Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/127/2024 1723202467 27. 11. 2025 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2025:1723202467.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: X/. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, oboch zastúpených: Mgr. Richard Trusina, advokát, so sídlom Hálkova 1, Bratislava, a účastníka: M. X., H.. W., zapísaná na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľností, ktorých sa konanie týka, o potvrdenie vydržania, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.09.2024 č. k. 40Vyd/6/2023 - 43, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania doručený súdu dňa 04.10.2023, doplnený podaním doručeným súdu dňa 09.05.2024, ktorým sa navrhovatelia domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok pre okres Pezinok, obec Q., katastrálne územie Q., parc. č. XXX/.X, XXX/.X, XXX/.X ku dňu 21.05.2021 a to v rámci BSM v pomere každý 1/1. Rozhodol tak podľa § 359a, § 359c ods. 1, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1, 2, 3, § 359f ods. 1 Cmp, § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ 1/je podielový spoluvlastník o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam (rodinný dom s priľahlými pozemkami) zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. Q., titulom darovacej zmluvy zo dňa 01.07.2009 a zvyšný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2011, pričom podľa tvrdení navrhovateľov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX spolu s pozemkami zapísanými na LV č. XXX tvoria jeden súvislý celok. Konštatoval, že nebola splnená podmienka dobromyseľnosti držby. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že vydržali do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. XXX/.X, XXX/.X Y. XXX/.X, tak z objektívneho hľadiska nemohli byť v dobrej viere, že im tieto nehnuteľnosti patria, nakoľko uvedené by nezodpovedalo stavu aký je zapísaný na LV č. XXX. Navrhovatelia sa aj mohli uchopiť držby predmetných pozemkov, avšak pokiaľ odvíjajú svoju dobromyseľnosť od kúpnej zmluvy, na základe, ktorej nadobudli spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, nemohli byť v dobrej viere, že do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli v celosti aj pozemky, ktoré sú predmetom vydržania. Poukázal na to, že sami navrhovatelia nie sú si celkom istý, kedy sa chopili držby predmetných nehnuteľností; navrhovateľ 1/uvádzal rok 2009, kedy mal nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX; zároveň však uvádzajú deň 20.05.2011 ako deň nadobudnutia spoluvlastníckeho vzťahu navrhovateľov k nehnuteľnosti. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností pre LV č. XXX sú navrhovatelia 1/ podieloví spoluvlastníci, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa 1/a zvyšný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z týchto spoluvlastníckych podielov je nadobudnutý z iného titulu a aj iný deň. Každý z navrhovateľov sa uchopil držby na základe iného titulu (darovacia zmluva, resp. kúpna zmluva), pričom im muselo
byť zrejmé, že sú len podieloví spoluvlastníci. V takomto prípade podieloví spoluvlastníci nemôžu vydržaním nadobudnúť inú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, najmä vtedy ak sa dobromyseľnosť odvíja od užívania nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Navrhovatelia nikdy nemohli byť v presvedčení, že vydržané nehnuteľnosti patria výlučne len do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že nie je možné ani prisvedčiť argumentu neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Konštatoval, že navrhovatelia podľa zápisu na liste vlastníctva už pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku 2011 museli vedieť, že do bezpodielového spoluvlastníctva nadobúdajú len spoluvlastnícky podiel, pričom tento stav (podielové spoluvlastníctvo) sa nezmenil. Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je konaním mimosporovým, v ktorom súd skúma, či návrh spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (, vrátane tých obsahových), dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, čím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Cmp tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia 1/a 2/, žiadali napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že súd prvej inštancie zamietol návrh z dôvodu absencie dobromyseľnosti navrhovateľov, avšak tento svoj záver nijakým spôsobom bližšie nevysvetlil a neodôvodnil. Podľa ich názoru dostatočným spôsobom osvedčili jednak nepretržitú držbu, vrátane doby počas ktorej sporné nehnuteľnosti užívali a držali ich právni predchodcovia, a taktiež dobrú vieru navrhovateľov. O tom, že predmetné nehnuteľnosti nie sú ich vlastníctvom sa dozvedeli až v momente, keď podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia a do tej doby, minimálne od 60 - tých rokov tvorili tieto nehnuteľnosti 1 celok s nehnuteľnosťami v ich nepochybnom vlastníctve (a ich právnych predchodcov). Predmetné nehnuteľnosti boli ohradené jedným plotom spolu s nehnuteľnosťami v nepochybnom vlastníctve navrhovateľov, navrhovatelia a ich právni predchodcovia ich udržiavali, kultivovali a celkovo ich vnútorné presvedčenie bolo také, že sa starajú a užívajú vlastnú nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti potvrdili i svedkovia písomným vyhlásením. Poukázali aj na skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, že počas celej doby sa žiadna tretia osoba nedomáhala vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam a ani nijakým spôsobom nevyzývala navrhovateľov, alebo ich právnych predchodcov, k vyprataniu nehnuteľnosti. Za otázne považovali, akým spôsobom sa vysporiadavala obec s povinnosťou vlastníka v súvislosti s miestnymi daňami. Na základe uvedeného podľa ich názoru odôvodnenie súdu zamietnutia návrhu, v súvislosti s rôznym časom a spôsobom nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľmi (darovacia zmluva, kúpna zmluva), ako i fakt, že k nesporným nehnuteľnostiam sú navrhovatelia podieloví spoluvlastníci ako ich spoluvlastníci v rámci BSM, nie je pre zamietnutie návrhu dôvodné. Uviedli, že domáhali sa určenia vlastníctva vydržaním do BSM, nakoľko ich manželstvo stále trvá, a podľa ich názoru nie je možné nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva či výlučného vlastníctva niektorého z nich. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 Cmp) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/a 2/nie je dôvodné. 4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či navrhovatelia osvedčili splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním; jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z tvrdení navrhovateľov a z obsahu spisu vyplynuli najavo; následne tieto správne vyhodnotil podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (čl. 10 Cmp) a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že navrhovatelia neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, čím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na vec aplikoval ustanovenia § 130 ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi na odôvodnenie rozhodnutia súdu z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené a ani za nedostatočne odôvodnené. 5. Navrhovatelia 1/a 2/vo svojom odvolaní zotrvali na svojich tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné a relevantné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 6. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že jednou z podmienok vydržania je dobromyseľnosť držby. Oprávnený držiteľ je ten, ktorý má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva a to v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č. 15, v ktorom najvyšší súd v súlade s názorom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze zo 14.11. sp. zn. II. ÚS 484/2015 (publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 48/2018 ) uviedol, že „pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Z právnych názorov najvyššieho súdu uvedených v uvedenom rozsudku vyplýva, že aj keď nedostatok právneho titulu (platného) sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, pre záver o tom, že držiteľ konal poctivo, je potrebná existencia určitého domnelého titulu. 7. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, v rámci BSM v pomere každý 1/1. Keďže dobromyseľnosť držby vyžaduje existenciu určitého domnelého titulu, správne súd prvej inštancie pri posudzovaní osvedčenia splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľmi vydržaním do ich BSM, vychádzal zo skutočnosti, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, z užívania ktorých vyvodzujú svoju dobromyseľnosť držby sporných pozemkov, keď spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa 1/a zvyšný podiel o veľkosti 1/2 patrí do ich BSM, pričom každý z týchto podielov bol nadobudnutý z iného titulu a v iný deň. Pokiaľ navrhovatelia ako deň kedy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uviedli deň 21.05.2021, ktorý je prvým dňom po uplynutí lehoty 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich spoluvlastníckeho vzťahu, t. j. odo dňa 20.05.2011, pričom kúpna zmluva z 20.05.2011 je podľa listu vlastníctva č. XXX titulom nadobudnutia navrhovateľmi do ich BSM len spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nemohli byť objektívne v dobrej viere, že sporné pozemky patria do ich BSM vcelku. 8. Pokiaľ navrhovatelia vo svojom odvolaní poukázali na to, že ich manželstvo stále trvá a že žiadna tretia osoba sa počas celej doby nedomáhala vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam ani nevyzývala navrhovateľov alebo ich právnych predchodcov k ich vyprataniu, tieto skutočnosti samé o sebe neosvedčujú splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľmi vydržaním do ich BSM, keď nie sú spôsobilé preukázať dobromyseľnosť držby, ktorá je jednou z podmienok vydržania. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Cmp tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).