Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/26/2024 1708200480 30. 04. 2025 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2025:1708200480.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej v sporovej veci žalobcov: v 1. rade: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, N.; v 2. rade: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, N.; v 3. rade: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, N., v 4. rade: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., v 5. rade: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, N., v 6. rade: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/ XX, N., v 7. rade: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., všetci zastúpení: Advokátska kancelária advocatius s. r. o., so sídlom: Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovaným: v 1. rade: Black a White, a. s., so sídlom: Kaštieľ 5, Bernolákovo, IČO: 31 387 888, zastúpený: LMH Legal, s. r. o., so sídlom: Moyzesova 39, Modra, IČO: 55 137 652, v 2. rade: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného v 1. rade voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. júna 2023, č.k. 5C/929/2008-1544, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. júna 2023, č.k. p o t v r d z u j e.
5C/929/2008-1544,
II. Žalobcom v 1. rade, v 2. rade, v 3. rade, v 4. rade, v 5. rade, v 6. rade a v 7. rade sa proti žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 28. júna 2023, č.k. 5C/929/2008-1544 rozhodol tak, že určil, že pozemok par. č. XXXX/XX druh pozemku trvalý porast o celkovej výmere 2700 m2, k.ú. N., okres Z., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. X/XXXX (stav podľa registra CKN), vypracovanom O. S. dňa 07.01.2008 a úradne overený Správou katastra Z. dňa 31.01.2008 pod č. XXX/ XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia súdu, patrí do dedičstva po poručiteľke G. G., rod. Y., zomrelej XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele a do dedičstva po poručiteľke I. U., rod. Y., zomrelej XX.XX.XXXX, v podiele k celku. Súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol a zároveň aj návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol. Žalobcom priznal proti žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcom právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Návrhom zo dňa 28.01.208 sa žalobcovia domáhali určenia, že G. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XXX, XXX XX N. v spoluvlastníckom podiele a I. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, XXX XX N., bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou v podiele k celku pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávnatý porast, o celkovej výmere 2700 m2, katastrálne územie N., obec N., okres Z. tak, ako je vyznačený v geometrickom pláne
č. X/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovaným O. S. a úradne overeným Správou katastra Z.. Neskôr sa zmeneným petitom domáhali určenia, že vyššie popísaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelej G. G. a I. U., každej v 1/2 podielu k celku. Návrh skutkovo odôvodnili tvrdením, že pôvodným vlastníkom všetkých pozemkov, zapísaných v PKV č. XXXX kat. územie N. bol do roku XXXX G. I.. Na základe Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. sa G. I. skonfiškoval všetok jeho majetok. Zo zápisu v PKV č. XXXX zo dňa 16.01.1956 kat. územie N. bolo podľa žalobcov zrejmé, že vlastníkom všetkých v nej zapísaných nehnuteľností sa stal Československý štát - pre účely pozemkovej reformy. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR, č. B 65919/47-III/B zo dňa 23.12.1947, boli právnym predchodcom žalobcov, T. Y. a manželke O., rod. C. pridelené do vlastníctva pozemky o celkovej výmere 5.6390 ha, okrem iného aj časť pozemku parc. č. XXXX, vinica o výmere 2700 m2 - V., kat. územie N.. Zápisy prídelov do pozemkovej knihy nemali konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny, nakoľko vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam sa nadobúdalo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy. V konečnom prídelovom pláne v kat. území Bernolákovo, schválenom Okresným národným výborom a Krajským národným výborom v roku 1955, je pod poradovým číslom 31 ako prídelca pozemkov parc. č. XXXX, vinica o výmere 2700 m2, uvedený T. Y. a manž. O., rod. C., ktorí predmetný pozemok užívali až do svojej smrti. Prídelca a zároveň právny predchodca žalobcov T. Y. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi T. Y. sa viedlo na Štátnom notárske Bratislava - vidiek, pod sp.zn. D 1363/72. Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.06.1973 sa spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX vinica o výmere 2700 m2, kat. úz. N. v podiele 1/2 stala O. Y.Á., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.08.1982, sa spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX vinica o výmere 2700 m2, kat. úz. N. stali G. G. (pôvodne navrhovateľka v I. rade) a I. U., rod. Y.. I. U., rod. Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX, predmetný pozemok v rámci dedičského konania po poručiteľke I. U. prejednaný nebol. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že Notárskymi zápisnicami č. N 43/98 Nz 41/98 zo dňa 29.01.1998 a N 773/98 Nz 755/98 zo dňa 13.10.1998, ktoré boli spísané na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka, nadobudol vlastnícke právo vydržaním, okrem iného aj pozemku parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2417 m2, ktorý je predmetom tohto konania, žalovaný v 2. rade. Notárske zápisnice boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade dňa 04.11.1998 uzavrel dohodu o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za nehnuteľnosti, na základe ktorej mala byť reštituentom poskytnutá náhrada vo forme bezodplatného prevodu vlastníctva k pozemkom v kat. území N., vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/ XX zo dňa 28.10.1998, vypracovaným L.. M. X. a overeným Okresným úradom Z. odbor katastrálny pod č. XXXX/XX dňa 09.11.1988. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.1998 bol postúpený nárok vyplývajúci z uvedenej dohody na obchodnú spoločnosť HUMA '90 s.r.o., a zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, spomínaným v dohode o reštitučnej náhrade, zo dňa 11.11.1998, žalovaný v 2. rade previedol tieto pozemky na obchodnú spoločnosť HUMA '90 s.r.o. Spoločnosť bola následne zapísaná do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník týchto pozemkov. Spoločnosť HUMA '90 s.r.o. ako jediný akcionár obchodnej spoločnosti GOLF CLUB BRATISLAVA BERNOLÁKOVO, a. s. poskytol nepeňažný vklad na zvýšenie základného imania spoločnosti, ktorý predstavovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. N., parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 10301 m2, parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere 4774 m2, čo bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 10.11.1999. Následne na základe kúpnych zmlúv pozemky na LV č. XXXX, k.ú. N. parc. č. XXXX/ XX trvalé trávne porasty o výmere 10301 m2, parc. č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 4774 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 524 m2, parc. č. XXXX/XX ostatné plochy a o výmere 1.409 m2 nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 1. rade. Spoločnosť HUMA '90 s.r.o. bola dňa 30.06.2006 vymazaná z obchodného registra. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy ešte podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku spočíval podľa žalobcov v tom, že až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, môže byť podkladom na vykonanie zápisu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v katastri nehnuteľností, pričom táto skutočnosť by umožnila žalobcom podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, čím sa odstráni neisté postavenie žalobcov a vytvorí sa pevný základ vo vzťahoch medzi účastníkmi tohto konania. 3. Uznesením č.k. 5C/929/2008-412 zo dňa 12.11.2013 súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol o tom, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi na konanie vecne a miestne príslušnému orgánu - Obvodnému úradu v Senci. Poukázal na to, že G. G. (pôvodne žalobkyňa v 1. rade) si uplatnila na Obvodnom úrade v Senci reštitučný nárok, a že uplatnené nároky v tomto konaní sú nárokmi reštitučnými, a preto v danej veci nie je splnená podmienka právomoci súdu 1. stupňa o tejto veci konať.
4. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/54/2014-459 zo dňa 25.02.2014 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v danej veci sa žalobcovia, ako právni nástupcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XX, trvalý trávnatý porast, o celkovej výmere 2700 m2, k.ú. N., vyznačený v geometrickom pláne č. X/XXXX, vypracovaný O. S. a úradne osvedčený Správou katastra Z., patrí do dedičstva po zomrelej G. G. a I. U., každej v podiele k celku, a to z dôvodu možnosti ich prejednania v dedičskom konaní po poručiteľkách. Žalobcovia okrem iného argumentovali tým, že k prechodu vlastníckeho práva na štát nedošlo v rozhodnom období, teda v rokoch 1948 až 1989, ale až na základe vydržania, osvedčeného notárskou zápisnicou v roku 1998, a preto si svoje vlastnícke právo nemohli uplatniť podľa reštitučných predpisov. Krajský súd konštatoval, že žalobcovia sa teda podaným návrhom v danom prípade nedomáhajú vydania nehnuteľností na základe reštitučných predpisov, keď prípadnú kolíziu určovacieho návrhu podľa všeobecných predpisov vo vzťahu k reštitučným nárokom podľa osobitných predpisov, je potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej, a táto nemôže byť dôvodom zakladajúcim nedostatok právomoci súdu v občianskom súdnom konaní prejednať žalobcami uplatnený nárok na ochranu vlastníckeho práva formou určovacieho návrhu. 5. Uznesením č.k. 5C/929/2008-613 zo dňa 29.06.2016 súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol a to tak, že zamietol návrh na prerušenie konania, konanie zastavil a rozhodol o tom, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi na konanie vecne a miestne príslušnému orgánu - Okresnému úradu v Z., pozemkový a lesný odbor. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania žalobcov až do právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Z. vo veci rozhodnutia o nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z., súd uviedol, že toto konanie je prerušené až do rozhodnutia prejednávanej veci žalobcov a tak by prerušením tohto konania nastala patová situácia, ktorá by nedovoľovala právoplatne skončiť ani jedno konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastavení konania súd uviedol, že uplatnené nároky žalobcov sú nárokmi reštitučnými, v zmysle osobitného predpisu, podľa ktorého rozhodovacia právomoc patrí osobitným správnym orgánom- obvodným pozemkovým úradom, a teda konštatoval absenciu právomoci konať vo veci samej. Súd tiež ďalej argumentoval, že pokiaľ by v konaní pokračoval a rozhodoval o určovacej žalobe, by túto musel zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/24/2017-656 zo dňa 30.03.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konanie a vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nerešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu rozhodol opätovne tak, že konanie o žalobcami uplatňovanom nároku pre nedostatok právomoci zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Senec a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré sú úplne totožné s dôvodmi, pre ktoré už skôr zastavil konanie svojím v poradí prvým uznesením, a pre ktoré dôvody bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené inštančne nadriadeným súdom, napriek tomu, že mu bolo po vrátení veci uložené meritórne vec prejednať a rozhodnúť vecne o uplatňovanom nároku žalobcov. 7. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal, právne vec posúdil podľa ustanovení § 80 písm c.) O.s.p., § 137 písm. c), § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1, § 2, § 7 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, § 1 ods. 1, § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie sa v konaní najskôr zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu a skonštatoval existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov ako právnych nástupcov poručiteliek G. G. a I. U., nakoľko sa domáhajú určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po uvedených poručiteľkách a ako dedičia sú vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. O tom, že žalobcovia sú dedičmi po uvedených poručiteľkách svedčia listiny - dedičské rozhodnutia. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade je daná vzhľadom na skutočnosť, že je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, súd prvej inštancie skonštatoval, že tento nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej povinnosti, o ktorej sa v konaní rozhoduje a nebol ním už od začiatku konania. V danom prípade bolo zrejmé, že žalovaný v 2. rade, nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný, nakoľko právne postavenie žalobcov by sa v danej veci v prípade ich úspechu nezmenilo, a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade bol síce dočasne ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností, avšak tento predmetné nehnuteľnosti
previedol zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v prospech spoločnosti HUMA 90, spol. s r.o., ktorá uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.1998 od pôvodných reštituentiek. Preto súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol. Následne súd prvej inštancie poukázal na charakter určovacej žaloby. Súd prvej inštancie podrobil žalobný petit, po vykonanom dokazovaní, testu existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorého sa domáhajú žalobcovia, pričom dospel k záveru v súlade s konštantnou judikatúrou, že v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom určení. Ich právne postavenie je v tomto prípade neisté a iba podaním tejto žaloby môžu dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, v ktorom zápis svedčí práve žalovanému v 1. rade a nie poručiteľkám G. G. a I. U., ktoré sú právnymi predchodcami žalobcov. Len rozhodnutím súdu je možné odstrániť stav neistoty žalobcov, na základe ktorého bude môcť prebehnúť konanie o novoobjavenom dedičstve ohľadom sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení predmetného nároku zaoberal okrem iného aj otázkou, či predmetná nehnuteľnosť - pôvodne zapísaná v PKV vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX - vinica o výmere 2700 m2 bola riadne konfiškovaná. Súd prvej inštancie mal za to, že ku konfiškácii dochádza priamo zo zákona t.j. dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky t.j. ku dňu 01.03.1945. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie, o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie. Z § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR vyplýva, že konfiškovaný majetok bol vymedzený práve osobou vlastníka, ktorý spĺňal podmienky uvedené v § 1 konfiškačného dekrétu. Bez príslušného správneho rozhodnutia, by bolo pojmovo vylúčené označenie majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Správne rozhodnutie vydané v takomto konaní podliehalo inštančnému preskúmaniu a nadobúdalo právoplatnosť. Toto rozhodnutie nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii, ale len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú splnené, teda, že majetok tejto osoby je dňom účinnosti dekrétu t.j. dňom 01.03.1945 konfiškovaný. Správne rozhodnutie (právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou podmienkou konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškovaný majetok nešlo. Z uvedeného vyplývalo, že záver o konfiškácii nepriateľského majetku, ku ktorému dochádzalo ex lege, treba vždy vykladať tak, že ku konfiškácii môže dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok medzi ktoré patrilo aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola zradcom alebo nepriateľom českého a slovenského národa. Takýmito rozhodnutiami boli v tomto prípade Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 22022/45-I/B zo dňa 31.05.1946 a Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 2286/46-I/B zo dňa 26.04.1946, ktoré nadobudli právoplatnosť a na základe ktorých bol aj predmetný pozemok riadne konfiškovaný ku dňu 01.03.1945. V tomto prípade mal súd prvej inštancie za to, že nemožno pochybovať o tom, že sporná nehnuteľnosť skutočne na štát v rámci konfiškácie prešla, nakoľko konfiškačný proces bol riadne dovŕšený. O uvedenom svedčí aj zápis v prospech Československého štátu na príslušnú PK vložku č. XXXX, pre katastrálne územie N., z ktorej vyplýva, že uvedené parcely boli dňa 29.10.1957 zapísané v prospech vlastníka Československý štát - ONV odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Bratislava - okolie následkom konfiškácie. Súd prvej inštancie mal v uvedenom prípade za to, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladu schopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Súd prvej inštancie poukázal na konštantnú judikatúru, konkrétne Rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 123/2003. Súd prvej inštancie na základe uvedeného mal za to, že predmetný výmer o vlastníctve pôdy č. N.-XXXXX/XX-L. zo dňa 23.12.1947 v prospech T. Y. a manž. O., rod. C. - právnych predchodcov žalobcov, je verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam, jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, na ktorý súd v zmysle § 194 ods. 2 CSP prihliadne. Vysvetlil, že ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom. Súd ďalej konštatuje, že na vznik vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe na základe uvedeného výmeru, nakoľko v zmysle § 1 ods. 1 a ods. 2 nar. SNR
č. 104/1946 toto vlastnícke právo vzniklo už na základe rozhodnutia, t.j. výmerom o vlastníctve pôdy, a teda evidencia v pozemkovej knihe nebola potrebná, ako sa nesprávne domnieval žalovaný v 1. rade. 8. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú namietal žalovaný v 1. rade, že aj keby sa preukázalo, že právni predchodcovia žalobcov platne nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tak toto zaniklo na základe rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, číslo S.: XX/XXXX-S.-R. zo dňa 27.01.1965, ktorým sa zrušila prídelová listina pre nesplnenie prídelových podmienok k pôdohospodárskemu majetku pridelenému v pozemkovej reforme o výmere 5,6390 ha, od ktorej žalobcovia v tomto konaní odvodzujú nároky na vlastníctvo, súd prvej inštancie skonštatoval, že právomoc zrušiť výmer s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov (vládneho nariadenia č. 116/1949 Sb. a č. 122/1951 Sb.) nikdy neprešla, a preto aj predmetné rozhodnutie bývalého ONV Bratislava - Vidiek treba považovať za nulitný správny akt. Odôvodnil, že tento štátny orgán totiž rozhodol nad rámec svojich kompetencií a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto postihnutého, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez toho, že by sa tým prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. K odňatiu prídelu bolo možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktoré však v danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy (pridelenie už raz pridelenej pôdy inému subjektu) právne predpisy účinné v tomto období neumožňovali. Bývalé okresné národné výbory považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad ak pridelené pozemky boli v neskoršom období užívané družstvami alebo štátnymi majetkami, keďže prídelca práve z tohto dôvodu nemohol na prídele hospodáriť a napriek nedostatku svojej právomoci vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že rozhodnutie Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava - Vidiek číslo S.: XX/XXXX-S.-R. zo dňa 27.01.1965 je nulitným správnym aktom, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na to, nebol oprávnený. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že okrem predmetného výmeru o vlastníctve pôdy odvodzujú žalobcovia vlastnícke právo svojich právnych predchodcov aj ďalšími skutočnosťami. Jednou z nich je aj skutočnosť, že Okresný národný výbor Bratislava-vidiek, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesníctva dňa 04.11.1965 vydal prídelovú listinu pre T. Y. a manž. O., rod. C., N., čís. XXXX, podľa ktorej sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, okrem iných aj k nehnuteľnosti v k.ú. N.: vložka č. XXXX, parc. č. XXXX vinica o výmere 0,2700 ha za prídelovú cena 972,- Kčs, ktorá bola podľa tejto listiny celá vyplatený uvedenými prídelcami, právnymi predchodcami žalobcov. Uvedená nehnuteľnosť, ku ktorej právni predchodcovia žalobcov riadne nadobudli vlastnícke právo, bola ďalej predmetom dedičských konaní, čo je ďalšou skutočnosťou, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoj právny nárok. Po smrti T.G. Y. nadobudla jeho podiel k spornej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v k.ú. N.Á. O. Y., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava- vidiek č. D 1363/72-12 zo dňa 13.06.1973, čím sa tak stala jeho výlučnou vlastníčkou v celosti. Po jej smrti nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti dedičky G. G., nar. XX.XX.XXXX a I. U., nar. XX.XX.XXXX v rovnakom pomere, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava- vidiek č. D 1039/82 zo dňa 10.08.1982, čo bolo vyznačené v poznámke LV č. XXX, na ktorý poukazovali žalobcovia, a ako to uviedol aj správny orgán v rozhodnutí č.j.: OU-SCPLO/2016/2926-1/774/Ko zo dňa 13.05.2016, a tiež objasnil znalec L.. M. N. v znaleckom posudku, ktorý predložili žalobcovia. V dedičských konaniach po I. U., rod. Y. a G. G., rod. Y. už predmetný pozemok prejednaný nebol. V konaní vypočutý žalobcovia však vypovedali, že spornú nehnuteľnosť užívali až do doby, kým sa jej užívania ujal žalovaný v 1. rade v roku 2004 a tiež poukázali na skutočnosť, že G. G. bola až do svojej smrti - 21.06.2008 daňovníčkou dane z nehnuteľností za pozemok - druh pozemku A - orná pôda, vinice, chmelnice, ovocné sady, parc. č. XXXX o výmere 2700 m2, ktoré skutočnosti podľa súdu prvej inštancie taktiež preukazujú dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcami. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Senec pozemkový a lesný odbor č.j.: OU-SCPLO/2016/2926-1/774/Ko zo dňa 13.05.2016, právoplatné dňa 23.02.2021, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. sa žiadateľom nenavracia vlastníctvo a neposkytuje sa náhrada za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. N. podľa výmeru o vlastníctve pôdy: parc. č. XXXX, označená ako V.XX, druh poz. pustá vinica o výmere 2700 m2, nakoľko nie sú splnené podmienky prechodu nehnuteľnosti na čsl. Štát „v rozhodujúcom období“ v lehote od 25.02.1948 do 31.12.1989, niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. S argumentáciou uvedenou správnym orgánom v odôvodnení predmetného rozhodnutia sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, pretože bol rovnako toho názoru, že T. Y. a O. Y. nehnuteľnosť k.ú. N.
parc. č. XXXX o výmere 2700 m2, označená ako V. pustá vinica platne nadobudli Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-L. do vlastníctva a po nich ich právny nástupcovia - právni predchodcovia žalobcov, pričom táto nehnuteľnosť v rozhodnom období ako uviedol správny orgán neprešla na čsl. Štát, pretože do konca roku 1989 bola vo vlastníctve G. G. a I. U., resp. jej dedičov. 9. V uvedenom prípade žalobcovia tiež argumentovali, že Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním a to konkrétne Notárskou zápisnicou č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.01.1998 spísanej na Notárskom úrade na Plynárenskej ulici č. 1, v Bratislave, pred notárom JUDr. Ivanom Macákom, z ktorej vyplýva, že notár osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice. Medzi nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice sa nachádza aj nehnuteľnosť parcela č. XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2700 m2 /nehnuteľnosť vedená na A. vl. č. XXXX k.ú. N. ako pôvodná parcela č. XXXX, z ktorej boli na základe rekonštrukcie prídelového plánu vyhotoveného B. - L.. A. X. vytvorené parcely, okrem iného: prídel V. - parcela č. XXXX o výmere 2700 m2 - orná pôda/. Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplývalo, že podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne územie Bernolákovo, vložka č. XXXX, sú pozemky zapísané pod bodom N. na Československý štát ONV odbor poľného a lesného hospodárstva Bratislava - okolie, titulom zápisu zo dňa 29.10.1957. Skutočnosti tvrdené v rámci predmetnej notárskej zápisnice ako aj samotné vydržanie štátu mal súd povinnosť skúmať, avšak iba ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.07.2020 nepripustil návrh na zmenu petitu, ktorou žalobcovia navrhli určiť, že žalovaný v 2. rade nespĺňal podmienky oprávnenej držby prídelu označeného ako V., parcela č. XXXX o výmere 2700 m2, orná pôda, k.ú. N., podľa Osvedčenia o vydržaní vl. práva v zmysle Notárskych zápisníc N 43/98 Nz 41/98 z 29.01.1998 a N 733/98 Nz 755/98 z 13.10.1998 spísaných na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie taktiež odmietol vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcami v súvislosti s nepripustením navrhovaným petitom, a tiež z dôvodu ich nadbytočnosti v konaní. V súvislosti s predmetnou notárskou zápisnicou súd prvej inštancie uviedol, že účastník Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom v konaní pred notárom prehlásil, že mal v dobrej viere pozemky aj so započítaním lehôt jeho právnych predchodcov v držbe najmenej od roku 1957 a v súčasnosti sú pozemky v jeho držbe. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním taktiež za preukázané, že uvedená konfiškácia týkajúca sa predmetných nehnuteľností bola vyznačená na vtedajšej PKV vložke č. XXXX až na základe zápisu zo dňa 29.10.1957. Problémom v danom prípade zostalo, že uvedený zápis na príslušnú PK vložku č. 3174 bol vykonaný až dňa 29.10.1957 t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy avšak pred vydaním prídelovej listiny k sporným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie skonštatoval, že táto skutočnosť nevyvracia platné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti T. Y. a manž. O., rod. C.S.X. na základe uvedeného Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý bol vydaný v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, a až po tom, ako sa vlastníkom na základe konfiškácie stal čsl. štát k 01.03.1945. Uvedené podporuje skutočnosť, že prídelový proces pokračoval a po zápise vlastníctva čsl. štátu na PK vložku bola vydaná dňa 04.11.1965 prídelová listina v prospech uvedených prídelcov, ktorí ďalej riadne túto nehnuteľnosť užívali a následne ich právni predchodcovia. To znamená, že právni predchodcovia žalobcov ako vlastníci spornej nehnuteľnosti jednak k tejto riadne nadobudli a nadobúdali vlastnícke právo, užívali ju a od počiatku preukázali bdelosť v uplatňovaní ich vlastníckych práv. Naproti tomu skonštatoval, že v konaní nebola preukázaná dobromyseľná držba štátu, ktorá by odôvodňovala jeho nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k tejto nehnuteľnosti, nebola preukázaná ani skutočnosť, že by sa k tejto nehnuteľnosti ako vlastník správal po vyžadovanú dobu, vykonané dokazovanie svedčí práve o opaku. 10. Pokiaľ ide o identifikáciu spornej nehnuteľnosti, ktorú v konaní namietali žalovaní, súd prvej inštancie poukázal na predložené listinné dôkazy, konkrétne identifikáciu parciel č. XXX-XX/XX z 02.04.2008 vyhotovenej Správou katastra Z., identifikáciu parciel č. XXX-XXX/XX z 13.01.2014 vyhotovenej OÚ Z., katastrálny odbor, identifikáciu parciel č. G.-XXXX/XXXX z 21.09.2021 vyhotovenej OÚ Z., katastrálny odbor, z ktorých je preukázané, že parcela č. XXXX, označené v prídelovom konaní ako prídel V. je v súčasnosti vedená ako časti parciel reg. C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (LV č. XXXX), vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom označenie prídelu V., zodpovedá označeniu prídelu podľa I.-G. XXXX o výmere 2700 m2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na spätnú identifikáciu zo dňa 24.01.2008 ako prílohu ku geometrickému plánu č. X/XXXX vyhotoveného O. S., z ktorej vyplýva, že prídelová parcela č. XXXX-V. o výmere spolu 2700 m2 sa skladá z častí parciel XXXX/XX o výmere 1.545 m2, XXXX/XX o výmere 85 m2, XXXX/XX o výmere 805 m2 a XXXX/XX o výmere 265 m2, ktoré
boli pôvodne evidované v PK vložke č. XXXX, a ktoré sú evidované v Notárskej zápisnici č. N 43/98 Nz 41/98 ako parc. č. XXXX o výmere 2700 m2. V zmysle výkazu výmer ako prílohy ku geometrickému plánu č. X/XXXX vyhotoveného O. S. 07.01.2008, vyplýva, že parcely zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX sa rušia a vznikajú nové parcely č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX a tiež, že prídelová parcela č. XXXX-V. o výmere spolu 2700 m2 je identická s parcelou nového stavu č. XXXX/XX. Uvedené skutočnosti podporili aj Znalecké posudky, konkrétne Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný L.. A. S. a Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný L.. M. N., ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil vzájomne a dospel k záveru, že sporná parcela C KN č. XXXX/XX druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 2700 m2 v k.ú. N. vytvorená geometrickým plánom č. X/ XXXX O. S., úradne overeným dňa 31.01.2008 pod číslom XXX/XX sa nachádza na parcelách registra C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. N.. Súd prvej inštancie uviedol, že námietky strán sporu smerujúce k obsahu a záverom týchto znaleckých posudkov, resp. k osobe znalca vyhodnotil v oboch prípadoch ako nedôvodné. 11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 1. rade, ktorý v konaní poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax Okresného súdu Pezinok v obdobných a skutkovo podobných veciach súd prvej inštancie uviedol, že okrem dvoch ešte prebiehajúcich konaní boli zvyšné konania týkajúce sa žalovaných právoplatne skončené buď zastavením konania pre nedostatok právomoci a postúpené príslušnému správnemu orgánu, z dôvodu možného uplatnenia nárokov strán sporu v tzv. reštitučnom konaní, čo nie je v prípade prejednávaného sporu možné alebo boli návrhy žalobcov zamietnuté z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení, čo taktiež nie je rovnaký prípad ako v prejednávanej veci. 12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia návrhom zo dňa 17.07.2020 žiadali konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania na Okresnom úrade v Senci, správne konanie P.-Z.-A.-X/Ko, v ktorom si žalobcovia uplatnili reštitučný nárok na predmetnú nehnuteľnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka riešená v tomto konaní podlieha súdnemu prieskumu len ako otázka prejudiciálna v zmysle § 194 CSP a tiež z dôvodu, že toto konanie už je právoplatne skončené, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 162 ods. 3 CSP návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol. 13. O nárokoch na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí mali voči žalovanému v 1. rade plný úspech v konaní priznal voči nemu právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, a žalovanému v 2. rade, ktorý mal plný úspech v konaní voči žalobcom, priznal voči týmto právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaný v 1. rade namietal nedodržanie základných princípov sporového konania zo strany konajúceho súdu, keď vzhľadom na obsah a spôsob odôvodnenia napádaného rozsudku sa tento podľa jeho názoru ani len nejaví ako objektívne, nestranné a logické posúdenie veci, keď predmetné civilné sporové konanie trvá od roku 2008 a aktuálne napádané rozhodnutie je prvým meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie. Následne žalovaný v 1. rade namietal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to z hľadiska jeho práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal pritom na rozsiahlu judikatúru (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Žalovaný v 1. rade namietal aj nesprávny procesný postup pri dokazovaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v predmetnej právnej veci sa po realizovaní zmeny zákonného sudcu konali dokopy 4 súdne pojednávania (17.07.2020, 18.06.2021, 18.10.2021, 29.05.2023), na ktorých súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s princípom legality a procesnými ustanoveniami o dokazovaní v civilnom sporovom konaní. Podľa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 29.05.2023 v rozpore s čl. 3 ods. 3 CSP došlo bez náznaku záujmu o objasnenie podstaty konania (kolízií reštitučných a všeobecných predpisov) a posúdenia podstatných skutkových a právnych okolností pre uplatnenie nároku zo strany súdu prvej inštancie k postupu, pri ktorom riadne nevykonal dôkazy a presne neuviedol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a neoboznámil strany sporu s obsahom súdneho spisu a teda s dôkazmi, ktoré vo veci údajne vykonal. Následne žalovaný v 1. rade namietal porušenie práva na spravodlivý proces v kontexte vykonateľnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti argumentoval, že ako neoddeliteľná súčasť napádaného rozsudku je Geometrický plán č. X/XXXX, vypracovaný L.. O. S. 07.01.2008, úradne overený dňa 31.01.2008, ku ktorému žalovaný v 1. rade počas konania vzniesol zásadné námietky s tým, že ich argumentačnú správnosť potvrdilo aj znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom.
Na základe Uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/929/2008-1217 zo dňa 07.12.2021 bolo vo veci na základe návrhu žalovaného v 1. rade nariadené znalecké dokazovanie s tým, že súdom ustanovený znalec L.. A. S., vo vypracovanom znaleckom posudku č. XX/XXXX dospel k jednoznačnému záveru, že nehnuteľnosť uvedená v prídele V. neodpovedá v súčasnosti evidovaným parcelám č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. N., ku ktorým sa žalobcovia domáhajú v zmysle ich žalobného petitu určenia, že patria do dedičstva po zosnulej G. G., rod. Y. a I. U., rod. Y. každá v podiele 1/2 k celku. Naviac zo záverov znaleckého posudku vyplýva tiež to, že prídel V. nezodpovedá žalovaným parcelám nielen polohovo, ale ani výmerou, čo je ďalší podstatný fakt, ktorý nemožno opomenúť. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na ďalší podstatný záver znalca, ktorý na str. 10 svojho ZP uviedol, že novovzniknutá parcela č. XXXX/X v GP č. X/XXXX, ZPMZ XXXX, O. S. neodpovedá geometrickému a polohovému určeniu nehnuteľností v pôvodnom podklade a novom podklade. Okrem toho, že súdom ustanovený znalec konštatoval nesprávnosť geometrického plánu č. X/XXXX, tento bol vyhotovený evidentne v rozpore s právnymi predpismi, údajmi katastra, právnym stavom a listinami, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Zo strany súdom ustanoveného znalca L.. A. S. bola v znaleckom posudku č. XX/XXXX okrem iného vykonaná aj tzv. spätná identifikácia aktuálne žalovanej nehnuteľnosti a pôvodnej parcely č. XXXX, z ktorej mal vzniknúť prídel a nadobudnúť ho mali údajne právni predchodcovia žalobcov. Žalovaný v 1. rade súdu prvej inštancie vytýkal, že túto spätnú identifikáciu vykonanú odborne spôsobilou osobou úplne opomenul. Ďalej uviedol, že žalobcovia predložili identifikáciu parciel z 02.04.2008, ktorú dala vyhotoviť Správa katastra v Z. na účely dedičského konania, identifikáciu parciel z 13.01.2014, ktorú dal vyhotoviť tiež Okresný úrad Z., katastrálny odbor na účely reštitúcie, avšak na účely súdneho konania sú absolútne bezpredmetné a z mnohých právnych dôvodov aj nepoužiteľné. Následne žalovaný v 1. rade namietal, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vôbec nevyplýva, ako súd prvej inštancie posúdil jeho podstatnú skutkovú a právnu argumentáciu, ktorú realizoval množstvom rozsiahlych písomných podaní, medzi ktorými poukázal napríklad na vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 20.05.2015, na vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 14.04.2015, na vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 26.02.2009 a na vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 07.10.2020. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul vykonať dokazovanie identifikáciou parciel vypracovanou OU Z., katastrálny odbor zo dňa 09.01.2015, ktorá obsahuje informácie o PKN parc. XXXX s vyjadrením jej celkovej výmery v m2. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal s dôkazmi konkrétne: Zápisnica zo dňa 28.08.1946 o odovzdaní majetku do držby a úžitku pre MEPOD, Zápisnica schôdze rady MNV zo dňa 09.07.1952 a List zo dňa 02.03.1956 - návrh na delimitáciu pridelených nehnuteľností a preto nedostatočne a nesprávne ustálil skutkový stav. Žalovanému v 1. rade nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie vychádzal len z niektorých listinných dôkazov, pričom niektoré svedecké výpovede boli súdom prvej inštancie podľa jeho názoru dezinterpretované alebo citované neúplne a bez kontextu. Konkrétne namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka L.. X.na. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal nesprávne právne posúdenie veci. Súdu prvej inštancie vytýkal, že absolútne opomenul právne vyhodnotiť postavenie žalovaného v 1. rade ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Podľa názoru žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu a odkázal pritom na všetky jeho písomné podania a ústne prednesy, v ktorých v tomto smere uviedol nespočetne veľa judikátov. Následne žalovaný v 1. rade namietal nesprávne právne posúdenie otázky prejudiciality reštitučného rozhodnutia žalobcov, vkladuschopnosti výmeru a prídelu, a otázky vydržania vlastníckeho práva. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 15. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že vo vzťahu k nemu bolo konanie právoplatne skončené, odvolacie dôvody považoval za dôvodné a súhlasil s argumentáciou žalovaného v 1. rade, najmä pokiaľ ide o nedostatočné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie skutočností, ktorými sú zidentifikovanie žalovaných a prídelových parciel s dôrazom na to, že nesprávnosť identifikácie bola potvrdená znaleckým dokazovaním, nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka L.. X., vzdanie sa prídelu právnymi predchodcami žalovaných, t.j. strata ich vlastníckeho práva, v dôsledku ktorej bol v danej právnej veci opodstatnený postup podľa reštitučných zákonov a uchádzanie sa o navrátenie vlastníckeho práva v správnom konaní a nie podanie predmetnej určovacej žaloby, pri ktorej neexistuje naliehavý právny záujem a absencia preventívneho charakteru určovacej žaloby a s ňou súvisiace narušenie dlhodobo ustálených právnych vzťahov nielen medzi účastníkmi konania, ale aj voči tretím osobám, ktoré môžu viesť k hromadeniu ďalších určovacích žalôb. S poukazom na uvedené považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny, a
preto navrhol, aby odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa § 389 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade nesúhlasili s jeho právnym názorom o neexistencii naliehavého právneho záujmu a zhrnuli v tejto súvislosti závery z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobcov, žalovaný v 1. rade neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by rozsudok súdu prvej inštancie spochybnil a zároveň uviedli, že ako súd vyhodnotí preukázaný skutkový stav, záleží na úvahe súdu, ktorú možno spochybniť v prípade, že by posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné, bolo zjavne neprimerané, čo žalovaný v 1. rade nepreukázal. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa porušenia práva na spravodlivý proces žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade v odvolaní neprehľadne kumuluje viacero odvolacích dôvodov, pričom jasne a určito nevysvetľuje stavbu svojich argumentov a k odvolaciemu dôvodu nesprávneho procesného postupu okresného súdu cituje právne vety z rozhodnutí dovolacieho súdu a ústavného súdu, avšak čo konkrétne považuje žalovaný v 1. rade za nesprávny procesný postup v odvolaní neuviedol. Pokiaľ ide o odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho procesného postupu pri dokazovaní žalobcovia poukázali na judikát R 37/1993, v ktorom Najvyšší súd SR vyjadril, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania. Žalobcovia k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedli, že okresný súd v konaní, ktoré sa vedie cca 15 rokov, svojim procesným postupom umožnil sporovým stranám (teda nielen žalovanému v 1. rade), aby uskutočňovali im patriace procesné práva a v rámci prvoinštančného konania mal žalovaný v 1. rade právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, navrhovať dôkazy a tieto predkladať do konania, čo preukazujú najmä zápisnice z jednotlivých pojednávaní. K tomu, že žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal nevykonanie dôkazu o vzdaní sa prídelu, žalobcovia uviedli, že s touto skutočnosťou sa okresný súd dôsledne a náležite vysporiadal aj v rámci posúdenia rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, číslo S.: XX/XXXX-S.-R. zo dňa 27.01.1965. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Podľa názoru žalobcov tento odvolací dôvod žalovaný v 1. rade nepreukázal. K nevykonaniu dôkazu listinou tzv. „Prehlásenia o vzdaní sa prídelu zo dňa 18.11.1964“ a „Úradného záznamu z 21.01.1965“, žalobcovia uviedli, že sa netýkali právnych predchodcov žalobcov a naviac obe časovo predchádzali Prídelovej listine zo dňa 04.02.1965, od ktorej žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo svojich právnych predchodcov. K tvrdeniam žalovaného v 1. rade, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odkázali žalobcovia na body 49. až 57. rozsudku súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného v 1. rade, že súd prvej inštancie opomenul právne vyhodnotiť postavenie žalovaného v 1. rade ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti, žalobcovia uviedli, že tieto tvrdenia sú neúplné, nakoľko súd prvej inštancie v bodoch 33. a 34. rozsudku, mal za preukázané, že rekonštrukcia prídelového plánu sa vykonala na základe objednávky pravdepodobne spoločnosti HUMA 2000, teda právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, pričom sa použil grafický prídelový plán, kde boli uvedené výmery jednotlivých parciel a tiež mená prídelcov. Uvedené, podľa názoru žalobcov, ani nezakladá nesprávne právne posúdenie veci, ktoré predstavuje chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav a ku ktorej dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. S poukazom na technickú správu k rekonštrukcii prídelového plánu, žalobcovia uviedli, že žalovaný v 2. rade rešpektoval prídelové konanie, nakoľko inak by nesúhlasil s rekonštrukciou prídelového konania na základe žiadosti spol. HUMA ´90 spol s.r.o. 17. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedli, že jeho argumentáciu považujú za nedôvodnú a nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný v 2. rade rešpektoval prídelové konanie a súhlasil aj s rekonštrukciou prídelového konania, pričom odkázali na technickú správu k rekonštrukcii prídelového plánu. Uviedli, že súd prvej inštancie správne právne posúdil v bodoch 41. až 42. rozsudku, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetu tohto konania v roku 1947, kedy sa ujali držby pozemku. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili v konaní originál Výmeru o vlastníctve pôdy č. N.-XXXXX/XX-L. zo dňa 23.12.1947. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, môže ho skúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný
(ničotný). Namietanie zidentifikovania žalovanej prídelovej parcely žalovaným v 2. rade, s dôrazom na to, že nesprávnosť identifikácie bola potvrdená znaleckým dokazovaním, je podľa názoru žalobcov v podstate popieranie právnych skutočností vyplývajúcich z osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva štátom Notárskymi zápisnicami č. 773/98, Nz 755/98, N43/98, Nz 41/98. Žalobcovia v tejto súvislosti len zopakovali svoje tvrdenie k znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca, Ing. Petra Vargu. Vzhľadom na zmätočné vyjadrenie súdom prvej inštancie ustanoveného znalca, ktorý ale nepoprel zidentifikovanie žalovanej parcely, si žalobcovia nechali vypracovať Súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom L.. A. N., ktorého závery následne vo vyjadrení vyčerpávajúcim spôsobom zhrnuli. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, z dôvodu absencie jeho vecnej legitimácie v konaní, neprihliadal. 18. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie namietal v priebehu celého konania, začatého už v roku 2008, avšak žalobcovia, ktorí sú disponentami žalobného návrhu, námietku absencie pasívnej legitimácie ignorovali a bezdôvodne ho zaťažovali dlhodobým súdnym konaním, hoci boli v konaní zastúpení advokátom, ktorému muselo byť procesné postavenie žalovaného v 2. rade od začiatku známe. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že poskytnutím predmetného vyjadrenia iba plnil súdom uloženú povinnosť na základe jeho výzvy zo dňa 11.09.2023, a preto by súd na podané vyjadrenie účastníka prihliadať mal. 19. Žalobcovia v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zhrnuli odvolaciemu súdu ich predchádzajúcu argumentáciu. Následne žalobcovia odcitovali právne vety z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2021 ako R 56/2021 (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020) v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva od nevlastníka. 20. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike k tvrdeniu žalobcov, že naliehavý právny záujem má údajne vyplývať priamo z ustanovení § 34 a 36a ods. 1 katastrálneho zákona, uviedol, že uvedené ustanovenia Katastrálneho zákona nie sú preukázaním naliehavého právneho záujmu, a ani unesenie tohto dôkazného bremena žalobcov, nijako sa netýkajú tohto sporového konania v merite veci. V tomto smere sa žalobcovia snažili už skôr nedôvodne tvrdiť a subsumovať unesenie dôkazného bremena pod ustanovenia Katastrálneho zákona, a to ust. § 1 tohto zákona, keď opomenuli, že v ich prípade nejde o spor, ktorý by sa týkal riešenia otázky tzv. duplicitného vlastníctva. Za hrubé zavádzanie však považoval tvrdenie, že s týmto sa údajne v rámci predbežného právneho posúdenia veci stotožnil súd prvej inštancie a mal toto dokonca konštatovať do zápisnice z pojednávania zo dňa 18.06.2021. Poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.06.2021 vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol v rámci predbežného právneho názoru iba to, že žalobcovia údajne majú naliehavý právny záujem, bližšie tento predbežný názor však nijako nezdôvodnil. K tvrdeniu žalobcov, že je vecou súdu, ako vyhodnotí preukázaný skutkový stav, žalovaný v 1. rade uviedol, že uvedené je pravdou, avšak len do tej miery, že k vyhodnoteniu musí dospieť zákonným spôsobom, úplne a jasne tak, aby neopomenul podstatné skutkové okolnosti a skutkový stav bol zistený správne a bez zásadnejších pochybností, to sa však v prípade napádaného rozhodnutia nestalo. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade zopakoval jeho názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil alebo úplne opomenul vyhodnotiť celý rad podstatných skutočností a odkázal pritom na jeho odvolanie, v ktorom uvedené jasne opísal. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný v 1. rade v odvolaní v kontexte uplatneného odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b) CSP podľa ich názoru neprehľadne kumuluje viacero odvolacích dôvodov, pričom jasne a určito nevysvetľuje svoje argumenty, žalovaný v 1. rade uviedol, že sa s týmto vôbec nestotožňuje a v stručnosti znovu zhrnul podstatu tohto uplatneného dôvodu. Následne žalovaný v 1. rade uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a jeho odôvodnenie nebolo žalobcami doslova ničím spochybnené. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovia sa znovu bližšie nevyjadrili k podstate odvolacích námietok a uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný v 1. rade následne zopakoval, že v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie otázky ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, naliehavého právneho záujmu, prejudiciality rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní reštitučného nároku, vkladuschopnosti listín výmeru a prídelov žalobcov a vydržania vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Poukázal na to, že v tomto smere žalobcovia uviedli len spleť nedôvodných a absolútne nepreukázaných tvrdení, ktoré nemajú váhu spochybniť dôvodnosť uplatneného dôvodu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že námietkou žalovaného v 2. rade ohľadom zidentifikovania prídelovej parcely žalovaný v 2. rade popiera právne skutočnosti
vyplývajúce z osvedčení o vydržaní, žalovaný v 1. rade uviedol, že ide o vyfabulovaný právny konštrukt, ktorý žalovaný v 2. rade nikdy netvrdil a vo svojich vyjadreniach nikdy takto ani nemyslel. Vo vzťahu k citovaniu zo ZP č. X/XXXX a snahy o jeho spochybnenie uviedol, že uvedený znalecký posudok nevykazuje žiadne vady a preukazuje nedôvodnosť podanej žaloby. K citovaniu zo ZP č. XX/XXXX uviedol, že tento považuje ako celok za nezákonný (podrobne odkázal na podanie zo dňa 20.02.2023) s tým, že je aktuálne predmetom prieskumu na príslušnom orgáne dohľadu, aj podľa jeho výsledkov žalovaný v 1. rade bude zvažovať prípadne ďalšie právne kroky ako trestné oznámenie a žalobu o náhradu škody. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 21. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k argumentácii žalobcov v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, uviedli, že nakoľko duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, je podstatou sporu, predložili výklad Úradu geodézie, kartografie a katastra SR k zákonu č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Následne zopakovali ich argumentáciu týkajúcu sa tvrdenia žalovaného v 1. rade, že súd prvej inštancie opomenul právne vyhodnotiť jeho postavenie ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti. Žalobcovia mali za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný, súd prvej inštancie v súvislosti s procesným postupom konania zvolil zákonný postup a rozsudok je vykonateľný v zmysle prílohy geometrického plánu č. 3/2008, ktorý bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, údajmi katastra, právnym stavom a príslušnými verejnými listinami. 22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné. 23. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a vysvetlené akými úvahami sa súd prvej inštancie uberal a odôvodnenie obsahuje odpovede na relevantné otázky nastolené v konaní. To, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil iný skutkový a právny stav, ako uvádzal žalovaný v 1. rade, neznamená, že došlo k zásahu do procesných práv žalovaného v 1. rade. Dôležité je, že z rozhodnutia vyplýva na základe ktorých dôkazov súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru. Dané je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé. To, že konanie prebiehalo dlho a bolo v rámci neho podávané množstvo rozsiahlych vyjadrení, neznamená, že aj odôvodnenie rozsudku musí byť rozsiahle a obsahovať podrobne všetky vyjadrenia strany v spore. Odôvodnenie má obsahovať podstatné argumenty a odpovede na podstatné otázky, a má byť z rozhodnutia zrejmé, na základe ktorých dôkazov dospel súd ku skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd má za to, že dané kritérium rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie je presvedčivé a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia a ako reakciu na argumenty v odvolaní dopĺňa nasledovné. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že vlastnícke právo svedčí predchodcom žalobcov. V tomto smere sa stotožňuje s tým, že ich vlastnícke právo vyplýva z výmeru o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa §1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR, č. B 65919/47-III/B zo dňa 23.12.1947 a prídelovej listiny vydanej Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesníctva zo dňa 04.11.1965, a aj prídelovej listiny zo dňa 06.02.1958, ktorej odpis sa nachádza v pripojenom spise konania pred Okresným úradom Z., č. P.-Z.-A.-X/XXX/KO. Rovnako nie je bez významu, že došlo aj k dedeniu predmetnej nehnuteľnosti, a to rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1363/72-12 zo dňa 13.06.1973 v dedičskej veci po poručiteľovi František Cvergel, nar. 29.10.1882, zomrelý dňa 14.07.1964 a rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1039/82 zo dňa 10.08.1982 v dedičskej veci po O. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Uznesenie Ľudového súdu v Bratislave Čd 126/56 z 19.01.1956 konštatuje a preukazuje len to, že došlo ku konfiškácii majetku G. I.. Z daného rozhodnutia sa nedá vyvodiť záver, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov žalobcov. Odvolací súd poukazuje na to, že konfiškácia majetku nastala priamo ex lege vo vzťahu k osobám, ktoré sa považovali za nepriateľov štátu. Rozhodnutie o konfiškácii bolo deklaratórne, čo
znamená, že iba potvrdzovalo skutočnosť, že vlastnícke právo už prešlo na štát na základe samotného zákona. V danom prípade je teda významné, ako aj konštatoval súd prvej inštancie, že konfiškovanie majetku I. na štát sa udialo pred tým ako štát následne potom vydával výmery o vlastníctve pôdy a prídelové listiny. Z listín, ktoré sú súčasťou spisu a aj konania pred Okresným úradom Z., č. P.-Z.-A.X/XXX/KO, ktorý spis je pripojený k danému konaniu teda vyplýva, že výmerom o vlastníctve pôdy z 23.12.1947 dostali právny predchodcovia žalobcov do vlastníctva sporný pozemok a následne v roku 1958 a 1965 sú tu vydané prídelové listiny, ktoré obe potvrdzujú vlastníctvo spornej nehnuteľnosti právnych predchodcov žalobcov. Teda, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, hoci až v roku 1956 došlo k zápisu konfiškácie predmetného majetku I. na štát, štát pokračoval vo výmerovom konaní, ktoré započalo 1947 a neskôr v roku 1958 a 1965 vydáva prídelové listiny pre právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Zároveň je preukázané, že právni predchodcovia sa na základe výmeru chopili držby predmetného pozemku, a tento užívali až do roku 2004, ako vyplýva z výpovedí žalobcov. Ďalej nie je bez významu ani skutočnosť, že došlo aj k dedeniu predmetného pozemku a v dedičských rozhodnutiach je uvedené, že nadobúda sa vinica parc. č. XXXX vo vl. č. XXXX. Žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že na LV č. XXX je zápis inej parcely a to XXXX, teda daný list vlastníctva nie je pre spor relevantný. Tu odvolací súd musí uviesť, že nevie zo spisového materiálu ozrejmiť, z akého dôvodu tam je iná parcela, či ide o chybu v písaní, či bola táto parcela prečíslovaná a podobne. Odvolací súd však dané, v súvislostiach s ostatnými vyššie opísanými okolnosťami nepovažuje za podstatné, nejde o takú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť výmer, prídel ako aj dedičské rozhodnutia, kde sa uvádza parcelné číslo vzťahujúce sa k predmetu konania. Žalovaný v 1. rade poukazuje i na to, že časť parcely č. XXXX nebola nikdy platne prevedená do vlastníctva právnych predchodcov, nakoľko rozhodnutím Predsedníctva SNR zo dňa 13.09.1945 a rozhodnutím Sboru povereníkov zo dňa 27.05.1946 bola PK parc. č. XXXX spolu s ďalšími pozemkovoknižnými parcelami pridelená štátnej organizácii Ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby (MEPOD), s tým, že k prevzatiu uvedených pozemkov do jeho držby došlo pred dátumom uvedeným vo výmere o vlastníctve pôdy, t.j. pred 23.12.1947. Na základe zápisnice z roku 1946 vyplývalo, že parcely č. XXXX-XXXX boli až do roku 1956 v užívaní MEPODu. Tu odvolací súd dopĺňa, nakoľko súd prvej inštancie sa k danému osobitne nevyjadril, že tu je potrebné vychádzať z toho, že nie je preukázané, že by táto organizácia reálne užívala pozemok, ktorý je predmetom sporu a významné sú všetky ostatné následné listiny, ktoré preukazujú, že sa s predmetom sporu zo strany štátu nakladalo tak, že bol daný do vlastníctva predchodcom žalobcov. Rovnako nie je relevantné ani poukazovanie na Rozhodnutie Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľn. a les. Okresného národného výboru zo dňa 27.01.1965, ktorým sa zrušuje prídelová listina, od ktorej žalobcovia odvodzujú nárok na vlastníctvo. Jednak ako uviedol súd prvej inštancie v ods. 53 odôvodnenia išlo o nulitný akt, vydaný neoprávneným orgánom, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd upriamuje pozornosť i na tú skutočnosť, že na predmetnej listine je zápis, že avšak parc. č. XXXX, XXXX, XXXX /dom, dvor/ stavebný pozemok/ vinica/ vyplatili, tieto užívajú, tých sa nezriekajú. Rovnako upriamuje pozornosť aj na Úradný záznam Okresného národného výboru Bernolákovo zo dňa 21.01.1965, nachádzajúci sa v pripojenom spise Okresného úradu Z., č. P.-Z.-A.-X/XXX/KO, z ktorého vyplýva, že: „prídelci (T. Y., O. F.. C.) vstúpili do JRD Bernolákovo. Vzdávajú sa prídelu až na dom, dvor, záhradu a vinicu, ktoré vyplatili a ktoré užívajú.“. Teda k časti prídelu, ktorý je predmetom tohto konania, sa prídelcovia nevzdali, tento riadne užívali a mali uhradenú aj prídelovú cenu. Čo sa týka poukazovania na dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade, odvolací súd dopĺňa, že je významný argument žalobcov, ktorý prednášali v konaní, a to, že od nevlastníka nemožno nadobudnúť vlastnícke právo, teda ak štát nie je a nebol vlastníkom, nemohol účinne previesť vlastnícke právo najprv ako reštitučnú náhradu, ktorá bola ihneď postúpená na spoločnosť HUMA ´90. Ďalej poukazuje na to, že spoločnosť HUMA ´90, ktorá vložila pozemky do imania spoločnosti GOLF CLUB BRATISLAVA BERNOLÁKOVO, a.s. (toho času Black a White, a.s.), od počiatku mala vedomosť o tom, že k pozemkom, na ktorých bol zámer vystavať golfový areál, sa vzťahujú výmery, a prídelové listiny, a že niektoré pozemky sú v držbe a užívaní fyzických osôb. Svedčí o tom napríklad, že na základe objednávky spoločnosti HUMA ´90 a zmluvy o dielo č. X/XX bol vyhotovený projekt pre obnovu časti prídelového plánu v k.ú. Bernolákovo. Spoločnosť žalovaného v 1. rade je personálne prepojená (cez L.. V.. M. G.) so spoločnosťou HUMA ´90, teda žalovaný v 1. rade mal vedomosť o existencii prídelového plánu v predmetnej lokalite, mal vedomosť o tom, že SPF vydržal pozemky, ku ktorým existovali výmery a prídelové listiny, vedel aj, že na pozemkoch hospodária fyzické osoby, o čom svedčí výzva spoločnosti HUMA ´90 právnej predchodkyni žalobcov zo dňa 04.05.1999, aby ukončila užívanie pozemku, ktorý je predmetom sporu. Za takejto situácie nemôžeme prijať záver o dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade.
24. Čo sa týka argumentu žalovaného v 1. rade, že parcela č. XXXX/XX o výmere 2700 m2, k.ú. N., okres Z., tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. X/XXXX, ku ktorej sa domáhajú žalobcovia, že patrí do dedičstva po ich právnych predchodcov, nie je totožná s nehnuteľnosťou uvedenou v prídele V.-XX, pustá vinica, parc. č. XXXX o výmere 2700 m2, zapísanej v PKV č. XXXX, k.ú. Č., tento podľa odvolacieho súdu neobstojí. Súd prvej inštancie sa k identifikácii spornej nehnuteľnosti vyjadril v ods. 59 odôvodnenia a uviedol podrobne z akých dôkazov vychádzal pri prijatí záveru o tom, že ide o stotožnenú parcelu s prídelom V.-XX. Žalovaný v 1. rade poukazuje na znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený súdom ustanoveným znalcom L.. A. S., ktorý na zadanú úlohu a to zodpovedať otázku, resp. v teréne identifikovať, či nehnuteľnosť uvedená prídele V.-XX, „pustá vinica“, parcely č. XXXX o výmere 2700 m2, zapísanej v PKV č. XXXX, katastrálne územie Č., podľa Výmeru o vlastníctve pôdy č. N. - XXXXX/XX - L. zo dňa 23.12.1947, je totožná s pozemkom parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalý porast o celkovej výmere 2700 m2, k.ú. N., okres Z., tak ako je vyznačené v geometrickom pláne číslo X/XXXX, ktorá je v súčasnosti evidovaná na LV č. XXXX v prospech žalovaného v 1. rade, ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávnatý porast, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/XX druh pozemku trvalý trávnatý porast a parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, odpovedal, že: „nie neodpovedá, znázornenie zrekonštruovaného prídelu V. je v Prílohe č. 21, 22.“. Na prvý pohľad sa teda javí, že nie je prídel V.-XX stotožnený s parcelou, ktorá je predmetom sporu, avšak bližším prezretím celého znaleckého posudku je zrejmé a to najmä z prílohy č. XX znaleckého posudku, že parcela, ku ktorej sa domáhajú určenia je súčasťou prídelu V.-XX, avšak je o niečo menšej rozlohy, ako daný prídel. Preto odpoveď nie nezodpovedá je síce striktne dané správna, avšak je zavádzajúca, nakoľko nejde o úplne inú parcelu na inom mieste, len sa nezhodujú hranice prídelu úplne presne s určenou parcelou. Dôležité je však to, že v podstate žiadajú žalobcovia určiť vlastníctvo k parcele, ktorá je síce menšej výmery ako prídel V.-XX, avšak spadá do identifikácie tohto prídelu. Daná skutočnosť potom neodôvodňuje zamietnutie žaloby z dôvodu, že parcela nie je úplne presne prekrytá s pôvodným prídelom V.-XX. Takéto nahliadanie by bolo veľmi formalistické a uprelo by právo žalobcov na spravodlivé konanie. Rovnaký záver vyplýva aj zo súkromného znaleckého posudku, č. XX/XXXX L.. M. N., v ktorom okrem iného uvádza, že z prílohy č. 21 znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca L.. A. S., predstavujúcu sútlač grafického prídelového plánu so stavom katastra nehnuteľností a stavom rekonštrukcie prídelového plánu je nepochybné, že sporná parcela registra C KN č. XXXX/XX druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 2700 m2 v kat. úz. Bernolákovo je situovaná v parcele s grafickým označením V.. Odvolací súd zdôrazňuje aj, že všetky dôkazy majú rovnakú dôkaznú silu, rovnako sa to týka aj znaleckých posudkov a nie je rozdiel v tom, či bol posudok vypracovaný na základe uznesenia súdu, alebo ide o súkromný znalecký posudok. Odvolací súd nevzhliadol rovnako ak súd prvej inštancie relevantný dôvod k tomu, aby súkromný znalecký posudok predložený žalobcami nemal brať do úvahy. 25. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s posúdením vydržania vlastníctva Slovenskou republikou v zast. Slovenským pozemkovým fondom na základe notárskej zápisnice. Správne uviedol, že danú otázku je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu, teda nie je potrebné zvlášť vo výroku rozhodnutia uvádzať, že či je, alebo nie je vydržanie platné (navyše takýto výrok, bez určenia vlastníctva, nemá pre žalobcov právny význam). Dôležité je, že k tejto otázke zaujal súd prvej inštancie v odôvodnení záver a tento rozpísal v ods. 57, 58 odôvodnenia. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením, že vydržanie k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu na základe vyhlásenia Slovenskej republiky, v zast. Slovenským pozemkovým fondom neobstojí, keď jednak z vykonaného dokazovania v danom spore vyplynul záver o vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a je aj preukázané, že štát nemal daný pozemok v držbe, tento užívali predchodcovia žalobcov a žalobcovia od nadobudnutia pozemku výmerom o vlastníctve pôdy, až do roku 2004. Odvolací súd tu musí upriamiť pozornosť i na to, že notár nevykonával dokazovanie, vychádzal pri určení vydržania vlastníckeho práva z prehlásenia účastníka. Takéto prehlásenie sa však v súdnom konaní, ktoré rieši otázku vlastníctva ukázalo ako nepravdivé. 26. Rovnako súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol aj v ods. 60 odôvodnenia, prečo nevychádzal pri rozhodnutí z iných obdobných káuz, vedených pred Okresným súdom Pezinok, na ktoré poukazoval žalovaný v 1. rade. Správne uviedol, že okrem dvoch konaní, ostatné kauzy boli zastavené a postúpené z dôvodu, že išlo o nárok reštitučný, čo však v danom konaní neprichádzalo do úvahy. Odvolací súd dopĺňa aj, že súd prvej inštancie nie je viazaný iným rozhodnutím prvoinštančného súdu. Navyše, to že sa javí niektorá vec ako totožná s danou vecou, neznamená, že je totožná, keď tu môžu byť iné skutočnosti, okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie veci.
27. Žalovaný v 1. rade namieta aj, že tu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení. Poukazuje opakovane na to, že tu ide o reštitučný nárok a poukazuje i na to, že daným rozhodnutím sa nedosiahne stav právnej istoty, ale práve naopak, vyvolá sa množstvo ďalších sporov. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal ako s otázkou reštitučného nároku, rovnako s otázkou naliehavého právneho záujmu a poskytol k danému jasné zdôvodnenie. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že žalobcovia si uplatnili na Okresnom úrade Senec právo na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Vo veci Okresný úrad Senec rozhodol dňa 13.05.2016, rozhodnutím Č.j.: OU-SC-PLO/2016/2926-1/774/ko tak, že žiadateľom sa nenavracia vlastníctvo a neposkytuje sa právo na náhradu za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Bernolákovo podľa výmeru o vlastníctve pôdy: výmer o vl. pôdy, parc. č. XXXX ozn. ako V. XX pustá vinica, výmera 2700 m2, nakoľko nie sú splnené podmienky prechodu nehnuteľnosti na čsl. Štát „v rozhodnom období v lehote od 25.02.1948 do 31.12.1989, niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ako uviedol súd prvej inštancie, síce v zmysle ust. § 194 CSP, nie je v podstate súd viazaný týmto rozhodnutím, avšak súd prvej inštancie uviedol, že dospel na základe vykonaného dokazovania k rovnakým záverom, ako sú uvedené v odôvodnení daného rozhodnutia a rovnako aj odvolací súd nevidí relevantný dôvod na spochybnenie týchto záverov. Odvolací súd poukazuje i na komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Barancová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 736 s. (k ust. § 194), kde sa uvádza: „Prejudiciálna otázka "vyriešená“ - pôjde o situáciu, keď už o danej determinujúcej (prejudiciálnej otázke) existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu. V takom prípade je postup súdu síce v zásade rovnaký (súd môže danú otázku posúdiť, a to aj inak, ako kompetentný orgán), no kladú sa zvýšené nároky na kvalitatívnu stránku odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Dikcia zákona, podľa ktorej súd na také rozhodnutie „prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia“ nemožno vykladať inak, iba tak, že súd túto otázku nemôže opomenúť v odôvodnení rozsudku náležite a presvedčivo argumentovať. Zásadne však platí, že „prihliadnutie“ na existujúce (a z povahy veci právoplatné teda účinky pôsobiace) rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné, a teda neexistuje povinnosť súdu pridŕžať sa tohto rozhodnutia. Tento postulát vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, podľa ktorej je súd priorizovaný a v istom zmysle nadriadený orgán ochrany práva - žiaden iný orgán nemá generálnou klauzulou „zákazu odopretia spravodlivosti“ stanovenú kompetenciu poskytovať ochranu tam, kde nie je zverená žiadnemu inému orgánu. Samozrejme, ani túto parolu nemožno vykladať účelovo a bezbreho - zásadne platí požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach zásadne rovnako. Preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov. Aj podľa odvolacieho súdu, z dôvodu právnej istoty, by malo byť skôr pravidlom, že sa rozhodnutia o významnej otázke pre súdny spor, o ktorých má právomoc rozhodnúť iný orgán verejnej moci, budú rešpektovať. K prijatiu súdom iného názoru o otázke, ktorá bola riešená iným právomocným orgánom verejnej moci by malo prichádzať výnimočne a súd musí v takom prípade veľmi presvedčivo odôvodniť, prečo dospel k inému posúdeniu tejto otázky. Odvolací súd v danom prípade po preštudovaní celého spisového materiálu, listín v spise, nenašiel dôvody, pre ktoré by rozhodnutie Okresného úradu v Senci, ktorý rozhodoval o reštitučnom nároku nemalo obstáť, práve naopak s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko dospel k rovnakému záveru. Za situácie keď reštitučný nárok nie je daný z dôvodu, že nedošlo v rozhodnom období k prechodu vlastníctva na štát, je jedinou možnou cestou pre žalobcov ako sa domôcť vlastníckeho práva, podanie žaloby na súd o jeho určenie, respektíve v danom prípade o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Takéto súdne rozhodnutie je potom podkladom pre zápis vlastníckeho práva predchodcov žalobcov, následne je potom možné viesť dodatočné dedičské konanie. Naliehavý právny záujem je potrebné hodnotiť smerom k žalobcom, či žalobcom požadovaný petit prinesie právnu istotu, prinesie vyriešenie ich postavenia. Argument žalovaného v 1. rade, že na parcele, ku ktorej sa domáhajú určenia vlastníctva je toho času vystavané golfové ihrisko a vyhovenie žalobe prinesie ďalšie spory, nie je relevantný. Naliehavý právny záujem neznamená, že nie je daný tam, kde vyhovením žalobe, môže dôjsť k vyvolaniu ďalších sporov. To by potom väčšina žalôb o určenie mohla byť zamietnutá z dôvodu, že vyhovením žalobe o určenie, dôjde následne k ďalším otázkam, ktoré bude nevyhnutné riešiť medzi účastníkmi. To, že na parcele, ku ktorej vlastnícke právo svedčí právnym predchodcom žalobcov, je vystavený golfový areál, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak raz je preukázané vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov, nemožno im dané nepriznať len preto, že niekto získal ich pozemok neoprávnene, od nevlastníka a tento pozemok zastaval, či zmenil jeho charakter. Naliehavý právny záujem tu daný je a to z dôvodu, že je to pre žalobcov jediná možná cesta, ako dosiahnuť zápis ich vlastníckeho práva.
28. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, rozhodol vecne a právne správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP). 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyhovel a napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).