Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/10/2023 1714209015 22. 01. 2025 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2025:1714209015.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. G., F.. S.I., D. W. XX.XX.XXXX, N. Z. XX, XXX XX A., zastúpená advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom, so sídlom Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, IČO: 50 836 137, proti žalovanému: L.. N. G., D. W. XX.XX.XXXX, N. C. X, XXX XX L. A. W., zastúpený advokátom Mgr. Jiří Kučerom, so sídlom Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, IČO: 30 850 444, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 9C/107/2014-1713 zo dňa 09.11.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že : 1. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V., Z.., na meno L.. O. G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX. 2. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci L. A. W., okres Z., k. ú. T., t.j. rodinný dom s príslušenstvom a zabudovaným zariadením, súp. č. XXXX, postavený na pozemku par. č. XXX/XX, reg. „Y.“ ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2 a pozemky parc. č. XXX/XX, ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, parc. č. XXX/XXX, ako záhrady vo výmere 310 m2, zapísané na LV č. XXXX, - obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o., so sídlom Hlboká 1, 902 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 18 047 173, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 12652/B, - zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V..Z.., na meno L.. N. G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, - zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom S. O., Z..V.. pobočka zahraničnej banky, na meno N. G. Č.. Ú.. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. 3.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu sumu 146.015,55 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4.Súd konanie v časti vyporiadania hnuteľného majetku zastavuje. 5.Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov každý vo výške 5.187,50 eur na účet Okresného súdu Pezinok do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 6.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania ani odvolacieho konania.
odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom pod sp.zn. 9C/107/2014-1713 zo dňa 09.11.2022 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal: 1. zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V., Z.., na meno L.. O. G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX 2. finančné prostriedky vo výške 46.000 eur. (výrok I.), do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: 1. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci L. A. W., okres Z., k. ú. T., t.j. rodinný dom s príslušenstvom a zabudovaným zariadením, súp. č. 1317, postavený na pozemku par. č. XXX/XX, reg. „Y.“ ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2 a pozemky: parc. č. XXX/XX, ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, parc. č. XXX/XXX, ako záhrady, vo výmere 310 m2, zapísané na LV č. XXXX, 2. obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o., so sídlom Hlboká 1, 902 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 18 047 173, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 12652/B, 3. zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V..Z.., na meno L.. N. G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, 4. zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v O., Z..V.. pobočka zahraničnej banky, na meno N. G. Č.. Ú.. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. (výrok II.) Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu sumu 41.360,88 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok III.) Súd konanie v časti vyporiadania hnuteľného majetku zastavil. (výrok IV.) Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 5.877,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok V.) Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 5.877,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok VI.) Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. (výrok VII.) 2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 09.10.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) na tom skutkovom základe, že manželstvo sporových strán bolo uzatvorené dňa 25.02.1989, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 9P/133/2012 zo dňa 17.04.2013 (právoplatné dňa 28.05.2013). V priebehu manželstva nadobudli so žalovaným nasledovné veci: nehnuteľnosti - rodinný dom s príslušenstvom a zabudovaným zariadením v kat. území T., obec L. A. W., okres Z., súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 492 m2, pozemky reg. „Y.“ parc. č XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 492 m2 a parc. č. XXX/XXX, druh pozemku záhrady o výmere 310 m2, zapísané na LV č. XXXX; hnuteľné veci v návrhu špecifikované (v počte 271); obchodné podiely spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o., so sídlom Hlboká 1, Ivanka pri Dunaji, IČO: 18 047 173, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 12652/B a spoločnosti Inotech, spol. s. r. o., so sídlom Hlboká 1, Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 424 490, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 53358/B; zostatky na účtoch ku dňu zániku BSM: 1. H. N., V.. Z.. Bratislava, vedený na meno L.. O. G., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, 2. O. N., V.. Z.. Bratislava, vedený na meno L.. N. G., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX, 3. H. N., V.. Z.. N., vedený na meno L.. N. G.F., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, 4. H. N., V.. Z.. N., vedený na meno L.. N. G., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa navrhla vyporiadať BSM tak, že hnuteľné veci pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne, dcéry a syna strán sporu (rozdelenie uvedené v návrhu), nehnuteľnosti pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne ako aj zostatok na účte vedený na jej meno, a žalovanému navrhla určiť do výlučného vlastníctva ostatné položky hnuteľných vecí, zostatky finančných prostriedkov na účtoch vedených na meno žalovaného a oba podiely uvedených obchodných spoločností. Žalobkyňa tiež navrhla zaviazať žalovaného na zaplatenie vyrovnacieho podielu. 3. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 08.09.2015 vyjadril s tým, že nevediac o návrhu žalobkyne podal návrh na vyporiadanie BSM dňa 15.01.2015 na Okresný súd Bratislava III vedený pod sp. zn. 6C/140/2015 a žiadal o spojenie týchto vecí. Žalovaný uviedol, že masu BSM tvoria nehnuteľnosti,
zhodne opísané žalobkyňou, ku ktorým priložil Znalecký posudok č. X/XXXX vo veci odhadu hodnoty nehnuteľností vo výške 192.000 eur, ďalej uviedol hnuteľné veci v súhrnnej výške 5.000 eur a úspory vo výške 46.000 eur, ktoré mala v roku 2012 previesť žalobkyňa na iné účty ku ktorým žalovaný nemá prístup. Žalobca uviedol, že počas trvania manželstva v roku 1991 vynaložil zo svojho na spoločný majetok sumu 700.000 ATS (v tom čase 1.715.000 Kčs čo ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 56.927 eur), ktorú dostal darom od príbuzného W.. L.. C. X., ktorý sumu 360.000 ATS vložil na bankový účet žalovaného a sumu 340.000 ATS poskytol žalovanému v hotovosti. Žalovaný tieto finančné prostriedky použil na zabezpečenie rodinného domu s pozemkom, jeho vybavenie a rekonštrukciu. Žalovaný navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného opísané nehnuteľnosti ako aj vybavenie domácnosti a žalobkyni prikázal finančné úspory vo výške 46.000 eur. Okresný súd Bratislava III uznesením pod sp.zn. 6C/140/2015-65 zo dňa 22.09.2015, predmetné konanie pre litispendenciu zastavil (právoplatné dňa 06.11.2015). 4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 03.02.2016 upravila petit žaloby ktorým navrhla, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného časť špecifikovaných hnuteľných vecí, nehnuteľnosti, oba obchodné podiely ako aj zostatky finančných prostriedkov na účtoch vedených na meno žalovaného, a do výlučného vlastníctva žalobkyne navrhla prikázať zvyšnú časť hnuteľných vecí, zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom na meno žalobkyne a tiež navrhla zaviazať žalovaného k povinnosti vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu 200.000 eur. Túto zmenu petitu súd prvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní dňa 05.02.2016. V priebehu konania žalobkyňa podaním doručenom súdu dňa 23.09.2020 v časti vyporiadania hnuteľného majetku pod položkou X-XXX vzala žalobu späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že BSM sporových strán zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa 28.05.2013. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti, hnuteľné veci, že mali vedené účty vo finančných inštitúciách, že žalovaný nadobudol obchodné podiely v spoločnostiach, tak ako súd prvej inštancie uviedol v odseku 40. napadnutého rozhodnutia. V konaní bola sporná otázka hodnoty nehnuteľností tvoriacich masu BSM keď žalobkyňa vychádzala zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Arch. Kristínou Bužekovou, ktorá určila všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností vo výške 258.000 eur a žalovaný vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kovalčíkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností vo výške 192.000 eur. Predmetnú otázku súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odseku 41. napadnutého rozhodnutia so záverom, že pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Arch. Kristínou Bužekovou, ktorá určila všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností vo výške 258.000 eur. Sporné boli aj finančné prostriedky vo výške 46.000 eur, ktoré žalovaná v roku 2012 previedla bez vedomosti žalovaného na účty, ku ktorým nemal žalovaný prístup, ktoré žalobkyňa následne vybrala a použila na neznámy účel (žalobkyňa tvrdila, že boli použité na potreby rodiny, čo žalovaný odmietol). Predmetnú otázku súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odseku 42. napadnutého rozhodnutia so záverom, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno viažuce sa k použitiu týchto finančných prostriedkov v súlade s § 144 OZ a tak je potrebné uvedenú sumu zaradiť do BSM. Sporná bola aj hodnota obchodných podielov spoločností EUROPLAN, spol. s r. o. a Inotech spol. s r. o., určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou value4you, s.r.o., nakoľko žalobkyňa namietala predmetný znalecký posudok z dôvodu, že tento nereflektuje reálny stav, nakoľko do účtovníctva týchto obchodných spoločností neboli žalovaným započítané platby, ktoré prijímal na svoj súkromný účet, a ktoré mali byť platbami za vykonanie prác týmito obchodnými spoločnosťami. Žalobkyňa tak navrhla doplnenie znaleckého posudku, čo však nebolo možné realizovať, keďže v účtovníctve týchto spoločností by sa museli najprv tieto nové položky doplniť, až následne by znalecká organizácia mohla doplniť svoj posudok (vyjadrenie znaleckej organizácie zo dňa 26.10.2020, č.l. 1349). Aj žalovaný spochybnil predmetný znalecký posudok, avšak až v záverečnej reči, keď uviedol, že nevychádza zo stavu aktív a pasív podniku existujúcich k momentu zrušenia BSM, pretože zásoby boli podľa jeho vyjadrenia iba účtovne evidované, ale v skutočnosti neexistovali, a preto pri stanovení hodnoty obchodného podielu nie je možné vychádzať z hodnoty zásob. Predmetnú otázku súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odsekoch 44. až 46. napadnutého rozhodnutia so záverom, že vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou value4you, je relevantný dôkaz na
zodpovedanie odbornej otázky o všeobecnej hodnote obchodných podielov spoločností EUROPLAN, spol. s r. o. a Inotech spol. s r. o. ku dňu zániku BSM. Otázka finančného daru v sume 700.000 ATS (v čase darovania 1.715.000 Kčs, ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 56.927 eur), ktorý dostal žalovaný od príbuzného W.. L.. C. X. a tieto finančné prostriedky použil na zabezpečenie rodinného domu, nebola medzi stranami sporná, avšak žalobkyňa v rámci vyporiadania BSM poukázala, že žalovaný nemôže žiadať náhradu celej svojej investície, ale najviac jej polovicu, a to z dôvodu, že sa zhodnotil nie len majetok žalobkyne ale aj majetok žalovaného. Predmetnú otázku súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odseku 48. napadnutého rozhodnutia so záverom, že po ustálení celkovej hodnoty masy BSM od tejto odpočítal výšku investície žalovaného, vo výške pomeru veľkosti jeho podielu, t.j. 50 % v zmysle parity podielov strán sporu a to vo výške 28.463,50 eur. Otázku tvrdenia žalovaného, že predmetom BSM majú byť aj pasíva, konkrétne pôžička vo výške 30.000 eur, poskytnutá žalovanému počas manželstva W.. L. G., k čomu žalobkyňa uviedla, že táto pôžička bola uzatvorená bez jej vedomia, súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odseku 49. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie prijal záver s poukazom na vykonané dokazovanie, že z predmetnej zmluvy o pôžičke bol výlučne zaviazaný žalovaný, a to aj keď ju uzavrel v čase trvania manželstva. Žalobkyňa sa nestala spolu dlžníčkou, a to ani za situácie, že žalovaný zmluvu o pôžičke uzavrel za trvania manželstva. 6. Následne súd prvej inštancie v odseku 50. napadnutého rozhodnutia ustálil všeobecnú hodnotu masy BSM na sumu 391.849,54 eur a v odseku 51. napadnutého rozhodnutia odôvodnil dôvody a spôsob vyporiadania v zmysle zásad § 144 a § 150 OZ. 7. Otázku disparity podielov, ktorú navrhol žalovaný vo svoj prospech, týkajúcu sa iba položky spoločných nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalovaného, získané darom, pričom pri nadobudnutí bola ich hodnota vymedzená kúpnou cenou (cena 2 bytov, ktoré boli obstarané pre predávajúceho) spolu vo výške 1.620.000 Kčs s tým, že disparita by mala predstavovať 80%- tný podiel pre žalovaného vo vzťahu k tejto položke masy BSM, súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil v odseku 53. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie prijal záver, že podiel žalobkyne k spoločným nehnuteľnostiam bude vo výške 20% a podiel žalovaného vo výške 80%. Keďže hodnota nehnuteľností bola stanovená na 258.000 eur, 20%-tný podiel žalobkyne predstavuje sumu 51.600 eur a 80%-tný podiel žalovaného predstavuje sumu 206.400 eur. 8. Otázku určenia výšky vyrovnacieho podielu, súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 54. napadnutého rozhodnutia so záverom, že žalobkyňa má nárok na podiel z masy BSM v hodnote 87.383,02 eur (20% z hodnoty nehnuteľností a 50% z hodnoty ostatných vyporiadaných vecí) a žalovaný má nárok na podiel z masy BSM v hodnote 270.646,52 eur (80% hodnoty nehnuteľností a 50% z hodnoty ostatných vyporiadaných vecí + refundačný podiel). Vyporiadaním BSM získala žalovaná veci v celkovej hodnote 46.022,14 eur (zostatok na účte vedenom na jej meno vo výške 22,14 eur + finančné prostriedky vo výške 46.000 eur). Žalovaný získal vyporiadaním BSM veci v celkovej hodnote 312.007,40 eur (nehnuteľnosti v hodnote 258.000 eur + obchodný podiel v spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o. v hodnote 51.790 eur + zostatok finančných prostriedkov na účtoch vedených na jeho meno vo výške 2.217,40 eur). Rozdielom získaného a toho na čo majú strany nárok, súd prvej inštancie určil výšku vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni vo výške 41.360,88 eur. 9. Súd prvej inštancie v odseku 55. napadnutého rozhodnutia odôvodnil lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v odseku 56. napadnutého rozhodnutia odôvodnil zastavenie konania v časti vyporiadania hnuteľných vecí, v odseku 57. napadnutého rozhodnutia odôvodnil určenie poplatkovej povinnosti stranám sporu v zmysle položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a v odseku 61. napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania s odkazom na § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie v zmysle § 355 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, podaním zo dňa 24.11.2022, doručeným súdu dňa 25.11.2022 a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže: 1. Zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V.. Z.., na meno L.. O.
G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže: 1. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci L. A. W., okres Z., k. ú. T., t. j. rodinný dom s príslušenstvom a zabudovaným zariadením, súp. č. XXXX, postavený na pozemku par. č. XXX/XX, reg. „Y.“ ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, a pozemky parc. č. XXX/XX, ako zastavené plochy a nádvoria vo výmere 492 m2 a parc. č. XXX/XXX, ako záhrady, vo výmere 310 m2, zapísané na LV č. XXXX, 2. obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o., so sídlom Hlboká 1, 90228 Ivanka pri Dunaji, IČO: 18 047 173, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 12652/B, 3. zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v H. N., V., Z.., na meno L.. N. G., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, 4. Zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v O., Z..V.. pobočka zahraničnej banky na meno N. G. Č.. Ú.. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu sumu 189.561,06 eur a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd konanie v časti vyporiadania hnuteľného majetku zastavuje. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 6.803,25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 6.803,25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávne určil všeobecnú hodnotu celkovej masy BSM vo výške 391.849,54 Eur, keďže do nej započítal sumu 46.000,- eur ako existujúcu v čase zániku BSM. Súd prvej inštancie ustálil, že všeobecná hodnota celkovej masy BSM by mala pozostávať z ceny nehnuteľností patriacich do BSM, vo výške 258.000,- eur, zo zostatkov na účtoch strán sporu ku dňu zániku BSM, vo výške 2.217,40 eur žalovaný a 22,14 eur žalobkyňa, z hodnoty obchodných podielov v čase zániku BSM spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o., so sídlom Hlboká 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 18 047 173, vo výške 51.790 eur a spoločnosti Inotech spol. s r.o., so sídlom Hlboká 1, 900 28, Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 424 490, vo výške 33.820 eur a z finančných prostriedkov vo výške 46.000 eur. V konaní však bolo preukázané, že suma 46.000 eur, ktorá bola žalobkyňou počas trvania manželstva dňa 21.03.2012 (v dvoch sumách 15.000 eur a 31.000 eur) prevedená z účtu vedeného na meno žalobkyne v Tatra banka, a.s., č. XXXXXXXXXX, na iný účet vedený na meno žalobkyne v Tatra banka, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX, bola postupne použitá žalobkyňou na uhrádzanie nákladov spojených s užívaním vecí v BSM, do rozvodu (28.05.2013), najmä rodinného domu, ako aj nákladov spojených so starostlivosťou o deti sporových strán, a to výpoveďou žalobkyne, keďže iný spôsob preukázania použitia nebol možný a to vzhľadom na skutočnosť, že od júna 2015, keď zostala žalobkyňa vymknutá z rodinného domu, už sa do neho nedostala, nedostala sa ani k žiadnym podkladom, dokladom a ani k mnohým svojim osobným veciam. Od tohto času rodinný dom užíval výlučne žalovaný s priateľkou a to až do súčasnosti. 12. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil uvedenú skutočnosť akoby žalobkyňa uvedenú sumu oddelila z ostatného majetku v BSM a použila na iné ako potreby rodiny. Z výsluchu žalobkyne ako aj zo skutočností zistených dokazovaním vyplýva, že žalovaný sa od začiatku roka 2012 o rodinu nestaral, zdržiaval sa prevažne mimo rodiny a na náklady na udržiavanie spoločných vecí neprispieval. Náklady na starostlivosť o dve deti, domácnosť a rodinný dom uhrádzala žalobkyňa a tým je aj preukázané použitie predmetných finančných prostriedkov v súlade s ust. § 144 OZ a to v čase trvania manželstva. 13. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie neposúdil vyberané finančné prostriedky žalovaným z účtov vedených na meno žalovaného v Tatra banka, a.s. a mBank, S.A., napriek skutočnosti, že výpisy za
celé obdobie sú súčasťou spisu, a v období od konca roka 2011 do rozvodu manželstva, len výbery (bez platieb) predstavovali sumu cca. 50.000 eur, výlučne na potreby žalovaného, keďže spoločnú domácnosť žalovaný opustil. V čase výberov týchto prostriedkov žalovaným, sa výlučne žalobkyňa starala o veci patriace do BSM, teda tieto prostriedky nemohli byť použité v súlade s ust. § 144 OZ. 14. Žalobkyňa namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní podielov na rodinnom dome, ktorý je v BSM, nevychádzal zo zásady rovnosti podielov, ale na základe návrhu žalovaného určil, že podiel žalovaného je 80% hodnoty a podiel žalobkyne je 20% hodnoty nehnuteľnosti, ocenenej znaleckým posudkom na sumu 258.000 eur. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tvrdením žalovaného, že na obstaranie rodinného domu boli použité finančné prostriedky vo výške 700.000 ATS, ktoré obdržal darom. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na svoju výpoveď v konaní, že v skutočnosti nešlo o dar, ale o odplatu za odpracované práce a poskytnuté služby. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pre uvedeného darcu, niekoľko rokov vykonával práce a poskytoval služby v Rakúsku. Aj keď svedok W.. L.. C. X. uviedol, že žalovanému za uvedené práce platil, avšak žalobkyňa má za to, že išlo práve o platbu uvedeným darom, keďže žiadna iná platba zo strany svedka v prospech žalovaného nebola zo strany žalovaného predložená a ani preukázaná. Uvedeným konaním zo strany darcu a obdarovaného bola len snaha a obídenie zákona a z toho vyplývajúcich povinností. Žalobkyňa má za nepochopiteľné, že súd prvej inštancie bez ďalšieho akceptoval tvrdenie o dare, ktorý v danom čase predstavoval celý majetok (dal sa za to kúpiť celý dom) a to napriek tomu, že medzi darcom a žalovaným absentoval bližší príbuzenský či priateľský vzťah, že uvedeným darom by bola zásadným spôsobom znížená hodnota majetku darcu a skutočnosť, že žalovaný preukázateľne pre darcu odpracoval niekoľko rokov v Rakúsku. Naviac domnelý darca, W.. L.. C. X., bol spoločníkom žalovaného v spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o. od jej vzniku dňa 28.08.1991 až do 17.11.1998. 15. Žalobkyňa tiež namieta započítanie vnosu žalovaného na náklady spojené s nadobudnutím rodinného domu, ktorého kúpna cena bola vo výške 1.200.000 Kčs a ďalej sumy 120.000 Kčs a 300.000 Kčs ako odstupné za dva byty pre predávajúceho, spolu suma 1.620.000 Kčs, čo predstavuje sumu 53.774 eur. Súd prvej inštancie však vychádzal pri rozhodovaní o určení výšky vyrovnacieho podielu zo sumy 56.927 eur (1.715.000 Kčs = 700.000 ATS), teda vychádzal z celej výšky tvrdeného daru, pričom v konaní žalovaný nepreukázal použitie tejto sumy 56.927 eur na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti. Uvedené tak žalobkyňa označila ako zrejmú nesprávnosť súdu prvej inštancie v úvahe a v zistených skutkových zisteniach. Rozdiel tak predstavuje sumu 3.153 eur, ktorý nesprávne pripočítal k vnosu žalovaného a tým súd prvej inštancie nesprávne určil tzv. refundančný podiel žalovaného, a veľkosť podielu vnosu žalovaného (50%) predstavuje sumu 26.887 eur. Žalobkyňa uviedla, že aj keď zákon použitie disparity pripúšťa, postupom súdu prvej inštancie došlo k úplnému potretiu zásad vyjadrených v ust. § 150 OZ. Mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM. Súd prvej inštancie tak napríklad vôbec neprihliadal na starostlivosť žalobkyne o rodinu, hoci sa jedná o vyše dvadsať rokov života v rodine a starostlivosti o dve deti, pričom takúto povinnosť ust. § 150 OZ výslovne uvádza. Rovnako súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa sa preukázateľne sama starala o predmetnú nehnuteľnosť v čase, keď žalovaný opustil spoločnú domácnosť. Z rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou sa súd prvej inštancie riadil keď určil danú disparitu, na návrh žalovaného v jeho záverečnej reči, t.zn. bez reálnej možnosti žalobkyne na takýto návrh reagovať. Preto žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nezákonné. Ak by súd prvej inštancie uvažoval o použití disparity v časti týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti, tak táto by mala predstavovať najviac nepomer v rozsahu 40% podiel žalobkyne a 60% podiel žalovaného. 16. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na návrh žalobkyne zo dňa 07.06.2022, o započítanie jej vnosu do BSM v celkovej výške 4.100 eur (dedičstvo, dar brata, dar otca) pričom uvedené skutočnosti neboli zo strany žalovaného namietané. 17. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy/svedecké výpovede osôb, ktoré za dodávku a montáž zariadení vykonané obchodnými spoločnosťami EUROPLAN, spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o., ktorých bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, boli prijímané na súkromné bankové účty žalovaného, čím sa v konečnom dôsledku ich hodnota pri znaleckom dokazovaní takýmto konaním žalovaného znížila. Takto prijaté finančné prostriedky, sa ku dňu zániku BSM na účtoch žalovaného nenachádzali, avšak žalovaný nepreukázal, že boli vynaložené v súlade ust. § 144 OZ (jedná sa celovo o vysokú čiastku cca. 250.000 eur za obdobie dvoch rokov). Ak súd prvej inštancie nezahrnul tieto vklady
do zvýšenia hodnoty spoločnosti EUROPLAN spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o., potom bol povinný (podľa súdom uplatneného identického postupu, ktorým rozhodol v neprospech žalobkyne v časti 46.000 eur) zahrnúť tieto vklady do všeobecnej hodnoty celkovej masy BSM a to z dôvodu, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal ich použitie v zmysle § 144 OZ. Ak by súd prvej inštancie postupoval správne, tak celková masa BSM mala byť zvýšená až o sumu 245.667,15 eur, ktorú prijal žalovaný počas trvania manželstva (na svoj účet vo výške 107.703,86 eur, prípadne v hotovosti vo výške 137.963,29 eur). A keďže žalovaný popiera prijatie tejto sumy v prospech uvedených spoločností, je zrejmé, že tieto prostriedky musia spadať do celkovej masy BSM. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že uvedené bolo preukázané, nakoľko tieto prostriedky prijal žalovaný na svoj účet a ďalšie dôkazy svedčia o prijatí v hotovosti (vypočutí svedkovia tvrdili, že išlo o vrátenie „pôžičiek“, čím potvrdili, že im bol žalovaným resp. spoločnosťou EUROPLAN, spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o. dodaný tovar a poskytnuté služby, za ktoré však neplatili - uvedený rozpor vo výpovediach jasne preukazuje snahu o obídenie zákona zo strany žalovaného a svedkov). 18. Žalobkyňa namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý z celkovej masy BSM odpočítal hodnotu podielu spoločnosti Inotech spol. s r.o., vo výške 33.820 eur, hoci táto spoločnosť v čase zániku BSM existovala. Na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 02.02.2016 formou notárskej zápisnice č. D. X/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, bola spoločnosť Inotech spol. s r.o. zlúčená so spoločnosťou EUROPLAN, spol. s r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti Inotech spol. s r.o., z čoho vyplýva (aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o.), že aj majetok zaniknutej spoločnosti Inotech spol. s r.o., zlúčením so spoločnosťou EUROPLAN, spol. s r.o., ku dňu zániku manželstva ocenený na sumu 33.820 eur, zostal v dispozícii žalovaného. Vzhľadom na uvedené, nie je žiadny dôvod na odpočítanie sumy 33.820 eur, z celkovej masy BSM, keďže preukázateľne ostala žalovanému. 19. Podľa názoru žalobkyne, tak pri určení výšky vyrovnacieho podielu je potrebné všeobecnú hodnotu masy BSM navýšiť o bezhotovostné platby prijaté žalovaným vo výške 107.703,86 eur, čím sa všeobecná hodnota masy BSM ustáli vo výške 453.553,40 eur a po odpočítaní refundančného podielu žalovaného vo výške 26.887 eur a zníženého o vnos žalobkyne vo výške 4.100 eur, t.j. 22.787 eur, ostáva suma 430.766,40 eur. Z tejto sumy sa odpočíta hodnota nehnuteľností vo výške 258.000 eur, t.j. 172.766,40 eur a k tejto sa bude aplikovať zásada rovnosti podielov strán sporu, z ktorej žalobkyňa aj žalovaný majú nárok každí na podiel vo výške 86.383,20 eur. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa má nárok na podiel z masy BSM v hodnote 189.583,20 eur (40% z hodnoty nehnuteľností a 50% z hodnoty ostatných vyporiadaných vecí) a žalovaný má nárok na podiel z masy BSM v hodnote 241.183,20 eur (60% hodnoty nehnuteľností a 50% z hodnoty ostatných vyporiadaných vecí + refundačný podiel). Vyporiadaním BSM tak získava žalobkyňa veci v celkovej hodnote 22,14 eur (zostatok na účte vedenom na meno žalobkyne) a žalovaný získava veci v celkovej hodnote 453.531,26 eur (nehnuteľnosť, obchodný podiel v Europlan, spol. s.r.o. vrátane zlúčenej spoločnosti Inotech spol. s r.o., účty + prostriedky za vykonané práce žalovaným vo výške 107.703,86 eur, ktorých použitie v zmysle § 144 OZ žalovaný nepreukázal). Vzhľadom k uvedeným rozdielom získaného a toho na čo majú strany nárok, vyrovnací podiel, ktorý má žalovaný uhradiť žalobkyni, predstavuje sumu 189.561,06 eur. 20. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne podaním zo dňa 20.01.2023, ktoré bolo fakticky doručené až odvolaciemu súdu dňa 16.01.2025, a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. K finančným prostriedkom vo výške 46.000 eur, ktoré žalobkyňa v roku 2012 (počas trvania manželstva) previedla na bankové účty, ktorých bola výlučnou majiteľkou ku ktorým žalovaný nemal prístup, žalovaný uviedol, že išlo peňažné prostriedky patriace do masy BSM, ktoré žalobkyňa použila pre svoj vlastný účel. Žalobkyňa vybrala sumu 46.000 eur dňa 21.03.2012, a návrh na rozvod manželstva podal žalovaný dňa 26.06.2012, teda v čase, keď žalobkyni muselo byť zrejmé, že ich manželstvo smeruje k rozvodu. Nešlo o obnos finančných prostriedkov v takej výške, ktorý by zodpovedal potrebe zabezpečenia bežných výdavkov domácnosti alebo starostlivosti o deti a žiadne mimoriadne výdavky súvisiace s rodinným domom alebo starostlivosťou o deti žalobkyňa v konaní netvrdila. Žalobkyňa nemusela na rozdiel od žalovaného, ktorý bol vylúčený z užívania rodinného domu, vynakladať žiadne nepredvídané finančné prostriedky spojené so zabezpečením si bývania. Ak žalobkyňa čiastku vo výške 46.000 eur vybrala počas trvania BSM z účtu, zaťažuje ju dôkazné bremeno, akým spôsobom s touto peňažnou sumou naložila. Žalobkyňa však dôkazné bremeno ohľadom použitia peňažných prostriedkov vo výške 46.000 eur na spoločné účely neuniesla, preto bol súd povinný prihliadať na uvedenú peňažnú sumu v súvislosti s rozhodnutím o vyporiadaní zaniknutého BSM. K
námietke výberu peňažných prostriedkov žalovaným od roku 2011 do rozvodu manželstva, žalovaný poukázal na neurčitosť skutkových tvrdení, a to až v podanom odvolaní. K námietke odklonu súdu prvej inštancie od zásady rovnosti podielov a k peňažným prostriedkom vo výške 700.000 ATS, z ktorých boli obstarané nehnuteľnosti, že tieto nadobudol žalovaný darom a nie ako odmenu za práce vykonávané v Rakúsku, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k skutkovým zisteniam, na základe ktorých odôvodnil záver o disparite vyporiadacieho podielu nehnuteľností v pomere 80 : 20 v prospech žalovaného. Žalobkyňa vznáša účelové a nelogické námietky za účelom zväčšenia masy BSM, ktorú má súd vyporiadať. Súd prvej inštancie v zásade vychádzal pri vyporiadaní majetkových hodnôt patriacich do BSM z rovnosti podielov strán sporu, s výnimkou rodinného domu so záhradou, pri ktorom prihliadal na skutočnosť, že bol obstaraný z výlučných peňažných prostriedkov žalovaného. Žalovaný považuje právne posúdenie vo vzťahu k disparitnému vyporiadaniu nehnuteľností za správne a je odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami vzťahujúcimi sa práve k obstaraniu nehnuteľností za trvania manželstva, na ktorých má zásluhu výlučne žalovaný. Darované peňažné prostriedky za ktoré bol obstaraný majetok značnej hodnoty, spadali mimo režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov a túto mimoriadnu okolnosť súd prvej inštancie správne pretavil do úvahy o disparite vyporiadania práve k tejto konkrétnej položke. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prichádzala do úvahy disparita vo vzťahu ku nehnuteľnostiam v pomere 100% ku 0% v prospech žalovaného. Žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala akýkoľvek podiel alebo zásluhu na získaní značných majetkových hodnôt (nehnuteľností). Hoci uvedené okolnosti odôvodňujú záver o radikálnejšom odklone od princípu rovnosti podielu, súd nemohol rozhodnúť nad rámec návrhu žalovaného, ktorý navrhoval disparitné vyporiadanie nehnuteľností v pomere 80% ku 20% v prospech žalovaného a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa je bývalou manželkou žalovaného a matkou spoločných detí, preto mal záujem, nie z dôvodov právnych alebo vecných ale emocionálnych, aby podiel disparity bol stanovený práve v navrhnutom pomere. K námietke, že nemal súd prvej inštancie od celkovej masy BSM odpočítať hodnotu podielu spoločnosti Inotech spol. s r.o., pretože táto spoločnosť v čase zániku BSM existovala, žalovaný uviedol, že postup súdu považuje za vecne správny. Do masy BSM nie je možné zaradiť neexistujúci predmet práva, teda obchodný podiel spoločnosti Inotech spol. s r.o., ktorá v čase rozhodovania súdu právne neexistovala. Preto súd správne odpočítal od masy BSM hodnotu obchodného podielu neexistujúcej spoločnosti, pretože obchodný podiel v tejto spoločnosti netvoril masu BSM a nestal sa tak predmetom vyporiadania súdom. K námietke, že do masy BSM mal súd zahrnúť finančné prostriedky pripísané počas trvania manželstva na účet žalovaného v celkovej výške 107.703,86 eur a peňažné prostriedky prijaté žalovaným v hotovosti vo výške 137.963,29 eur, ktoré žalobkyňa odvodzovala z obchodných podkladov - ponúk vypracovaných spoločnosťou EUROPLAN spol. s r.o., žalovaný uviedol, že už v rámci súdneho konania vysvetlil, že len určitá časť ponúk na dodanie tovarov a služieb bola následne aj spoločnosťou realizovaná, a preto nie je možné vychádzať z podkladov spočívajúcich vo vyhotovených ponukách. Táto úvaha žalobkyne, ktorou odôvodňuje svoje tvrdenie o prijatí peňažných prostriedkov v hotovosti je špekulatívna, účelová, nedôvodná a súd prvej inštancie sa s ňou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov bola preukázaná len tá skutočnosť, že žalovaný prijal na účet sporadicky platby provízií za sprostredkovanie zákaziek, rádovo išlo o sumy 300,- - 350,- eur. Tieto peňažné prostriedky žalovaný z účtu nevybral ale priebežne boli v časovom období od roku 2009 do rozvodu manželstva aj spotrebované (bežné výdavky rodiny). Ak sa žalobkyňa dožaduje identického posúdenia peňažných prostriedkov prijatých na účet žalovaného v priebehu rokov 2009 až 2013 (do rozvodu manželstva) tak, ako bol posúdený výber peňažných prostriedkov vo výške 46.000 eur žalobkyňou dňa 21.03.2012, žalovaný poukázal, že tu ide o diametrálne odlišné skutkové okolnosti, na ktoré nie je možné aplikovať ani zhodné zákonné ustanovenia, a teda ich nie je možné totožne posúdiť. Predovšetkým žalovaný poukázal na skutočnosť, že v priebehu obdobia viac ako štyroch rokov, sporadicky a príležitostne inkasoval peňažné sumy ako provízie, ktoré však nevybral z účtu ako to urobila žalobkyňa. Peňažné prostriedky zostali na účte žalovaného, z ktorého boli uhrádzané bežné výdaje domácnosti a rodiny, teda boli počas trvania manželstva spotrebované na spoločný účel. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie na nariadenom pojednávaní (§ 385 CSP) a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že podané
odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. 22. Odvolací súd zopakoval dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi ktoré sú súčasťou spisu ako aj svedeckými výpoveďami, tak ako ich vykonal súd prvej inštancie a uviedol v odsekoch 4. - 18., 20. - 28. napadnutého rozhodnutia a tieto vyhodnotil a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pri použití princípu proporcionality, práva na spravodlivý proces. 23. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM, rozsah ktorého je zakotvený v § 143 OZ, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 OZ) a ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov, súd (§ 149 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 OZ). Zásady z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje § 150 OZ tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok; ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už neexistujú (napr. F. XCz XX/XX, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 3421/2006 zo dňa 30.10.2007 Soudní rozhledy 12/2007). V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva, následne zistí cenu vecí ktoré tvoria predmet BSM, pričom tu platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania BSM a vychádza sa z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov; a na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania BSM, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú tomu-ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia bolo možné posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu-ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné. 24. Námietku žalobkyne uvedenú v odsekoch 11. až 13. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nesprávne určil všeobecnú hodnotu celkovej masy BSM vo výške 391.849,54 Eur, keďže do nej započítal sumu 46.000 eur ako existujúcu v čase zániku BSM (sumu 46.000 eur žalobkyňa dňa 21.03.2012 dvoch sumách 15.000 eur a 31.000 eur previedla z účtu v Tatra banka, a.s., vedený na meno žalobkyne, na iný účet vedený na meno žalobkyne v Tatra banka, a.s., z ktorého uhrádzala náklady na užívanie vecí v BSM, najmä rodinného domu a náklady súvisiace so starostlivosťou o deti a to minimálne do rozvodu manželstva 28.05.2013), v spojení s preukázanou skutočnosťou, že žalovaný v období od konca roka 2011 do rozvodu manželstva, robil výbery (bez platieb) z účtov vedených v Tatra banka, a.s. a mBank, S.A., na meno žalovaného v sume cca. 50.000 eur, ktoré súd prvej inštancie do celkovej masy BSM nezapočítal, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Odvolací súd uvedenú skutkovú situáciu, pri dôkaznom potvrdení uvedených skutočností v súlade s obsahom spisu, t.j. prevod realizovaný žalobkyňou v sume 46.000 eur na účet vedený na meno žalobkyne (č.l. 157) a výbery realizované žalovaným v celkovej sume cca 50.000 eur (č.l. 225-233, 235-240) a to všetko v čase pred zánikom BSM, vyhodnotil s dôrazom na fakt, že obe sporové strany žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali, že predmetné finančné prostriedky použili v čase trvania manželstva v súlade s § 144 OZ. A tiež zo stavu účtov sporových strán vyplýva, že uvedené finančné prostriedky sa nenachádzajú na účtoch vedených na meno žalobkyne ani na účtoch vedených na meno žalovaného, čo odvolací súd uzavrel tak, že finančné prostriedky boli sporovými stranami v priebehu manželstva spotrebované a v čase jeho zániku už neexistovali a tak ich do celkovej masy BSM nezahrnul. 25. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie pri posudzovaní podielov na rodinnom dome, ktorý je v BSM, nevychádzal zo zásady rovnosti podielov, ale svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdením žalovaného, že na obstaranie rodinného domu boli použité finančné prostriedky vo výške 700.000 ATS, ktoré obdržal darom, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný svoje tvrdenie, že finančné prostriedky vo výške 700.000 ATS získal ako dar od rakúskeho občana W.. L.. C. X., preukázal darovacou zmluvou zo dňa 15.07.1991 (č.l. 966) a podporne aj svedeckou výpoveďou darcu W.. L.. C. X. (č.l. 970). Námietka žalobkyne, že v skutočnosti nešlo o dar, ale o odplatu za práce a služby vykonávané žalovaným pre menovaného darcu v trvaní niekoľko rokov, nebolo v konaní v kontexte tvrdenia žalobkyne preukázané a s uvedenou námietkou sa vysporiadal aj súd prvej inštancie v odseku 47. napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a následného vyhodnotenia dôkazných prostriedkov je nepochybné, že súd prvej inštancie dôvodne kládol dôraz na listinné dôkazy a ich obsah (darovaciu zmluvou zo dňa 15.07.1991) a na ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne neprihliadal. Takýto prístup súdu prvej inštancie je logický a v súlade s § 191 CSP. V tomto kontexte odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že v sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Keďže strany v takomto konaní stoja proti sebe, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú stranu sporu. Hmotné právo určuje, kto má dôkazné bremeno (dôkazné bremeno nesie strana v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou konania tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za pravdivú). Strana sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak pravdivosť skutkových tvrdení dokazovanie nepotvrdilo, znáša nepriaznivé následky v podobe súdneho rozhodnutia v jej neprospech. V danom prípade možno bezpečne potvrdiť, že žalovaný finančné prostriedky vo výške 700.000 ATS získal ako dar od občana W.. L.. C. X., nakoľko opak, resp. tvrdenie žalobkyne, že malo ísť o odplatu za práce a služby vykonávané žalovaným pre menovaného darcu v trvaní niekoľko rokov, nebolo v konaní preukázané. S prihliadnutím na žalovaným tvrdenú skutočnosť, že finančné prostriedky vo výške 700.000 ATS získal ako dar, predložením darovacej zmluvy v písomnej forme, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Súd prvej inštancie tak správne vychádzal z obsahu predmetnej darovacej zmluvy a pravdivosť tvrdení žalovaného, ktoré použil v rámci procesnej obrany, vyhodnotil v prospech žalovaného. 26. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 15. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie započítal vnos žalovaného na náklady spojené s nadobudnutím rodinného domu, z celej výšky tvrdeného daru 700.000 ATS (56.927 eur), hoci kúpna cena rodinného domu bola 1.200.000 Kčs a ďalej sumy 120.000 Kčs a 300.000 Kčs ako odstupné za dva byty pre predávajúceho, spolu suma 1.620.000 Kčs, čo predstavuje sumu 53.774 eur, a tým súd prvej inštancie nesprávne určil tzv. refundančný podiel žalovaného a veľkosť podielu vnosu žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu a vykonané dokazovanie dal za pravdu žalobkyni v tom, že v konaní bolo bezpečne preukázané, že z poskytnutého daru vo výške 700.000 ATS (56.927 eur) žalovaný reálne na kúpu nehnuteľnosti/rodinného domu (vrátane odstupného za dva byty) použil sumu 1.620.000 Kčs (53.774 eur), pričom v konaní žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, ako/na čo zvyšnú časť daru, t.j. 3.153 eur použil (či boli vynaložené na spoločný majetok alebo boli vynaložené na bežnú spotrebu v manželstve). Ako odvolací súd už v odseku 23. tohto rozhodnutia uviedol, nemožno sa v rámci vyporiadania BSM domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu alebo boli spotrebované v priebehu manželstva (nie na zadováženie veci ktorá tvorí BSM) a v čase jeho zániku už neexistujú. Odvolací súd v tejto súvislosti (použitia darovaných finančných prostriedkov) poukazuje aj na článok III. veta posledná darovacej
zmluvy zo dňa 15.07.1991 „Dar je určený najmä na zabezpečenie sídla spoločnej firmy v ktorom môže obdarovaný bývať.“ Na základe uvedeného tak odvolací súd ustálil vnos do BSM žalovaným vo výške 53.774 eur. 27. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 16. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie neprihliadol na vnos do BSM žalobkyňou v celkovej výške 4.100 eur (dedičstvo, dar brata, dar otca), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Pravdou je, že žalobkyňa si uplatnila predmetný vnos do BSM ako taký, avšak bez akéhokoľvek relevantného dôkazu o tom ako a kedy mala predmetné finančné prostriedky nadobudnúť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný predmetný vnos nenamietal. Dôležité je tiež, že žalobkyňa neuviedla akým spôsobom bol predmetný vnos v rámci BSM použitý (či boli finančné prostriedky vynaložené na spoločný majetok alebo boli vynaložené na bežnú spotrebu v manželstve). Ako odvolací súd už v predchádzajúcom odseku uviedol, nemožno sa v rámci vyporiadania BSM domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (nie na zadováženie veci ktorá tvorí BSM) pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (napr. F. XCz XX/XX, rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007). 28. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 17. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy/svedecké výpovede osôb, ktoré za dodávku a montáž zariadení vykonané obchodnými spoločnosťami EUROPLAN, spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o., boli prijímané na súkromné bankové účty žalovaného, čím sa hodnota obchodného podielu týchto spoločností pri znaleckom dokazovaní znížila, pričom prijaté finančné prostriedky sa ku dňu zániku BSM na účtoch žalovaného nenachádzali, a žalovaný nepreukázal, že boli vynaložené v súlade s § 144 OZ, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti tvrdenia žalobkyne a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojho tvrdenia a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti tomuto tvrdeniu. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z výsluchu svedkov a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 CSP) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery tak ako sú uvedené v odsekoch 44. až 46. napadnutého rozhodnutia. Zásadnou skutočnosťou je fakt, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a v konaní vo vykonanom dokazovaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaný na svoj súkromný/osobný účet prijímal platby od svojich klientov na základe obchodnej činnosti vykonávanej spoločnosťami EUROPLAN, spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o.. Iba tvrdeniam, ktoré neboli v konaní nepochybne a jednoznačne preukázané možno priznať právnu relevanciu. Prijaté závery v týchto súvislostiach súdom prvej inštancie nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprijal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré podľa žalobkyne vyplývajú z jej tvrdení a nestotožnil sa s jej vnímaním skutkového stavu, nemá za následok upretie či porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste odvolací súd musí konštatovať, ako už uviedol v odseku 25. tohto rozhodnutia, že v sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Keďže strany v takomto konaní stoja proti sebe, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú stranu sporu. Hmotné právo určuje, kto má dôkazné bremeno (dôkazné bremeno nesie strana v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou konania tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za pravdivú). Strana sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak pravdivosť skutkových tvrdení dokazovanie nepotvrdilo, znáša nepriaznivé následky v podobe súdneho rozhodnutia v jej neprospech. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vychádzal z hodnoty obchodných podielov spoločností EUROPLAN, spol. s r.o. a Inotech spol. s.r.o. tak, ako bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou value4you, s.r.o. a to vo vzťahu k spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o. vo výške 51.790 eur a vo vzťahu k spoločnosti Inotech spol. s.r.o. vo výške 33.820 eur, t.j. obchodné podiely spolu 85.610 eur. 29. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 18. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nedôvodne z celkovej masy BSM odpočítal hodnotu obchodného podielu spoločnosti Inotech spol. s r.o., vo výške
33.820 eur, hoci táto v čase zániku BSM (manželstvo právoplatne rozvedené dňa 28.05.2013) existovala, a až následne dňa 02.02.2016 bola zlúčená so spoločnosťou EUROPLAN, spol. s r.o., ktorej jediným spoločníkom je žalovaný, čím majetok zaniknutej spoločnosti Inotech spol. s r.o., zostal v dispozícii žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Odvolací súd prisvedčil žalobkyni, nakoľko v zmysle výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka číslo: 53358/B mal odvolací súd preukázané tvrdenie žalobkyne, že formou notárskej zápisnice č. D. X/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX zo dňa 02.02.2016 bola uzavretá zmluva o zlúčení spoločnosti Inotech spol. s r.o. so spoločnosťou EUROPLAN, spol. s r.o., a spoločnosť Inotech spol. s r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 21.04.2016 a zanikla v dôsledku zlúčenia. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch spoločností alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Táto všeobecná právna úprava pre prípad zlúčenia obchodných spoločností je jednoznačná a tak odvolací súd na rozdiel súdu prvej inštancie zaradil hodnotu obchodného podielu spoločnosti Inotech spol. s r.o., vo výške 33.820 eur do celkovej masy BSM, nakoľko táto prešla aj s jej hodnotou obchodného podielu do spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o.. Inak povedané, obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o. vo výške určenej znaleckým posudkom 51.790 eur sa tak zvýšil o hodnotu obchodného podielu spoločnosti Inotech spol. s r.o. vo výške 33.820 eur, čím obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r.o., ktorý súd prvej inštancie dôvodne prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, je vo výške 85.610 eur (51.790 eur + 33.820 eur). 30. Žalobkyňa tiež namieta postup súdu prvej inštancie pri použití disparity, keď sa dôsledne neriadil zásadami upravenými v § 150 OZ. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na starostlivosť žalobkyne o rodinu (vyše dvadsať rokov života v rodine a starostlivosti o dve deti), že žalobkyňa sa preukázateľne sama starala o nehnuteľnosť v čase, keď žalovaný opustil spoločnú domácnosť. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, akou úvahou sa súd prvej inštancie riadil, keď určil disparitu na návrh žalovaného v jeho záverečnej reči, t.zn. bez reálnej možnosti žalobkyne na takýto návrh reagovať. Preto žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nezákonné. Pre prípad, ak by odvolací súd uvažoval o aplikácii disparity v časti týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti, navrhla disparitu v rozsahu 40% podiel žalobkyne a 60% podiel žalovaného. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku v prevažnej časti ako dôvodnú. Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 OZ tak, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto má súd možnosť určiť podiely v inom pomere, v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 OZ. Odklon od zásady parity a stanovenie nerovnakej výšky podielov je zásadne namieste iba v prípade zjavnej nerovnomernej účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov, označuje za postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. v § 150 OZ sú zásadné i pri rozhodovaní o výške podielov, pričom je potrebné tiež poukázať/aplikovať aj Zákon o rodine. Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy možno vymedziť na: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti/oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a pod.; princíp zásluhovosti, ak sa niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie
spoločného majetku; ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní sú napr. potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov, platby poistného na manžela. Keďže zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, disparita tak môže byť vyjadrená nielen percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, pokiaľ ide o túto vec, aby bol zaviazaný na finančné vyrovnanie s druhým manželom. Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej praxe zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je na mieste iba v prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, resp. ak zvýšené úsilie jedného z manželov malo za následok nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/202/2010). Výnimočné prisúdenie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM jednému z manželov nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami na získaní majetku bez toho, aby bol zohľadnený tiež prínos druhého z manželov pri starostlivosti o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu a priebeh konania, prisvedčil námietke žalobkyni, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti a ani právnu úvahu o tom, pre ktoré určil disparitu podielov. Ďalšiu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie určil disparitu na návrh žalovaného v záverečnej reči, t.zn. bez reálnej možnosti žalobkyne reagovať, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nezákonné, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Pravdou je, že žalovaný určenie disparity uviedol až v záverečnej reči, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia v tejto časti, nakoľko o vyporiadaní BSM rozhoduje súd v súlade so zákonom ex offo s tým, že o vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku s uvedením skutočností spôsobilých pre určitú výšku podielov disparity. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú právnu teóriu nevzhliadol žiadne mimoriadne a ani výnimočné skutkové okolnosti, ktoré by vyplývali z tvrdení sporových strán alebo z vykonaného dokazovania, pre ktoré by bolo možné sa odkloniť od princípu/zásady rovnosti/parity podielov. Preto pri konečnom vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely sporových strán sú rovnaké t.j. 50% na 50% a zásluhu žalovaného o nadobudnutie nehnuteľností/rodinného domu zohľadnil odpočítaním vnosu vo výške 53.774,15 eur vo vzťahu k celej mase BSM. Je logický postup, že najprv sa určí výška celkového majetku tvoriaceho masu BSM a následne výška vnosu. Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je potom taký, že od celkovej masy BSM sa odpočíta výška vnosu a takto získaná hodnota je základom vyčíslenia výšky podielu pre každú zo strán sporu (pri rovnosti podielov je to polovica z vyčíslenej sumy). 31.Odvolací súd tak uzatvára, že hodnota masy BSM pozostáva z nehnuteľností/rodinného domu ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 18/2021 vypracovaný znalkyňou Ing. Arch. Kristínou Bužekovou, vo výške 258.000 eur, z obchodných podielov spoločností EUROPLAN, spol. s r. o. vo výške 51.790 eur a Inotech spol. s r. o. vo výške 33.820 eur určené znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou value4you, s.r.o. (obchodné podiely spolu 85.610 eur v zmysle záverov uvedených v odsekoch 27. a 28. tohto rozhodnutia), zo zostatku na účtoch ku dňu zániku BSM žalobkyňa vo výške 22,14 eur (Tatra banka, a. s.), žalovaný vo výške 2.217,40 eur (Tatra banka, a. s. zostatok 906,99 eur, mBank S.A. pobočka zahraničnej banky zostatok 1.310,41 eur), spolu celková masa BSM vo výške 345.849,54 eur. Z celkovej masy BSM vo výške 345.849,54 eur odvolací súd odpočítal vnos žalovaného vo výške 53.774,15 eur (v zmysle záverov uvedených v odseku 25. tohto rozhodnutia) t.zn., že suma 292.075,39 eur je suma z ktorej sa určí podiel každej sporovej strany 50% na 50%, t.j. výška podielu pre každú sporovú stranu je 146.037,69 eur. 32. V ďalšom odvolací súd určil výšku vyrovnacieho podielu s tým, že žalovaný vyporiadaním BSM získal nehnuteľnosti/rodinný dom v hodnote 258.000 eur, obchodný podiel spoločnosti EUROPLAN, spol. s r. o. v hodnote 85.610 eur (v zmysle záverov uvedených v odsekoch 27. a 28. tohto rozhodnutia), zostatok finančných prostriedkov na účtoch vo výške 2.217,40 eur (Tatra banka, a. s. a mBank S.A. pobočka zahraničnej banky), spolu žalovaný získal hodnotu majetku vo výške 345.827,40 eur. Žalobkyňa vyporiadaním BSM získala hodnotu majetku vo výške 22,14 eur (Tatra banka, a. s.) a v
dôsledku uvedeného rozdielu, žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 146.015,55 eur. 33. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM prikázaním veci sporovým stranám, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že táto časť rozhodnutia nebola sporná a odkazuje na odsek 51. napadnutého rozhodnutia. 34. Lehotu na plnenie odvolací súd určil s odkazom na § 232 ods. 3 CSP, v súlade s odôvodnením uvedeným v odseku 55. napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje. 35. Súd prvej inštancie zastavenie konania v časti vyporiadania hnuteľného majetku relevantne odôvodnil v odseku 56. napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 145 ods. 2 CSP. 36. Odvolací súd rozhodol o aktuálnej výške poplatkovej povinnosti sporových strán v zmysle Položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko v preskúmavanej veci vychádzal z inej výšky vyporiadavanej masy BSM oproti súdu prvej inštancie a to zo sumy 345.849,54 eur, čo je základ predmetu konania pre výpočet súdneho poplatku. Z uvedeného základu 345.849,54 eur potom 3% sú vo výške 10.375 eur a z tejto sumy každá sporová strana má povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie sumu 5.187,50 eur tak, ako uviedol odvolací súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 37. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil v odsekoch 58. až 61. a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. 38. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené považoval záver súdu prvej inštancie za nesprávny, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a to s poukazom na rozhodovanie sporu iudicium duplex, rovnako ako uviedol súd prvej inštancie (vychádzajúc z procesného úspechu sporových strán, majúcich v konaní totožné postavenie žalobcu i žalovaného, treba naň pozerať ako na rovnaký a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP, s výnimkou ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, pričom dôvodmi osobitného zreteľa môžu byť napr. obštrukčné správanie spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci alebo šikanózny výkon práva). V predmetnej veci dôvody osobitného zreteľa splnené neboli, nakoľko obe strany boli v konaní aktívne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie sporu, hoci každá svojím spôsobom. Takýto záver zodpovedá stanovisku Ústavného súdu ČR A.. Ú.-Z.. XX/XX zo dňa 13.09.2023. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)