Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/39/2025 1522204002 17. 06. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1522204002.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a zo sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: VERUM, spol. s r. o. Košice, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 175 854, zastúpeného Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Gorkého č. 8, proti žalovaným: X/ L.Ľ J., K.. X.X.XXXX U. X/ U. J., K.. X.XX.XXXX, R. O. V., S. J. Č.. XX, zastúpených BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rudnícka 8, o peňažné plnenie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05. 11. 2024 č. k. B5-42C/38/22-100, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako vlastník pozemku (parc. č. XXXX/ XXX na LV č. XXXX pre kat. územie V.), na časti ktorého sa nachádza kontajnerové stojisko bytového domu (polyfunkčný objekt Q. na Č. T. Č.. XX B. O.), s bytom vo vlastníctve žalovaných, zamietol žalobu, ktorou uplatňoval vo vzťahu k týmto žalovaným nájomné za obdobie od decembra 2016 do decembra 2019 vo výške 65,12 €. 2. V odôvodnení uviedol, že kontajnerové stojisko je podľa kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu z roku 2006 súčasť bytového domu podľa § 23 ods. 5 bytového zákona (zák. č. 182/1993 Z. z.), od začiatku určené výlučne na spoločné užívanie vlastníkov bytov a nebyt. priestorov v predmetnom bytovom dome, čím nepochybne spĺňa definíciu príslušenstva podľa § 2 ods. 6 tohto zákona (účinného v čase vydania kolaudačného rozhodnutia). Potom nielen pozemok pod bytovým domom, ale aj pozemok pod kontajnerovým stojiskom treba považovať za pozemok, ku ktorému ex lege (§ 23 ods. 5) vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka zaťaženého pozemku je podľa ustálenej judikatúry jednorazovou náhradou, nemožno ju priznať ako opakujúce sa plnenie. Prislúcha vlastníkovi pozemku v čase vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t. j. v čase nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia dňa 29.5.2006, teda právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca nadobudol pozemok do vlastníctva až v r. 2012. Poukázal na rozhodnutia dovolacieho súdu 4Cdo/89/08 a ústavného súdu IV. ÚS 227/12. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tvrdil, že kontajnerové stojisko sa nenachádza na priľahlom pozemku, definovanom v čase rozhodovania súdu v ustanovení § 2 ods. 1 písm. j/ bytového zákona ako pozemok oplotený susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu. Z faktického stavu vyplýva, že kontajnerové stojisko nestojí na priľahlom pozemku (nie je oplotený), a preto argumentácia súdu o vecnej neopodstatnenosti žaloby s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 5 neobstojí a následne
i nenáležitý odkaz na rozhodnutie 4Cdo/89/2008. Súd preto dostatočne neodôvodnil, prečo neprihliadol na argumentáciu žalobcu o tom, že nárok si možno uplatniť aj z titulu užívania pozemku, ak pozemok žalobcu nie je podľa právnej úpravy priľahlým pozemkom. Žiadal preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že so žalobcom neuzatvorili ani konkludentne nájomnú zmluvu, ktorá by žalobcu oprávňovala na uplatňovanie nájomného za rozhodné obdobie v alikvotnej výške. Popreli, že kontajnerové stojisko užívali. Poukázali tiež na viacero sporov, vedených žalobcom v obdobnej veci s rôznou argumentáciou, preto zrejme v odvolaní v rozpore s tvrdeniami v žalobe uviedol, že k uzatvoreniu nájomnej zmluve konkludentne nedošlo. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby, skutkové závery majú základ vo vykonanom dokazovaní a naň nadväzujúce právne závery sú vecne správne. Súd v spore správne aplikoval ustanovenia bytového zákona, keď uplatnené nájomné za pozemok vo vlastníctve žalobcu (nadobudnutého šesť rokov po kolaudácii bytového domu) sa týka časti pozemku pod kontajnerovým prístreškom, ktorý slúži výlučne vlastníkom bytov v dotknutom bytovom dome. Rozhodnutie súdu zohľadňuje súdnu prax najvyšších súdnych autorít v obdobných sporoch. 6. Žalobca namietal záver súdu, v zmysle ktorého pozemok v jeho vlastníctve (v dotknutej časti 39m2 z celkovej výmery 257m2) je zaťažený legálnym vecným bremenom podľa § 23 ods. 5 bytového zákona. 7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, založenému na legálnej definícii pojmu príslušenstva (nie priľahlého pozemku) bytového domu, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 6, v znení do 30.6.2007, keď konštatoval, že kontajnerový prístrešok predstavuje príslušenstvo bytového domu. V zmysle uvedeného ustanovenia totiž spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok). Hoci ide o exemplifikatívny výpočet príslušenstva bytového domu, pojem „prístrešok“ je v predmetnom ustanovení výslovne uvedený. V tejto otázke súd prvej inštancie správne vychádzal z kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu. 8. Rozumnému usporiadaniu vzťahov potom zodpovedá záver, že príslušenstvo bytového domu typu kontajnerový prístrešok je umiestnené na k bytovému domu priľahlému pozemku, tvoriacemu jeden funkčný celok so zastavaným pozemkom. V prípade duality vlastníctva (zastavaného a priľahlého) pozemku a vlastníka bytového domu zákonodarca v súdom prvej inštancie správne aplikovanom ustanovení § 23 ods. 5 ustanovil, že na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo zákona. Zaväzuje vlastníka pozemku, aby strpel jeho užívanie vlastníkom bytového domu, resp. jednotlivých bytov a nebytových priestorov, na účely plnohodnotného a nerušeného výkonu ich vlastníckeho práva. 9. Súdna prax už skôr judikovala, že náhrada za uvedené obmedzenie vlastníckeho práva je len jednorazová a patrí tomu vlastníkovi pozemku, ktorý bol vo svojich vlastníckych právach aj skutočne obmedzený, t. j. v danom prípade vlastník pozemku (najneskôr) ku dňu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Súčasnému vlastníkovi (žalobcovi) tohto pozemku nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva (porovnaj napr. 3 Cdo 49/2014, IV ÚS227/12). 10. V čase vzniku vecného bremena žalobca nebol vlastníkom zaťaženého pozemku, pozemok kupoval až o šesť rokov neskôr, bolo preto len na jeho uvážení a zodpovednosti, či si od predávajúceho zakúpi i tú časť prevádzaného pozemku, ktorá bola zaťažená legálnym vecným bremenom (bez ohľadu na jeho zápis na LV) alebo len nezaťaženú časť pozemku, resp. z tohto dôvodu uplatní nižšiu kúpnu cenu. Ak v čase kúpy pozemku si pozemok nenechal zamerať podľa skutočného stavu, resp. obhliadkou na mieste samom ani len nezistil, že sa na ňom nachádza prístrešok na kontajnery, vo vzťahu k predávajúcemu, nie k vlastníkom bytov v bytovom dome, mal možnosť uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci (vrátane právnych vád), resp. z titulu náhrady škody.
11. Poukaz žalobcu na definíciu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 1 písm. j/ v znení účinnom od 01.04.2024 je bezpredmetný, rozhodujúci je skutkový a právny stav ku dňu obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 13. V odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania (§396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).