Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/130/2022 1616202136 31. 01. 2025 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2025:1616202136.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobcov: X/ W. H., R.. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom v D., K. XX, X/ S. H., R.. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom v D., A. XX, obaja zastúpení: CREDIS Law s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 1, proti žalovanej: U. O., R.. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom v K., J. XXX/XXB, zastúpenej JUDr. Petrom Petráňom, advokátom v Bratislave, Odborárske námestie 4, o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22. februára 2022 č.k. 7C/332/2016-406, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v umiestnení, užívaní a údržbe inžinierskych sietí a ich prípojok na ťarchu žalovanej ako vlastníčky pozemkov parcely registra „P.“ parc. XXX/X o výmere 546 m2, druh pozemku: záhrady, parcely registra „P.“ parc. XXX/X o výmere 55 m2, druh pozemku: záhrady, parcely registra „P.“ parc. XXX/X o výmere 102 m2, druh pozemku: záhrady, parcely registra „P.“ parc. XXX/X o výmere 58 m2, druh pozemku: orná pôda, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 11.05.2015 vyhotovenom prostredníctvom elvé X.. N. D.. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. K., a to parc. reg. „P.“ č. XXX/X, o výmere 2137 m2, druh pozemku: záhrady, parc. reg. „P.“ č. XXX/X, o výmere 85 m2, druh pozemku: záhrady a rozostavanej stavby hospodárskorekreačného domčeka bez súpisného čísla, postaveného na parc. č. XXX/X. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. K., a to parc. reg. „P.“ č. XXX/X, o výmere 546 m2, druh pozemku: záhrady, parc. reg. „P. č. XXX/X, o výmere 55 m2, druh pozemku: záhrady, parc. reg. „P.“ č. XXX/X, o výmere 102 m2, druh pozemku: záhrady, parc. reg. „P.“ č. XXX/X o výmere 58 m2, druh pozemku: orná pôda a rodinného domu so súp. číslom XXX, postaveného na parc. č. XXX/X. Žalobcovia od roku 1998 odoberali s ústnym súhlasom elektrinu prostredníctvom pripojenia od žalovanej. Takýto stav trval až do novembra 2004, kedy žalovaná poskytla žalobcom písomný súhlas na osadenie elektromeru v rozvodnej skrini na jej pozemku parc. č. XXX a na trasovanie elektrickej prípojky cez jej pozemok na pozemok č. XXX, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov. Písomný súhlas žalovaná udelila v súlade s § 34 ods. 10 zákona č. 654/2004 Z.z. o energetike a žalobcovia ho chápali ako súhlas s trvalým riešením inžinierskych sietí. Následne žalobcovia vybudovali na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej na svoje náklady spoločnú elektrickú prípojku aj pre žalovanú, pričom vo výkope, ktorý celý financovali žalobcovia, má žalovaná dodnes vedené svoje vlastné signálne káble na dvojtarifné meranie elektriny a TV kábel. Zo spoločnej elektrickej prípojky čerpali žalobcovia elektrickú energiu až do júla 2014, kedy žalovaná odpojila elektrický kábel s tvrdením, že jej predošlý súhlas s umiestnením elektrickej prípojky, elektromeru, elektrického vedenia, vodomeru a vodovodu bol žalobcom daný len na určitý čas, ktorý už
vypršal, respektíve tvrdí, že svoj súhlas vzala späť. Podľa žalobcov títo vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu od roku 1998, a to najskôr na základe ústneho súhlasu a od roku 2004 na základe písomného súhlasu s vybudovaním odberného elektrického zariadenia až do roku 2014, kedy došlo k svojvoľnému odpojeniu prípojky zo strany žalovanej, čo malo za následok nemožnosť využívania nehnuteľnosti žalobcov, nemožnosť jej dokončenia a jej chátranie, čím aj odôvodňovali naliehavý právny záujem na určení práva súdom. 3/Žalovaná svoju obranu v spore založila na tvrdení, že v roku 1998 udelila ústny súhlas s odoberaním elektrickej energie iba v rámci susedskej výpomoci a v roku 2004 pod psychickým nátlakom vyhovela žalobcom a pred notárom podpísala prehlásenie, že súhlasí s vybudovaním elektromeru v rozvodnej skrini na jej pozemku parc. č. XXX a trasovaním elektrickej prípojky cez jej pozemok na pozemok č. XXX, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov. Tento písomný súhlas však považovala len za dočasné riešenie, najneskôr do vybudovania inžinierskych sietí spoločnosťou Koruna, s.r.o., ktorá mala začať výstavbu rodinných domov na pozemkoch vzdialených neďaleko od nehnuteľnosti žalobcov. Podľa tvrdení žalovanej už v roku 2012 informovala žalobcov o dokončení inžinierskych sietí spoločnosťou Koruna, s.r.o. a žiadala ich, aby si vybudovali elektrickú prípojku na hranici svojho pozemku. Žalovaná taktiež vzniesla námietku relatívnej neplatnosti svojho súhlasu s vybudovaním elektromeru v rozvodnej skrini na jej pozemku parc. č. XXX a trasovaním elektrickej prípojky, keďže tento úkon spravila bez vedomia manžela, s ktorým vlastnila nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a výlučnou vlastníčkou sa stala až neskôr. Obrana žalovanej spočívala aj vo vytknutí nesplnenia podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to uplynutia vydržacej doby, keďže s jej písomným súhlasom využívali vedenie sietí len 9 rokov a 9 mesiacov (respektíve od 10.11.2004 do 1.7.2014, čo predstavuje 9 rokov a 7 mesiacov) a obdobie medzi rokom 1998 a rokom 2004 nemožno počítať do vydržacej doby, keďže využívanie elektrickej energie bolo len v rámci susedskej výpomoci s ústnym súhlasom. 4/V konaní súd prvej inštancie pre náležité zistenie skutkového stavu veci vykonal výsluch žalobcov, výsluch žalovanej, výsluch svedka K. O., výsluch I. X. Ř., výsluch svedkyne C. S., výsluch svedkyne J. N.J. a výsluch svedkyne S. H. ako dcéry žalobcov. Z písomných dôkazov vykonal list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K., list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K., prehlásenie žalovanej zo dňa 10.11.2004, ktorým súhlasila s osadením elektromeru v rozvodnej skrini, ktorá bude umiestnená na jej pozemku parc. č. XXX, prehlásenie žalovanej zo dňa 10.11.2004, ktorým súhlasila s osadením vodomeru do vodomernej šachty, ktorá je umiestnená na jej pozemku parc. č. XXX. 5/V konaní súd prvej inštancie mal za preukázané, že je daný naliehavý právny záujem na určení vecného bremena, keďže len na základe rozhodnutia o takejto žalobe môže dôjsť k zriadeniu vecného bremena a k jeho zápisu na list vlastníctva žalovanej. Po vyriešení otázky spojenej s naliehavosťou právneho záujmu sa súd zaoberal otázkou určenia vzniku vecného bremena vydržaním v prospech žalobcov. Súd vyslovil názor, že pre vznik vecného bremena vydržaním nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania, a to oprávnenosť držby. Vo svojom odôvodnení poukázal na absenciu právneho titulu, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoju dobromyseľnosť, ktorá by zakladala oprávnenosť držby. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať za nadobúdací právny titul ústny súhlas žalovanej, ktorý bol žalobcom daný v roku 1998 a rovnako písomný súhlas žalovanej z novembra 2004, ktorý vyžadoval zákon. Súd ďalej konštatoval, že len správanie spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že táto osoba právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Držiteľom vecného bremena je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu toto právo patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (respektíve o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade žalobcov sa ich dobromyseľnosť nevie odvíjať ani od putatívneho právneho dôvodu držby. 6/Súd vo svojom odôvodnení poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 25.09.2006, sp. zn. 22 Cdo 2241/2005, v ktorom sa uvádza, že základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. K vydržaniu nestačí len chovanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok, odber vody zo susedovej studne), takéto chovanie, ak má viesť k vydržaniu, musí byť vykonané ako právo a ten, kto sa takto chová, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. 7/Ďalej vo svojom odôvodnení súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 283/2009, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky ako R 73/2015, podľa ktorého „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)“. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. 8/Záverom odôvodnenia súd poukázal aj na vedomosť žalobcov o spôsobe vzniku vecného bremena, keďže v roku 2014 došlo k zápisu vecného bremena práva spočívajúceho vlastníka pozemku strpieť právo prechodu peši a motorovými vozidlami, postavenie prístupovej komunikácie, vybudovanie a prevádzkovanie inžinierskych sietí, ich opravy a údržbu cez parc. č. XXX/X (LV č. XXXX pre kat. úz. K. vo vlastníctve U. J.) v prospech žalobcov k ich pozemkom parc. XXX/X O. XXX/X. 9/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a nárok na túto náhradu priznal v spore úspešnej žalovanej. 10/Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcov súd svoje rozhodnutie založil nesprávne na absencii nadobúdacieho právneho titulu, a to konkrétne na absencii písomnej zmluvy, ktorou by sa zriadilo vecné bremeno v prospech žalobcov a rovnako namietali názor súdu, že nepochopil ustanovenia týkajúceho sa vzniku vecných bremien. Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie sa zaoberal výlučne možnosťou zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti písomnou zmluvou a ignoroval ostatné spôsoby vzniku vecného bremena. Rovnako namietali, že súd nezobral do úvahy zákon o energetike, ktorý ustanovuje povinnosť osoby, ktorá žiada o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky mimo svojej nehnuteľnosti, získať písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej bude toto zariadenie alebo prípojka zrealizované. Takýto písomný súhlas sa podľa názoru žalobcov môže považovať za nadobúdací titul na zriadenie vecného bremena a zároveň žalobcovia poukázali na možnosť pri použití analogie legis chápať zákonné ustanovenie zákona o energetike ukladajúce túto povinnosť za spôsob vzniku zákonného vecného bremena. Rovnako žalobcovia namietali, že oprávnenú držbu možno oprieť aj o neplatný alebo domnelý právny titul, ktorým nie je len písomná zmluva ako to konštatoval súd v odôvodnení rozhodnutia. Žalobcovia v odvolaní poukázali aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne na rozhodnutie zo dňa 10. decembra 2008, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, rozhodnutie zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010 a rozhodnutie zo dňa 24. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016. 11/Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila. 12/Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a § 378 ods. 1 CSP, dospel pritom k záveru, že odvolanie je dôvodné. 13/Podľa § 151o odsek 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 14/ Podľa § 129 odsek 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 15/ Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 16/ Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
17/Pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je nevyhnutné splniť podmienky, ktoré sú dané aj pre vydržanie vlastníckeho práva. Vecné bremeno vznikne vydržaním vtedy, keď oprávnený držiteľ práva vykonáva toto právo pre seba, a to v dobrej viere, že mu právo patrí, pričom toto právo využíva nepretržite po dobu desiatich rokov. Predmetom vydržania môže byť iba také právo, ktoré je spôsobilé byť vecným bremenom, a teda musí byť spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nebola splnená podmienka dobromyseľnosti žalobcov a neskúmal splnenie ďalších podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 18/Ako už bolo konštatované, základnými podmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnenosť držby a vydržacia doba. Oprávnenosť držby je nespochybniteľne spätá s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Táto dobromyseľnosť musí byť daná s ohľadom na všetky okolnosti a držiteľ práva musí byť presvedčený, že mu toto právo riadne vzniklo, respektíve že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti k tomu nedošlo. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vyplývalo, že toto presvedčenie o dobromyseľnosti bude spojené najmä so zmluvami o zriadení vecného bremena, ktoré trpeli nejakou vadou, o ktorej vade však dobromyseľný držiteľ práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, nevedel. Presvedčenie o dobromyseľnosti mohlo byť spojené aj s putatívnym právnym titulom, o ktorého existencii sa držiteľ iba domnieval. 19/Odvolací súd však musí konštatovať, že v otázke posudzovania splnenia podmienok na vydržanie práva k nehnuteľnostiam došlo k pomerne výraznej zmene judikatúry. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. mája 2024, sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý bolo publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky ako R 15/2024 priniesol zjednotenie doterajších odlišných názorov na posúdenie oprávnenosti držby, založenej na dobromyseľnosti, tým že uviedol: „právny titul je len jeden z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr., či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Veľký senát Najvyššieho súdu SR v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia poukázal na to, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý predpokladá splnenie dvoch zložiek. Prvou je faktická moc nad vecou a druhou je vôľa držiteľa veci (práva) ju mať, respektíve vykonávať pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa nemusí podľa názoru Najvyššieho súdu SR de lege lata opierať o existujúci právny dôvod. Existencia právneho dôvodu sa medzi zákonnými predpokladmi vzniku držby ani nenachádza. Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa. Držiteľ je dobromyseľný vtedy, keď je presvedčený o tom, že vec (právo) vlastní (vykonáva) pre seba a nikomu tým neškodí, že nekoná bezprávne. 20/Rozhodnutie súdu prvej inštancie postavené iba na neexistencií právneho titulu už v nadväznosti na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nemôže byť považované za správne. Pri skúmaní oprávnenosti držby bolo nevyhnutné brať do úvahy aj ďalšie dôkazy svedčiace dobromyseľnosti žalobcov. Najvyšší súd SR poukázal na to, že pri skúmaní dobromyseľnosti je potrebné sa zamerať na poctivosť konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. V rozhodnutí najvyššieho súdu je poukázané na nesprávnosť argumentov, o ktoré sa opierala doterajšia judikatúra (R73/2015 a R74/2015), a to, že "[ne]znalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámil so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť“, keďže boli v rozpore s účelom inštitútu vydržania, ktorý spočíva v uvedení do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. 21/Pokiaľ sa súd prvej inštancie nezaoberal splnením či nesplnením ďalších podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a svoje rozhodnutie oprel iba o nesplnenie jednej podmienky, vzhľadom na najnovšiu judikatúru nepostupoval správne. V nadväznosti na vyššie uvedené potom neostalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, kde jeho úlohou bude vec opätovne prejednať, ustálený skutkový stav preskúmateľne právne posúdiť, vo veci opätovne rozhodnúť s ohľadom na najnovšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti tak stranami sporu, ako aj prípadne súdom odvolacím. 22/V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).