Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/34/2024 1521202202 31. 01. 2025 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2025:1521202202.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Bytový podnik Petržalka, s.r.o., Haanova 10, Bratislava, IČO: 36 821 012, zastúpeného advokátom JUDr. Marošom Pavlíkom, Muchovo námestie 12, Bratislava, IČO: 30 869 056, proti žalovaným: 1/ E.. Ľ. G., F.. X.X.XXXX, A. XX, T., 2/ C. G., F.. XX.X.XXXX, A. XX, T., zastúpenými: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, o zaplatenie 1.606,13 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-12C/48/2021-248, zo dňa 14.12.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 1.606,13 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o výkone správy, uzatvorenej so žalobcom ako správcom domu, sú žalovaní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. 3, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, ležiaceho na pozemku parcela č. XXXX, vchod A. XX, katastrálne územie H., povinní uhrádzať mesačne vopred poplatok do fondu údržby a opráv bytového domu a zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu vrátane poplatku za výkon správy v zmysle zálohového predpisu. Žalovaným proti žalobcovi vznikol nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb poskytnutých v súvislosti s užívaním bytu do fondu služieb za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 v sume 1.606,13 eura a pohľadávka predstavuje stav skutočne realizovaných platieb za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, oproti cene poskytnutých služieb za dané obdobie roka 2017. Vyúčtovanie za rok 2017 bolo žalovaným doručené 29.5.2018, pričom nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania boli povinní uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, teda do 13.6.2018, a nakoľko povinnosť nesplnili a nedoplatok neuhradili, dostali sa dňom 14.6.2018 do omeškania so splnením záväzku. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres T. R., obec T., mestská časť H., katastrálne územie H., zo dňa 26.5.2021, že žalovaní 1/ a 2/ sú každý podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2, bytu č. 3, nachádzajúceho sa na 2. poschodí., A. XX, T.. Zo Zmluvy o výkone správy č. 128/2008, zo dňa 10.3.2008 vyplynulo, že žalobca je správcom
bytového domu súpisne č. XXXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H.. Podľa čl. II bod 2 Zmluvy o výkone správy, predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie správy - prevádzky, údržby a opráv bytového domu uvedeného v čl. I tejto zmluvy, jeho spoločných častí, spoločných zariadení, nebytových priestorov a spoločných nebytových priestorov, príslušenstva domu a pozemku, na ktorom sa tento bytový dom nachádza, ako aj zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, vedenie účtov bytového domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv, vymáhanie nedoplatkov vo fonde služieb a ďalších služieb, dohodnutých v tejto zmluve. Podľa čl. III bod 4 Zmluvy o výkone správy, správca zabezpečuje prevádzku, údržby a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu v súlade s osobitnými právnymi predpismi, najmä stavebným zákonom, katastrálnym zákonom, zákonom o tepelnej energetike, zákonom o regulácii v sieťových odvetviach, vyhláškou Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach, zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, predpismi o požiarnej ochrane, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, daňovými zákonmi, vyhláškou o vyhradených technických zariadeniach, zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákonom o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými normami. Podľa čl. III bod 7 ods. 11 Zmluvy o výkone správy, pri technickej správe bytového domu je správca povinný zabezpečiť najmä kontrolu bytových vodomerov studenej a teplej úžitkovej vody, bytových meračov tepla, ich overovanie, ciachovanie, prehliadku s prípadnou opravou alebo výmenou za metrologický overené iné určené meradlá v zmysle platných metrologických zákonov, vyhlášok a noriem. Podľa čl. III bod 10 písm. e) ods. 1 a 2 Zmluvy o výkone správy, skutočné náklady za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, spoločných priestorov a nebytových priestorov rozúčtuje správca na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome podľa nameraných hodnôt dodávku vody z verejných vodovodov a odvádzanie odpadových vôd, dodávky teplej úžitkovej vody. Podľa čl. III bod 11 Zmluvy o výkone správy, vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkov, spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru, je správca povinný vykonať najneskôr do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roka. Vyúčtovaním zistený preplatok je správca povinný poukázať vlastníkovi do 30 dní odo dňa vyúčtovania. Lehotu na podanie reklamácie vyúčtovania oznámi správca v doručenom vyúčtovaní. Táto nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia vyúčtovania vlastníkovi. Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy o výkone správy, vlastník je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v bytovom dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom v bytovom dome nerušil a neohrozoval ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a užívacích práv. Podľa čl. IV bod 11 písm. e) ods. 5 Zmluvy o výkone správy, vlastník v záujme presného ekonomického vyúčtovania riadnej prevádzky a správy bytového domu je povinný bez zbytočného dokladu, najskôr však do 10 pracovných dní písomne správcovi oznámiť nedostatky na meracích zariadeniach studenej vody a teplej úžitkovej vody v byte, meračoch tepla na vstupe do bytu, pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov. 4. Z mesačného zálohového predpisu vystaveného žalobcom žalovanej 2/ platného od 1.8.2015 vyplynulo, že od uvedeného dátumu bola mesačná zálohová úhrada celkom 200 eur. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, vystaveného žalobcom pre žalovanú 2/ vyplynul nedoplatok v celkovej sume 1.606,13 eura, ktorý pozostával z nedoplatku na teplej vode 1.181,51 eura (skutočný náklad 1.760,99 eura), nedoplatku na studenej vode 660,86 eura (skutočný náklad 853,34 eura), nedoplatku na odvoze a likvidácii odpadu v sume 67,86 eura, nedoplatku na upratovaní v sume 14,12 eura, nedoplatku na zrážkovej vode 6,84 eura, nedoplatku za výťah 4,94 eura, nedoplatku za dočisťovanie kontajnerového stojiska 3,04 eura, nedoplatku za bankové poplatky 8,94 eura. Žalovaným bol určený preplatok na ústrednom kúrení v sume 323,51 eura a nedoplatok bol splatný v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania a reklamáciu bolo možné uplatniť písomne v lehote 30 dní. Z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2017 vyplynulo, že na meranie studenej vody v danom roku bol použitý merač č. 03159978, ktorý mal 1.1.2017 počiatočný stav 215,52, dňa 31.12.2017 mal konečný stav 552. Rozdiel spočíval v 336,48 m3. Na meranie teplej vody boli použité merače č. 1171283 od 1.1.2017 s počiatočným stavom 106 do 10.1.2017 s konečným stavom 109. Rozdiel spočíval v 3 m3. Následne bol použitý merač č. 58585860 od 11.1.2017 s počiatočným stavom 0,07 do 18.12.2017 s konečným stavom 212,07. Rozdiel spočíval v 212 m3. Od 19.12.2017 do 31.12.2017 bol použitý merač č. 713256633 so stavom 0,00 m3. 5. Žalovaný 1/ dňa 6.6.2018 doručil žalobcovi reklamáciu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, ktorou reklamoval množstvo nameranej a vyúčtovanej spotreby TÚV a SÚV. Žalobca na reklamáciu odpovedal listom zo dňa 2.7.2018, v ktorom konštatoval, že merač TÚV poskytli spoločnosti Bytservis
s.r.o. na výmenu, nakoľko bol namontovaný opačne. Ďalej uviedol, že kontrolu vodomerov si majú vlastníci vykonávať pravidelne sami a stav nedoplatkov pri studenej a teplej vode za byt nie je možné porovnávať v súvislosti s nedoplatkom celého domu. Z Protokolu o montážnom liste na montáž vodomerov zo dňa 18.12.2017 vyplynulo, že dodávateľ Bytservis s.r.o. v byte žalovaných v uvedený deň demontoval vodomer č. 58585860 s nameraným stavom 99788 m3 a namontovaný bol vodomer č. 713256633 so stavom 0 m3. V protokole bola poznamenaná montáž spätnej klapky. Protokol bol podpísaný montérom ako aj žalovanou 2/, ktorého súčasťou bolo prehlásenie vlastníka, že súhlasí s konečným stavom demontovaných vodomerov, ktoré boli funkčné ako aj s dodávkou prác a materiálu použitých pri montáži v plnom rozsahu. Novo namontované bytové vodomery majú platnú metrologickú plombu a boli pri montáži zaplombované. Nameraný stav na vodomery č. 58585860 vyplynul aj z predloženej fotodokumentácie vodomeru. Zo správy o činnosti správcu týkajúcej sa domu za rok 2017 vyplynul nedoplatok na teplej vode celého bytového domu v sume 965,82 eura a nedoplatok na studenej vode 1.151,55 eura. Z predložených vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu žalovaných za obdobia od roku 2014 do roku 2020 (s výnimkou roku 2017) vyplynulo, že priemerná spotreba žalovaných na SÚV za dané obdobia bola 74,90 m3 a spotreba TUV bola 36,94 m3. 6. Žalobcu zaslal dňa 25.10.2018 žalovaným upomienku, v ktorej žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 7 dní. Následne dňa 24.7.2019 zaslal žalobca žalovanej 2/ list o prešetrení spotreby vody za rok 2017. Uviedol, že reklamáciu žalovaných vybavil ako neopodstatnenú, nakoľko zmluvný dodávatelia žalobcu konštatovali, že mohlo ísť o pretláčanie studenej vody do potrubia s teplou. Jedinou príčinou je, že v niektorej z domácich zmiešavacích batérií dochádza i pri uzatvorenej batérii k prieniku SÚV do potrubia TÚV. Vykazovaný stav meračov bol reálny a nadmerná spotreba bola skutočne spôsobená popisovanou závadou. Meradlo bolo namontované správne. Opačné namontovanie možno považovať za vylúčené. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní ako vlastníci sú zodpovedaní za správnu funkčnosť zariadení nachádzajúcich sa v byte a vady boli povinní nahlásiť správcovi alebo zástupcovi vlastníkov, avšak nič neoznámili a bez akýchkoľvek námietok potvrdili odčítaný stav. 7. Z oznámenia Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 11.11.2019, č. 4707/2/2019 vyplynulo, že na základe podnetu žalovaného 1/ Slovenská obchodná inšpekcia zistila, že žalobca neplnil pre bytový dom v kontrolovanom období § 17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z., nezabezpečil obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Zároveň konštatovala, že žalobca neplnil § 17 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z., nevyužil na rozpočítavanie množstva tepla v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt zabezpečil výmenu merača TÚV č. 1171283 až dňa 11.1.2017, pričom úradné overenie meradla uplynulo dňa 24.6.2016. Kontrolovaný subjekt pri vyúčtovaní teplej úžitkovej vody nepostupoval správne, nerozpočítal množstvo dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania, nakoľko nepostupoval v zmysle § 9 ods. 6 vyhlášky č. 240/2016 Z. z.. Poukázala aj na možnosť použiť náhradný indikovaný údaj odborným odhadom podľa § 9 ods. 7 danej vyhlášky, ktorý sa použije aj pri poruche určeného meradla. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaných za obdobie rokov 2021 a 2022 vyplynul pokiaľ ide o rok 2021 preplatok žalovaných na teplej aj studenej vode s nameranou hodnotou SÚV 82,50 m3 a TÚV 51,40 m3. Za rok 2022 žalovaní opätovne dosiahli preplatok s nameranou hodnotou SÚV 73,70 m3 a TÚV 38,60 m3. 8. Žalobca požadoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, čo spôsobilo spätné pretláčanie vody a čo bolo dôvodom enormného množstva nameraného prietoku. V podaní zo dňa 13.12.2023 a na pojednávaní dňa 14.12.2023 doplnil, aby znalec vypočítal a uviedol ako mal určiť spotrebu vody a vyhodnotiť samotný postup žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že takto navrhované znalecké dokazovanie by nebolo pre dané konanie hospodárne a nemuselo by prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a preto nevykonal dokazovanie ustanovením znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Žalovaní v priebehu celého konania poukazovali na vadnosť meračov a na nimi nereálne namerané množstvo spotreby vody. Žalobca bol preto v konaní predovšetkým povinný preukázať, že meradlá merali správne, nakoľko to v priebehu celého konania tvrdil. Jedine znalecké dokazovanie za účelom skúmania konkrétnych meradiel vody a skúmania ich možných porúch by malo význam pre toto konanie. Nebolo by preto účelné znalecky skúmať, či žalobca správne postupoval pri výpočtoch spotreby vody a ustanoviť znalca za tým účelom, aby vyhľadával možné dôvody nameraného množstva TÚV a SÚV, a to obzvlášť s tak zásadným časovým odstupom, keďže k nameranej spotrebe
vody došlo ešte v roku 2017, pričom zisťovať všetky možné príčiny v roku 2023 by bolo pre znalca mimoriadne obtiažne a je nepravdepodobné, že by prinieslo jednoznačnú odpoveď. Zároveň nevykonal dokazovanie zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov na ulici A. XX R. T., ako to požadovali žalovaní, keď poukazovali na problémy s meradlami aj ďalších vlastníkov bytov, nakoľko uvedené nemalo žiadny súvis s prejednávanou vecou a namerané hodnoty TÚV a SÚV v iných bytoch bytového domu nemajú žiadny vplyv na dôvodnosť podanej žaloby. Zároveň nevykonal dokazovanie mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaných z obdobia jún až august 2023, nakoľko predmetom mailovej komunikácie bola možná mimosúdna dohoda medzi stranami sporu, ktorá súvis s argumentáciou prednesenou stranami v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie zabezpečením písomnej komunikácie medzi O.. E. a žalobcom súvisiacu s bytovým domom, nakoľko uvedený dôkaz nemal žiadny skutkový význam pre predmetnú sporovú vec a dokazovanie vlastným ilustratívnym výpočtom žalovaných, ktorí predložili súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.12.2023, nakoľko tento vychádza len z príkladných údajov a nie z reálne zistených skutočností. 9. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi za preukázané (napokon aj za nesporné), že žalovaní sú vlastníkmi bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 2. poschodí., A. XX R. T. a žalobca je správcom bytového domu, v ktorom sa uvedený byt vo vlastníctve žalovaných nachádza. Žalobca doručil žalovaným za rok 2017 vyúčtovanie nákladov za služby dodané pre byt žalovaných s nedoplatkom vo výške -1.606,13 eura. Uvedené vyúčtovanie bolo žalovaným doručené dňa 29.5.2018. Obdobne medzi stranami nebolo, že uvedený nedoplatok, ktorý pozostával najmä z nedoplatku za studenú a teplú vodu, žalovaní reklamovali v určenej lehote 30 dní u žalobcu. Reklamáciu žalovaní doručili žalobcovi dňa 6.6.2018. Nebolo sporným ani to, aké merače žalobca použil z hľadiska ich identifikácie podľa prideleného čísla, a to meradlo č. 03159978, na meranie spotreby studenej vody, a meradlá č. 1171283 od 1.1.2017 do 10.1.2017, č. 58585860 do 18.12.2017 a meradlo č. 713256633 do 31.12.2017, na meranie spotreby teplej úžitkovej vody. V konaní nebolo sporné, že meradlo č. 1171283 namontované do 10.1.2017 nemalo platné overenie. Medzi stranami zostalo sporné, či žalobcom namerané hodnoty spotreby vody sú správne, či sú reálne a či boli vykonané na to určenými meradlami a čo bolo príčinou namerania enormnej spotreby teplej ako aj studenej úžitkovej vody. Žalobca v konaní poukazoval, že použité meradlá nemali poruchu a merali správne, a že chyba bola v zmiešavacích batériách, prípadne spotrebičoch žalovaných. Žalovaní uvádzali, že chyba bola v použitých meradlách, ktoré boli vadné, nemali platné metrologické overenie a žalobca mal pri rozpočítaní množstva spotrebovanej studenej a teplej úžitkovej vody použiť náhradný spôsob výpočtu zohľadňujúc predchádzajúce obdobia. 10. Pokiaľ ide o námietku premlčania uviedol, že žalobca dodržal zákonnú (§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) ako aj zmluvnú (čl. III bod 11 Zmluvy o výkone správy) lehotu na vypracovanie vyúčtovania skutočných nákladov spojených s užívaním bytu za kalendárny rok, ktorú bol povinný vykonať najneskôr do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roka. Predmetom konania je nedoplatok z vyúčtovania za rok 2017 a vyúčtovanie bol žalobca povinný doručiť žalovaným do 31.5.2018. Žalobca vyúčtovanie žalovaným doručil dňa 29.5.2018, čo nebolo sporné. Následne bolo toto vyúčtovanie splatné v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania podľa čl. IV bod 11 písm. d) Zmluvy o výkone správy. Premlčacia doba tak začala plynúť dňom nasledujúcim po márne uplynutej lehote splatnosti, teda od 14.6.2018 a uplynula by dňa 14.6.2021. Ozrejmil, že žalobca podal žalobu dňa 27.5.2021, a preto k premlčaniu uplatneného práva nedošlo. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania nevzhliadol ako dôvodnú. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku žalovaných neprípustnej zmeny žaloby skonštatoval, že táto bola takisto vznesená nedôvodné. Bol názoru, že žalobca podanú žalobu žiadnym spôsobom v priebehu konania nezmenil, a preto keby aj vyhodnocoval danú námietku nazerajúc na prejednávanú vec skrz spotrebiteľský charakter sporu, nebola by opodstatnená. Žalobca nezmenil rozhodujúce skutkové tvrdenia, keďže základom žaloby bolo stále zaplatenie dlžnej sumy 1.606,13 eura s príslušenstvom na podklade doručeného vyúčtovania žalovaným, ktorým žalobca určil žalovaný nedoplatok na dodaných a spotrebovaných službách v určenej sume. Ak žalobca v priebehu konania rozširoval pôvodné tvrdenia žaloby, nerobil tak z vlastnej iniciatívy, pre spresnenie či precizovanie žalobných dôvodov, ale výhradne z dôvodu reakcie na argumentáciu žalovaných. Žalobca v konaní len reagoval na argumentáciu, ktorú do konania vniesli žalovaní, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za zmenu žaloby. Žalovaní aj v súvislosti s nimi tvrdenou zmenou žaloby vznášali námietku premlčania, ktorú s ohľadom na uvedené skutočnosti obdobne posúdil ako nedôvodnú. 11. Ozrejmil, že predmetom konania bolo zaplatenie nedoplatku určeného žalobcom na podklade vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v roku 2017, hoci vo vyúčtovaní nákladov mali
žalovaní viacero určených nedoplatkov (napr. odvoz a likvidácia odpadu, upratovanie či dočisťovanie kontajnerového stojiska), tieto boli „pokryté“ preplatkom žalovaných na ústrednom kúrení a sporným zostali len nedoplatky zistené na spotrebe teplej a studenej vody v danom období. V žalobách, kde sa veriteľ domáhal zaplatenia dlžnej sumy, je základným predpokladom úspešnosti preukázanie dôvodu a výšky pohľadávky, pričom dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorého je povinnosťou preukázať, že nárok, ktorý si uplatnil v konaní existuje, z akého dôvodu existuje a je povinný preukázať tiež jeho výšku, a ako dospel k uplatnenej výške dlžnej sumy. Žalobca svoj nárok odvodzoval výhradne od sumy určenej vo vyúčtovaní nákladov za rok 2017, ktorého prílohou boli aj údaje zistené z meradiel použitých v roku 2017 v byte žalovaných na meranie spotreby TÚV a SÚV. Pokiaľ ide o spotrebu SÚV uviedol, že žalobca na meranie spotreby žalovaných v roku 2017 použil meradlo č. 03159978, ktorým bola nameraná spotreba 336,48 m3. Pokiaľ ide o TÚV žalobca na meranie spotreby žalovaných v roku 2017 použil celkovo tri meradlá. Meradlo č. 1171283 bolo v byte žalovaných namontované od 1.1.2017 do 10.1.2017, pričom za uvedené obdobie nameralo spotrebu 3 m3. Následne namontované meradlo č. 58585860 do 18.12.2017 nameralo spotrebu 212 m3 a od 19.12.2017 do 31.12.2017 namontované meradlo č. 713256633 nameralo spotrebu 0,00 m3. Pokiaľ ide o meradlo č. 1171283 žalobca sám v konaní uznal, že predmetné meradlo nemalo v čase, keď bolo namontované v byte žalovaných, platné úradné overenie, čo konštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia vo svojom oznámení zo dňa 11.11.2019. Toto meradlo tak žalobca nemohol použiť na meranie spotreby teplej vody v byte žalovaných a bol povinný určiť spotrebu vody v danom období náhradným spôsobom podľa ustanovení vyhlášky č. 240/2016. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval, že uvedené meradlo bolo namontované v byte žalovaných len 10 dní a ním nameraná hodnota má pre celkovú spotrebu vody zanedbateľný význam. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno takýmto spôsobom bagatelizovať nezákonný postup žalobcu, ktorého si bol sám vedomý, najmä ak spotreba zistená týmto meradlom bola takisto zahrnutá do výpočtu konečnej sumy vyúčtovaného nedoplatku a žalobca ju v priebehu konania nedokázal oddeliť od zvyšku uplatneného nároku. Žalobca na tieto zistenia, hoci ich sám uznal, nijako nereagoval a podanú žalobu v ani len (ako sám uviedol) zanedbateľnej časti neupravil a nezobral v časti späť. Uviedol, že žalobca nepreukázal aká zanedbateľná časť pre určenie celej sumy nedoplatku pripadala na spotrebu nameranú daným meradlom, a preto už len z toho dôvodu nebolo možné posúdiť istinu nedoplatku na TÚV za dôvodnú v takom rozsahu ako bola uplatnená. 12. Pokiaľ ide o meradlo SUV č. 03159978 a TÚV č. 58585860, týmito meradlami bola v roku 2017 u žalovaných nameraná enormná spotreba vody. Pokiaľ išlo o SÚV nameranú spotreba dosahovala 336,48 m3 z čoho vznikol nedoplatok 660,86 eura a pokiaľ išlo o spotrebu TÚV nameranú hodnotu dosahovala 212 m3 z čoho vznikol žalovaným nedoplatok 1.181,51 eura. Konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby o zaplatenie dlžnej sumy je preukázanie dôvodu a výšky uplatnenej istiny, a preto bolo predovšetkým na dôkaznom bremene žalobcu v konaní preukázať, že ním uplatnená dlžná suma je dôvodná čo do dôvodu aj výšky. Uzavrel, že žalobca nepreukázal, že nim nameraná spotreba vody žalovaných v roku 2017 zodpovedala realite, a že mohla slúžiť ako základ pre výpočet dlžnej sumy za spotrebovanú vodu. Žalobca sám v konaní uznal, že namerané množstvo SÚV a TÚV je nereálne, napriek tomu uvádzal, že použité meradlá neboli vadné a nimi namerané hodnoty boli správne. Žalovaní v konaní poukazovali, že ich priemerná spotreba TÚV ako aj SÚV bola v období pred rokom 2017 ako aj po roku 2017 niekoľkonásobne nižšia než namerané hodnoty v roku 2017. Uvedené žalovaní preukázali vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním bytu od roku 2014 do roku 2022. Žalobca v konaní nedokázal preukázať, že by žalovaní v sledovanom období spotrebovali namerané množstvo SÚV a TÚV a ak by aj takéto množstvo žalovaní v danom roku nespotrebovali, žalobca nedokázal preukázať, že by za takto namerané hodnoty boli zodpovední žalovaní. Žalobca v konaní uvádzal, že najskôr sa domnieval, že išlo o opačne namontovaný merač TÚV, a preto výslednú hodnotu pre vyúčtovanie určil vychádzajúc z tohto predpokladu. Následne konštatoval, že príčinou bolo spätné odtáčanie vodomera teplej vody z dôvodu pretláčania studenej vody do rozvodu teplej vody, neuviedol už však, že by v zmysle uvedeného aj upravil výpočet nameraných hodnôt. V prípade ak dospel k záveru, že dôvod bol iný, než sa pôvodne domnieval a podľa ktorého určil výslednú hodnotu pre vyúčtovanie, mal uvedené zohľadniť aj pri určovaní výslednej hodnoty pre vyúčtovanie. Žalobca ďalej uviedol, že jedinou možnou príčinou mohli byť vadné domáce batérie žalovaných alebo iné spotrebiče v domácnosti žalovaných. Uvedenú argumentáciu žalobcu súd prvej inštancie vnímal za špekulatívnu, nakoľko žalobca potvrdil, že k uvedenému záveru dospel len na základe vlastných skúseností a nepreukázal tak, že príčinou nameraného množstva vody boli uvedené skutočnosti, obzvlášť, ak žalovaní tvrdili, že k výmene batérii v ich domácnosti od roku 2014 až do súčasnosti nedošlo.
13. Žalovaní poukazovali na vadnosť použitých meračov, nakoľko nikdy v období pred ich použitím ani potom k tak enormne nameranej spotrebe vody v ich domácnosti nedošlo, čo aj vyplynulo z predložených vyúčtovaní. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že meradlá boli bezvadné. Žalobca na pojednávaní dňa 14.12.2023 uvádzal, že vadnosť meradiel sa nepreukázala a uviedol, že za stav meradiel sú zodpovední vlastníci bytu, keďže tieto sa nachádzajú v ich obydlí, sú povinní ich stav kontrolovať a nahlásiť okamžite správcovi akúkoľvek poruchu s nimi spojenú, avšak žalovaní žiadnu poruchu celý rok nenahlásili a daný stav a hodnoty boli zistené až v rámci pravidelných koncoročných odpočtov a navyše bez akýchkoľvek námietok potvrdili stav hodnoty zistenej na meračoch pre účely vyhotovenia vyúčtovania za rok 2017, kde potvrdili aj to, že merače boli funkčné. Súd prvej inštancie dôvodil, že ak žalobca uvádzal, že meradlá boli bezvadné a ich vadnosť sa nepreukázala, keď uvádzal, že meradlo č. 58585860 bolo prekontrolované odborne spôsobilou osobou, mal by byť schopný do konania predložiť taký dôkaz, ktorý tieto závery žalobcu potvrdí a uviesť na základe akých skutočností alebo odborných vyjadrení, či preskúšaní meradiel, dospel k takýmto záverom. Uvedené však žalobca nepreukázal. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že za stav a bezvadnosť meradiel sú zodpovední výhradne vlastníci bytu, nakoľko v čl. III bod 7 ods. 11 Zmluvy o výkone správy sa žalobca ako správca zaviazal zabezpečiť kontrolu bytových vodomerov studenej a teplej úžitkovej vody, ich overovanie, prehliadku s prípadnou opravou alebo výmenu za metrologický overené. Túto zmluvnú povinnosť žalobcu podporuje aj § 17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z.. Poznamenal, že je pravdou, že aj v zmysle zmluvy je povinnosťou vlastníka bytu nahlasovať správcovi potrebu vykonania opráv, či prípadné havárie, ktoré vlastník zistí, uvedené však nijako nezbavuje žalobcu ako správcu bytového domu jeho zmluvných a zákonných povinnosti. Vlastník bytu v bytovom dome častokrát ako laik nedokáže s odbornou náležitosťou posúdiť, či meradlá TÚV a SÚV merajú správne, či sú správne namontované, či majú neporušenú plombu, či disponujú platným úradným overením, a či sú poruchové. Ak vlastník v priebehu roka nezistí poruchu meradiel a táto vyjde najavo až pri odbornej kontrole meradla či pri odčítaní údajov alebo výmene meradla odborne spôsobilou osobou, uvedené nemôže zakladať zodpovednosť vlastníkov bytov za to, že si nesplnili svoju ohlasovaciu povinnosť poruchy meradiel. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na montážny list zo dňa 18.12.2017, v ktorom žalovaná 2/ mala svojim podpisom potvrdiť, že súhlasí s konečným stavom demontovaných meradiel a že tieto boli funkčné, ďalej tiež, že súhlasí s dodávkou prác a materiálu použitých pri montáži v plnom rozsahu. Svojim podpisom mala prehlásiť, že novo namontované bytové vodomery majú platnú metrologickú plombu a boli pri montáži zaplombované. Súd prvej inštancie opätovne uviedol, že od vlastníka bytu ako laika nemožno spravodlivo požadovať, aby svojim podpisom prehlásil uvedené konštatovania predpísané v odovzdávacom protokole. Tieto vyhlásenia nemôžu mať žiadnu právnu záväznosť a nemôžu žiadnym spôsobom zbavovať žalobcu ako správcu bytového domu jeho zodpovednosti a povinností súvisiacich so správou bytového domu a teda aj povinnosti používať na meranie spotreby vody len určené, funkčné meradlá s platným overením. Bol názoru, že pokiaľ žalovaní namietali výšku nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2017 až po doručení vyúčtovania v poskytnutej lehote 30 dní, konali plne v súlade so zákonom a Zmluvou o výkone správy a dostatočne včas na to, aby žalobca reklamáciu riadne prešetril a vybavil, vrátane vykonania opätovného vyúčtovania zohľadňujúc námietky vlastníkov. 14. V súvislosti s nereálnou spotrebou vody nameranej v byte žalovaných poukázal na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej vyplýva zo správy o činnosti žalobcu za rok 2017, že v rámci celého bytového domu bol zistený nedoplatok na teplej vode v sume 965,82 eura a na studenej vode v sume 1.151,55 eura, a teda ak uvedené sumy boli nedoplatkom celého bytového domu, žalobca mal v konaní preukázať, ako je možné, že by mal byť nedoplatok len samotných žalovaných ako jednej bytovej jednotky celého bytového domu na teplej vode vyšší ako celého bytového domu a na studenej vode 660,86 eura, čo je viac ako polovica nedoplatku celého bytového domu. Mal za to, že ak sa malo aj v tomto prípade jednať o skutočný náklad, tento musel vychádzať z množstva spotrebovanej vody. Ak by naozaj žalovaní spotrebovali také množstvo vody ako tvrdil žalobca, mohol v konaní tiež preukázať, že v porovnaní s rokom 2016 alebo 2018 došlo v roku 2017 k podstatne väčšej spotrebe vody aj v celom bytovom dome. Ak by to tak totiž bolo, uvedené by sa muselo odzrkadliť aj v spotrebe vody celého bytového domu. Žalobca by mal byť schopný preukázať dôvodnosť svojho uplatneného nároku na základe tvrdených skutočností a predložených alebo označených dôkazov. Žalobca však sám požadoval nariadiť znalecké dokazovanie za účelom preukázania dôvodnosti podanej žaloby a bol v konaní presvedčený, že meradlá merali správne, že nameraná spotreba bola reálna a vadné mohli byť jedine zmiešavacie batérie v byte žalovaných. Napriek tomu na pojednávaní dňa 14.12.2023 uviedol, že dôvody namerania nereálnych hodnôt spotreby vody nie sú známe a uviedol, že tieto dôvody môže posúdiť len znalec,
pričom znalec by mal aj vypočítať a uviesť, ako mal žalobca určiť spotrebu vody a vyhodnotiť samotný postup žalobcu. Konštatoval, že takto formulovaná požiadavka na vykonanie znaleckého dokazovania by pre konanie bola značne nehospodárna, nakoľko bol otázny aj jeho prínos pre skutkový stav v tejto veci. Jediným účelným znaleckým dokazovaním za týchto okolností by mohlo byť len znalecké skúmanie použitých meradiel TÚV a SÚV, čo však žiadna zo strán sporu nenavrhla, a navyše žalobca bol presvedčený o ich bezvadnosti. Hoci bol žalobca presvedčený, že meradlá merali správne, na merač TÚV namontoval spätnú klapku a pri určovaní sumy za účelom vypracovania vyúčtovania nevychádzal zo skutočne nameraného stavu, ale z rozdielu medzi maximálnou hodnotou merača (100000 m3) a hodnotou zistenou na merači pri odpočte (99788 m3). Žalobca teda použil odborný odhad. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nedokázal v konaní preukázať bezvadnosť merača, ani spotrebu vody v nameranom množstve a nedokázal ani vysvetliť prečo postupoval pri určení nedoplatku popísaným spôsobom, ak meradlo podľa jeho vlastných slov meralo správne. Zároveň hodnota zistená meračom č. 1171283 nemohla byť pripočítaná k zistenej hodnote meradla č. 58585860 a údaje z neho nemali byť použité, nakoľko bolo nesporné, že uvedené meradlo nedisponovalo platným overením a nemohlo byť použité na meranie spotreby vody. 15. Žalobca uvádzal, že nemožno brať v tomto konaní do úvahy hodnoty namerané v rokoch 2014 až 2022 okrem roku 2017. Mal za to, že práve z uvedených hodnôt je možné si vytvoriť obraz o dlhodobej spotrebe vody žalovaných a v uvedenom kontexte posúdiť či spotreba v roku 2017 mohla byť reálna a uplatnený nárok opodstatnený alebo nie. Ak je zrejmé, že nikdy predtým ani potom žalovaným ani len približne nebola takáto spotreba nameraná a bola s malými odchýlkami stabilná, uvedené o to viac zvýrazňovalo potrebu, aby žalobca preukázal, že práve v období roku 2017 bola suma jeho vyúčtovania opodstatnená, a že naozaj v danom období došlo k takému množstvu pretečenej/spotrebovanej vody. Pohľadávka žalobcu predstavuje rozdiel medzi stavom skutočne realizovaných platieb žalovanými za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, oproti cene poskytnutých služieb, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaným poskytol služby v takej cene a v akej ich vyčíslil. 16. Na uvedenom základe za použitia § 8a ods. 2, § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., § 15 ods. 7, § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 142/2000 Z. z., § 60 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z., § 17 ods. 4, ods. 5 zákona č. 657/2004 Z. z., § 9 ods. 1, ods. 4, ods. 6 vyhlášky č. 240/2016 Z. z., § 28 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., § 101 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 17. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepreukázal dôvod a výšku žalovanej pohľadávky, teda predmetného nedoplatku vyplývajúceho najmä zo spotreby studenej úžitkovej vody a teplej úžitkovej vody a označenia meradla TÚV použitých za rok 2017 č. 1171283 za nezákonné, keďže meradlo nemalo platné úradné overenie. Uviedol, že meradlo meralo spotrebu iba prvých 10 dní roka 2017, bolo plne funkčné a nameralo za dané 10 dňové obdobie bežné hodnoty. Na celkový výsledok vyúčtovania nemalo žiadny vplyv. Ak by aj žalobca nebral namerané hodnoty do úvahy, musel by urobiť výpočet spotreby náhradným spôsobom, kde by spotreba za dané obdobie 10 kalendárnych dní bola totožná. Stanovisko k tejto otázke teda nepovažuje za bagatelizovanie problému, ale odzrkadľuje reálnu situáciu a fakt, že daná okolnosť je vo vzťahu k celkovému dlhu, teda nedoplatku na TÚV, nepodstatná a daná skutočnosť, že meradlo merajúce spotrebu TÚV do 10.1.2017 nemalo platnú kalibráciu, nemohlo mať žiadny vplyv na celkové vyúčtovanie. Považoval záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal dokázať, že vodu v množstve, aké namerali meradlá, žalovaní skutočne spotrebovali, za nesprávny. Správca domu nekontroluje vlastníka ako užíva byt a ako nakladá s vodou. Nie je reálne očakávať a požadovať od správcu, aby vykonával kontroly stavu meračov a spotrebičov v byte vlastníka v priebehu roka. Spotreba TÚV a SÚV sa zisťuje odpočtom bytových meračov. V danom prípade bola spotreba zistená ako rozdiel medzi počiatočným a konečným stavom
uvedeným na merači v danom období. Tieto stavy boli zapísané v protokole za účasti aj žalovaných a žalovaní tieto stavy svojim podpisom potvrdili. Aj v prípade TÚV, kde došlo k spätnému odpočtu ide po zohľadnení uvedenej skutočnosti o reálne zistenú hodnotu. Všetky merače boli funkčné, namerali reálne množstvo pretečenej vody, potvrdené v danom čase aj žalovanými. V danom prípade meradlá spotreby vody nebol pokazený ani jeden z meračov spotreby a všetky merače merali správne množstvo pretečenej vody. Po vykonaní odpočtu za rok 2017 bol merač č. 58585860 prekontrolovaný odborne spôsobilou osobou, a keďže na ňom nebola zistená žiadna vada, bola dodatočne vykonaná technická úprava - montáž spätnej klapky. Mal za to, že protokol potvrdzuje, že meradlo bolo v poriadku, a preto bola na ňom vykonaná iba dodatočná montáž určitej súčiastky, ktorá nie je jeho bežnou súčasťou a nešlo o odstránenie vady, keďže merač nemusí mat spätnú klapku namontovanú. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že žalobca nepreukázal správnosť meradiel, a preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 18. Bol názoru, že nie je daná povinnosť správcu vykonať odborné prekontrolovanie meradla len z dôvodu vysokej nameranej hodnoty a v prípade námietky vlastníka považovať za relevantné iba hodnoty takto odborne skontrolovaného meradla. Daná povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani zo Zmluvy o výkone správy. Považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že správca je povinný dokazovať reálne množstvo spotrebovanej vody žalovanými ako užívateľom bytu, a to len z dôvodu, že namerané hodnoty na meradlách ukázali nadmerné spotrebu vody za nesprávny, nakoľko takúto povinnosť správca nemá. Správca nechodí po bytoch a v priebehu roka nekontroluje funkčnosť a stav meradiel v bytoch jednotlivých vlastníkov. Samotná skutočnosť, že meradlá namerali vysoké hodnoty automaticky nezakladá neplatnosť merania, resp. povinnosť správcu domu preukazovať alebo dokazovať, koľko vody vlastník reálne spotreboval. Za spotrebovanú sa považuje voda reálne pretečená vodomerom a iba preukázateľne chybné meradlo zakladá povinnosť náhradného výpočtu, odhliadnuc od hodnôt zistených z merača. V danom prípade neplatí, že zistené hodnoty nemohli vlastníci spotrebovať, keďže mohlo dôjsť k poruche na ich batériách, spotrebičoch, za čo ale v plnej miere zodpovedajú vlastníci bytu a nie správca. Bolo možné, aby dané množstvo vody meradlami pretieklo zo sústavy rozvodov domu do bytových rozvodov. Čo sa ďalej s touto vodu deje je právne irelevantné a správcu ani ostatných vlastníkov v dome to nemusí zaujímať. Tieto okolnosti nemá prečo a ani nemusí preukazovať žalobca, ako to uvádza súd prvej inštancie. Tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že dané množstvo vody reálne nespotrebovali, tak nie je postačujúce poukazovať na spotreby vody v predchádzajúcom, resp. nasledujúcom období, a napriek tomu súd prvej inštancie ich argumentáciu prijal. Bol názoru, že nie je možné preniesť bremeno dokazovania na žalobcu, nakoľko nie je ten subjekt, ktorý má dokazovať, že pretečené množstvo vody vlastník reálne použil na svoju spotrebu. 19. Oponoval súdu prvej inštancie, že nikde neuvádza akým spôsobom má správca realizovať povinnosť zabezpečovať kontroly, prehliadky a opravy vodomerov v dome, nakoľko po umiestnení meradla v byte sa toto meradlo stáva vlastníctvom vlastníka bytu, ktorý je hradený z prostriedkov prevádzky, údržby a opráv domu, je umiestnený za hranicou spoločných domových rozvodov už v jeho byte, je výlučne iba v jeho fyzickej sfére vplyvu. Iba vlastník má k nemu prístup a môže vykonávať jeho kontrolu, a preto realizovať súdom konštatovanú povinnosť nie je možné. Závery súdu prvej inštancie o jednostrannej zodpovednosti správcu za stav meradiel a ich kontrolu považoval za neudržateľný. Namietal, že súd prvej inštancie nepovažoval za podstatný fakt, že stav nameraných hodnôt potvrdil svojim podpisom aj jeden zo žalovaných, keďže, ako súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je laik a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby urobil v tomto smere v protokole relevantné prehlásenie. Dôvodil, že v prípade ak by boli tieto tvrdenia súdu prvej inštancie správne, tak by proces protokolárneho odpisovania stavu meradiel v bytových domoch bol zbytočný a právne nepoužiteľný. Vlastníci počas celého roku 2017 ani raz nekontaktovali správcu s požiadavkou na prekontrolovanie stavu meračov, tieto počas roka neriešili a nereklamovali, boli osobne prítomní pri ich odpočte a zistený stav potvrdili svojim podpisom. Reklamačné konanie prebehlo až v procese po doručení vyúčtovania, kedy už nebolo možné spätne urobiť vo veci nápravu a zistiť prečo je spotreba vysoká. V rámci reklamačného konania teda už nebolo možné vykonať zmeny a správca mal povinnosť zotrvať na nameraných zistených hodnotách stavov médií dodaných do bytu, vrátane dodávky studenej a teplej úžitkovej vody, ak boli dané hodnoty potvrdené písomným protokolom za účasti aj vlastníkov v dome. 20. Mal za to, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k zisťovaniu skutočnej spotreby vody v byte žalovaných v roku 2017 ak dospel k názoru, že žalobcom ustálená suma nedoplatku je vysoká s ohľadom na to, že množstvo vody nie je možné určiť porovnaním hodnôt zistených na meradlách, a preto mal
vyhovieť žalobe v takto zistenej časti. Súd prvej inštancie však znalecké dokazovanie k tejto otázke odmietol a nevykonal navrhované dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal záver súdu prvej, že žalobca nepreukázal, že by žalovaným poskytol služby v takej cene, v akej ich vyčíslil, nakoľko žalobca, či už správca alebo samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nie sú dodávateľmi služieb do bytov, takúto dodávku iba sprostredkujú a zabezpečujú cez tretie subjekty, ktorými sú skutoční dodávatelia médií. Žalobca realizoval vyúčtovanie nákladov na daný byt a vychádzal pri tom z objektívnych skutočností, ktorými sú reálne zistené hodnoty na meradlách. 21. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že odvolanie žalobcu nespĺňa predpísané náležitosti, nakoľko nie je zrejmé, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) žalobca vidí naplnenie konkrétneho odvolacieho dôvodu (podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) C. s. p). Recentná právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho dôvodu). Takto odvolateľ vymedzuje konkrétny predmet, resp. hĺbku odvolacieho prieskumu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022. s. 1389). Nie je úlohou, ale ani možnosťou súdu aby po uplynutí lehoty na podanie odvolania, určovali a určili, ako by žalovaný bližšie identifikoval zákonom prípustný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) C. s. p., t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) by žalovaný mohol vidieť naplnenie toho ktorého konkrétneho odvolacieho dôvodu a čím by žalovaný argumentoval a podporoval vadnosť rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu odvolaciemu dôvodu. Pokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní zmieňuje o nesprávnom právnom posúdení veci, táto jeho zmienka je len všeobecná, nakoľko z odvolania žalobcu nie je zrejmé, čo konkrétne mal súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne právne posúdiť. 22. Uviedol, že žalobca v súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov sa zmieňuje o znaleckom dokazovaní ako o niečom, čo mal vykonať súd. Namietali, že takýto postup nie je možný, aby súd následne určoval cenu tejto spotreby, a aby súd následne o tomto svojom zistení rozhodoval. Mal za to, že nie je možné ani to, aby žalobca v konaní proti žalovaným robil zo súdu niekoho, kto má za žalobcu znášať bremeno tvrdenia a dokazovania a rovnako nie je možné ani to, aby žalobca poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. prenášal zodpovednosť za svoje procesné zlyhanie na konajúci súd. Žalobcovi zároveň nič nebránilo v tom, aby on sám ako ten, kto inicioval toto konanie, i v reakcii na obranu žalovaných, nechal vyhotoviť a súdu predložil súkromný znalecký posudok bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Žalobca neuvádza a nepreukazuje žiadne skutočnosti, ktoré by mu reálne bránili v tom, aby spolu so svojim žalobným návrhom takýto súkromný znalecký posudok predložil. Predpokladom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. je i to, že navrhnuté dôkazy sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne odôvodnenie záveru o tom, že by žalobcom uvádzané navrhované dokazovanie bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a k tejto časti požiadavky naplnenia tohto odvolacieho dôvodu nič relevantné neuvádza. 23. Žalobca v odvolaní v súvislosti s ním uvádzaným tvrdením toho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam zmieňuje len o jednom dôkaze, kedy žalobca uvádza „...doklad zo dňa 18.12.2017, označený ako „Montážny list na montaž vodomerov Odovzdávací protokol“. Uviedli, že podľa tohto protokolu malo byť dňa 18.12.2017 demontované meradlo teplej úžitkovej vody č. 58585860 so stavom 99788 m3 a zároveň malo byť namontované meradlo teplej úžitkovej vody č. 713256633 so stavom 0 m3. Z uvedeného dôvodu nemôže byť pravda to, čo žalobca uvádza, že „Daný protokol potvrdzuje, že meradlo bolo v poriadku a preto bola na ňom vykonaná iba dodatočná montáž určitej súčiastky, ktorá nie je jeho bežnou súčasťou.“ Podľa protokolu bolo vadné meradlo teplej úžitkovej vody č. 58585860, ktoré bolo dňa 18.12.2017 demontované. Výmenu meradla teplej úžitkovej vody č. 58585860 žalobca uvádza i vo vyúčtovaní nákladov. Meradlo teplej úžitkovej vody č. 58585860 tak bolo celkom zjavne vadné, resp. spotrebu nemohlo zaznamenávať správne, nakoľko i sám žalobca v rámci svojho vyúčtovania za rok 2017 uvádzal celkovú spotrebu teplej úžitkovej vody za celý bytový dom
1710,325 m3. Napriek tomu žalobca v rámci ním podaného odvolania v rozpore s tým, čo už uviedol v súdnom konaní opätovne uvádza, že „...všetky merače merali správne množstvo pretečenej vody...“ a „...Daný protokol potvrdzuje, že meradlo bolo v poriadku a preto bola na ňom vykonaná iba dodatočná montáž určitej súčiastky, ktorá nie je jeho bežnou súčasťou.“ 24. Boli názoru, že žalobca neuviedol a nepreukázal (i) žiadne konkrétne ďalšie služby poskytnuté žalovaným, (ii) objem, resp. množstvo takýchto ďalších služieb, (iii) oprávnenosť použitia meradiel, na určenie množstva poskytnutých týchto služieb, iv/ cenu týchto služieb, v/ možnosť účtovania ceny týchto služieb s ohľadom na zmluvy, cenníky, cenovú reguláciu, vi/ zmluvné dojednania a cenníky umožňujúce účtovať konkrétnu použitú cenu týchto služieb a k tomuto nepripojil žiadne dôkazy. Podľa obsahu vyúčtovania služieb poskytnutých v súvislosti s užívaním bytu do Fondu služieb za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, žalobca v ňom uvedený nedoplatok 1.606,13 eura neodvodzuje len z vyúčtovania studenej a teplej úžitkovej vody, ale i ďalších údajných plnení ako ústredné kúrenie, odvoz a likvidácia odpadu, elektrická energia, upratovanie, zrážková voda, výťah, dočisťovanie kontajnerového stojiska, výkon správy, fond opráv a bankové poplatky (byty a nebyty), pričom sa k týmto údajným službám, a to konkrétne vo vzťahu k žalovaným ani len všeobecne nevyjadril. Uzavreli, že žalobca nepreukázal oprávnenosť možnosti požadovať za tieto údajné služby a plnenia odplatu vo výške 2.245,14 eura. Opakovane namietali nemožnosť brať do úvahy iné tvrdenia, dôkazy, opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, ako tie, ktoré žalobca uviedol vo svojom žalobnom návrhu. Žalovaní vzniesli námietku premlčania i v súvislosti s neprípustnou zmenou žaloby žalobcu, ktorú žalovaní v konaní namietali. Upriamili pozornosť na ustanovenia Zmluvy o výkone správy č. 128/2008 zo dňa 10.3.2008 týkajúcej sa činnosti žalobcu a na ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z.. Boli názoru, že pri dodávaní tepla a teplej úžitkovej vody, má žalobca postavenie koncového odberateľa, nakoľko uvedené vyplýva najmä zo zákona č. 657/2004 Z. z. a z Oznámenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, č. 4707/2/2019, zo dňa 11.11.2019. V tejto súvislosti bol žalobca povinný (i) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom a (ii) využívať na rozpočítavanie množstva tepla v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že o meradlá by sa mali starať vlastníci bytov, toto jeho tvrdenie odporuje Zmluve o výkone správy č. 128/2008, ako i platnému právnemu poriadku, keďže úlohou, ale ani možnosťou žalovaných (spotrebiteľov) nemalo byť zisťovanie správnosti, resp. nesprávnosti inštalácie meradla a ani to, aby úradne, alebo inak osvedčovali jeho riadne fungovanie. 25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.1.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.). 26. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby. 27. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby titulom vyúčtovaného nedoplatku za dodávky studenej a teplej úžitkovej vody do bytu v bytovom dome. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaných z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie istiny vo výške 1.606,13 eura s príslušenstvom, keď vychádzal zo záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenej skutočnosti, že vyúčtovanie nákladov za rok 2017 spojených s užívaním bytu č. 3 v bytovom dome súpisné č. XXXX, na A. XX R. T., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní 1 a 2/, a ktorého správcom je žalobca, zodpovedá skutočne dodanému množstvu studenej a teplej úžitkovej vody. 28. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011). 29. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 30. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. odvolací súd pripomína, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (Čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. 31. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne
významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. 32. Žiadne takéto pochybenia odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nezaznamenal. 33. V kontexte odvolacích námietok žalobcu, na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie hodno doplniť, že súd prvej inštancie správne nepriznal uplatňovaný nárok na plnenie titulom dlhu z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaných 1/ a 2/ za rok 2017, keď vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie preukázalo dôvodné pochybnosti o správnosti výšky skutočných nákladov spojených s dodávkou studenej a teplej úžitkovej vody v zúčtovacom období roku 2017. Vykonaným dokazovaním bolo totiž nesporne preukázané, že v posudzovanom období vodomer TÚV č. 1171283 (od 1.1.2017 do 10.1.2017) nemal platné úradné overenie, vodomer TÚV č. 58585860 (od 11.1.2017 do 18.12.2017) nameral spotrebu 212 m3 a vodomer TÚV č. 713256633 (od 19.12.2017 do 31.12.2017) nameral spotrebu 0 m3 a vodomer SÚV č. 03159978 nameral spotrebu 336,48 m3 s tým, že pri demontáži vodomeru TÚV č. 58585860 dňa 18.12.2017 bola namontovaná spätná klapka, nakoľko (podľa tvrdenia žalobcu v spore) spätné odtáčanie vodomera teplej vody bolo z dôvodu pretláčania studenej vody do rozvodu teplej vody, avšak toto meradlo malo byť podľa jeho tvrdenia (ale bez predloženia dôkazu) bez vád. Uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu plne spochybňujú presnosť (úplnosť) merania skutočnej (reálnej) spotreby TÚV a SÚV v byte žalovaných v roku 2017 a súčasne nevylúčili, že pretečené enormné množstvo vody nespotrebovali žalovaní 1/ a 2/ (so zreteľom na priemerné hodnoty spotrebovanej TÚV a SÚV v byte žalovaných v obdobiach predchádzajúcich a obdobiach nasledujúcich roku 2017), ale napr. pretieklo rozvodmi do iných bytov; teda žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré preukazujú existenciu uplatňovaného práva titulom vyúčtovania skutočných nákladov spojených s užívaním bytu v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Správca bol pritom zo Zmluvy o výkone správy zaviazaný zabezpečiť kontrolu bytových vodomerov studenej a teplej úžitkovej vody, ich overovanie, prehliadku s prípadnou opravou alebo výmenu za metrologický overené (Čl. III bod 7 ods. 11) a povinnosť zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom mu vyplývala z § 17 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z.; splnenie ktorých povinností správcu je vlastník bytu povinný strpieť, nakoľko je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním (§ 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.). 34. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných „odporcov“, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C. s. p., § 132 ods. 1, § 150, § 167 ods. 2 C. s. p.). Ukladá stranám tiež tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 132 ods. 1, ods. 3, § 149 ods. 1 C. s. p.). Dôkazné bremeno je povinnosť strany, pokiaľ chce byť úspešná v spore, preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre ňu privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo; na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.
35. V rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a rovnosťou strán v sporovom konaní by bolo procesná aktivita súdu prvej inštancie pri zabezpečení (teda nie pri vykonávaní) dôkazov preukazujúcich nárok uplatnený žalobou, a preto postup súdu prvej inštancie, ktorý nenariadil znalecké dokazovanie za účelom (i) zistenia, čo spôsobilo spätné pretláčanie vody a čo bolo dôvodom enormného množstva nameraného prietoku, resp. (ii) zodpovedania otázky, ako mal správca (žalobca) určiť spotrebu vody a vyhodnotenia skutočného postupu správcu; bol celkom správny, nakoľko preukazovanie týchto pre žalobcu podstatných skutkových okolností bolo v možnostiach žalobcu aj bez procesnej asistencie súdu prvej inštancie, konanie pred ktorým sa malo sústrediť (a sústredilo sa) už len na vykonanie dôkazov a ich hodnotenie jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. 36. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol iné relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcu boli preto vyhodnotené v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).