Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/29/2025 1523201435 17. 03. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1523201435.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X/XX, D., A., E., zast. JUDr. Pavel Polakovič, advokát, so sídlom Detvianska 14, 831 06 Bratislava, proti žalovaným: 1/Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, 2/ B. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX E. G., zast. H. I. G., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07.11.2024, č.k. B5-74C/45/2023-209, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa
p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (výrok I.) a priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok II.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 151b ods. 1,2,3,4, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1 a 2, § 151l ods. 1,3 a 4, § 151m ods. 1 a 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, §5 a 6, § 7 ods. 2, § 11 ods. 1,2,3 a 4, § 12 ods. 1,2,3 a 4, § 13 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4, § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZoDD“), § 78, § 79 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov v konaní, tak ako to vyžaduje ust. § 21 ods. 4 ZoDD. Žalobca opomenul ako stranu sporu označiť aj navrhovateľa dražby, ktorým bola Prvá stavebná sporiteľňa a.s.. Upriamil pozornosť na to, že uvedený nedostatok vo vyjadrení k žalobe namietal žalovaný 2/ a na nariadenom termíne pojednávania aj žalovaný 1/. Súd prvej inštancie v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru rovnako zdôraznil, že zásadným pre posúdenie veci je najmä otázka podmienok procesného spoločenstva. Nakoľko žalobca predmetný nedostatok neodstránil a neoznačil všetky subjekty núteného spoločenstva, bolo dôvodným žalobu zamietnuť bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Nakoľko mali žalovaní 1/ a 2/ v konaní voči žalobcovi plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. CSP, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že podľa ust. § 138 CSP mal súd vykonať predbežné právne posúdenie veci a ak bola žaloba zjavne nedôvodná mal vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Majúc za to, že dôvody zamietnutia žaloby boli súdu známe v čase predbežného právneho posúdenia. Namietal, že o konaní dražby sa nedozvedel, nakoľko sa trvalo zdržuje a zdržoval v Rakúsku, kde má trvalý pobyt. Podobne to bolo i po vykonaní dražby. Vedel len od nájomcu J. K., že sa niečo deje. Nemal vedomosť o tom, že dlh bol splatný ani kto podal návrh na vykonanie dražby. Vzhľadom k uvedenému žiadal o doplnenie žalovaného 3/ Prvá stavebná sporiteľňa, IČO : 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, do konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaný 1/ v replike k odvolaniu žalobcu uviedol, že podané odvolanie nie je dôvodné. Žalobca v rozpore s ust. § 366 CSP až v odvolacom konaní dopĺňa stranu konania. Súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie vykonal na pojednávaní dňa 07.11.2024, k predbežnému právnemu názoru súdu sa zástupca žalobcu vyjadroval. Súd nie je povinný poučovať žalobcu o procesnom spoločenstve na strane žalovaných, resp. o subjektoch, ktorý je potrebné zažalovať pre úspešnosť žaloby. Bolo by to v rozpore s poučovacou povinnosťou súdu podľa ust. § 160 CSP. V danom prípade bol navyše žalobca zastúpený advokátom. Nesprávne poukázal žalobca aj na porušenie ust. § 138 CSP, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o zjavne nedôvodnú žalobu, t.z. žalobu, ktorá má všetky náležitosti podľa ust. § 127 CSP ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/168/2018). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 5. Žalovaný 2/ v replike k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca až v rámci odvolania napravil svoje pochybenie a doplnil ďalšieho účastníka - navrhovateľa dražby Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. do konania. Na vyššie uvedenú vadu žalobcu upozornil v písomnom podaní zo dna 19.06.2024 v bodoch 1.8.3-.1.8.4., pričom žalobca sa k tejto námietke na neskoršom pojednávaní nevyjadril, hoci túto vadu mohol odstrániť. Súd prvej inštancie na pojednávaní výslovne vyzval žalobcu, či chce žalobu nejakým spôsobom upraviť s poukazom na podmienky procesného spoločenstva, čo žalobca neurobil. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemal vedomosť o dražbe poukázal na to, že samotný žalobca zanedbal svoje právne povinnosti, keď svojim obchodným partnerom neoznámil zmenu adresy bydliska. Skutočnosť, že žalobca a domnelí nájomcovia majú blízky vzťah bola v konaní preukázaná. Účelové prenášanie zodpovednosti za vlastnú nečinnosť a vedomé obštrukcie voči prebiehajúcej dražbe nezakladajú právo žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca nepreukázal, že by navrhovateľa dražby informoval o zmene bydliska, netvrdil ani nepreukázal, že by bolo objektívne nemožné, aby preberal zásielky od navrhovateľa dražby a dražobníka. Nepreukázal, že by bola predmetom dražby nesprávne vyčíslená pohľadávka navrhovateľa dražby, zámerne neposkytol vyžadovanú súčinnosť dražobníkovi, keď účelovo zmaril všetky obhliadky zo strany záujemcov aj znalca, nepreukázal, že by listinu, ktorou sa domáhal neplatnosti ustálenej vyvolávacej ceny predmetu dražby bez akéhokoľvek podpisu a pečiatky znalca skutočne vyhotovil ním uvádzaný znalec. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobca sa k replike žalovaných nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 8. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 10. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že ak mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je nedôvodná mal postupovať v súlade s ust. § 138 CSP. Ust. § 138 CSP umožňuje súdu, ak má za to, že žaloba je zjavne nedôvodná, po predbežnom právnom posúdení vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Predbežným právnym posúdením je činnosť súdu, na základe ktorej súd skutkové tvrdenia právne posúdi, teda ich podriadi pod príslušné ustanovenia hmotného práva. Za predbežné právne posúdenie treba považovať také právne posúdenie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo veci samej. Predbežné právne posúdenie súd môže žalobcovi uviesť ešte pred doručením žaloby protistrane spolu s vyjadrením žalovaného, pri pokuse o vyriešenie sporu zmierom alebo výslovne podľa § 181 ods. 2 CSP i potom, ako na pojednávaní stranám uvedie, ktoré tvrdenia sú sporné a ktoré nesporné a ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná. V prejednávanej veci je nesporným, že súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie uviedol na pojednávaní dňa 07.11.2024 ( ust. § 181 ods. 2 CSP) v rámci, ktorého poukázal na to, že prednostne sa bude zaoberať posúdením splnenia podmienok procesného spoločenstva v súlade s ust. ZoDD. Na potrebu pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalovaných (navrhovateľa dražby Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.), tak ako to vyžadujú ust. ZoDD, bol žalobca priamo upozornený v replike žalovaného 2/ (doručené PZ žalobcu dňa 24.07.2024). Vzhliadnuc k uvedenému nič nebránilo žalobcovi bezprostredne po tom, ako súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, postupovať v súlade s ust. § 144 CSP a zobrať žalobu späť. 11. ZoDD v ust. § 21 ods. 4 taxatívne vymenúva subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené v súdnom konaní o neplatnosť dražby. Zákon tu vymedzuje vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dražby, kde stranami sporu musia byť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá namieta neplatnosť dražby. Nie je pritom dôležité, na ktorej procesnej strane ktorý subjekt vystupuje. Z pohľadu procesného práva ide o nútené spoločenstvo, pretože osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 ods. 1 CSP). Z povahy núteného spoločenstva vyplýva, že ak niektorý zo subjektov vymenovaných v ust. § 21 ods. 4 ZoDD nevystupuje na strane žalobcu, musí byť označený za žalovaného. Táto právna úprava má zabrániť neefektívnemu vedeniu súdneho sporu. Ak žalobca v žalobe neoznačí všetky subjekty, ktoré zákon vymenúva, bude znášať procesnú sankciu v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie (§ 78 ods. 2 CSP). 12. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 197/2010). Preto nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex
offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Obdobne to platí aj pre formuláciu žalobného petitu (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 125/2011). Vzhľadom na priamy odkaz o rozsahu procesnej manudukačnej povinnosti súdu bude teda aj v tomto prípade poučenie neprípustné. I keď poučovacia povinnosť voči spotrebiteľovi je širšia ako všeobecná poučovacia povinnosť, naďalej musí zostať len v intenciách, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o nepredpojatosti súdu. Súd by nemal byť radcom ani jednej zo strán, nemal by narušiť integritu vôle spotrebiteľa a konať v jeho prospech to, čo sám považuje za správne ( s výnimkou § 295 a 298 CSP). 13. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 285/93 vyslovil: „Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť“. 14. Vzhliadnuc k tomu, že žalobca neuviedol v žalobe všetkých účastníkov núteného spoločenstva, tak ako to vyžaduje ust. § 21 ods. 4 ZoDD, nebolo úlohou súdu účastníka svojím predbežným právnym posúdením priamo poučovať žalobcu o tom, aké všetky subjekty musia byť na žalovanej strane. Obsahom poučovacej povinnosti je poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Súd je povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti súdu však nepatrí návod, čo by strana mala alebo mohla v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 345/2012). Vzhliadnuc k tomu, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne zastúpený advokátom, osobou znalou práva, postup súdu prvej inštancie, ktorým by priamo inštruoval žalobcu, že na žalovanej strane absentuje navrhovateľ dražby – Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., by bolo možno považovať za prekročenie oprávnení súdu a v rozpore s rovnosťou strán sporu. 15. Nakoľko žalobca na súdom prvej inštancie vyslovené predbežné právne posúdenie ako i na doručené vyjadrenie strán sporu nereagoval procesným návrhom podľa ust. § 79 CSP, postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu na prvom pojednávaní zamietol, možno považovať za procesne správny. Zamietnutie žaloby na prvom pojednávaní bolo v záujme zrýchlenia a zhospodárnenia konania a uchránilo žalobcu pred vznikom trov spojených s ďalším priebehom konania. 16. Za stavu, že žalobca v žalobe opomenul označiť niektorý zo subjektov z okruhu núteného spoločenstva, mohol túto hmotnoprávnu vadu žaloby napraviť iba procesným postupom podľa § 79 CSP, teda návrhom na pristúpenie ďalšieho subjektu, a to aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby. O tomto návrhu rozhoduje súd prvej inštancie uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Návrh na pristúpenie je možné podať iba do rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v odvolacom konaní je pristúpenie vylúčené (§ 378 ods. 2 CSP). Odstraňovanie nedostatku vecnej legitimácie v odvolacom konaní by bolo v rozpore s princípmi procesnej zodpovednosti sporovej strany za výsledok sporového konania. Pripustenie subjektu do konania je vylúčené aj v dovolacom konaní a v konaní o dovolaní generálneho prokurátora (§ 438 ods. 2 CSP). 17. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodov, ktoré odvolateľ len stroho vymenoval v podanom odvolaní (že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. CSP, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia), nutno uviesť, že uvedené odvolacie dôvody odvolateľ obsahovo nevymedzil ani bližšie neuviedol v čom vidí ich naplnenie. Nie je prípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté
rozhodnutie vyznelo. Bolo na žalobcovi v konaní zastúpeným advokátom (osobou znalou práva), aby účinne uplatňoval svoje procesné práva v odvolacom konaní. 18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľa nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie. 19. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaní 1/ a žalovaní 2/ majú proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).