Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoPr/10/2025 1323200038 30. 09. 2025 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: L.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. M. XXX, U., zastúpeného Mgr. Martinom Šišovským, advokátom so sídlom Krivá 1053/3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy 1.775,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2025, č.k. B3-21Cpr/1/2023-142, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . Vo výroku II. napadnutý rozsudok mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.752,92 eur brutto so 7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 849,09 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamieta. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným označená ako "Výpoveď daná zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zo dňa 01.07.2022, doručená žalobcovi dňa 06.07.2022, je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený Pracovnou zmluvou zo dňa 10.04.2017 naďalej trvá, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu mzdy vo výške 1.775,53 eur brutto so 7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia, a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. Vec po právnej stránke posúdil podľa § 61 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, § 66, § 74, § 77, § 14 ods.7, § 79 ods. 1, § 131 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 3, § 134 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 29 ods. 2, 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 bol u žalovaného zamestnaný ako radca - číslo činností podľa katalógu pracovných činností 01.09.05-Zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného hospodárstva a pomocných služieb (napr. správy budov) s dohodnutým miestom výkonu práce Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov, miesto výkonu práce Prešov. Dňa 27.01.2022 žalovaný na osobnom pohovore oznámil žalobcovi nutnosť ukončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny zrušenia jeho pracovnej pozície, v dôsledku čoho sa tento stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene
žalovaný preukázal Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021 v spojení s Prehľadom zmien v tabuľke zloženia a počtov Centra podpory Prešov. Žalovaný dal žalobcovi dňa 01.07.2022 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, s čím žalobca nesúhlasil a žiadal o prideľovanie práce žalovaným. Žalobca je osobou poberajúcou invalidný dôchodok so zdravotným postihnutím. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 02.01.2023 domáhal určenia neplatnosti predmetnej Výpovede z pracovného pomeru doručenej mu dňa 06.07.2022 a určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 naďalej trvá, ako i zaviazania žalovaného na zaplatenie žalobcovi náhrady mzdy. Mal z vykonaného dokazovania preukázané, že z Organizačného opatrenia ministra vnútra SR vyplýva, že boli vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov špecifikovaných subjektov, a to i na Centre podpory Prešov, pričom sa jednalo o zníženie počtu zamestnancov na špecifikovaných úsekoch a pracovných pozíciách, pričom na Centre podpory Prešov sa na Oddelení nehnuteľností dňom 01.02.2022, na ktorom oddelení bol zaradený i žalobca, znižovali stavy 3 zamestnancov v pozícii radca. Mal preukázané, že súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s Výpoveďou danou žalobcovi ako osobe so zdravotným postihnutím bol udelený správne zamestnávateľovi žalobcu Ministerstvu vnútra SR, ako táto skutočnosť vyplýva z Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 s prídavkom miesta výkonu práce Centrum podpory Prešov, čo však nemá vplyv na to, že tento súhlas bol udelený Ministerstvu vnútra SR so sídlom Bratislava, Pribinova 2, pričom tento súhlas bol udelený i príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, z ktorého dôvodu považoval námietku žalobcu za nedôvodná. Nemal preukázané, žeby konanie žalovaného ako zamestnávateľa v dôsledku blížiacej sa očakávanej organizačnej zmeny bolo v rozpore s dobrými mravmi a zároveň ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby pre žalovaného bol nepohodlnou osobou v dôsledku správania sa k nemu I.. Ľ. L.M.. V tomto smere jeho tvrdenia vyhodnotil len ako nedôvodné subjektívne pocity žalobcu ničím nepodložené, a to aj vo vzťahu nepreukázanej diskriminácii žalobcu na pracovisku. Poukázal na to, že žalobca namietal, že v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke sa na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR uvoľnilo pracovné miesto po J. R., rod. A. vykonávajúcej totožný druh práce ako žalobca, táto sa presunula na personálne oddelenie, avšak toto pracovné miesto nebolo ponúknuté žalobcovi, ale bolo obsadené úplne novou zamestnankyňou U.. R. T. v apríli 2022, čím u predmetnej Výpovedi danej žalobcovi absentuje príčinná súvislosť s danou Výpoveďou a rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene. V tejto súvislosti mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca nastúpil na materskú (rodičovskú) dovolenku od 03.02.2022 a zotrval na nej do 01.07.2022. Dňa 27.01.2022 sa konal pohovor žalovaného so žalobcom ohľadne skončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, na ktorom pohovore bol žalobca oboznámený s tým, že žalovaný nemá pre neho k dispozícii voľné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce s tým, že nakoniec sa žalobca vyjadril, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Následne dňa 03.02.2022 nastúpil žalobca na materskú dovolenku. V apríli 2022 sa na Oddelení nehnuteľnosti Centra podpory Prešov MV SR uvoľnilo pracovné miesto po L.. J. R., rod. A. na pozícii totožnej ako mal žalobca, pričom na toto uvoľnené pracovné miesto bola prijatá úplne nová zamestnankyňa U.. R. T. v apríli 2022. V konaní bolo preukázané, že v čase konania Pohovoru ohľadne skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa 27.01.2022 žalovaný nemal pre žalobcu vhodné voľné pracovné miesto, z ktorého dôvodu mu žiadne miesto ani nemohol ponúknuť, pričom však počas trvania jeho rodičovskej dovolenky, kedy ešte nebol skončený pracovný pomer žalobcu u žalovaného, sa v apríli uvoľnilo pracovné miesto radcu na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR, ktoré však žalovaný neponúkol žalobcovi ako v tom čase stálemu zamestnancovi, ale obsadil ho úplne novou zamestnankyňou. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že pri predmetnej Výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene znižovania počtu zamestnancov a obsadzovanie pracovného miesta úplne novými zamestnancami namiesto toho, aby toto miesto bolo ponúknuté v tom čase stálemu zamestnancovi - žalobcovi. Uviedol, že žalobca tiež namietal nesplnenie si ponukovej povinnosti žalovaným vo vzťahu k uvoľnenému pracovnému miestu po J. R., rod. A.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovi počas trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného nebolo ponúknuté voľné vhodné pre neho pracovné miesto radcu. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a/alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu a splnenie tejto ponukovej povinnosti musí v konaní preukázať zamestnávateľ. Zároveň sa pre splnenie povinnosti tvrdenia na strane žalobcu ako zamestnanca predpokladá, že zamestnanec
označí konkrétne vhodné pracovné miesto, ktoré bolo ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. V prejednávanej veci žalovaný tvrdil, že pre žalobcu ako osobu zdravotne postihnutú v mieste výkonu práce Centrum podpory Prešov MV SR nedisponoval v čase prijatia organizačnej zmeny a ku dňu dania výpovede žiadnym vhodným pracovným miestom v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Žalobca poukazoval na to, že v apríli 2022, keď bol na rodičovskej dovolenke, bola na pracovné miesto totožné s funkciou žalobcu (radca) na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR prijatá úplne nová zamestnankyňa, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo vykonaným dokazovaním a túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Za daného stavu mal preto preukázané, že žalovaný ku dňu dania výpovede žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti (pohovor ohľadne skončenia pracovného pomeru z 27.01.2022) mal k dispozícii voľné a vhodné pracovné miesto pre žalobcu, ktoré mu však neponúkol, čím si nesplnil žalovaný svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi, ktorému bezprostredne po nástupe do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky dal dňa 01.07.2025 Výpoveď z pracovného pomeru. Ako irelevantné vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že voľné pracovné miesto v apríli 2022 neponúkol žalobcovi z dôvodu, že už v januári 2022 na osobnom pohovore žalobca pristúpil na skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť výpoveďou zo strany zamestnávateľa (v tom čase nemal žalovaný pre žalobcu voľné pracovné miesto) ako i skutočnosť, že v apríli 2022 už žalovaný mal "rozbehnuté" konanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako i na Odborovom zväze polície SR ohľadne udelenia predbežného súhlasu so skončením pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Konštatoval, že žalobcovi bola zo strany žalovaného daná Výpoveď až 01.07.2022, teda pred daním mu Výpovede žalovaný mal nepochybne voľné a vhodné pracovné miesto radcu ponúknuť žalobcovi ako stálemu zamestnancovi a nie uzatvárať nový pracovný pomer s úplne novou zamestnankyňou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 01.07.2022 danú žalovaným žalobcovi za neplatnú a určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Konštatoval, že žalobca si súčasne uplatňoval náhradu mzdy - funkčného platu za obdobie od 03.11.2022 do 30.12.2022 vo výške 1.775,53 eur s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 03.11.2022 oznámil žalovanému, že predmetnú Výpoveď zo dňa 01.07.2022 považuje za neplatnú a trval naďalej na jeho zamestnávaní žalovaným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobca bol odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z., v zmysle ktorého mal na základe Platového dekrétu zamestnanca zo dňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat 934 eur mesačne. S ohľadom na uvedené a § 27 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. patril žalobcovi funkčný plat za november za 20 pracovných dní vo výške 871,70 eur a za december za 21 pracovných dní funkčný plat vo výške 903,83 eur. Žalobca nedôvodne namietal len výpočet náhrady mzdy za november 2022 (uviedol, že žalobcovi patrí funkčný plat 849,09 eur), za december výšku požadovaného funkčného platu nenamietal. Keďže žalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil správnosť a spôsob výpočtu ním vyčísleného funkčného platu žalobcu za november 2022, sa ohľadne výšky požadovanej náhrady mzdy stotožnil s výpočtom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu mzdy - funkčný plat vo výške 1.775,53 eur. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania s nevyplatením žalobcovi mzdy za november a december 2022, v dôsledku čoho mu vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z mesačnej mzdy odo dňa nasledujúceho po dohodnutej splatnosti mesačného funkčného platu do zaplatenia, v dôsledku čoho súd žalobcovi priznal aj 7% ročný úrok z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške 100%. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 06.07.2022 (osobné prevzatie) po doručení právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č.k.: BA 1/RSK/ZAM/2022/62733 zo dňa 19.05.2023, o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a po ukončení rodičovskej dovolenky, ktorú žalobca čerpal na základe oznámenia zamestnávateľovi od 03.02.2022 do 01.07.2022. Personálne zmeny, ktoré boli vykonávané v súvislosti s preradením L.. J. R.B. A. od 01.04.2022 z oddelenia nehnuteľnosti na oddelenie personálne CP Prešov, čím sa uvoľnilo miesto pri výkone prác vo verejnom záujme a bolo obsadené dňa 15.04.2022 U.. R. T.E.. Žalobca v tomto čase čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne už v tomto čase boli vedené konania ohľadom vydania rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelení predchádzajúceho súhlasu na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. U.. Ľ.D. B. bol naposledy zaradený vo funkcii radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, v pracovnom pomere od 01.05.2015. Pracovný pomer skončil dňa 15.09.2021 dohodou na základe vlastnej žiadosti. I.. D. Y. bola prijatá do pracovného pomeru dňa 15.04.2018 na funkciu radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, a to na zastupovanie zamestnanca počas materskej a rodičovskej dovolenky. Dňa 16.09.2021 bola menovaná, na základe vlastnej žiadosti o zmenu pracovných podmienok z doby určitej na neurčitý čas, preradená na uvoľnené pracovné miesto po U.. Ľ. B.. L.. U. B. bol prijatý do pracovného pomeru dňa 01.01.2021 na funkciu skladník oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR. Dňa 16.09.2021 bol menovaný na základe vlastnej žiadosti preradený na pracovné miesto vo funkcii radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, t.j. uvoľnené pracovné miesto po I.. D.A. Y., a to na dobu určitú na zastupovanie zamestnanca L.. C. U. počas jej rodičovskej dovolenky. Uvedené miesta boli v stave oddelenia nehnuteľnosti Centra podpory Prešov a nejednalo sa o novovytvorené miesta. Zdôraznil, že organizačné opatrenie bolo ministrom vnútra podpísané 24.11.2021 a účinnosť nadobudlo 01.02.2022. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 61 Zákonníka práce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skončil tak pracovný pomer so žalobcom v súlade so zákonom. Uviedol, že žalobca bol odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého mal na základe platového dekrétu zamestnanca č. CPPO-OP-2022/001216-250 zo dňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat mesačne vo výške 934 eur. Podľa § 29 zákona, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 - 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Podľa § 27 ods. 1 zákona tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za prácu vykonávanú v rozsahu ustanoveného pracovného času. S ohľadom na vyššie uvedené by žalobcovi za mesiac november 2022 (za 20 prac. dní z 22 prac. dní) patril funkčný plat 849,09 EUR, a nie plat, ako je uvedený vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že priznanie úrokov z omeškania sa viaže na právoplatné rozhodnutie súdu. Do právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní náhrady mzdy nie je totiž možné jednoznačne určiť, či súd o priznaní tejto náhrady rozhodne, alebo budú dané dôvody na nepriznanie tejto náhrady a teda nie je možné určiť, že zamestnávateľ je v omeškaní skôr. Namietal priznanie výšky úrokov z omeškania zo sumy hrubej mzdy žalobcu, nakoľko žalobca by osobne celou takto vyplatenou mzdou nemohol disponovať ani v prípade, ak by mu bola vyplácaná v bežnom pracovnom pomere. Mzda, priznaná podľa platového výmeru, resp. dohodnutá v pracovnej zmluve, podlieha následnej odvodovej povinnosti (mzda brutto). Zamestnancovi je do dispozície odovzdaná len mzda "očistená" od takýchto povinných platieb, t.j. mzda netto. V zmysle § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru príjmami zo závislej činnosti. Podľa § 3 zákona o DP sú príjmy zo závislej činnosti predmetom dane, t. j. podliehajú daňovej povinnosti. Podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť (zárobková činnosť je v zmysle § 3 tohto zákona príjem zo závislej činnosti), príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Podľa § 128 tohto zákona je zamestnanec platiteľom poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ aj platiteľom poistného na úrazové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Zároveň podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vymeriavacím základom zamestnanca príjem zo závislej činnosti, v zmysle čoho je na účely tohto zákona zamestnanec a zamestnávateľ povinný platiť poistné. Z vyššie uvedených ustanovení zákonov vyplýva, že každý príjem zo závislej činnosti, ak nie je predmetom dane alebo nie je od dane oslobodený, podlieha dani z príjmu a odvodom poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. To znamená, že nie je možné žiadnej fyzickej osobe vyplatiť príjem tak, aby z nich zamestnávateľ neodviedol zákonom stanovené zrážky - preddavok na daň a poistné. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok je zákonný a vecne správny a odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní však na túto argumentáciu súdu prvej inštancie vôbec nereflektuje, ale obmedzuje sa iba na doslovné
opakovanie svojej argumentácie z prvoinštančného konania, ktorá nie je dôvodná. V konaní teda bolo nesporné, že v čase, kedy bol žalobca na rodičovskej dovolenke, sa na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR uvoľnilo pracovné miesto po kolegyni L.. J. R.B. A. (za slobodna A.), s totožným druhom práce ako pozícia žalobcu, pričom toto uvoľnené pracovné miesto bolo obsadené úplne novou zamestnankyňou zvonku, U.. R. T., a to od apríla 2022. Žalovaný obsadenie uvoľnenej pracovnej pozície po L.. J. R.F. A. úplne novou zamestnankyňou zvonku U.. R. T. obhajoval iba tým, že žalobca v tom čase čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne už v tom čase boli vedené konania ohľadom vydania rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V súdnom konaní bolo nepochybne preukázané a zároveň nesporné, že v období od nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia o organizačnej zmene (t. j. od 01.02.2022) do doručenia predmetnej výpovede žalobcovi (t. j. do 06.07.2022), konkrétne k 01.04.2022, došlo u žalovaného na Centre podpory Prešov (t. j. v mieste výkonu práce žalobcu) k uvoľneniu jedného pracovného miesta s totožným druhom práce ako žalobca (konkrétne pracovné miesto L.. J. R. A.A.), čím došlo k vyriešeniu otázky zníženia stavu zamestnancov. Rovnako bolo nepochybne preukázané a zároveň nesporné, že na toto uvoľnené pracovné miesto v tomto období, konkrétne k 15.04.2022, bola prijatá úplne nová zamestnankyňa zvonku (konkrétne U.. R. T.), a žalobcovi bola následne daná výpoveď pre nadbytočnosť. To v súlade s judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 2580/2003, publikované ako R 45/2005) znamená absenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a výpoveďou pre nadbytočnosť, čo je samo o sebe dôvodom neplatnosti predmetnej výpovede. Dôvody, ktorými argumentoval žalovaný - t. j. trvanie rodičovskej dovolenky žalobcu a vedenie konaní o udelení súhlasu v zmysle § 66 ods. 1 Zákonníka práce, sú pre účely posúdenia platnosti predmetnej výpovede úplne irelevantné. Súd prvej inštancie sa s otázkou náhrady mzdy (platu) zákonne a vecne správne vysporiadal v napadnutom rozsudku. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 5. Pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je potrebné preukázať, že došlo k organizačnej zmene prijatím rozhodnutia zamestnávateľa alebo jeho príslušného orgánu, že konkrétny zamestnanec sa stal nadbytočným a že je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatou organizačnou zmenou, teda, že zamestnanec sa práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia - jeho realizáciou stal nadbytočným. Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd nemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom; v prípade pochybnosti sa súd môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil zamestnávateľ. Zamestnanec sa stane nadbytočným v tom prípade, ak sa znižuje celkový počet zamestnancov alebo sa mení ich štruktúra, teda keď zamestnávateľ už nepotrebuje určité práce vôbec alebo v plnom rozsahu. Zamestnávateľom zákon týmto umožňuje, aby regulovali počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktorý zodpovedá ich potrebám. O výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať. 6. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi z dôvodu jeho nadbytočnosti je neplatná pre absenciu príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Ku dňu 27.01.2022, kedy bola výpoveď prerokovaná zo žalobcom síce žalovaný nemal voľné pracovné miesto, ktoré by bol povinný žalobcovi ponúknuť, avšak v období po prerokovaní výpovede a jej daním doručením dňa 06.07.2022 sa uvoľnilo miesto s totožným druhom práce žalobcu, čím sa naplnil účel sledovaný organizačnou zmenou, a to zrušiť pracovné miesto zastávané žalobcom, a nadbytočnosť žalobcu tak zanikla. Znížením stavu miest v apríli 2022 o také pracovné miesto, pre
zrušenie ktorého mala byť žalobcovi daná výpoveď, sa dosiahol znížený počet miest sledovaný organizačnou zmenou, bez toho, aby bolo potrebné žalobcovi dať výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca dôvodne namieta, že otázka organizačnou zmenou žalovaným sledovaného zníženia stavu na oddelení sa vyriešila odchodom kolegyne žalobcu zastávajúcej rovnakú pracovnú pozícii v apríli 2022, príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu bola pretrhnutá, a preto nebol dôvod rozviazať so žalobcom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti. Pokiaľ bola žalobcovi daná výpoveď dňa 06.07.2022, bola mu daná z dôvodu, že sa stal nadbytočným pre prijatie novej zamestnankyne zvonku (T.) v apríli 2022. Správny je preto právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobcu. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k právnemu záveru, že pre nesplnenie tohto hmotnoprávneho predpokladu výpovede je skončenie pracovného pomeru neplatné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 7. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa je zákonným predpokladom platnosti výpovede z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti a jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok v podobe dohody o zmene druhu dojednanej práce; vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej doručením zamestnancovi, k tomuto okamihu je potrebné posudzovať aj splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede 8. Odvolací sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj z dôvodu nesplnenia si žalovaným ponukovej povinnosti, keď v tomto smere je rozhodujúci okamih dania výpovede, ku ktorému sa posudzuje či zamestnávateľ disponuje voľným pracovným miestom, ktoré by bolo vhodné pre zamestnanca. V danom prípade preto nebol žalovaný povinný ponúknuť žalobcovi prácu, ktorá sa uvoľnila odchodom kolegyne na oddelení v apríli 2022, a pre splnenie si ponukovej povinnosti bol rozhodný deň dania výpovede 06.07.2022, ku ktorému nebolo preukázané, že by žalovaný nejakým voľným miestom pre žalobcu disponoval. 9. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, avšak pochybil pri prepočte alikvótnej časti náhrady mzdy za mesiac november 2022. Správne vychádzal z funkčného platu žalobcu vo výške 934 eur. Za mesiac 11/2022 bol počet pracovných dní 22 a z nich patril žalobcovi nárok na náhradu mzdy za 20 dní, čo predstavuje sumu vo výške 849,09 eur (934 : 22 x20). Na rozdiel od súdu prvej inštancie preto odvolací súd ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy za mesiace 11,12/2022 v celkovej výške 1.752,92 eur spolu s úrokom z omeškania 7% ročne zo sumy 849,09 eur od 11.12.2022 a 7,5 % ročne zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023, a vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. týkajúceho sa náhrady mzdy zmenil podľa § 388 C.s.p. 10. Priznanie úrokov z omeškania z priznanej náhrady mzdy je v súlade s ustálenou súdnou praxou (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 460/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/246/2010). Zohľadnenie splnenie daňových a odvodových povinností vzťahujúcich sa k priznanej náhrade mzdy brutto je na žalovanom zamestnávateľovi, a preto žalovaný nedôvodne namieta v podanom odvolaní priznanie výšky úrokov z omeškania zo sumy hrubej mzdy. Žalovaný, ktorý je ako zamestnávateľ povinný žalobcovi príjem z náhrady mzdy vyplatiť, vykoná zároveň zákonom stanovene zrážky, za výšku správnosti ktorých aj zodpovedá. 11. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).