Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/16/2024 1521201318 26. 03. 2025 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1521201318.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Bratislava, Pribinova č. 2, proti žalovanému: J. U. I. N. Z. G. Q. , Q. D. X.XX.XXXX, W. U. U., E. Č.. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., IČO: 36 860 522, Bratislava, Nám. M. Benku č. 15, za ktorú konajú JUDr. Ondrej Mularčík, JUDr. Matej Mularčík a JUDr. Michal Mularčík, o zaplatenie 6.285,45 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 11. mája 2023, č. k. 6 C 32/2021-107, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 11. mája 2023, č. k. 6 C 32/2021-107, vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 11.5.2023, č. k. 6 C 32/2021-107, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť mu sumu 6.285,45 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.3.2021 do zaplatenia (výrok I.), žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“), § 15 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.285,45 € s príslušenstvom a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaný dňa 31.1.2016 na odpočívadle Čataj, v km 35,4, na diaľnici D1, počas kontroly dokladov a prejednávania priestupku, fyzicky zaútočil na príslušníka policajného zboru pri výkone služby, pričom npor. Mgr. D. O. spôsobil poškodenie zdravia. Za toto konanie bol uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2 T 149/2016, právoplatným dňa 1.12.2020. Žalobca má za to, že protiprávnosť konania žalovaného (spáchanie úmyselného trestného činu) je ako právna skutočnosť preukázaná bez pochybností, s poukazom na ustanovenie § 193 C.s.p., dňom právoplatnosti trestného rozsudku. Zranenia príslušníka policajného zboru boli uznané za služobný úraz a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 73/1998 Z. z. mu bola priznaná a vyplatená dávka úrazového zabezpečenia (bolestné) v sume 3.356,- € a vyplatené dávky nemocenského zabezpečenia v sume 2.929,45 € (PN od 31.1.2016 do 30.4.2016). Dávky úrazového a nemocenského zabezpečenia boli vyplatené žalobcom. Žalobca uplatňuje vyplatené dávky od žalovaného na základe skutočnosti, že
sumy dávok úrazového a nemocenského zabezpečenia boli vyplatené v dôsledku služobného úrazu, ktorý spôsobil pri svojom zavinenom protiprávnom konaní (spáchaní úmyselného trestného činu) žalovaný. Žalobca uplatňuje vyplatenú sumu voči nemu ako samostatný hmotnoprávny nárok na náhradu škody podľa osobitného právneho predpisu (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.), ktorý vznikol Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (žalobcovi) vyplatením dávok úrazového zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného). Podmienka existencie zavineného protiprávneho konania tretej osoby (spáchanie úmyselného trestného činu žalovaným) upravená v tomto ustanovení bola splnená až dňom právoplatnosti trestného rozsudku, teda dňom 1.12.2020, pričom právo žalobcu mohlo byť voči žalovanému uplatnené nasledujúcim dňom, teda 2.12.2020. Žalobca mal za to, že nárok je zákonný a dôvodný. Podľa žalobcu jeho nárok nie je náhradou škody podľa Občianskeho zákonníka (§ 420). S poukazom na možnosť mimosúdneho zmieru bol žalovaný výzvou doručovanou prostredníctvom ÚPVS vyzvaný na náhradu škody v lehote do 7 dní odo dňa doručenia. Výzva nebola listinne doručená žalovanému z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. Zásielka bola uložená dňa 19.2.2021. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil sumu náhrady škody ani čiastočne. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 %, a to od 1.3.2021 do zaplatenia, t. j. od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uložení výzvy na zaplatenie. 1.2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, vzniesol námietku premlčania, namietal, že si žalobca neuplatnil svoj nárok riadne a včas, pretože rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia bolo vydané Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave dňa 6.12.2016. Zároveň rozporoval uplatňovaný nárok, jeho dĺžku, ako aj poškodenie zdravia, čo nesúvisí v celom rozsahu s poranením. V priloženom znaleckom posudku č. 100/16, zo dňa 11.5.2016, znalec ustálil, že nejde o ťažkú ujmu na zdraví a ide len o teoretické predpoklady, že by PN poškodeného príslušníka policajného zboru mala trvať 14 - 18 dní. Preto hospitalizácia bola nutná len z dôvodu predchádzajúceho úrazu lebky. 1.3. Žalobca v replike k uplatnenej námietke premlčania uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného by mala premlčacia lehota na uplatnenie nároku začať plynúť odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dávky, čo však nemá oporu v žiadnom právnom predpise. S dňom vydania rozhodnutia (6.12.2016) zákon č. 328/2002 Z. z. nespája žiadnu právnu skutočnosť alebo plynutie lehoty. Vydané rozhodnutie po jeho doručení poškodenému nadobudlo právoplatnosť dňom 16.12.2016. Rozhodnutím priznaná dávka úrazového zabezpečenia bola žalobcom vyplatená dňom 12.1.2017. Zákonná úprava žalovaného nároku (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.) zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok úrazového alebo nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká žalobcovi nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka alebo nárokom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., majúcim z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zákonné predpoklady vzniku práva žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sú výplata dávok a zavinené protiprávne konanie osoby. Trestný súd (Okresný súd Bratislava III) rozhodol svojím rozsudkom sp. zn. 2 T 149/2016 (právoplatne dňom 1.12.2020), pričom žalovaného uznal vinného zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa. Žalobca má za to, že podmienka existencie zavineného protiprávneho konania tretej osoby (spáchanie trestného činu žalovaným) bola splnená až dňom 1.12.2020 a od tohto dátumu je možné ju považovať za nespochybniteľnú právnu skutočnosť. Zavinené protiprávne konanie žalovaného ako právna skutočnosť, bola stanovená až právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu, ktorým bol žalovaný odsúdený za úmyselný trestný čin. Deň právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku je dňom nespochybniteľného preukázania protiprávneho zavineného konania tretej osoby (žalovaného) a súčasne aj dňom vzniku nároku. Preto je nasledujúci deň po právoplatnosti trestného rozsudku dňom, kedy mohol byť regresný nárok (právo žalobcu) uplatnený po jeho vzniku prvýkrát na súde, teda v tomto prípade 2.12.2020. Výzva na úhradu úrazových a nemocenských dávok bola žalovanému preukázateľne doručená dňom 9.3.2021 a žaloba bola na súd podaná dňa 25.3.2021. S poukazom na uvedené nie je nárok premlčaný, bol uplatnený riadne a včas, preto je námietka premlčania nedôvodná a žalobca ju sporuje v plnom rozsahu. Súčasne žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by vzhľadom na plynutie premlčacej doby mal byť nárok premlčaný. Žalobca s ohľadom na trestný rozsudok taktiež uviedol, že je dôvodné posudzovať nárok aj vzhľadom na premlčaciu lehotu podľa ustanovenia § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný spáchal úmyselný trestný čin (zločin). K uplatneniu dôkazu označeného žalovaným vo vyjadrení (znalecký posudok č. 100/16, zo dňa 11.5.2016), žalobca uviedol, že tento znalecký posudok nie je spôsobilý na preukázanie dĺžky práceneschopnosti a výšky bodového ohodnotenia, nakoľko bol vypracovaný pre účely trestného konania na základe uznesenia vyšetrovateľa. Tento znalecký posudok nenahrádza lekárom určenú a vystavenú práceneschopnosť poškodeného. Práceneschopnosť bola určená MUDr. T. na základe vyšetrení poškodeného na Traumatologicko-ortopedickej klinike Fakultnej nemocnice v Trnave dňom 31.1.2016 a po prepustení z ústavného liečenia dňa 4.2.2016 v nej bolo pokračované MUDr. I. až do 30.4.2016. Potvrdenie o dočasnej PN č. XXXXXX priložil žalobca v prílohe a navrhol ho do konania pridať ako dôkaz. Dávky nemocenského zabezpečenia boli poškodenému vyplatené žalobcom tak ako bolo uvedené v žalobe, a to podľa lekárom určenej a vystavenej práceneschopnosti. Teoretické závery znalca, že PN by mohla trvať 14 až 18 dní, najviac 3 týždne, sú však vzhľadom na práceneschopnosť určenú ošetrujúcim lekárom pochybné a žalobca má za to, že takáto PN by mohla byť dôvodná pri poškodenom bez predchádzajúceho úrazu hlavy. Znalec sa s posúdením možného vplyvu predchádzajúceho zranenia hlavy na zranenia spôsobené žalovaným vôbec nevysporiadal a proti logike možnú PN určil ako pri zdravom poškodenom. Znalec však nemá zákonné oprávnenie určovať dĺžku práceneschopnosti, toto oprávnenie má ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu pacienta, a to aj s posúdením predchádzajúceho zranenia. Túto skutočnosť aj MUDr. I. uviedol. Súčasne žalobca uviedol, že pokiaľ by žalovaný na poškodeného fyzicky nezaútočil a nespôsobil mu zranenia, žiadna práceneschopnosť by nebola potrebná. Pokiaľ ošetrujúci lekár určil dlhšiu práceneschopnosť z dôvodu predchádzajúceho úrazu hlavy poškodeného, má žalobca za to, že takto určená doba práceneschopnosti bola dôvodná. K rozsahu bodového ohodnotenia zranení v znaleckom posudku uviedol, že bodové ohodnotenie stanovené znalcom v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania nie je právnym základom pre priznanie úrazových dávok. Bodové ohodnotenie poškodenia zdravia (bolestné) je podľa zákona č. 437/2004 Z. z. oprávnený určiť ošetrujúci lekár (MUDr. I.) na základe lekárskeho vyšetrenia. Vyšetrenie poškodeného dňa 31.1.2016 na Traumatologicko- ortopedickej klinike FN v Trnave preukázalo zranenia - otras mozgu, pomliaždenie krčnej chrbtice, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hrudnej steny. MUDr. I. lekárskym posudkom zo dňa 19.5.2016 určil bodové ohodnotenie zranení nasledovne: položka 223 - otras mozgu s pomliaždením hlavy II. stupňa (80 bodov), položka 103a - pomliaždenie krčnej chrbtice (20 bodov) a položka 76 - pomliaždenie hrudníka (20 bodov), spolu 120 bodov. Tento lekársky posudok bol na základe ustanovenia § 85 ods. 1 písm. d) ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. predložený na preskúmanie a odsúhlasenie posudkovému lekárovi odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností žalobcu MUDr. R., pričom tento v rámci svojho zákonného oprávnenia upravil dňa 15.7.2016 lekársky posudok MUDr. I. nasledovne: položka 223 - otras mozgu I. stupňa (30 bodov), položka 103a - pomliaždenie krčnej chrbtice (20 bodov), položka 104 - podvrtnutie krčnej chrbtice (25 bodov) a položka 76 - pomliaždenie hrudnej steny (20 bodov), spolu 95 bodov. Takto upravená výška bodov (95) bola podkladom na priznanie úrazových dávok (bolestného). Žalovaný rozporuje rozsah nároku na základe bodového ohodnotenia v znaleckom posudku č. 100/16 prof. MUDr. S., CSc., ktorý určil a ohodnotil zranenia nasledovne: položka 223 - otras mozgu ľahkého stupňa overený chirurgickým pracoviskom (30 bodov) a položka 104 - podvrtnutia krčnej chrbtice (25 bodov), spolu 55 bodov. Prof. MUDr. S. neuznal pomliaždenie krčnej chrbtice (záhlavia) a pomliaždenie hrudníka. Toto neuznanie zranení, ktoré boli preukázané prvotným vyšetrením, považuje žalobca za nedôvodné a v nesúlade so zákonom č. 437/2004 Z. z., nakoľko podľa § 9 ods. 1 tohto zákona posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Súčasne podľa ustanovenia § 9 ods. 7 tohto zákona, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Odôvodnenie prof. MUDr. S. na neuznanie pomliaždenia krčnej chrbtice (záhlavia) a pomliaždenia hrudníka nie sú, s poukazom na citované ustanovenia, v súlade so zákonom. Taktiež poukázal na to, že prof. MUDr. S. nebol poškodeným a ani žalobcom požiadaný o vystavenie lekárskeho posudku o bolestnom podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a súčasne tento znalec nebol požiadaný poškodeným alebo poskytovateľom náhrady z dôvodu vzniku dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že všetci traja lekári mali k dispozícii rovnaké podklady (vyšetrenie poškodeného dňa 31.1.2016 na Traumatologicko-ortopedickej klinike FN v Trnave), z ktorých pri určovaní bodového ohodnotenia vychádzali. Lekárska správa po tomto
vyšetrení jednoznačne popisuje zranenia poškodeného: otras mozgu, udretie (pomliaždenie) záhlavia, podvrtnutie stavcov krčnej chrbtice a udretie (pomliaždenie) hrudníka pri hrudnej kosti. Túto lekársku správu (prepúšťacia správa zo dňa 4.2.2016) Traumatologicko-ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave priložil žalobca v prílohe a navrhol ju do konania pridať ako dôkaz. 1.4. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, zákon o sociálnom poistení policajtov neobsahuje premlčacie lehoty, a preto je špeciálnym zákonom k Občianskemu zákonníku a ten obsahuje úpravu premlčania. Naproti tomu zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia o premlčaní s odkazom na ustanovenie § 238. 1.5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že trestným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2 T 149/2016, bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 31.1.2016 na odpočívadle Čataj, v km 35,4, na diaľnici D1, počas kontroly dokladov a prejednávania priestupku, fyzicky zaútočil na príslušníka policajného zboru pri výkone služby, pričom npor. Mgr. D. O. spôsobil poškodenie zdravia. Za toto konanie bol uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a podmienečne odsúdený k trestu odňatia slobody na 3 roky, predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2020. Dňa 11.5.2016 prof. MUDr. H. S., CSc. vypracoval znalecký posudok č. 100/16 pre potreby trestného konania ORP-53/1-VYS-SC-2016, ktorého zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec, odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania, ktorým bodové hodnotenie na stanovenie výšky bolestného bolo 55 bodov. Dňa 19.5.2016 MUDr. G. I. lekárskym posudkom stanovil výšku bolestného na 120 bodov. Dňa 15.7.2016 bola posudkovým lekárom žalobcu vykonaná kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu a bodové hodnotenie bolo znížené na 95 bodov. Dňa 6.12.2016 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trnava rozhodlo o priznaní dávky úrazového zabezpečenia poškodenému npor. Mgr. D. O. ako náhradu za bolesť vo výške 3.356,- €, ktoré mu bolo vyplatené dňa 12.1.2017. Dňa 10.2.2017 žalobca vyčíslil nemocenské dávky vo výške 2.929,45 € (PN). Dňa 8.2.2021 žalobca vyzval žalovaného titulom regresného nároku podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. na ich úhradu v celkovej výške 6.285,45 €. Žalovaný nerozporoval výšku bodového ohodnotenia bolestného ani dĺžku práceneschopnosti poškodeného príslušníka policajného zboru stanovenú jeho ošetrujúcim lekárom. 1.6. Súd prvej inštancie sa zaoberal žalovaným v konaní vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napríklad výšky škody, bezdôvodného obohatenia a podobne (viď napríklad R 29/1983). Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení premlčanie práva nastáva, ak a/ uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva a b/ veriteľ v ňom nevykoná (neuplatní) svoje právo na súde. V tejto fáze premlčania veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované, dlžníkovi zostáva naďalej povinnosť dlh splniť, nastáva rozhodujúci právny účinok premlčania spočívajúci v tom, že dlžníkovi vzniká oprávnenie dovolať sa v konaní pred súdom premlčania a tým spôsobiť zánik nároku patriaceho do obsahu subjektívneho práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje právo vykoná (uplatní) podaním žaloby na súde a dlžník sa dovolá premlčania, dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo prestalo byť dovolaním sa premlčania na súde autoritatívne vynutiteľné. Aby premlčanie malo za následok zánik nároku, musia byť splnené kumulatívne tieto skutočnosti a/ márne uplynutie premlčacej doby a b/ dovolanie sa premlčania v konaní pred súdom dlžníkom. Dovolanie sa premlčania po uplynutí premlčacej doby vyvoláva nasledovné právne účinky a/ súd, ak je dovolanie sa premlčania právne opodstatnené, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať; tento právny účinok sa prejavuje nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, b/ právoplatný rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol pre premlčanie, tvorí pre novú žalobu v tej istej veci prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), c/ ani v takomto prípade právo veriteľa nezaniká, je oslabené o nárok;
naďalej trvá v podobe tzv. naturálneho práva a tomu zodpovedajúcemu naturálnemu záväzku. Dovolať sa premlčania možno v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Procesným následkom dovolania sa premlčania, ak je právne opodstatnené, je zamietnutie žaloby. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa premlčania musí byť urobený v konaní pred súdom; ústne na pojednávaní alebo písomným podaním adresovaným súdu. 1.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že keďže si žalobca uplatnil nárok z titulu náhrady škody, aplikoval na daný právny vzťah premlčaciu dobu stanovenú v § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná). Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná, z rozhodnutia súdu vyplývajúca, nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. 1.8.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že zákon č. 328/2002 Z. z. je predpisom upravujúcim osobitný systém sociálneho zabezpečenia určeného okruhu osôb. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. 1.8.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa 25.3.2021, odsudzujúci trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2020. Žalobca nadobudol vedomosť, resp. sa dozvedel o škode dňa 12.1.2017, kedy poškodenému vyplatil dávku úrazového zabezpečenia, takto bola naplnená prvá časť ustanovenia § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ, teda subjekt sa dozvedel o škode. Kto za škodu zodpovedá, resp. zavinené protiprávne konanie bolo ustálené odsudzujúcim trestným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2020, takto bola naplnená druhá časť ustanovenia § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ, teda subjekt sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, keďže do právoplatnosti trestného rozsudku je zodpovednosť iba v rovine tvrdenia, len súd môže ustáliť zavinené protiprávne konanie tretej osoby, teda žalovaného, ani žalobca, ani nadriadený poškodeného, nie sú týmito oprávnenými subjektami. O uvedenom postupe svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca až po právoplatnosti trestného rozsudku vyzýval žalovaného na náhradu úrazových a nemocenských dávok, a to dňa 8.2.2021. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené ustálil vzťah medzi zákonom o sociálnom poistení policajtov a zákonom o sociálnom poistení ako vzťah lex specialis k lex generalis. Zároveň z ustálenej rozhodovacej praxe mal súd prvej inštancie za to, že v konaniach o náhradu škody si Sociálna poisťovňa uplatňuje svoj nárok, resp. odvíja začiatok plynutia premlčacej doby momentom právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým preukázane má subjekt, majúci nárok na náhradu škody voči tretím osobám, vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, až momentom nadobudnutia právoplatnosti
trestného rozsudku. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s rozhodovacou praxou Krajského súdu Trnava, predloženým rozhodnutím Krajského súdu Trnava sp. zn. 11 Co 20/2021 žalovaným. Dospel tak k záveru, že žaloba, s prihliadnutím na dátum právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku, bola podaná včas. 1.8.3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nárok podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je samostatným regresným nárokom, pričom vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava (zákon č. 328/2002 Z. z.) povahu špeciálneho ustanovenia tak, ako je to v prípade nároku Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (pôvodne § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z.). Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok je § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t. j. aj náhrady škody), vyplývajúcich z osobitného občiansko-právneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (slovné spojenie „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“). Zavinenie ako subjektívna kategória je v prípade tohto občiansko-právneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009). Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. viaže vznik práva na náhradu na súčasné splnenie podmienok, a to, že dávky boli vyplatené a že konanie tretej osoby je zavinené a protiprávne. O protiprávnosti zavineného konania žalovaného, ktorým spôsobil škodu na zdraví, rozhodol trestný súd rozsudkom, pričom vznik práva je viazaný na právoplatnosť trestného rozsudku. Pokiaľ by bol páchateľ trestným rozsudkom oslobodený, právo náhrady by nevzniklo, a to aj napriek výplate dávky. Skutková časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takomto prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, príp. aj (minimálnu) výšku spôsobenej škody. Žalobca zastáva názor, že v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik (existencia) škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou. Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. však zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok úrazového alebo nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká žalobcovi nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka alebo nárokom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., majúceho z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zákonné predpoklady vzniku práva žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sú výplata dávok a zavinené protiprávne konanie osoby. Na základe listinných dôkazov, z obsahu podaní strán sporu, citovaných zákonných ustanovení a z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 1.8.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že strany sporu nerozporovali bodové hodnotenie bolestného, ktoré bolo posudkovým lekárom žalobcu znížené zo 120 bodov na 95 bodov a ani dĺžku práceneschopnosti poškodeného. Súd prvej inštancie uviedol, že na znalecký posudok prof. S., CSc. neprihliadal, keďže tento bol vyhotovený pre potreby trestného konania, zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec. Pre potreby súdneho konania a stanovenie výšky bolestného vyjadreného bodmi je potrebný tzv. lekársky posudok podľa zákona č. 437/2004 Z. z. MUDr. I., ktorý bol následne revidovaný posudkovým lekárom žalobcu. 1.9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
1.10. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny od 1.3.2021 do zaplatenia titulom márneho uplynutia lehoty uvedenej vo výzve adresovanej žalovanému, ktorá bola elektronicky uložená 19.2.2021, lehota na plnenie bola 7 dní od doručenia, výzvu si žalovaný neprevzal v mesiaci február, v omeškaní bol žalovaný od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uložení. 1.11. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo aj na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy mu však nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal. 2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku I., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie vec posúdil nesprávne právne, ako aj skutkovo, sú tak dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) C.s.p. Podľa žalobcu a súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 11.5.2023, vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu vo výške 6.285,45 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2021 do zaplatenia, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne právne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľa odchýlil od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, keď nerešpektoval rozhodnutie súdu vyššej inštancie. Dôvodil, že v konaní nielen, že predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.9.2021, sp. zn. 11 Co 20/2021, ale poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo 82/2009, ktorým bolo ustálené plynutie premlčacej doby práva na náhradu škody a podľa ktorého: „Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.“ Odvolateľ poukázal na to, že súd sám uviedol v odôvodnení rozsudku bodu 23., že žalobca nadobudol vedomosť, resp. sa dozvedel o škode dňa 12.1.2017. Ak teda aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, tak nesprávne právne vyhodnotil vec, pretože per analogiam použil zákon č. 461/2003 Z. z., na ktorý žalovaný poukazoval, že nejde o zákon lex generalis voči zákonu č. 328/2002 Z. z., ktorý je v tomto prípade lex specialis. Ide teda o úvahu súdu, kedy spojil dva zákony ako lex generalis, teda Občiansky zákonník a zákon č. 328/2002 Z. z. takisto ako lex generalis, avšak podľa žalovaného je to neprípustné. Občiansky zákonník, ako aj ustálená rozhodovacia súdna prax predložená žalovaným odlišne upravuje/ uvádza plynutie premlčacej doby v obdobných prípadoch, ako to posúdil súd prvej inštancie v tomto prípade (či už rozhodnutie Krajského súdu v Trnave alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie pripustil úpravu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. čo sa týka Sociálnej poisťovne a aplikoval ich model podávania žalôb a aj premlčaciu dobu. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní namietal, že zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje premlčacie lehoty ako také, a preto k tomuto zákonu uvádzal ako zákon lex generalis Občiansky zákonník, a teda premlčacie lehoty sa spravujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že súd prvej inštancie dokonca v bode 23. odôvodnenia uviedol, že „žalobca nadobudol vedomosť, resp. sa dozvedel o škode dňa 12.01.2017...“ Týmto súd potvrdil rovnakú aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo 82/2009 tak, ako je to uvedené v odvolaní, napriek tomu však už v ďalšom odôvodnení nepochopiteľne rozdelil premlčaciu dobu, a teda pokiaľ nadobudol trestný rozsudok právoplatnosť dňa 1.12.2020, tak či subjektívna, tak aj objektívna premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho zákonníka už uplynula, keďže žaloba bola podaná 25.3.2021. 2.2. Odvolateľ dôvodil, že už vo svojom vyjadrení poukazoval na to, Sociálna poisťovňa podáva z opatrnosti žaloby v krátkej dobe po priznaní dávky, následne tieto konania prerušuje do rozhodnutia v trestnom konaní, keďže im to zákon č. 461/2003 Z. z. povoľuje. Uviedol, že práve žalobca v tomto konaní by tak mal postupovať ako Sociálna poisťovňa, nakoľko v zákone č. 328/2002 Z. z. chýbajú podstatné ustanovenia (napr. o premlčaní) a z tohto dôvodu sú súdy nútené posudzovať škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v zmysle Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že súd v bode 33. odôvodnenia rozsudku odkázal na skutočnosť, že podľa uvedených rozhodnutí sa nemusí zaoberať konkrétnou námietkou strán sporu, žalovaný namietal, že námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesol, súd absolútne opomenul zdôvodniť s poukázaním žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo 82/2009 (ďalej len „rozhodnutie NS SR“). Súd sa odchýlil od ustálenej právnej praxe tým, že nepoužil pri svojom rozhodnutí rozhodnutie NS SR, ktoré žalovaný uvádzal. Podľa žalovaného však ide o kľúčové rozhodnutie NS SR, ktoré práve uvádza skutočnosti ohľadne posúdenia nadobudnutia vedomosti žalobcu o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu a kedy túto vedomosť žalobca nadobudol. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil,
prečo nebral do úvahy rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tým bolo porušené právo odvolateľa s poukazom na to, že podľa ústavného súdu obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, t. j. obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. 2.3. Odvolaciemu súdu odvolateľ navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považuje rozhodnutie súdu v plnom rozsahu za správne, odôvodnené a bez procesných nedostatkov, navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok potvrdiť. Dôvodil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 82/2009, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní bolo prijaté v právnej veci, ktorá má odlišný právny a aj skutkový základ, ako v prejednávanej veci sp. zn. B5-6 C 32/2021. Odlišný právny a skutkový základ je v tom, že postavenie žalobcu vo veci sp. zn. 1 Cdo 82/2009 je postavením priameho poškodeného, na rozdiel od žalobcu vo veci sp. zn. B5-6 C 32/2021, kde je žalobca tzv. nepriamym poškodeným, ktorého postavenie zakladá osobitný právny predpis a nie ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Zákonná úprava žalovaného nároku (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.), zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok úrazového alebo nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká žalobcovi nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka alebo nárokom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., majúceho z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody, tak ako je to v prípade nároku Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (pôvodne § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z.). Zákonné predpoklady vzniku práva žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sú výplata dávok a zavinené protiprávne konanie osoby. S poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009, je pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t. j. aj náhrady škody) vyplývajúcich z osobitného občiansko-právneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami (zákon č. 461/2003 Z. z.), vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (slovné spojenie „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“). Zavinenie ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občiansko-právneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Prvok zavinenia tretej osoby (slovné spojenie „...v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“) obsahuje aj ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., trestný súd (Okresný súd Bratislava III) rozhodol svojím rozsudkom sp. zn. 2 T 149/2016 (právoplatne dňom 1.12.2020), pričom žalovaného uznal vinného zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa. Žalobca má za to, že podmienka existencie zavineného protiprávneho konania tretej osoby (spáchanie trestného činu žalovaným) bola splnená až dňom 1.12.2020 a od tohto dátumu je možné ju považovať za nespochybniteľnú právnu skutočnosť. Zavinené protiprávne konanie žalovaného ako právna skutočnosť, bola stanovená až právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu, ktorým bol žalovaný odsúdený za úmyselný trestný čin. Deň právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku je dňom nespochybniteľného preukázania protiprávneho zavineného konania tretej osoby (žalovaného) a súčasne aj dňom vzniku nároku. Preto je nasledujúci deň po právoplatnosti trestného rozsudku dňom, kedy mohol byť regresný nárok (právo žalobcu) uplatnený po jeho vzniku prvýkrát na súde, teda v tomto prípade je to 2.12.2020. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, zotrvajúc na podanom odvolaní, ako aj na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 82/2009 predložil v konaní preto, že žalobca vedel už v čase priznania dávky úrazového zabezpečenia dňa 6.12.2016, keďže vtedy vydal rozhodnutie (KRPZ-TT-KDI4-145-014/2016) a aj ako nepriamy poškodený (keďže priamy poškodený je v tomto prípade policajt), resp. sa dozvedel už v tom čase, kto za škodu zodpovedá a získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá osoba za škodu zodpovedá.
Samotné odôvodnenie rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 6.12.2016 (KRPZ-TTKDI4-145-014/2016) obsahuje presnú identifikáciu osoby, ktorá za škodu bola zodpovedná. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, najmä na bod 23., v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, kedy sa žalobca o škode dozvedel, resp. nadobudol vedomosť o tejto skutočnosti. Samotný súd konštatoval dátum 12.1.2017 ako rozhodný. Žalovaný však trvá na tom, že žalobca mal túto vedomosť aj skôr, ako uvádza v tomto vyjadrení, teda dňa 6.12.2016. Preto následnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčacích lehotách, podľa žalovaného, bol nárok žalobcu v čase uplatnenia na súde premlčaný. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca si svoj nárok neuplatnil ani v trestnom konaní a čakal až na rozhodnutie súdu (v trestnom konaní), aby podal žalobu o náhradu škody v občianskom konaní. Žalobca mal viacero možností ako ochrániť svoj nárok, aby nebol premlčaný, čo však žalobca nevyužil a spoliehal sa na to, že nárok si uplatní po odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Ak by sme brali do úvahy názor žalobcu o nutnosti počkať na rozhodnutie súdu v trestnom konaní, tak by sa na jeho nárok nevzťahovali žiadne premlčacie lehoty, až pokým by súd nerozhodol. Preto žalovaný má za to, že žalobca nesprávne postupuje pri uplatňovaní si svojich nárokov až momentom odsudzujúcich rozsudkov v trestných konaniach. 5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. marca 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 7. Predmetom sporu v prejednávanej veci je náhrada za žalobcom vyplatenú dávku úrazového zabezpečenia (bolestné) v sume 3.356,- € a vyplatené dávky nemocenského zabezpečenia v sume 2.929,45 € (PN od 31.1.2016 do 30.4.2016) príslušníkovi policajného zboru titulom služobného úrazu, a to podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. 8. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. 9. V prejednávanej veci nebolo sporným, že poškodenému npor. Mgr. D. O. žalobca v dôsledku služobného úrazu vyplatil bolestné vo výške 3.356,- € na základe rozhodnutia č. KRPZ-TTKD14-145-014/2016, zo dňa 6.12.2016 (č. l. 12 spisu), ako aj dávky nemocenského zabezpečenia vo výške 2.929,45 € (č. l. 14 spisu). Rovnako nebolo sporným, že škoda na zdraví tohto poškodeného vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Sporným v konaní zostalo iba to, či nárok žalobcu bol v čase podania žaloby premlčaný. Kým žalovaný pri premlčaní argumentoval uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, plynúcej od okamihu, kedy došlo k vyplateniu dávky úrazového zabezpečenia žalobcom dňa 12.1.2017, žalobca mal za to, že rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej lehoty je deň právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku, ktorý je dňom nespochybniteľného preukázania protiprávneho zavineného konania tretej osoby (žalovaného) a súčasne aj dňom vzniku nároku. Preto je nasledujúci deň po právoplatnosti trestného rozsudku dňom, kedy mohol byť regresný nárok (právo žalobcu) uplatnený po jeho vzniku prvýkrát na súde, teda v tomto prípade je to 2.12.2020. 10. V danej veci nebolo sporným ani to, že bolestné predstavovalo dávku úrazového zabezpečenia podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 114 ods. 5 tohto zákona služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Nakoľko v danom prípade žalovaný svojim zavineným protiprávnym konaním zapríčinil, že žalobca
musel poškodenému npor. Mgr. D. O. vyplatiť dávku úrazového zabezpečenia v podobe bolestného, ako aj dávky nemocenského zabezpečenia (§ 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.), žalobcovi vzniklo podľa citovaného ustanovenia právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou tejto dávky. Už len z výkladu citovaného ustanovenia (viď slovné spojenie „právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky úrazového zabezpečenia“ použité v ustanovení § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.) potom vyplýva, že toto právo žalobcovi vzniklo až výplatou tejto dávky. Žalobcovi tak vznikla škoda až vyplatením sumy bolestného a dávok nemocenského zabezpečenia poškodenému, preto je potrebné odvíjať začatie plynutia premlčacej lehoty od momentu vzniku škody žalobcovi. Pokiaľ ide o plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, táto sa vzťahuje k nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý patrí poškodenému - tomu, komu bola spôsobená ujma na zdraví (čo však nebol nárok, ktorý bol predmetom konania). Inak povedané, plynutie dvojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody na zdraví (v podobe bolestného) by sa vzťahovalo len k nároku samotného poškodeného na vyplatenie bolestného (v danom prípade k nároku na vyplatenie bolestného npor. Mgr. D. O.). V danom prípade nárok na bolestné nevznikol priamo žalobcovi (ale npor. Mgr. D. O.), žalobcovi vzniklo len následné „regresné právo“ na preplatenie toho, čo podľa osobitného predpisu bol povinný vyplatiť poškodenému, ktorému škodu na zdraví spôsobila zavineným protiprávnym konaním tretia osoba (v danom prípade žalovaný). Nárok na vyplatenie bolestného a regresný nárok požadovať náhradu za vyplatené bolestné, ako aj dávky nemocenského zabezpečenia sú dva samostatné nároky, každý založený na inom právnom základe. Kým prvý z nich prislúcha výlučne poškodenému (npor. Mgr. D. O.) a tento sa skutočne premlčiaval v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote plynúcej od „obodovania“ bolestného, druhý prislúcha výlučne žalobcovi, pričom ohľadne neho plynie samostatná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka (t. j. od jeho vzniku - teda od vyplatenia sumy bolestného a dávok nemocenského zabezpečenia poškodenému) - ide tu o osobitný regresný nárok žalobcu podľa osobitného predpisu - § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.). Možno teda uzavrieť, že právo žalobcu proti tomu, kto protiprávnym zavineným konaním spôsobil policajtovi škodu na zdraví pri služobnom výkone, na náhradu toho, čo za neho plnil - uhradenie úrazovej dávky v podobe bolestného a dávky nemocenského zabezpečenia (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené (ide o zvláštny postihový nárok, ide o splnenie formálne vlastného a materiálne cudzieho dlhu, ktorý zakladá vznik subrogačného postihu proti dlžníkovi - právo na refundáciu poskytnutého plnenia; má povahu originárneho práva a premlčuje sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe). V prejednávanom prípade žalobca uhradil poškodenému príslušníkovi policajného zboru dávky nemocenského zabezpečenia v období od 31.1.2016 do 30.4.2016 (č. l. spisu 14) a bolestné dňa 12.1.2017 (č. l. 46 spisu), potom, ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu uvedených vyplatených dávok dňa 26.3.2021, urobil tak po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (výrok I.) zmenil (§ 388 C.s.p.) a žalobu zamietol. S poukazom na § 396 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozhodol odvolací súd aj o trovách prvoinštančného konania, v ktorom mal žalovaný plný procesný úspech, rovnako tak aj v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 C.s.p.). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky