Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/28/2025 1415201596 18. 12. 2025 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Maroša Maškoviča v právnej veci žalobkyne: P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Plynárenská 5944/7B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 08. júla 2021, č. k. 6C/78/2015-573, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11.090,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 11.090,30 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. III. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 20.000 eur s prísl. titulom nároku na poistné plnenie z havarijného poistenia motorového vozidla (I. výrok); žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením (II. výrok). 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 1/ (v tom čase Genertel Biztosíto Zrt) poistnú zmluvu č. 20006162828 (PZP) a ďalšie pripoistenia (miniHavarijné poistenie Extra) so začiatkom poistenia PZP a miniHavarijého poistenia Extra dňa 9.7.2012. Dňa XX.XX.XXXX v čase o 14.35 hod. došlo na ceste G. v km 98 v smere do W. W. s poisteným vozidlom zn. Volvo EČV: T. k dopravnej nehode tak, že vodič motorového vozidla zn. Volvo začal predchádzať motorové vozidlo zn. Audi A6, EČV: W., pričom vodič vozidla Volvo narazil prednou pravou časťou do ľavej zadnej časti vozidla Audi, ktoré predchádzal. Následkom toho vodič vozidla Volvo zišiel z cesty vľavo mimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo na strechu, narazilo do stromov a zostalo stáť na streche. Vodičovi motorového vozidla Volvo bola na mieste uložená bloková pokuta za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. V správe o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, podpísanej oboma účastníkmi dopravnej nehody, bol priebeh dopravnej nehody opísaný tak, že: „vodič vozidla Volvo na ceste smerom zo X. Ľ. na W. W. narazil svojou pravou prednou časťou vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Audi, následkom ktorej došlo k totálnej škode na vozidle Volvo a poškodeniu ľavého zadného blatníka a zadného nárazníka vozidla Audi“. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zn. Volvo
XC 60 vyplýva, že došlo k totálnej škode na vozidle. Hlinkové disky, motor, airbagy a prevodovka boli označené ako použiteľné. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zn. Audi A6 Allroad vyplýva poškodenie zadného nárazníka, zadného blatníka a poškriabanie plastového lemu ľavého zadného blatníka. Žalovaný 1/ (Genertel) listom zo dňa 20.11.2013 oznámil spoločnosti Poistná udalosť, s.r.o., že ukončil šetrenie škodovej udalosti, vedenej pod č. GS130000016 a GS130000016/52 bez poskytnutia poistného plnenia (zjavne z oboch poistení, teda tak z PZP poistenia, ako aj z havarijného poistenia, poznámka odvolacieho súdu), nakoľko poškodenie vozidiel z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy účastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú protichodné. 3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby Genertel Biztósító Zrt. - Genertel poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511, bola do obchodného registra zapísaná dňa 31.08.2010. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 23.12.2014 medzi predávajúcim Genertel Biztosító Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko a kupujúcim Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 709 332, došlo k predaju časti podniku tvoriacej organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu (označením Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu). Zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť dňa 31.12.2014. Dňa 24.6.2016 došlo k dobrovoľnému výmazu organizačnej zložky. 4. Zo Zmluvy o prevode poistného kmeňa, uzatvorenej dňa 23.12.2014 medzi Genertel Biztosíto Zrt. ako prevodcom a Generali Poisťovňa, a.s., ako nadobúdateľom vyplýva, že prevodca prevádza na nadobúdateľa poistný kmeň, vrátane všetkých práv a povinností. S účinnosťou odo dňa prevodu sa nadobúdateľ stáva zmluvnou stranou a poisťovateľom v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň a bude naďalej nezmenene vykonávať práva z poistných zmlúv na základe zmluvných základov prevodcu. Poistný kmeň znamená všetky poistné zmluvy existujúce a účinné ku dňu prevodu, ktoré uzatvoril prevodca ako poisťovateľ prostredníctvom svojej slovenskej organizačnej zložky, a zahŕňa tiež všetky poistné zmluvy, ktoré sú predmetom nevyriešených pohľadávok, či nerozhodnutých súdnych sporov alebo rozhodcovských konaní. Do poistného kmeňa patria všetky poistné zmluvy uzatvorené do dňa prevodu prostredníctvom organizačnej zložky, a to aj ukončené (článok 2.3). Zmluva nadobudla účinnosť dňa 31.12.2014 (článok 3.2). S účinnosťou odo dňa prevodu vstupuje nadobúdateľ do postavenia prevodcu v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň a preberá všetky práva a povinnosti prevodcu a stáva sa jeho právnym nástupcom (článok 5.1). Nadobúdateľ je povinný písomne oznámiť všetkým známym poistníkom z poistných zmlúv, ktoré tvoria poistný kmeň, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne a dátum prevodu poistného kmeňa, a to vo forme listu (článok 8.1). Táto zmluva tvorí prílohu Zmluvy o predaji podniku. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v informačnej brožúre spoločnosti Genertel Poisťovňa, a.s. k PZP sa definujú poistné podmienky, ktorými sa riadi poistenie a stanovujú sa práva a povinnosti jeho účastníkov. Poistenie zodpovednosti v zmysle článku VIII. Bod 5a) zaniká okamihom zániku motorového vozidla. Poistenie miniHavarijné Extra je z hľadiska podmienok poistenia rovnaké, ako miniHavarijné, len s dohodnutým vyšším maximálnym poistným krytím, a to 20.000 eur, so spoluúčasťou vo výške 5%, minimálne však 166 eur z poistného plnenia a odlišnosťami uvedenými v poistných podmienkach Extra (č.l. 432). V článku 13 poistných podmienok (č.l. 433 druhá strana) sa poisťovateľ zaväzuje, že poistné plnenie poskytne do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti. Podľa článku 4 poistných podmienok (č.l. 519 druhá strana) miniHavarijné poistenie Extra zaniká spoločne s poistením zodpovednosti, ku ktorému bolo dohodnuté, pokiaľ nie je v poistných podmienkach dohodnuté inak. 6. Právne odkazujúc na § 18 ods. 1, § 19 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 104, § 791 ods. 1, 2, 3, 4, § 808, § 822 Obč. Zák., § 1 ods. 1, § 80 ods. 2, 4 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je voči obom žalovaným nedôvodná. Súd prvej inštancie zhrnul, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode - škodovej udalosti, t j. k stretu motorového vozidla zn. Volvo, EČV: T., patriaceho žalobkyni a vozidla zn. Audi A6 Allroad EČV: W., následkom čoho došlo k totálnemu zničeniu vozidla žalobkyne, čo vyplýva zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti. Na predmetné vozidlo bolo uzatvorené v spoločnosti Genertel Poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu aj „miniHavarijné poistenie Extra“ s účinnosťou poistenia od 9.7.2012. V dôsledku totálnej škody na poistenom vozidle Volvo došlo k zániku poistenia, nakoľko zanikol predmet poistenia. Šetrenie poistnej udalosti, vedenej pod číslom škodovej udalosti GS130000016/52 bolo ukončené a listom zo dňa 20.11.2013, doručeným spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. (ako splnomocnencovi žalobkyne) dňa 4.12.2013, oznámila Genertel poisťovňa, a.s., že poistné plnenie neposkytne. Dňa 23.12.2014, s účinnosťou od 31.12.2014, uzatvorila spoločnosť Genertel Biztosító Zrt (zahraničná právnická osoba, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
svojej organizačnej zložky - Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu) a Generali poisťovňa, a.s. Zmluvu o prevode kmeňa a Zmluvu o predaji časti podniku, následkom čoho prešli všetky práva a povinnosti z uzatvorených poistných zmlúv na nadobúdateľa, ktorým bola spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 6.2.2015 domáhala poistného plnenia vo výške 20.000,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 20.000 eur od 6.12.2013 do zaplatenia, pričom žaloba smerovala proti žalovanému - Genertel Biztosító Zrt. Keďže všetky záväzky z poistných zmlúv prešli s účinnosťou od 31.12.2014 na spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., v čase začatia konania teda žaloba smerovala proti subjektu, ktorý už nebol nositeľom povinností z uzatvorenej poistnej zmluvy, pretože zmluvné záväzky (aj zo skončených zmlúv) prevzala nástupnícka spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017, navrhla žalobkyňa, aby do konania vstúpila aj Generali poisťovňa, a.s. (ako žalovaná 2/), čomu súd prvej inštancie vyhovel. Z vykonaného dokazovania, osobitne zo Zmluvy o predaji časti podniku, ako aj zo Zmluvy o prevode poistného kmeňa, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že do poistného kmeňa patria všetky poistné zmluvy uzatvorené ku dňu prevodu, a to aj tie ukončené. Z toho vyplýva, že žalovaná 2/ mala od účinnosti prevodu poistného kmeňa pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, a to aj po zániku poistného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Žalovaná 2/ však po vstupe do konania vzniesla námietku premlčania. Jej vznesenie považovala žalobkyňa za rozporné s dobými mravmi, keďže žalovaná 2/ ju neinformovala o prevode poistného kmeňa, pričom aj v spolupráci so žalovanou 1/ zatajovali uvedený prevod, čím poškodili záujmy žalobkyne. Vo vzťahu k tejto námietke súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná 1/ nemala už v čase podania žaloby pasívnu vecnú legitimáciu, keďže s účinnosťou od 31.12.2014 previedla všetky svoje práva a povinnosti, teda aj prípadné budúce záväzky voči poisteným, na nový subjekt, a to na žalovanú 2/. Z tohto dôvodu žalobu voči nej zamietol. Pokiaľ išlo o žalovanú 2/, súd prvej inštancie vyhodnotil jej námietku premlčania ako opodstatnenú. Dodal, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Poistná udalosť nastala XX.XX.XXXX, pričom po roku začala plynúť trojročná premlčacia doba (od 23.12.2013 až 23.12.2016). Žalobkyňa navrhla vstup žalovanej 2/ do konania podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, a preto na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaný nárok aj voči žalovanej 2/ zamietol. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne, že vznesená námietka je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zo strany žalovanej 2/ išlo o procesnú obranu, ktorú uplatnila už pri prvom vyjadrení sa k žalobe. Zohľadnil, že žalovaná 2/ mala právnu povinnosť oznámiť prevod poistného kmeňa všetkým známym poistníkom z poistných zmlúv (článok 8.1.), ale v čase prevodu poistného kmeňa mohla evidovať maximálne to, že jej právny predchodca a žalobkyňa mali zmluvný vzťah, ktorý následkom totálnej škody a skončením šetrenia bol ukončený, teda v čase prevodu poistného kmeňa nemala žalovaná 2/ žiaden zmluvný vzťah so žalobkyňou. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod, aby žalovaná 2/ osobitne oboznamovala žalobkyni prevod poistného kmeňa. Naviac, tento prevod bol nielen zapísaný v obchodnom registri, ale bol v danom čase dostatočne mediálne komunikovaný ako „odchod“ tejto zahraničnej poisťovne z územia SR. Preto odvolávať sa na nevedomosť nebolo možné akceptovať, pričom bolo úlohou žalobkyne, eventuálne jej zástupcu s náležitou opatrnosťou preveriť všetky dôležité podmienky konania a následne viesť súdne konanie proti pasívne legitimovanému subjektu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že rozpornosť s dobrými mravmi nemôže byť postavená iba na bežných okolnostiach, ale musí spĺňať kvalitatívne vyššiu požiadavku, aby takejto argumentácii mohla byť priznaná aj prípadná relevancia. Časový úsek od škodovej udalosti (XX.XX.XXXX), po podanie žaloby (6.2.2015), resp. po návrh na pristúpenie žalovanej 2/ (9.2.2017) dáva predpoklad, že súdne riešenie tejto záležitosti nebolo prioritou žalobkyne, pričom práve včasnosť riešenia sporu súdnou cestou v konečnom dôsledku prispela k tomu, že žalovaná 2/ pristúpila do konania až po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie teda nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal námietku premlčania, a to ani s ohľadom na status žalobkyne ako spotrebiteľky, posúdiť ako rozpornú s dobrými mravmi. Z dôvodu premlčania teda súd prvej inštancie zamietol žalobu aj voči žalovanej 2/. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci (nedostatok vecnej legitimácie žalovanej 1/, úspešné uplatnenie námietky premlčania voči žalovanej 2/), súd prvej inštancie zamietol ďalšie návrhy vykonanie dokazovania (napr. znalecké dokazovanie). 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 8. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav, v dôsledku
čoho vec aj nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ podanou žalobou uplatňovala poistné plnenie vo výške 20.000 Eur z havarijného poistenia uzatvoreného so žalovanou 1/. Žalovaná 1/ reagovala na žalobu podaním zo dňa 17. mája 2016, v ktorom ani náznakom nespomenula, že by bola subjektom bez pasívnej legitimácie. Rovnako žalobkyni neoznámila, že by došlo k prevodu poistného kmeňa s účinnosťou od 31.12.2014, hoci je nepochybné, že o prevode poistného kmeňa musela vedieť. Následne podaním zo dňa 26.6.2017, keď už mala vedomosť, že nárok voči žalovanej 2/ bude premlčaný, začala argumentovať nedostatkom svojej vecnej legitimácie, poukazujúc na prevod poistného kmeňa. Tieto tvrdenia však žalovaná 2/ nepreukázala. Čo bolo predmetom prevodu v rámci zmluvy o predaji časti podniku, nebolo možné zistiť ani zo zápisu z obchodného registra. Vo vzťahu k informačnej povinnosti poisťovne žalobkyňa uviedla, že samotní žalovaní v rámci argumentácie uvádzali, že nemali voči žalobkyni informačnú povinnosť, keďže už s ňou neboli v zmluvnom vzťahu. Je teda na mieste otázka, ako sa mala žalobkyňa reálne dozvedieť o skutočnosti, že v jej prípade došlo k zmene zodpovedného subjektu. Žalobkyňa má zato, že zo strany žalovaných došlo k zneužitiu práva a ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ani po doručení žaloby ju neinformovali o prevode poistného kmeňa. Žalobkyňa sa až v rámci iného súdneho konania dozvedela, že v roku 2014 mala žalovaná 1/ previesť poistný kmeň na žalovanú 2/. Z postupu, ako aj z obsahu vyjadrení žalovanej 1/ je celkom zrejmé, že táto účelovo zamlčala prevod poistného kmeňa, hoci mala povinnosť o tejto skutočnosti žalobkyňu informovať naviac, keď táto povinnosť jej vyplývala priamo zo zmluvy o prevode časti podniku a zo zmluvy o prevode poistného kmeňa. Pri štandardnom konaní žalovanej 1/, by okamžite už pri prvom vyjadrení namietala nedostatok svojej vecnej legitimácie a žiadala by žalobu zamietnuť. Žalovaná 1/ však účelovo túto skutočnosť zamlčala a navodzovala dojem, a formulovala svoje vyjadrenie tak, že je pasívne legitimovaná a aktívne rieši otázky nároku na vyplatenie poistného plnenia. Žalovaná 2/ sa k veci vyjadrila až v roku 2019, keď vzniesla námietku premlčania. Do tohto momentu žiadnym spôsobom žalobkyňu nekontaktovala, že je osobou oprávnenou riešiť záležitosti vyplývajúce z poistnej zmluvy. Ako je zrejmé, z príslušných ustanovení zmluvy o prevode podniku a bodu 8.1 a 11.1 zmluvy o prevode poistného kmeňa, nárok žalobkyne predstavoval záväzok, ktorý prešiel na žalovanú 2/, ktorá mala celkom jasne stanovenú povinnosť informovať o prevzatí všetkých záväzkov žalovanej 1/. Žalovaná 2/ teda nepochybne tiež porušila svoju povinnosť informovať žalobkyňu o prevzatí záväzku žalovanej 1/, čím znemožnila riadne uplatnenie jej práv. Žalobkyňa ďalej v odvolaní akcentovala povinnosť žalovanej 1/ informovať žalovanú 2/ o všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú poistného kmeňa po jeho prevode. Žalovaná 2/ teda musela mať vedomosť o začatí súdneho konania, napriek tomu si žiadnym spôsobom neplnila svoju informačnú povinnosť voči žalobkyni, konala tak účelovo s cieľom poškodiť práva žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že ak by si obe žalované riadne plnili svoje informačné povinnosti, konkrétne že by žalovaná 1/ po obdržaní žaloby bezprostredne informovala žalovanú 2/ o uplatnení nároku žalobkyne a žalovaná 2/ by mala jednoznačnú vedomosť o uplatnenom nároku na poistné plnenie, informovala by žalobkyňu o prevode poistného kmeňa. Čo sa týka žalovanej 1/, táto mala vedomosť o uplatnení nároku najneskôr v máji 2016, kedy podala na súd svoje prvé vyjadrenie. Podľa žalobkyne je z konania žalovaných celkom zrejmé, že zneužili svoje právo a preto žalovanou 2/ vznesená námietka premlčania nemôže požívať právnu ochranu; zastieranie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanou 1/, ako aj následné uplatnenie námietky premlčania žalovanou 2/ na úkor žalobkyne, ktorá sa nemala ako dozvedieť o prevode poistného kmeňa než od samotných žalovaných, keďže v čase prevodu poistného kmeňa už nebola so žalovanou 1/ v zmluvnom vzťahu. Zohľadniac všetky známe skutočnosti, má žalobkyňa za to, že zánik nároku a zamietnutie žaloby na jednej strane z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a na druhej strane v dôsledku uplynutia premlčacej doby je neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré nemala možnosť svoje právo včas uplatniť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal prihliadať a akceptovať námietku premlčania. Žalované v rámci svojho vyjadrenia síce poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 41/2012, podľa ktorého vznesenie námietky premlčania nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, avšak tento právny názor bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, konkrétne uznesením NS SR sp. zn. 7Cdo 226/2016, sp. zn. 3Cdo 137/2017, sp.zn. 2Cdo 249/2014, sp. zn. 3Cdo 441/2013, uznesenie ÚS SR sp. zn. 2ÚS 176/2011. Zohľadniac citovanú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít žalobkyňa zhrnula, že žalovaná 1/ v rámci šetrenia bez riadneho odôvodnenia, len na základe všeobecných formulácií, odmietla poskytnúť žalobkyni poistné plnenie bez toho, aby svoje zamietavé stanovisko riadne zdôvodnila. Žalobkyňa dodala, že ide o poistné plnenie vo výške 20.000 Eur, čo pre ňu predstavuje veľkú sumu peňazí, ktorú mala obdržať v dôsledku dopravnej nehody. Medzičasom podľa zmlúv doložených do spisu žalovanými, došlo k prevodu poistného kmeňa, pričom žalované mali jednoznačne informačnú povinnosť aj vo vzťahu k žalobkyni, ktorú si nesplnili. Žalovaní svojimi vyjadreniami uvádzali žalobkyňu do omylu a po
uplynutí premlčacej lehoty vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil tieto skutočnosti, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru a žalobu zamietol. Žalobkyňa svojím odvolaním napadla aj výrok o náhrade trov konania. Vo vzťahu k nemu dôvodila, že pokiaľ súd žalobu zamietol, mal s ohľadom na okolnosti sporu rozhodnúť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. a nepriznať žalovaným náhradu trov. V danom prípade celkom jednoznačne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalobkyňa je spotrebiteľka, ktorá bola zo strany žalovaných účelovo zavádzaná, aby jej bolo zmarené uplatnenie jej legitímnych nárokov. Naviac na strane žalovaných ide o poisťovne, ktoré vykazujú pozitívne hospodárske výsledky, a je teda evidentné, že v ich prípade, s ohľadom na hodnotu sporu, by nešlo o vážny zásah do finančnej situácie, čo však neplatí v prípade žalobkyni, ktorá si naviac svojou žalobou uplatňovala nárok na poistné plnenie, ktorý jej malo pokryť náklady za zničené motorové vozidlo. Naviac k tomuto sporu by nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalovaná 1/ svoje rozhodnutie o zamietnutí poistného plnenia riadne odôvodnila. 9. Žalované v spoločnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a navrhujú ho potvrdiť. Majú za to, že výpis z obchodného registra žalovanej 1/ obsahuje dostatočné informácie o prevode časti podniku na Základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 23.12.2014 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ tak, aby bolo možné pre účely súdneho konania identifikovať nositeľa subjektívnej povinnosti, t.j. pasívne vecne legitimovaný subjekt. V tejto súvislosti žalované poukázali na ust. § 27 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého v registri zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Odmietli tvrdenia žalobkyne, že konali účelovo, aby jej znemožnili podať žalobu na pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovaní v priebehu konania využívali prostriedky procesnej obrany tak, ako im to umožňuje právna úprava. V čase, keď sa žalobkyňa obrátila so žalobou na súd, nemohla úspešne žiadať splnenie povinnosti od žalovanej 1/, pretože v čase podania žaloby už nebola pasívne vecne legitimovaná. Záväzok zodpovedajúci žalobkyňou uplatnenému nároku na poistné plnenie prešiel dňa 31.12.2014 v dôsledku prevodu poistného kmeňa na žalovanú 2/, a to aj za predpokladu, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 1/ už v čase účinnosti prevodu podniku a poistného kmeňa nebola účinná. Z tohto dôvodu súd nemohol žalobe voči žalovanej 1/ vyhovieť. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 2/, žalované namietali, že žalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania pri prvom úkone, a to vo svojom podaní zo dňa 16.04.2019 adresovanom súdu po vstúpení do konania. V rámci prevodu poistného kmeňa žalovaná 2/ splnila všetky povinnosti, ktoré jej vyplývali z predmetnej transakcie, pričom informovať súd ani žalobkyňu nebola jej právna povinnosť. V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. bola žalovaná 2/ povinná informovať o zmene poistného kmeňa len osoby, ktorých poistných zmlúv sa to týkalo. Žalobkyňa v čase prevodu poistného kmeňa toto kritérium nespĺňala. Likvidácia poistnej udalosti žalobkyne bez priznania poistného plnenia bola ukončená 20.11.2013, t. j. viac ako rok pred prevodom poistného kmeňa. V čase prevodu poistného kmeňa žalovaná 1/ už so žalobkyňou nebola v zmluvnom vzťahu a za žiadnych okolností nemohla predpokladať, že proti nej bude vo februári 2015 smerovať žaloba. Zmluvné záväzky žalovanej 1/ a žalovanej 2/ sa z oboch zmlúv sa týkajú len ich zmluvných strán, subjektu, ktorý nie je ich zmluvnou stranou žiadne práva neprináležia. Uvedené platí aj pre žalobkyňu v otázke plnenia údajných „informačných povinností“. Informačná povinnosť žalovanej 2/ je plne v súlade so znením zákona č. 8/2008 Z.z. Záväzok žalovanej 1/ voči súdom, pred ktorými sú vedené konania, v ktorých je žalovaná 1/ stranou sporu sa týkajú konaní, ktoré začali pred dňom prevodu. K premlčaniu nároku došlo v dôsledku nedôslednosti žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu), ktorá okolnosť nijak nesúvisí so vznesením námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ išlo o žalovanú 2/, tá postupovala v plnení informačných povinností spojených s prevodom poistného kmeňa v súlade so zákonom. Nemala právnu povinnosť informovať žalobkyňu o prevode poistného kmeňa a preto sú bezpredmetné námietky žalobkyne, podľa ktorých mali žalovaní konať účelovo s cieľom poškodiť jej práva. K údajnému účelovému konaniu žalovaných v rozpore s dobrými mravmi títo uviedli, že žalobkyňa si svoje právo voči žalovanej 2/ neuplatnila v zákonnej premlčacej dobe, a preto nie je dôvod, pre ktorý by súd nemal akceptovať vznesenú námietku premlčania. V danej veci neexistuje žiadna objektívna prekážka, ktorú by zavinili žalované, a ktorá by zároveň objektívne bránila žalobkyni, aby v rámci premlčacej doby uplatnila ňou tvrdený nárok voči pasívne vecne legitimovanému subjektu teda žalovanej 2/. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o trovách konania, obe žalované odmietli aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pre absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rovnako ani odôvodnenie zamietajúceho stanoviska žalovanej 1/ ku škodovej udalosti aplikáciu tohto zákonného ustanovenia podľa ich názoru nezakladá, keďže ho považujú za dostatočné. 10. Odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co/122/2021-646 zo dňa 28.09.2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej 1/ (išlo o Genertel Biztosíto Zrt ); vo výroku, ktorým jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej
1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal; vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanej 2/ (aktuálne Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v časti konania o žalobe žalobkyni voči žalovanej 1/ žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 11. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila s účinnosťou od 09.07.2012 so žalovanou 1/ (v tom čase Genertel poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511), povinné zmluvné poistenie z prevádzky motorového vozidla, ako aj havarijné poistenie motorového vozidla zn. Volvo, EČV: W. B.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo na poistenom vozidle ku škodovej udalosti, ktorú žalovaná 1/ zaevidovala pod zn. GS1300000016/52 a tiež, že listom zo dňa 20.11.2013 žalovaná 1/ oznámila spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. (zástupca žalobkyne) ukončenie likvidácie škodovej udalosti zn. GS1300000016/52 bez poskytnutia poistného plnenia. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 31.12.2014 nadobudla účinnosť Zmluva o predaji časti podniku tvoriacej organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu na základe zmluvy o predaji časti podniku (Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511) uzavretej dňa 23.12.2014 medzi predávajúcim Genertel Biztosíto Zrt. a kupujúcim Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332. Vo veci tiež bolo skutkovo zistené, že ku dňu 31.12.2014 došlo medzi vyššie uvedenými obchodnými spoločnosťami aj k prevodu poistného kmeňa. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že táto nebola v čase podania žaloby (06.02.2015) nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, čo vyvodil zo Zmluvy o prevode poistného kmeňa zo dňa 23.12.2014, na základe ktorej mala žalovaná 1/ previesť na žalovanú 2/ svoj poistný kmeň s účinnosťou od 31.12.2014. Týmto žalovaná 2/ vstúpila do právneho postavenia žalovanej 1/, keď prevzala všetky poistné zmluvy účinné v čase uzavretia zmluvy a rovnako aj záväzky z nich plynúce, pričom poistný kmeň zahŕňa aj poistné zmluvy, ktoré sú predmetom nevyriešených pohľadávok, či nerozhodnutých súdnych sporov. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu voči nej zamietol. 12. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby voči žalovanej 1/, keďže v priebehu konania na výzvu súdu prvej inštancie (v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí) žalovaná 1/ predložila Zmluvu o prevode poistného kmeňa, z ktorej obsahu vyplýva, okrem všetkých existujúcich a účinných poistných zmlúv, aj prevod nevyriešených pohľadávok z už zaniknutých poistno-právnych vzťahov na Generali Poisťovňu, a. s. (žalovanú 2/). Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku na poistné plnenie tak bolo správne žalobu voči žalovanej 1/ zamietnuť. 13. Vo vzťahu k žalovanej 2/ sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o korektnosti jej postupu pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania. Poukázal pritom na obsah spisu, z ktorého je zrejmý zosúladený postup prepojených dcérskych spoločností (žalovanej 1/ a žalovanej 2/), naviac zastúpených spoločným právnym zástupcom MST PARTNERS, s.r.o., keď žalovaná 1/ nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie nevzniesla vo svojom prvom písomnom podaní (zo dňa 17.05.2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.06.2016), teda v čase, keď nárok na poistné plnenie voči žalovanej 2/ ešte nebol premlčaný (v replike žalovaná 1/ namietala nepreukázanie nároku na poistné plnenie zo strany žalobkyne dôvodiac, že poškodenie a škoda na vozidle žalobkyne VOLVO EČ: T. vznikla inak, ako stretom tohto vozidla s vozidlom Audi A6, EČ: W. alebo nárazom do vozidla Audi A6, EČ: W., pričom za účelom preukázania svojich tvrdení žiadala vykonať znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom, čl. 27, 28). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 09.02.2017 návrh na pristúpenie spoločnosti Generali Poisťovňa, as. IČO: 35 709 332do konania na strane žalovanej dôvodiac, že z nepotvrdených informácií mala táto spoločnosť prevziať v roku 2014 celý poistný kmeň, o čom žalobkyňa nebola nejakým spôsobom informovaná. Námietku nedostatku vecnej legitimácie žalovaná 1/ vzniesla až podaním doručeným súdu prvej inštancie 27.06.2017, v ktorom ako reakcia na návrh na pristúpenie Generali Poisťovne, a.s. tiež oznámila skutočnosti týkajúce sa Zmluvy o prevode poistného kmeňa uzatvorenej dňa 23.12.2014 medzi žalovanou Genertel Biztosíto Zrt a Generali Poisťovne, a.s. Do konania pristúpivšia žalovaná Generali Poisťovňa, a.s. (uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 26.03.2019 č.k. 6C/78/2015-195) vzniesla námietku premlčania podaním doručeným súdu prvej inštancie dna 17.04.2019 (č.l. 206). 14. Odvolací súd tiež ozrejmil, že funkciou (účelom) inštitútu premlčania je motivovať osoby, aby sa včas domáhali svojich práv. Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je teda primäť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných - premlčacích dobách na súde a tak, aby donekonečna (teda neúnosne) nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje
ciel čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi, potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.2.2006, sp. zn. 33Odo 1174/2005). V zásade platí, že dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.5.2005, sp. zn. 1 Cdo 148/2004, publikovaný v ZSP 30/2005). Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze sp. zn. I. ÚS 170/2011 zo dňa 03.01.2012 však tiež uviedol, že v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne, či mechanicky, pretože takýto prístup so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky. Právo v spoločnosti neexistuje preto, aby takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Inak povedané, právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto požiadavke rozumného či spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súdu teda prináleží, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených nemôže priniesť nerozumné a nespravodlivé dôsledky; v prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú interpretáciu a aplikáciu odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá. Rovnako obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky cit: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne (Uznesenie NS SR sp. zn. II. ÚS 920/2016-9 zo dňa 15.12.2016). V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011). Rovnako konštatoval cit.: „Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.9.2013 sp. zn. IV. ÚS 542/2013). Zohľadniac vyššie uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, zastal odvolací súd názor, že v prejednávanej veci o prípad zneužitia práva vyššie popísaným zosúladeným konaním oboch žalovaných na úkor žalobkyne skutočne išlo, a preto za takýchto okolností vznesená námietka premlčania žalovanou 2/ nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa 23.12.2016 (§ 104 Obč. Zák.), procesný návrh na vstup žalovanej 2/ do konania bol podaný dňa 09.02.2017 (č.l. 149), teda len 1,5 mesiaca po jej uplynutí. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodí, že dĺžka premlčacej doby je pre žalobkyňu priaznivá, keďže začína plynúť až rok po poistnej udalosti, opomenul, že žalovaná 1/ šetrila škodovú udalosť takmer rok. Oznámenie o ukončení likvidácie žalobkyni zaslala listom zo dňa 20.11.2013. Žalobkyňa podala žalobu dňa 06.02.2015. 15. Na základe ústavnej sťažnosti (v tom čase) žalovaného 2/ Generali Slovenská distribúcia, a.s. Ústavný súd SR Nálezom č.k. IV. ÚS 578/2024-49 zrušil vyššie citovaný rozsudok odvolacieho súdu v časti jeho zrušujúceho (tretieho výroku) a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zhrnul argumentáciu sťažovateľky, ktorá v ústavnej sťažnosti namietala, že: 1/ krajský súd opätovne zrušil v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím postupoval v rozpore s § 390 CSP; 2/ právny názor krajského súdu, že sťažovateľka uplatnila námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, ktorý považovala za arbitrárny a nezodpovedajúci judikatúre najvyšších súdnych autorít. Uzavrel, že krajský súd v jeho napadnutom zrušujúcom výroku, ktorý nerešpektoval § 390 CSP predstavuje ústavne neakceptovateľný zásah do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, „keďže koliduje s jeho obsahom v záruke postupu podľa platnej a účinnej procesnej normy“. Uložil odvolaciemu súdu, aby vo veci sám rozhodol. Pokiaľ išlo o druhú časť ústavnej sťažnosti, smerujúcu proti právnemu záveru odvolacieho súdu týkajúcemu sa
uplatnenej námietky premlčania ako úkonu zneužitia práva, resp. úkonu odporujúcemu dobrým mravom, ústavný súd považoval za predčasné hodnotiť jej ústavnú akceptovateľnosť, keďže proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu bude mať sťažovateľka možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok. 16. Keďže rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu výrokov I, II a IV nadobudol právoplatnosť, konanie voči žalovanej Genertel Bizstosíto Zrt. (pôvodnej žalovanej 1/) bolo právoplatne skončené. 17. Po vrátení spisu odvolaciemu súdu tento, viazaný právnym názorom ústavného súdu vyslovenom v ústavnom náleze, zároveň viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné priznať z časti úspech. 18. Odvolací súd vo veci zrealizoval tri odvolacie pojednávania, na ktorých v potrebnom rozsahu zopakoval a v značnom rozsahu aj sám z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie (išlo o spotrebiteľský spor), a to oboznámením listinných dôkazov: Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 20.11.2013 Genertel poisťovňa a.s., Zaslanie fotodokumentácie ku škodovej udalosti zo dňa 28.01.2014, Správa ORPZ Banská Bystrica o dopravnej nehode zo dňa 08.01.2013, Správa o nehode adresovaná poisťovni, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, fotodokumentáciou poškodeného vozidla Volvo T. XXX Y. (čl. 12, 13, 34 - 144), Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistné podmienky pre produkt minihavarijné poistenie Extra, Oznámenie Allianz -Slovenskej poisťovne, a.s. o likvidácií poistnej udalosti zo dňa 10.11.2011, Expertná správa GS130000052 vo veci výpočtu škody na vozidle Volvo X. T. O., EČ T. XXX Y. ku dňu 23.12.2012 vypracovaná spoločnosťou DDM - CAR, a.s., Expertízna správa Ex iD Zrt., Správa pohľadávok a súkromné detektívne služby vo veci šetrenia škodovej udalosti na vozidle VOLVO X. T. O. zo dňa XX.XX.XXXX. 19. V predmetnej právnej veci ide o spotrebiteľský a zároveň poistno-právny spor (§ 52 a nasl., § 788 a nasl OZ). Skutkovo bolo zistené, že medzi žalobkyňou (ako poistenou) a pôvodným žalovaným 1/ Genertel Bizstosíto Zrt, konajúcim na územní Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu (ako poisťovateľom), bola uzatvorená poistná zmluva č. 20006162828 s účinnosťou od 09.07.2012, ktorej predmetom bolo aj miniHavarijné poistenie Extra motorového vozidla Q. X. XX T. O. na poistnú sumu 20.000 eur (č.l. 328 a nasl.). Z vykonaného dokazovania ďalej odvolací súd zistil, že motorové vozidlo VOLVO vstupovalo u žalovanej do poistenia ako ojazdené, už čiastočne poškodené zrejme skoršími škodovými/poistnými udalosťami. Predtým bolo predmetné motorové vozidlo havarijne poistené v Allianz Slovenskej poisťovni, a.s., kde došlo dňa 10.11.2011 k poistnej udalosti, ktorú poisťovňa Allianz, pre účely výšky poistného plnenia, vyhodnotila ako totálnu škodu a pôvodnému vlastníkovi vozidla Volvo - spoločnosti ARDE, s.r.o. vyplatila poistné plnenie vo výške 12.020,15 eur. Dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode medzi havarijne poisteným vozidlom VOLVO a vozidlom Audi, o čom bola spísaná Správa o dopravnej nehode Okresným riaditeľstvom policajného zboru Banská Bystrica č. E.-W.-E.-X-XXX/XXXX zo dňa 08.01.2013 (č.l. 7). Z obsahu tejto správy vyplýva, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič motorového vozidla VOLVO U. U., keď porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. V správe tiež bolo k okolnostiam nehody konštatované, že „k dopravnej nehode došlo tak, že vodič motorového vozidla Volvo EČV T. U. U., bytom Č. F. XX, viedol uvedené vozidlo na dvojpruhovej ceste, následne začal prechádzať motorové vozidlo továrenskej značky Audi A6, EČV W., ktoré viedla vodička Y. P., narazil pravou časťou vozidla EČ T. do ľavej zadnej časti vozidla evidenčného čísla W., ktoré predchádzal. Následne vodič U. U. zišiel s vozidlom vľavo mimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo cez strechu, narazilo do stromov a zostalo stáť na streche. Pritom došlo k poškodeniu uvedených vozidiel a k poraneniu vodiča U. U., ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie. Alkohol u vodičov zistený nebol.“ 20. Žalobkyňa škodovú udalosť nahlásila dňa 03.01.2013 zaslaním Správy o nehode poisťovateľovi Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, tam vedenú pod číslom škodovej udalosti GS130000016/52. Jej šetrenie bolo poisťovňou Genertel ukončené zaslaním listu zo dňa 20.11.2013, doručeným spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. (ako splnomocnencovi žalobkyne) dňa 4.12.2013 takým spôsobom, že poistné plnenie poskytnuté nebude. Poisťovňa dôvodila, že „poškodenie vozidiel z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy účastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú protichodné. Vzhľadom na to má poisťovňa za to, že nebolo preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a preto v zmysle § 5 ods. 1 písm. h poisťovateľ Genertel.sk neuhradí za poisteného škodu, poistné plnenie v tomto prípade poskytnúť nemôžeme.“ 21. Z likvidačnej správy spoločnosti Allianz zo dňa 16.12.2011 vo veci poistnej udalosti č. 1141050136, ku ktorej došlo dňa 10.11.2011 vyplýva, že poisťovňa škodu na vozidle Volvo W. likvidovala podľa
doložených dokladov formou totálnej škody v zmysle VPP a ZD tak, že poistenému ARDE, s.r.o. poskytla poistné plnenie vo výške 12.020,15 eur. Vychádzala pritom zo všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 22.780 eur, pričom použiteľné zvyšky na vozidle vyčíslila na sumu 9.679 eur. Toto vozidlo bolo následne prevedené na žalobkyňu, ktorá zrejme po jeho oprave, toto opäť poistila (išlo o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s havarijným pripoistením označeným ako „miniHavarijné poistenie Extra (Druh poistenia: havarijné poistenie)“ na poistnú sumu 20.000 eur u pôvodnej žalovanej Genertel s účinnosťou od 9.7.2012. Ako už bolo vyššie zmienené, za účinnosti tejto poistnej zmluvy došlo dňa 23.12. 2012 k žalovanou rozporovanej dopravnej nehode. Ďalej bolo skutkovo zistené, že žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa vypracovala vo veci poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX Expertíznu správu GS130000052 vo veci výpočtu škody na vozidle Q. X. T. O., EČ T. (spoločnosťou DDM-CAER, a.s.), ktorá vyčíslila Reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred poškodením na 16.696 eur, hodnotu predajných zvyškov na 5.022 eur a výšku škody na vozidle určila na sumu 11.674 eur. Ďalej podľa Expertíznej správy detektívnej kancelárie Ex-iD Zrt, so sídlom Budapest, vypracovanej dňa 10.04.2013 vyplýva, že jej úlohou bolo všeobecne vyšetriť škodovú udalosť zo dňa 23.12.2012, zaobstarať údaje, informácie a dôkazy potrebné pre posúdenie škodovej udalosti, vyhľadať svedkov, vypočuť zúčastnených, odhaliť prípadné protichodné tvrdenia objavujúcich sa vo vyjadreniach, vyhotoviť fotografie miesta nehody, ako aj motorových vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti. Jej zistenia mali byť také, že F. Š. na odporučenie svojho advokáta odmietol spolupracovať s pracovníkmi detektívnej kancelárie, rovnako aj vodič U. U., odmietnuť poskytnúť súčinnosť malo aj regionálne riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Z dôvodu nezastavanosti územia, na ktorom došlo k nehode, neboli zistení ani nájdení žiadni svedkovia nehody. Zistil, že poškodený majiteľ a poškodený vodič bývajú relatívne blízko k nahlásenému miestu nehody, avšak poistený majiteľ a poistený vodič bývajú približne 100 km od miesta nehody. Tak poistený ako aj poškodený majiteľ odmietli pristaviť vozidlá pracovníkom detektívnej kancelárie, pri skúmaní poškodenia vozidiel, kancelária vychádzala len z fotografií vyhotovených poškodeným, poisteným a znalcom škodovej udalosti. Skonštatoval, že poškodenie motorových vozidiel nie je v súlade s mechanizmom nehody uvedeným v oznámení. Spoločnosť EX-ID po realizácií zaznamenaných zistení dospela k záveru, že škodová udalosť na mieste, v čase a spôsobom uvedeným v oznámení o škodovej udalosti pravdepodobne nenastala. Spoločnosť EX-ID Zrt na základe dostupných dokumentov, informácií a získaných vyhlásení navrhuje zamietnutie nároku na náhradu škody. 22. Ďalej bolo skutkovo zistené, že dňa 23.12.2014, s účinnosťou od 31.12.2014, uzatvorila spoločnosť Genertel Biztosító Zrt (zahraničná právnická osoba, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky - Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu) a Generali poisťovňa, a.s. Zmluvu o prevode kmeňa a Zmluvu o predaji časti podniku. Ku dňu podania žaloby žalobkyňou 06.02.2015 táto skutočnosť nebola zapísaná v obchodnom registri žalovanej Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Po, vl. č. 1878/B (výpis z OR na č.l. 6). Žalobkyni prevod poistného kmeňa nebol žalovanou žiadnym spôsobom oznamovaný, ako uviedol jej právny zástupca, dozvedel sa o tom z iného súdneho sporu vedenom so žalovanou, resp. s dcérskymi spoločnosťami, kde žalované zvolili obdobnú procesnú taktiku (popierať dôvodnosť nároku a následne vznesenie námietky premlčania). Žalobkyňa teda podala žalobu spoliehajúc sa na správnosť údajov o svojom poisťovateľovi zapísaných v obchodnom registri. 23. Zohľadniac osobitosti tejto situácie odvolací súd zotrval na svojom už prv vyslovenom právnom názore, že žalovaným vznesená námietka premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na poistné plnenie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Pokiaľ ide o dôvody tohto záveru, odvolací súd odkazuje na odsek 13/ a 15/ svojho rozhodnutia. Má za to, že v konaní obomi žalovanými zvolený a zosúladený postup, bol s úmyslom poškodiť žalobkyňu uplatnením námietky premlčania. Preto tu odvolací súd vzhliadol špecifické okolnosti, za existencie ktorých výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku je možné posudzovať ako neprimerane tvrdé a extrémne formalistické. Najvyšší súd SR, riešil otázku súladu námietky premlčania s dobrými mravmi vo viacerých dovolacích konaniach. Vo veci sp. zn. 5Cdo 269/2009 najvyšší súd vyslovil, že znaky konania vykazujúceho priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z takých okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, za ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný; inými slovami, rozhodujúce pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. Vo veci sp. zn. 7Cdo 226/2016 najvyšší súd k možnému rozporu uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe
ktorých uviedol, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, o takýto výkon práva môže ísť iba výnimočne, pričom v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len výnimočne ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a vziať do úvahy najmä charakter uplatneného nároku, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Vo veci sp. zn. 7Cdo 507/2014 najvyšší súd nad rámec vyššie uvedeného vyslovil názor, že aplikácia inštitútu dobrých mravov vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu ale aj pri uplatňovaní a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Vo veci sp. zn. 3Cdo 137/2017 najvyšší súd zadefinoval dobré mravy ako súhrn spoločenských, kultúrnych a a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva nielen v tom, že výkon práv sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať svoje právo, ale poškodiť právo niekoho iného. Vznesenie námietky premlčania v zásade neodporuje dobrým mravom, v niektorých individuálnych prípadoch však nie je vylúčená možnosť existencie takej situácie, v ktorej uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor druhého účastníka daného právneho vzťahu, ktorý uplynutie premlčacej doby nezavinil a zánik jeho nároku by v takom prípade znamenal pritvrdý postih v porovnaní s rozsahom ním uplatňovaného práva (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 191/2019). 24. Predmetnú námietku premlčania vznesenú žalovanou tak odvolací súd posúdil v kontexte celkových, vyššie popísaných okolností prípadu, kedy je nepochybne možné vysloviť právny záver o jej rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ. 25. Pokiaľ ide o samotnú dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky, odvolací súd vyhodnotil všetky ním vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Vychádzal z platne uzatvorenej poistnej zmluvy a z toho, že žalobkyňa škodovú udalosť - teda dopravnú nehodu zo dňa 23.12.2012, ako aj okolnosti a príčinu jej vzniku preukázala Správou ORPZ Banská Bystrica č. E. - W. - E.-X-XXX/XXXX. Pokiaľ žalovaná spochybňovala stav motorového vozidla Volvo pri vstupe do poistenia k 9.7.2012 tu treba uviesť, že treba vychádzať z predpokladu, že ako odborne spôsobilá osoba (toto platí aj na jej právneho predchodcu Genertel) vozidlo pred vstupom do poistenia obhliadla a následne prijala návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy. Preto jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto smere vznesený na poslednom odvolacom pojednávaní (jeho úlohou malo byť zistiť hodnotu vozidla pri vstupe do poistenia) odvolací súd, aj s ohľadom na výrazný časový odstup, vyhodnotil ako procesne neefektívny. Pokiaľ išlo o výšku poistného plnenia, odvolací súd vychádzal z expertíznej správy GS 130000052 vypracovanej DDM-CAR, a.s., v ktorej táto spoločnosť vyčíslila výšku škody na vozidle Volvo na sumu 11.674 eur. Zohľadniac zmluvne dojednanú spoluúčasť poisteného na poistnej udalosti vo OPP pre miniHavarijné poistenie Extra Genertel.sk vo výške 5% (čl. 12 OPP), potom výška poistného plnenia činí 11.090,30 eur. Právne odkazujúc na ust. § 797 ods. 1, 2 OZ, § 806 OZ v spojení s čl. 9, 10 a 11 Poistných podmienok pre produkt mini Havarijné poistenie Extra odvolací súd považoval uplatnený nárok v časti za opodstatnený. 26. Odvolací súd dodáva, že nemohol brať zreteľ na žalovanou predloženú správu tzv. „detektívnej kancelárie“ EX-iD Zrt, Správa pohľadávok a súkromné detektívne služby, pretože táto nemá žiadnu relevantnú vypovedaciu hodnotu a jej závery (bez tohto aby k tomu mala relevantné a hodnoverné podklady) sú v rozpore so závermi policajnej správy ORPZ Banská Bystrica o dopravnej nehode. Samotná okolnosť, že pracovníkom tejto spoločnosti žalobkyňa ani priami účastníci dopravnej nehody
neposkytli súčinnosť, žalobkyňu pri uplatnení nároku na poistné plnenie nediskvalifikuje. Žalobkyňa totiž vo vzťahu k tejto spoločnosti nemala žiadne právne povinnosti. Rovnako nemohol vziať do úvahy ani tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej prednesené na odvolacom pojednávaní, že predmetná škodová udalosť vykazovala znaky poistného podvodu (vr. podozrenia z pretočenia tachometra). Žalovaná totiž podnet na trestné stíhanie vo veci poistného podvodu nepodala, škodu zamietla len so stručným a všeobecným zdôvodnením, že “poškodenie vozidiel z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy účastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú protichodné“. 27. Odvolací súd, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, zmenil podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 11.090, 30 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 16.12.2013 (§ 517 ods. 1, OZ a § 3 NV č. 87/1995 Zb. v znení účinnom ku dňu omeškania žalovanej 16.12.2013). Pokiaľ išlo o samotné omeškanie žalovanej, odvolací súd vychádzal z dátumu doručenia Oznámenia genertel.sk o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 20.11.2013. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu táto listina mu bola doručená dňa 01.12.2013, s pripočítaním zákonnej 15 dňovej lehoty na plnenie podľa § 797 ods. 3 OZ tak došlo k omeškaniu žalovanej počnúc dňom 16.12.2013. Ku dňu omeškania žalovanej úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75%. 28. Vo zvyšnej zamietajúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Nakoľko každá zo strán sporu mala v konaní úspech len v rozsahu polovice, odvolací súd žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania (prvoinštančných a odvolacích) nepriznal. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).