd nemohol na podklade odvolania obžalovanej sprísniť trest, keďže mu to zakazuje ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.