Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/103/2024 1623010049 20. 03. 2025 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2025:1623010049.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovanej G. E., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného, o odvolaniach obžalovanej a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 23. novembra 2023 sp. zn. 7T/5/2023, na verejnom zasadnutí konanom 20. marca 2025 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná G. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bydliskom G. M. č. XXX, uznáva vinnou, že od presne nezisteného času avšak minimálne od roku 2012 až do 16.05 hod. dňa 20.04.2022, kedy bola zadržaná, na rôznych miestach najmä v Bratislavskom kraji ako i v okrese Malacky, si neoprávnene bez povolenia opakovane zadovažovala za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), od odsúdeného D. N., ktorý bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatného dňa 28.04.2023, si po vzájomnej prechádzajúcej dohode v Bratislave v chatovej oblasti zvanej Q. G.r, ako aj na iných miestach v Bratislave opakovane kúpila pervitín, naposledy v apríli 2022 pervitín za sumu 500,- eur, následne pervitín predávala v rodinnom dome č. XXX v obci G. M. buď osobne alebo po predchádzajúcej dohode prostredníctvom obžalovanej E. N., ktorej trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie na Okresnom súde Malacky, sp. zn. 7T/6/2023, alebo odsúdenej ml. V. N., ktorá bola právoplatne odsúdená v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatného dňa 27.01.2023, na dennej báze minimálne 5 konečným konzumentom denne za sumu 8,- eur za 1 dávku pervitínu, Y. G., nar. XX.XX.XXXX predávala minimálne od roku 2012 2x mesačne 2 dávky pervitínu za sumu 20,- eur, pričom od septembra 2021 mu predala pervitín minimálne 20x, G. W., nar. XX.XX.XXXX predávala pervitín minimálne od roku 2020 4-5x mesačne 1 až 2 dávky za sumu 10,- eur a 20,- eur, N. L., nar. XX.XX.XXXX predávala pervitín v období rokov 2015-2020 1x týždenne 1 dávku za cenu 10,- eur, odsúdenému K. E., ktorý bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatný dňa 27.01.2023, poskytovala pervitín bezodplatne minimálne v období od septembra 2021 do apríla 2022, H. E., nar. XX.XX.XXXX, predala v presne nezistený deň v období od októbra 2021 do januára 2022 2 dávky pervitínu za sumu 20,- eur, ako aj ddlším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom pri domovej prehliadke vykonanej dňa 20.04.2022 v dome č. XXX v obci G. M. neoprávnene prechovávala okrem iných vecí aj plastové vrecko s tlakovým uzáverom
obsahujúce hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 30.618 mg s priemernou koncentráciou 55,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 16.871 mg absolútneho metamfetamínu a 4 papierové skladačky obsahujúce béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 313 mg s priemernou koncentráciou 57,9 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 181 mg absolútneho metamfetamínu, kde celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti 30.931 mg, ktoré bolo zaistené obžalovanej G. E., možno považovať podľa hmotnostného kritéria za minimálne 309 obvykle jednorazových dávok drogy s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda - spoločným konaním neoprávnene obchodovala so psychotropnou látkou vo väčšom množstve a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas a na viacerých osobách, čím spáchala - zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za to sa odsudzuje podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 39 ods. 5 prvá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2024 k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 23. novembra 2023 sp. zn. 7T/5/2023 bola obžalovaná G. E. uznaná za vinnú pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, a to na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času avšak minimálne od roku 2012 až do 16.05 hod. dňa 20.04.2022, kedy bola zadržaná, na rôznych miestach najmä v Bratislavskom kraji ako i v okrese Malacky, si neoprávnene bez povolenia opakovane zadovažovala za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), od odsúdeného D. N., ktorý bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatného dňa 28.04.2023, si po vzájomnej prechádzajúcej dohode v Bratislave v chatovej oblasti zvanej Q. majer ako aj na iných miestach v Bratislave opakovane kúpila pervitín, naposledy v apríli 2022 pervitín za sumu 500,- Eur, následne pervitín predávala v rodinnom dome č. XXX v obci G. M. buď osobne alebo po predchádzajúcej dohode prostredníctvom obžalovanej E. N., ktorej trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie na Okresnom súde Malacky, sp. zn. 7T/6/2023, alebo odsúdenej ml. V. N., ktorá bola právoplatne odsúdená v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatného dňa 27.01.2023, na dennej báze minimálne 5 konečným konzumentom denne za sumu 8,- eur za 1 dávku pervitínu, Y. G., nar. XX.XX.XXXX predávala minimálne od roku 2012 2x mesačne 2 dávky pervitínu za sumu 20,eur, pričom od septembra 2021 mu predala pervitín minimálne 20x, G. W., nar. XX.XX.XXXX predávala pervitín minimálne od roku 2020 4-5x mesačne 1 až 2 dávky za sumu 10,- eur - 20,- eur, N. L., nar. XX.XX.XXXX predávala pervitín v období rokov 2015-2020 1x týždenne 1 dávku za cenu 10,eur, odsúdenému K. E., ktorý bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatný dňa 27.01.2023, poskytovala
pervitín bezodplatne minimálne v období od septembra 2021 do apríla 2022, H. E., nar. XX.XX.XXXX, predala v presne nezistený deň v období od októbra 2021 do januára 2022 2 dávky pervitínu za sumu 20,- eur, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom pri domovej prehliadke vykonanej dňa 20.04.2022 v dome č. XXX v obci G. M. neoprávnene prechovávala okrem iných vecí aj plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 30.618 mg s priemernou koncentráciou 55,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 16.871 mg absolútneho metamfetamínu a 4 papierové skladačky obsahujúce béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 313 mg s priemernou koncentráciou 57,9 % hmotnostných - metamfetamínu, ktorý obsahoval 181 mg absolútneho metamfetamínu, kde celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti 30.931 mg, ktoré bolo zaistené obžalovanej G. E., možno považovať podľa hmotnostného kritéria za minimálne 309 obvykle jednorazových dávok drogy, s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4/ Trestného zákona bola obžalovaná pre výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci a to: - mobilný telefón zn. Samsung, model Galaxy A03S, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, - SIM karta mobilného operátora 4KA SK, č. XXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci a to: - finančná hotovosť vo výške 1.255,- eur. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona bolo vyslovené, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanej uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie prokurátor a obžalovaná ako osoby oprávnené podľa § 307 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, pričom obe odvolania smerovali výlučne voči výroku o treste napadnutého rozsudku. Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania uviedol, že v posudzovanom prípade neboli u obžalovanej naplnené dôvody pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Na to, aby súd viaceré poľahčujúce okolnosti v súhrnne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona, treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie. Za takéto skutočnosti nemožno považovať samotnú existenciu nepriaznivého zdravotného stavu obžalovanej a jej vek. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že zdravotný stav obžalovanej bol nepriaznivý dlhodobo aj pred spáchaním žalovaného skutku a ani nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej nezabránil, aby sa zdržala protiprávneho konania. Zo znaleckého posudku G.. L. E. č. 112/2023 vyplynulo, že v čase vyšetrenia znalkyňou táto nadobudla dojem, či obžalovaná nekoná účelovo z dôvodu prebiehajúceho trestného konania na súde, pred znalkyňou miestami pôsobila teatrálne (napr. sa snažila koktať), myslenie mala bez bludov. Uvedené skutočnosti vychádzajú aj zo správ z liečební, kde bola obžalovaná hospitalizovaná. Rovnako tak nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa uvedeného zákonného ustanovenia ani doposiaľ inak riadne vedenie života, pretože ide o skutočnosti, ktorých existencia má pôvod v osobe obžalovanej. V danom prípade neboli zistené také skutočnosti, ktoré by neboli vyvolané obžalovanou (doposiaľ viedla riadne svoj život a priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala). Je predsa samozrejmé, že obyvateľ toho ktorého štátu dodržiava právne predpisy a nedopúšťa sa trestnej činnosti, resp. nepácha priestupky. Takýmto dôvodom na mimoriadne zníženie trestu rovnako nemôže byť ani rodinné prostredie, v ktorom obžalovaná žila, najmä pokiaľ predávala drogy za jediným účelom, a to, že „sa chcela mať lepšie“. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že viacero rodinných príslušníkov obžalovanej je už právoplatne
odsúdených za drogovú trestnú činnosť, ktorej sa dopúšťali v podstate spoločne. Aj keď nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samé osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade nadobudnú taký význam, že ich bude možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, musí ísť však vždy o okolnosti svojou povahou výnimočné, čo však naplnené nebolo. Na základe týchto dôvodov prokurátor navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a rozhodol sám tak, že obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná G. E. svoje odvolanie odôvodnila písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho dôvodoch uviedla, že jej bol uložený neprimerane vysoký 6 ročný trest odňatia slobody. Aj napriek tomu, že prvostupňový súd akceptoval obhajobou preukázané početné mimoriadne okolnosti prípadu, nepriaznivé pomery na strane obžalovanej a následne pri ukladaní trestu správne aplikoval aj § 39 ods. 1 Trestného zákona, pri samotnej výmere trestu však už týmto konštatovaným okolnostiam a pomerom obžalovanej nedal dostatočne patričný výraz v rámci zákonných možností vymedzených ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Opätovne zdôraznila okolnosti prípadu, skutočnosti hodné osobitného zreteľa a mimoriadne pomery u nej, ktoré by mal odvolací súd zohľadniť v jej prospech. V jej prípade ide o 66 ročnú osobu s výrazne nepriaznivým zdravotným stavom v dôsledku početných závažných telesných ochorení. Má diagnostikovanú arteriálnu hypertenziu, koxatrózu II. stupňa, chronickú venóznu chorobu oboch dolných končatín, hypercholesterolémiu, erozívnu gastritídu, chronickú bronchitídu, glaukóm, metabolickú poruchu - hyperlipoproteinémiu, inkontinenciu moču 3. stupňa, má celkovo sťaženú mobilitu a je odkázaná na starostlivosť rodinných príslušníkov. Tieto ochorenia obžalovanej boli v trestnom konaní preukázané lekárskymi správami a vyžadujú si pravidelné lekárske sledovanie, vyšetrenia, ortopedický operačný zákrok, medikáciu, pričom obžalovaná je aj v súčasnosti odkázaná na používanie viacerých zdravotných pomôcok. Taktiež jej bola diagnostikovaná periodická endokreatívna depresia minimálne od roku 2003 a zmiešaná porucha osobnosti, v dôsledku čoho je dlhodobo liečená aj farmakoterapeuticky. Pre depresívnu poruchu, samovražedné sklony a pokusy s opakovanými hospitalizáciami na psychiatrii je od svojich 35 rokov dlhodobo v starostlivosti psychiatra. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplynulo, že nie je závislá od alkoholu ani od drog. Všetky tieto jej ochorenia majú prognózu negatívnu. V ústave na výkon väzby jej pritom nevedeli zabezpečiť dostatočnú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej by sa jej nepriaznivý zdravotný stav ďalej nezhoršoval. Po prepustení z väzby bola následne takmer nepretržite hospitalizovaná v psychiatrických zariadeniach a absolvovala liečenia. Obžalovaná ďalej poukázala na jej ťažké osobné pomery v tom smere, že je vdova, matka troch detí, od svojich 33 rokov invalidná dôchodkyňa a posledných 5 rokov na starobnom dôchodku. Konaním vnuka prišla o svoj rodinný dom a v súčasnosti je odkázaná na starostlivosť svojich dvoch vnučiek, s ktorými býva v prenajatom byte. Z výpisu jej registra trestov vyplýva, že doteraz nebola súdne trestaná, nebola trestne stíhaná a nebola postihnutá za priestupok. Doposiaľ viedla riadny život, je osobou s nízkou mierou narušenia, pričom v jej prípade nejde o osobu, pri ktorej by skoré úspešné zaradenie do spoločnosti nebolo možné. Uvedené napokon skonštatoval aj prvostupňový súd, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že u osoby obžalovanej ide o človeka, ktorý po vykonaní trestu bude mať viac ako 70 rokov, pričom predpoklad recidívy u obžalovanej po takto uloženom treste je podľa súdu minimálny až žiadny. Obžalovaná tiež poukázala na to, že dôvody svojho neuváženého konania riadne vysvetlila svojimi nepriaznivými zdravotnými, osobnými a rodinnými pomermi, ku skutku sa hneď priznala a oľutovala ho, so súdom spolupracovala, čo odzrkadľuje jej celkový postoj k uvedomeniu si následkov trestnej činnosti ako ojedinelého takéhoto vyčnievajúceho prípadu počas života obžalovanej. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností prípadu a konštatovaní pomerov na jej strane, najmä jej nepriaznivý zdravotný stav, vek, s tým, že je osobou netrestanou, nenarušenou a schopnou nepokračovať v trestnej činnosti a nie je potrebné na ňu vplývať trestom odňatia slobody podľa zákonom upravenej trestnej sadzby, sú splnené podmienky pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom v danom prípade je možné a dôvodné ukladať trest odňatia slobody výrazne pod dolnou hranicou trestnej sadzby, a to v najnižšej zákonom umožnenej výmere, ktorá je v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona v súčasnosti limitovaná piatimi rokmi. Všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa v súhrne so zistenými poľahčujúcimi okolnosťami poskytujú dostatočný podklad na vyslovenie záveru, že takýto mimoriadne znížený trest spĺňa zásadu proporcionality trestu a sú v ňom dostatočne vyjadrené prvky represie, individuálnej prevencie, generálnej prevencie a zároveň v dostatočnej miere vyjadrujú morálne odsúdenie páchateľa. V súvislosti s uloženým trestom prepadnutia veci, konkrétne SIM karty mobilného
operátora 4KA SK, č. XXXXXXXXXXXXXX podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a finančnej hotovosti vo výške 1.255,- eur podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, obžalovaná dodala, že došlo k porušeniu Trestného zákona, nakoľko pre jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal ako listinný dôkaz zápisnicu o domovej prehliadke rodinného domu vykonanej dňa 20.04.2022, pri ktorej dobrovoľne vydala svoj mobilný telefón zn. Samsung, model Galaxy. Podľa zápisnice boli pri domovej prehliadke zaistené aj vyššie uvedená SIM karta operátora 4KA SK v spálni a finančná hotovosť vo výške 155.- eur v červenej peňaženke v spálni a finančná hotovosť vo výške 1.100,- eur v spálni pod vankúšom v čiernej peňaženke. V čase pred výkonom domovej prehliadky sa v rodinnom dome okrem nej nachádzali aj ďalšie osoby, a to E. N. a V. N.. Súd prvého stupňa pri týchto veciach nevykonal potrebné dokazovanie vo vzťahu k výroku o tomto druhu trestu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania nie je zrejmé, ktoré konkrétne zaistené veci boli na hlavnom pojednávaní čítaním zápisnice o domovej prehliadke oboznámené. Z vykonaného dokazovania a ani z odôvodnenia rozsudku pritom nie je možné zistiť, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že práve táto SIM karta nachádzajúca sa mimo mobilného telefónu (ktorý dobrovoľne vydala), zaistená v spálni rodinného domu, bola použitá na páchanie trestnej činnosti. Rovnako aj v prípade zaistenej finančnej hotovosti 155,- eur nájdenej v spálni v červenej peňaženke a finančnej hotovosti vo výške 1.100,- eur nájdenej v spálni pod vankúšom v čiernej peňaženke nie je z vykonaného dokazovania a ani z odôvodnenia rozsudku možné zistiť, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že ide o výnos z trestnej činnosti. V trestnom konaní nebolo k týmto zaisteným veciam vykonané žiadne dokazovanie, na tieto veci sa jej nikto nepýtal a ani sa k nim sama nevyjadrovala, pričom ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva tvrdenie súdu o údajnom výnose z drogovej trestnej činnosti. Ohľadom týchto vecí tak nie je možné urobiť záver, že boli použité na páchanie trestnej činnosti, resp. že boli výnosom z trestnej činnosti len na tom základe, že boli nájdené pri domovej prehliadke rodinného domu, v ktorom navyše podľa zápisnice boli prítomné aj ďalšie osoby okrem nej. V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa v rámci procesu dokazovania vôbec nezaoberal ani otázkou jej vlastníckeho vzťahu k týmto veciam, vzhľadom k tomu, že takýto druh trestu je možne uložiť len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Uvedené veci nemajú s prejednávanou trestnou činnosťou nič spoločné a v rámci trestného konania neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by tieto veci s akoukoľvek trestnou činnosťou spájal. V závere odôvodnenia podaného odvolania obžalovaná poukázala na novelu Trestného zákona, podľa ktorej by ňou spáchaný skutok bol právne kvalifikovaný len ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s trestnou sadzbou v rozpätí sedem rokov až pätnásť rokov. Rovnako dala do pozornosti nové ustanovenie § 33a novelizovaného Trestného zákona, ako aj ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/, § 39 ods. 5, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 a § 76 ods. 1 novelizovaného Trestného zákona. V tejto súvislosti zdôraznila, že urobila vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2023, teda ešte v čase, keď nebolo zrejmé, či, kedy a v akej podobe dôjde k schváleniu dlhodobo avizovanej novely Trestného zákona. Pred prvostupňovým súdom tak volila v danom čase pre ňu čo najpriaznivejšiu možnosť a urobila vyhlásenie o vine ku skutku, ktorý bol v tom čase právne posudzovaný ako obzvlášť závažný zločin. Na základe uvedených dôvodov obžalovaná navrhovala, aby odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona predmetný skutok obligatórne prekvalifikoval na zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a pri existujúcich poľahčujúcich okolnostiach podľa § 36 písm. j/, písm. l) Trestného zákona, absencii priťažujúcej okolnosti, existencii dôvodov pre aplikáciu zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. d/ a § 39 ods. 5 novelizovaného Trestného zákona jej ukladal trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odloží s určením primeranej skúšobnej doby, prípadne aby jej podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest odňatia slobody neprevyšujúci štyri roky, ktorého výkon podmienečne odloží, zároveň uloží probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanoví u nej primeranú skúšobnú dobu. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaniach prokurátora a obžalovanej nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaná G. E., jej obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Prokurátorka na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhovala odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. V súvislosti s odvolaním prokurátora s ohľadom na nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona navrhovala zrušiť výrok o treste a obžalovanej uložiť trest podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že tento prípad si vyžaduje individuálny a citlivý prístup, preto navrhoval, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté a pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, tomuto navrhoval vyhovieť tak, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanej uložil trest v zmysle odôvodnenia jej odvolania, aby neuložil trest prepadnutia veci, a to uvedenej SIM karty a finančných prostriedkov. Záverom obhajca apeloval na odvolací súd, aby obžalovanej umožnil dôstojný život na slobode a nie vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaná G. E. na verejnom zasadnutí sa pripojila ku konečnému návrhu svojho obhajcu a následne dodala, že veľmi ľutuje ňou spáchaný skutok a žiada odvolací súd o zhovievavosť a uloženie podmienečného trestu. V pondelok pred verejným zasadnutím mala byť opätovne hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, čo odložila kvôli tomuto verejnému zasadnutiu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť podaných odvolaní (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolania prokurátora a obžalovanej sú čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o výrok o vine odvolací súd konštatuje, že obžalovaná G. E. na hlavnom pojednávaní konanom 23.11.2023 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, t. j. že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne okresný súd prijal toto vyhlásenie obžalovanej. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovanú poučil o jej právach, ako aj o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Trestného poriadku a o následkoch spojených s vyhlásením viny. Súd prvého stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Avšak napriek prijatému vyhláseniu obžalovanej o vine, bolo potrebné pristúpiť aj k zrušeniu výroku o vine, a to z dôvodu aplikácie § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže na základe zmien Trestného zákona vykonaných zákonom č. 40/2024 Z. z. bolo potrebné u obžalovanej aplikovať nové ustanovenia Trestného zákona pre ňu priaznivejšie, ktoré okrem iného odôvodňujú aj iné právne posúdenie skutku a to v prospech obžalovanej. Podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 totiž skutok vymedzený v podanej obžalobe nie je možné kvalifikovať ako vyššie označený obzvlášť závažný zločin, ale iba ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona s trestnou sadzbou v rozpätí 7 až 15 rokov. Hoci súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovanej o vine, v dôsledku čoho vyhlásením napadnutého rozsudku nadobudol výrok o vine právoplatnosť, je potrebné zdôrazniť, že aj napriek takejto situácii platí, že tak výrok o vine, ako aj výrok o treste musia zodpovedať jednému a tomu istému Trestnému zákonu. Inak povedané, vina nemôže byť vyslovená podľa jedného Trestného zákona (v znení účinnom pred jeho zmenou) a trest ukladaný podľa Trestného zákona druhého (v znení účinnom po jeho zmene) a to dokonca podľa iného (nového) ustanovenia, ktorý právnemu posúdeniu skutku vôbec nezodpovedá. V takomto prípade postupu v smere zrušenia aj výroku o vine nemôže brániť okolnosť, že výrok o vine odvolaním napadnutý nebol alebo napr. zo strany obžalovanej ani byť napadnutý nemohol z dôvodu súdom prijatého vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, nakoľko otázku aplikácie ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona je nutné riešiť aj za situácie, kedy výrok o vine, o ktorej bolo rozhodnuté podľa skôr účinného Trestného zákona (teda v danom prípade účinného pred 06.08.2024), je právoplatný a v novom rozhodnutí po tomto dátume je ukladaný iba trest. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je totiž potrebné trestnosťou činu rozumieť nielen možnosť uznať páchateľa vinným, ale aj uložiť mu primeraný trest. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel zrušiť aj výrok o vine, keďže bolo nevyhnutné postupovať podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 aj pokiaľ ide o tento výrok, hoci tento výrok v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku inak chybný nebol.
Odvolací súd tak musel sám rozhodnúť rozsudkom aj pokiaľ ide o otázku viny, zohľadňujúc novú úpravu príslušných ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024, avšak pri viazanosti skutkovými okolnosťami vymedzenými v podanej obžalobe v dôsledku vyhlásenia obžalovanej o vine a jeho prijatia súdom prvého stupňa. Tieto skutkové okolnosti bol preto povinný podradiť pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v osobitnej časti Trestného zákona v aktuálne účinnom znení, ktorou je skutková podstata zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, zohľadňujúc tiež formu jeho spáchania (spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona). Čo sa týka výroku o treste, je v súvislosti s jeho ukladaním potrebné zdôrazniť predovšetkým to, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. To sa nepochybne vzťahuje aj na posudzovanie splnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 vo vzťahu k možnosti aplikácie § 39 ods. 5 druhá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Vychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorá predstavuje rozpätie 7 až 15 rokov, krajský súd zistil, že v posudzovanom prípade obžalovanej G. E. nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody predpokladané v § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ale iba tie, ktoré sú upravené v § 39 ods. 5 prvá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2025, podľa ktorého je možno obžalovanej uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ako už bolo uvedené, obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd uznesením prijal, čo s prihliadnutím na zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu a v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu, zohľadňujúc aj ďalšie aspekty na strane obžalovanej, umožňujú uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to v smere maximálneho využitia týmto ustanovením Trestného zákona predpokladaného rozsahu pre takéto mimoriadne zníženie trestu, t. j. o celú jednu tretinu, čomu zodpovedá trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Iba v takomto rozsahu bolo možné v prospech obžalovanej zohľadňovať jej vek a zistený zdravotný stav v súvislosti s požiadavkou na to, aby súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal okrem iného aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024), a to v spojení so zistenými vyššie uvedenými poľahčujúcimi okolnosťami. Aj napriek vysokej závažnosti spáchaného zločinu, prihliadajúc na spôsob jeho spáchania, jeho následok, okolností, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, v rámci čoho je potrebné zdôrazniť najmä dlhé obdobie páchania stíhanej trestnej činnosti a jej rozsah, zohľadňujúc počet osôb, ktorým obžalovaná predávala pervitín, ako aj množstvo tejto látky, ktorá bola u obžalovanej zaistená, možno konštatovať, že trest odňatia slobody v uvedenej výmere povedie k dosiahnutiu jeho účelu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Trestného zákona a na obžalovanú tak nie je potrené pôsobiť trestom prísnejším. Z hľadiska všetkých funkcií, ktoré trest plniť má (výchovná, preventívna, represívna a ochranná) možno takto uložený trest po zohľadnení novej právnej úpravy považovať za adekvátny jednak vo vzťahu k vyššej závažnosti spáchaného činu na jednej strane a osobe obžalovanej, jej pomerom a možnostiam nápravy na strane druhej. V tomto smere možno skutočne očakávať, že trest odňatia slobody v takto mimoriadne zníženej výmere zabráni obžalovanej v páchaní trestnej činnosti, bude pôsobiť dostatočne preventívne tak v rovine individuálnej, ako aj generálnej prevencie, zabezpečí ochranu spoločnosti a súčasne bude pôsobiť výchovne spôsobom smerujúcim k úplnej minimalizácii možnej recidívy u obžalovanej, a to i napriek niektorým zisteniam
znalkyne psychiatričky týkajúcich sa osoby obžalovanej (znalkyňa v znaleckom posudku č. 112/2023 konštatovala, že osobnosť obžalovanej je simplexná, abnormne štruktúrovaná, dissociálna, emočne nestabilná, impulzívna, v záťažových situáciách so sklonom k dysfóriám a depresívnym kompenzáciám so suicidiálnymi myšlienkami a tendenciami s možným účelovým úmyslom). V súvislosti s argumentáciou obžalovanej týkajúcej sa podmienok pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že túto nebolo možné akceptovať. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pod okolnosťami prípadu v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je potrebné rozumieť všetky také skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. V súhrne povedané, pôjde o existenciu takých pre páchateľa priaznivých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa zmieneného ustanovenia možno aj v zmysle judikatúry považovať predovšetkým vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku (R 35/1963), ale aj stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa pritom môžu odôvodniť aplikáciu § 39 výlučne len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V danej veci nepochybne neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by sa významne vymykali iným bežne sa vyskytujúcim okolnostiam pri páchaní takej trestnej činnosti, akej sa dopustila obžalovaná. Za takéto nemožno považovať ani dve priznané poľahčujúce okolnosti pri súčasnej neexistencii žiadnej z priťažujúcich okolností, nakoľko vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a priznanie a oľutovanie trestného činu v posudzovanom prípade nenadobúdajú taký mimoriadny význam, aby ich bolo možné považovať za výnimočné okolnosti prípadu. Krajský súd má za to, že ani pomery obžalovanej, hoci nie veľmi priaznivé, nie sú takej intenzity, že by im bolo možné prisudzovať mimoriadny charakter tak, ako to má na zreteli uvedené ustanovenie Trestného zákona. Obžalovanou uvádzané ochorenia, ktorými aj podľa predložených lekárskych správ trpí, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za také závažné ochorenia, ktoré by odôvodňovali záver o mimoriadnych pomeroch obžalovanej. Arteriálna hypertenzia (chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje dlhodobo zvýšeným krvným tlakom), koxatróza II. stupňa (najčastejší druh ochorenia bedrového kĺbu), chronická venózna choroba oboch dolných končatín (venózne ochorenia sú najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách), hypercholesterolémiu (zvýšená hladina cholesterolu v krvi), erozívna gastritída (stav, keď sa ochranná výstelka vo vnútri žalúdka poškodí alebo opotrebuje), chronická bronchitída (dlhotrvajúce ochorenie dolných dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje pretrvávajúcim kašľom s výraznou tvorbou hlienu), glaukóm (zelený zákal, ochorenie oka spôsobené vnútroočným tlakom), metabolická porucha - hyperlipoproteinémia, (najčastejšia porucha metabolizmu lipidov, lipoproteínov a apolipoproteínov) a napokon aj sťažená mobilita nepredstavuje výnimočné a ojedinelé ochorenia, najmä pokiaľ ide o osoby vo veku obžalovanej a rozhodne ich nemožno považovať za také závažné ochorenia, pre ktoré by bolo možné uvažovať o mimoriadnych pomeroch obžalovanej.
Pokiaľ ide o otázku veku, je potrebné uviesť, že tento nemal žiaden vplyv na páchanie trestnej činnosti z jej strany a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by jej vek mohol mať vplyv na rozumovú a vôľovú spôsobilosť (odôvodňujúc u nej prípadne aj existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona). V tomto smere pritom platí zásada rovnosti všetkých pred zákonom. Vzhľadom na uvedené bolo možné na vek obžalovanej v kontexte posudzovania jej osoby prihliadať iba ako na skutočnosť, ktorej zohľadnenie sa premietlo do možností maximálneho rozsahu zníženia trestu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 prvá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2024, teda o jednu tretinu. Napokon ani diagnostikovaná periodická endokreatívna depresia minimálne od roku 2003 nie je s ohľadom aj na zistenia znalkyne psychiatričky tákajúce sa jej súčasného stavu periodických dekompenzácii podmienených situačne obavami z trestného stíhania, či stratou bývania s možnou účelovosťou jej správania (už počas hospitalizácie v PNPP Pezinok od 11.05.2023 do 14.06.2023 bolo konštatované, že jej aktuálne správanie sa javí ako účelové) takou okolnosťou dotýkajúcou sa jej zdravotného stavu, ktorá by odôvodňovala záver o výnimočných pomeroch obžalovanej. U obžalovanej súčasne nejde o osobu, od ktorej príjmu by bola závislá mnohopočetná rodina alebo ktorá by zabezpečovala starostlivosť o väčší počet osôb na ňu odkázaných. Rovnako stratu bývania nemožno považovať za okolnosť odôvodňujúcu záver o existencii takých pomerov na strane obžalovanej (a to ani v spojení s ostatnými vyššie rozvedenými skutočnosťami), pre ktoré by bolo možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 5 druhá veta Trestného poriadku účinného od 06.08.2024 konštatujúc splnenie podmienok upravených v § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Ak teda súd prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody použil aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, nepostupoval správne a v tejto časti možno teda odvolanie prokurátora považovať za dôvodné, i keď s ohľadom na vyššie zmienenú zmenu Trestného zákona odôvodňujúcu iné právne posúdenie žalovaného skutku s iným výsledkom pokiaľ ide o výmeru trestu, než by tomu bolo podľa Trestného zákona v tom znení, podľa ktorého postupoval súd prvého stupňa. Napokon krajský súd sa stotožnil aj s argumentáciou odvolateľky týkajúcej sa trestu prepadnutia veci, či už ide o vyššie špecifikovanú SIM kartu, ale aj mobilný telefón zn. Samsung, model Galaxy A03S, čiernej farby (o ktorých prepadnutí bolo rozhodnuté podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona), alebo uvedenú finančnú hotovosť (o ktorej bolo rozhodnuté podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona). V posudzovanom prípade skutočne neboli zabezpečené, resp. vykonané také dôkazy, pre ktoré by bolo vôbec možné usudzovať na to, že v prvom prípade išlo o veci použité na spáchanie trestného činu a v druhom prípade, že by išlo o výnos z trestnej činnosti. Samotný fakt, že došlo k zaisteniu týchto vecí (pri domovej prehliadke), alebo k ich vydaniu, nevypovedá nič o ich spojitosti so spáchanou trestnou činnosťou a dokonca ani o tom, kto je vlastníkom týchto vecí. Za takejto situácie neboli splnené podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci a preto odvolací súd podľa niektorého z ustanovení § 60 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ani nerozhodol. Napokon vzhľadom na nové znenie ustanovenia § 76 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, krajský súd konštatuje, že v prípade obžalovanej podmienky pre uloženie ochranného dohľadu splnené nie sú, keďže obžalovaná nebola v minulosti najmenej dvakrát odsúdená za takýto trestný čin a súčasne u nej nejde o osobu, pri ktorej s prihliadnutím na jej doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, by sa nedalo očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Tento druh ochranného opatrenia jej tak nebolo možné uložiť. S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave na podklade odvolaní obžalovanej a prokurátora rozhodol tak, že z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.