Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/95/2023 1516215212 22. 05. 2025 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2025:1516215212.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: GALADEL, s.r.o., Ohrady 391, 930 12 Ohrady, IČO: 36 819 654, zastúpený: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Podielnicke družstvo DUNAJ, Vývojová 852, 851 10 Bratislava, IČO: 00 190 667, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., Nevädzová 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.503,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021 v znení opravného uznesenia č.k. B5-23Cb/259/2016-199 zo dňa 15.06.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021 v znení opravného uznesenia č.k. B5-23Cb/259/2016-199 zo dňa 15.06.2023 p o t v r d zuje. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.503,82 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, ku ktorému došlo v dôsledku neoprávneného užívania pozemkov zo strany žalovaného. Žalobca žalobou odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov 1 až 12 bližšie špecifikovaných v bode 2. napadnutého rozsudku a výlučným vlastníkom pozemkov 13 až 27 bližšie špecifikovaných v bode 3. napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalovaný je na základe nájomných zmlúv s podielovými spoluvlastníkmi odlišnými od žalobcu nájomcom 3/4 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1 a 2, 7/8 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 3, 1/2 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 4, 1/3 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 6, 1/6 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 7, 1/4 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 8, 1/3 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 9, 2/8 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 10, 5/6 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 11, 3/6 spoluvlastníckeho podielu k pozemku 12. Žalobca tvrdil, že žalovaný dlhodobo užíva pozemok 1 - pozemok 27 na svoju podnikateľskú činnosť, pričom tak robí bez toho, aby uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu a poskytol mu za užívanie predmetných pozemkov nájomné alebo inú zodpovedajúcu protihodnotu. Dal do pozornosti, že žalovaný uzatvoril nájomné zmluvy s inými podielovými spoluvlastníkmi pri pozemku 1 - pozemku 4 a pozemku 6 - pozemku 12, v dôsledku čoho sa stal nájomcom spoluvlastníckych podielov k týmto pozemkom. Pozemok 13 - pozemok 27, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca užíva žalovaný bez akejkoľvek ústnej alebo písomnej dohody, či zmluvy so žalobcom a bez poskytnutia akejkoľvek peňažnej, či nepeňažnej protihodnoty
za ich užívanie. Celková výmera pozemku 1 - pozemku 12 je 125.458 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov, pričom jeho spoluvlastnícky podiel zodpovedá 57.919,1 m2. Žalovaný užíva tieto pozemky ako celok, pričom však na užívanie tých častí pozemkov, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalobcu, nemá žalovaný právny titul. Celková výmera pozemku 13 - pozemku 27, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, a ktoré bez právneho titulu užíva žalovaný je 67.272 m2. Z uvedenej výmery tvorí orná pôda 66.158 m2, ostatné plochy 576 m2, trvalé trávnaté porasty 452 m2 a zastavané plochy a nádvoria 86 m2. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky obvyklého nájomného za nájom obdobného pozemku v obdobnej lokalite. Obvyklé nájomné určil z nájomných zmlúv, ktoré žalovaný uzavrel s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi pozemkov. Vzhľadom na kľúčové faktory určujúce výšku nájomného, ktorými sú najmä lokalita pozemkov a bonita pôdy, považoval žalobca za obvyklé nájomné sumu 100 Eur za 1 hektár, pričom žalovaný užíva bez právneho dôvodu pozemky v celkovej rozlohe 125.191,1 m2. Žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu po dlhší čas než 2 roky, v dôsledku plynutia premlčacej lehoty sa však právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzťahujúce sa na obdobie predchádzajúce dvom rokom pred podaním žaloby, premlčalo. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný skutočne uvedené pozemky užíva, na aký účel údajne žalovaný pozemky užíva, za aké obdobie mal žalovaný údajne pozemky užívať, a teda za aké obdobie malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca svoj uplatňovaný nárok nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložil len informatívne výpisy z listov vlastníctva z katastra nehnuteľností. Zo samotných výpisov však nemožno odvodzovať, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaný užíva pozemky, tak, ako je uvedené v žalobe, vzniesol žalovaný námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný údajne užíva časti pozemkov, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalobcu, považoval žalovaný za nelogické a zároveň právne a fakticky nemožné. Žalobca sám v žalobe uvádza, že pri niektorých pozemkoch je len podielovým spoluvlastníkom s minoritným spoluvlastníckym podielom, resp. spoluvlastníckym podielom, ktorý je menší ako 1/2 k celku. Jeho spoluvlastnícky podiel teda vyjadruje len mieru, akou sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k pozemkom, avšak v žiadnom prípade jeho podiel nevyjadruje tzv. výlučné vlastníctvo k určitej časti pozemkov. Podielové spoluvlastníctvo možno totiž považovať za ideálne vlastníctvo, čo znamená, že jednotliví vlastníci vlastnia každú jednotlivú časť pozemku spoločne. V neposlednom rade o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, čo znamená, že pri pozemkoch, pri ktorých je žalobca menšinovým spoluvlastníkom mohli ostatní spoluvlastníci rozhodnúť tak, že pozemky budú využívané na poľnohospodárske účely treťou osobou. V danom prípade by teda mohla nastať situácia, že tretia osoba by užívala pozemky aj bez súhlasu žalobcu, pričom takéto užívanie pozemkov by bolo oprávnené a plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Predpoklad žalobcu, ktorý pri výške výpočtu uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z predpokladu, že obvyklá výška nájomného na 1 hektár je 100 Eur, považoval žalovaný za nepodloženú domnienku, nakoľko žalobca túto ním tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 451, § 137, 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaný úspešne a účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu s uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno - procesné pravidlo určujúce dôkazné povinnosti, neosvedčil súdu tvrdené skutočnosti predložením relevantných dôkazných prostriedkov, neosvedčil, že spoluvlastníci pozemkov definovaných v žalobe rozhodli väčšinou o využívaní týchto pozemkov na poľnohospodárske účely, neosvedčil reálne užívanie týchto pozemkov na poľnohospodárske účely žalovaným (účel užívania pozemkov), neosvedčil obdobie užívania pozemkov žalovaným a v neposlednom rade neosvedčil výšku bezdôvodného obohatenia uplatneného v konaní, v dôsledku čoho došlo u žalobcu k strate sporu a následnému zamietnutiu žaloby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol konajúci súd v súlade s § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s použitím § 255 CSP. 2. Opravným uznesením č.k. B5-23Cb/259/2016-199 zo dňa 15.06.2023 súd prvej inštancie opravil písomné vyhotovenie rozsudku sp. zn. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021 v záhlaví, v časti označenia predmetu konania, kedy správne označený predmet konania je „o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.503,82 Eur s prísl.“ s tým, že v ostatných častiach zostáva znenie rozsudku sp. zn. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021, nedotknuté.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok ako celok je z hľadiska nárokov kladených na tento typ rozhodnutia súdu nedostatočný a neakceptovateľný. Z textu odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno určiť, prečo sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a prečo preň neboli žalobcom predložené dôkazy dostatočné na unesenie dôkazného bremena. Súd prvej inštancie nespresnil ani to, ktorými z prezentovaných tvrdení žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, a tým priklonil mienku súdu na svoju stranu. Napadnutý rozsudok tak nespĺňa zákonom ustanovené kritériá na rozsudok v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, dôslednom čoho je vada rozsudku spočívajúca v jeho nepreskúmateľnosti. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal, že žalovaný užíva dva typy pozemkov. V prvom prípade ide o pozemky, ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom. V druhom prípade ide o pozemky, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s celou argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o oba typy pozemkov, ale zaoberal sa iba tými pozemkami, ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom. Skutkový a právny stav je pritom pri oboch typoch pozemkov odlišný. Mal za to, že závery vyslovené súdom prvej inštancie sú v odôvodnení napadnutého rozsudku formulované nedostatočne a vyznievajú zmätočne, čím sa nabudzuje dojem arbitrárneho rozhodovania. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný reálne užíva pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a tretích osôb je zrejmá z priložených listov vlastníctva. Ku všetkým týmto pozemkom je zriadený nájomný vzťah žalovaného a podielových spoluvlastníkov žalobcu. Podielové spoluvlastníctvo je v zmysle právnej doktríny rešpektovanej v právnom poriadku chápané ako ideálne. Žiadnemu zo spoluvlastníkov nepatrí konkrétna časť, konkrétny výsek spoločného pozemku. Ak má teda žalovaný uzatvorený nájomný vzťah s ostatnými spoluvlastníkmi žalobcu, tak z princípu a povahy veci užíva aj majetok žalobcu. V tomto smere je irelevantné, že na liste vlastníctva je uvedený nájomný vzťah iba k ostatným spoluvlastníkom. Za takéto správanie je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi odplatu. Ak je teda žalovaný v nájomnom vzťahu s podielovými spoluvlastníkmi žalobcu, tak jeho tvrdenia o tom, že predmetné pozemky nevyužíva na podnikateľskú činnosť, nevstupuje na ne a ani ich žiadnym spôsobom inak nevyužíva vyznievajú absurdne a nedôveryhodne. Všetky relevantné pozemky sú ornou pôdou, a teda vzhľadom na to mohla byť účelom nájomného vzťahu iba poľnohospodárska výroba. Reálnosť tohto účelu nájmu vyplýva aj zo zamerania žalovaného v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Podľa názoru žalobcu je kľúčové, že žalovaný uzatvoril nájomné zmluvy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, na základe ktorých sa správal ako oprávnený užívať pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníkom je aj žalobca. Pre posúdenie veci preto nie je náležité požadovať od žalobcu, aby ďalšími dôkazmi preukázal poľnohospodársku činnosť žalovaného na týchto pozemkoch. Už samotným faktom, že žalovaný vystupoval ako nájomca a užívateľ týchto pozemkov sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to užívaním majetku, ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Pokiaľ ide o časové hľadisko, teda moment, kedy začalo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, túto skutočnosť možno taktiež určiť z výpisov z listov vlastníctva. V každom priloženom liste vlastníctva je uvedený začiatok nájomného vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Ak sa bezdôvodné obohatenie nezačalo už skôr, potom možno jeho začiatok ustáliť najneskôr k dátumu uvedenému ako začiatok trvania nájomného vzťahu. Tvrdenie súdu, že žalobca neosvedčil obdobie užívania pozemkov žalovaným preto považoval za nepravdivé a v rozpore s dôkazmi. Z priložených listov vlastníctva, podľa žalobcu, vyplýva, že podľa samostatných nájomných zmlúv boli prenajaté jednotlivé podiely. Napríklad pri parcele č. XXXX a XXXX boli s ostatnými troma podielovými spoluvlastníkmi uzatvorené 3 samostatné nájomné zmluvy v troch rôznych termínoch. Každou touto zmluvou mal byť prenajatý podiel na spoluvlastnenom pozemku o veľkosti 1/4. Z toho, že boli uzatvorené 3 nájomné zmluvy v rôznych časoch súčasne vyplýva aj to, že sa spoluvlastníci nemohli dohodnúť na nakladaní s týmito pozemkami v tom zmysle, že tieto budú prenajaté žalovanému. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že na spoluvlastnených pozemkoch mu nepatrí určitá konkrétna časť. Žalobca poukázal na to, že už v žalobe napádal to, že žalovaný užíva tieto pozemky ako celok a jemu ako podielovému spoluvlastníkovi za to neposkytuje odplatu zodpovedajúcu jeho podielu. Tým bolo dané bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca pritom nebol zo strany ostatných podielových spoluvlastníkov nikdy vyzvaný na vyjadrenie, či bude spoločná vec (parcela č. XXXX a XXXX) prenajatá
žalovanému. Takéto rozhodovanie nikdy neprebehlo, a teda žalobca nedal a ani nemohol dať na niečo také súhlas. Analogická situácia ako v prípade parciel č. XXXX a XXXX je aj v prípade parciel č. XXXX, XXXX a XXXX. Vo vzťahu k týmto parcelám je žalobca menšinovým podielovými spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX a XXXX, žalobca uviedol, že naratív žalovaného vyvracajú dátumy, kedy boli nájomné vzťahy zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX, tak v zmysle listu vlastníctva je žalovaný nájomcom podielu vo veľkosti 1/3. Teda väčšina spoluvlastníkov neprenajíma svoje podiely žalovanému, čo vyvracia jeho tézu. V prípade pozemkov č. XXXX a XXXX je žalobca vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2. Ostatní podieloví spoluvlastníci teda nemohli v prípade týchto pozemkov dosiahnuť väčšinu a rozhodnúť, ako bude s nimi naložené. Taktiež neexistuje rozhodnutie súdu, ktorým by autoritatívne vyslovil o spôsobe naloženia so spoluvlastnenou vecou. V prípade pozemkov č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX je žalobca väčšinovým podielovým spoluvlastníkom. Je teda vylúčené, aby ostatní spoluvlastníci platne rozhodli o jej prenájme žalovanému bez súhlasu žalobcu. Ten na niečo také súhlas nikdy nedal. Z pohľadu žalobcu je nepochopiteľné a zarážajúce, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom túto argumentáciu žalovaného nekonfrontuje s predloženými dôkazmi. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nepristupuje k tvrdeniam žalobcu a žalovaného rovnako, zvýhodňuje žalovaného, nahliada na neho nekriticky, a to na úkor žalobcu. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia žalobca poukázal na to, že v žalobe zrozumiteľne formuloval východiská na základe akých dospel k sume, ktorá podľa jeho názoru vyjadruje výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca však okrem toho ešte v samotnej žalobe navrhol, aby bol do konania pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku. Znaleckým posudkom mala byť určená výška obvyklého nájomného, a teda následne aj výška bezdôvodného obohatenia žalovaného. Mal za to, že nevykonaním predmetného navrhovaného dôkazu a následnou výčitkou o neosvedčení výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie pochybil. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.02.2022. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Dal do pozornosti, že okrem informatívnych výpisov z listov vlastníctva žalobca počas trvania súdneho sporu na súd prvej inštancie, tzn. počas cca. piatich rokov, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a zároveň žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil argumentáciu (procesnú obranu) žalovaného. Žalobca počas trvania celého súdneho sporu žiadnym spôsobom nepreukázal faktické užívanie predmetných pozemkov žalovaným a zároveň žalobca nepreukázal ani to, akým spôsobom mal žalovaný tieto pozemky užívať. Napríklad, žalobca nepreukázal príslušnou fotodokumentáciou alebo akýmkoľvek iným relevantným dôkazom, že žalovaný dané pozemky skutočne a reálne v rozhodnom období užíval. Je preto správne, že súd prvej inštancie v tomto spore pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených stranami sporu, a preto keď mal za preukázané, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, žalobu zamietol. Žalovaný poukázal na to, že niektoré žalobcom označené pozemky ani reálne neexistujú (napr. parc. reg. „E“ č. XXXX, k.ú. C.), žalobca však tento rozpor s jeho argumentáciou doposiaľ nevysvetlil. Žalovaný zdôraznil, že je poľnohospodárskym družstvom podnikajúcim v oblasti poľnohospodárskej výroby, tzn. jeho činnosť spočíva primárne v pestovaní poľnohospodárskych plodín. Žalobca sa však svojou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia aj za užívanie pozemkov, ktoré sú svojím druhom - ostatné plochy (napr. parc. reg. „C“, č. XXX/XX, k.ú. C.), trvalé trávne porasty (napr. parc. reg. „C“, č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, k.ú. C.), alebo zastavané plochy a nádvoria (napr. parc. reg. „C“, č. XXX/X, XXX/X, k.ú. C.). Žalovanému v tejto súvislosti nebolo zrejmé na aký účel mal podľa žalobcu využiť pri svojej podnikateľskej činnosti ostatné plochy, trvalé trávne porasty a zastavané plochy a nádvoria, keďže už zo samotného druhu pozemkov je zrejmé, že napr. pestovanie poľnohospodárskych plodín na týchto druhoch pozemkov je objektívne nemožné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o zápisoch nájomných vzťahoch na listoch vlastníctva žalovaný dodal, že tieto zápisy nemajú žiadny konštitutívny charakter, a teda sami osebe nepreukazujú faktické užívanie pozemkov. Každému nájomcovi z uzatvorenej nájomnej zmluvy vyplýva právo a nie povinnosť prenajatú vec užívať. Ak žalobca chcel v tomto spore uniesť dôkazné bremeno, tak bolo jeho povinnosťou preukázať faktické užívanie predmetných pozemkov žalovaným a nie len poukázať na listy vlastníctva. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v konaní nenariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia. Opodstatnenosti vykonania tohto dôkazu totiž predchádza reálne preukázanie faktického užívania daných pozemkov žalovaným. Nebolo preto dôvodné, účelné ani hospodárne vykonávať v tomto spore akékoľvek žalobcom navrhované znalecké dokazovanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.06.2022. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal faktické užívanie pozemkov žalovaným. Tvrdil, že zápis nájomných zmlúv v katastri nehnuteľností jasne svedčí o tom, že žalovaný mal záujem na vytvorení právneho základu pre užívanie pozemkov. Poukázal aj na dobu, kedy došlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv, resp. k ich zápisu na listy vlastníctva. Zápis nájomných zmlúv na listoch vlastníctva je teda nepriamym, no presvedčivým dôkazom o užívaní dotknutých pozemkov zo strany žalovaného. Požiadavku žalovaného, aby žalobca predložil fotodokumentáciu svedčiacu o užívaní pozemkov považoval za neprimeranú a neopodstatnenú. Dodal, že argumentácia žalovaného, že žalobca uzatvoril nájomné zmluvy, no tým si vytvoril iba právo. resp. akúsi možnosť využívať pozemky, pričom túto možnosť nevyužíva, je nutné odmietnuť ako absurdnú a odporujúcu logickému uvažovaniu. Pokiaľ ide o druh pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za ich užívanie, žalobca poukázal na to, že drvivá väčšina predmetných pozemkov má charakter ornej pôdy. Obranu žalovaného sústreďujúcu sa na to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia aj vo vzťahu k pozemkom, ktoré nemajú charakter ornej pôdy, je preto podľa názoru žalobcu, nutné vnímať ako účelovú snahu žalovaného odvrátiť pozornosť od jadra sporu. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.11.2022. Zastával názor, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, pričom tento nedostatok sa snaží preklenúť pomocou domnienok, čo je však pre úspech v spore nedostatočné. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021 v znení opravného uznesenia č.k. B5-23Cb/259/2016-199 zo dňa 15.06.2023, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca sa v konaní domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.503,82 Eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný, podľa jeho tvrdení, dlhodobo užíva pozemky, ktorých vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom je žalobca, a to bez uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcom a bez platenia nájomného alebo poskytnutia inej zodpovedajúcej protihodnoty za užívanie predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), e) CSP. 12. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je vskutku stručné a je namieste požiadavka na podrobnejšie odôvodnenie rozhodnutia s presvedčivým vysvetlením ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými sporovými stranami. Uvedený nedostatok však nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a z jeho odôvodnenia je nepochybne zrejmé,
že dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keď žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti predložením relevantných dôkazných prostriedkov. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného. 14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 15. Predpokladmi pre vznik bezdôvodného obohatenia sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. 16. Zo spisového materiálu vyplýva, že vo vzťahu k pozemkom 1 až 12 je žalobca ich podielovým spoluvlastníkom a vo vzťahu k pozemkom 13 až 27 je žalobca ich výlučným vlastníkom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, t.j. vrátane tvrdení žalobcu o užívaní sporných pozemkov. Žalobca bol pre úspech v spore povinný preukázať dôvodnosť uplatňovaného nároku, a to, okrem iného, užívanie predmetných pozemkov žalovaným. Užívanie pozemkov 1 až 27 žalovaným žalobca v konaní preukazoval výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, ktoré sú zároveň jedinými dôkazmi, ktoré žalobca do konania predložil a ktorými svoj nárok preukazoval. 17. Z predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX je zrejmé, že dotknuté nehnuteľnosti sú vo vlastníctve viacerých osôb. Jedným z podielových spoluvlastníkov týchto pozemkov je i žalobca. Taktiež sa v uvedených listoch vlastníctva zmieňujú nájomné vzťahy k iným podielovým spoluvlastníkom uvedených pozemkov a ako nájomca je evidovaný žalovaný - Podielnicke družstvo DUNAJ, Vývojová 852, 851 01 Bratislava. Žalobca v žalobe argumentoval, že žalovaný užíva predmetné pozemky ako celok, pričom však na užívanie tých častí pozemkov, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalobcu, nemá žalovaný právny titul. 18. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že dotknuté pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve a žalobca je len jedným z podielových spoluvlastníkov, a to v jednotlivých prípadoch s rozdielnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu. Základným znakom podielového spoluvlastníctva je (spoluvlastnícky) podiel. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel však nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci (napr. určitú konkrétnu, presne vymedzenú časť pozemku), resp. vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci, ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov sa podieloví spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci aj inak. Takáto dohoda však zaväzuje len spoluvlastníkov, vymedzuje len ich vnútorný vzájomný vzťah a nemá nijaký dopad na skutočné rozdelenie spoluvlastníckych
podielov. Spoluvlastníkovi, ktorému v dôsledku takejto dohody nie je zabezpečené užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci, vznikne nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodli inak. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s.) 19. Ako už bolo vyššie uvedené, podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci a vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel tak nepredstavuje nejakú reálnu časť spoločnej veci, ale ide o ideálny podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa spoločnej veci. Žalobcovi tak neprináleží domáhať sa vydania údajného bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k prislúchajúcej časti pozemkov v podielovom spoluvlastníctve za situácie, kedy v konaní nebol preukázaný rozsah užívania pozemkov v podielovom spoluvlastníctve zo strany žalovaného a zároveň kedy podľa tvrdení žalobcu má žalovaný uzavreté nájomné zmluvy s inými podielovými spoluvlastníkmi. Obsah nájomných zmlúv, uvedených v listoch vlastníctva pritom nebol v konaní známy, keďže dotknuté nájomné zmluvy v zmysle predložených výpisov z listov vlastníctva žalobca nepredložil a ani ich nežiadal vykonať ako dôkazy. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil relevantné dôkazy, nemožno v tejto súvislosti prijať akékoľvek právne závery. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že primárnym spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe dohody. Ak spoluvlastníci nemajú dohodnutý spôsob rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodovať sa bude podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k pozemkom, pri ktorých je žalobca menšinovým spoluvlastníkom, žalovaný dôvodne poukazoval na to, že spoluvlastníci sa mohli dohodnúť, že tieto pozemky budú využívané na poľnohospodárske účely treťou osobou. Vzťah medzi podielovými spoluvlastníkmi však nie je v zmysle podanej žaloby predmetom tohto konania. Okrem toho sa žiada uviesť, že postavenie všetkých spoluvlastníkov voči tretím osobám je solidárne, čo znamená, že z právnych úkonov, ktoré sa spoločnej veci týkajú, sú oprávnení aj povinní spoločne a nerozdielne. Bez ohľadu na skutočnosť, či konali všetci spoločníci spoločne, alebo len jeden z nich, konanie zaväzuje všetkých spoločníkov za predpokladu, že právny úkon bude platný v zmysle ustanovení platnej právnej úpravy. Veriteľ sa teda môže domáhať celého plnenia od ktoréhokoľvek spoločníka, ale rovnako je možné plniť len jednému spoločníkovi. Spoločníci majú potom povinnosť sa vzájomne vyrovnať podľa pomeru svojich podielov, samozrejme, ak sa nedohodnú inak. 20. Vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v zmysle listu vlastníctva č. XXXX, odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o užívaní týchto pozemkov žalovaným, preukazoval. Zo žalobcom predloženého listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 28 súdneho spisu) takáto skutočnosť nevyplýva, a žalovaný takéto tvrdenie žalobcu spolu s ostatnými tvrdeniami poprel. Žalobca teda ani v tomto ohľade dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedeného dôvodu je žaloba i v tejto časti nedôvodná. 21. Čo sa týka samotnej výšky tvrdeného bezdôvodného obohatenia, žalobca túto odvodzoval od výšky nájomného v nájomných zmluvách, ktoré uzavrel žalovaný. Tieto nájomné zmluvy však v konaní predložené neboli, a žalobca takéto dokazovanie ani nenavrhol vykonať. Žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie za účelom určenia obvyklého nájomného a presného vyčíslenia tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovaného pribral do konania znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok, ktorého predmetom má byť určenie obvyklého nájomného vo vzťahu k pozemkom 1 až 27. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva za pravdu žalobcovi v tom, že súd prvej inštancie sa mal v odôvodnení napadnutého rozsudku s týmto návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania vysporiadať a uviesť, z akého dôvodu navrhnuté dokazovanie nevykonal. Uvedený nedostatok však nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a teda nariadenie znaleckého dokazovania by v danom prípade bolo zjavne neúčelné, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/259/2016-132 zo dňa 12.10.2021 v znení opravného uznesenia č.k. B5-23Cb/259/2016-199 zo dňa 15.06.2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).