Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/85/2022 1718202243 26. 11. 2025 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2025:1718202243.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: X/ U. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX/X, XXX XX Š., X/. L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX A., X/ I. A., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/XX, XXX XX F., všetky právne zastúpené: Mgr. Martin Čabák, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: MISTELA, spol. s r. o., IČO: 44 629 371, so sídlom Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, právne zastúpený: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom Malacká cesta 5680/2B, 902 01 Pezinok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 43C/63/2018 - 393 z 11. apríla 2022, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až X. p o t v r d z u j e. II. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.08.2018 do zaplatenia zo sumy 2 350 eur, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/, zastavil ( výrok I.). Súd prvej inštancie vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť doručiť riadne podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 1/ a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku formou doporučenej listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku vo formáte A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení: Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa týmto ospravedlňuje pani U. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX, XXX XX Š.H., za neoprávnený zásah do osobnostných práv jej nebohého manžela U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, spočívajúci v nesprávnom nakladaní s jeho telesnými pozostatkami. Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa zároveň týmto ospravedlňuje pani U. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX, XXX XX Š., za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti dôstojnej rozlúčky s jej nebohým manželom U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. V treťom výroku prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť doručiť riadne podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 2/ a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku formou doporučenej listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku vo formáte A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení: Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa týmto ospravedlňuje pani L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Z.P. XX, XXX XX A., za neoprávnený zásah do osobnostných práv jej nebohého otca U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, spočívajúci v nesprávnom nakladaní s jeho telesnými pozostatkami. Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa zároveň týmto ospravedlňuje pani L.. M. O.V., D.. XX.XX.XXXX, bytom: Sládkovičova 21,
902 01 Pezinok, za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti dôstojnej rozlúčky s jej nebohým otcom U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. Súd prvej inštancie vo štvrtom výroku uložil žalovanému povinnosť doručiť riadne podpísané písomné ospravedlnenie žalobkyni 3/ a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku formou doporučenej listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku vo formáte A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12, v nasledovnom znení: Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa týmto ospravedlňuje pani I. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom: R. XX, XXX XX F., za neoprávnený zásah do osobnostných práv jej nebohého P. U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, spočívajúci v nesprávnom nakladaní s jeho telesnými pozostatkami. Spoločnosť MISTELA, spol. s r.o., so sídlom: Cajlanská 2017/222, 902 01 Pezinok, IČO: 44 629 371, sa zároveň týmto ospravedlňuje pani I. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom: R. XX, XXX XX F., za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv spočívajúci v nemožnosti dôstojnej rozlúčky s jej nebohým otcom U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017. Súd prvej inštancie v V., VI. a VII. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 2 350 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokmi VIII., IX. a X. priznal žalobkyniam 1/ až 3/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ohľadom zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobkyne 1/ až 3/ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 26.10.2018 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaslať ospravedlnenie žalobkyniam 1/ až 3/ v konkrétnom navrhovanom znení a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 350 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.08.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodňovali tým, že žalobkyne sú rodinnými príslušníčkami a blízkymi osobami neb. U. G., D.. XX.XX.XXXX, zomr. 22.12.2017, žalobkyňa 1/ bola manželkou neb. U. G. a žalobkyňa 2/ a 3/ sú dcérami neb. U. G., ktorému bol diagnostikovaný zhubný nádor orofaryngu, pričom z dôvodu tejto choroby a na jej následky aj zomrel dňa 22.12.2017 v Pezinku. Po jeho smrti žalobkyňa 2/ oslovila žalovaného a objednala si u neho služby pohrebnej činnosti spočívajúce v počiatočnej starostlivosti o pozostatky neb. U. G., ich úpravu, uloženie do rakvy, prepravu a uloženie do času pochovania, predaj rakvy a smútočných potrieb. Podľa dohody žalovaný mal telesné pozostatky neb. U. G. uložiť do dňa pohrebu, ktorý bol stanovený na 04.01.2018 o 15:00 a v tento deň ich mal previesť do obce Š., kde sa mal uskutočniť pohrebný obrad, a to cca 1 až 2 hodiny pred obradom, aby mohli byť tieto telesné pozostatky vystavené v Dome smútku na katafalk. O tomto dátume a približnom čase prevozu telesných pozostatkov informovala žalobkyňa 2/ aj pracovníkov obecného úradu obce Š. ako prevádzkovateľa Domu smútku. V rozpore s dohodou však žalovaný bez toho, aby o tom kohokoľvek z pozostalých informoval, resp., že by o skoršom príchode informoval aj príslušných pracovníkov obce Š., svojvoľne uskutočnil prevoz telesných pozostatkov neb. U. G. do obce Š. deň vopred, a to dňa 03.01.2018. Po príchode do obce Š. boli telesné pozostatky neb. U. G. v značnom štádiu rozkladu - jeho telesné pozostatky neboli zmrazené, telesné tekutiny vytekali z truhly a bolo cítiť mŕtvolný pach. Pracovníci obecného úradu obce Š. po obhliadke pozostatkov zosnulého a zistení ich zlého stavu bezodkladne telefonicky informovali žalobkyňu 2/. Telesné pozostatky nebolo možné vystaviť ani na katafalk, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia a na základe dohovoru s pozostalými bol neb. U. G. pochovaný ráno dňa 04.01.2018 o 9:00 hod. bez smútočného obradu a dôstojnej rozlúčky pozostalých, rodinných príslušníkov, priateľov a ostatných známych so zosnulým. Týmto konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv neb. U. G., a to do jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti podľa ust. § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. f) zákona o pohrebníctve, ale taktiež aj do osobnostných práv jeho najbližších rodinných príslušníkov, ktorým bola konaním žalovaného znemožnená dôstojná smútočná rozlúčka s milovaným manželom a otcom a tým zasiahnuté do ich práva na ochranu súkromia, rodinného života a ľudskej dôstojnosti. Žalovaný pri nakladaní s telesnými pozostatkami zosnulého postupoval v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď napriek okolnostiam smrti neb. U. G., dĺžke času medzi jeho smrťou a pohrebom, potrebe prevozu z Pezinka do Š. a stavu jeho pozostatkov, nezabezpečil uloženie jeho pozostatkov do mraziaceho zariadenia, ktoré by zabezpečilo trvalé udržanie teploty nižšej ako -10 stupňov C podľa § 8 ods. 4 písm. h) zákona o pohrebníctve, resp. v rozpore s dohodou so žalobkyňou 2/, keď svojvoľne vykonal prevoz telesných pozostatkov deň vopred ako bolo dohodnuté a tieto do miesta poslednej rozlúčky doviezol v zlom stave, ktorý neumožňoval dôstojnú a plánovanú rozlúčku príbuzných zo zosnulým. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 01.08.2018 poprel nároky žalobkýň 1/ až 3/. Tvrdil, že neporušil žiadne ustanovenia zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve pri zabezpečovaní prevozu zomrelého a nakladaní s telesnými ostatkami. Telesné ostatky neb. U. G. boli po prevoze tela dňa 22.12.2017 uložené
až do doby jeho prevozu do obce Š., kde sa mala konať rozlúčka so zomrelým, v chladiacom zariadení v dome smútku Pezinok, ktoré je vo vlastníctve a v správe Mestského podniku služieb Pezinok, ktorý zodpovedá v plnom rozsahu za jeho prevádzku. Uviedol, že pre prekážky na strane objednávateľa služieb, ktoré spočívali v nepriaznivých poveternostných podmienkach a nepredvídateľných udalostiach na cestných komunikáciách, bol prevoz pozostatkov zosnulého vykonaný dňa 03.01.2018, t.j. jeden deň pred konaním poslednej rozlúčky so zosnulým dňa 04.01.2018. Súčasne namietal, že sa jedná o veľmi dlhú dobu, kde telesné pozostatky, aj napriek uloženiu v chladiacom zariadení, podliehajú neovplyvniteľným fyziologickým procesom, v dôsledku ktorej dochádza k postupnej dekompozícii tela. Podľa žalovaného, v objednávke služieb nebolo výslovne uvedené, že telesné pozostatky zomrelého musia byť prevezené v deň konania rozlúčky. Pri prevoze, o ktorom bol telefonicky informovaný obecný úrad obce Š. dňa 03.01.2018, bolo použité vozidlo vybavené chladiacim zariadením s teplotou dlhodobého nastavenia pod 5°C. Po príchode do miesta určenia, bol prítomný poverený pracovník obce, následne bola vykonaná posledná úprava telesných pozostatkov zomrelého, ktorého ostatky prevzala osoba zodpovedná za správu cintorína obce. Namietal, že pokiaľ by ostatky zosnulého boli v stave, v akom to uviedli žalobkyne, tak by pracovníci vykonávajúci prevoz, nemohli tento zrealizovať na tak dlhú vzdialenosť pre nepriaznivé sprievodné javy (mŕtvolný pach) a preberajúci pracovník by priamo v daný deň vzniesol námietky. Podľa žalovaného, nie je preukázateľné, či došlo pracovníkom obce k zapnutiu chladenia v dome smútku obce Š. po uložení telesných pozostatkov zosnulého dňa 03.01.2018 a v dôsledku toho k narušeniu telesných pozostatkov zosnulého z dôvodu maximálnej doby ich uloženia, prístupu vzduchu a vplyvov poveternostných podmienok v čase od doby ich odovzdania a prevzatia, t.j. od 03.01.2018 do 04.01.2018. Uviedol, že žalobkyni 2/ ako objednávateľke služieb a celej rodine sa žalovaný ospravedlnil za vzniknuté neodstrániteľné ujmy, a to aj napriek presvedčeniu, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnych predpisov a záväzných nariadení. 4. Súd prvej inštancie úvodom konštatoval, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkýň 1/ až 3/, ktoré vzali žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom z 21.06.2021, č.k. 43C 63/2018-280 tak, že žalobu žalobkýň 1/ až 3/ zamietol. Na základe odvolania žalobkýň Krajský súd v Bratislave uznesením z 30.11.2021, č.k. 6Co/111/2021-338 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za stav telesných pozostatkov zomrelého U. G. od ich prevzatia, až do ich uloženia do hrobu zodpovedal výlučne žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej služby, s ktorým bola žalobkyňa 2/ v právnom vzťahu. Odvolací súd s poukazom na § 8 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 131/2010 Z.z.) skonštatoval, že žalovaný disponoval vedomosťou o tom, že v prípade uloženia telesných pozostatkov nebohého po dobu 13 dní do chladiaceho (nie mraziarenského) priestoru, tieto telesné pozostatky nebudú v stave spôsobilom na verejnú rozlúčku s nebohým U. G.. Zhrnul, že žalovaný svojím postupom v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. spôsobil, že telesné pozostatky zomrelého U. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na dôstojnú rozlúčku s nebohým, žalovaný teda s telesnými pozostatkami nebohého U. G.S. nenakladal s potrebnou úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v dôsledku čoho neoprávnene zasiahol do osobnostných práv nebohého a žalobkýň, ktoré boli najbližšími príbuznými nebohého. 5. S poukazom na § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, ods. 4, § 6 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 4 písm. h/, j/, m/, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2, § 26 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z.z., § 187 ods. 1, § 206 C.s.p. súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalovaný svojím postupom, ktorý bol v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve spôsobil, že telesné pozostatky neb. U.. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na dôstojnú poslednú rozlúčku s nebohým, žalovaný teda s telesnými pozostatkami neb. U.. G. nenakladal s potrebnou úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v dôsledku čoho neoprávnene zasiahol do osobnostných práv nebohého. Žalobkyne sa preto oprávnene domáhajú tzv. postmortálnej ochrany v zmysle § 15 Obč. zák. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný týmto postupom nepochybne neoprávnene zasiahol aj do osobnostných práv žalobkýň, ktoré boli najbližšími príbuznými nebohého. Ide tu konkrétne o neoprávnený zásah do práva žalobkýň na rešpektovanie ich súkromného života zahrňujúceho aj ich právo na dôstojnú rozlúčku s nebohým manželom a otcom. Formu zadosťučinenia považoval súd prvej inštancie vzhľadom na spôsobenú ujmu nezákonným konaním žalovaného za dostatočnú, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Pri skúmaní neoprávneného zásahu do osobnostných práv súd prvej inštancie posudzoval intenzitu zásahu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo vrátane negatívnych dôsledkov s tým
spojených. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyne nemohli vykonať poslednú rozlúčku so zosnulým obvyklým spôsobom, nestihli upozorniť smútočných hostí v predstihu, že posledná rozlúčka sa neuskutoční v plánovanom čase, čím došlo k závažnej ujme a zásahu do ich práva na súkromný život (dôstojné rozlúčenie so zosnulým), a preto boli splnené podmienky priznania náhrady majetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvej inštancie pri určení jej výšky prihliadol na judikatúru ESĽP, podľa ktorej pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady za trestný čin, ktorým bola spôsobená smrť obete, a ktorej maximálna výška je 50 násobok minimálnej mzdy žalobkýň. Skonštatoval, že zásah do osobnostných práv žalobkýň bol neodstrániteľný, a preto určil výšku finančného zadosťučinenia za spôsobenú škodu obeti trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť, vo výške 2 350 eur pre žalobkyne 1/ až 3/. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci a úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.; nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Má za to, že súd prvej inštancie nepresvedčivo, formalisticky a iracionálne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, keď zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej škody, hoci žalobkyňa 2/ neuhradila truhlu v hodnote 287,50 eur. Z uvedeného konania žalobkyne 2/ žalovaný vyvodil, že nekonala čestne, svedomito a žalovaného tak uviedla do omylu v úmysle obohatiť sa na jeho úkor. Podľa žalovaného, ktorý ďalej namietal pasívnu legitimáciu, zodpovednými osobami v danej veci sú starosta obce Š., matrikárka a dvaja pomocní zamestnanci obecného úradu Š. spoločne a nerozdielne, ktorí nepreukázali, že by sa telo nebohého nachádzalo v truhle, ktoré bez identifikácie a súhlasu žalobkyne 2/ pochovali do hrobu s odôvodnením, že telo nebohého bolo dňa 04.01.2018 v rozklade, a preto nebola možná posledná rozlúčka s nebohým U. G. naplánovaná v daný deň o 15.00 hod. Poznamenal, že v danej veci absentuje znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, ktorým by sa preukázali sporné skutočnosti, súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch obhliadajúceho lekára. Namietal, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých výpovediach, neuviedol ani relevantnú judikatúru ESĽP, čo malo za následok nerešpektovanie princípu právnej istoty a legitímneho očakávania. Žalovaný zdôraznil, že v danej veci absentuje rozhodnutie okresného hygienika, ktorým by uložil povinnosť obecnému úradu a jeho zamestnancom bezodkladne pochovať nebohého U.V. G., rovnako ako aj dôkaz exhumáciou. Uviedol, že aj v dôsledku konania žalobkyne 2/ sa posunul termín konania pohrebu, preto žalobkyniam nevznikol nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v takej výške. Podľa žalovaného, žalobkyňa 2/ si ústne objednala služby podľa zákona o pohrebníctve, nemala záujem na zmrazení telesných pozostatkov nebohého U. G. vzhľadom na nutnosť prevozu do obce Š. z Pezinka, ani o kremáciu telesných pozostatkov nebohého, hoci jej to žalovaný odporúčal z dôvodu maximálnej doby uloženia tela v čase od úmrtia do jeho uloženia do hrobu a nebola ochotná zaplatiť sumu 73,16 eur, ktorú uhradil žalovaný Mestskému podniku služieb za chladenie telesných pozostatkov zomrelého. Namietal aj neplatnosť plnej moci udelenej na zastupovanie žalobkýň. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výrokoch II. až X. a vec vrátil na ďalšie konanie, alt. napadnutý rozsudok zmenil a zastavil konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní. 8. Žalobkyne 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K argumentácii žalovaného uviedli, že sa jedná o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené riadne v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 366 C.s.p. Zdôraznili, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené všetky procesné podmienky. V súvislosti s neplatnosťou plnomocenstva na zastupovanie žalobkýň v konaní uviedli, že sa jedná o novoty v odvolacom konaní. Žalovanému nebolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ktoré by mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Uviedli, že žalovaný nepoprel väčšinu skutkových tvrdení žalobkýň, nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, nerozporoval primeranosť a vhodnosť uplatnených prostriedkov nápravy zásahu do osobnostných práv. Poznamenali, že nemožno považovať za nesprávny procesný postup a/alebo porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel
predstavám žalovaného. K námietkam žalovaného uviedli, že prevažná časť obsahu odvolania smeruje voči základu žalobného návrhu, t.j., že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv nebohého U. G., ako aj do osobnostných práv žalobkýň. Zdôraznili, že skutkový a právny stav veci čo do základu nároku žalobkýň bol ustálený priamo závermi odvolacieho súdu vyslovenými v uznesení z 30.11.2021, č.k. 6Co/111/2021-338, ktorými bol súd prvej inštancie viazaný. Pokiaľ aj žalobkyňa 1/ na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 uviedla, že rozlúčka prebehla dôstojne, nemení to na skutočnosti, že sa uskutočnil bez toho, aby na tejto rozlúčke boli aj telesné pozostatky nebohého U. G. a rodina, známi a priatelia sa mohli s nimi dôstojne, poslednýkrát rozlúčiť. K námietkam žalovaného ohľadom dokazovania, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, uviedli, že tieto sú irelevantné a neprípustné vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v civilnom sporovom konaní riadi zásadou kontradiktórnosti. V súvislosti s konaním žalovaného uviedli, že žalovaný previezol telesné pozostatky zosnulého o jeden deň skôr bez toho, aby o tom informoval žalobkyne a navyše v stave, ktorý vylučoval dôstojnú rozlúčku so zosnulým. Zhrnuli, že žalobkyňami uplatnené prostriedky nápravy boli vo vzťahu k zistenému neoprávnenému zásahu žalovaného do ich osobnostných práv, ako aj v rámci postmortálnej ochrany zosnulého U. G. primerané a vhodné. K priznanej výške nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri zohľadnení právnej úpravy odškodňovania obetí trestných činov uviedli, že táto nie je pre žalovaného likvidačná vzhľadom na závery súdnej praxe v obdobných prípadoch. Záverom uviedli, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa zákonom stanovené kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 C.s.p. 9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkýň zotrval na svojej pôvodnej argumentácii. 10. Žalobkyne v duplike neuviedli iné skutočnosti ako tie, ktoré už uviedli v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento v napadnutej časti (výrok II. - X.) potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Odôvodnenie je teda dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 13. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, a preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené v odvolaní. 14. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali od žalovaného primeraného zadosťučinenia (písomného ospravedlnenia ) jednak titulom tzv. po posmrtnej ochrany osobnosti ich manžela/otca nebohého
U.. G. (§ 15 OZ) a jednak titulom ochrany ich osobnosti podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa od žalovaného domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) titulom ochrany osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy spôsobenej konaním žalovaného a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, nemožno samotné písomné ospravedlnenie žalovaného považovať za postačujúce. Podľa žalobkýň v dôsledku konania žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého U. G., konkrétne do jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti a súčasne týmto konaním žalovaného, ktorý s telesnými pozostatkami nebohého U. G. nenakladal dôstojne a spôsobom, ktorý by nezasahoval do dôstojnosti mŕtveho a etického cítenia pozostalých, bolo zasiahnuté aj do osobnostných práv žalobkýň 1/ až 3/ ako rodinných príslušníkov a blízkych osôb nebohého U. G., konkrétne do ich práva na rodinný život a práva na dôstojnú a primeranú rozlúčku so zosnulým manželom a otcom. 15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobkyniam 1/ až 3/ spôsobom uvedeným vo výroku II. až IV. a súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť každej žalobkyni 1/ až 3/ po 2 350 eur (výrok V. až VII.), žalobkyniam 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VIII. až X.). 16. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej služby po smrti U. G. nenakladal s telom nebohého U.. G. s úctou a s rešpektom, jeho telesné pozostatky boli v takom stave, že neboli spôsobilé na dôstojnú poslednú rozlúčku. Podľa súdu prvej inštancie za stav telesných pozostatkov zomrelého U.. G. od ich prevzatia až do ich uloženia do hrobu zodpovedal žalovaný, ktorému boli známe požiadavky žalobkýň v súvislosti s pohrebom nebohého a napriek tomu predmetnú zákazku prijal (telesné pozostatky nebohého boli uložené u žalovaného na dobu 13 dní v chladiacom zariadení). Žalovaný musel mať vedomosť, že v prípade uloženia telesných pozostatkov nebohého na dobu 13 dní len do chladiaceho a nie do mraziaceho zariadenia, tieto telesné pozostatky nebudú v stave spôsobilom na verejnú rozlúčku s nebohým U.. G.P.. Žalovaný teda svojím postupom v rozpore so zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve (§ 8 ods. 4 písm. h/ zák. č. 131/2010 Z.z.) spôsobil, že telesné pozostatky neb. U.. G. boli v čase pohrebu v stave nespôsobilom na dôstojnú poslednú rozlúčku s nebohým, a teda s telesnými pozostatkami nebohého U.. G. nenakladal s potrebnou úctou, dôstojnosťou a s rešpektom, v dôsledku čoho neoprávnene zasiahol nielen do osobnostných práv nebohého, ale aj do osobnostných práv samotných žalobkýň, ktoré boli najbližšími príbuznými nebohého. Žalobkyne sa preto oprávnene domáhali tzv. postmortálnej ochrany v zmysle § 15 Obč. zák. V prípade žalobkýň ide o neoprávnený zásah do práva žalobkýň na rešpektovanie ich súkromného života zahrňujúceho aj právo žalobkyne 1/ ako manželky a žalobkýň 2/ a 3/, ktoré sú dcéry nebohého, na dôstojnú rozlúčku s manželom a s otcom. 17. Odvolací súd konštatuje, že fyzická osoba má v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákona právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie s tým, že pokiaľ by sa toto (morálne ) zadosťučinenie nezdalo byť postačujúce preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú jednak existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Súčasťou práva na súkromie je aj rodinný život a integrita vzťahov, a teda aj právo blízkych osôb dôstojne sa rozlúčiť s nebohým blízkym príbuzným (manželom a otcom) a súčasťou práva na súkromie fyzickej osoby je aj ho pochovať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené týmto zákonným ustanovením. Tento zásah musí byť neoprávnený, protiprávny a musí tu byť príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi týmto neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy v osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka.
18. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka sa teda uplatní pri zásahoch do osobnosti osoby chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené a protiprávne. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnostnej zložky fyzickej osoby, a teda aj do práva na súkromie, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Fyzická osoba v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktorým sa rozumie morálna satisfakcia. Po smrti fyzickej osoby u jej najbližších osôb naďalej pretrvávajú vytvorené a prežívané rodinné putá vo forme piety, pričom ich význam pre každú pozostalú fyzickú osobu je nepostrádateľný. Preto necitlivý neoprávnený zásah proti tejto chránenej sfére fyzickej osoby predstavovaný znemožnením realizácie práva na pietu, dôstojnej rozlúčky so zosnulou blízkou osobou je zásahom do súkromia, ktorý podľa okolností môže odôvodňovať potrebu ochrany pozostalej fyzickej osoby podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak je takýmto zásahom súčasne znevážená sama zosnulá fyzická osoba, potom pristupuje i možnosť posmrtnej ochrany tejto osoby podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalobkyni 1/ ako manželke a žalobkyni 2/ a 3/ ako dcéram nebohého U. G.Á., po jeho smrti patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Ide o osoby, ktoré sú v úzkom príbuzenskom vzťahu k nebohému a ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj k ich osobným záujmom, a preto sa majú právo domáhať nielen písomného ospravedlnenia, ale aj peňažného zadosťučinenia. V danom prípade vyššie opísaný zásah žalovaného celkom neoprávnene zasiahol aj do súkromia žalobkyne 1/ až 3/ ako najbližších pozostalých v oblasti prežívania realizácie dôstojnej rozlúčky so zomrelým U.O. G.O. ako manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobkýň 2/ a 3/. 19. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že konaním zo strany žalovaného (opísaného v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku) došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého U. G., vrátane jeho práva na dôstojné nakladanie s jeho telesnými pozostatkami po jeho smrti, keď žalovaný pri nakladaní s telesnými pozostatkami zosnulého postupoval v rozpore so zákonom o pohrebníctve, keď napriek okolnostiam smrti nebohého U. G., dĺžke času medzi jeho smrťou a pohrebom, potrebe prevozu z Pezinka do Š. a stavu jeho pozostatkov, nezabezpečil uloženie jeho pozostatkov do mraziaceho zariadenia, ktoré by zabezpečilo trvalé udržanie teploty nižšej ako - 10 °C (§ 8 ods. 4 písm. h) zákona o pohrebníctve), respektíve v rozpore s dohodou so žalobkyňou 2/, keď svojvoľne vykonal prevoz telesných pozostatkov deň vopred ako bolo dohodnuté bez toho, aby objednávateľa tejto služby žalobkyňu 2/ o predčasnom prevoze telesných pozostatkov nebohého informoval, a tieto do miesta poslednej rozlúčky doviezol v zlom stave, ktorý neumožňoval dôstojnú a plánovanú rozlúčku príbuzných so zosnulým. 20. V konaní bolo tiež preukázané, že týmto konaním žalovaného, ktorý s telesnými pozostatkami nebohého U. G. nenakladal dôstojne a spôsobom, ktorý by nezasahoval do dôstojnosti mŕtveho a etického cítenia pozostalých, nepochybne bolo zasiahnuté aj do osobnostných práv žalobkýň ako najbližších rodinných príbuzných nebohého U. G., a to do ich práva na súkromie a práva na dôstojnú a primeranú rozlúčku so zosnulým manželom a otcom. Žalovaný mal vedomosť o dĺžke doby medzi smrťou a pohrebom, ako aj o dĺžke cesty prepravy telesných pozostatkov nebohého a napriek tomu s telesnými pozostatkami nebohého U. G. nenakladal dôstojne a korektne a v súlade so zákonom o pohrebníctve, keď nezabezpečil uloženie telesných pozostatkov nebohého do mraziaceho zariadenia, čím príbuzným a pozostalým neumožnil, resp. zmaril možnosť dôstojnej rozlúčky s ich manželom a otcom. 21. Odvolací súd neuznal dôvodnou námietku žalovaného, že žalobkyne 1/ - 3/ nepreukázali, že by im vinou žalovaného vznikla nemajetková ujma, že by im voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie odškodnenia postmortálnej ujmy, ako aj nárok na ospravedlnenie. Pre vyhovenie nároku v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predpokladom aj skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Nevyžaduje sa existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Z uvedeného vychádzal aj súd prvej inštancie keď v bode 29. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že telesné pozostatky neb. U. G. boli v takom stave, že neboli spôsobilé na dôstojnú poslednú verejnú rozlúčku, čo jednoznačne vyplýva z výpovedí svedkov C., S. a D., a teda žalovaný nenakladal s telom zomrelého U.. G. s úctou a s rešpektom, pričom od prevzatia telesných pozostatkov nebohého až do ich uloženia do hrobu zodpovedal za stav telesných pozostatkov výlučne žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej služby (§ 8 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona o pohrebníctve). Takéto konanie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti zomrelého a aj
do súkromia žalobkýň (jeho najbližších príbuzných) ako súčasti ochrany osobnosti žalobkýň. Vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené všetky (tri) základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za zásah do osobnostného práva zosnulého a aj samotných žalobkýň, a to existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite; neoprávnenosť takéhoto zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi. 22. Pokiaľ žalovaný rozporuje, že nie je zrejmé, kto bol v truhle uložený a kto bol vlastne pochovaný, tak z uvedeného vyvstáva otázka, koho potom pracovníci žalovaného ako prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý po smrti U. G. prevzal jeho telesné ostatky, priviezli do obce Š., kde bolo privezené telo nebohého aj urýchlene bez poslednej rozlúčky s pozostalými pochované. Túto otázku, ktorú kladie sám žalovaný, by mal vedieť zodpovedať práve sám žalovaný, ak spochybňuje osobu mŕtveho U. G., ktorého podľa jeho názoru zrejme jeho pracovníci nepriviezli. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že telo nebohého U. G. bolo v pracovníkmi žalovaného privezené do Obce Š., kde bol nebohý aj pochovaný dňa 04.01.2018. Telo nebohého bolo pracovníkmi žalovaného po jeho smrti naložené a prepravené do domu smútku v Pezinku, s telom sa nemanipuluje, upravuje sa až na mieste, pretože pri prevoze dochádza k posunom, pohybom, čo v tomto prípade sa určite stalo, pretože zosnulý bol útlejšej postavy. Po príchode do obce Š. pracovníci žalovaného telo dali na podstavec, otvorili ho, poupravovali, avšak pracovníci obce robia finálnu úpravu, podpísali potrebné dokumenty a odišli (svedok T., č. l. 158); tento svedok telesné pozostatky pána G. v dome smútku aj ukladal do rakvy ráno v deň prevozu. Svedok M. F. (č.l. 160), pracovník žalovaného potvrdil, že dňa 03.01.2018 naložili telo pána G.V. do rakvy a odviezli ho do obce Š.G., po príchode do obce Š.Í. vyložili telo, dali ho na podstavec. Pri odovzdávaní rakvu otvorili a telo chceli upraviť, no pracovníci obce povedali, že si ho upravia ako je to zvykom v Š.; rovnako títo svedkovia pracovníkom obecného úradu odovzdali list o prehliadke mŕtveho. Prehliadku privezeného mŕtveho tela potvrdil aj svedok D. D. (č.l.162). Skutočnosť, že telesné pozostatky nebohého U. G. boli privezené v stave nespôsobilom na dôstojnú poslednú rozlúčku vyplýva i z výpovedí svedkov D., C. a S.. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný s telom zomrelého U. G. nenakladal s úctou a rešpektom, keď telesné pozostatky nebohého po dobu 13 dni ponechal len v chladiacom zariadení, pričom mu bola známa požiadavka pozostalých, oznámená žalovanému žalobkyňou 2/, že pozostalí blízki rodinní príslušníci sa chcú s nebohým verejne rozlúčiť a pohreb je dohodnutý na deň 04.01.2018 o 15:00 hod. Pokiaľ sa žalovaný sa bránil, že žalobkyňa 2/ si zmrazenie tela neobjednala, tak pre žalovaného ako prevádzkovateľa pohrebnej služby z ust. § 8 ods. 4 písm. h) zákona o pohrebníctve vyplýva povinnosť ukladať ľudské pozostatky do mraziaceho zariadenia do času pochovania i v prípade, ak doba od zistenia úmrtia lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, do pochovania nepresiahne 14 dní, ak to vyžaduje stav ľudských pozostatkov. Z ust. § 8 ods. 2 písm. a/ až d/ cit. zákona vyplýva, že prevádzkovateľ pohrebnej služby zodpovedá za stav telesných pozostatkov zomrelého od počiatočnej starostlivosti o telesné pozostatky až do pochovania vrátane prenosu rakvy. Tejto zodpovednosti sa žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebnej služby nemôže zbaviť. 23. Žalovaný tiež namietal, že privezené telo nebohého nebolo v zlom stave, teda v stave, ktorý by neumožňoval verejnú rozlúčku pozostalých s nebohým, odvolávajúc sa na absenciu znaleckého dôkazu potvrdzujúceho značný rozklad tela nebohého a pokyn hygienika na jeho urýchlené pochovanie. Odvolací súd však zastáva názor zhodný skonštatovaním súdu prvej inštancie. Tak ako už bolo vyššie uvedené, stav tela bol potvrdený troma svedkami, pracovníkmi obecného úradu, ktorí telo videli po jeho bezprostrednom privezení pracovníkmi žalovaného, od ktorých telo nebohého prevzali. Pokiaľ z výpovedí svedkov - pracovníkov žalovaného nevyplýva tvrdenie o zlom stave telesných pozostatkov nebohého, tak je potrebné uviesť, že títo boli v pozícii závislej od žalovaného, keďže pre neho vykonávali prácu - pohrebné služby za odmenu, čím vierohodnosť ich výpovede v tomto ohľade bola oslabená. 24. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval i žalobkyňami požadovanú výšku nemajetkovej ujmy za dôvodnú a primeranú, priznanie, ktorej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne odôvodnil. 25. Odvolací súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto zodpovedanie ďalších žalovaným nastolených otázok, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva odmietol oznámenie žalobkyne, keďže k porušeniu zákona o pohrebníctve nedošlo, že žalobkyňa 1/
uviedla, že „rozlúčka prebehla dôstojne“, že je potrebné vykonať ďalší dôkaz pre identifikáciu kto bol vlastne pochovaný (exhumáciu), nebolo potrebné a právne významné pre preukázanie dôvodnosti nároku žalobkýň 1/ až 3/ v zmysle § 13 ods. 1 v spojení s § 11 a § 15 Občianskeho zákonníka a pre rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 26. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. až X.) ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. Výrok I. nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobkýň v odvolacom konaní im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p., ktoré v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).