Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoZm/2/2025 1515210398 27. 05. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1515210398.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ Profimont PLUS, s. r. o., so sídlom Košútska 4216/8, 036 01 Martin, IČO: 45 721 343, 2/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 1.137,60 Eur s príslušenstvom zo zmenky, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 2.688,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. a v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 1. a v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024 vo výrokoch I. a II. odmieta. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že vo výroku I. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.137,60 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.137,60 Eur od 7.4.2015 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 3,79 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. vzájomnú žalobu zamietol; vo výroku III. konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil; vo výroku IV. žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100%; vo výroku V. žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% a vo výroku VI. v časti konania voči žalovanému v 1. rade, žalobcovi a ani žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 3.406,80 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 7.4.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj nárok odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v 1. rade a avalovanej žalovaným v 2. rade v Martine, 11.12.2012 na rad žalobcu, na sumu 3.406,80 Eur, s dátumom splatnosti 6.4.2015. Žaloba bola odôvodnená tým, že vystavením zmenky sa žalovaný zaviazal, že 6.4.2015 zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 3.406,80 Eur, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase podania žaloby nesplnil. Podaním, označeným ako doplnenie a zmena návrhu na začatie konania, žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy 2.269,20 Eur a zodpovedajúceho príslušenstva. Späťvzatá časť zmenkovej sumy zodpovedala zmluvným sankciám vo výške 2.269,20 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca
vzal žalobu späť pred doručením žaloby žalovaným, súd prvej inštancie konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti podľa § 145 ods. 3 v spojení s § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. Žalovaný v 2. rade si v priebehu konania vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.688,- Eur s príslušenstvom, ktoré uhradil nad rozsah plnenia vo výške 3.000,- Eur reálne poskytnutého žalobcom zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 162146 - 34022 z 11.12.2012 (ďalej tiež „zmluva o pôžičke“). Žalovaný v 2. rade mal za to, že zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon, pretože žiadosť o pôžičku nie je totožná s potvrdením žiadosti, návrh na uzavretie zmluvy nepodal ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade, návrhom bola ponuka žalobcu, ktorá vyplýva z jeho podnikateľskej činnosti. Žiadosť predložená formou dokumentu žalobcom je v prejednávanej veci neplatná, pretože návrhom viazaný dodávateľ nedodal plnenie podľa žiadosti ani ho nepotvrdil. Schválenie žiadosti nenaväzuje na žiaden právny úkon tak ako prezentoval žalobca. Pretože predložená žiadosť je neplatný právny úkon, právny úkon, ktorý nevznikol, nespôsobuje platné právne účinky. 4. Súd prvej inštancie nariadil na deň 14.3.2024 pojednávanie, v predvolaní strany poučil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie s termínom pojednávania bolo žalovanému v 2. rade doručené 3.2.2024. Na pojednávanie sa žalovaný v 2. rade nedostavil, pričom svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Žalobca následne v podaní z 13.3.2024 navrhol, aby súd prvej inštancie v prípade, že sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostaví, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 5. S poukazom na uvedené a vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky, za ktorých je súd v zmysle § 274 CSP a § 278 CSP povinný na pojednávaní rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a vo vzťahu k vzájomnej žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie v rámci skúmania podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nezistil, že by predmetný spor mohol byť považovaný za spotrebiteľský spor podľa § 290 a nasl. CSP a žalovaného v 2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom, resp. vo vzťahu k jeho postaveniu spoludlžníka zo zmluvy o pôžičke. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný v 2. rade, v čase podpisu zmenky, ako aj zmluvy o pôžičke, vykonával funkciu konateľa žalovaného v 1. rade a zároveň bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný v 2. rade prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/17/2022 z 21.11.2022, zverejneným 25.11.2022 v Obchodnom vestníku pod č. 226/2022, bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený malý konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. Oznámením v Obchodnom vestníku z 23.11.2023, pod č. 223/2023, bol malý konkurz vedený na majetok žalovaného v 1. rade zrušený. Žalobca si v predmetnom konaní voči žalovanému v 1. rade uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorá bola vystavená 11.12.2012 a stala sa splatnou 6.4.2015. Nakoľko uplatnenú zmenkovú pohľadávku žalovaný v 1. rade vystavil pred vyhlásením malého konkurzu na jeho majetok, bolo dôvodným konanie voči nemu zastaviť podľa § 167e ods. 1 ZKR v spojení s § 106h ZKR. 7. O nároku na náhradu trov konania o žalobe rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalobca bol voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100%. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodoval súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že vzhľadom k zamietnutiu vzájomnej žaloby v celom rozsahu mal žalobca v časti konania o vzájomnej žalobe plný procesný úspech, preto má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu. V časti trov konania v súvislosti so žalovaným v 1. rade súd prvej inštancie postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP a skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Dôvodom zastavenia predmetného konania je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade,
pričom zodpovednosť za zavinenie by mal niesť práve žalovaný v 1. rade. Z osobitnej povahy samotného oddlženia ako dôvodu pre zastavenie konania však nemožno priamo pričítať procesné zavinenie ani jednej zo strán, a preto súd prvej inštancie považoval za dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého v časti zastaveného konania voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania žalobcovi ani žalovanému v 1. rade nepriznal. 8. Proti uvedenému rozsudku uplatnil žalovaný v 1. a v 2. rade ako prostriedok nápravy podanie, označené ako „Odvolanie proti Rozsudku v mene Slovenskej republiky sp. zn. B5-1CbZm/424/2015-276 zo dňa 14.3.2024 a Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a návrh na nariadenie nového pojednávania“. Žalovaní v tomto podaní uviedli, že súd prvej inštancie nepredvolal žalovaného v 1. rade, ďalej že nebolo žalovaným doručené podanie žalobcu zo dňa 13.3.2024, tiež že nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný tiež uviedli, že napadnutý rozsudok je výslovne formalistický, nepresvedčivý a nepreskúmateľný a jedná sa o justičný omyl. Žalovaní následne vo svojom odvolaní zhrnuli skutkový stav prejednávanej veci s poukazom na citáciu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 365 ods. 1 CSP), Občianskeho zákonníka týkajúcu sa neplatnosti právneho úkonu a zmluvy o pôžičke (§ 657 a § 658) a poukazovali na neplatnosť uzatvorenej zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 11.12.2012. Žalovaní vo svojom odvolaní tiež poukázali na ustanovenia § 274 až § 281 CSP, ktoré sa týkajú rozsudku pre zmeškanie, jeho zrušenia a podmienok na jeho zrušenie a dodali, že je nesporným, že napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne nedôvodný, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Žalovaní tiež zastávajú názor, že napadnutý rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu, interpretácia súdu prvej inštancie je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený a napadnutý rozsudok je v rozpore s kogentnými normami a s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo podľa žalovaných vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom, pričom závery sú extrémne inkonzistentné. Žalovaní sú názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené a odôvodnenie rozhodnutia nie je presvedčivé a nespĺňa preto podmienky podľa § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. Žalovaní následne citovali viaceré články Ústavy SR a judikatúru Ústavného súdu SR týkajúce sa obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, týkajúce sa formalizmu pri výklade a aplikácii právnych predpisov. Žalovaní zastávajú názor, že výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby bol tento odklon dostatočne zdôvodnený. Súd prvej inštancie značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dôvodiť z argumentácie súdu prvej inštancie, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. 9. Na základe uvedeného preto žalovaní žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie vo výroku I. a vo výroku II. zrušil a nariadil nové pojednávanie, pretože neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozsudku pre zmeškanie, ďalej žiadajú, aby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec na konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadajú odvolací súd, aby im oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku. 10. O uvedenom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol súd prvej inštancie svojim uznesením č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 312 zo dňa 11.2.2025 tak, že tento návrh žalovaného v 1. a v 2. rade zamietol s poukazom na to, že žalovaní nepreukázali, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškali z ospravedlniteľných dôvodov. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (na č. l. 262 a 263 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaným v 1. a v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené do ich elektronickej schránky dňa 3.2.2024 z čoho je zrejmé, že žalovaní mali vedomosť o termíne pojednávania už od tohto dňa a teda boli na pojednávanie súdom riadne a s dostatočným predstihom predvolaní tak, aby sa pojednávania mohli zúčastniť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z obsahu podania žalovaných neidentifikoval žiadne ďalšie dôvody, ktoré by žalovaným mohli brániť v ich neprítomnosti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2025.
11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadril. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 16. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 17. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 18. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 19. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 20. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 21. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení súdneho konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo veci, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových strán možnosťou vydať kontumačný rozsudok, pričom vo vzťahu k pasivite žalovanej strany sporu umožňuje sankcionovať jej nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené procesné predpoklady podľa § 274 CSP - druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. K ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie v zákonnej lehote, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby sa vo veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie. Ustanovenie § 278 CSP upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní v prípade, ak sa na pojednávanie nedostavil žalobca a je zrkadlovým obrazom k ustanoveniu § 274 CSP, ktoré
upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní proti žalovanému. Materiálnou podmienkou vydania kontumačného rozsudku je nedostatok procesnej aktivity sporovej strany. 22. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. 23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 14.3.2024 na základe písomného návrhu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaní sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili. Rozsudok pre zmeškanie odôvodnil vo vzťahu k podanej žalobe ust. § 274 CSP a vo vzťahu k vzájomnej žalobe, kde majú žalovaní postavenie žalobcov, ust. § 278 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaných, odvolací súd nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Predmetná sporová vec bola iniciovaná na základe žalobcom podanej žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212> CSP, doručenej dňa 6.5.2015, pričom obaja žalovaní boli na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 14.3.2024 o 9.00 hod. riadne a včas predvolaní - predvolanie, obsahujúce poučenie aj v zmysle § 274 a § 278 CSP (č. l. - 260 spisu), bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 3.2.2024 (č. l. 262 súdneho spisu) a žalovanému v 2. rade dňa 3.2.2024 (č. l. 263 súdneho spisu), teda najmenej 5 dní pred konaním nariadeného pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvej inštancie doručil vyššie uvedené predvolanie na pojednávanie do elektronickej schránky oboch žalovaných v súlade s § 105 ods. 1 CSP s tým, že doručovanie do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (prijímateľ) formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3 zákona o e-governmente). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka, ktorou sa rozumie dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje (§ 30 ods. 1 zákona o e-Govemmente). Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak. Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie doručil obom žalovaným predvolanie na pojednávanie dňa 14.3.2024 riadne a včas. 24. Nakoľko sa žalovaní v 1. a v 2. rade pojednávania nezúčastnili a svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami v zmysle § 274 písm. b) CSP neospravedlnili, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.3.2024 „pre prípad, že sa žalovaní na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavia“, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Po posúdení splnenia procesných podmienok podľa § 274 a § 278 CSP (vo vzťahu k vzájomnej žalobe) v rozhodnom čase, súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a vydal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na to, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne, súd musí takéto rozhodnutie vydať. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaní neuviedli a nepreukázali odvolací dôvod (včasné a riadne ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu vopred známej prekážky účasti na pojednávaní) a preto boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
26. Odvolací súd k samotnému odvolaniu uvádza, že žalovaní podali odvolanie ako aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v jednom podaní a argumentovali tými istými dôvodmi, pričom ide o dva rozdielne inštitúty. Keďže o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo právoplatne rozhodnuté (viď odsek 9), odvolací súd v tomto odvolacom konaní posudzoval len splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nie či zmeškali žalovaní pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu (čo je podmienkou na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). Ako už bolo uvedené, žalovaní nepreukázali, že procesné podmienky neboli splnené a pokiaľ ide o ich odvolacie dôvody, je potrebné konštatovať, že v odvolaní neuvádzajú žiadne konkrétne dôvody, prečo by mal byť napadnutý rozsudok nezákonný, resp. v čom nespĺňa zákonné kritéria. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné okrem dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, súd prvej inštancie dodržal zákonné ustanovenie § 275 CSP, ktoré ukladá uviesť stručnú identifikáciu nároku a právny dôvod na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie zároveň v rámci skúmania procesných podmienok dospel k správnemu záveru, že žalovaného v 2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľa, čo odôvodnil v ods. 10 napadnutého rozsudku. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie odôvodňovať rozsudok tak, ako je tomu v prípade odôvodnenia riadneho rozsudku (§ 212 v spojení s 220 CSP). 27. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie žalovaných, ktoré obsahuje predovšetkým citáciu zákonných ustanovení a zhrnutie skutkového stavu, nie je možné posúdiť ako odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je vždy viazaný dôvodmi odvolania a odvolateľ je povinný dôvody identifikovať. V prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie musí odvolateľ preukázať nesplnenie zákonných podmienok vo forme niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou naplnenie odvolacieho dôvodu vyhľadávať, prípadne ho dopĺňať. V odvolaní žalovaní nesplnenie podmienok odôvodňovali tým, že neboli riadne predvolaní a rozsiahlo argumentovali nepresvedčivosťou a nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia, k čomu zamerali citáciu zákonných ustanovení a nálezov ústavného súdu. Ako už bolo uvedené, v odvolaní žalovaní neuviedli žiadne také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, resp. že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalovaných podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala, pričom odvolací súd v danej veci rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli (k odvolaniu žalovaných sa nevyjadril). 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).