Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/141/2023 1522200424 30. 04. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1522200424.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: T. A., M.. XX.X.XXXX, Q. L. C., Q.č c.č. XXX, zastúpenej AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Hurbanova č. 1, proti žalovanému: L. B., M.. X.X.XXXX, Q. B., Q. c.č. XXX/XXX, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. februára 2023 č. k. 42C/4/2022-53, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla V.: M. XXX K.. M. H. A., F.: T.. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď bola políciou na jej podanie vyzvaná. Súd žalobe ako opodstatnenej vyhovel, keď žalobkyňa je v technickom preukaze PC 976490 vedená ako vlastník sporného motorového vozidla a žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel. Žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril, napriek doručeniu žaloby s výzvou súdu (uznesenie zo dňa 23.2.2022 č. k. 42C/4/2022- 43) dňa 30.3.2022. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdil, že pre výkon trestu odňatia slobody na zastupovanie v predmetnom spore splnomocnil zástupcu ENCEVER FOUNDATION so sídlom v Trnave, ktorý však napriek ubezpečovaniam konateľa zjavne zostal nečinný, o čom nemal vedomosť. Poukázal tiež na skôr začatý spor, vedený na Okresnom súde Nové mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/5/18, v ktorom sú pripojené listinné dôkazy a svedecké výpovede, preukazujúce, že za sporné motorové vozidlo riadne zaplatil kúpnu cenu. 4. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Výkon trestu odňatia slobody, resp. nečinnosť údajne zvoleného zástupcu (nie je zrejmé, či doložil do spisu plnomocenstvo) nemajú k zákonnej koncentrácii konania žiaden vzťah. Uviedla tiež, že nie je stranou sporu sp. zn. 6C/5/18. 5. Žalovaný v replike poukázal na obmedzené možnosti ochrany svojich práv počas výkonu trestu odňatia slobody, prepustenie z ktorého očakáva v krátkom čase. Deklaroval maximálnu súčinnosť pri vykonávaní dokazovania po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
6. Žalobkyňa v duplike poukázala na absolútnu pasivitu žalovaného pred súdom prvej inštancie (absencia tvrdení i dôkazov), čo nemôže ísť na jej ťarchu. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je opodstatnené. Odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok za zmätočný, vydaný bez obstarania dostatočného skutkového základu pre vyhovenie žalobe. 8. Súd prvej inštancie rozhodol v spore o určovacej žalobe de facto rozsudkom pre zmeškanie, keď z dôvodu nevyjadrenia sa žalovaného k žalobe (a neustanovenia sa na pojednávanie) vychádzal len zo skutkových tvrdení žalobkyne a z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou, hoci Civilný sporový poriadok vydanie rozsudku pre zmeškanie pripúšťa len v konaniach o žalobách na plnenie (§ 273 a nasl. CSP). Súd prvej inštancie tak postupoval napriek tomu, že žalovaný sa v čase doručenia žaloby i nariadenia pojednávania nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody (o jeho eskortu nepožiadal), čo celkom jednoznačne žalovanému zásadným spôsobom sťažovalo, ak nie znemožňovalo, efektívnu obranu svojich práv, na ktorú okolnosť mal súd prvej inštancie prihliadnuť. 9. Dôvodom podanej žaloby bola spornosť osoby vlastníka dotknutého motorového vozidla (žalobkyňa alebo žalovaný), ktoré polícia žalobkyni z tohto dôvodu nevydala (č. l. 3). 10. Napriek týmto okolnostiam prípadu súd prvej inštancie celkom nepochopiteľne dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalobkyne o jej vlastníctve nie sú žalovaným popreté. Tento záver súdu je v hrubom rozpore s tými okolnosťami tohto prípadu, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ak by tvrdenia žalobkyne o jej vlastníctve motorového vozidla neboli sporné (postupom žalovaného, ktorého žalovala), žalobkyňa by nemohla mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd negatívne stanovisko žalovaného k žalobe poznal zo samotnej žaloby. Pokiaľ by súdu spornosť vlastníctva práve pre postup žalovaného nebola zrejmá, musel by sa zaoberať otázkou jeho pasívnej legitimácie v konaní, čo však neurobil (žalobu z tohto dôvodu nezamietol), teda sám akceptoval existenciu sporu ohľadom osoby vlastníka motorového vozidla, a to práve medzi žalobkyňou a ňou označeným žalovaným. Závery súdu sú preto vnútorne rozporné. 11. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k predčasnému (a teda nesprávnemu) záveru o tom, že pre preukázanie vlastníctva žalobkyne k spornému motorovému vozidlu je postačujúce predloženie technického preukazu k motorovému vozidlu, v ktorom je ako vlastník vozidla zapísaná žalobkyňa. Osobu zapísaného vlastníka motorového vozidla v evidencii nepovažoval za dostačujúcu ani policajný orgán, ktorý vozidlo žalobkyni nevydal práve z dôvodu, že za jeho vlastníka sa považuje aj žalovaný. Odvolateľ preto opodstatnene namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu. 12. Pre povinnosť súdu (vrátane odvolacieho) kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 CSP) odvolací súd zistil na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové mesto nad Váhom, že žalovaný ešte v januári 2018, inicioval spor o určenie vlastníctva k tomu istého motorovému vozidlu, vedený pod sp. zn. NM-6C/5/2018. Žalobu podal voči synovi žalobkyne, L. A., na tom skutkovom základe, že v roku 2016 so synom žalobkyne uzavrel ústnu dohodu o kúpe sporného motorového vozidla, za ktoré kúpnu cenu zaplatil pred svedkami v dvoch splátkach, spolu vo výške 2.500 €. Zo žaloby ďalej vyplýva, že napriek tomu, že ako majiteľku bola v technickom preukaze uvedená žalobkyňa, s vozidlom pravidelne jazdil žalovaný, ktorý prehlasoval, že ide o jeho auto, ktoré len napísal na matkino meno. Žalovaný predpokladal, že syn žalobkyne tak postupoval, aby sa vyhol možnej exekúcii. Odhlásenie vozidla nepreviedol a ani nevrátil kúpnu cenu. V spore nebolo doposiaľ vydané meritórne rozhodnutie. 13. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP pre porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keď súd napriek výkonu trestu odňatia slobody nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní tak, aby mohol efektívne brániť svoje práva, de facto v spore o určovacej žalobe postupoval v rozpore so sporovým poriadkom ako pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného, súd ďalej nedostatočne zistil skutkový stav, keď nesprávne vychádzal len zo zápisu vlastníctva v prospech žalobkyne v technickom preukaze motorového vozidla a žalobkyňu nevyzval na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).
14. O vlastníctve k tomu istému vozidlu prebiehajú dve súdne konania, i keď v jednom z nich voči synovi žalobkyne Martinovi Tvrdoňovi. Podľa názoru odvolacieho súdu princíp právnej istoty vyžaduje, aby vo veci neboli vydané protichodné rozhodnutia súdov, t. j., aby obe strany sporu neboli v dvoch rôznych sporoch určené za vlastníkov toho istého motorového vozidla. Je preto nežiadúce, aby súčasne prebiehali dve súdne konania, výsledkom ktorých je určenie vlastníka toho istého vozidla. 15. V ďalšom konaní, ktorého sa žalovaný pre prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody môže riadne zúčastňovať, bude preto vhodné, aby súd konanie prerušil podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia skôr začatého sporu, iniciovaného žalovaným na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom a v závislosti od jeho výsledku potom pokračoval i v tomto spore tak, aby boli zachované procesné práva oboch strán sporu. 16. V novom konaní súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).