Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/20/2025 1720201845 24. 04. 2025 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2025:1720201845.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovanému: Lukyho, s. r. o., so sídlom Orechová 431/29, 900 23 Viničné, IČO: 52 471 195, právne zastúpenému: AK Olekšáková s.r.o., so sídlom Jégého 12, 821 08 Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 50 139 568, o zaplatenie zľavy z kúpnej ceny vo výške 4.684,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok pod č. k. 36Cb/109/2020-119 zo dňa 05.10.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/109/2020-119 zo dňa 05.10.2022 v napadnutom zamietajúcom výroku I. potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/109/2020-119 zo dňa 05.10.2022 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku žalobu v celom rozsahu zamietol a v II. výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 409, § 411, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, 2, § 425 ods. 1, § 433, § 436, § 437, § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1, § 455 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 23.10.2020 doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.10.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 4.684,61 eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je leasingový prenajímateľ a súčasne kupujúci a žalovaný je predávajúci, pričom žalovaný dodal žalobcovi motorové vozidlo, pričom predmet leasingu Mercedes AXOR 1829 so špeciálnou nadstavbou - cisterna A. bol na základe leasingovej zmluvy (príloha žaloby) odovzdaný
leasingovému nájomcovi B. C. D. C., E. XXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX protokolom medzi žalovaným a leasingovým nájomcom - B. C. D. C.. Na predmete leasingu pred vadou, ktorá sa uplatňuje v tomto konaní, sa vyskytli dve vady, ktoré dal opraviť leasingový nájomca B. C. D. C. v spoločnosti Autogroup TT, s.r.o.. Žalovaný opravy uhradil, dokonca uhradil aj náklady leasingového nájomcu na odťah vozidla do servisu. Leasingový nájomca kontaktoval žalovaného, že predmetné vozidlo je opäť nepojazdné, pričom leasingový nájomca nevedel, v čom spočíva vada. Žalovaný súhlasil s tým, aby bolo v autorizovanom servise určené v čom má spočívať vada predmetu leasingu. Až dňa 18.05.2020 leasingový nájomca opätovne volal žalovanému, ale s odstupom času nevie uviesť, či na číslo XXXX XXX XXX alebo XXXX XXX XXX a preto žiadal súd, aby zabezpečil výpisy z uvedených čísiel zo dňa 18.05.2020. Leasingový nájomca oznámil žalovanému, že vada spočíva v nefunkčnej riadiacej jednotke a že jej výmena bude stáť 3.900 eur bez DPH. Uvedené zobral žalovaný na vedomie, nič k tomu neuviedol a už sa neozval so stanoviskom, či nefunkčnú riadiacu jednotku na predmete leasingu opraví alebo vymení v lehote 3 dní. Lehota 3 dní márne uplynula, žalovaný sa neozval a leasingový nájomca predmet leasingu potreboval, preto bola riadiaca jednotka vymenená dňa 22.05.2020. Po vykonaní opravy a zaplatení, leasingový nájomca sa pokúsil telefonicky kontaktovať žalovaného, ale už bezúspešne, preto poslal email, na ktorý odpovedal žalovaný tak, že na predmete leasingu je doba záruky 0 mesiacov, nakoľko ide o jazdené vozidlo a súčasne vada vznikla počas prevádzky a nejedná sa o „skrytú“ vadu vozidla. S poukazom na § 428 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, napriek dohodnutej záručnej dobe 0 mesiacov, boli vady na vozidle reklamované riadne a včas po ich prejavení. Tvrdenie o zjavnej vade je nenáležité tvrdenie, nakoľko ani po vykonanej kontrole pri prevzatí vozidla, nebolo možné toto nájsť. Predmet leasingu bol odovzdaný 10.03.2020 so 463.570 km, pri prvej oprave mal 463.824 km, od prvej opravy do druhej opravy prešiel 181 km a od 27.04.2020 do ďalšej dopravy, ktorá je predmetom konania, prešiel len 2.009 km. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo 10.03.2020 a teda funkčné bolo necelý mesiac, nakoľko už 01.04.2020 bolo traktorom leasingového nájomcu odtlačené do servisu. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť používaním k vzniku tejto vady a teda uvedená skrytá vada - nefunkčná riadiaca jednotka bola už v čase prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcu. Žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.684,61 eur. V písomnom podaní zo dňa 26.02.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že na predmetnom vozidle bola nefunkčná riadiaca páka, pričom pravdou je len tá okolnosť, že žalovaný sa snažil predmetnú páku opraviť ešte počas finalizácie predaja. Po tom, ako bolo predmetné vozidlo protokolárne odovzdané leasingovému nájomcovi, sa opätovne prejavila porucha riadiacej páky a nasledovala komunikácia medzi leasingovým nájomcom a žalovaným. Naopak žalobca dodal dokument od autorizovaného servisu - Autogroup TT, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 28, 917 00 Trnava, ktorý uviedol, že riadiaca jednotka mala vnútornú chybu (logicky ju mala aj v čase predaja vozidla, teda prevodu vlastníckeho práva od žalovaného na žalobcu) a súčasne v tomto potvrdení je uvedené, že nemala riadiaca jednotka žiadne príznaky chyby, čo priamo vyvracia tvrdenie žalovaného, že diagnostika by musela signalizovať vadu riadiacej jednotky v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020. Uplatnenie vady bolo vykonané telefonicky a vada bola uplatnená včas. Žalobca komunikoval len s pánom F.. Na pojednávaní dňa 07.09.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že preukázal odsúhlasenie tretej opravy v Mercedese samotným žalovaným, tak ako to potvrdil svedok F. na pojednávaní 08.06.2022. 3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že podnikateľ B. C. D. C., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX ako leasingový nájomca (ďalej len „D. C.“) mal záujem o kúpu motorového vozidla. Motorové vozidlo ešte počas procesu predaja vykázalo poruchu riadiacej páky, ktorá bola odstránená zo strany žalovaného ešte pred samotným predajom motorového vozidla, pričom náklady na opravu predstavovali sumu vo výške cca. 1.500 eur. Po realizácii predaja motorového vozidla, sa chyba riadiacej páky zopakovala, pričom bez akéhokoľvek skúmania zodpovednosti za vady, žalovaný uhradil náklady za opätovnú opravu motorového vozidla vo výške faktúry, refakturovanej zo strany D. C. vo výške 3.923,32 eur s DPH (FA č. 0612020), čo považoval žalovaný za férové, dať vec do poriadku. Opravu riadiacej páky diagnostikoval a realizoval autorizovaný servis, spoločnosť Autogroup TT, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 28, 917 00 Trnava, IČO: 36 241 431 (ďalej len „Autorizovaný servis“). Motorové vozidlo bolo počas uvedenej opravy v autorizovanom servise v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020 napojené na počítač za účelom diagnostiky porúch, a nevykazovalo žiadnu inú vadu, diagnostika uskutočnená v autorizovanom servise by jednoznačne preukázala vadu riadiacej jednotky motora, ak by takáto vada v tom čase na vozidle bola. Nebol naplnený žiaden z predpokladov pre vznik nároku na zľavu z kúpnej ceny, keď žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal existenciu vady, jej včasné uplatnenie, ani samotnú zodpovednosť predávajúceho za vady. Predávajúci neposkytol v kúpnej zmluve záruku za akosť, preto v tomto prípade zodpovedá len za vadu, ktorú malo motorové
vozidlo v okamihu, keď prechádzalo nebezpečenstvo škody na vozidle na žalobcu ako kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Riadiacu jednotku motora je možné považovať za centrálny mozog motora. Zbiera informácie o jeho práci a upravuje parametre tak, aby plnil príkazy vodiča. Jednou z dôležitých funkcií riadiacej jednotky motora je odovzdanie informácií diagnostickému zariadeniu. Riadiaca jednotka podáva chybové hlásenia - hodnoty, ktoré sa dostali mimo povolený rozsah a poskytuje aj konkrétne údaje z čidiel. Zároveň poskytuje aj výstupné informácie, ktoré posiela na výkonné členy. Pri poškodení alebo nefunkčnosti riadiacej jednotky by motorové vozidlo nebolo funkčné už v čase predaja. Vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo napojené na diagnostiku v autorizovanom servise už pri prvej oprave v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020, nie je možné vyhodnotiť, že riadiaca jednotka motora motorového vozidla vykazovala vadu. Naopak diagnostika žiadnu vadu motorového vozidla nepreukázala, okrem vady riadiacej páky, ktorá bola vymenená na náklady žalovaného. Vady, za ktoré prevzal žalovaný bez ďalšieho plnú zodpovednosť sa nijakým spôsobom nezhodujú, ani nenadväzujú na vadu riadiacej jednotky motora motorového vozidla, ktorá sa prejavila po prechode nebezpečenstva škody na motorovom vozidle. Motorové vozidlo od odovzdania po dátum opravy prešlo vyše 2.190 km. Nie je možné prevziať zodpovednosť za vozidlo, ktoré žalovaný nemal k dispozícií, ktoré bolo používané leasingovým nájomcom D. C.. Žalovaný mal za to, že nemohol ovplyvniť ani spôsob akým bolo motorové vozidlo používané. V tomto prípade ide o jazdené motorové vozidlo a nie je možné vylúčiť výskyt poruchy kedykoľvek po prechode nebezpečenstva škody, bez ohľadu na počet najazdených kilometrov a dobu používania. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ide o vadu, za ktorú zodpovedá žalovaný ako predávajúci, t.j. že ide o vadu, ktorá bola na vozidle aj v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci, nejde ani o vadu, ktorú by nebolo možné zistiť ani pri odbornej prehliadke, napr. prostredníctvom diagnostiky motorového vozidla v autorizovanom servise. Porucha riadiacej jednotky motorového vozidla, predstavuje vadu vozidla, ktorá vznikla ako dôsledok opotrebovanosti vozidla vzhľadom na vek a najazdené kilometre automobilu až po prevzatí nebezpečenstva škody na motorovom vozidle zo strany žalobcu ako kupujúceho a z uvedeného dôvodu za ňu nezodpovedá žalovaný ako predávajúci. Prvýkrát sa žalovaný riadne dozvedel v čom spočívala vada motorového vozidla až na základe e-mailu od p. G. C. zo dňa 26.05.2020, v ktorom zaslala žalovanému faktúru na úhradu nákladov za opravu motorového vozidla, ktorý e-mail však nemožno považovať za včasné ani riadne oznámenie vád ani uplatnenie nárokov z vád. Zároveň žalovaný bez zbytočného odkladu oznámil, že v tomto prípade už nejde o vadu, za ktorú by zodpovedal žalovaný. Žalovaný nemôže potvrdiť, že pred zaslaním e-mailu zo dňa 26.05.2020 bol uskutočnený telefonický rozhovor, v ktorom by žalobca riadne oznámil žalovanému, že motorové vozidlo má vadu riadiacej jednotky motora a že by žalovaný súhlasil s opravou v autorizovanom servise na náklady žalovaného. Pán C. oznámil, že motorové vozidlo je opäť nefunkčné a odvolával sa na predchádzajúce vady, ktoré však boli vysporiadané výmenou súčiastky - riadiacej páky v autorizovanom servise, pričom už išlo o zodpovednosť na strane autorizovaného servisu. Nedošlo ani k poskytnutiu žiadnej dodatočnej primeranej lehoty na odstránenie vád. Náklady vynaložené D. C., na odstránenie chybnej riadiacej jednotky motora motorového vozidla vo výške 4.684,61 eur, nemožno považovať za rozdiel hodnoty, ktorú by mal tovar bez vád a hodnoty, ktorú mal tovar dodaný s vadami v čase dodania motorového vozidla. Hodnota motorového vozidla by bola jednoznačne ovplyvnená aj hodnotou novej riadiacej páky vo výške 3.923,32 eur vymenenou na náklady žalovaného. V písomnom podaní zo dňa 08.04.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný ako predávajúci ojazdených nákladných motorových vozidiel zodpovedá za vadu predávaného vozidla, ktorá existuje v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že vada vozidla spočívajúca v chybnej riadiacej jednotke motora existovala v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle zo žalovaného na žalobcu. Riadiaca jednotka motora vozidla je elektronické zariadenie, ktoré vysiela informácie o poruchách vo vozidle diagnostickému zariadeniu a teda podáva chybové hlásenia o poruchách. Po prechode nebezpečenstva škody na vozidle dňa 10.03.2020 bolo vozidlo 2× v autorizovanom servise na celkovej diagnostike porúch. Ak táto diagnostika nepreukázala v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020 chybu riadiacej jednotky motora vozidla, tak je jednoznačné, že nielen vada riadiacej jednotky motora vozidla neexistovala v čase uskutočnenia diagnostiky v autorizovanom servise, ale neexistovala ani v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle dňa 10.03.2020. Riadiaca jednotka motora je plne elektronická súčiastka a nie je možné, aby vozidlo 2× prešlo diagnostikou v autorizovanom servise a tento by neodhalil, že je chybná. Stanovisko autorizovaného servisu jednoznačne uvádza, že riadiaca jednotka motora mala vnútornú chybu, t.j. bola poškodená samotná jej elektronika. Pred poruchou riadiacej jednotky motora vozidla, riadiaca jednotka motora nemala žiadne príznaky chyby, nejde o vadu, ktorá by bola na vozidle v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle. Autorizovaný servis potvrdil, že pred poruchou riadiacej jednotky motora táto nevykazovala žiadnu chybu. Žalovaný sa pri prejavení
1. vady - vady riadiacej páky dohodol na postupe so žalobcom tak, že žalobca si dá vadu riadiacej páky opraviť autorizovaným servisom a žalovaný uhradí náklady, ktoré žalobcovi vznikli, čo však nie je dôkazom o tom, či v tom čase vyhodnocoval svoju zodpovednosť za vady. Je rozdiel medzi vadou riadiacej páky a riadiacej jednotky, pričom v čase predaja išlo o vadu riadiacej páky. Zľava sa nejako vypočítava nie je možné vychádzať len z výšky nákladov, už predtým žalovaný investoval do opravy 8.500 eur, čo tiež treba zohľadniť. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že stranami sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 ObZ. Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného, s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je preto tento vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom. Súd prvej inštancie nepovažoval medzi účastníkmi konania za sporné uzavretie zmluvy, ktorú posúdil ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako predávajúceho dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar individuálne určený a previesť na neho vlastnícke právo a žalobca sa zaviazal za tento zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prevzatie tovaru mal súd prvej inštancie za preukázané z faktúry č. 2020007 v spojení s Protokolom o prevzatí predmetu financovania k zmluve, pričom zaplatenie tejto faktúry nebolo sporné, preto možno považovať za preukázané, že žalovaný žalobcovi tovar odovzdal a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo (§ 411 Obchodného zákonníka). Za nesporné ďalej súd prvej inštancie považoval, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá tak, ako bolo uvedené vo faktúrach (§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca si tak splnil svoje povinnosti podľa § 447 Obchodného zákonníka čo do povinnosti prevzatia dodaného tovaru a povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv (§ 448 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nebolo podľa konajúceho súdu sporné, že predmetné motorové vozidlo malo vadu (radenie rýchlostí) bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a táto bola odstraňovaná. Nebolo tiež sporné vykonanie opravy nákladného priestoru - cisterna a opätovne odstraňovanie vady radenia rýchlostí. Sporné bolo, či vada odstránená dňa 22.05.2020 bola na predmetnom vozidle v čase jeho prevzatia žalobcom, resp. lízingovým nájomcom. Súd prvej inštancie poukazujúc na znenie § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka usúdil, že je potrebné zistiť, či v okamihu prevzatia predmetného vozidla dňa 10.03.2020 ako momentu prechodu nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu (§ 455 Obchodného zákonníka) malo predmetné vozidlo vadu spočívajúcu v čo aj čiastočne nefunkčnej riadiacej jednotke motora. Následne na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie ustálil, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by riadiaca jednotka motora bola nefunkčná ku dňu 10.03.2020, práve naopak z listu spoločnosti Autogroup TT, s.r.o. vyplýva, že táto nemala príznaky chyby. „Nemať príznaky“ ešte neznamená, že bola plne funkčná, minimálne ale nemala viditeľné vady. Vada riadiacej jednotky motora ktorá sa prejavila, spočívala v nenaštartovaní predmetného vozidla (svedok C. „nechcelo naštartovať“). Vzhľadom na užívanie vozidla lízingovým nájomcom, aj keď málo intenzívne vzhľadom na predstavy lízingového nájomcu, je zrejmé, že takúto vadu vozidlo nemalo. Riadiaca jednotka motora síce mohla mať poruchu, ktorá sa neskôr transformovala na poruchu takú aká sa prejavila pred opravou dňa 22.05.2020, avšak z výpovede svedka F. mal súd prvej inštancie preukázané, že riadiaca jednotka motora buď „funguje alebo nefunguje a teda z diagnostiky by to bolo zrejmé, ak by predtým bola pokazená“. Navyše vozidlo bolo dvakrát na diagnostike (faktúra č. 14942000211 a č. 14942000243 položka „Diagnostika“). Z výpovede svedka F. v spojení s faktúrami potom súd prvej inštancie považoval existenciu poruchy riadiacej jednotky motora odstraňovanú dňa 22.05.2020 pri preberaní predmetného vozidla žalobcom, zastúpeným lízingovým nájomcom, za nepreukázanú. Za nepreukázané potom považoval porušenie povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi tovar v akosti obvyklej (§ 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka), keď predmetné vozidlo nemalo v momente prevzatia vozidla žalobcom, ako v rozhodnom okamihu (§ 425 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 455 Obchodného zákonníka,) vadu (§ 422 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nevznikli potom žalobcovi nároky z vád § 436 Obchodného zákonníka a nemohol si potom žalobca ani uplatniť primeranú zľavu z kúpnej ceny (§ 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka alt. § 437 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na nepreukázanie existencie vady tovaru v rozhodujúcom okamihu súd prvej inštancie potom ani neskúmal, či dodaním tovaru s vadami došlo k porušeniu zmluvy spôsobom podstatným (§ 436 Obchodného zákonníka) alebo nepodstatným (§ 437 Obchodného zákonníka). 5. Súd prvej inštancie bol názoru, že tvrdenie žalobcu: „riadiaca jednotka [nemala] žiadne príznaky chyby, čo priamo vyvracia tvrdenie žalovaného, že diagnostika by musela signalizovať vadu riadiacej
jednotky v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020“ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď spoločnosť Autogroup TT, s.r.o. len uviedla, že „riadiaca jednotka motora pred poruchou nemala žiadne príznaky chyby“, ale spoločnosť Autogroup TT, s.r.o. neuviedla, že riadiaca jednotka motora poruchu mala a len príznaky nemala. Nie je teda vylúčené, že keď nastala porucha, táto sa hneď prejavila nenaštartovaním predmetného vozidla. Z rovnakého dôvodu tiež nezodpovedá vykonanému dokazovaniu tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že z „vyjadrenia spoločnosti Mercedes [presnejšie spoločnosť Autogroup TT, s.r.o.] vyplýva, že vada riadiacej jednotky musela existovať už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy“. Navyše svedok F. vypovedal, že „riadiaca jednotka motora čo je vlastne mozog motora. Auto bolo na diagnostike opakovane v súvislosti s vyššie uvedenými vadami, avšak nikdy sa nezistila chyba riadiacej jednotky motora, pričom táto buď funguje alebo nefunguje a teda z diagnostiky by to bolo zrejmé, ak by predtým bola pokazená.“, uvedené potom vylučuje možnosť nezistenia vady riadiacej jednotky motora pri diagnostike, ktorá bola vykonaná spoločnosťou Autogroup TT, s.r.o. dňa 02.04.2020 a 23.04.2020. Súd prvej inštancie považoval za nadbytočné vykonať dokazovania zabezpečením výpisov z čísiel XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX zo dňa 18.05.2020 nielen z dôvodu nepreukázania existencie vady, ale aj z dôvodu, že samotný fakt vykonania telefonického rozhovoru bez ďalšieho nepreukazuje jeho obsah a samotné komunikovanie telefonicky aj emailom nebolo sporné. 6. Samotné odsúhlasenie tretej opravy v Mercedese, t.j. opravy, ktorou bola odstránená vada riadiacej jednotky mal súd prvej inštancie preukázané z výpovedí svedkov F. a C., keď svedok C. uviedol, že „predajca mu povedal, aby dal auto do opravy do Mercedesu“ a následne uviedol, že žalovaný osobou svedka F. „odsúhlasil odťah vozidla do Mercedesu v Trnave“ pričom svedok F. uviedol, že rozhodnutie p. C., ktoré sa rešpektovalo a súčasne, že „mal za to, že ide opäť o tú pôvodnú chybu“. Z uvedeného potom vyplýva, že telefonický rozhovor medzi žalovaným (v osobe svedka F.) a žalobcom konajúcim zástupcom - svedkom C. sa odohral tak, že svedok C. oznámil, že vozidlo bude umiestnené za účelom vykonania opravy do servisu Autogroup TT, s.r.o., keď žalobca ani žalovaný nevedeli v čom spočíva porucha predmetného vozidla a žalovaný konajúc svedkom F. súhlasil s umiestnením vozidla do servisu Autogroup TT, s.r.o.. pokiaľ ide o odsúhlasenie vykonania opravy, toto nebolo jednoznačne preukázané, keď dohoda o umiestnení vozidla v sebe obsahovala aj diagnostiku vozidla a teda zistenie vady, nie však bez ďalšieho aj vykonanie opravy. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd prvej inštancie žalobu zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore plne úspešný. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania. Žalobca v prvom rade považoval závery súdu prvej inštancie o odsúhlasení tretej opravy v Mercedese za nelogické, keď už len z praxe medzi leasingovým nájomcom a žalovaným nikdy nebolo vozidlo v servise za účelom jeho umiestnenia, či diagnostikovania, ale vždy za účelom opravy. Preto bolo nesporné, samotné odsúhlasenie tretej opravy (opravy riadiacej jednotky) v servise v Trnave. Podľa žalobcu neobstoja ani tvrdenia p. F., ktorý sa domnieval, že aj pri tretej oprave pôjde o vady, ako pri prvých dvoch opravách, nakoľko leasingový nájomca jasne uviedol, že auto neštartuje a teda nie je problém s riadiacou pákou, ako v predchádzajúcich opravách. Z uvedeného sa dá vyvodiť dohoda na oprave vozidla a na hradení nákladov spojených s opravou vozidla žalovaným. Žalobca nesúhlasil ani so skutkovým zistením súdu, že riadiaca jednotka nemala príznaky chyby, čo vylučuje tvrdenie žalovaného, že diagnostika by musela signalizovať vadu riadiacej jednotky v dňoch 02.04.2020 a 23.04.2020. Žalobca bol názoru, že spoločnosť Autogroup TT, s.r.o. len uviedla, že jednotka pred poruchou nemala žiadne príznaky chyby. Súd prvej inštancie bez náležitého zistenia skutkového stavu uviedol, že nebolo zo strany Autogroup TT, s.r.o nikdy uvedené, že jednotka motora poruchu mala, ale len príznaky nemala, lebo toto vyhodnotenie skutkového stavu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je to len názor súdu. Tvrdenie pána F. prevzal súd prvej inštancie bez akýkoľvek výhrad, keď uviedol, že riadiaca jednotka motora je vlastne mozog motora, auto bolo na diagnostike opakovane v súvislosti s vyššie uvedenými vadami, avšak nikdy sa zistila chyba riadiacej jednotky motora, pričom táto buď funguje alebo nefunguje a teda z diagnostiky by to bolo zrejmé, ak by predtým bola pokazená. Z takto vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie urobil nesprávny skutkový záver, že existencia poruchy riadiacej jednotky motora, ktorá bola odstraňovaná dňa 22.05.2020 pri preberaní predmetného vozidla žalobcom zastúpeným lízingovým
nájomcom, nebola preukázaná. Žalobca preto považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď úvahy súdu, či existovala vada riadiacej jednotky v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle na leasingového nájomcu pri odovzdaní vozidla a či tretia oprava bola odsúhlasená, sú len tvrdeniami svedka p. F. a žalovaného a nepredstavujú zdôvodnenie súdu. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.12.2022 s tým, že v prípade, ak odvolací súd odvolanie žalobcu neodmietne, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil výrok o trovách konania tak, že prizná žalovanému trovy konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ako i trovy odvolacieho konania. V prvom rade žalovaný poukázal na nedostatok plnej moci právneho zástupcu žalobcu, ktorá bola zo strany žalobcu udelená len na určitú dobu do 31.10.2021, z dôvodu ktorého navrhoval odmietnuť odvolanie žalobcu. Následne sa žalovaný vyjadril k neexistencii vady riadiacej jednotky v čase prechodu nebezpečenstva škody na vozidle, kedy poukázal na vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové závery – list spoločnosti Autogroup TT, s.r.o., výsluch svedka p. C. a p. F., faktúra č. 14942000211 a č. 14942000243, ktoré považoval za správne. V súvislosti s existenciou uvedenej vady súd prvej inštancie riadne zistil skutkov stav, kedy žalobca nepreukázal žiadnym z dôkazov existenciu vady a zodpovednosť žalovaného za ňu. Ďalej mal žalovaný za to, že nikdy neodsúhlasil opravu riadiacej jednotky motora, pričom súd prvej inštancie v bode 13. neuviedol, že došlo k odsúhlaseniu opravy riadiacej jednotky vozidla, ale že toto tvrdenie žalobcu bolo predmetom dokazovania výsluchom svedkov p. C., ktorý uviedol, že „predajca mu povedal, aby dal auto do opravy do Mercedesu“ a následne uviedol, že žalovaný osobou svedka F. „odsúhlasil odťah vozidla do Mercedesu v Trnave“ a p. F., ktorý uviedol, že rozhodnutie p. C., ktoré sa rešpektovalo a súčasne, že „mal za to, že ide opäť o tú pôvodnú chybu“. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynul skutkový stav, kedy bol odsúhlasené odovzdanie vozidla do autorizovaného servisu za účelom zistenia vady, ale nebolo odsúhlasené vykonanie opravy riadiacej jednotky motora, keďže v čase telefonického rozhovoru ani jedna zo strán nevedela, v čom spočíva porucha motorového vozidla. Tvrdenia žalobcu o akejsi praxi strán považoval žalovaný za nepoužiteľné, keďže pri predchádzajúcich opravách riadiacej páky sa vedelo v čom spočíva vada. Pri oprave riadiacej jednotky motora bola zo strany žalobcu komunikovaná nefunkčnosť vozidla, pričom v takomto prípade žalovaný nemal možnosť vedieť v čom spočívala vada vozidla. V tom čase ani žalobca nemohol bez realizovania diagnostiky vedieť v čom spočíva vada vozidla. Telefonát medzi p. F. a p. C. nemôže byť preto vyhodnotený tak, že by p. F. bez poznania charakteru vady, ako aj výšky nákladov na opravu, bez ďalšieho schválil opravu vozidla na náklady žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že navrhované dôkazy zo stany žalobcu boli riadne vykonané a bol z nich jednoznačne zistený skutkový záver, ktorý súd prvej inštancie riadne odôvodnil. 10. Žalobca v podaní zo dňa 02.02.2023 podrobnejšie nereagoval na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, keďže mal za to, že všetky potrebné argumenty uviedol už v odvolaní. 11. Voči výroku o trovách konania podal odvolanie i žalovaný písomným podaním zo dňa 02.11.2022. Ako dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovanému sa výrok o trovách vzhľadom k súdnej praxi javil ako nevykonateľný, kedy protistrana môže využiť všetky právne kroky k tomu, aby trovy nemusela uhradiť. Súdu vždy pri rozhodovaní o trovách rozhodnú aj o ich rozsahu, určeného podielom, alebo percentom. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemá povinnosť rozhodnúť zlomkom alebo percentnom, ale mal za to, že musí určiť pomer úspechu vo veci. Preto žiadal, aby odvolací súd doplnil rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo ho zmenil tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietajúcej časti vo výroku I. potvrdiť a v napadnutej časti o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania je potrebné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. V prvom rade odvolací súd uvádza, že nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou, nakoľko po vrátení spisu súdu prvej inštancie Krajským súdom v Bratislave prípisom zo dňa 28.06.2024, súd prvej inštancie odstraňoval vady odvolania spočívajúce v právnom zastúpení žalobcu, resp. v podpise odvolania žalobcu osobou oprávnenou konať za spoločnosť žalobcu uznesením zo dňa 05.12.2024 v zmysle 373 ods. 1 CSP v spojení s § 127 ods. 1 CSP. Po opätovnom predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu, odvolací súd zistil, že žalobca udelil svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v danom spore i na obdobie od 01.11.2021 do 29.01.2023. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 18. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 21. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsobom jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 22. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. 23. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. 24. Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. 25. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
26. Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. 27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalobcu, ako i žalovaného a následného vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v I. výrokovej časti, ako i súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti I. napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalobcu v časti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru v danej časti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na preplatenie opravy dodaného motorového vozidla, resp. uplatnenie si zľavy z kúpnej ceny za tovar kúpený žalobcom od žalovaného z dôvodu existencie vady na tovare v čase prevzatia tovaru žalobcom. V konaní je nepochybné, že na právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa kúpnej zmluvy a nárokov z vád dodaného tovaru. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynula nesporná skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru zo strany žalovaného, pričom tovar musel byť v zmysle § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka dodaný v akosti a vyhotovení, ktorý sa hodí na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa, keďže účel užívania motorového vozidla nebol v kúpnej zmluve výslovne určený. 29. Žalobca v odvolaní namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že strany sa nedohodli na oprave vozidla a na uhradení nákladov za opravu vozidla tak, ako pri prvej a druhej oprave. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že k dohode o odsúhlasení úhrady za opravu vozidla – riadiacej jednotky vozidla nedošlo. I keď z výsluchov svedkov a z ich konfrontácie vyplynulo, že žalovaný súhlasil s umiestnením vozidla do servisu za účelom opravy vozidla, urobil tak v domnení, že ide o opätovnú opravu pôvodnej chyby, ktorá bola už predtým v servise odstraňovaná a ktorú vadu žalovaný predtým uznal. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že svedok p. C. a žalovaný, v čase umiestnenia motorového vozidla do servisu, nemali vedomosť v čom spočíva porucha motorového vozidla, resp. príčina poruchy. Keďže žalovaný v čase odovzdania vozidla do servisu, nemohol mať vedomosť o akú poruchu ide, jednoznačné odsúhlasenie opravy práve riadiacej jednotky motorového vozidla, ktorá ako dôvod opravy nebola spomínaná a uplatnená ani p. C., zo strany žalobcu preukázané v konaní nebolo. Z výpovede svedka p. C. totiž vyplýva, že žalovanému uviedol iba, že vozidlo nejde a že žalovaný uviedol, aby dal vozidlo do opravy. Z uvedeného nemožno vyvodiť súhlas žalovaného s úhradou nákladov za opravu vozidla, t.j. že by došlo k dohode o úhrade nákladov za opravu riadiacej jednotky vozidla bez ohľadu na vedomosť žalovaného o druhu vady motorového vozidla. Uvedené vyplýva aj z odvolania žalobcu, ktorý sám dohodu o úhrade nákladov za opravu riadiacej jednotky motora vyvodzuje len odvodene z dohody o oprave vozidla. Z výpovede žalovaného však nevyplýva úmysel zaplatiť žalobcovi za akúkoľvek opravu, t.j. aj za opravu, za ktorú nezodpovedá. Rovnako žalobca, resp. p. C. mal možnosť a právo umiestniť motorové vozidlo do opravy bez ohľadu na súhlas žalovaného, keďže z jeho výpovede nevyplynulo, že by žiadal od žalovaného opravu vozidla, dokonca z nej nevyplýva ani, že by žiadal o zľavu z kúpnej ceny, keď iba uviedol, že vozidlo nejde. 30. V ostatnom žalobca namietal nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že existencia poruchy riadiacej jednotky motora v čase odovzdania vozidla žalobcovi zastúpenému lízingovým nájomcom, ktorá bola odstraňovaná dňa 22.05.2020, nebola preukázaná. V tomto smere žalobca namietal, že záver súdu, že nebolo zo strany Autogroup TT, s.r.o. nikdy uvedené, že jednotka motora poruchu mala, ale len príznaky nemala, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ide len o názor súdu prvej inštancie, ktorý prevzal tvrdenia svedka p. F.. Žalobca však ďalej neuvádza v čom má spočívať vada nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď neuvádza, ktoré z dôkazov súd prvej inštancie opomenul vykonať, resp. aké iné skutkové závery majú vyplývať z vykonaných dôkazov a to najmä z listinného dôkazu – potvrdenia spoločnosti Autogroup s.r.o.. Odvolací súd súhlasí so zistením skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý správne vyvodil, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by uvedená vada riadiacej jednotky motorového vozidla existovala v čase odovzdania vozidla kupujúcemu,
resp. v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva ani z listu spoločnosti Autogroup TT, s.r.o. (č.l. 19 spisu), keď z neho nemožno vyvodiť, kedy presne riadiaca jednotka motora chybu mala, t.j. či ju mala aj v deň prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho (10.03.2020), či vôbec bola vadná predtým, ako sa porucha prejavila, a to aj bez vykazovania akýchkoľvek príznakov. Uvedená skutočnosť podporne vyplýva aj z dôkazov a to faktúr č. 14942000211 a č. 14942000243, z ktorých je zrejmé, že motorové vozidlo bolo dvakrát i na diagnostike, ktorá slúži práve na zistenie akýchkoľvek (aj skrytých) chýb motorového vozidla, pričom vada riadiacej jednotky by musela byť zistená. Uvedené vyplýva i z poslednej faktúry č. 1494200300, kedy bola prevedená opätovne diagnostika a daná vada bola práve ňou zistená a na základe nej odstraňovaná. Odvolací súd preto nevzhliadol ani túto odvolaciu námietku ako dôvodnú. 31. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v časti, ktorou žalobu žalobcu zamietol, zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1CSP a dospel k správnemu právnemu záveru, že medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda o úhrade nákladov za opravu riadiacej jednotky motora, ktorá vykázala poruchu v máji 2020 a rovnako nebola preukázaná existencia vady riadiacej jednotky motora ku dňu 10.03.2020 a z toho dôvodu ani porušenie povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi tovar v akosti obvyklej v zmysle § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na § 379 písm. a) CSP, keďže výrok o nároku na náhradu trov konania nielenže závisí od napadnutého výroku I., ale bol i napadnutý odvolaním žalovaného, pričom zistil, že z neho nie je zrejmé v akom rozsahu, resp. v akej výške súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, preto je výrok II. o nároku na náhradu trov konania nepreskúmateľný. Uvedený výrok o trovách konania nemá oporu v právnej doktríne, podľa ktorej by malo z výroku vyplývať „číselné“ vyjadrenie úspešnosti strany. Komentár k Civilnému sporovému poriadku uvádza, že: „...Znenie takéhoto výroku by preto malo byť napríklad: „Žalobca má právo proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“ Rozsah nároku na náhradu trov konania môže súd vyjadriť aj v percentách, napríklad: „Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“ (80 %, 60 % a pod.) alebo pri pomernom rozdelení aj zlomkom (napr. 2/3).“ (in: ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.; BAJÁNKOVÁ, J.; TOMAŠOVIČ, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 961). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nespochybniteľný úmysel zákonodarcu špecifikovať výrok súdu o nároku na náhradu trov konania, vyjadrený v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, spočívajúci v tom, že „súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka.“ Za nesprávny považoval výrok rozhodnutia, v ktorom absentuje vyjadrenie pomerného úspechu strany v súdnom konaní aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 23.3.2017, sp. zn. 6Cdo/222/2016, v ktorom ustálil, že „(...) nepovažuje za správnu takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania.“ K rozhodovaniu o trovách konania v rovine rozhodovania o nároku na náhradu trov konania sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom náleze z 08.12.2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017. Konštatoval, že všeobecný súd v súlade s § 255 CSP musí u jednotlivých účastníkov konania zohľadňovať pomer ich úspechu na prejednávanej veci, t.j. na predmete konania, ktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný súd percentuálne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel odvolací súd k záveru, že výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je v časti, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, nepreskúmateľný, nakoľko z jeho formulácie nie je možné jednoznačne prijať záver, v akom rozsahu bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania. Postup súdu, výsledkom ktorého by sa strana sporu mohla iba domnievať, v akom rozsahu jej boli priznané trovy konania, odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odvolací súd dodáva, že úlohou súdneho úradníka nie je skúmať úspešnosť strany v spore, ale rozhodovať o výške jej trov. 33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 34. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 35. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v časti výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude potrebné, aby súd prvej inštancie postupoval podľa uvedených záverov v odseku 32. tohto rozhodnutia a výrok o nároku na náhradu trov konania jednoznačne formuloval uvedením výšky tohto nároku, či už slovným, pomerným alebo číselným vyjadrením. 36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).