Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/142/2025 z 27. 10. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 4Co/142/2025 1625201127 27. 10. 2025 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2025:1625201127.2

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, Q., zastúpený: JUDr. Jana Juchová, advokátka, IČO: 53 005 01 so sídlom Svätoplukova 16791/28, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Denisa Hostačná, advokátka, IČO: 40 266 273 so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 31C/50/2025 zo dňa 26. mája 2025 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu na adrese O. XXX/XX, Q., súp. č. XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres F., Obec: Q., k.ú.: Q. postaveného na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, do garáže (bez súpisného čísla) postavenej na parc. XXXX/XX o výmere 20 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a do hospodárskej budovy (bez súpisného čísla) postavenej na parc. č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, ako ani na priľahlé pozemky zapísané na LV č. XXXX, okres: F., obec: Q., kat. úž. Q.Z. (I. výrok). Odporcovi uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy (II. výrok). Poučil odporcu, že môže ako žalobca podať voči žalobcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (III. výrok). Navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV. výrok). 2. Vychádzal z návrhu navrhovateľa na neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal 1/ uloženia odporcovi povinnosti nevstupovať do rodinného domu na adrese O. XXX/XX, Q., súpisné č. XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres F., Obec: Q., k.ú.: Q. postaveného na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, do garáže (bez súpisného čísla) postavenej na parc. XXXX/XX o výmere 20 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a do hospodárskej budovy (bez súpisného čísla) postavenej na parc. č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, ako ani na priľahlé pozemky zapísané na LV č. XXXX, okres: F., obec: Q., kat. úz. Q. a taktiež 2/ aby sa odporca nepribližoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. Svoj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo vymedzil tým, že je klientom Intervenčného centra, akreditovaného subjektu Ministerstva spravodlivosti poskytujúceho pomoc obetiam domáceho násilia Poradenské Centrum Nádej, so sídlom v Bratislave (ďalej len „Centrum“) a ktoré mu poskytuje pomoc a poradenstvo. V Centre vyplnil dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby násilím, ktorý vyhodnotila skúsená pracovníčka Centra s 15 ročnou praxou ako bezprostredne/veľmi vysoké. Dlhodobejšie žije so svojou matkou T. J., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome na adrese O. XXX/XX, Q., ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 9/16 a navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 2/16. Stará sa o svoju matku, ktorá potrebuje nepretržitú starostlivosť. Spolu s nimi žil v rodinnom dome od januára 2025 aj odporca - P. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom navrhovateľa a synom pani T. J.. Odporca sa v rodinnom, kde má aj trvalý pobyt, zdržiaval až do jeho vykázania z obydlia políciou, dňa 11.05.2025. Odporca však nemá žiadne vlastnícke, spoluvlastnícke ani užívacie právo k rodinnému domu ako ani priľahlým pozemkom. Všetci členovia rodiny (ktorí sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu) súhlasili, aby sa odporca nasťahoval k matke do rodinného domu, keďže v tom čase nemal kde bývať. Avšak po jeho nasťahovaní zistili, že odporca P. J. má problém s alkoholom, a to i napriek zdravotným problémom (má dnu), pre ktoré trpí veľkými bolesťami a nemôže spať, odmietal liečbu, namiesto toho tvrdil, že mu pomáha alkohol, často pil aj v noci, potom bol agresívny, vyhrážal sa všetkým zabitím a vykrikoval. Navrhovateľ a pani J., nemohli často v noci spať. Pri upratovaní v rodinnom dome našiel navrhovateľ asi 20 prázdnych fliaš od borovičky a iného alkoholu, ktorý konzumoval takmer na dennej báze, pričom keď bol opitý, bol agresívny. Jeho agresivita, časté nadávky a vyhrážky sa prejavovala nielen voči navrhovateľovi, pani J., ale aj voči susedom, opatrovateľke a rodinným príslušníkom a všetci mali z neho strach. Navrhovateľ dokonca zo strachu, vymenil v rodinnom dome aj zámok na obývačke, aby sa v prípade potreby vedeli pred odporcom zamknúť a schovať. Situácia sa ešte zhoršila pred Veľkou nocou, kedy sa odporca začal správať nepredvídateľne, a ešte viac agresívne (vyhrážal sa neustále zabitím, podrezaním, znásilnením, dobitím, plánoval si koho všetkého zabije, ako to urobí). Tieto vyhrážky často smerovali proti navrhovateľovi. Odporca si dokonca pripravoval v dome aj nástroje - nože, dosku v kuchyni a pod. Rodina sa obávala, že by mohol trpieť psychickou poruchou a ublížiť im, navrhovateľ, ktorý aj s matkou žili so žalovaným v dome, mali z neho najväčší strach. Odporca hodiny pozeral do ohňa, neustále kúril v peci, v noci nespal, rozprával sa sám so sebou (stalo sa, že to trvalo aj 10 hodín) hovoril si pritom menný zoznam, koho všetkého zabije, často sa sprchoval, nechával pustenú vodu, preto ich v dome aj vytopil. Hovoril o sebe, že je „Pán Boh“, „že je kráľ“. Odporcu sa bojí aj opatrovateľka, ktorá sa chodí na 4 hodiny denne starať o pani J.. Odporca sa k nej správa agresívne, verbálne na ňu útočí a má sexuálne narážky. Má z neho strach aj matka pani T. J., len pri jeho mene sa roztrasie. Stalo sa viackrát, že odporca, keď bol opitý, na matku, ktorá je ležiaca, spadol. Pani J. je ležiaca a momentálne sa zdržiava len v dome, ktorý opúšťa len veľmi výnimočne, za prítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ má vedomosť, že keď bol odporca pred Veľkou nocou v Tatrách, aj tam sa mal správať agresívne vyhrážal sa niekomu zabitím. Je tam preto, proti nemu vedené konanie. Pokiaľ ide o vyhrážky zabitím navrhovateľovi, svedkom vyhrážok bola aj sestra pani H. X., pred ktorou sa odporca opakovane vyhrážal, že navrhovateľa zabije a popisoval jej aj spôsoby, ako to urobí. Situácia sa vystupňovala v máji 2025. Dňa 09.05.2025 v piatok, mali susedia z vedľajšieho domu, pietnu spomienku za matku. Odporca, ktorý bol opitý vyšiel pred dom a začal na nich vykrikovať a nadávať im. Keď vyšiel sused P. Ž. von pred dom, odporca na neho kričal „že mu znásilní manželku, podreže deti a zabije otca.“ Dňa 10.05.2025 pokračoval v pití. Zavolal si k sebe do rodinného domu aj chlapcov z diagnostického centra, ktorí išli okolo domu a spolu popíjali. Keď sa navrhovateľ vrátil zo záhrady (bol na svojom dome) obával sa, že večer bude zase zle, keďže odporca bol značne opitý. Obriadil preto pani J. a už okolo 20:00 hod. si išiel ľahnúť do svojej izby. Okolo 22:30 sa navrhovateľ zobudil na strašný rachot, utekal na chodbu, kde sa stretol s odporcom, ten vykrikoval že „navrhovateľa zabije a že zabije aj mamu“. Navrhovateľ sa veľmi bál, utekal za mamou a zamkol ju pred odporcom v obývačke a seba zamkol v kúpeľni. Odporca mu pritom trieskal na dvere a kopal do dverí. Navrhovateľ odtiaľ potom zavolal 112. Mal hrozný strach o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie svojej matky. Na miesto najskôr dorazila zdravotná služba a až neskôr polícia. Bolo vidieť, že aj zdravotníci majú z odporcu strach, ten rozprával z cesty. Vykrikoval, že je „pán Boh“, „že je kráľ“. Polícii povedal, že zabil už 10 ľudí a že vie zabíjať telepaticky. Odviedla ho zdravotná služba do nemocnice na Boroch, kde vytopil kúpeľňu, keď sa sprchoval, nebol hospitalizovaný, pretože bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, dychovú skúšku však odmietol. Neskôr bol predvedený na políciu, kde bol vykázaný z obydlia - rodinného domu. Trestné konanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania ktorého sa mal žalovaný dopustiť voči žalobcovi v zmysle § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) písm. e) Trestného zákona je vedené na ORPZ Malacky, OO PZ Rohožník, pod ČVS: ORP- 244-MA-2025.

Po tomto incidente sa odporca nevrátil do rodinného domu. Išiel k svojej bývalej partnerke a dcére do Ružinova. Aj tam však došlo o pár dní k incidentu, pretože pil, bol agresívny, vykrikoval a vyhrážal sa že všetkých pozabíja. Bývalá partnerka, bola nútená na neho privolať políciu a je tak voči nemu vedené aj ďalšie trestné konanie na ORPZ Bratislava II na Osvetovej v Bratislave. Odporca je agresívny, nebezpečný, ohrozujúci pre seba a svoje okolie a nevyspytateľný. Svoj hnev a agresivitu často smeruje práve voči navrhovateľovi, ktorý má z neho strach a obavy a preto sa bojí o svoj život a zdravie. Navrhovateľ k podanému návrhu priložil listinné dôkazy, a to Dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby násilím, list vlastníctva č. XXXX, č. XXXX pre k.ú. Q., Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo dňa 11.05.2025, trestný spis ORPZ Malacky, OO PZ Rohožník vedený pod ČVS: ORP-244-MA-2025, Čestné prehlásenie T. J., Čestné prehlásenie H. X., Úradný záznam zo dňa 11.05.2025 a Uznesenie o začatí trestného stíhania. 3. Z Dotazníka na odhad rizika ohrozenia osoby násilím zo dňa 21.05.2025 má súd preukázané, že riziko ohrozenia G. J. bolo pracovníčkou Centra vyhodnotené ako bezprostredné/veľmi vysoké. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre k.ú. F., mal súd za preukázané, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, garáž (bez súpisného čísla) postavená na parc. XXXX/XX o výmere 20 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a hospodárska budova (bez súpisného čísla) postavená na parc. č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, (ďalej len „rodinný dom“) a pozemky prináležiace k domu zapísané na LV č. XXXX, okres: F., obec: Q., kat. úž. Q. sú vo vlastníctve navrhovateľa v podiele 2/16 a vo vlastníctve T. J. v podiele 9/16. Žalovaný P. J. nemá žiadne vlastnícke, spoluvlastnícke ani užívacie právo k rodinnému domu ako ani priľahlým pozemkom. Z úradného záznamu vyhotoveného Obvodným oddelením Policajného zboru v Malackách dňa 11.05.2025 vyplýva, že dňa 10.05.2025 v čase o 22:41 h boli príslušníci odboru poriadkovej polície vyslaní SS OO PZ Malacky do obce Q., O. XX, kde sa mala osoba vyhrážať rodinným príbuzným, že ich pozabíja. Po príchode na miesto sa skontaktovali s oznamovateľom G. J., ktorý uviedol, že jeho brat, P. J., je alkoholik a nerobí nič iné len pije a v čase cca 22:30h dňa 10.05.2025 dostal na adrese trvalého pobytu záchvat zúrivosti a začal sa mu vyhrážať slovami, že ho pozabíja, fyzicky ho napadol. Uviedol, že to trvá už dlhšiu dobu a boja sa o svoj život. Na mieste bol podozrivý, ktorý uviedol že zabil už 10 ľudí, že telepaticky vie zabíjať ľudí, ďalej hliadke uviedol, že telepaticky dokáže to, že sa strelia do hlavy a stále rozprával „z cesty“. Na mieste sa taktiež nachádzal sused, p. P. Ž., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, ktorý uviedol, že dňa 09.05.2025 sa mu tiež vyhrážal podozrivý, chodil po ulici a hovoril, že všetkých pozabíja. Skutok na polícii neohlasoval. Na základe vyššie uvedeného vzniklo podozrenie, že osoba môže trpieť psychickými problémami a bol RZP s vol. Zn. urgent 134 prevezený na vyšetrenie do nemocnice Bory, kde bola telefonicky vec riešená so službou konajúcou doktorkou psych. oddelenia a že osoba nebude hospitalizovaná v psych nemocnici, pretože je pravdepodobne pod vplyvom alkoholu a podrobeniu sa dychovej skúške odmietol, taktiež odberu krvi. Na základe vyššie zisteného nebezpečného vyhrážania osobu dňa 11.05.2025 v čase o 00.40 h. v nemocnici Bory, Bratislava, obmedzili na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 2 TP a eskortovali na tunajšiu súčasť PZ. Osoba bola v čase o 00:40 h dňa 11.05.2025 poučená v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 171/93 Z.z. o PZ. Donucovacie prostriedky použité neboli. Pri predvádzaní k zraneniu osoby zo strany polície nedošlo. Lekárske ošetrenie nežiadala. Osoba pátraním neprechádza. Podrobenie sa dychovej skúške ako aj vyššie uvedené aj odobrania krvi pred službu konajúcim lekárom podozrivý odmietol. Podľa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, vyhotoveného Obvodným oddelením Policajného zboru v Malackách dňa 11.05.2025 odporca bol v uvedený deň o 18:45 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľa a jeho matky. Vykázanie sa vzťahovalo na priestor: O. XXX/XX Q. + 50 m na dobu 14 dní. Odporca uviedol, že sa bude zdržovať na adrese O. XXX/X, Q.. Z uznesenia OO PZ Rohožník zo dňa 11.05.2025 zistil, že podľa § 199 ods. 14 TP bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že trestne zodpovedná osoba dňa 10.05.2025 v čase okolo 22:30 h, v obci Q. v rodinnom dome na adrese O.Š. Č.. XXX/XX, bez predchádzajúcej slovnej výmeny začala slovne útočiť na svojho brata G. J., ktorý sa nachádzal vo svojej izbe uvedeného rodinného domu, pričom mu povedal: „zabijem ťa, dostanem ťa z domu“ a následne trestne zodpovedná osoba pristúpila k svojej matke, ktorá sa v tom čase nachádzala v obývacej izbe uvedeného rodinného domu so slovami: „taktiež vás zabije, dostanem vás oboch z domu,“ v dôsledku čoho G. J. uzamkol v obývacej izbe svoju matku a následne uzamkol seba vo svojej izbe, aby zamedzil fyzickému kontaktu, čím týmto konaním vzbudila u poškodených G. J. a T. J., nar. XXXX dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Trestné stíhanie

bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu zadržaním a obmedzením na osobnej slobode podozrivej osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku dňa 11.05.2025 v čase o 8:55 hod. Z čestného prehlásenia T. J. zo dňa 21.05.2025 vyplýva, že má strach, že jej syn P. J. ublíži a neželá si, aby naďalej býval v jej rodinnom dome. Z čestného prehlásenia H. X. zo dňa 21.05.2025 vyplýva, že bola svedkom vyhrážania sa zabitím súrodencom, ale hlavne G. J. a mame T. J. zo strany brata P. J.Č.. Osobne jej povedal, že zabije brata a akým spôsobom. 4. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 27a ods. 1, 2, 4 a 9 zákona o Policajnom zbore, ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), f) a h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1 a 2, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Konštatoval, že doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia. 6. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktoré je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obave, že exekúcia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, navrhované neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom na dosiahnutie ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha a zároveň, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Vyslovil, že primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd tu musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je,

že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. 8. Uviedol, že navrhovateľ sa s poukazom na to, že je dlhodobo vystavovaný zlému správaniu zo strany svojho brata- odporcu a situácia sa v poslednom období vyostrila, v návrhu v prvom rade domáhal, aby súd neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. f) zakázal odporcovi vstup do predmetného domu a podľa obsahu návrhu súd vyhodnotil, že žiadal dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom rodinného domu a ani nemá žiadne užívacie práva k domu. Po zohľadnení tejto skutočnosti a tiež aj s ohľadom na obsah návrhu navrhovateľa a účel ním sledovaný nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia preto súd v ďalšom vychádzal z toho, že navrhovateľ sa v tejto súvislosti domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. 9. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že v danom prípade mal z listinných dôkazov osvedčené, že navrhovateľ a jeho matka sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na adrese O. XXX, v obci Q.. Žalovaný tu má evidovaný trvalý pobyt, avšak nemá žiadne vlastnícke, spoluvlastnícke ani užívacie právo k rodinnému domu, ako ani k priľahlým pozemkom, a v dome býval z dôvodu, že všetci členovia rodiny (ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi k domu) súhlasili, aby sa tam žalovaný nasťahoval, keďže v tom čase nemal kde bývať. Z obsahu spisového materiálu mal za osvedčené, že vzťahy medzi navrhovateľom a žalovaným sú vyhrotené, nakoľko žalovaný je denne pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho má nepredvídateľné agresívne správanie, vyhráža sa najmä navrhovateľovi a jeho matke, že ich zabije. Z návrhu vyplýva, že zo strany žalovaného dochádzalo pravidelne k agresívnemu správaniu a nekontrolovateľnému vyhrážaniu, pričom navrhovateľ a jeho matka dôvodne nadobudli zo správania žalovaného obavu, že jej bude zo strany žalovaného násilne ublížené. Podľa tvrdení navrhovateľa dňa 10.05.2025 žalovaný pokračoval v pití, zavolal si k sebe do rodinného domu aj chlapcov z diagnostického centra, ktorý išli okolo domu a spolu popíjali. Okolo 22:30 sa žalobca zobudil na strašný rachot, utekal na chodbu, kde sa stretol so žalovaným, ten vykrikoval že „žalobcu zabije a že zabije aj mamu“. Žalobca sa veľmi bál, utekal za mamou a zamkol ju pred žalovaným v obývačke a seba zamkol v kúpeľni. Žalovaný mu pritom trieskal na dvere a kopal do dverí. Žalobca odtiaľ potom zavolal 112. Mal hrozný strach o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie svojej matky. Na miesto najskôr dorazila zdravotná služba a až neskôr polícia. Bolo vidieť, že aj zdravotníci majú zo žalovaného strach, ten rozprával z cesty. Vykrikoval, že je „pán Boh“, „že je kráľ“. Polícii povedal, že zabil už 10 ľudí a že vie zabíjať telepaticky. Žalovaného odviedla zdravotná služba do nemocnice na Boroch. Žalovaný tam vytopil kúpeľňu, keď sa sprchoval, nebol hospitalizovaný, pretože bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, dychovú skúšku však odmietol. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.05.2025 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na základe skutočností zistených OR PZ v Malackách bol odporca o 18:45 hod. podľa § 27a zákona o Policajnom zbore na dobu 14 dní políciou SR vykázaný zo spoločného obydlia nachádzajúceho sa v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci Q.. K takému postupu polície dochádza v prípade osoby, od ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Z uznesenia OO PZ Rohožník ČVS: ORP-244/RK-MA-2025 zo dňa 11.05.2025 mal preukázané, že vykonaním zaisťovacieho úkonu zadržaním a obmedzením na osobnej slobode podozrivej osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku dňa 11.05.2025 v čase o 8:55 hod. bolo začaté voči odporcovi trestné stíhanie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie v danej veci za osvedčené, že odporca sa voči navrhovateľovi dopúšťa správania, ktoré ohrozuje jeho fyzickú a duševnú integritu. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vyplývajúcej jej zo správania odporcu. Preto neodkladné opatrenie nariadil tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia, a teda návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do rodinného domu súp. č. XXX v obci Q. vyhovel. 8. Navrhovateľ ďalším výrokom žiadal uložiť odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Aj v tejto časti mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ osvedčil, že konaním odporcu môže byť jeho telesná alebo duševná integrita ohrozená, tak ako to má na mysli ust. § 325 ods.

2 písm. h) CSP. Bol toho názoru, že z priloženého potvrdenia o vykázaní z obydlia je osvedčené, že odporca sa dopúšťa konania, ktoré môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa nielen v obydlí, ale aj v inej situácii kedy sa s ním dostane do osobného kontaktu. Je tu teda daná bezprostredne hroziaca ujma, ktorej je potrebné nariadením neodkladného opatrenia zabrániť. Preto súd rozhodol v druhom výroku tak, že odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov. Toto neodkladné opatrenie súd nariadil bez časového obmedzenia, nakoľko mal za to, že sa takto upravia na trvalo pomery medzi navrhovateľom a odporcom. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením tak, ako bolo nariadené, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd prvej inštancie v súlad s § 336 ods. 1 veta druhá CSP neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto situácii vzal na zreteľ aj skutočnosť, že navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť vlastnia s matkou v podielovom spoluvlastníctve. Podľa § 337 ods. 1 CSP poučil odporcu, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehoty na podanie žaloby, a to s obsahom poučenia v súlade s § 337 ods. 2 CSP. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto uznesenia. 13. Proti tomuto uzneseniu proti jeho všetkým výrokom podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky, § § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesplnenie procesných podmienok na strane účastníkov konania, konkrétne na strane navrhovateľa, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal iba navrhovateľ ako jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16 (1/16 dostal darom práve od odporcu), do ktorých žiadal zakázať odporcovi vstup. Okrem navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti v zmysle listu vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Q., katastrálne územie Q., evidovaný Okresným úradom F., katastrálny odbor, vlastnia ďalší šiesti podieloví spoluvlastníci - 1/ T. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16), 2/ F. O., trvale bytom I. XX, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 3/ P. Š., trvale bytom XXX XX X. X., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 4/ F. A., trvale bytom Ľ.. G. XXXX/X, XXX XX F., nar. XX.X.XXXX(o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 5/ H. X., trvale bytom Ľ.. I.B. XXXX/XX, B.- L., nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16) a 6/ T. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16). Zákaz vstupu odporcu však zasahuje do užívacích práv k celej nehnuteľnosti a má dopad na všetkých spoluvlastníkov. Navrhovateľ a ostatní podieloví spoluvlastníci tvoria v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze vstupu do nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, musí byť podaný so súhlasom alebo účasťou všetkých spoluvlastníkov. Tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu predstavuje procesnú vadu, pre ktorú mal byť návrh zamietnutý. Navyše absentuje súhlas matky, T. J., ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16, teda osobou rozhodujúcou o užívaní nehnuteľností. T.I. J. nie je stranou sporu a neudelila výslovný súhlas. V čestnom prehlásení síce vyjadrila obavy ale z hľadiska procesného práva to nepostačuje ako procesný úkon v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Tento nedostatok má podľa odporcu závažný vplyv na zákonnosť postupu súdu. Neodkladné opatrenie nariadené bez účasti všetkých členov nerozlučného spoločenstva označil za konanie ultra vives (mimo právomoci) a musí byť podľa neho zrušené. Okrem iného navrhovateľ nie je na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Q.Š., katastrálne územie Q., evidovaný Okresným úradom F., katastrálny odbor. Vlastníkmi predmetných pozemkoch sú rodičia navrhovateľa a odporcua - T. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX a G. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX, po smrti, v spoluvlastníkom podiele 1/1. Navrhovateľ teda nie je podľa odporcu aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spočívajúceho v zákaze vstupu na tieto pozemky (LV č. XXXX, kat. úz. Q.), teda žalobca nie je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Súd prvej inštancie rozhodol v režime ustanovenia § 329 CSP výlučne na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa a ním predložených listín. Postup podľa tohto ustanovenia je prístupný, ak tvrdenia navrhovateľa sú dostatočne osvedčené a existuje urgentná potreba zásahu. V danom prípade ide o subjektívne, jednostranné tvrdenia navrhovateľa a jemu blízkych osôb - čestné prehlásenie T. J., čestné prehlásenie H. X. a dotazník intervenčného centra. Podľa názoru odporcu tieto listiny síce poukazujú na napätie v rodine, ale nezakladajú dostatočne osvedčený skutkový stav, z ktorého by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba ujmy, nevyhnutá na nariadenie neodkladného opatrenia zasahujúceho do základných práv odporcu. Odporcom uvádzané trestné konania, v ktorých odporca vystupuje v pozícii obvineného, nie sú ukončené, a preto podľa neho treba rešpektovať zásadu prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a podľa § 2 ods. 4 Trestný poriadok v platnom znení. Odporca ďalej uviedol, že má v rodinnom dome súp.č. XXX, postavenom na C-KN XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres F., obec Q., katastrálne územie Sološnica, evidovaný Okresným úradom F., katastrálny odbor, trvalý pobyt a v nehnuteľnosti pred jeho vykázaním dlhodobo býval so súhlasom celej rodiny, vrátane navrhovateľa, pričom ide o rodičovský dom. Takýto faktický súhlas vytvoril oprávnenie na užívanie obydlia, ktoré nemožno bez riadneho súdneho konania a právneho základu len tak obísť. Zákaz vstupu bez časového obmedzenia, vydaný bez toho, aby žalovaný dostal možnosť vyjadriť sa alebo navrhnúť alternatívy (napr. rozdelenie domu, kontrolovaný prístup atď.), mal za neprimeraný zásah do jeho práv garantovaných čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade oproti sebe stoja dve práva, vlastnícke právo navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností a na druhej strane právo odporcu na zachovanie nedotknuteľnosti obydlia a práva na súkromie, nakoľko rodinný dom predstavuje jeho obydlie. Konštatoval, že od incidentu v 05/2025 sám opustil rodinný dom a odvtedy nedošlo k žiadnemu kontaktu ani incidentu. Zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykázaní políciou sa odporca zdržuje u dcéry v Bratislave, resp. aktuálne si musí platiť ubytovňu, ktorá je pre neho finančne náročná. Medzičasom nedošlo k žiadnemu kontaktu, incidentu ani vyhrotenej situácii. Súd prvej inštancie však napriek tomu rozhodol o zákaze vstupu do domu a zákaze priblíženia sa k navrhovateľovi bez uvedenia časového obmedzenia, čím konanie nadobudlo charakter trvalého riešenia sporu. Takýto postup považoval za v rozpore so zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má byť iba dočasné, rýchle a primerané riešenie pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je založené na právne relevantnej hrozbe. Navrhovateľ vo svojom návrhu zveličuje intenzitu a charakter jeho správania, ktoré v skutočnosti neprebiehalo v uvádzanej forme, resp. intenzite. Je si vedomý toho, že jeho správanie nie vždy bolo na požadovanej a spoločnosťou akceptovanej úrovni, avšak nebolo osvedčené žiadnymi odbornými znaleckými posudkami ani odbornými vyjadreniami. Jeho zdravotný stav, psychické problémy a problémy s alkoholom, to všetko zostáva v rovine hypotéz, bez reálneho dôkazného podkladu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie pri nariadení nedôkladného opatrenia vychádzal výlučne z incidentov odohraných v rodinnom dome na adrese O. XXX/XX v Q., avšak žiadny dôkaz v konaní nesvedčí o tom, že by sa navrhovateľovi vyhrážal alebo ho fyzicky alebo psychicky ohrozoval na verejnosti, mimo uvedenej nehnuteľnosti. Neodkladné opatrenie má slúžiť ako prostriedok na ochranu bezprostrednej ujmy. Odporca považuje zákaz približovania sa k navrhovateľovi za neprimeraný, nadbytočný, a v rozpore s princípom subsidiarity neodkladného opatrenia. Považoval svoje odvolanie za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na základe nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu veci, výlučne na základe skutočností tvrdených navrhovateľom bez ich reálnej verifikácie, v rozpore s vykonanými dôkazmi, a najmä neboli splnené procesné podmienky a navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zákaz vstupu na priľahlé pozemky, nakoľko nie je ich vlastníkom. 9. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s odvolacími dôvodmi odporcu, naopak v plnej miere sa stotožňujem s odôvodnením napadnutého uznesenia. Uznesenie súdu prvého stupňa považujeme za procesne správne, dostatočne odôvodnené, vecne správne a správne právne posúdené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie chráni oprávnený záujem navrhovateľa, resp. jeho telesnú a duševnú integritu a zabezpečuje mu potrebnú ochranu pred hrozbou násilia zo strany odporcu. Súdne rozhodnutie súdu prvého stupňa, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý navrhovateľ úplne a dostatočne osvedčil v zmysle platnej judikatúry.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia, mali podať všetci podieloví spoluvlastníci, alebo tento mal byť podaný so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov uviedol, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvňovaniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. V prípade, ak by sa prijala argumentácia odporcu, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do nehnuteľností musí byť podaný so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov alebo ho musia povedať všetci podieloví spoluvlastníci rodinného domu na adrese O. XXX/XX, Q., súpisné č. XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres F., Obec: Q., k.ú.: Q. postaveného na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „dom alebo nehnuteľnosť“) nebola by takáto podmienka splnená. Okrem navrhovateľa, matky navrhovateľa a odporcu ostatní podieloví spoluvlastníci dom, ku ktorému navrhovateľ požadoval zákaz vstupu, tento neužívajú za účelom bývania, ani sa v ňom pravidelne nezdržiavajú. Pritom ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP výslovne ustanovuje, že neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia a ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) CSP ustanovuje, že neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje. Vzhľadom na uvedenú dikciu citovaných ustanovení, by ostatní podieloví spoluvlastníci, ktorí v nehnuteľnosti (ku ktorej sme žiadali vykázanie odporcu z domu) nebývajú, ani sa v nej pravidelne nezdržiavajú, nesplnili podmienku, bývania (písm. e) a bývania, zdržiavania sa alebo pravidelného navštevovania (písm. f). Ako vyplýva z dikcie zákona, ale aj judikatúry, navrhovateľ, ktorý žiada o vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu, do domu alebo bytu, nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, musí však osvedčiť, že užíva predmetnú nehnuteľnosť za účelom bývania, čo v tomto prípade bolo osvedčené čestným prehlásením matky navrhovateľa, ktoré sme priložil k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V tomto prípade väčšina podielových spoluvlastníkov neužíva nehnuteľnosť pre potreby bývania. V nehnuteľnosti bývajú matka navrhovateľa, navrhovateľ a pred vykázaním zo spoločnej domácnosti, tam so súhlasom spoluvlastníkov nehnuteľnosti býval aj odporca. Tieto skutočnosti nespochybnil vo svojom odvolaní ani odporca. Navrhovateľ zdôraznil, že v rodinnom dome býva (so súhlasom podielových spoluvlastníkov) z dôvodu, že na seba prevzal zodpovednosť za starostlivosť o chorú, 84 ročnú matku, ktorá potrebuje takmer celodennú starostlivosť a opateru. Počas dňa, keď bol navrhovateľ v práci, ako uviedol už v samotnom návrhu, so starostlivosťou o matku odporcu a navrhovateľa pomáha aj opatrovateľka, nakoľko jej zdravotný stav a vek vyžadujú takmer celodennú starostlivosť. Rovnako ako odporca, aj navrhovateľ tak odvodzoval svoje právo nehnuteľnosť užívať na bývanie od súhlasu ostatných spoluvlastníkov dom užívať, nakoľko v predmetnom dome realizoval starostlivosť o matku. Uvedené znova nespochybnil ani odporca vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o pozemky zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Q., na ktoré súd prvej inštancie rovnako zakázal vstup odporcu, tieto sú ohraničené plotom užívajú sa spolu s domom, keďže ide o pozemky, na ktorých je budova - rodinný dom postavený, ako aj dvor prináležiaci k domu. Tieto pozemky z dôvodu pochybenia neboli prejednané v dedičskom konaní. To však nič nemení na tom, že navrhovateľ, ako aj odporca tieto pozemky užívali so súhlasom svojej matky pani T. J.. Uviedol, že primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) aj f) CSP je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať v takomto konaní za osvedčené v zmysle § 326 CSP ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc a dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. V prípade, ak by sa prijala argumentácia odporcu, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do nehnuteľností, boli povinní podať všetci podieloví spoluvlastníci, nikdy by nemohla byť splnená podmienka osvedčenia pomerov že ich že osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, keďže s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti a agresivita a vyhrážanie odporcu nebola namierená proti nim. Preto by súd návrh, ktorý by smeroval voči ich osobe nemohol považovať za dôvodný. Osobou, ktorá bola dlhodobo vystavená zlému správaniu zo

strany odporcu - brata, bol práve navrhovateľ, ktorý sa dožadoval vydania neodkladného opatrenia a svoje vyjadrenia hodnoverne osvedčil predloženými dôkazmi. Je pravdou, že osobou zásadne dotknutou správaním odporcu bola aj matka odporcu a navrhovateľa, avšak s ohľadom na jej zdravotný stav a vysoký vek, navrhovateľ nechcel do súdneho konania zaťahovať aj matku o ktorú sa v nehnuteľnosti, z ktorej bol odporca vykázaný, stará. Táto situácia je sama o sebe pre ňu, ako matku veľmi náročná a veľmi ťažko ju nesie, keďže odporca je jej synom, rovnako ako navrhovateľ. Ochranu však matke, ktorá z domu nevychádza, poskytuje už samotný zákaz vstupu odporcu do nehnuteľnosti. Útoky odporcu a jeho agresivita, však nadobudla taký rozmer, že aj ona mala obavy a strach zo správania odporcu a neželala si aby odporca, naďalej býval v rodinnom dome, čo deklarovala aj vo svojom čestnom prehlásení v ktorom sa vyjadrila, že si neželá aby odporca naďalej býval v rodinnom dome, z ktorého bol vykázaný. Dôkazy: Čestné prehlásenie T. J. (súčasťou súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle §325 ods. 1 pís. e) a f) CSP mali podať všetci podieloví spoluvlastníci alebo, že na podanie návrhu bol potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Toto konanie je svojím účelom diametrálne odlišné konania v ktorom strany sporu žiadajú vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy ako bolo stanovené judikatúrou, je potrebné aby takýto návrh podali všetci podieloví spoluvlastníci, ktorý v takomto konaní vystupujú ako nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP. Nesúhlasil tak s tvrdením, že neodkladné opatrenie bolo podané neoprávnenou osobou a je konaním ultra vires, ako to tvrdí v odvolaní odporca. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že súd prvej inštancie rozhodol výlučne na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa a ním predložených listín a nedostatočne odsvedčil skutkový stav a že súd podľa tvrdenia odporcu vychádzal zo subjektívnych a jednostranných tvrdení navrhovateľa a jemu blízkych osôb, uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní nielen z tvrdení navrhovateľa (ako to tvrdí odporca vo svojom odvolaní), ale predovšetkým z relevantných dôkazov: úradného záznamu vyhotoveného OOPZ v Malackách zo dňa 11.05.2025, potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.05.2025, uznesenia OOPZ Rohožník o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b Trestného zákona, ako aj z čestného prehlásenia T. J. z ktorého vyplývali, že má strach z odporcu a čestného prehlásenia H. X. pred ktorou sa odporca vyhráža, že navrhovateľa zabije. Pokiaľ ide o skutočnosť, že čestné prehlásenia, ako ich navrhovateľ doložil k návrhu, boli podané blízkymi osobami navrhovateľa, tieto osoby sú rovnako aj blízkymi osobami odporcu, nakoľko pani T. J. je matkou odporcu a pani H. X. je rovnako sestrou navrhovateľa aj odporcu. Preto táto argumentácia odporcu neobstojí. Pokiaľ ide o dotazník intervenčného centra, ktorý je súčasťou špeciálnej odbornej činnosti realizovanej akreditovanými subjektami MS SR, ktorý odporca rovnako spochybňuje vo svojom odvolaní, navrhovateľ uviedol, že ide o objektívny nástroj na zistenie ohrozenia dotknutej osoby. Obdobný dotazník používa polícia SR, ako aj iné organizácie pomáhajúcim osobám zažívajúcim násilie, na vyhodnocovanie rizika osoby ohrozenia násilím, ako to od nich vyžaduje § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento dotazník bol vyhodnotený pracovníčkou intervenčného centra - Centra Nádej s 15 ročnou praxou a je tak jedným z relevantných a objektívnych dôkazov preukazujúcim veľmi vysoké, bezprostredné ohrozenie osoby navrhovateľa zo strany odporcu. Ako vyplýva z judikatúry, predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP súd musí mať osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo-podmieneného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy neprimeraného nátlaku. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov (predovšetkým listinných dôkazov). Je postačujúce ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn. 25Co/24/2021 zo dňa 10.05.2021). Podľa jeho názoru, ako aj názoru súdu prvej inštancie, jednoznačne a dostatočne osvedčil ohrozenie jeho možnej telesnej a duševnej integrity, čo bolo spôsobené správaním odporcu. Uniesol tak v plnej miere dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázal pritom aj na ust. § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj na to, že násilie je možné podľa judikatúry definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať ani fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Navrhovateľ podľa judikatúry

musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e) alebo podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP súd musí mať osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo-podmieneného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy neprimeraného nátlaku, a to predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Tieto dôkazy boli zo strany navrhovateľa jednoznačne predložené, a nie sú tak len jeho jednostrannými tvrdeniami, ako sa o tom snaží presvedčiť odporca. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že uvádzané trestné konanie, v ktorom odporca vystupuje v pozícii obvineného nie je ukončené, preto je potrebné rešpektovať prezumpciu neviny podľa čl. 50. ods. 2 Ústavy SR a podľa Trestného poriadku, tieto považoval za zavadzajúce a nereflektujúce procesný postup pri vydaní neodkladného opatrenia. Keďže pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do 24 hod. od podania návrhu a pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) do 30 dní odo dňa podania návrhu, nie je objektívne možné preukázať odsúdenie páchateľa. Navrhovatelia sa často na súd obracajú krátko po fyzickom incidente, vyhrážaní sa, ublížení na zdraví a následnom vykázaní páchateľa z domácnosti, kde vykázanie osoby podozrivej z násilia alebo ohrozenia integrity oprávneného, trvá len po dobu 14 dní, a preto je potrebné, aby návrh bol podaný v tejto krátkej lehote odo dňa vykázania. Relevantná judikatúra ustanovila, že navrhovateľ musí osvedčiť (nie dokázať) dôvodné podozrenie z násilie prípadne ohrozenie psychickej a/alebo fyzickej integrity Na vydanie neodkladného opatrenia tak nie je potrebné ani nevyhnutné dokázať odsúdenie páchateľa za trestný čin. Uvedené vyplýva aj z Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku od Števčeka a kol., rok vyd. 2016, vydavateľstvo C.H. Back, str. 1098 v zmysle ktorého „ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestnými prehláseniami a pod.“ Táto podmienka, pre vydanie neodkladného opatrenia bola zo strany navrhovateľa splnené už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom pre neodkladné opatrenie. Odmietal tvrdenia odporcu, že neodkladné opatrenie má mať dočasný charakter, že iný postup je v rozpore so zmyslom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nikdy nespochybňoval, že v čase incidentov a vykázania odporcu z domácnosti mal odporca v rodinnom dome trvalý pobyt a v dome býval so súhlasom spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Odmietal však tvrdenie odporcu, že v nehnuteľnosti býval dlhodobo, odporca sa so súhlasom spoluvlastníkov do nehnuteľnosti nasťahoval jen v januári 2025 a onedlho na to, sa začali problémy. Zároveň navrhovateľ s ohľadom na práva odporcu, nekonal v predmetnej veci svojpomocne a navrhovateľa z domu nevyhodil. Odporca bol v zmysle § 27a zákona o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia políciou a mal zákaz priblíženia k navrhovateľovi na 50 metrov. Až následne bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu odporcu do domu a na zákaz priblíženia k nemu. Povinnou osobou v predmetnom vykázaní bol odporca a oprávnenou osobou z vykázania bol navrhovateľ. Vzhľadom agresívne a ohrozujúce správanie odporcu sa podieloví spoluvlastníci po vykázaní odporcu z domácnosti ku dňu 22.5.2025 rozhodli zrušiť odporcovi trvalý pobyt v rodinnom dome. Odporca nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nebol preto žiadny dôvod, aby mu boli ohrozovanými osobami, ktoré mali z odporcu strach navrhované iné alternatívy (napr. rozdelenie domu ako to uvádza odporca vo svojom odvolaní). Dôkazy: Potvrdenie o vykázaní (súčasťou súdneho spisu). Potvrdenie o zrušení trvalého pobytu odporcu. S ohľadom na právny stav sa navrhovateľ stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neodkladným opatrením bolo možné docieliť aj trvalú úpravu pomerov (odporca nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti). Odmietal argumentáciu odporcu, že zmyslom neodkladného opatrenia, má byť iba dočasné riešenie pomerov, uvedené je v priamom rozpore s § 336 ods. 1 CSP v ktorom priamo zákon ustanovil, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov a § 330 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Neodkladné opatrenie tak na základe rozhodnutia môže ale nemusí mať dočasný charakter a môže ale aj nemusí ním byť dosiahnutá trvalá úprava pomerov. Uvedené záleží od rozhodnutia súdu a konkrétnych skutkových okolností daného konania. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že od incidentu 05/2025 opustil dom a odvtedy nedošlo k žiadnemu incidentu ani kontaktu a že navrhovateľ zveličuje intenzitu a správanie odporcu, uviedol, že intenzitu správania odporcu potvrdzujú aj z predložené listinné dôkazy úradného záznamu vyhotoveného OOPZ v Malackách zo dňa 11.05.2025, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.05.2025, Uznesenie OOPZ Rohožník o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona. Neúnosnosť správania odporcu vypláva aj z čestného prehlásenia T.I. J. z ktorého vyplývali, že má strach z odporcu a čestného prehlásenia, H. X. ktorá potvrdila, že sa odporca sa vyhrážal navrhovateľovi. Napriek celej situácii je to práve odporca, ktorí

sa snaží celú situáciu zľahčovať. Pritom nebyť jeho vyhrážok, agresivity a ohrozujúceho správania, tak matka, navrhovateľ ako ani ostatní podieloví spoluvlastníci, nikto z nich nenamietal proti tomu, aby odporca býval v rodičovskom dome. Naopak, bola to práve rodina - matka a súrodenci, ktorí sú veľmi súdržní a snažili sa mu pomôcť, keď nemal kde bývať. Tvrdenia odporcu, že od incidentu opustil spoločnú domácnosť a nedošlo k žiadnemu incidentu, tiež nie sú pravdivé. Napriek zákazu vstupu odporcu do nehnuteľnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, sa odporca v týždni od 07.07 - 13.07.2025 opakovane vrátil do rodinného domu, pohyboval sa v dome, ale hlavne v záhrade a letnej kuchyni. Dňa 10.07.2025 sa tam pohyboval takmer celý deň, videli ho susedia, sestra aj opatrovateľka. Matka a opatrovateľka mali z odporcu veľký strach zamkli sa v izbe a nevedeli čo majú robiť. Navrhovateľ bol totiž v tom čase v práci a oni mali strach. Je pravdou, že vtedy nedošlo k ďalšiemu incidentu medzi navrhovateľom a odporcom, ale dôvodom môže byť len skutočnosť, že navrhovateľ sa v tom čase v dome nenachádzal. Navrhovateľ doložil čestné prehlásenie susedov, sestry a opatrovateľky, ktorí odporcu v nehnuteľnosti a na priľahlých pozemkoch videli. Dôkazy: Čestné prehlásenie susedov zo dňa 16.07.2025. Aj z uvedeného je zrejmé, že odporca nerešpektuje autority, ako ani rozhodnutia súdu o zákaze vstupu do nehnuteľnosti, preto možno len ťažko očakávať, že by akceptoval vyjadrenie spoluvlastníkov, že si neželajú aby chodil do nehnuteľnosti a na priľahlé pozemky. Navrhovateľ sa preto obáva, že ak by odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, že by sa odporca vrátil do nehnuteľnosti a že by pokračoval vo svojom agresívnom a ohrozujúcom správaní. Navrhovateľ má aj obavy, že by odporca vyhrážky uskutočnené voči navrhovateľovi ale aj matke mohol naplniť a ublížiť im a že by mohlo dôjsť k tragédii. Navrhovateľ pritom z domu odísť nemôže, nakoľko sa tam stará o svoju matku, ktorá si želá v dome už len v pokoji a spokojne dožiť. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že nebolo osvedčené, že by sa mu odporca vyhrážal alebo ho fyzicky alebo psychicky ohrozoval mimo nehnuteľnosti, a preto nie je dôvod na zákaz priblíženia, nakoľko tento považuje odporca za neprimeraný a nadbytočný, uviedol, že ako vyplýva z čestného prehlásenia pani H. X., tak k vyhrážkam smrťou bratovi došlo aj pred ňou, ako treťou osobou. Zároveň sa odporca správal agresívne a vyhrážal aj pred domom na ulici aj susedom. Je tak zrejmé, že odporca nedokáže kontrolovať svoje správanie. Preto sa obáva, že v prípade, ak by došlo len k vykázaniu odporcu z domu bez zákazu priblíženia k navrhovateľovi, tak jeho agresivita voči navrhovateľovi a vyhrážky voči navrhovateľovi by mohli pokračovať mimo nehnuteľnosti, nakoľko tam by navrhovateľ nebol ničím chránený. Preto aj neodkladné opatrenie na zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľovi považujeme za účelný a efektívny spôsob ochrany navrhovateľa. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ sa nestotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu obsiahnutou v odvolaní a nie sú preto naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Má za to, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie len na tvrdeniach navrhovateľa, ale predovšetkým na relevantných dôkazoch predložených navrhovateľom a že návrh bol podaný oprávnenou osobou - navrhovateľom, a ten svoje tvrdenia dostatočne osvedčil. Rovnako má za to, že posúdenie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia a že navrhovateľ dostatočne preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a tak súd prvého stupňa správne vydal neodkladné opatrenie na zákaz vstupu odporcu do nehnuteľnosti a na zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľovi na 50 m. 10. Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrval na svojom odvolacom petite. Uviedol, že navrhovateľ vo svojom Vyjadrení uvádza viacero tvrdení, s ktorými sa zásadne nestotožňuje. Tieto tvrdenia navrhovateľa označil za nepresné, neúplné, subjektívne a opierajúce sa o jednostranné dôkazy, ako sú čestné prehlásenia rodinných príslušníkov, ktorých objektívnosť je spochybniteľná. Odporca v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia býval v rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na C-KN XXX/XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Q., katastrálne územie Q., evidovaný Okresným úradom F., katastrálny odbor, so súhlasom podielových spoluvlastníkov a mal tam evidovaný trvalý pobyt. Nemožno teda podľa neho konštatovať, že by išlo o osobu „bez právneho vzťahu k nehnuteľnosti.“ Odporca naďalej zastával názor, že napadnuté rozhodnutie má charakter svojvoľného zásahu do jeho práva na bývanie. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti, do ktorých mu bol napadnutým rozhodnutím zakázaný vstup, sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a navrhovateľ nie je ich väčšinovým spoluvlastníkom. Absentuje procesný úkon väčšinovej vlastníčky T. J. (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/16), pričom jej čestné prehlásenie nemožno považovať za súhlas na účely § 77 CSP a nariadené neodkladné opatrenie sa fakticky dotklo aj jej vlastníckych práv, hoci nebola účastníkom tohto konania a nevyjadrila jednoznačný súhlas s takýmto zásahom. Ochrana, ktorej sa žalobca domáha, nezasahuje len do práva užívať nehnuteľnosti, ale priamo obmedzuje výkon vlastníckeho a užívacieho práva ostatných

spoluvlastníkov. Odporca zotrval na svojej argumentácii, že nemožno obísť procesnú podmienku nerozlučného spoločenstva a konanie vedené len na návrh jedného podielového spoluvlastníka je procesne vadné. Navrhovateľ sa vo svojom vyjadrení odvoláva na ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP, avšak tieto ustanovenia neupravujú procesnú legitimáciu na podanie návrhu. Skutočnosť, že navrhovateľ nehnuteľnosti užíva na bývanie, síce môže byť podmienkou vecnej dôvodnosti, ale nijako neodstraňuje požiadavku účasti všetkých spoluvlastníkov tam, kde má súd svojím rozhodnutím obmedziť výkon vlastníckeho práva k celej veci. Nemožno stotožňovať osobu, ktorá býva v nehnuteľnosti, s procesne oprávnenou osobou na podanie návrhu zasahujúceho do vlastníckeho/ užívacieho práva iných osôb. Súd prvej inštancie nariadil napadnutím rozhodnutím zákaz vstupu do rodinného domu a zároveň zákaz približovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť na menej ako 50 metrov. Takéto opatrenie je krajne reštriktívne a v rozpore so zásadou proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, navyše v konaní nebolo do dnešného dňa preukázané, že by bol žalobca ohrozený. Tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a dotazník intervenčného centra nie je hodnoverným dôkazom. Mal za to, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je motivovaný výlučne rodinnými spormi a snahou navrhovateľa trvalo ho vylúčiť z užívania vyššie definovaného rodinného domu, ktorý patrí do spoločného vlastníctva rodiny - v predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľ a odporca vyrastali. Konanie preto sleduje iný účel, než je ochrana pred údajným násilím. Čestné prehlásenie matky a sestry nemožno podľa odporcu považovať za nezaujaté, keďže ide o osoby v príbuzenskom pomere k navrhovateľovi aj odporcovi. Ich obsah má prirodzene subjektívny charakter a ich dôkazná hodnota je nižšie než „svedecké výpovede“ nezainteresovaných osôb či odborné znalecké posudky. Úradný záznam polícii a dočasné vykázanie nepreukazujú vinu odporcu, platí prezumpcia neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Ide pritom o predbežný zásah polície, administratívny akt vykonaný v rámci policajnej právomoci, ktorý nemôže byť považovaný na dôkaz o vine odporcu. Vykázanie podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore je preventívnym opatrením, ktoré sa vydáva už pri dôvodnom podozrení, a nie na základe preukázania viny. Nemožno ho preto automaticky používať ako dôkaz o existencii násilia či ohrozenia alebo ich hrozby. Uznesenie OO PZ Rohožník o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b Trestného zákona je len počiatočným procesným úkonom, ktorý v žiadnom prípade neznamená uznanie viny. V zmysle princípu prezumpcie neviny sa na obvineného hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná právoplatným rozhodnutím súdu. Dotazník intervenčného centra nemá povahu znaleckého posudku podľa § 206 a nasl. CSP, ale ide len o odborné stanovisko tretej osoby, ktoré nemá rovnakú dôkaznú váhu. Navrhovateľom predložený dotazník vychádza zo subjektívnych pocitov navrhovateľa, nie z objektívnych medicínskych alebo znaleckých zistení. Aj keď ide o nástroj využívaný v praxi intervenčných centier, nemožno ho považovať za rozhodujúci a objektívny dôkaz spôsobilý odôvodniť tak závažný zásah do základných práv žalovaného, akým je zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia sa k navrhovateľovi. Ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP podľa odporcu neumožňujú súdu bez kritického posúdenia akýchkoľvek listín automaticky konštatovať existenciu hrozby. Súdna prax konštatuje, že aj pri neodkladných opatreniach musia byť dôvody konkrétne, presvedčivé a založené na objektívnych dôkazoch, inak dochádza k neprimeranému zásahu do práv účastníka. V prejednávanej veci nebolo predložené žiadne lekárske potvrdenie o zraneniach, žiadny znalecký posudok o psychickom stave žalobcu, ani objektívne dôkazy o reálnom bezprostrednom ohrození mimo jednorazového incidentu. K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodujúci je stav v čase rozhodovania (§ 329 ods. 2 CSP) uviedol, že práve v tom čase, po 05/2025 už rodinný dom a priľahlé pozemky opustil (bol vykázaný) a nedošlo k žiadnym ďalším incidentom. Naopak, navrhovateľ nepreukázal, že by aj po vykázaní existovalo reálne a aktuálne nebezpečenstvo. Od jeho vykázania do vydania napadnutého rozhodnutia (a rovnako do dnešného dňa) neboli zo strany navrhovateľa predložené žiadne objektívne dôkazy o tom, že by odporca porušil zákaz vstupu do obydlia alebo že by sa k žalobcovi akokoľvek priblížil, či mu hrozil. Odporca odmietal tvrdenia, že sa zdržiaval napriek zákazu v rodinnom dome a priľahlých pozemkoch. Od svojho vykázania z rodinného domu a na priľahlé pozemky sa zdržiava výlučne v Bratislave, kde si platí ubytovňu navrhovateľ predložil iba ďalšie čestné prehlásenie bez podpory svojich tvrdení ďalšími dôkazmi, ako napr. fotografie, videá. Opätovne ide teda o ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, pričom aj pravosť čestného prehlásenia susedov zo dňa 16.07.2025 je podľa neho otázna, nakoľko podpisy nie sú úradne osvedčené a ich pravosť nemožno žiadnym spôsobom potvrdiť. 11. Navrhovateľ sa vo svojej odvolacej duplike nestotožnil s opakovanými vyjadreniami odporcu, že jeho tvrdenia sú nepresné, subjektívne a opierajú sa o jednostranné dôkazy. Naopak mal za to, že skutkové tvrdenia jednoznačne a objektívne preukázal už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

a tieto podložil relevantnými dôkazmi: úradným záznamom vyhotoveným OOPZ v Malackách zo dňa 11.05.2025, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.05.2025, uznesením OOPZ Rohožník o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania, čestným prehlásením T. J. z ktorého vyplýva, že má strach z odporcu a nechce ho vo svojom dome, čestným prehlásením H. X. zo dňa 21.05.2025 a Dotazníkom na odhad rizika Centra Nádej - Intervenčného centra pre Bratislavský kraj. Predložené dôkazy, nemožno podľa neho považovať na nedostatočné a subjektívne, ale naopak za navzájom sa doplňujúce a dokresľujúce skutkový stav a správanie odporcu k navrhovateľovi, ale aj ostatným blízkym osobám navrhovateľa. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia matky a pani H. X., rodinný stav tak navrhovateľa, ako aj odporcu k obom osobám predkladajúcim čestné prehlásenie je rovnaký. Ide o matku a sestru navrhovateľa ako aj odporcu, preto nerozumie snahe odporcu spochybniť ich objektívnosť. Všetky uvedené dôkazy spoločne napĺňajú predpoklad požadovaný §326 CSP na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností. Nepopiera, že odporca mal v čase pred vydaním napadnutého uznesenia v čase pred vydaním neodkladného opatrenia v nehnuteľnosti trvalý pobyt. Avšak len na základe uvedeného nemožno konštatovať, že napadnuté uznesenie má charakter svojvoľného zásahu, do jeho práva na bývanie. Naopak zastáva názor, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a rozhodol tak v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň poukázal na predložený dôkaz k vyjadreniu k odvolaniu, oznámenie o zrušení trvalého pobytu zo dňa 22.05.2025, z ktorého vyplýva, že sa podieloví spoluvlastníci z dôvodu správania odporcu rozhodli odporcovi zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu, že bolo podľa neho nevyhnutné, aby návrh na vydanie neodkladného opatrenia podali všetci podieloví spoluvlastníci, tu sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 28.07.2025. Naďalej trvá na tom, že aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu, bol navrhovateľ, keďže neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) f) a h) CSP chránia osobu - navrhovateľa pred násilím. Predmetné ustanovenie neupravuje vlastnícke vzťahy medzi stranami sporu. Odporca nie je, ani nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nešlo tak o zásah do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako spoluvlastníka. Nebolo preto potrebné, aby takýto návrh podali všetci spoluvlastníci. Naopak, ak by návrh na vydanie neodkladného opatrenia podávali všetci podieloví spoluvlastníci, nebolo by možné vydať neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 CSP písm. e), h) ani f), nakoľko by neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, ako to uviedol a odôvodnil vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.07.2025. Zároveň poukázal na čestné prehlásenie matky T. J., z ktorého jednoznačne vyplýva, že si neželá, aby odporca naďalej býval v rodinnom dome, z ktorého bol vykázaný. O uvedenom svedčí aj zrušenie trvalého pobytu odporcovi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o namietanie uloženého zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľovi, ktoré odporca označuje za krajne reštriktívne, s uvedenými tvrdeniami odporcu rovnako nesúhlasil. Má za to, že predloženými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu navrhovateľa pred odporcom, aj mimo domu t.j. nehnuteľnosti, z ktorej bol vykázaný z dôvodu jeho agresívneho správania a vyhrážok adresovaných navrhovateľovi aj pred tretími osobami. Takto uloženú ochranu navrhovateľovi považuje za zákonnú, účelnú, odôvodnenú a primeranú. Naopak neuloženie takejto ochrany navrhovateľovi, by mohlo mať za následok ohrozenie jeho osobnej integrity, ale aj ohrozenie jeho života a zdravia. Opätovne odkázal na predložené dôkazy potvrdzujúce vyhrážky a agresivitu odporcu voči navrhovateľovi. Odmietal tvrdenie odporcu, že by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol motivovanými inými dôvodmi, ako správaním odporcu a domácim násilím zo strany odporcu k navrhovateľovi a matke. Uvedené tvrdenia odporcu sú v príkrom rozpore s predloženými dôkazmi. Napriek tomu, že odporca osočuje navrhovateľa, je to práve odporca, ktorý k svojim tvrdeniam, uvedeným v odvolaní, ako ani odvolacej replike nepredložil žiaden dôkaz o jeho bezúhonnosti, bezproblémovom správaní a pod. Navrhovateľ nemal žiadnu inú motiváciu na podanie neodkladného opatrenia, ako ochranu matky, seba a opatrovateľky, ktorá sa do domu o matku chodí starať v čase jeho neprítomnosti. Navrhovateľ má vlastný rodinný dom, v ktorom žil a býval, a ktorého užívanie a starostlivosť oň musel obmedziť, pretože sa podujal starať o chorú a starú matku, ktorá chce svoj život dožiť vo vlastnom dome, kde jej navrhovateľ poskytuje starostlivosť, nakoľko nie je možné, aby v ňom matka žila sama a starala sa sama o seba. Súrodenci, opatrovateľka a predovšetkým navrhovateľ sa tak matke snažia zabezpečiť dôstojnú, pokojnú a pohodlnú starobu podľa jej želania. Je to práve odporca, ktorý svojim správaním, agresivitou a vyhrážkami narúša pokojný a dôstojný život navrhovateľa a ich matky dome. Preto navrhovateľ nemal inú možnosť ako podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia o ktorom rozhodol súd prvej inštancie. Odporca vo svojej odvolacej replike ďalej namieta a napáda zaujatosť čestných prehlásení, tvrdí, že majú nižšiu dôkaznú hodnotu ako svedecké výpovede ale odborné posudky, avšak žiaden takýto dôkaz

či už svedeckú výpoveď, alebo posudok ani on sám v konaní nepredložil. Jeho napádanie predložených dôkazov je tak čisto účelové. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že úradný záznam z polície, uznesenie OOPZ Rohožník neznamenajú uznanie viny odporcu, znova poukázal na ust. § 325 CSP, v zmysle ktorého súd musí mať v čase vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) f) a/alebo h) CSP osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo-podmieneného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy neprimeraného nátlaku. S ohľadom na rýchlosť rozhodovania o neodkladnom opatrení v prípade § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to 24 hodín, zákon ako aj ustálená judikatúra nepredpokladá, že páchateľ bude v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie (ktoré je zvyčajne naviazané na vykázanie násilníka z domácnosti), ktoré je potrebné podať do 14 dní odo dňa vykázania násilníka z domácnosti už aj právoplatne odsúdený. Vydanie takéhoto neodkladného opatrenia by tak bolo nemožné. Je však potrebné, aby sa ohrozenie navrhovateľa zo strany odporcu, ako ho opisuje navrhovateľ, súdu z predložených dôkazov javilo aj nanajvýš pravdepodobné a zasahujúce do osobnej integrity navrhovateľa, alebo ohrozujúce jeho život a zdravie. Navrhovateľ vo svojom návrhu predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými ku dňu podania návrhu disponoval. Zároveň súd odkázal, na trestné konanie vedené na ORPZ Malacky, OO PZ Rohožník, pod ČVS: ORP- 244-MA-2025, kde sa mohli nachádzať aj iné relevantné dôkazy, ktoré si mohol z úradnej moci vyžiadať súd. Požiadavka osvedčenia navrhovateľom tvrdených skutočností, tak bola už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia splnená. Napriek tvrdeniam odporcu za takýto objektívny dôkaz preukazujúc ohrozenie navrhovateľa považuje okrem už spomenutých dôkazov, aj dotazník intervenčného centra na odhad rizika, ktorý sa odporca snaží spochybniť. Na záver poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie odporcu poučil v zmysle § 337 ods. 1,2 CSP a poučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že by odporca po vydaní neodkladného opatrenia porušil zákaz vstupu do obydlia, poukazuje opätovne na čestné prehlásenie susedov, sestier a opatrovateľky zo dňa 16.07.2025 priložený k vyjadreniu k odvolaniu, ktoré potvrdzuje, že odporca sa po vykázaní z nehnuteľnosti opakovane zdržiaval v blízkosti domu, čím vyvolával strach a pocit ohrozenia u navrhovateľa, ale aj matky. Navrhovateľ je pritom osobou v zraniteľnom postavení - stará sa o svoju matku, je vystavený dlhodobému stresu a jeho psychická pohoda je zásadne narušená prítomnosťou odporcu. Strach a obavy z odporcu majú aj matka, opatrovateľka, ktoré sa zdržiavajú v dome aj samé bez navrhovateľa. Strach z odporcu majú aj sestry, ktoré do domu chodia za svojou matkou. Napriek tvrdeniam odporcu, sa tento neustále vracia a opakovane sa zdržiava na priľahlých pozemkoch k domu, v letnej kuchynke patriacej k domu, čo u navrhovateľa, matky a ošetrovateľky, ktoré sa v dome nachádzajú často aj samé, vyvoláva strach a obavu. Doložil čestné prehlásenie sestry navrhovateľa a odporcu pani H. X. zo dňa 16.09.2025 a fotografie ňou zhotovené dňa 03.08.2025, kedy sa odporca opätovne nachádzal na priľahlých pozemkoch a letnej kuchynke domu, takmer celý deň. Napriek tomu, že ho žiadali aby odišiel. Nie je teda pravdou, že by sa odporca opätovne nevracal a neprichádzal na nehnuteľnosť, z ktorej bol vykázaný. Je preto zrejmé, že odporca porušuje napadnuté uznesenie súdu a vstupuje do nehnuteľnosti, resp. na priľahlé pozemky, z ktorých bol vykázaný, čo u navrhovateľa vzbudzuje strach a obavy. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporu nie je dôvodné. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

14. Neodkladné opatrenie je zákonným opatrením súdu, ktorým sa upravujú predbežne alebo trvale pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd preto rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 20. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 22. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život.

23. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 24. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) e. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má by? v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí ma? za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovate3a konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 25. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným číslo 465 v obci Sološnica, ako aj na priľahlé pozemky. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 50m, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. S poukazom na to, že je dlhodobo vystavovaný zlému správaniu zo strany svojho brata- odporcu a situácia sa v poslednom období vyostrila, v návrhu v prvom rade domáhal, aby súd neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. f) zakázal odporcovi vstup do predmetného domu a podľa obsahu návrhu súd vyhodnotil, že žiadal dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom rodinného domu a ani nemá žiadne užívacie práva k domu. 26. Podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Podľa § 27a ods. 2 zákona o Policajnom zbore, počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Podľa § 27a ods. 4 zákona o Policajnom zbore, policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Podľa § 27a ods. 9 zákona o Policajnom zbore, vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. 27. Odvolací súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľom doložené listinné dôkazy v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ dostatočne osvedčil nielen skutkovými tvrdeniami, ale aj listinnými dôkazmi, že je potrebné bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu vo forme požadovaného neodkladného opatrenia za účelom zabránenia akejkoľvek forme násilia zo strany odporcu voči navrhovateľovi a osobám jemu blízkym. Navrhovateľ preukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie vyššie citovaného neodkladného opatrenia predovšetkým Dotazníkom na odhad rizika ohrozenia osoby násilím, listom vlastníctva č. XXXX, č. XXXX pre k.ú. Q.Z., Potvrdením o vykázaní odporcu zo dňa 11.05.2025, trestným spisom ORPZ Malacky, OO PZ Rohožník vedený pod ČVS: ORP-244-MA-2025, Čestným prehlásením T. J., Čestným prehlásením H. X., Úradným záznamom zo dňa 11.05.2025 a Uznesením o začatí trestného stíhania. 28. Z týchto listinných dôkazov bolo osvedčené, že navrhovateľ a jeho matka sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na adrese O. XXX, v obci Q.. Žalovaný tu mal evidovaný trvalý pobyt, avšak nemá žiadne vlastnícke, spoluvlastnícke ani užívacie právo k rodinnému domu, ako ani k priľahlým pozemkom, a v dome býval z dôvodu, že všetci členovia rodiny (ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi k domu) súhlasili, aby sa tam žalovaný nasťahoval, keďže v tom čase nemal kde bývať. 29. Odporca vo svojom odvolaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na to, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú aj ďalší šiesti podieloví spoluvlastníci: 1/ T. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16), 2/ F. O., trvale bytom I. XX, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 3/ P. Š., trvale bytom XXX XX X. X., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 4/ F. A., trvale bytom Ľ.. G. XXXX/X, XXX XX F., nar. XX.X.XXXX(o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16), 5/ H. X., trvale bytom Ľ.. I. XXXX/XX, B.- L., nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16) a 6/ T. J., trvale bytom XXX XX Q., č. XXX, nar. XX.XX.XXXX (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16). Namietal tak nesplnenie procesných podmienok na strane účastníkov konania, konkrétne na strane navrhovateľa, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal iba navrhovateľ ako jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16, do ktorých žiadal zakázať odporcovi vstup, pričom zákaz vstupu odporcu však zasahuje do užívacích práv k celej nehnuteľnosti a má dopad na všetkých spoluvlastníkov. Navrhovateľ a ostatní podieloví spoluvlastníci tvoria v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze vstupu do nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, musí byť podaný so súhlasom alebo účasťou všetkých spoluvlastníkov. Tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu predstavuje procesnú vadu, pre ktorú mal byť návrh zamietnutý. Navyše absentuje súhlas matky, T. J., ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16, teda osobou rozhodujúcou o užívaní nehnuteľností. T. J. nie je stranou sporu a neudelila výslovný súhlas. 30. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou odporcu nestotožňuje, nakoľko v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvňovaniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. V tomto konaní nejde o riešenie otázok týkajúcich sa všetkých spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností a na podanie tohto návrhu nebol potrebný ani súhlas. Naopak, konanie o predmetnom návrhu sa ich netýka, nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti nebývajú a ohrozovanie zo strany odporcu sa týkalo navrhovateľa a osôb jemu blízkych, bývajúcich v rodinnom dome, t.j. matky, o ktorú sa stará, a ani táto nemusela vystupovať v konaní na strane navrhovateľa. 31. Z obsahu spisového materiálu mal aj odvolací súd za osvedčené, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom sú vyhrotené, nakoľko odporca pod vplyvom alkoholu mal agresívne správanie, vyhrážal sa najmä navrhovateľovi a jeho matke, že ich zabije, dôvodne nadobudli zo správania odporcu obavu, že im bude zo strany odporcu násilne ublížené. Navrhovateľ mal strach o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie svojej matky. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.05.2025 vyplýva, že na základe skutočností zistených OR PZ v Malackách bol odporca o 18:45 hod. podľa § 27a zákona o Policajnom zbore na dobu 14 dní políciou SR vykázaný zo spoločného obydlia nachádzajúceho sa v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci Q.. K takému postupu polície dochádza v prípade osoby, od ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Podľa uznesenia OO PZ Rohožník ČVS: ORP-244/RK-MA-2025 zo dňa 11.05.2025 vykonaním zaisťovacieho úkonu zadržaním a obmedzením na osobnej slobode podozrivej osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku dňa 11.05.2025 v čase o 8:55 hod. bolo začaté voči odporcovi trestné stíhanie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Na základe uvedeného možno mať za osvedčené, že odporca sa voči navrhovateľovi dopúšťa správania, ktoré

ohrozuje jeho fyzickú a duševnú integritu. Navrhovateľ osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vyplývajúcej jej zo správania odporcu. Uloženie zákazu vstupu do rodinného domu na adrese O. XXX/XX, Q., súp. č. XXX odporcovi napadnutým uznesením považoval odvolací súd za opodstatnené. Aj prípadné návštevy zo strany odporcu by boli za danej situácie zjavne eskalujúce a zhoršujúce už narušené vzťahy a vyvolávajúce obavy zo správania sa odporcu. 32. K argumentácii odporcu, že mal v predmetnom rodinnom dome evidovaný trvalý pobyt, odvolací súd uvádza, že otázka hlásenia trvalého pobytu v rodinnom dome, na čo poukazoval odporca, má iba evidenčný charakter a kvalifikovane nevypovedá o práve k veci, a teda nejde o ochranu obydlia. Zákon pritom v týchto prípadoch chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do práva na bývanie. Zákon väčšmi ako právo na bývanie, chráni zdravie a život ohrozených osôb. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. 33. Navrhovateľ ďalším výrokom žiadal uložiť odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil, že konaním odporcu môže byť jeho telesná alebo duševná integrita ohrozená, tak ako to má na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP a že z priloženého potvrdenia o vykázaní z obydlia je osvedčené, že odporca sa dopúšťa konania, ktoré môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa nielen v obydlí, ale aj v inej situácii kedy sa s ním dostane do osobného kontaktu. Je tu teda daná bezprostredne hroziaca ujma, ktorej je potrebné nariadením neodkladného opatrenia zabrániť. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu odporcu, že hoci si je vedomý toho, že jeho správanie nie vždy bolo na požadovanej a spoločnosťou akceptovanej úrovni, nebolo však osvedčené žiadnymi odbornými znaleckými posudkami ani odbornými vyjadreniami. Jeho zdravotný stav, psychické problémy a problémy s alkoholom, to všetko zostáva v rovine hypotéz, bez reálneho dôkazného podkladu, ani že žiadny dôkaz v konaní nesvedčí o tom, že by sa navrhovateľovi vyhrážal alebo ho fyzicky alebo psychicky ohrozoval na verejnosti, mimo uvedenej nehnuteľnosti. 34. Súd prvej inštancie aj správne postupoval, keď § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné poučil odporcu, ktorému boli neodkladným opatrením uložené povinnosti, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. 35. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka dostatočne v danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, úspešnému v konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).