Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5CoZm/4/2025 1515218472 29. 07. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: X. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom Z. K.. XX/XXX, H. W. U., zastúpenej opatrovníkom: E. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. X.XX/XXX, H. W. U., žalovaná aj opatrovník zastúpení: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, so sídlom Námestie Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, IČO: 42 274 338, o zaplatenie 2.736,- eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie žalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100 %. 2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, s príslušenstvom, titulom dlžnej zmenkovej sumy s príslušenstvom. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 29.05.2013 uzavrel ako veriteľ s pôvodne žalovanou v 1/rade ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere/pôžičke č. 171358, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 4.560,- eur. Pôvodne žalovaná v 1/rade sa za poskytnutý úver zaviazala zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 2.560,- eur. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2/rade) pristúpila k záväzkom dlžníka z uzatvorenej Zmluvy ako spoludlžník a súčasne prevzala zmenečné ručenie za zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou v 1/rade. Uplatnený nárok tak tvoria dlžné pohľadávky zo skôr špecifikovanej zmluvy. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil okrem citácií zákonných ustanovení nasledovne: „9. Na pojednávanie konané dňa 25.4.2024 sa žalovaný - opatrovník žalovanej X. Y. nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný dňa 23.2.2024, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. ... 12. Žalobca svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.4.2024 z dôvodu hospodárnosti a zároveň pre prípad, že sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostaví navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Súd návrhu vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia sú splnené. 14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
... 18. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 4. Proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024 podala včas odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 5. Žalovaná poukázala na to, že konanie bolo vedené od roku 2015, najskôr proti žalovanej 1/ L. U. a žalovanej 2/ X. Y.. Po tom, čo bol na majetok žalovanej 1/ uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odk/363/2022 zo dňa 10.10.2022 vyhlásený konkurz, súd konanie voči nej zastavil. 6. Žalovaná (povodne žalovaná v 2/rade) nebola v celom konaní nečinná. Riadne sa vyjadrila k podanej žalobe, kde v podaní zo dňa 23.02.2017 uviedla, že je nevyhnutné zmluvu, z ktorej vychádza nárok žalobcu posudzovať v súlade s § 129/2010 Z.z., keďže pôvodne žalovaná v 1/rade nekonala v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolenia, a tieto údaje (IČO, zápis v ŽR) boli v zmluve uvedené len z dôvodu, aby žalobca obišiel zákon a privodil si priaznivejšie postavenie. Peňažné prostriedky pôvodne žalovanej v 1/rade mali byť poskytnuté na výkon podnikania, čo však podľa vedomosti žalovanej neboli a súd prvého I. inštancie by mal túto vec skúmať. Aj keď je pôvodne žalovaná v 1/ rade označená v zmluve ako dlžník fyzická osoba, má v tejto zmluve uvedené aj obchodné meno a IČO, je nevyhnutné ju považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože pri uzatváraní zmluvy reálne nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť bez preukázaný. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí pôžičky) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. 8. Žalovaná poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku (bod 6.) vyplýva, že finančné prostriedky neboli poskytnuté na účely podnikania a že pôvodne žalovaná v 1/rade ani ako podnikateľ nekonala, čo vyplynulo aj z vyjadrenia L. U. zo dňa 21.06.2017 - kedy táto namietla obsah zmluvy, pretože nikdy v minulosti neuzavrela zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. V čase žiadosti o úver nemala účel čerpania vybavenie kancelárie, ako je uvedené v žiadosti. Úver mal slúžiť na úhradu nesplatených pohľadávok a vyplatenie iných dlhov. Uviedla, že si nie je vedomá podpísania zmenky. 9. Poukázala aj na svoje skoršie vyjadrenie v konaní zo dňa 16.11.2022, v ktorom okrem iného argumentovala uznesením Najvyššieho súdu SK 3Obdo/37/2017 zo dňa 11.01.2018, a spoločným stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015, č. R 93/2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré bolo prijaté za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe súdov nižšej inštancie vo veciach, v ktorých bol uplatňovaný nárok zo zmenky proti fyzickým osobám. 10. Žalovaná trvala na tom, že posudzovaný vzťah je spotrebiteľský a že v čase úkonu nebola v stave, kedy bola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania. 11. K zákonným podmienkam vydania napadnutého rozsudku uviedla, že sa cestou svojho opatrovníka pred každým pojednávaním riadne ospravedlnila, pričom tak urobila aj pred pojednávaním dňa 25.04.2024, a toto ospravedlnenie zaslala na nesprávnu adresu (pôvodného súdu), pričom jej zásielka bola po pojednávaní vrátená. Bola v celom konaní aktívna a súd pri vydaní rozsudku pre zmeškania žalovanej len formalisticky prihliadal na gramatický výklad jednotlivého dotknutého ustanovenia CSP bez toho, aby zobral do úvahy účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie, zásady civilného sporového konania, zachovanie procesných práv žalovanej a povinnosť súdu rozhodovať v súlade s korektívom spravodlivosti. 12. Vydaním napadnutého rozhodnutia súd I. inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a vydanie takéhoto rozsudku je aj vzhľadom na súdom zistené skutočnosti nespravodlivé. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného vzťahu nebolo možné o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (§ 299 CSP).
13. Svoju odvolaciu argumentáciu žalovaná podporila odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019. 14. Žalovaná záverom uviedla, že podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie predstavuje nezákonný spôsob rozhodovania súdu I. inštancie, a to aj vzhľadom na zistené skutkové okolnosti veci, aktívny spôsob konania žalovanej X. Y. (až na záverečné pochybenie z neznalosti), fakt, že sa v skutočnosti jednalo o spor s ochranou slabšej strany, čo súd napriek zisteným skutočnostiam ignoroval, skutočnosť, že žalovanej X. Y. nebolo doručené žiadne podanie pôvodnej žalovanej v 1/ rade L. U.. Žalovaná namietala aj porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku neprimeranej dĺžky súdneho konania. 15. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a aby vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. 16. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril. 17. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 19. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 20. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 21. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 22. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 23. Podľa § 180 CSP /Zistenie prítomnosti na pojednávaní/, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 24. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 26. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 27. Predmetom odvolania je rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný podľa § 274 CSP, pričom žalovaná napadnutému rozsudku a postupu súdu prvej inštancie vytýkala, že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky. Uvedený dôvod predstavuje jediný prípustný dôvod odvolania voči rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP), preto odvolací súd konštatuje, že boli splnené podmienky na odvolací prieskum napadnutého rozsudku. 28. Splnenie formálnych, zákonom ustanovených podmienok na vydanie napadnutého rozsudku odvolateľka nenamietala, avšak tvrdila, že neboli splnené materiálne podmienky. 29. Je nesporné, že formálne podmienky, vymedzené v § 274 CSP pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, v danom prípade splnené boli. Žalovanej bolo podľa doručenky, založenej v súdnom spise na čl. 548, doručené predvolanie na namietané pojednávanie dňa 23.02.2024, teda v dostatočnej lehote pred pojednávaním (ktoré sa konalo dňa 25.04.2024). Žalovaná bola zároveň podľa
obsahu dotknutého predvolania (čl. 546) poučená podľa § 274 a § 278 CSP. Teda je nepochybné, že žalovaná bola poučená v predvolaní na pojednávanie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 274 písm. a) CSP). Zároveň bola splnená aj podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. b) CSP a to, že žalovaná neospravedlnila svoju neprítomnosť na dotknutom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami (pretože svoju neprítomnosť neospravedlnila vôbec). 30. Zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je to, či súd prvej inštancie je podľa dotknutého zákonného ustanovenia (§ 274 CSP) povinný pri splnení zákonnom ustanovených podmienok vydať rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby prihliadol na ďalšie okolnosti prejednávanej veci. 31. Touto otázkou sa opakovane zaoberali Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR, pričom oba súdy dospeli k záveru, že takýto postup by predstavoval prílišný formalizmus, ktorý by odporoval účelu a zmyslu zákona (CSP). K otázke povinnosti resp. možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: 32. 13. Dovolateľ súdu prvej inštancie v časti dovolania, označenej ako ad d/, vytýkal, že v rozpore s ustanovením § 274 CSP nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie a to napriek jeho opakovaným návrhom. V súvislosti s uvedenou námietkou dovolací súd uvádza, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých je nezáujem na strane žalovaného zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie predlžuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/87/2021 zo dňa 26.07.2022) 33. 19. Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický výklad § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)." 20. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „Na pojednávaní rozhodne" " ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31. 03. 2022) 34. „44. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy nižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku. Za účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku.“ /Sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023/ 35. Z vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že procesný inštitút - kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní
ani k sankcionovaniu akejkoľvek neúčasti procesnej strany na súdom nariadenom pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana závažným spôsobom procesne nečinná. Je pritom potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti prejednávanej veci, vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. 36. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že za daných okolností je rozsudok pre zmeškanie v jej neprospech neprimeranou sankciou. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva taký postup žalovanej, z ktorého by bolo zrejmé, že svojou nečinnosťou spôsobuje prieťahy v konaní, prípadne akékoľvek relevantné predĺženie súdneho konania. 37. Zo skôr uvedených dôvodov nemal odvolací súd preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania, resp. jej snahu akokoľvek konanie predlžovať, a teda jej úplnú pasivitu v konaní a zároveň aj naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023). 38. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je arbitrárne a ide o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom rozsudku pre zmeškanie je sankcionovanie procesnej pasivity strany konania. Podľa čl. 3 Základných princípov CSP výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou SR a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Jednotlivé ustanovenia CSP teda nemožno vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu sporových strán. 39. Okolnosti prejednávanej veci s prihliadnutím na faktické ukončenie celého konania rozsudkom pre zmeškanie, bez riadneho prejednania žaloby, čo i len na súde prvej inštancie, bez možnosti podať riadny opravný prostriedok v plnom rozsahu, ako sankcie za „len“ jednu neúčasť na pojednávaní, sa vo svetle vyššie citovaných a označených rozhodnutí javia ako nenáležité. 40. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného neprihliadol na to, že na strane žalovanej nešlo o skutočný nezáujem o vedenie konania (o skutočnú pasivitu v konaní), ale iba o exces. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia neprihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci, teda na naplnenie materiálnych podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, čím znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 41. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 42. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej, že vzťah medzi žalobcom a súčasne jedinou žalovanou má spotrebiteľský charakter. 43. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. /Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, R 93/2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015/ 44. 18. Sťažovateľka sa na všetkých stupňoch všeobecného súdnictva dovolávala aplikácie spotrebiteľského práva, konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora (i.a.) z 19. novembra 2015 vo veci C-74/15, ECLI:EU:C:2015:772 (bod 5 namietaného uznesenia, bod 5 rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/47/2019 z 31. marca 2021). V uvedenej veci Súdneho dvora rovnako išlo o
úver na účely podnikania, no zabezpečenie pohľadávky z podnikateľského úveru inými osobami ako podnikateľom nebolo vyňaté spod pôsobnosti spotrebiteľského práva. Súdny dvor rozhodol, že „Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním, a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah.“. 19. Otázka aplikability smernice 93/13 je otázkou právnou. Ak smernica na prípad sťažovateľky dopadá, pre súdne konanie to má podstatný a viacrozmerný význam, a to tak v rovine hmotného, ako aj procesného práva. Predovšetkým tak, ako argumentovala sťažovateľka, by súdy boli povinné aplikovať hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam [§ 52 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)], čo by malo podstatný vplyv na účinky záložného práva najmä v súvislosti (no nielen) s námietkou o neprimeranosti hodnoty zálohu k zabezpečovanej pohľadávke (námietka sťažovateľky konštatovaná v namietanom uznesení, bod 3). ... 21. Z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie cieľa smernice 93/13 je dôležitá typová formulárová agenda s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami a ak osoba nemá k podnikateľskému subjektu a jeho úveru funkčný vzťah vyplývajúci či už z podielu na riadení (napr. konateľ) alebo na zisku a nekoná v rámci svojho obchodovania, povolania či zamestnania, tak pôsobnosť smernice je na takéto prípady daná. Ústavný súd len pripomína, že sťažovateľkou artikulované rozhodnutie vo veci C-74/15 nie je v judikatúre ojedinelým rozhodnutím. Súdny dvor v uznesení zo 14. 9. 2014 C-534/15, ECLI:EU:C:2016:700 konštatoval, že „Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na zmluvu o založení nehnuteľnosti uzatvorenú medzi fyzickými osobami a úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré má táto spoločnosť voči uvedenej úverovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické osoby konali s cieľom nevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie a nemajú funkčný vzťah s uvedenou spoločnosťou, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.“. .. 23. ... V posudzovanej veci najvyšší súd nevyhodnotil podané dovolanie ako celok. Spornou a právne nevyriešenou otázkou zostala otázka, či pre charakter vedľajšieho záväzku (záložná zmluva) je z pohľadu použitia spotrebiteľského práva rozhodujúca povaha hlavného záväzku (zmluva o úvere). 24. Kým Súdny dvor aplikabilitu smernice 93/13 na osoby zabezpečujúce hlavný záväzok no bez funkčného vzťahu k podnikateľskému subjektu už judikoval, zo strany najvyššieho súdu sa takáto právna otázka napriek jej dôležitosti súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nestala, aj keď práve preskúmavaná vec dávala na takéto posúdenie dobre predpoklady a má potenciál zásadného dopadu na použitie dosiaľ opomenutého procesného a hmotného práva./nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2023 č.k. III. ÚS 701/2022-30/ 45. Podľa § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. 46. Z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR nepochybne vyplýva, že ak by žalovaná v pozícii ručiteľky v posudzovanej zmluve o úvere nemala žiaden funkčný vzťah dlžníkovi, jej vzťah k veriteľovi je potrebné považovať za spotrebiteľský aj v prípade, ak by dlžník v rámci úverovej zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (čo však v konaní bolo sporné pre opakované námietky pôvodne oboch žalovaných). Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v súčasnosti jediná žalovaná akýmkoľvek spôsobom participovala na podnikateľskej činnosti pôvodne žalovanej v 1/rade, preto je nevyhnutné vzťah žalobcu k žalovanej považovať za spotrebiteľský vzťah. Táto skutočnosť podľa § 299 ods. 1 CSP vylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovanej. 47. Oba skôr označené nedostatky v postupe súdu I. inštancie (nesplnenie materiálnych podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a vydanie napadnutého rozhodnutiu napriek naplneniu výnimky ustanovenej v § 299 ods. 1 CSP) majú za následok nevyhnutnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. O vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolací súd rozhodol podľa § 391 ods. 1 CSP. 48. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne o veci meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný. Súd I. inštancie sa vysporiada aj s otázkou, či vzťah medzi dlžníkom
(pôvodne žalovanou v 1/rade) a žalobcom ako veriteľom mal spotrebiteľský charakter a s otázkou, na ktorom procesnom subjekte leží dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, vrátane toho, aký vplyv má táto skutočnosť na rozsah resp. na existenciu záväzku žalobcu voči žalovanej. Prihliadne pri tom na uznesenie najvyššieho súdu z 25. apríla 2017, sp. zn. 3Obdo/14/2017 (podľa ktorého pre posúdenie, či žalovaný je alebo nie je spotrebiteľom a či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačuje, že v úverovej zmluve, prípadne v zmenke žalobca ako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovaného zo živnostenského registra), § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou; žaloba bola podaná za účinnosti OSP a teda za účinnosti OSP vznikla aj táto vyvrátiteľná domnienka) a na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2011 do 30.04.2014 (podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom). 49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).