Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/8/2025 1611206708 25. 03. 2025 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2025:1611206708.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcov: X/ W. K., N.. XX.X.XXXX, X/ J.. Ľ. K., N.. X.X.XXXX, Y. A. M. XXX/XX, V., zastúpených JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom, so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, proti žalovanému: V. V., N.. XX.X.XXXX, A. XXXX E. C. F. XX, E. XXX XX B., B. Š. P., zastúpenému: JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Pribinova 3, Malacky, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.11.2021 č.k. 7C/350/2011-410, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.12.2024 č.k. 7C/350/2011-481, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal žalovanému do vlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1 m2, ostatné plochy nachádzajúci sa v V., Y. V., K..Ú.. V. vytýčený geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 18.5.2021 vyhotoviteľa V. - V. K.T., V. A. XXX/XX, K. XXX XX, ktorý plán je súčasťou rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť z titulu nadobudnutia pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1 m2, ostatné plochy nachádzajúci sa v V., Y. V., k.ú. V. žalobcom sumu 170,- eur. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 28.6.2016 č.k. 7C/350/2011-241 vyhovel žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali od žalovaného odstránenia podbránia postaveného na pozemku parc. č. XXXX P. W.. Č.. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V.. Na základe odvolania podaného žalovaným proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/29/2017-282 zo dňa 27.12.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie neskúmal dôsledne splnenie zákonom stanovených podmienok pre uloženie povinnosti vlastníkovi stavby odstrániť stavbu na vlastné náklady v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka; nezaoberal sa a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s písomným podaním žalovaného, ktorým žiadal previesť do jeho vlastníctva 1 m2, ktorý presahuje na pozemok žalobcov, a to v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nevykonal dokazovanie za účelom zistenia aj pôvodnej hranice medzi nehnuteľnosťami strán, v čase existencie pôvodných stavieb na ich pozemkoch. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal hrozbu poškodenia jeho rodinného domu, keď túto skutočnosť možno považovať za dostatočne preukázanú listom mesta Malacky zo dňa 11.8.2010, ktorým odpovedalo na žiadosť žalovaného vo veci zabezpečovacích prác, v spojení s oznámením žalovaného, ktorým mestu Malacky oznámil, že zbúraním domu žalobcov došlo k porušeniu statiky jeho domu, k zrúteniu časti domu, ktorá bola fyzicky, staticky a architektonicky priamo napojená na jeho dom a k otvoreniu časti jeho domu
v dĺžke 8,5 m. Z listu mesta Malacky zo dňa 11.8.2010 vyplýva, že mesto Malacky napriek zisteniu, že v čase vyhotovenia tohto listu mal už žalovaný časť stavby zhotovenú, posúdil, práve z dôvodu možného znehodnotenia existujúcej stavby žalovaného vplyvom poveternostných podmienok, ako nutnú realizáciu stavebných prác v rozsahu uvedenom v tomto liste. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je technicky a stavebne možné odstrániť iba tú časť podbránia, ktorá reálne zasahuje do parciel žalobcov, avšak na túto skutočnosť nevykonal dokazovanie a neskúmal ani technickú a stavebnú možnosť odstránenia podbránia v celosti, resp. náročnosť jej odstránenia z technického a stavebného hľadiska takým spôsobom, ktorým by bolo možné predísť vzniku opätovnej hrozby znehodnotenia rodinného domu žalovaného, ktorá bola aj dôvodom realizácie tejto stavby. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri aplikácii § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka neskúmal dôsledne všetky skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť v rámci posudzovania účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby. V ďalšom konaní žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovanému sa prikáže do vlastníctva parc. č. XXXX/X o výmere 1 m2 ako ostatné plochy, ktorý bol vytýčený geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným vyhotoviteľom V. - V. K.; túto zmenu súd pripustil uznesením č.k. 7C/350/2011-388 zo dňa 6.7.2021. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistený skutkový stav posúdil podľa § 135c ods. 1, 2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi parciel č. XXXX P. Č.. XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V.. Žalovaný je vlastníkom parciel č. XXXX P. Č.. XXXX, ktoré vzájomne susedia. Žalovaný v lete 2010 postavil na hranici medzi parcelami žalobcov a jeho parcelami murovaný plot z betónových tvárnic, pričom v prvej časti múru, ide zároveň o časť podbránia; celkovo je múr o dĺžke 13,30 m a o výške 3,65 m ako vyplýva z obhliadky. Z listu mesta Malacky zo dňa 11.8.2020 (VEC - zabezpečovacie práce) vyplynulo, že v čase vyhotovenia tohto listu bola zhotovená stena z bedniacich tvárnic o dĺžke 13 m a o výške 3 m; sám žalovaný na pojednávaní dňa 10.7.2014 uviedol, že novopostavený múr postavil vyššie, nakoľko počítal s rekonštrukciou domu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uvedený plot postavil bez stavebného povolenia, čo odôvodňoval nevyhnutnosťou vykonania stavebných prác. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný postavil časť podbránia na parc. č. XXXX/X (parcela žalobcov), teda postavil stavbu sčasti na cudzom pozemku, čo vyplýva nie len z doloženého vytyčovacieho náčrtu žalobcov, ale aj z vytyčovacieho náčrtu, ktorý doložil žalovaný, ktoré oba boli urobené tým istým geodetom, ktorý vyčíslil výmeru, ktorú zaberá postavené podbránie a to vo výmere 1 m2. Túto skutočnosť potvrdil opätovne aj geometrický plán č. XX/XXXX vyhotoveným geodetom V. K., úradne overeným J.. W. M. dňa 15.6.2021 pod č. X.-XXX/XXXX, ktorým bola oddelená parc. č. XXXX/X o výmere 1 m2 od parcely žalobcov č. XXXX/X. Poukázal na to, že aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že touto stavbou zasahuje do pozemkov žalobcov. Na svoju obranu žalovaný uviedol, že v čase stavby podbránia a múru mal kópiu katastrálnej mapy zo dňa 7.7.2010, ktorá nevyznačovala žiadnu odchýlku. Obrana žalovaného však neobstojí, nakoľko nie je možné z takejto kópie, vyhotovenej v mierke 1:1000, vyčítať presný priebeh hranice medzi pozemkami; žalovaný si mal pri zachovaní všetkej opatrnosti pri takejto stavbe akou je podbránie, dať vytýčiť hranicu a nespoliehať sa na kópiu katastrálnej mapy, ktorá nie je použiteľná pre stavbu. Tieto žalovaným tvrdené skutočnosti neodôvodňujú správnosť výstavby múru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu bola spôsobená škoda, uviedol, že jeho tvrdenia o spôsobenej škode zostali len v rovine tvrdení, žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal a nevyčíslil ním tvrdenú vzniknutú škodu a uviedol, že nič mu nebránilo žalovať žalobcov o náhradu škody v samostatnom konaní. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.7.2014 uviedol, že pozemok pod jeho múrom by radšej žalobcom zaplatil; v podaní zo dňa 21.7.2014 žalovaný navrhoval, aby súd podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka previedol do jeho vlastníctva 1 m2. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky vydržania; v prípade žalovaného chýba nadobúdací titul. Žalovaný predmetné pozemky nadobudol darovacou zmluvou v roku 2005, vedel presne aké nehnuteľnosti nadobúda a v akej výmere. To, že v minulosti boli takto susediace nehnuteľnosti postavené a užívané automaticky nezakladá nadobúdací titul žalovanému. Z popísania spôsobu výstavby sporného múru vyplynulo, že žalovaný staval múr v prednej časti od cesty na mieste, kde bola stena podbránia, v tejto časti sa však od hranice svojho pozemku neodklonil. Až v ďalšej nadväzujúcej časti múru sa odklonil a spôsobil presah 1 m2, čo však bolo na mieste, kde pôvodne stála šopa žalobcov a cez toto miesto sa chcel napojiť na zadné existujúce oplotenie. Z uvedeného je zrejmé, že tú časť, ktorú žalovaný zastaval múrom nebola ním resp. jeho predchodcami užívaná, práve naopak tam stála šopa žalobcov. Ďalej uviedol, že žalobcovia po zmene žaloby žiadali prikázať žalovanému 1 m2 (zastavaným múrom žalovaného), pričom samotný žalovaný takýto spôsob vyporiadania nenamietal. Žalobcovia požadovali za 1 m2 sumu 255,- eur. Nepovažoval za hospodárne zisťovanie ceny 1 m2 odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom a strany to ani nežiadali a preto stanovil cenu za
prikázaný 1 m2 s priemerovaním cien z inzerátov, ktoré doložili sporové strany. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, zamerané takmer výhradne na preukázanie oprávnenosti požiadavky žalobcov, ktorí sa domáhali uloženia mu povinnosti odstrániť stavbu podbránia a až 10 rokov od podania žaloby súdy pojednávali o odstránení podbránia. Žalobcovia zmenili žalobu až po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom, keď bolo zrejmé, že žalobe o odstránenie neoprávnenej stavby súd pravdepodobne nevyhovie. Pripustením zmeny žaloby, pri ktorej prišlo k zásadnej zmene ako samotnej žaloby, tak i v požiadavkách žalobcov, prišlo aj k absolútne odlišnej dôkaznej situácii v konaní. Pred vydaním uznesenia zo dňa 6.7.2021 bolo z jeho pohľadu zrejmé, že súd mu nemôže prikázať odstrániť celé podbránie, ako žiadali žalobcovia, avšak po pripustení zmeny žaloby sa predmetom sporu stalo prikázanie 1 m2 do vlastníctva žalovaného, pričom súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že škoda vznikla práve jemu, ktorý bol k výstavbe podbránia donútený práve konaním žalobcov, keďže musel stavebne zabezpečiť pred zrútením nie len svoj dom, ale z hľadiska bezpečnosti musel zamedziť aj vstupu cudzích osôb na jeho pozemok a do dvora. Ak by nepostavil podbránie, jeho dom by s najväčšou pravdepodobnosťou spadol, resp. by sa zrútila časť nosného múru, keďže žalobcovia zbúrali nosnú priečku medzi ich pôvodným rodinným domom a rodinným domom žalovaného. Spoločná stena, ktorú žalobcovia zbúrali bez povolenia stavebného úradu a bez oznámenia žalovanému, bola nosnou stenou podbránia a strechy rodinného domu žalovaného. Žalobcovia nemali platné povolenie na búranie svojho starého rodinného domu, pričom i naďalej pokračovali v búraní bez zabezpečenia rodinného domu žalovaného, čím mu vznikla škoda. Škodou, ktorá mu vznikla konaním žalobcov v rozpore so stavebným zákonom, sa súd nezaoberal, napriek tomu, že to riadne uplatnil vzájomným návrhom zo dňa 4.7.2014. Napriek tomu, že celé dokazovanie od podania žaloby smerovalo výlučne k zisťovaniu toho, či je účelné odstrániť neoprávnenú stavbu, súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby napriek tomu, že výsledky predchádzajúceho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie po zmene žaloby. Nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie ani v časti o trovách konania, keď súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalobcom nárok priznať. Namietal, že z písomného stanoviska k dodatočnému stavebnému povoleniu zo dňa 7.6.2011 vyplýva, že nemohol mať vedomosť o tom, že časť pôvodného domu vo vlastníctve žalobcov nebola presne na hranici pozemkov a teda nechtiac, neúmyselne a nevedomky postavil čiastočne na pozemku vo vlastníctve žalobcov, a to v zanedbateľnej výmere v porovnaní s rozsahom plochy zastavanej podbráním, ktoré skutočnosti svedčia o tom, že bol po celý čas dobromyseľný. Žalobcovia pred podaním žaloby vedeli, že žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že časť pôvodného domu žalobcov nebola presne na hranici pozemkov, teda zasahovala do ich pozemku, a teda proti nemu vedome a úmyselne podali doslova šikanóznu žalobu v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Opätovne uviedol, že spor vyvolali práve žalobcovia a že v dôsledku deštrukcie pôvodného oplotenia zo strany žalobcov bolo vybudované nové podbránie na mieste pôvodného podbránia, teda na pôvodnej a nespornej hranici pozemkov tak, že toto v celom rozsahu rešpektovalo pôvodný stav hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaného. Z hľadiska stavebných a geodetických úradov sa tak zanedbateľná nepresnosť v meraní normálne ani nezapisuje do Protokolu o vytýčení hranice pozemku, avšak žalobcovia na tom trvali, preto ju geodet do neho na výslovne želanie žalobcov uviedol. Uviedol, že stavba podbránia bola finančne náročná a ak by musel odstrániť celé podbránie, vznikla by mu škoda vo výške najmenej 15.000,- eur a ďalšie škody na majetku, ktoré mu vznikli v dôsledku konania žalobcov, čo možno označiť ako zjavný nepomer oproti ,,škode“, ktorá mala vzniknúť žalobcom z dôvodu neoprávnenej stavby zriadenej na ich pozemku o výmere 1 m2. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaného dokazovania nemal pripustiť zmenu žaloby v navrhovanom znení a ak ju pripustil, mal rozhodnúť o prikázaní pozemku o výmere 1 m2 do jeho vlastníctva bez povinnosti výplaty náhrady žalobcom. S ohľadom na to, že súd sa väčšinu konania zaoberal odstránením stavby a nie prikázaním časti pozemku žalobcov do jeho vlastníctva, podľa jeho názoru na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania žalobcom nemal priznať. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že žalobcovia v základe sporu mali úspech, keďže prikázanie pozemku do vlastníctva žalovaného nebolo medzi stranami sporné a jedinou spornou otázkou bola náhrada za tento pozemok a jej výška, práve o tejto výške mal rozhodnúť súd a z tejto vypočítať rozsah náhrady trov konania, ak by to uznal za správne a spravodlivé. Zotrval na svojom
stanovisku, že existujú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal žalobcom náhradu trov konania priznať. 3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovali odvolanie žalovaného za nedôvodné. Uviedli, že bolo preukázané, že stavbu žalovaný vykonal bez stavebného povolenia a v rozsahu väčšom ako vyžadovali ,,zabezpečovacie práce“, pričom sám potvrdil, že novopostavený múr postavil vyššie, lebo v budúcnosti počítal s rekonštrukciou rodinného domu. Z jeho vyjadrenia je tiež zrejmé, že mal vedomosť, že múr v jeho vlastníctve zasahuje do ich pozemku; túto skutočnosť potvrdil opakovane aj vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázali na to, že nemali inú možnosť, rešpektovali pokyn stavebného úradu mesta Malacky zo dňa 20.6.2011, kde boli odkázaní na podanie žaloby na súd. Podľa ich názoru bolo povinnosťou súdu rozhodnúť, aby o tejto otázke nevznikol v budúcnosti žiadny iný spor. Poukázali na to, že § 135c Občianskeho zákonníka sleduje vysporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, pričom výpočet riešenia úpravy týchto vzťahov nie je taxatívny, ale demonštratívny, čo vyplýva zo znenia uvedeného ustanovenia. To znamená, že nie je vylúčené iné usporiadanie pomerov ako zákon výslovne uvádza. Poukázali na § 140 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa za zmenu žaloby nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ďalej poukázali na § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Nestotožnili sa s tvrdeniami žalovaného, že nechtiac, nevedomky a neúmyselne postavil múr presahujúci 1 m na pozemku v ich vlastníctve. Uviedli, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný, na postavenie múru v takom rozsahu nemal vydané stavebné povolenie a mal o tom aj vedomosť. Múr, tak ako ho postavil žalovaný, predstavuje podľa ich názoru aj bezpečnostné riziko, nakoľko už teraz vidieť, že je naklonený a je otázne, či takto postavený múr je po technickej stránke bezpečný. V ostatných skutočnostiach odkázali v plnej miere na ich písomné vyjadrenie a osobné prednesy vykonané na pojednávaniach, ktorých sa v plnej miere pridržiavajú. Navrhli odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po doplnení dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 191 CSP a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil. Dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom, a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný postavil časť podbránia na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov a teda postavil stavbu z časti na cudzom pozemku. Tento záver súdu prvej inštancie žalovaný vo svojom odvolaní nenamietal, ani nespochybnil; poukazoval len na to, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že on nemohol mať vedomosť o tom, že časť pôvodného domu vo vlastníctve žalobcov nebola presne na hranici pozemkov a teda podbránie neúmyselne a nevedomky postavil čiastočne na pozemku žalobcov a to vo výmere 1 m2 a tvrdil, že po celý čas bol dobromyseľný, s poukazom na to, že žalobcovia vedeli, že žalovaný o tom, že časť ich pôvodného domu nebola presne na hranici pozemkov, žalovaný nemal vedomosť a teda
proti nemu vedome a úmyselne podali šikanóznu žalobu, v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Tieto námietky žalovaného však nemožno považovať za dôvodné, keď v konaní tvrdil, že vychádzal z kópie katastrálnej mapy, ktorá nevyznačovala žiadnu odchýlku, pričom táto aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočným podkladom pre zistenie presného priebehu hranice medzi pozemkami za účelom stavby múru a správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný si mal pri zachovaní všetkej opatrnosti pri takej stavbe, akou je podbránie, dať vytýčiť hranicu a nespoliehať sa na kópiu katastrálnej mapy. Žalobu žalobcov nemožno považovať za šikanóznu, keď žalovaný zriadil svoju stavbu čiastočne na ich pozemku a preto sa žalobcovia podanou žalobou dôvodne domáhali usporiadania pomerov medzi nimi ako vlastníkom pozemku a žalovaným ako vlastníkom stavby čiastočne postavenom na ich pozemku. 8. Pokiaľ žalovaný žiadal v konaní, aby súd previedol ním zastavaný pozemok do jeho vlastníctva podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vydržania a to najmä s poukazom na to, že na mieste, kde sa žalovaný odklonil od hranice svojho pozemku stála pôvodne šopa žalobcov, z čoho je zrejmé, že túto časť zastavanú múrom nemohli užívať jeho právni predchodcovia. 9. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namietal, že po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu zo dňa 6.7.2020 nemohli byť výsledky predchádzajúceho dokazovania podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a že súd prvej inštancie nemal zmenu žaloby pripustiť. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka určuje poradie spôsobov vyporiadania vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku, takže v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby vyplýva z právneho predpisu určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom strany sporu. Ak súd dospeje k záveru, že stavba je neoprávnenou stavbou v zmysle uvedeného ustanovenia, musí upraviť vzťahy medzi sporovými stranami niektorým zo spôsobov uvedených v § 135c Občianskeho zákonníka. Ak teda zistí, že navrhnuté vyporiadanie je neprijateľné (napr. odstránením stavby) musí vzťahy medzi sporovými stranami upraviť iným spôsobom. Okrem toho v danom prípade dokazovanie vykonané pred pripustením zmeny petitu žaloby súdom prvej inštancie nesmerovalo výlučne k tomu, či je účelné odstrániť neoprávnenú stavbu vo vlastníctve žalovaného, ako tvrdí žalovaný v odvolaní, ale aj k zisteniu, či touto stavbou žalovaný zasiahol do pozemku žalobcov a v akom rozsahu. 10. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade stavby zriadenej na cudzom pozemku môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil a pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Môže tiež usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj iným spôsobom, najmä zriadením vecného bremena za náhradu. Výpočet spôsobov vyporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby nie je výpočtom taxatívnym a súd môže tieto vzťahy vyporiadať aj inak, ale nemôže zbaviť vlastníctva vlastníka pozemku bez jeho súhlasu. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 1627/1999, R42/2001 dospel k záveru, že ak s tým súhlasí vlastník pozemku, možno pri rozhodovaní podľa § 135c Občianskeho zákonníka pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou prikázať za náhradu do vlastníctva stavebníka, a to aj proti jeho vôli. Prihliadol na skutočnosť, že ak je pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou, ktorá nie je stavbou dočasnou, je vlastník pozemku v prípade, že súd nerozhodne o odstránení stavby, alebo o jej prikázaní vlastníkovi pozemku, trvalo obmedzený vo svojom práve a i keď pozemok zastavaný stavbou nebude môcť ďalej užívať, bude stále jeho vlastníkom, s čím súvisia aj právne dôsledky v oblasti daní a poplatkov, v oblasti dedičského práva a pod. Preto v prípade, ak vlastník pozemku súhlasí s prikázaním pozemku stavebníkovi, alebo ho dokonca sám navrhuje, považoval za najvhodnejšie usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami prikázaním zastavanej plochy vlastníkovi tejto stavby, a to za náhradu, pričom súd vychádzal primerane z ustanovení o vyporiadanie neoprávnenej stavby jej prikázaním do vlastníctva vlastníka pozemku (§ 135c ods. 2, § 853 Občianskeho zákonníka). Súd však nemôže takto rozhodnúť proti vôli vlastníka pozemku, pretože by išlo v podstate o nútené zbavenie vlastníckeho práva. 11. Žalobcovia v danom prípade zmenou petitu žaloby sami navrhli prikázanie pozemku zastavaného stavbou žalovaného v rozsahu 1 m2 do vlastníctva žalovaného, a žalovaný taktiež mal záujem o prikázanie tohto pozemku do jeho vlastníctva, pričom na pojednávaní dňa 10.7.2014 uviedol, že najradšej by vec riešil tým, že by pozemok zastavaný jeho stavbou žalobcom zaplatil a aj vo svojom odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že za najvhodnejšie riešenie
považuje prikázanie zastavaného pozemku do jeho vlastníctva za náhradu. Správne preto súd prvej inštancie žalobe žalobcov, po pripustení nimi navrhnutej zmeny petitu žaloby, vyhovel a prikázal žalovanému do vlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1 m2 za náhradu v sume 170,- eur, určenej spriemerovaním cien z inzerátov predložených zmluvnými stranami, pričom žalovaný túto výšku náhrady vo svojom odvolaní nenamietal. 12. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal škodou, ktorá mu vznikla konaním žalobcov a to zbúraním nosnej steny, napriek tomu, že si náhradu škody riadne uplatnil vzájomnými návrhmi. Ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie nemal pripustiť zmenu žaloby v navrhovaným znení, a ak ju pripustil, mal rozhodnúť o prikázaní predmetného pozemku do jeho vlastníctva bez povinnosti výplaty náhrady žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa na základe písomných pokynov odvolacieho súdu s týmto zaoberal, uznesením zo dňa 31.7.2024 vyzval žalovaného v súlade s § 129 ods. 1 CSP na odstránenie vád jeho vzájomných žalôb zo dňa 4.7.2014, 21.7.2014, a 25.5.2021 v súdom určenej 15-dňovej lehote, pričom uviedol, akým spôsobom je potrebné vady týchto podaní odstrániť; žalovaný predmetné uznesenie prevzal prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 16.8.2024, ale v stanovenej lehote svoje podania nedoplnil, resp. neupresnil, pričom ide o také nedostatky, ktoré neumožňujú v konaní ďalej pokračovať a preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.10.2024 č.k. 7C/350/2011-471 podania žalovaného, a to vzájomné žaloby zo dňa 4.7.2014, zo dňa 21.7.2014 a zo dňa 25.5.2021 odmietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2024. 13. Odvolací súd posúdil ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v základe sporu mali úspech, pretože dôvodne sa domáhali proti žalovanému vyporiadania neoprávnenej stavby postavenej žalovaným čiastočne na ich pozemku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že väčšinu konania sa súd zaoberal odstránením stavby a nie prikázaním časti pozemku žalobcov do jeho vlastníctva, tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné vzhľadom na to, že v zmysle vyššie uvedených dôvodov ide o konanie, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Nemožno preto za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, považovať len to, že k usporiadaniu vzťahu medzi sporovými stranami v danom prípade nedošlo uložením povinnosti žalovanému odstrániť stavbu, ale iným spôsobom po zmene petitu žaloby žalobcami pripustenej súdom. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).