Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoZm/4/2024 1520201701 28. 05. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1520201701.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. Y. KOVPLAST, s miestom podnikania: Komoča 77, IČO: 44 497 202, o zaplatenie 14.477,42 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 6CbZm/11/2020-117 zo dňa 07.02.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 6CbZm/11/2020-117 zo dňa 07.02.2022 potvrdzuje. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V (poznámka odvolacieho súdu: od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6CbZm/11/2020-117 zo dňa 07.02.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 14.477,42 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne: zo zmenkovej sumy 14.818,48 eur odo dňa 12.03.2020 do 16.03.2020, zo zmenkovej sumy 14.518,48 eur odo dňa 17.03.2020 do 20.03.2020 a zo zmenkovej sumy 14.477,42 eur odo dňa 21.03.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 48,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa čl. I § 10, čl. I § 47 ods. 1, 2, čl. I § 48, čl. I § 75, čl. I § 77, čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ), § 40a, § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a § 180, § 183, § 204, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.2. Vychádzal zo skutkového stavu, že strany sporu uzavreli dňa 11.12.2017 zmluvu o financovaní č. Y. (ďalej tiež „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol na strane jednej záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému na základe jeho žiadosti kontokorentný úver a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 16.300,- eur. Na zabezpečenie záväzku žalovaný vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ku ktorej sa viaže zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. Y. zo dňa 11.12.2017 (ďalej tiež „zmluva o vyplňovacom práve“), na základe ktorej žalovaný udelil žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach - v časti zmenkovej sumy vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky a v časti splatnosti (zročnosti) zmenky. Strany sporu uzavreli dňa 08.01.2020 Dohodu o ukončení úverovej zmluvy, uznanie záväzku a dohodu o spôsobe jeho úhrady (ďalej tiež „Dohoda“), na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy o úvere ku dňu 13.01.2020. Žalovaný sa dostal
do omeškania, a preto žalobca pristúpil dňa 11.03.2020 k vyplneniu blankozmenky. Žalovaný po vyplnení blankozmenky uhradil žalobcovi dňa 16.03.2020 sumu 300,- eur a dňa 20.03.2020 sumu 41,06 eur. 1.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré konal v neprítomnosti žalovaného. 1.4. Z prvopisu zmenky su´d prvej inštancie zistil, zˇe zˇalovany´ dňa 11.12.2017 v Novy´ch Za´mkoch vystavil vlastnu´ zmenku s dolozˇkou „bez protestu“ na rad zˇalobcu, na zmenkovu´ sumu 14.818,48 eur, splatnu´ dňa 11.03.2020 v Zˇiline, u Prima banka Slovensko, a.s., so si´dlom Hodzˇova 11, Zˇilina. Zo zmenky podľa neho vyply´va, zˇe na nej boli predtlacˇene´ u´daje o da´tume a mieste vystavenia, mieste plnenia, o vystavitelˇovi zmenky a o remitentovi. U´daj o da´tume splatnosti a zmenkovej sume boli dopi ´sane´ rukou. Na rubovej strane zmenky nie je indosament a ani zˇiaden iny´ u´daj. Súd prvej inštancie uviedol, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ). 1.5. Konštatoval, že žalovane´ho v tomto zmenkovo-pra´vnom vztˇahu nie je mozˇne´ povazˇovatˇ za spotrebitelˇa, kedˇzˇe v konani´ nebolo tvrdene´ a ani preuka´zane´, zˇe by zmluvu o u´vere, ktoru´ predmetna´ zmenka zabezpecˇovala, bola uzatvorena´ za u´cˇelom uspokojenia su´kromny´ch, osobny ´ch potrieb zˇalovane´ho. Pri uzavreti´ zmluvy o u´vere zˇalovany´ vystupoval ako fyzicka´ osoba podnikatelˇ, oznacˇeny´ obchodny´m menom a ICˇO-m. 1.6. Z obsahu spisu podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou. Uviedol, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože ZZŠ ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovařík, Z., Směnka jako zajištění, Praha: C.H. Beck, 2002, s. 57). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa platnou zmenkou, samozrejme pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I §1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I §75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný. (m. m. rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 20.02.2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000). 1.7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v konaní namietal, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, že žalobca nepreukázal, z čoho pozostáva suma vyplnená do blankozmenky, resp. rozporoval správnosť zmenkovej sumy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanom (čl. I § 10 ZZŠ). Žalovaný mal uviesť, ako mala byť zmenka správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia. Súd prvej inštancie uviedol, že nemôže priznať zmenkovú sumu, ktorá bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom, teda tú časť zmenkovej sumy, ktorá bola vyplnená nad rozsah vyplňovacieho práva. Na zmenkovú sumu, ktorá zodpovedá vyplňovaciemu právu má majiteľ zmenky nárok. Vyplnenie zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve nerobí zmenku neplatnou, len zmenkového dlžníka v tej časti, ktorá je v rozpore s vyplňovacím oprávnením nezaväzuje. Žalovaný mal podľa súdu prvej inštancie zrejme úmysel spochybniť správnosť vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak ďalej žiadnym spôsobom nepreukázal, ako mala byť blankozmenka vyplnená. 1.8. Požiadavka, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy sa podľa súdu prvej inštancie prieči zneniu ZZŠ. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku [pozri § 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy (viď rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 29.03.2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003). 1.9. Poukázal na to, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil oprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky, nakoľko žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku, a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej
sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 4Obo/21/2012). 1.10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že pri podpise zmenky bol uvedený zamestnancom žalobcu do omylu, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je právny úkon neplatný, ako ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 49a, povazˇuje sa platny´ u´kon za platny´, pokialˇ sa ten, kto je ni´m dotknuty´ neplatnosti nedovola´. Len samotne ´ skutkove´ tvrdenie konania v omyle, prezentovane´ v konani´ nemozˇno bez dˇalsˇieho povazˇovatˇ za dovolanie sa neplatnosti pra´vneho u´konu. Žalovany´ podľa súdu prvej inštancie v tomto smere neprodukoval na podporu svojich tvrdeni´ zˇiaden do^kaz, a preto su´d prvej inštancie konanie zˇalovane ´ho v omyle ani nemal preuka´zane´. 1.11. K na´mietke zˇalovane´ho, zˇe nebola dana´ jeho slobodna´ vo^lˇa pri zabezpecˇeni´ za´va¨zku zmenkou, su´d prvej inštancie uviedol, zˇe nakolˇko v danom pri´pade nejde o spotrebitelˇsky´ vztˇah, skutocˇnostˇ, zˇe zmluvne´ podmienky neboli individua´lne dojednane´, nie pre posu´denie za´va¨zkov rozhoduju´ce. Su´d prvej inštancie poukázal na za´kladnu´ za´sadu obchodno- za´va¨zkovy´ch vztˇahov, a to za´sadu zmluvnej volˇnosti vyply´vaju´cu z autono´mie vo^le zmluvny´ch stra´n (mozˇnostˇ urobitˇ pra ´vny u´kon, zvolitˇ si jeho obsah a formu). Skutocˇnostˇ, zˇe zˇalovany´ mohol zmluvu prijatˇ budˇ en bloc alebo ju odmietnutˇ podľa neho neznamena´, zˇe nebola dana´ vo^lˇa na uskutocˇnenie take´hoto u´konu. Nemozˇnostˇ ovplyvnenia obsahu zmluvy druhou zmluvnou stranou mo^zˇe viestˇ k odmietnutiu prijatia navrhovane´ho znenia zmluvy, a teda k odmietnutiu urobenia pra´vneho u´konu, cˇi´m je nepochybne dana´ vo^lˇa u´cˇastni´ka zmluvne´ho vztˇahu, a to budˇ vo^lˇa na´vrh zmluvy prijatˇ alebo ako celok odmietnutˇ. 1.12. Nakoľko podľa súdu prvej inštancie nebolo preuka´zane´, zˇe by zˇalovany´ nemal z do^vodov uvedeny´ch v jeho odpore a vyjadreniach povinnostˇ zaplatitˇ zˇalobcovi zmenkovy´ za´va¨zok, ktory´ mu vznikol vystaveni´m zmenky, žalobe vyhovel v celom rozsahu. 1.13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu. 2. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Samotné uskutočnenie konania považoval za nezákonné. Namietal, že súd prvej inštancie sa snažil vysporiadať v odôvodnení s vysvetlením, prečo bolo zákonné konať, ale žalobca namietal, že sa zastupovať nechcel dať. Uviedol, že sa chcel obhajovať sám a za fakt, že sa stal pozitívnym na COVID 19 nemôže, a akonáhle sa o svojej pozitivite dozvedel, súdu prvej inštancie to oznámil. Mal za to, že CSP jednoznačne umožňuje odročenie pojednávania, pokiaľ by sa strana sporu mala dostať svojou prítomnosťou do priameho ohrozenia života, alebo by mohla svojou prítomnosťou ohroziť ostatných nákazlivou ľudskou chorobou. Poukázal na to, že až do piatku dňa 04.02.2022 bol v presvedčení, že sa na pojednávanie dňa 07.02.2022 dostaví a zástupcu si tak nehľadal. Namietal, že súd prvej inštancie nemal mať pochybnosť o nebezpečnosti ochorenia COVID 19, ako ani o výnimočnej nákazlivosti tohto vírusu, a teda mal jeho ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania prijať a pojednávanie odročiť. Žalovaný uviedol, že žiadosť doplnil výsledkom PCR testu a vzhľadom na jeho výsledok, ako aj zhoršovanie sa príznakov sa dostal na PNku. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd prej inštancie sám poznamenal, že sa mu prihlásil advokát JUDr. Claude Trelaj, jemu však práve z dôvodu karantény nemal ako podpísať plnú moc a ani uhradiť preddavok. Mal za to, že vzhľadom na nátlak súdu prvej inštancie sa pokúsil súdu prvej inštancie vyhovieť, aj keď konanie sudcu pociťoval skôr ako vydieranie a zneužívanie jeho postavenia. 2.1. Samotnú zmenku považoval za neplatnú pre absenciu vôle a tvrdil, že pri podpise zmenky bol podvedený, nakoľko žalobca ho prostredníctvom svojho zamestnanca uviedol do omylu, keď mu na pobočke bolo oznámené, že k jeho staršiemu úveru treba len podpísať nejaké nové doklady, malo sa teda jednať o nováciu existujúceho úveru. Namietal, že z dôkazov doložených samotným žalobcom jasne viditeľný názov dokumentu nie je zmluva, a v bode 6 je jednoznačne uvedené, že bez povolenia
zmenkového ručenia a bez podpisu zmenky nastane odklad celého procesu. Takéto správanie bolo podľa neho proti dobrým mravom, respektíve proti zásadám poctivého obchodu. 2.2. Žalovaný namietal aj opodstatnenosť výšky žalovanej sumy a aj zákonnosť žalovanej sumy z dôvodu, že je odlišná ako suma, ktorú žalobcovi dlžil a z dôvodu, že z vlastnej iniciatívy žalobcovi urobil čiastkové plnenia, čo vo vyjadrení aj priznáva. Poukázal tiež na to, že žalobcovi oznámil svoju ochotu nárok vyrovnať, a na základe toho vykonal dňa 08.01.2020 uznanie záväzku. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny v celom rozsahu, pričom s jeho odôvodnením sa stotožňuje, súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré určil nárok žalobcu za dôvodný. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, pričom žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne zákonné odvolacie dôvody. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol dvakrát riadne predvolaný na pojednávanie vo veci, a taktiež mal dostatok času od doručenia žalobného návrhu na zvolenie si právneho zástupcu. Rovnako, pokiaľ sa žalovanému javila uzatvorená Zmluva ako nevýhodná, mohol od nej odstúpiť, čo však neurobil. Žalovaný navyše nebol žiadnym spôsobom nútený k podpisu tejto zmluvy, a podpis vykonal bez akékoľvek fyzického či psychického nátlaku. Žalovaný je v tomto prípade podnikateľ, a tak je potrebné, aby pristupoval k záväzkom z obchodno-právnych vzťahov s odbornou a náležitou starostlivosťou. 3.1. Žalobca poukázal na to, že podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pohľadávka vyplývajúca zo zabezpečovacej zmenky nie je závislá na zistenom záväzku a má postavenie nezávislej a samostatnej pohľadávky zmenkového veriteľa. Žalobca mal za to, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení a neopodstatnenosť žalovaného nároku, a taktiež si nesplnil zákonnú povinnosť vo vzťahu k bremenu tvrdenia a bremenu dôkazu. 4. Žalovaný v replike uviedol, že on nestanovil spôsob upovedomovania o pozitivite na COVID 19, bez otálania hneď po tom, ako sa o nej dozvedel, súdu prvej inštancie túto skutočnosť oznámil. Tvrdenie, že si vyrobil pozitívny test, nie je pravdivý a urážajúci. Namietal, že súd prvej inštancie si však určite vie overiť, či bol COVID pozitívny. Dodal, že oznámil súdu prvej inštancie, že bude mať právneho zástupcu, ten súd prvej inštancie aj kontaktoval, ktorý ale nebral jeho zastúpenie v úvahu. Rýchlosť konania nesmie byť podľa žalovaného uprednostňovaná pred riadnym posúdením veci a právu byť zastúpený. K samotnej veci uviedol, že jednak trvá na svojom vyjadrení v zmysle, že bol pri podpise zmenky podvedený a samotnú zmenku považuje za neplatnú pre absenciu vôle. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov.
9. Obsahom odvolania je prevažne námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepristúpil k vyhoveniu jeho žiadosti o odročenie nariadeného termínu pojednávania na deň 07.02.2022, pričom ako dôvod uviedol nákazu COVID 19. Odvolací súd tak posudzoval, či došlo postupom a konaním súdu prvej inštancie v jeho neprítomnosti žalovaného k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. 10. K námietke žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax pri odročovaní pojednávania na základe žiadostí účastníkov konania už za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádzala z § 6 O.s.p., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.05.2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011). 11. Článok 17 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V cit. článku Civilného sporového poriadku je vyjadrený jeden zo základných ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície, ktorým je princíp hospodárnosti konania alebo tzv. procesnej ekonómie. Princíp hospodárnosti konania (princíp procesnej ekonómie) sa netýka len určitej fázy konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale tento princíp má byť uplatňovaný v celom konaní od jeho začatia po právoplatné skončenie veci. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať princíp procesnej ekonómie a konať v súlade s ním, ustanovuje Civilný sporový poriadok množstvo inštitútov, v rámci ktorých môže súd efektívne smerovať konanie k rýchlemu a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Porušenie princípu hospodárnosti konania zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Nenahraditeľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní (A. Löwy, Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, C. H. Beck). 12. Podľa § 183 Civilného sporového poriadku sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša napríklad o procesnú obštrukciu, teda o tzv. dosiahnutie oddialenia súdneho rozhodnutia. V zmysle Civilného sporového poriadku sa vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok: a) existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a b) nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. 13. V jednom zo svojich ustanovení (§ 157 ods. 1) Civilný sporový poriadok ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať
pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Naplnenie predmetného predpokladu však nie je vždy úplne možné. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, potvrdzuje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. 14. Pokiaľ súd prvej inštancie vec meritórne prejednal bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorého plnú moc navyše nemal doloženú, nešlo o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil, aby žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Súd môže posudzovať žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti strany sporu. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany sporu hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). 15. Dôvody uvedené žalovaným na odročenie pojednávania nespĺňali náležitosti pre odročenie pojednávania. Vedomosť o nariadenom termíne mali strany sporu dlhodobo a zároveň toto pojednávanie už bolo odročené zo zdravotných dôvodov. Účasť na pojednávaní nie je navyše povinnosťou strany sporu, ale právom. Žalovaný sa mohol dať zastúpiť právnym zástupcom, ak žalovaný svoje právo z vlastného rozhodnutia nevyužil, nemožno túto okolnosť pričítať na ťarchu žalobcu ako druhej strany súdneho sporu, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávania riadne zúčastnil. Na prejednanie sporu bolo nariadene´ pojedna´vanie na 10.01.2022 o 9:00. Zˇalovany´ podani´m zo dňa 07.01.2022 ospravedlnil svoju neu´cˇastˇ na pojedna´vani´ z do^vodu bli´zkeho kontaktu s poziti´vne testovanou osobou na COVID-19, pre ktory´ je v karante´ne a z uvedene´ho do^vodu pozˇiadal su´d prvej inštancie o odrocˇenie pojedna´vania, ktorý zˇiadosti vyhovel a pojedna´vanie bolo odrocˇene´ na deň 07.02.2022. 16. Su´d prvej inštancie spolu s predvolani´m na pojedna´vanie zˇalovane´mu ozna´mil, zˇe jeho zˇiadostˇ o odrocˇenie pojedna´vania posu´dil ako podanu´ zo zdravotny´ch do^vodov v zmysle 183 ods. 2 veta druha´ CSP, pricˇom zˇalovane´mu ozna´mil, zˇe v pri´pade dˇalsˇieho na´vrhu na odrocˇenie pojedna ´vania zo zdravotny´ch do^vodov tejto zˇiadosti nevyhovie, kedˇzˇe od strany mozˇno vzˇdy spravodlivo zˇiadatˇ, aby sa dala na dˇalsˇom pojedna´vani´ zastu´pitˇ inou osobou. Su´d prvej inštancie zˇalovane ´ho poucˇil o tom, aby sa na dˇalsˇie pojedna´vanie dostavil osobne, pri´padne aby si na toto pojedna ´vanie ustanovil za´stupcu. Za´rovenˇ bol zˇalovany´ vyzvany´, aby najnesko^r do termi´nu nasleduju ´ceho pojedna´vania (dňa 07.02.2022) preuka´zal su´du prvej inštancie do^vody odrocˇenia pojedna ´vania (povinnostˇ karante´ny), ktore´ sa malo konatˇ dňa 10.01.2022. 17. Dnˇa 04.02.2022 zˇalovany´ telefonicky ozna´mil su´du, zˇe sa nemo^zˇe dostavitˇ na pojedna´vanie, pretozˇe mal poziti´vny vy´sledok testu na ochorenie COVID-19. Emailom zo dňa 07.02.2022, dorucˇeny ´m su´du prvej inštancie o 8:40 hod., v deň pojednávania, JUDr. Claude Trelaj, advoka´t, ozna´mil su´du prevzatie zastupovania zˇalovane´ho v tomto konani´, pricˇom za´rovenˇ pozˇiadal su´d o ospravedlnenie jeho neu´cˇasti, ako aj neu´cˇasti zˇalovane´ho na pojedna´vani´ a o odrocˇenie pojedna´vania. Toto podanie bolo su´du prvej inštancie zaslane´ bez autoriza´cie a bez predlozˇenia plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konani´. Su´d prvej inštancie tak nemal riadne preuka´zane´, zˇe by k prevzatiu zastu´penia zˇalovane´ho v tomto konani´ vo^bec dosˇlo. Navysˇe do^vod, ktory´ JUDr. Trelaj uviedol vo svojej zˇiadosti, su´d prvej inštancie správne nepovazˇoval za do^lezˇity´ do^vod odrocˇenia pojedna´vania, ktore´ by bolo odo^vodnene´ do^lezˇity´mi do^vodmi tak, ako predpoklada´ § 183 CSP. a. Žiadostˇ strany o odrocˇenie pojedna´vania musí byť podlozˇena´ do^lezˇity´m do^vodom v zmysle § 183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak jej bra´nila zu´cˇastnitˇ sa na pojedna´vani´ taka´ okolnostˇ, ktora´ je podstatna´, stranou nepredvi´datelˇna´ a za´rovenˇ ospravedlnitelˇna´. Popri do^lezˇitom do^vode na odrocˇenie termi´nu pojedna´vania na na´vrh strany, resp. jej za´stupcu, musi´ bytˇ kumulati´vne splneny
´ aj predpoklad, zˇe od strany, resp. jej za´stupcu, nemozˇno spravodlivo zˇiadatˇ, aby sa na pojedna ´vani´ nechali zastu´pitˇ. b. Su´d prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na za´very Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky uvedene´ v uzneseni´ zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 3Obdo/87/2019, v zmysle ktore´ho dovolaci ´ su´d konsˇtatoval, zˇe: „do^lezˇity´m do^vodom pre odrocˇenie pojedna´vania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana - ktorej bolo predvolanie na pojedna´vanie dorucˇene´ v su´lade s ustanoveni´m § 178 ods. 2 CSP najmenej pa¨tˇ dni´ predo dnˇom jeho konania - v obdobi´ menej ako pa¨tˇ dni´ predo dnˇom konania pojedna´vania, udeli´ splnomocnenie na zastupovanie v konani´ advoka´tovi. Uvedene´ plati´ aj vtedy, ak takto zvoleny´ advoka´t sa nemo^zˇe zu´cˇastnitˇ pojedna´vania, napr. z do^vodu koli´zie s iny´m pojedna´vani´m, pri´padne zˇe si nestihol nasˇtudovatˇ su´dny spis. V takejto situa´cii sa totizˇ nejedna´ o do^vod, ktory´ nastal u advoka´ta kra´tko pred pojedna´vani´m, ako to predpoklada´ znenie ustanovenia § 183 ods. 2 CSP, a nemozˇno sa ani odvolatˇ na to, zˇe strana trva´ na osobnom zastu´peni´ takto (oneskorene) splnomocneny´m advoka´tom.“ Rovnako je správne poukázanie na rozhodnutie zverejnene´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov SR pod cˇ. R 24/2016, v zmysle ktore´ho: „Ak u´cˇastni´k konania nepreuka´zˇe existenciu objekti´vnych skutocˇnosti´ bra´niacich mu zvolitˇ si advoka´ta v primeranej lehote po riadnom dorucˇeni´ predvolania na pojedna´vanie, nie je mozˇne´ akceptovatˇ udelenie plnej moci advoka´tovi v kra´tkom cˇase pred termi´nom pojedna´vania, pri´padne v denˇ pojedna´vania ako do^lezˇity´ do^vod pre odrocˇenie pojedna ´vania a nedocha´dza tak k odnˇatiu mozˇnosti u´cˇastni´ka konatˇ pred su´dom.“ 18. Zˇalovany´ netvrdil a neboli zo súdneho spisu ani preukázané také skutocˇnosti, ktore´ by zˇalovane ´mu objekti´vne bra´nili zvolitˇ si za´stupcu sko^r, ako v denˇ pojedna´vania (resp. ozna´mitˇ su´du tu ´to skutocˇnostˇ 20 minu´t pred termi´nom pojedna´vania). Zˇalovany´ vedel o mozˇnosti nechatˇ sa zastu´pitˇ za´stupcom na pojedna´vani´ najnesko^r, odkedy mu bolo dorucˇene´ predvolanie na dˇalsˇie pojedna´vanie spolu s vy´zvou (t.j. 14.01.2022, cˇ.l. 106). Na strane zˇalovane´ho tak neexistoval do^lezˇity´ do^vod na odrocˇenie pojedna´vania a neakceptovani´m ospravedlnenia a zˇiadosti o odrocˇenie pojedna´vania nedosˇlo postupom su´du prvej inštancie ani k znemozˇneniu realiza´cie procesny´ch pra´v zˇalovane´ho a ani k porusˇeniu jeho pra´va na spravodlivy´ proces. 19. Vzhlˇadom k tomu, zˇe pojedna´vanie nariadene´ na deň 10.01.2022 o 9:00 su´d prvej inštancie odrocˇil zo zdravotny´ch do^vodov na strane zˇalovane´ho, pricˇom zˇalovany´ bol spolu s predvolani ´m na dˇalsˇie pojedna´vanie poucˇeny´ o mozˇnosti datˇ sa zastu´pitˇ za´stupcom v pri´pade jeho nepriaznive´ho zdravotne´ho stavu, neboli splnene´ predpoklady pre odrocˇenie pojedna´vania podlˇa § 183 CSP, a preto súd prvej inštancie správne zˇiadosti zˇalovane´ho zo dňa 04.02.2022 o odrocˇenie pojedna´vania nevyhovel. Od zˇalovane´ho bolo v zmysle § 183 ods. 2 CSP mozˇne´ spravodlivo zˇiadatˇ, datˇ sa na dˇalsˇom pojedna´vani´ zastu´pitˇ inou osobou. Zˇalovany´ zároveň zˇiadnym spo^sobom nepreuka´zal do^vody (povinnostˇ karante´ny), pre ktore´ zˇiadal pojedna´vanie zo dňa 10.01.2022 odrocˇitˇ, a to ani po vy´zve su´du prvej inštancie, ktora´ mu bola dorucˇena´ spolu s predvolani´m na dˇalsˇie pojedna´vanie. Pokiaľ v odvolacom konaní žalovaný predložil email s výsledkom pozitívneho testu na Covid-19, ktorý je prílohou odvolania, nie je zrejmé, prečo nie je predložený email, ktorého odosielateľom je Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré v čase Covid opatrení posielalo informácie o výsledkoch testov, prípadne iné zdravotnícke zaridenie, ale odosielateľom je D..X. a adresátom [email protected]. Nejde teda o hodnoverný doklad preukazujúci, že žalovaný naozaj mal pozitívny výsledok na vírus Covid-19 v relevantnom čase. 20. Na za´klade uvedene´ho su´d prvej inštancie správne rozhodol o konani´ pojedna´vania v nepri ´tomnosti zˇalovane´ho (§ 180 CSP). 21. Žalobca ďalej namietal, že samotnú zmenku považoval za neplatnú pre absenciu vôle a tvrdil, že pri podpise zmenky bol podvedený, nakoľko žalobca ho prostredníctvom svojho zamestnanca uviedol do omylu, keď mu na pobočke bolo oznámené, že k jeho staršiemu úveru treba len podpísať nejaké nové doklady, malo sa teda jednať o nováciu existujúceho úveru, a tiež namietal, že z dôkazov doložených samotným žalobcom jasne viditeľný názov dokumentu nie je zmluva a v bode 6 je jednoznačne uvedené, že bez povolenia zmenkového ručenia a bez podpisu zmenky nastane odklad celého procesu. Žalobca zrejme namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 22. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra ´vne za´very su´ odo^vodnene´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci ´ su´d prebera´ v celom rozsahu su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). 23. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 24. Pokiaľ žalovaný namietal opodstatnenosť výšky žalovanej sumy a aj zákonnosť žalovanej sumy z dôvodu, že je odlišná ako suma, ktorú žalobcovi dlžil a z dôvodu, že z vlastnej iniciatívy žalobcovi urobil čiastkové plnenia, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia. 25. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. 26. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne považoval zmenku za platnú, nakoľko podľa neho absentovala jeho vôľa pri podpise a bol podvedený, čím by mal napadnutý rozsudok spočívať na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP, treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Žalovaný namietal v odvolaní rovnakými argumentami, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal a odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotožňuje a ďalej na ne primerane odkazuje. 27. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 28. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 29. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. 30. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 31. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 32. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky (ods. 3). 33. Podlˇa cˇl. I § 78 ods. 1 ZZSˇ, vystavitelˇ vlastnej zmenky je zaviazany´ rovnako ako priji´matelˇ cudzej zmenky. 34. Z prvopisu zmenky su´d prvej inštancie zistil, zˇe zˇalovany´ dňa 11.12.2017 v Novy´ch Za´mkoch vystavil vlastnu´ zmenku s dolozˇkou „bez protestu“ na rad zˇalobcu, na zmenkovu´ sumu 14.818,48 eur, splatnu´ dňa 11.03.2020 v Zˇiline, u Prima banka Slovensko, a.s., so si´dlom Hodzˇova 11, Zˇilina. Zo zmenky vyply´va, zˇe na nej boli predtlacˇene´ u´daje o da´tume a mieste vystavenia, mieste plnenia, o vystavitelˇovi zmenky a o remitentovi. U´daj o da´tume splatnosti a zmenkovej sume boli dopi´sane´ rukou. Na rubovej strane zmenky nie je indosament a ani zˇiaden iny´ u´daj. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej
riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ). Žalovaného v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by zmluvu o úvere, ktorú predmetná zmenka zabezpečovala, bola uzatvorená za účelom uspokojenia súkromných, osobných potrieb žalovaného. Pri uzavretí zmluvy o úvere žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, označený obchodným menom a IČO-m. 35. Z obsahu spisu vyplýva, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou. Oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože ZZŠ ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa platnou zmenkou, samozrejme pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný. (m. m. rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 20.02.2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000). 36. Žalovaný v konaní namietal, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, že žalobca nepreukázal z čoho pozostáva suma vyplnená do blankozmenky, resp. rozporoval správnosť zmenkovej sumy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanom (čl. I § 10 ZZŠ), ktorý mal uviesť, ako mala byť zmenka správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia. Súd nemôže priznať zmenkovú sumu, ktorá bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom, teda tú časť zmenkovej sumy, ktorá bola vyplnená nad rozsah vyplňovacieho práva. Tu je však potrebné zdôrazniť, že na zmenkovú sumu, ktorá zodpovedá vyplňovaciemu právu má majiteľ zmenky nárok. Vyplnenie zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve nerobí zmenku neplatnou, len zmenkového dlžníka v tej časti, ktorá je v rozpore s vyplňovacím oprávnením nezaväzuje. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ako mala byť blankozmenka vyplnená. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku (§ 495 druhá veta Občianskeho zákonníka) a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy (viď. rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 29.03.2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003). 37. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Na základe citovaného ustanovenia CSP možno uviesť, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca strana: výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Podmienky podľa musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. 38. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil oprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky, nakoľko žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 4Obo/21/2012).
39. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 49a, považuje sa platný úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý neplatnosti nedovolá. 40. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 41. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že pri podpise zmenky bol uvedený zamestnancom žalobcu do omylu, len samotné skutkové tvrdenie konania omyle, prezentované v konaní, nemožno bez ďalšieho považovať za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný v tomto smere neprodukoval na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, a preto súd prvej inštancie konanie žalovaného v omyle správne nemal za preukázané. 42. Čo sa týka námietky žalovaného, že nebola daná jeho slobodná vôľa pri zabezpečení záväzku zmenkou, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nakoľko v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, skutočnosť, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, nie sú pre posúdenie záväzkov rozhodujúce. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcom namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu, vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalovaného, pre ktoré by sa súdne konanie ako celok mohlo javiť voči jeho osobe ako nespravodlivé. 44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 45. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalobcovi nepriznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).