Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/45/2025 1425201751 28. 05. 2025 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2025:1425201751.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík, v právnej veci žalobcu: Exportno-importná banka Slovenskej republiky, skrátene EXIMBANKA SR, Grösslingová 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 722 959, právne zastúpeného: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovaným: 1/ WHITE PANTHER, s.r.o., Sliezska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 733 636, 2/ RS 19 s.r.o., Sliezska 1, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 55C/7/2025-514 zo dňa 14.03.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 55C/7/2025-514 zo dňa 14.03.2025 p o t v r d z u j e . II. Súd žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu (navrhovateľa) na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žalovaným (povinným) nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 151a, § 151h ods. 1, 2, § 151j ods. 1, § 151k ods. 1 a 3, § 151l ods. 2, § 151md ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 21.2.2025 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd - zakázal povinnému nakladať, prevádzať, darovať, zameniť alebo vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorým by ako vlastník previedol vlastníctvo alebo akokoľvek spôsobil prevod alebo prechod vlastníctva na tretiu osobu, vložil ktorúkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, previedol ktorúkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností formou zmluvy o prevode podniku alebo jeho časti, rozhodol o zlúčení alebo splynutí s inou spoločnosťou, premene alebo cezhraničnej premene spoločnosti, pričom následkom týchto úkonov by bola zmena vlastníckeho práva ku ktorejkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností; - zakázal povinnému zriadenie vecného bremena v prospech tretej osoby alebo prenechanie nehnuteľností do nájmu alebo ich vypožičanie tretej osobe na základe zmlúv, ktoré nie je možné ukončiť výpoveďou, pričom výpovedná doba nesmie byť dlhšia ako tri mesiace odo dňa doručenia výpovede vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným v okrese: A. B., obec: A. C., k.ú. D., list vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1, a to pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXXX/X so súpisným č. XXX, druh stavby: Administratívna budova, popis stavby: Administratívna budova (ďalej
len „Nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na základe žaloby navrhovateľa podanej voči povinným. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 2/ dve zmluvy o úvere, pričom najvyššia suma, ktorú sa zaviazal poskytnúť, bola vo výške 19.980.000,- EUR. Pohľadávky žalobcu zo zmlúv o úvere boli na základe záložnej zmluvy zabezpečené Nehnuteľnosťami, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve žalovaného 2/. Dňa 18.2.2025 bolo vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam prevedené zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/. Identifikovaný prevod bol zrealizovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu, čím došlo k porušeniu čl. III ods. 3.3 písm. a) záložnej zmluvy, s následkom podstatného porušenia podľa čl. 3.5 záložnej zmluvy. Žalovaný 1/ je zároveň personálne prepojený a spriaznený so žalovaným 2/, a to prostredníctvom osoby C. E.. Jediným spoločníkom žalovaného 1/ je česká obchodná spoločnosť Moravská Nemovitostní a.s., ktorej jediným akcionárom a predsedom predstavenstva je C. E.. Kúpnu zmluvu zo dňa 11.2.2025 v mene žalovaného 2/ podpísal C. E. ako člen štatutárneho orgánu, t.j. C. E. previedol Nehnuteľnosti v prospech svojej personálne prepojenej a spriaznenej právnickej osoby. Rovnaký modus operandi používa C. E. v rámci skupiny BUKÓZA. Ako spoločník a konateľ spoločností BUKOCEL, BUKÓZA HOLDING, BUKÓZA INVEST, BUKÓZA PÍLA a TRANSACO uzavrel kúpne zmluvy, ktorými previedol vlastnícke právo k ďalším nehnuteľnostiam založeným v prospech žalobcu na spriaznené spoločnosti v Českej republike; najprv na spoločnosť XHDBH a ďalej sa snaží o prevod ďalších nehnuteľností, o čom svedčia plomby vyznačené na príslušných listoch vlastníctva. Pohľadávka žalobcu voči spoločnostiam skupiny BUKÓZA predstavuje sumu istiny vo výške 65.504.269,74 EUR s príslušenstvom. Žalobca v tejto súvislosti inicioval súdne konania - dňa 12.2.2025 podal žaloby o určenie vlastníckeho práva a dňa 14.2.2025 návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých predmetom je obmedzenie dispozície s týmto majetkom. Žalobca zhrnul, že C. E. v rámci skupiny BUKÓZA uskutočnil prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v novembri 2024 a v súčasnosti sa pokúša opäť ich previesť v zrýchlenom konaní. Je preto predpoklad, že rovnako bude postupovať aj v prípade Nehnuteľností. V kontexte uvedeného žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia naliehavosťou neodkladnej úpravy pomerov, vyplývajúcej predovšetkým z toho, že ďalším scudzením alebo iným nakladaním s Nehnuteľnosťami môže byť sťažená možnosť uspokojenia pohľadávok zo zmlúv o úvere. Žalobca bude nútený iniciovať a viesť viacnásobné súdne konania namiesto toho, aby sa mal možnosť rýchlo a efektívne uspokojiť, tzn. bude sťažená jeho riadna zmluvná (realizácia záložného práva) alebo zákonná možnosť domáhať sa svojho uspokojenia priamo. Napriek existencii záložného práva v prospech žalobcu, môže záložca k zálohu uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorou sa zaviaže prenajať záloh tretej osobe na neprimerane dlhý čas a za neprimerane nízke nájomné; uzatvoriť zmluvu o výpožičke alebo inú obdobnú zmluvu, ktorou sa zaviaže bezodplatne odovzdať tretej osobe záloh do užívania na neprimerane dlhý čas, zriadiť vecné bremeno v prospech tretej osoby, či vykonať iné obdobné úkony, ktorými záloh nevýhodne zaťaží s cieľom znehodnotiť ho, sťažiť alebo úplne zmariť speňaženie zálohu a uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Ďalšie zrealizované a začaté prevody nehnuteľností aj mimo územia Slovenskej republiky len zvýrazňujú reálnosť obáv, preukazujú používaný modus operandi C. E. a sťažia možnosť uspokojenia žalobcu. Na stretnutí zástupcov žalobcu s C. E., tento deklaroval zámer previesť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ v prospech iného subjektu bez ohľadu na to, či žalobca na takýto prevod udelí súhlas. 4. V návrhu žalobca ďalej poukázal na podstatné porušenie záložnej zmluvy zo strany žalovaného 2/, ktorý avizovaný prevod Nehnuteľností skutočne zrealizoval bez súhlasu žalobcu. Súčasne namietal neplatnosť kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/, keďže zmluvné strany sa dohodli na určení splatnosti kúpnej ceny po preukázaní podmienky, že dôjde k výmazu záložného práva žalobcu. S poukazom na to, že predpoklad výmazu záložného práva je nevyhnutne viazaný na úhradu všetkých záväzkov voči žalobcovi, splatnosť kúpnej ceny za predaj Nehnuteľností v praxi fakticky nikdy nenastane. Zmluvné podmienky prevodov sú značne neštandardné, mimo bežného obchodného styku, trhových podmienok a bez ekonomickej kauzy, ktorá je spravidla spojená s kúpnou zmluvou. Poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezprostredne súvisí s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva z dôvodu vád predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.2025. Potrebu vykonania bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil aj nevyhnutnosťou zamedzenia reťazenia ďalších dispozícii s Nehnuteľnosťami. 5. Žalobca opakovane doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o skutkové tvrdenia, že dochádza prostredníctvom C. E. opätovne k reťazeniu prevodov nehnuteľností areálu BUKÓZA. Tým sa
materializuje deklarovaný zámer C. E. vykonať prevody nehnuteľností so zjavným cieľom sťažiť alebo úplne zmariť vymoženie pohľadávok žalobcu. V skutkovo a právne obdobných prípadoch (vedených pôvodne Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5Cn/1/2025 a sp. zn. 5Cn/2/2025, následne postúpených Okresnému súdu Prešov a týmto súdom vedené pod sp. zn. 25Cb/11/2025 a sp. zn. 25Cb/12/2025) boli nariadené žalobcom požadované neodkladné opatrenia, ktorými sa obmedzila dispozícia s nehnuteľným majetkom výrobného areálu BUKÓZA osobe spriaznenej s C. E. - XHDBH (ide o povinného v rámci uvedených konaní). V súvislosti s konaniami vedenými na Okresnom súde Prešov dochádza k aktívnej snahe o scudzenie nehnuteľností na tretí subjekt registrovaný v ČR a súčasne začalo vkladové konanie aj vo veci prevodu nehnuteľností zo strany tretieho subjektu na ďalší subjekt. Účelové reťazenie vyplýva aj z toho, že prvá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 12.2.2025 (snaha o prevod zo žalovaného v predmetných konaniach na iný český subjekt) a už dňa 19.2.2025 došlo k uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (snaha o prevod z tretieho českého subjektu na iný subjekt). Obe kúpne zmluvy v bode 4.4 obsahujú dojednanie, že sa kúpna cena stáva splatnou najneskôr do 90 dní odo dňa, keď predávajúci preukáže, že všetky záložné práva záložných veriteľov viaznuce na nehnuteľnostiach podľa čl. 2 ods. 2.3 týchto zmlúv k momentu ich uzatvorenia zanikli. Toto dojednanie má za následok, že kúpne ceny sa nikdy nestanú splatné. Rovnako obchodné spoločnosti RIQ Investments a.s. a Slezské kamenolomy a.s, ako spoludlžníci žalovaného 2/, uverejnili v zbierke listín Obchodného registra ČR projekty premeny, podľa ktorých má dôjsť bez zániku spoločností k ich rozdeleniu na nové subjekty. Na nástupnícke spoločnosti pritom podľa obsahu projektov neprechádzajú práva a povinnosti z poskytnutého ručenia, ani zabezpečenia (zabezpečenia akéhokoľvek druhu, vytvorené alebo existujúce k akémukoľvek aktívu, vrátane, bez obmedzenia, postúpenie pohľadávok, záložné práva, hypotéky, zádržné práva, zabezpečovacie prevody vlastníckych práv, dojednania o výhrade vlastníctva, práv veriteľa ponechať si držbu a akékoľvek dojednania poskytujúcich veriteľovi v prípade likvidácie prednostné právo pred ostatnými veriteľmi k aktívu alebo výnosom z jeho predaja). Medzi výnimkami z tohto ustanovenia nie sú zahrnuté záväzky voči žalobcovi. Na podklade premeny subjektov preto dôjde k značnému úbytku majetku spoludlžníkov bez záväzku voči žalobcovi, čo má tiež ohroziť možnosť uspokojenia pohľadávok z majetku spoludlžníkov. Načrtnuté skutočnosti preukazujú úmysel C. E. ohroziť pohľadávky žalobcu reťazením prevodov nehnuteľností a premenou spoludlžníkov, ktorí mali predstavovať jednu z foriem zabezpečenia poskytnutých úverov. 6. Z predložených výpisov z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú personálne prepojení prostredníctvom obchodnej spoločnosti Moravská nemovitostní a.s., Bohunická 493/81, Horní Heršpice, Brno, Česká republika, IČO: 282 82 264, ktorej predsedom predstavenstva je C. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, G., A., H. C.. Ide zároveň o osobu, ktorá je štatutárnym orgánom žalovaného 2/, rovnako aj obchodných spoločností Slezské kamenolomy a.s., Hlavní 4, Mikulovice, Česká republika, IČO: 083 00 283; RIQ Investments a.s., Bohunická 493/81, Horní Heršpice, Brno, Česká republika, IČO: 277 22 911; RIQ Holding a.s., Ďáblická 553/2, Střížkov, Praha, Česká republika, IČO: 225 67 089; DAP holding a.s., Ďáblická 553/2, Střížkov, Praha, Česká republika, IČO: 199 55 634 a 11 MLAKTB a.s., Ďáblická 553/2, Střížkov,Praha, Česká republika, IČO: 225 67 097. 7. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení, vyhodnotiac predložené dôkazy a poukazujúc na ustanovenia VI ods. 6.8 prvá veta, čl. III ods. 3.3 písm. a), c), d), čl. III ods. 3.5, čl. V. ods. 5.2 a čl. VI ods. 6.6 záložnej zmluvy, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/. Uviedol, že pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1 a Zmluvy o úvere č. 2 sú zabezpečené záložným právom v prospech žalobcu, zriadeným na Nehnuteľnostiach (vklad záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Bratislava dňa 22.8.2024 po č. V-1571/2024). Okrem identifikovaného záložného práva neviaznu na Nehnuteľnostiach žiadne ďalšie ťarchy. Existencia záložného práva v prospech žalobcu nebola dotknutá prevodom vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/. Rovnako nemôže byť ovplyvnená ani ďalším prevodom, či reťazením prevodov, keďže v zmysle § 151h ods. 1 OZ pri prevode či prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, alebo ak OZ alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložná zmluva neumožňuje previesť záloh bez zaťaženia záložným právom, práve naopak, v čl. V ods. 5.2 a čl. VI ods. 6.6 jednoznačne ustanovuje, že záložné právo prechádza aj pri zmene v osobe záložcu ako dlžníka alebo záložného veriteľa ako veriteľa z úverovej zmluvy, ako aj pri prevode vlastníctva zálohu a trvá po dobu trvania zmluvou zabezpečovanej pohľadávky záložného veriteľa vrátane jej príslušenstva.
Všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu na nadobúdateľa zálohu (§ 151h ods. 2 OZ). Vzhľadom na zabezpečovací charakter záložného práva sa vlastník Nehnuteľností (bez ohľadu na to, či by išlo o pôvodného záložcu alebo o vlastníka s vlastníckym právom nadobudnutým v rámci reťazenia prevodov) nemôže svojvoľne zbaviť záložného práva. Pokiaľ nedôjde k naplneniu niektorého zo zákonných dôvodov podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo bude Nehnuteľnosti naďalej zaťažovať v prospech žalobcu a slúžiť na zabezpečenie pohľadávok zo Zmluvy o úvere č. 1 a Zmluvy o úvere č. 2 (§ 151a OZ). Súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že by ku dňu vydania uznesenia existovali dôvody zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 OZ, že by záložca mohol previesť záloh nezaťažený záložným právom žalobcu, alebo že by bolo ohrozené postavenie žalobcu ako prednostného záložného veriteľa. Vzhľadom na zachované zabezpečenie v prospech žalobcu, nepovažoval súd prvej inštancie za osvedčené ani tvrdenie o sťažení uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere 1 a Zmluvy o úvere 2 v dôsledku prevodu Nehnuteľností a obávaného reťazenia prevodov. Žalobca síce argumentoval aj prejaveným úmyslom C. E. sťažovať uspokojenie pohľadávok žalobcu prevodmi nehnuteľností v k.ú. D. I., k.ú. J., k.ú. I. a k.ú. J. D. K., personálnym prepojením obchodných spoločností, figurujúcich pri prevodoch nehnuteľností (prostredníctvom osoby C. E.), ako aj zmenami v obchodných štruktúrach spoludlžníkov RIQ Investments a.s. a Slezské Kamenolomy a.s., avšak prezentované okolnosti by mohli mať vplyv napr. pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo vzťahu k majetku nezabezpečenému v prospech žalobcu, nemajú ale vplyv na prejednávanú vec a na existenciu a trvanie zabezpečenia v podobe záložného práva na Nehnuteľnostiach. 8. Súd prvej inštancie bol ďalej presvedčený, že jeho konklúzie sú v súlade s princípom subsidiarity neodkladného opatrenia, ktorý sa uplatňuje nielen vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu podľa § 343 CSP (§ 324 ods. 3 CSP), ale primerane sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých už sú práva a oprávnené záujmy žalobcu adekvátne a účinne chránené. Ide najmä o záložné práva, vecné bremená, ktoré môžu vzhľadom na okolnosti prípadu vylučovať potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu z ohrozenia exekúcie (§ 325 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na R 41/1995: „Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, obvykle nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.“, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.08.2023 sp. zn. 2Co/13/2023 a uzavrel, že záložné právo svedčí o bezpredmetnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti s princípom subsidiarity súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že požadované neodkladné opatrenie vo všetkých jeho častiach de facto vychádza z povinností záložcu v čl. III ods. 3.3 Záložnej zmluvy, porušenie ktorých bez ďalšieho oprávňuje žalobcu požadovať zaplatenie celej zabezpečovanej pohľadávky (tzn. podľa čl. III ods. 3.5 Záložnej zmluvy vyhlásiť predčasnú splatnosť v zmysle úverových zmlúv) a pristúpiť k výkonu záložného práva podľa § 151j ods. 1 OZ s účinkom podľa § 151l ods. 2 prvá veta OZ. Naviac, v časti uloženia zákazu prenechať Nehnuteľnosti do nájmu alebo ich vypožičať tretej osobe, nie je osvedčená ani teoretická obava, ako by mohol byť žalobca ohrozený, t.j. akým spôsobom by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva), či realizácie zmluvných oprávnení žalobcu. 9. Súd prvej inštancie poukázal na vyznačenú poznámku na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. o začatí súdneho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 55C/7/2025 a poznámku zo dňa 24.02.2025 o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 31C/12/2025 (P-187/2025) ku dňu vydania uznesenia (§ 185 ods. 2 CSP v spojení s § 329 ods. 2 CSP). Poukazujúc na ustanovenie § 228 ods. 2 CSP dodal, že ak bol návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti podaný v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktorých sa návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti týka. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť potenciálneho nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámi. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Záväznosť výroku o určení vecného práva k nehnuteľnosti tak účinne predchádza ďalšiemu scudzovaniu Nehnuteľností a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Platí to aj pre ďalšie vecné práva, ktorými dochádza k zaťažovaniu nehnuteľností (napr. záložné práva, či vecné bremená). Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré
by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje iný prostriedok (IV. ÚS 13/2020), ktorý už bol žalobcom uplatnený. Súd prvej inštancie bol preto názoru, že aj samotná poznámka o prebiehajúcom konaní vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil relevantným spôsobom objektívnu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda okamžitého a naliehavého riešenia situácie požadovaným spôsobom. Absencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov je zrejmá aj z toho, že v konaní vo veci samej, vedenej pod sp. zn. 31C/12/2025, nejde o určenie vlastníckeho práva žalobcu, ale o určenie vlastníckeho práva tretej osoby vo vzťahu k Nehnuteľnostiam, zaťaženým záložným právom v prospech žalobcu. Opätovne zdôraznil, že zabezpečovací záväzok sa viaže nie na osobu záložcu, ale na záloh. Zabezpečovacia funkcia záložného práva poskytuje veriteľovi (navrhovateľovi) istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu v prípade nesplnenia jeho pohľadávok, a to aj pri ďalších prevodoch Nehnuteľností. 10. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči žalovanému 2/, keďže obmedziť dispozičné práva s Nehnuteľnosťami možno v súlade s § 123 OZ vlastníkovi Nehnuteľností, t.j. žalovanému 1/ a žalovaný 2/ v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), nebol vlastníkom Nehnuteľností (nebol pasívne legitimovaný). Aj v prípade, ak by mal byť v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, návrh by voči nemu neobstál pre neosvedčenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako pri žalovanom 1/. 11. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 26.02.2025 č.k. 25Cb/12/2025-528 a zo dňa 25.02.2025 č.k. 25Cb/11/2025-451 a ďalšími rozhodnutiami odvolacích súdov, súd prvej inštancie dodal, že týmito nie je v zmysle § 193 CSP viazaný. Keďže pre posudzovanú vec bolo rozhodujúce existujúce záložné právo zriadené v prospech žalobcu, ostatné tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval konajúci súd za spôsobilé osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalovaní mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný procesný úspech, preto by mali mať proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže im však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. 13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými argumentami žalobcu v dostatočnej miere a svoje závery riadne neodôvodnil. Podľa žalobcu neobstojí záver o neosvedčení neodkladnej potreby úpravy pomerov odkazom na rozhodnutie R 41/1995, keďže i toto nevylučuje vydanie predbežného (teraz neodkladného) opatrenia bezo zbytku. Naopak, hovorí o tom, že spravidla to nie je pri existencii záložného práva potrebné. Z formulácie záverov rozhodnutia však vyplýva, že nie je vylúčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia ani v situácii existencie záložného práva v prospech navrhovateľa, ak sú dané iné okolnosti, ktoré by takéto nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali. Súd prvej inštancie preto bol povinný skúmať, či v konkrétnom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, čo však neurobil. Žalobca pritom osvedčil, že takéto výnimočné okolnosti sú dané. A to najmä v nadväznosti na správanie sa žalovaného 2/ a osoby konajúcej v jeho mene (pána C. E.), ako aj v mene ďalších spoločností skupiny BUKÓZA. Účelom doplnení návrhu nebolo ovplyvňovať súd rozhodovacou činnosťou iných súdov, ale poukázať na správanie sa spoločností reprezentovaných pánom C. E., ktoré vykazovali paralelu, identický „modus operandi“, a to čo do času realizácie, ako aj spôsobu vo vzťahu k výrobnému areálu skupiny BUKÓZA vo Vranove nad Topľou, kde bol zaznamenaný okrem iného zámer realizácie aj ďalších reťazových prevodov medzi osobami spriaznenými s p. C. E. v rozmedzí 7 kalendárnych dní a to dokonca dvakrát (kúpne zmluvy zo dní 12.02.2025 a 17.02.2025). Kúpnu zmluvu zo dňa 12.02.2025 uzatvorila spoločnosť Industrial Park Hencovce, a.s. ako kupujúci, ktorá vznikla len jeden deň (11.02.2025) pred uzatvorením kúpnej zmluvy a jej štatutár F. I. je spriaznený s p. C. E. cez spoludlžníka úveru spoločnosť Slezské Kamenolomy a.s., kde vykonával funkciu člena dozornej rady. Prostredníctvom reťazených prevodov dochádza k zmene vlastníctva bez reálne poskytnutého protiplnenia v prospech subjektov registrovaných mimo územia Slovenskej republiky s tzv. cezhraničným prvkom, čo samo o sebe predstavuje sťaženie vymožiteľnosti nárokov žalobcu a zvýšenie nákladov na uplatnenie jeho práv, nakoľko právny zástupca registrovaný v Slovenskej
republike nie je oprávnený poskytovať právne služby na území cudzieho štátu, čím vzniká potreba samostatného zastúpenia v cudzom štáte. Snahou žalobcu teda bolo osvedčiť skutočnosť, že pán E. sa prostredníctvom svojho vplyvu v zainteresovaných spoločnostiach bude snažiť realizovať obdobné úkony za účelom generovania stavu právnej neistoty, zbavovania sa majetku, vytvárania komplikácií pre prípadný výkon záložného práva a to prostredníctvom realizácie úkonov, ktoré sú celkom zjavne v rozpore so zmluvnými dojednaniami strán, a teda vedomým a účelovým podstatným porušovaním zmluvných dojednaní. Podľa konštantnej judikatúry nie je potrebné čakať s podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, kým dôjde k prevodu alebo inému nakladaniu s nehnuteľnosťou. V tomto prípade je daná reálna obava, že žalovaní sú pripravení bez váhania porušiť zmluvné dojednania a konať tak, aby saturovali stav právnej neistoty, ktorý ich úkony vyvolávajú. Je prítomná obava, že bude sťažená možnosť vymoženia pohľadávky žalobcu z úverových zmlúv. Nik nezaplatí plnú cenu Nehnuteľnosti v situácii, keď na Nehnuteľnosti viazne nejaké vecné bremeno, prípadne je zaťažená iným právom tretej osoby (napr. dlhodobým nájmom), a teda je obmedzené užívanie Nehnuteľností (odčerpanie časti práva vlastníka v prospech tretej osoby), čo sa vždy pretaví aj do ceny. Je teda daná obava, že ak by k zriadeniu takého práva tretej osoby došlo, bude uspokojenie žalobcu pri realizácii predaja Nehnuteľností zjavne obmedzené, ak nie nemožné. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na skutočnosť, že konanie žalovaných a pána C. E. je zjavne v rozpore s poctivým obchodným stykom a tiež s dobrými mravmi a preto je povinnosťou súdu uvedenú skutočnosť zohľadniť pri svojom rozhodovaní a pri posúdení toho, či nie sú dané osobitné okolnosti, pre ktoré by v danom prípade vydanie neodkladného opatrenia bolo na mieste. Zjavné zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu. 14. Za nesprávny, považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nebola osvedčená ani teoretická obava akým spôsobom by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej (neplatnosť kúpnej zmluvy) alebo realizácie zmluvných oprávnení žalobcu vo vzťahu k návrhu na obmedzenie nakladania s Nehnuteľnosťami ich zaťažením alebo prenechaním do nájmu. Súd prvej inštancie túto svoju úvahu bližšie nerozvíja a z uvedeného dôvodu nie je žalobca schopný vzniesť protiargument. Ide o arbitrárny záver o otázke, ktorá sa týka podstatnej okolnosti pre posúdenie veci. V tejto časti sa súd nedostatočne vyrovnal s argumentáciou žalobcu a zároveň svoje závery aj nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že poskytnutie predbežnej ochrany nie je potrebné, keďže je žalobca oprávnený začať s výkonom záložného práva, a teda sa uplatní § 151j ods. 1 a § 151l ods. 2 OZ, teda vznikne zo zákona povinnosť nepreviesť záloh, žalobca dodal, že realizuje všetky jemu dostupné kroky, ktoré smerujú k tomu, aby mohol začať s výkonom záložného práva. Musí však postupovať v súlade s podmienkami uvedenými v úverových zmluvách a záložnej zmluve, a teda v prvom kroku zosplatniť úvery, čo už aj urobil podaním zo dňa 20.03.2025, pričom najprv čakal, či žalovaní nenapravia porušenie dobrovoľne v lehote, ktorú im na to poskytol. V zmysle bodu 3.5 záložnej zmluvy musel žalobca poskytnúť navyše žalovanému 2/ lehotu na dobrovoľné plnenie v trvaní 10 dní, a teda nemohol hneď začať s výkonom záložného práva, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení. Preto ochrana poskytovaná touto zákonnou povinnosťou nepreviesť záloh nemohla byť včasnejšia ako vydanie neodkladného opatrenia a nemohla poskytnúť relevantnú ochranu. Je pritom otázne a pochybné, či žalovaní budú rešpektovať zákonný zákaz nepreviesť nehnuteľnosti. Okrem toho, žalovaný 2/ si neprevzal poštu s oznámením o zosplatnení úveru, a teda aj toto samotné naťahuje celý proces. Rovnako je možné očakávať, že si žalovaní nebudú preberať ani ďalšie oznámenia, vrátane preberania oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Aj zákaz nakladať s nehnuteľnosťami po oznámení začatia výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 2 OZ tak môže byť na základe úkonov (resp. nepreberania pošty) zo strany žalovaného 1/, alebo v tom čase iného záložcu, odďaľovaný, čo všetko spôsobuje, že ochrana práv žalobcu nemusí byť včasná a účinná. Výkon záložného práva môže byť znemožnený vzhľadom na reťazenie prevodov a zákonnú lehotu 30 dní v zmysle § 151m ods. 1 OZ. Samotná poznámka o súdnom konaní evidovaná na liste vlastníctva Nehnuteľností neposkytuje žiadnu ochranu voči tomu, že žalovaní a pán C. E. môžu naďalej realizovať úkony, ktoré vyvolávajú stav právnej neistoty vo vzťahu k tomu, kto je v tom ktorom momente vlastníkom nehnuteľností, a teda voči komu je potrebné realizovať záložné právo, keďže prípadná neplatnosť kúpnych zmlúv pôsobí od počiatku, a teda ďalšie prípadné neplatné prevody nebudú mať síce účinky vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, ale budú mať účinky vo vzťahu k tomu, komu je potrebné doručovať a s kým konať v rámci výkonu záložného práva tak, aby jeho realizácia nebola neskôr spochybňovaná. Bezpochyby tak tieto úkony sťažujú výkon záložného práva a teda aj možnosť uspokojenia žalobcu.
16. Žalobca mal ďalej za to, že nakoľko je tu daná pochybnosť o platnosti prevodnej zmluvy medzi žalovanými, je potrebné zaviazať zákazom nakladania s Nehnuteľnosťami oba subjekty, a to najmä vzhľadom na fakt, že ak by bola prevodná zmluva neplatná, je neplatná ex tunc, teda od počiatku. Ak by bolo neodkladné opatrenie vydané len vo vzťahu k jednému zo žalovaných (žalovaný 2/), nie je možné vylúčiť, že v rámci dotvárania stavu právnej neistoty by mohli žalovaní generovať situáciu, že by od prevodnej zmluvy odstúpili (ktorýkoľvek z nich) a vlastníctvo by sa navrátilo naspäť do rúk žalovaného 2/, ktorý by mohol s Nehnuteľnosťami opäť nakladať, ako to už urobil, a opäť právne komplikovať situáciu. CSP pritom nevylučuje nariadiť neodkladné opatrenie aj proti tretej osobe, o to viac, že v danom prípade je vydanie neodkladného opatrenia viazané aj na podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, kde žalovanými sú tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/. Keďže pochybnosť, na ktorú je viazané aj neodkladné opatrenie sa týka nejasnosti právneho stavu vlastníctva Nehnuteľností, je podľa žalobcu daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/. Okrem toho žalobca žiadal žalovaného 2/ o odstránenie porušenia záložnej zmluvy a úverových zmlúv, a teda v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemohol vedieť, či nebude v čase rozhodovania súdu žalovaný 2/ opäť ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností. Osobitne vo vzťahu k navrhovanému uloženiu zákazu prenechania dotknutých nehnuteľností do nájmu alebo ich vypožičanie tretej osobe na základe zmlúv, ktoré nie je možné ukončiť výpoveďou, pričom výpovedná doba nesmie byť dlhšia ako tri mesiace odo dňa doručenia, žalobca uviedol, že tento návrh považuje za dôvodný a primeraný z dôvodu, že žalovaní 1/ vykonáva podnikateľskú činnosť spojenú s prenájmom nehnuteľností, čo vyplýva z predmetu podnikania (činnosti) zapísanej v obchodnom registri cit: „prenájom nehnuteľností spojený s doplnkovými službami - obstarávateľské služby spojené s prenájmom“. 17. V rámci novôt žalobca poukázal na uznesenie Mestského súdu v Brne zo dňa 26.03.2025 sp. zn. 108 Nc 21/2025-60, ktorým nariadil povinnosť p. C. E., ako aj spoločnostiam RIQ Investments, a.s. a Slezské kamenolomy, a.s. ako spoludlžníkom úveru, aby sa zdržali prijatia rozhodnutia schvaľujúceho projekt premien týchto spoločnosti rozdelením formou odštiepenia zlúčením na nové subjekty, ktorých ovládajúcou osobou je opäť p. C. E.. Mestský súd v Brne ustálil, že premenami je prevádzaný najvýznamnejší majetok spoludlžníkov na novo vznikajúce spoločnosti prepojené a ovládané p. C. E., pričom však záväzok spoludlžníkov voči žalobcovi z úverových zmlúv ostáva v pôvodných subjektoch bez majetkového krytia, čím budú z dispozície spoludlžníkov v konečnom dôsledku vyvedené v zásade všetky aktíva, ktoré by mohli slúžiť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z titulu zmlúv o úvere. Mestský súd v Brne tiež zistil, že spoludlžníci nedodržali zákonný postup podľa § 33 odst. 3 zákona č. 125/2008 Sb. o přemenách obchodních společností a družstev, pretože svoj zámer nezverejnili na svojich internetových stránkach po dobu 1 mesiaca, čo súd vyhodnotil ako úplne neštandardné konanie a skutočnosť podporujúcu obavu žalobcu o vymáhateľnosť svojej pohľadávky. Uvedené rovnako svedčí o zámere spoločností pod kontrolou pána C. E. vytvárať stav právnej neistoty a sťažovať vymoženie pohľadávky žalobcu, a teda dokresľujú spôsob jeho konania. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 21. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 25. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 28. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“. 30. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľ neodkladného opatrenia – žalobca sa domáhal voči žalovaným zákazu nakladať, prevádzať, darovať, zameniť alebo vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorým by ako vlastník previedol vlastníctvo alebo akokoľvek spôsobil prevod alebo prechod vlastníctva na tretiu osobu, vložil ktorúkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, previedol ktorúkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností formou zmluvy o prevode podniku alebo jeho časti, rozhodol o zlúčení alebo splynutí s inou spoločnosťou, premene alebo cezhraničnej premene spoločnosti, pričom následkom týchto úkonov by bola zmena vlastníckeho práva ku ktorejkoľvek z nižšie uvedených nehnuteľností; ako i zákazu zriadiť vecné bremeno v prospech tretej osoby alebo prenechanie nehnuteľností do nájmu alebo ich vypožičanie tretej osobe na základe zmlúv, ktoré nie je možné ukončiť výpoveďou, pričom výpovedná doba nesmie byť dlhšia ako tri mesiace odo dňa doručenia výpovede vo vzťahu k Nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na základe žaloby navrhovateľa podanej voči žalovaným.
31. Za rozhodujúce skutočnosti žalobca vo svojom návrhu označil, že po uzavretí Zmluvy o úvere č. 1 a č. 2, z ktorých pohľadávky boli zabezpečené na základe záložnej zmluvy, došlo v rozpore s jej ustanoveniami k prevodu Nehnuteľností zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ bez vedomia a súhlasu žalobcu, pričom v dôsledku správania sa žalovaných a osoby C. E. hrozí obava z reťazenia prevodov, kedy ďalším scudzovaním alebo iným nakladaním s Nehnuteľnosťami môže byť sťažená možnosť uspokojenia pohľadávok žalobcu zo zmlúv o úvere, keďže bude nútený iniciovať a viesť viacnásobné súdne konania namiesto toho, aby mal riadnu zmluvnú alebo zákonnú možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávok priamo. 32. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento zamietol, keď mal za to, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca hodnoverne neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a teda bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené, musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad. V prvom rade žalobca opakovane dôvodil hrozbou reťazenia prevodov Nehnuteľností zo strany žalovaných, resp. osobou, ktorá v ich mene koná C. E.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že existencia záložného práva nemôže byť dotknutá žiadnym ďalším prevodom alebo reťazením prevodov, keď v zmysle § 151h ods. 1 OZ pri prevode či prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, pričom v tomto prípade, zmluva o zriadení záložného práva neurčovala inak. Rovnako žalobca v návrhu netvrdil a neosvedčil, že by hrozila situácia vedúca k zániku záložného práva v zmysle ustanovenia § 151md ods. 1 OZ. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú otázku posudzoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 13/2020 subsidiaritu nariadenia neodkladného opatrenia vyhodnocoval nielen vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia podľa § 324 ods. 3 CSP, ale aj k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Aplikácia subsidiarity sa teda primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty (rozdielne od zabezpečovacieho opatrenia), prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy akejkoľvek osoby adekvátne a účinne chránené. Žalobca v návrhu, ani v odvolaní neuviedol taký dôvod, ani listinný dôkazmi neosvedčil danosť takej okolnosti, ktorá by napriek zabezpečeniu nároku žalobcu záložným právom, nasvedčovalo skutočnosti, že by mohlo dôjsť k zmareniu výkonu rozhodnutia. V prvom rade je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu, v ktorom sa na základe podanej žaloby domáha určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, kedy podľa názoru odvolacieho súdu akýkoľvek prevod alebo dispozícia s Nehnuteľnosťami nemôže ovplyvniť merito sporu, najmä za predpokladu, kedy je na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. vyznačená poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 31C/12/2025 (P-187/2025). V zmysle § 31a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak a) sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) nebol zaplatený správny poplatok, c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní, e) bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu. Do skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam má tak žalobca zabezpečené, že žiaden prevod alebo prechod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam nebude realizovaný, t.j. aj v prípade uzatvorenia akejkoľvek zmluvy, nenastanú vecnoprávne účinky kúpnej, darovacej alebo inej scudzovacej zmluvy, nakoľko rozhodovanie o akomkoľvek návrhu na vklad vlastníckeho práva je prerušené zo zákona práve do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. K akýmkoľvek komplikáciám, ktoré žalobca spomína v súvislosti s prevodmi a reťazením prevodov Nehnuteľností, ktoré by mohli mať vplyv na výkon záložného práva, tak nemôže dôjsť. Na uvedené nemá vplyv ani posudzovanie konania žalovaných, resp. skupiny pod kontrolou pána E. v súlade či už s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko to nezvyšuje obavu o budúce uspokojenie pohľadávok žalobcu. Uvedené bude a môže mať vplyv prípadne pri posudzovaní platnosti už uzatvorenej kúpnej zmluvy v konaní o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Keďže k zaťaženiu, ktoré popisuje
v návrhu, ako aj v odvolaní žalobca (prevod, vecné bremená), nemôže do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva dôjsť, nemôže dojsť ani k zaťaženiu Nehnuteľností v tom smere, že by to malo dopad na uspokojenie žalobcu. Ako správne uvádzal súd prvej inštancie, existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a predpokladá objektívnu vedomosť o ňom, čím narušuje akúkoľvek dobromyseľnosť potencionálneho nadobúdateľa vecného práva k Nehnuteľnostiam. Zároveň v zmysle § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti bude subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktorých sa návrh na povolenie vkladu vecného práva k Nehnuteľnostiam týka, keďže akýkoľvek nový návrh na povolenie vkladu vecného práva k Nehnuteľnostiam už bude podaný v čase, keď je v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní. S poukazom na uvedené, sú právne irelevantné aj úvahy o tom, či závery súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní princípu subsidiarity o tom, že žalobca má právo požadovať zaplatenie celej zabezpečenej pohľadávky (t.j. vyhlásiť predčasnú splatnosť) a pristúpiť k výkonu záložného práva podľa § 151j ods. 1 OZ, kedy nastúpia účinky v zmysle § 151l ods. 2 OZ, sú opodstatnené alebo nie. V čase, keď existuje v katastri nehnuteľností poznámka o prebiehajúcom súdom konaní, nemôže mať na postup žalobcu v zmysle § 151m ods. 1 OZ vplyv ani ďalší prevod nehnuteľností, keďže k zmene vlastníka odkazom na dikciu § 31a zákona č. 162/1995 Z.z. nedôjde a preto nemôže byť ani pochybnosť o tom, komu je potrebné doručovať a s kým konať v rámci výkonu záložného práva, keďže 30-dňová lehota musí byť splnená tak vo vzťahu k žalovanému 1/ ako vlastníkovi Nehnuteľností, ako i vo vzťahu k žalovanému 2/ ako dlžníkovi. 33. I v prípade absencie poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti, je nevyhnutné uviesť, že záložné právo žalobcu slúži na zabezpečenie jeho pohľadávky tým, že v prípade riadneho a včasného nesplnenia pohľadávky žalobcu je tento, ako záložný veriteľ, oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Zabezpečovacia funkcia záložného práva mu poskytuje istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu, v prípade nesplnenia jeho pohľadávky, keďže svojou povahou predstavuje záruku za dlh. I v prípade scudzenia Nehnuteľností sa zabezpečovací záväzok neprestane viazať na záloh (t.j. nebude sa viazať na osobu vlastniacu záloh), z ktorého sa žalobca naďalej môže uspokojiť. A práve toto je dôvod, prečo nie je dôvodná námietka odvolateľa ohľadom hrozby prevodu a zaťaženia Nehnuteľností vecnými právami. Žalobca si svoju pohľadávku uspokojuje zo zálohu (nie zo zloženej kúpnej ceny), ktorého ocenenie sa robí v zmysle zákonných predpisov a postupov a samotná kúpna cena (nízka - pri jej zaťažení dlhodobým nájmom alebo vysoká) nemá vplyv na ocenenie týchto nehnuteľností, pri nariadení/začatí predaja zálohu. Preto ani tento argument žalobcu nepovažoval odvolací súd za významný pre nariadenie neodkladného opatrenia. 34. Všetky uvádzané dôvody platia aj vo vzťahu k žalovanému 2/, pričom nemožno opomenúť, ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom Nehnuteľností, ktorý má dispozičné práva k Nehnuteľnostiam, preto by v danej časti bolo nariadené neodkladné opatrenie nevykonateľné. Aj v prípade, keby hypoteticky došlo k odstúpeniu od už uzatvorenej kúpnej zmluvy ktorýmkoľvek zo žalovaných, stále platí, že určenie vlastníckeho práva je predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 31C/12/2025, kedy v prípade platnosti kúpnej zmluvy sa bude posudzovať aj prípadné odstúpenie od nej, a v dôsledku takto prebiehajúceho konania sa na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. stále nachádza poznámka o tomto konaní, v dôsledku čoho je prerušené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva. 35. Vo vzťahu k uplatneným novotám odvolací súd dodáva, že napriek skutočnosti, že ich možno vyhodnotiť ako prípustné (keďže uznesenie Mestského súdu v Brne bolo vydané zjavne až po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie), nemajú žiadnu relevanciu na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže dispozícia s iným majetkom spoludlžníkov žalovaného 2/ cez ovládajúcu osobu C. E., nemá vplyv na výkon záložného práva žalobcu a na naliehavosť na nariadení neodkladného opatrenia a to vzhľadom už k vyššie uvádzaným skutočnostiam. 36. Odvolací súd mal v nadväznosti na uvedené za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Obsah odvolania žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na právne závery uvádzané súdom prvej inštancie, ktorý sa so všetkými podstatnými skutočnosťami riadne a podrobne vysporiadal. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade mali v odvolacom konaní síce plný úspech žalovaní, v dôsledku čoho im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale nakoľko im v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, tieto si v priebehu konania ani neuplatnili, súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).